Ako podať žalobu na súd

Bulharsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Obrátenie sa na súd je jednou z niekoľkých dostupných alternatív urovnávania sporov.

Pred tým, ako sa strany obrátia na súd, sa môžu najprv pokúsiť vyriešiť svoj spor mimosúdne.

Ak tak strany nedokážu urobiť samy, môžu využiť mediáciu. Mediácia je dobrovoľné a dôverné mimosúdne konanie na urovnanie sporu, pri ktorom mediátor tretej strany pomáha stranám dosiahnuť dohodu. Účasť na konaní je dobrovoľná a strany z neho môžu kedykoľvek odstúpiť.

Mediátor koná nestranne a neukladá riešenie sporu. V rámci mediačného konania sa všetky záležitosti urovnávajú vzájomnou dohodou medzi stranami.

Porady týkajúce sa sporu sú dôverné. Od účastníkov zapojených do mediácie sa vyžaduje, aby nezverejňovali žiadne okolnosti, skutočnosti a dokumenty, o ktorých sa dozvedeli v priebehu konania.

Zoznam mediátorov, ktorých strany môžu osloviť, ak chcú využiť mediáciu na mimosúdne urovnanie sporu, je k dispozícii na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Mnohé súdy zriadili centrá pre urovnávanie sporov a mediáciu, ktoré spolupracujú s mediátormi zo zoznamu.

Ako alternatívny mimosúdny prostriedok nápravy je dostupné aj rozhodcovské konanie. Môže sa používať v majetkových sporoch s výnimkou sporov, ktorých predmetom sú vecné práva alebo vlastníctvo nehnuteľnosti, príspevok na výživu a výživné na dieťa alebo zamestnanecké práva. Rozhodcovské konanie môže poskytovať stály orgán. Prípadne možno začať osobitné konanie s cieľom urovnať konkrétny spor (ad hoc rozhodcovské konanie). Rozhodcovské konanie sa uskutoční, ak strany sporu uzavreli rozhodcovskú zmluvu. Súhlas strán na postúpenie všetkých alebo niektorých sporov na rozhodcovské konanie, ktoré medzi nimi môžu vzniknúť alebo ktoré vznikli v súvislosti s konkrétnym zmluvným alebo mimozmluvným vzťahom, sa uvádza v rozhodcovskej zmluve. Môže to byť vo forme rozhodcovskej doložky v inej zmluve alebo vo forme samostatnej dohody. Rozhodcovská zmluva musí byť v písomnej forme. Písomná forma znamená, že je uvedená v dokumente podpísanom stranami alebo vo výmene listov, telexových správ, telegramov alebo akýchkoľvek iných komunikačných prostriedkov.

Rozhodcovská zmluva existuje aj vtedy, ak odporca písomne alebo na základe žiadosti uvedenej v prepise rozhodcovského konania súhlasil s urovnaním sporu rozhodcovským súdom alebo ak sa odporca zúčastňuje na rozhodcovskom konaní predložením dupliky, poskytnutím dôkazov, predložením protinávrhu alebo sa na rozhodcovskom konaní zúčastňuje bez toho, aby spochybnil právomoc rozhodcovského súdu.

Strany v rozhodcovskej zmluve spresnia rozhodcovskú inštitúciu, ktorej chcú predložiť svoj spor, alebo konkrétneho rozhodcu, ktorého si želajú určiť, a pravidlá rozhodcovského konania, na základe ktorých sa má spor urovnať. Konanie pred rozhodcovským súdom sa zvyčajne riadi pravidlami rozhodcovského konania.

Ďalšie informácie sú uvedené aj na stránke: Právomoci súdov.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehoty na podanie žaloby sa líšia v závislosti od prípadu. Môžu existovať rôzne premlčacie lehoty (ktorými zaniká samotné hmotné právo) alebo prekluzívne lehoty (ktorými zaniká len právo podať žalobu na súd). Ďalšie informácie sú uvedené na stránke: Procesné lehoty.

Aby ste nezmeškali lehotu na podanie žaloby, v každej veci je vhodné poradiť sa s právnikom.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozri Právomoci súdov.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Všeobecným pravidlom je, že žaloba sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má odporca trvalú adresu alebo sídlo.

Existujú však osobitné pravidlá pre určité druhy návrhov v závislosti od postavenia účastníka konania alebo od predmetu sporu. Preto:

Žaloba proti maloletým osobám alebo osobám bez právnej spôsobilosti sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má pobyt právny zástupca účastníka konania.

Žaloba proti osobám, ktorých adresa nie je známa, sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má pobyt advokát alebo právny zástupca osoby, alebo ak táto osoba nemá advokáta ani právneho zástupcu, na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má pobyt navrhovateľ.

Žaloba proti právnickým osobám sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má právnická osoba svoje sídlo. Žalobu týkajúcu sa sporov, ktoré vyplynuli z priamych vzťahov s divíziami alebo pobočkami takýchto inštitúcií alebo osobami, možno prípadne podať na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa divízia alebo pobočka nachádza.

Žaloba proti štátu a štátnym inštitúciám vrátane ich orgánov a zložiek sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom vznikli právne vzťahy, z ktorých spor vyplynul, s výnimkou žaloby, ktorá sa má podať na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť alebo v ktorom sa vykonáva závet. Ak právne vzťahy vznikli v inej krajine, žaloba sa podáva na príslušný súd v Sofii.

Ak sa návrh týka vecných práv k nehnuteľnosti, rozdelenia spoluvlastníctva alebo stanovenia hraníc nehnuteľnosti alebo obnovenia vlastníckych práv k nehnuteľnosti, žaloba sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Žaloba týkajúca sa zmluvy zakladajúcej alebo prevádzajúcej vecné práva k nehnuteľnosti a ukončenia, zrušenia alebo vyhlásenia neplatnosti zmluvy, ktorej predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti, sa takisto podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.

Žaloba v súvislosti s dedičstvom, úplným alebo čiastočným odvolaním závetu, rozdelením dedičstva alebo zrušením dobrovoľného rozdelenia majetku sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa závet vykonáva. Ak je závetca bulharským štátnym príslušníkom, ale závet sa vykonáva v inej krajine, návrhy uvedené v prvom odseku možno podať na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má závetca svoju poslednú trvalú adresu v Bulharsku, alebo na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa majetok nachádza.

Žalobu týkajúcu sa peňažných pohľadávok na základe zmluvy možno podať aj na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má dlžník súčasnú adresu.

Žalobu týkajúcu sa príspevku na výživu a výživného na dieťa možno podať aj na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má navrhovateľ trvalú adresu.

Žaloba proti spotrebiteľovi a žaloba spotrebiteľa sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má spotrebiteľ súčasnú adresu, alebo ak neexistuje súčasná adresa, v mieste, v ktorom má spotrebiteľ trvalú adresu.

Zamestnanec môže takisto podať žalobu proti svojmu zamestnávateľovi na súd, ktorý je príslušný v mieste jeho obvyklého výkonu práce.

Ak ste utrpeli neodôvodnenú ujmu, môžete podať žalobu na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom došlo k ujme.

Poškodená strana môže podať žalobu o náhradu škody podľa Poistného zákonníka (Kodeks za zastrahovaneto) proti poisťovni, záručnému fondu a Národnému úradu bulharských poisťovateľov vozidiel na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom mal navrhovateľ v čase, keď došlo k poistnej udalosti, súčasnú alebo trvalú adresu, sídlo alebo miesto poistenia. Žaloba proti odporcom z rôznych súdnych obvodov alebo v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa v iných súdnych obvodoch sa podáva podľa voľby navrhovateľa na súd, ktorý je príslušný v jednom z týchto obvodov.

Príslušnosť priznanú na základe zákona nesmú účastníci konania meniť. Účastníci majetkovoprávneho sporu sa však môžu odchýliť od pravidiel o miestnej príslušnosti podpísaním dohody, ktorá priznáva príslušnosť konkrétnemu súdu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na súdy, ktoré sú príslušné v mieste, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.

Zmluvy obsahujúce doložky o voľbe príslušnosti súdu v prípade sporov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa alebo vyplývajúcich z pracovného práva sú platné len vtedy, ak sa podpísali po tom, ako spor vznikol.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Všeobecné pravidlá pre podanie žaloby v závislosti od povahy veci a hodnoty sporu sú takéto:

Okresný súd má právomoc rozhodovať vo všetkých občianskych veciach s výnimkou vecí, v prípade ktorých majú právomoc súdu prvého stupňa krajské súdy. Krajský súd konajúci ako súd prvého stupňa má právomoc prerokúvať:

  1. žaloby, ktoré sa týkajú určenia alebo zapretia rodičovstva, ukončenia príbuzenského vzťahu na základe osvojenia, ustanovenia alebo zrušenia poručníctva voči určitej osobe;
  2. žaloby, ktoré sa týkajú vlastníckych alebo iných vecných práv k nehnuteľnosti, ak je jej hodnota vyššia ako 50 000 BGN;
  3. žaloby, ktoré sa týkajú občianskych a obchodných vecí, ak je ich hodnota vyššia ako 25 000 BGN, s výnimkou návrhov týkajúcich sa príspevku na výživu a výživného na dieťa, pracovnoprávnych nárokov alebo vymáhania neoprávnených výdavkov;
  4. žaloby, ktoré sa týkajú zrušenia zápisov v registroch a vyhlásenia neplatnosti okolností vo verejnom registri v rámci týchto zápisov, ak to stanovuje zákon;
  5. návrhy bez ohľadu na ich hodnotu, ktoré sú spojené v spoločnom návrhu podľa právomoci krajského súdu, ak sa majú prerokúvať v rámci toho istého konania;
  6. žaloby, ktoré sú predmetom rozhodovania krajského súdu podľa iných zákonov.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Navrhovateľ sa môže rozhodnúť podať žalobu osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Splnomocnenými zástupcami strán môžu byť:

  1. právnici;
  2. rodičia, deti alebo manžel/-ka dotknutej strany;
  3. právni poradcovia alebo iní zamestnanci s právnym vzdelaním v príslušnej inštitúcii, podnikateľ, právnická osoba a individuálny podnikateľ;
  4. krajskí guvernéri splnomocnení ministrom financií alebo ministrom regionálneho rozvoja a verejných prác, ak je zastupovanou stranou vláda; a
  5. iné osoby stanovené zákonom.

K návrhu by sa malo priložiť splnomocnenie, ktorým sa splnomocňuje zástupca.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Návrhy sa zvyčajne podávajú do kancelárie súdu a prijímajú ich súdni úradníci počas úradných hodín súdu. Návrhy možno zasielať aj poštou, pričom sú adresované príslušnému súdu.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Návrhy musia byť vypracované v bulharčine a predložené súdu v písomnej forme. Návrhy sa môžu zaslať prostredníctvom pošty, ale nie faxom ani e-mailom. V Občianskom súdnom poriadku (Grazhdanski protsesualen kodeks) sa stanovuje, že ku všetkým dokumentom, ktoré účastníci konania predkladajú v cudzom jazyku, sa musia priložiť preklady do bulharčiny overené účastníkmi konania.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Návrhy by sa mali podávať písomne. Na tento účel neexistujú žiadne osobitné formuláre s výnimkou vzorov návrhu platobného rozkazu a iných dokumentov schválených ministerstvom spravodlivosti týkajúcich sa konaní o platobnom rozkaze podľa Občianskeho súdneho poriadku. V Občianskom súdnom poriadku sa stanovuje niekoľko minimálnych požiadaviek na návrhy, ale nestanovuje sa osobitná forma. Podľa Občianskeho súdneho poriadku musí návrh obsahovať: označenie súdu; meno a adresu navrhovateľa a odporcu, ich právnych zástupcov alebo splnomocnencov, prípadne osobné identifikačné číslo navrhovateľa, faxové a telefaxové číslo navrhovateľa, ak existuje; hodnotu sporu, ak je to možné ohodnotiť; vyhlásenie o okolnostiach, na ktorých je návrh založený, predmet sporu a podpis osoby, ktorá podala návrh. V návrhu musí navrhovateľ uviesť, aké dôkazy predkladá a aké skutočnosti chce nimi dokázať, a predložiť všetky písomné dôkazy, ktoré má k dispozícii.

Návrh musí byť podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Ak návrh predkladá zástupca v mene navrhovateľa, k návrhu musí byť priložené splnomocnenie potvrdzujúce, že zástupca je oprávnený podať návrh. Ak navrhovateľ nevie alebo nemôže podpísať návrh, podpíše ho oprávnená osoba s uvedením dôvodov, prečo návrh nepodpísal navrhovateľ. Návrh sa podáva na súd v takom počte kópií, koľko je odporcov.

K návrhu treba priložiť: splnomocnenie, ak návrh podáva splnomocnenec; prípadne dokument potvrdzujúci zaplatenie súdnych poplatkov a výdavkov; jednu kópiu návrhu s prílohami pre každého odporcu.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Podanie žaloby predpokladá zaplatenie súdnych poplatkov, ktoré závisia od hodnoty sporu a trov konania, ak zákon nestanovuje inak. Ak nie je možné posúdiť hodnotu sporu, výšku súdnych poplatkov určí súd. Hodnotu sporu uvedie navrhovateľ. Hodnota sporu predstavuje peňažné ohodnotenie predmetu veci.

Otázky týkajúce sa hodnoty sporu môže vzniesť odporca alebo súd z úradnej moci najneskôr na prvom pojednávaní. Ak je uvedená hodnota nereálna, hodnotu sporu určí súd.

Existujú dva typy súdnych poplatkov: jednoduché a primerané. Jednoduché poplatky sa určujú na základe materiálnych, technických a administratívnych nákladov konania. Primerané poplatky sú založené na hodnote sporu. Súdny poplatok sa uhrádza pri podaní návrhu na ochranu alebo opravného prostriedku a pri vydaní dokumentu, za ktorý sa platia poplatky podľa sadzobníka schváleného Radou ministrov.

Súdne poplatky sa zvyčajne platia bankovým prevodom na účet súdu pri podaní návrhu. Každá strana musí vopred zaplatiť súdu trovy požadovanej služby. Na žiadosť oboch strán alebo z podnetu súdu zaplatia všetky trovy konania obidve strany alebo jedna strana v závislosti od okolností. Trovy, ktoré sa majú zaplatiť, určí súd.

Súdne poplatky a výdavky sa nemusia platiť: navrhovateľmi, ktorí sú pracovníkmi, zamestnancami a členmi družstiev, za návrhy vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov; za návrhy na určenie príspevku na výživu a výživného na dieťa; za žaloby podané prokurátorom; navrhovateľmi za podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej trestným činom v súvislosti s odsúdením, ktoré má právnu silu rozhodnutej veci; alebo osobitnými zástupcami účastníka konania, ktorého adresa nie je známa a ktorých určil súd.

Súdne poplatky a výdavky sa nevyberajú od fyzických osôb, u ktorých súd uznal, že nemajú dostatok prostriedkov. V prípade žiadosti o oslobodenie súd zohľadňuje: príjem osoby a jej rodiny, potvrdený majetok, osobný stav, zdravie, zamestnanie, vek a iné okolnosti. V takýchto prípadoch sa náklady na súdne konanie uhrádzajú zo sumy vyčlenenej v rozpočte súdu. V prípade návrhu na začatie konkurzného konania podaného dlžníkom sa nevyberajú súdne poplatky. Poplatky sa vyberajú z konkurznej podstaty pri rozdelení majetku v súlade s obchodným zákonom (Targovski zakon).

Ak je návrh úplne alebo čiastočne úspešný, súd nariadi odporcovi, aby zaplatil navrhovateľovi pomernú časť trov konania zodpovedajúcu rozsahu, v akom bol návrh úspešný (súdne poplatky, odmenu právnika, výdavky týkajúce sa účasti na súdnom konaní a zhromažďovania dôkazov). Ak bola navrhovateľovi poskytnutá bezplatná právna pomoc, odporca je povinný nahradiť trovy úmerne k úspešnej časti návrhu. V prípade prerušenia konania má odporca nárok na náhradu trov konania a v prípade, keď súd zamietne návrh, odporca je oprávnený požadovať zaplatenie vzniknutých trov úmerne k zamietnutej časti návrhu.

Odmena právnika sa dohodne medzi klientom a právnikom a zvyčajne sa zaplatí pri podpise zmluvy o obhajobe podľa platobných podmienok. Na podanie žaloby a počas súdneho konania nie je povinné využiť služby právnika.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

O právnu pomoc môže požiadať každá fyzická osoba, ak spĺňa právne podmienky. Právna pomoc zahŕňa poskytnutie bezplatného právneho zástupcu.

Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva písomne na súd, na ktorom prebieha konanie. V rozhodnutí o schválení žiadosti musí súd spresniť druh a rozsah právnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť. Rozhodnutie, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nadobúda účinnosť odo dňa podania žiadosti, pokiaľ súd nerozhodne inak. Rozhodnutie sa prijíma na neverejnom zasadnutí, pokiaľ sudca nepovažuje za potrebné vypočuť účastníka konania, aby sa objasnili všetky okolnosti. Proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta právna pomoc, možno podať odvolanie. Rozhodnutie vydané odvolacím súdom je konečné.

V občianskych a správnych veciach sa právna pomoc poskytuje, ak na základe dôkazov poskytnutých príslušnými orgánmi súd alebo predseda Národného úradu pre právnu pomoc rozhodne, že účastník konania nemá prostriedky na zaplatenie odmeny právnika. Na účely tohto rozhodnutia súd zohľadňuje tieto aspekty:

  1. príjem účastníka konania alebo jeho rodiny;
  2. majetok a aktíva účastníka konania potvrdené vyhlásením;
  3. osobný stav účastníka konania;
  4. zdravotný stav účastníka konania;
  5. či je účastník konania zamestnaný;
  6. vek účastníka konania;
  7. iné okolnosti.

Právna pomoc sa neposkytuje:

  1. ak poskytnutie právnej pomoci nie je odôvodnené z hľadiska výhody, ktorú by prinieslo osobe žiadajúcej o právnu pomoc;
  2. ak je žiadosť zjavne nedôvodná, neopodstatnená alebo neprípustná;
  3. vo veciach týkajúcich sa obchodných a daňových sporov podľa Zákonníka o daňovom a poistnom konaní (Danachno-osiguritelen protsesualen kodeks), pokiaľ strana, ktorá žiada o právnu pomoc, nie je fyzickou osobou a nemá nárok na právnu pomoc.

Právna pomoc sa zruší:

  1. ak dôjde k zmene okolností, na základe ktorých bola poskytnutá právna pomoc;
  2. po smrti fyzickej osoby, ktorej bola poskytnutá.

Súd konajúci z úradnej moci alebo na žiadosť účastníka konania alebo právnika určeného súdom nariaďuje úplné alebo čiastočné ukončenie poskytovania právnej pomoci odo dňa, keď dôjde k zmene okolností, na základe ktorých bola poskytnutá právna pomoc.

Súd konajúci z úradnej moci alebo na žiadosť účastníka konania alebo právnika určeného súdom nariaďuje úplné alebo čiastočné zrušenie poskytovania právnej pomoci, ak sa zistí, že podmienky, za ktorých bola právna pomoc poskytnutá, neexistovali čiastočne ani úplne.

V prípade zrušenia poskytovania právnej pomoci je účastník konania povinný zaplatiť alebo nahradiť akékoľvek sumy, od ktorých bol neoprávnene oslobodený, spolu s odmenou právnika určeného súdom zastupujúceho účastníka konania.

Právnik určený súdom pokračuje vo výkone svojich povinností až do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia, ktorým sa ukončuje alebo zrušuje poskytovanie právnej pomoci, ak je to potrebné na ochranu účastníka konania pred nepriaznivými právnymi dôsledkami. Lehota na podanie odvolania sa pozastavuje v intervale medzi dňom, keď súd vydá rozhodnutie o ukončení alebo zrušení poskytovania právnej pomoci, a dňom nadobudnutia účinnosti rozhodnutia. Po uplynutí tohto intervalu pokračuje lehota na podanie odvolania.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Návrhy a inú korešpondenciu doručenú poštou a dokumenty doručené osobne počas úradných hodín súdu zaeviduje súd do denníka prichádzajúcej korešpondencie v deň ich prijatia. Návrh sa úradne považuje za podaný v deň jeho doručenia súdu. Ak je návrh zaslaný poštou alebo doručený nesprávnemu súdu, považuje sa za doručený v deň odoslania poštou alebo v deň jeho prijatia nesprávnym súdom. Súd overí správnosť návrhu. Ak návrh obsahuje nezrovnalosti alebo ak k nemu nie sú priložené všetky požadované dokumenty, súd požiada navrhovateľa, aby odstránil nezrovnalosti do jedného týždňa a informuje ho, či má nárok na právnu pomoc. Ak v návrhu nie je uvedená adresa navrhovateľa a súdu nie je známa, správa sa oznámi zobrazením oznámenia na určenom mieste na súde počas jedného týždňa. V prípade, že navrhovateľ včas neodstráni nezrovnalosti, súd mu návrh spolu s prílohami vráti. Ak adresa navrhovateľa nie je známa, návrh sa uchováva v kancelárii súdu, aby bol k dispozícii navrhovateľovi. To isté platí, ak sa nezrovnalosti v návrhu zistia v priebehu konania. Žaloba sa považuje za podanú ku dňu prijatia opraveného návrhu.

Keď súd pri overovaní návrhu zistí, že je neprípustný, návrh vráti.

Vrátenie návrhu navrhovateľovi nevylučuje opätovné predloženie návrhu súdu, v týchto prípadoch sa však žaloba považuje za podanú ku dňu, keď bol návrh opätovne predložený súdu.

Súdne orgány nezasielajú osobitný dokument potvrdzujúci riadne podanie žaloby, ale vykonajú sa určité postupy, ktoré preukazujú riadne podanie žaloby. Súd odporcu požiada, aby v stanovenej lehote predložil písomné vyjadrenie, a oznámi mu, aké informácie musí vyjadrenie obsahovať. Odporca je takisto poučený o dôsledkoch, ak nezašle vyjadrenie alebo neuplatní svoje právo, a o možnosti využiť právnu pomoc, ak ju potrebuje a ak má na ňu nárok. Písomné vyjadrenie odporcu by malo obsahovať: označenie súdu a číslo prípadu; meno a adresu odporcu, prípadne jeho právneho zástupcu alebo splnomocnenca; stanovisko odporcu, pokiaľ ide o prípustnosť a opodstatnenosť návrhu; stanovisko odporcu, pokiaľ ide o okolnosti, na ktorých sa návrh zakladá; argumenty proti návrhu a okolnostiam, na ktorých sa zakladá; podpis osoby, ktorá vyjadrenie predložila. Vo svojom vyjadrení k návrhu musí odporca uviesť, aké dôkazy predkladá a aké skutočnosti chce nimi preukázať, a predložiť všetky písomné dôkazy, ktoré má k dispozícii. K vyjadreniu musí priložiť: splnomocnenie, ak odpoveď predkladá splnomocnenec; jednu kópiu vyjadrenia a príloh k nemu pre každého navrhovateľa. Ak odporca v stanovenej lehote nepredloží písomné vyjadrenie, nepredloží svoje stanovisko, nevznesie námietky, nespochybní pravdivosť dokumentu predloženého spolu s návrhom, neuplatní svoje právo na podanie protinávrhu, incidenčnej žaloby alebo nevyzve tretiu stranu oprávnenú zasiahnuť v jeho mene, stratí možnosť tak urobiť neskôr, pokiaľ jeho opomenutie nie je spôsobené osobitnými nepredvídanými okolnosťami.

Po overení správnosti a prípustnosti predložených návrhov súd rozhodne, ako bude postupovať v konaní, a odpovie na žiadosti a námietky účastníkov konania týkajúce sa všetkých predbežných otázok a prijatia dôkazov. Súd môže takisto nariadiť mediáciu alebo iné spôsoby dobrovoľného riešenia sporov.

Súd nariadi verejné pojednávanie vo veci, na ktoré predvolá účastníkov konania. Súdny úradník zašle predvolania účastníkom konania, ktorým sa doručí kópia súdneho rozhodnutia.

Občiansky súdny poriadok umožňuje v obchodných veciach vzájomnú výmenu dokumentov medzi protistranami. Po prijatí vyjadrenia súd zašle jeho kópiu spolu s prílohami navrhovateľovi, ktorý môže do dvoch týždňov podať doplňujúci návrh. V doplňujúcom návrhu môže navrhovateľ doplniť a objasniť pôvodný návrh. Po prijatí doplňujúceho návrhu súd zašle jeho kópiu spolu s prílohami odporcovi, ktorý môže do dvoch týždňov predložiť vyjadrenie. V doplňujúcom vyjadrení sa musí odporca vyjadriť k doplňujúcemu návrhu.

Po kontrole správnosti vymenených dokumentov a prípustnosti podaných návrhov vrátane ich hodnoty a iných žiadostí a námietok od účastníkov konania, súd rozhodne o všetkých predbežných otázkach a o prijatí dôkazov. Súd určí dátum verejného pojednávania vo veci, na ktoré predvolá účastníkov konania zaslaním doplňujúcej odpovede navrhovateľovi a oznámi svoje rozhodnutie účastníkom konania. Súd môže nariadiť mediáciu alebo iné spôsoby dobrovoľného riešenia sporov. Ak sú všetky dôkazy predložené prostredníctvom výmeny dokumentov a ak je dohodnuté, že nie je potrebné, aby sa účastníci konania zúčastnili na pojednávaní a ak si to účastníci želajú, súd môže prerokovať vec s vylúčením verejnosti a umožniť účastníkom konania predložiť vyjadrenia k návrhom a iné vyjadrenia v písomnej forme.

Občiansky súdny poriadok obsahuje osobitné ustanovenia upravujúce určité procesné pravidlá o: skrátenom konaní, konaní v manželských veciach, záležitostiach týkajúcich sa osobného stavu, ustanovení poručníctva, súdnom vysporiadaní spoluvlastníctva, ochrane a obnovení vlastníckych práv k majetku, zmluvách, kolektívnych súdnych sporoch a návrhoch na exekučný príkaz, predbežnom konaní, návrhoch na ochranu a exekučné konanie. Osobitné pravidlá sú zakotvené v obchodnom zákone v časti o konkurznom konaní a súvisiacich návrhoch.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Ak sa verejné pojednávanie stanovilo na neverejnom zasadnutí, súd predvolá účastníkov konania na pojednávanie. Ak je vec odložená na verejnom zasadnutí, účastníkom konania, ktorí boli riadne predvolaní, sa nedoručí predvolanie na ďalšie pojednávanie, ak im bol dátum oznámený na verejnom pojednávaní. Predvolanie sa vydá najneskôr jeden týždeň pred pojednávaním. Toto pravidlo sa neuplatňuje v exekučnom konaní. Predvolanie zahŕňa tieto údaje: súd, ktorý predvolanie vydal, meno a adresu predvolanej osoby, v akom prípade a v akom rozsahu sa osoba predvoláva, miesto a čas pojednávania a právne dôsledky nedostavenia sa.

Súd poskytne účastníkom konania kópiu všetkých rozhodnutí, ktoré podliehajú osobitnému odvolaniu.

Účastníci konania dostanú oznámenie o lehotách konania stanovených súdom, ale nie o lehotách stanovených zákonom, s výnimkou lehôt na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu. Súd je povinný v každom súdnom rozhodnutí uviesť orgán, ktorému možno predložiť odvolanie, a lehotu na jeho podanie.

Posledná aktualizácia: 23/09/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.