Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku francúzština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.
Swipe to change

Ako podať žalobu na súd

Belgicko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

„Systém alternatívneho riešenia sporov“ by sa mohol využívať lepšie (pozrite si príslušný informačný balíček).

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehoty na podanie žaloby na súd závisia od povahy veci. Na otázky týkajúce sa lehôt vám odpovie právnik alebo úrad, ktorý poskytuje občanom informácie o prístupe k spravodlivosti.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozrite si informačný balíček „Príslušnosť súdov“.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozrite si informačný balíček „Príslušnosť súdov – Belgicko“.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozrite si informačný balíček „Príslušnosť súdov – Belgicko“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Účastníci konania sa v súlade s oddielom 728 ods. 1 súdneho poriadku (Gerechtelijk Wetboek) musia dostaviť osobne alebo ich musí zastupovať právnik.

S výnimkou konaní na kasačnom súde (Hof van Cassatie) (oddiely 478 a 1080 súdneho poriadku) sa teda účastníci konania môžu osobne dostaviť na všeobecné súdy a sami predložiť svoje vyjadrenie a obhajobu. Súd im však môže túto možnosť odoprieť v prípade, že zistí, že nedokážu primerane alebo plnohodnotne diskutovať o veci v dôsledku svojej povahy alebo neskúsenosti (oddiel 758 súdneho poriadku).

Účastníci konania, ktorí sa rozhodnú nezačať konanie na súde osobne, môžu využiť služby právnika.

Právnické osoby, napríklad obchodné spoločnosti, sa smú dostaviť iba osobne (teda prostredníctvom príslušných orgánov) alebo ich môže zastupovať právnik. Nesmú využiť výnimku podrobnejšie vysvetlenú ďalej, ktorá je stanovená v oddiele 728 ods. 2 súdneho poriadku.

Podľa súdneho poriadku je zastupovanie účastníkov konania pred súdmi v zásade vyhradené pre právnikov. V oddiele 440 súdneho poriadku sa stanovuje, že výsady monopolu zastupovania sa týkajú práva obrátiť sa na súd, dostaviť sa a byť obhajovaný treťou osobou. Členovia advokátskej profesie takisto majú monopol podpisovať jednostranné návrhy, pokiaľ v zákone nie je stanovené inak (oddiel 1026 ods. 5 súdneho poriadku).

Na kasačnom súde (Hof van Cassatie) je účasť právnika, ktorý má titul advokáta kasačného súdu, zákonnou požiadavkou. Táto požiadavka sa nevzťahuje na občianskych účastníkov trestnoprávnych konaní (oddiel 478 súdneho poriadku).

Zákon však obsahuje niekoľko výnimiek zo zásady uvedenej v oddiele 728 súdneho poriadku, v ktorom sa stanovuje, že účastníci konania sa musia dostaviť osobne alebo ich na začiatku konania a v jeho priebehu musí zastupovať právnik (oddiel 728 ods. 1 a 2 súdneho poriadku).

Právo zastupovať účastníka konania zahŕňa aj právo začať konanie.

Na občianskom zmierovacom súde, obchodnom súde a pracovných tribunáloch môže účastníka konania zastupovať nielen právnik, ale aj manžel/manželka účastníka, jeho pokrvný príbuzný alebo príbuzný z manželstva, ktorý má písomnú plnú moc a prijme ho súd (oddiel 728 ods. 2 súdneho poriadku).

V prípade pracovných tribunálov (oddiel 728 ods. 3 súdneho poriadku):

  • zamestnanca (pracovníka alebo prevádzkovateľa) zastupuje delegát organizácie zastupujúcej zamestnancov (zástupca odborového zväzu), ktorý má písomnú plnú moc. Zástupca odborového zväzu môže v mene zamestnanca vykonávať všetky úkony, ktoré patria do jeho právomoci, môže sa obrátiť na súd a môže prijímať všetku komunikáciu v súvislosti s konaním a rozhodovaním v spore;
  • samostatne zárobkovo činné osoby môže takisto zastupovať delegát organizácie zastupujúcej samostatne zárobkovo činné osôb v sporoch týkajúcich sa ich práv a povinností v tomto postavení alebo v postavení osôb so zdravotným postihnutím;
  • v sporoch týkajúcich sa uplatňovania zákona zo 7. augusta 1974, ktorým sa zavádza právo na životné minimum, a v sporoch týkajúcich sa uplatňovania organického zákona z 8. júla 1976 o verejných centrách sociálneho zabezpečenia (openbare centra voor maatschappelijk welzijn – OCMW) môže účastníkovi konania pomáhať alebo ho zastupovať delegát zo sociálnej organizácie, ktorá zastupuje záujmy ľudí uvedených v právnych predpisoch.

Okrem uvedených výnimiek existuje aj niekoľko zákonných výnimiek týkajúcich sa starostlivosti o deti a únosu detí.

Konkrétnejšie sa to týka vecí začatých na základe:

  • Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý obsahuje ustanovenia o návrate dieťaťa, dodržiavaní opatrovníckeho práva alebo rodičovský prístup alebo organizácii práv na rodičovský prístup priznaných v inej krajine, a
  • Európskeho dohovoru o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z 20. mája 1980.

V týchto prípadoch môže žalobcu zastupovať prokurátor (oddiel 1322d súdneho poriadku), ak žalobca podal príslušný návrh ústrednému orgánu.

Postup určovania, či osoba môže začať konanie sama, alebo sa vyžaduje pomoc právnika, je vo všeobecnej rovine opísaný v predchádzajúcom texte. Takisto je potrebné rozlišovať podľa toho, akým spôsobom možno podať žalobu.

Belgické právne predpisy obsahujú rôzne spôsoby začatia konania na súde. Konanie možno začať predvolaním, dobrovoľným dostavením sa, spoločným návrhom účastníkov konania alebo jednostranným návrhom (pozri ďalej). Konanie sa začína podaním návrhu, teda žaloby na obranu práv určitej osoby. To zvyčajne vykoná súdny úradník doručením príslušného príkazu.

Konanie sa v zásade začína doručením oznámenia súdnym úradníkom, ktorým sa účastník predvolá pred súd (oddiel 700 súdneho poriadku). Dobrovoľné dostavenie sa, spoločný návrh účastníkov konania a jednostranný návrh predstavujú výnimky z tejto všeobecnej zásady.

V tabuľkách uvedených ďalej sa uvádza, kto vykonáva príslušné úkony a či je nutné zastúpenie právnikom v závislosti od spôsobu, akým sa začína konanie.

Vykonávateľ úkonu v závislosti od spôsobu, akým sa začína konanie:

Spôsob, akým sa začína konanie

Vykonávateľ úkonu

Predvolanie (oddiely 727 až 730 súdneho poriadku)

Navrhovateľ (alebo jeho právnik) požiada súdneho úradníka o doručenie predvolania.

Dobrovoľné dostavenie sa (oddiel 706 súdneho poriadku)

Účastníci konania (alebo ich právnici) sa sami dostavia na súd.

Spoločný návrh účastníkov konania (oddiely 1034a až 1034e súdneho poriadku)

Navrhovateľ (alebo jeho právnik) sám začne konanie.

Jednostranný návrh (oddiely 1025 až 1034 súdneho poriadku)

Navrhovateľ (alebo jeho právnik).

Zastúpenie právnikom alebo bez zastúpenia právnikom v závislosti od spôsobu, akým sa začína konanie:

Spôsob, akým sa začína konanie

Zastúpenie právnikom

Predvolanie

Zastúpenie možné, ale nie povinné.

Dobrovoľné dostavenie sa

Písomné podanie odporu

Jednostranný návrh

Povinné zastúpenie na účely podpisu návrhu [1]: pokiaľ výslovne nie je uvedené inak, návrh môže podať jedine právnik (oddiel 1027 ods. 1 súdneho poriadku).

Obsah úkonu v závislosti od spôsobu, akým sa začína konanie:

Zvyčajný spôsob začatia konania je prostredníctvom predvolania: neexistuje obmedzenie, pokiaľ ide o predmet.

Spoločný návrh účastníkov konania (oddiely 1034a až 1034e súdneho poriadku) možno využiť v rôznych prípadoch stanovených v zákone. Najvýznamnejšie ustanovenia týkajúce sa začatia konania prostredníctvom spoločného návrhu účastníkov konania sú oddiely 704, 813, 1056 ods. 2, 1193a, 1320, 1344a 1371a, 1454 ods. 2 súdneho poriadku a oddiely 228, 331, 331a, 340f, 487b občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek).

Tieto oddiely sa týkajú najmä:

  • dobrovoľného zastupovania,
  • osobitného predaja nehnuteľnosti,
  • výživného (návrhov na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného),
  • návrhov týkajúcich sa nájmu/nájomných zmlúv,
  • predbežného rozpočtu na účely obstavenia.

Konanie sa začína podaním návrhu úradníkovi súdneho registra alebo doručením návrhu doporučenou zásielkou súdnemu registru. Úradník súdneho registra predvolá účastníkov konania, aby sa dostavili na prejednávanie v deň stanovený sudcom.

Jednostranný návrh (oddiely 1025 až 1034 súdneho poriadku) možno využiť len v prípadoch výslovne uvedených v zákone, najmä v oddieloch 584, 585, 588, 594, 606, 708, 1149, 1168, 1177, 1186 až 1189, 1192 a 1195 súdneho poriadku. Používa sa aj v prípadoch, v ktorých nemožno začať sporné konanie, pretože neexistuje odporca.

Jednostranný návrh sa preto používa hlavne pri jednostranných konaniach, napríklad vo veciach absolútnej núdze.

Jednostranný návrh musí podpísať právnik, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak, inak bude neplatný.

Zastúpenie právnikom je preto v zásade povinné na začatie konania v prípade jednostranného návrhu.

Ak sa spor týka veci, ktorá patrí do príslušnosti týchto súdov, účastníci konania sa na ne môžu dobrovoľne dostaviť:

  • súd prvého stupňa,
  • pracovný tribunál,
  • obchodná komora,
  • občiansky zmierovací súd alebo
  • policajný súd v prípade občianskoprávnych konaní.

V prípade dobrovoľného dostavenia sa účastníci konania, ktorí žiadajú rozhodnutie, podpíšu vyhlásenie pod záznamom vypracovaným súdom.

Týmto úsporným a časovo nenáročným spôsobom možno na príslušnom súde začať všetky sporné konania.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Každý, kto chce začať konanie na súde, sa môže obrátiť na podateľňu alebo register tohto súdu.

Ak dokumentom, ktorým sa začína konanie, je predvolanie, súdny úradník zabezpečí doručenie príkazu a požiada súdny register, aby ho po predložení originálu alebo podľa potreby kópie doručeného predvolania zapísal do zoznamu vecí (oddiel 718 súdneho poriadku). Súdny register vedie evidenciu všetkých vecí (zoznam vecí). Zápis do zoznamu vecí je platný len vtedy, keď sa uskutoční najneskôr deň pred dňom pojednávania, na ktoré bolo doručené predvolanie. Všeobecný zoznam vecí je verejný (oddiel 719 súdneho poriadku). Odporca tak môže skontrolovať, či vec, v súvislosti s ktorou bol predvolaný, bola zapísaná do všeobecného zoznamu vecí.

V prípade dobrovoľného dostavenia sa účastníci konania alebo ich právnici požiadajú súdny register o zápis veci do zoznamu vecí.

Spoločný návrh účastníkov konania podáva navrhovateľ alebo jeho právnik úradníkovi súdneho registra alebo ho pošle súdnemu registru doporučenou zásielkou v takom počte kópií, koľko je účastníkov konania (oddiel 1034d súdneho poriadku).

Jednostranný návrh posiela právnik dvojmo súdu, ktorý žiada o rozhodnutie o návrhu. Podáva sa aj na súdny register (oddiel 1027 súdneho poriadku).

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Pokiaľ ide o používanie jazykov, je potrebné vychádzať zo zákona z 15. júna 1935 o používaní jazykov v súdnych veciach (uverejneného v periodiku Moniteur belge/Belgisch Staatsblad, 22. 6. 1935). Tento zákon upravuje používanie jazykov na občianskych a obchodných súdoch v Belgicku.

V zásade sa jazyk určuje podľa geografickej polohy príslušného súdu. Podľa oddielu 42 zákona existujú tri jazykové oblasti: francúzska, holandská a nemecká jazyková oblasť. Existuje aj dvojjazyčná aglomerácia mesta Brusel (francúzština/holandčina), ktorá na účely uplatňovania zákona zahŕňa tieto obce: Anderlecht, Auderghem, Berchem-Sainte-Agathe, Brusel, Etterbeek, Evere, Forest, Ganshoren, Ixelles, Jette, Koekelberg, Molenbeek-Saint-Jean, Saint-Gilles, Saint-Josse-ten-Noode, Schaerbeek, Uccle, Watermael-Boitsfort, Woluwé-Saint-Lambert a Woluwé-Saint-Pierre.

Za určitých okolností však vec možno postúpiť súdu, ktorý používa iný jazyk konania. Za určitých podmienok možno požiadať o zmenu jazyka konania, a to v zásade na začiatku konania.

Text nároku: nárok, ktorý sa podáva predvolaním, spoločným návrhom účastníkov konania alebo jednostranným návrhom, musí byť v písomnej forme a musí spĺňať osobitné procesné požiadavky. Po zapísaní veci do všeobecného zoznamu vecí súdu úradník súdneho registra otvorí procesný spis. Procesný spis sa pošle na súd, na ktorom sa začína konanie. Ak ide o odvolanie na druhostupňovom súde alebo podanie na kasačnom súde, pošle sa aj do registra príslušného vyššieho súdu.

V súčasnosti nie je možné začať konanie faxom alebo e-mailom.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

V zákone nie sú stanovené predtlačené formuláre na začatie konaní. Návrh na začatie konania však musí obsahovať niekoľko informácií, bez ktorých je podľa zákona neplatný.

Súdne predvolanie, spoločný návrh účastníkov konania alebo jednostranný návrh musia spĺňať niekoľko zákonných požiadaviek stanovených v súdnom poriadku, inak budú neplatné. Tieto povinné náležitosti sa týkajú najmä osobných informácií o účastníkoch konania, predmetu návrhu, určenia príslušného súdu a dátumu súdneho pojednávania.

Súdne predvolanie teda musí okrem iného obsahovať tieto informácie (oddiely 43 a 702 súdneho poriadku):

  • podpis súdneho úradníka,
  • priezvisko, mená a bydlisko navrhovateľa,
  • priezvisko, mená a bydlisko alebo, ak neexistuje trvalé bydlisko, aktuálnu adresu osoby, ktorej sa predvolanie doručuje,
  • predmet a krátke zhrnutie žalobných tvrdení,
  • súd, na ktorom sa konanie začína,
  • deň, mesiac, rok a miesto doručenia predvolania a
  • údaje o mieste, dátume a čase súdneho pojednávania.

Spoločný návrh účastníkov konania (oddiel 1034b súdneho poriadku) má obsahovať:

  • deň, mesiac, rok,
  • priezvisko, meno, povolanie a miesto bydliska navrhovateľa a prípadne titul a zápis do obchodného registra,
  • priezvisko, meno, miesto bydliska a prípadne titul osoby, ktorej sa predvolanie doručuje,
  • predmet a krátke zhrnutie žalobných tvrdení,
  • súd, na ktorom sa konanie začína,
  • podpis navrhovateľa alebo jeho právnika.

Jednostranný návrh musí obsahovať tieto informácie (oddiel 1026 súdneho poriadku):

  • deň, mesiac a rok,
  • priezvisko, meno, povolanie a miesto bydliska navrhovateľa a prípadne priezvisko, meno, miesto bydliska a titul jeho právnych zástupcov,
  • predmet a krátke zhrnutie žalobných tvrdení,
  • určenie súdu, ktorý bude vec prejednávať,
  • podpis právnika účastníka konania, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

V prípade dobrovoľného dostavenia sa na prvom stupni (súd prvého stupňa, pracovný tribunál, obchodný súd, občiansky zmierovací súd alebo policajný súd v občianskoprávnych konaniach) súd vypracuje správu o vyhlásení účastníkov konania, ktorí žiadajú rozsudok. Účastníci konania ju na spodku podpíšu v súlade s oddielom 706 súdneho poriadku.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdu sa musia zaplatiť súdne poplatky. Do trov konania patria najmä kolky, súdne registračné poplatky a registračná daň, trovy a poplatky za podanie žaloby a poplatky za rovnopis rozhodnutia súdu (oddiel 1018 súdneho poriadku).

Pri začiatku konania navrhovateľ uhradí registračnú daň. Súdne registračné poplatky zahŕňajú poplatok za zápis do zoznamu vecí, poplatok za vypracovanie dokumentov a poplatok za overené kópie. Trovy v zásade znáša neúspešný účastník konania na základe právoplatného rozhodnutia, ak je to, samozrejme, vhodné v súlade s oddielom 1017 súdneho poriadku. Súd môže rozhodnutie o trovách odložiť. Súd, ktorý vydal rozsudok, v takom prípade na návrh jedného z účastníkov konania určí, kto uhradí trovy.

Poplatky a odmena právnika nie sú zahrnuté do súdnych trov. Sú predmetom dohody právnika a jeho klienta. Každý účastník konania teda platí poplatky a odmenu svojmu právnikovi.

Neúspešný účastník konania môže byť povinný zaplatiť zákonom stanovený príspevok na trovy právneho zastúpenia druhého účastníka konania (oddiely 1018 a 1022 súdneho poriadku). Ide o paušálny príspevok k poplatkom a odmene právnika úspešného účastníka konania založenej na poplatkoch. Výška tejto odmeny založenej na poplatkoch a spôsob, akým sa vypočítava a priznáva, sú uvedené v kráľovskom dekréte z 26. októbra 2007.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

(informačný balíček „Bezplatná právna pomoc“)

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Konanie je v podstate začaté, keď sa zapíše na všeobecný zoznam vecí, a to aj v prípade dobrovoľného dostavenia sa.

Konania založené na návrhu a konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa zapisujú do osobitného zoznamu vecí, v ktorom sa uvádza, že boli začaté.

Účastníci konania nedostanú žiadne potvrdenie, ale môžu nahliadnuť do všeobecného zoznam vecí, aby sa presvedčili, že vec bola zapísaná na zoznam. Po zapísaní konania do zoznamu je súd povinný rozhodnúť o veci.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Vo všeobecnosti platí, že informácie týkajúce sa priebehu konania poskytuje právnik účastníka konania, ak ho účastník konania má. Informácie možno získať aj z registra súdu, ktorý prejednáva vec. Súdne predvolanie takisto obsahuje informácie o dátume súdneho pojednávania a súde, ktorý prejednáva vec.

V prvej fáze sa poskytnú osobitné informácie o úvodnom pojednávaní.

V prípade predvolania súdny úradník informuje navrhovateľa o dátume úvodného pojednávania, ktoré predstavuje prvú fázu konania.

V prípade spoločného návrhu účastníkov konania alebo dobrovoľného dostavenia sa účastníkov konania informuje úradník registra.

V prípade jednostranného návrhu sa neuskutoční žiadne pojednávanie. Úradník registra však môže predvolať navrhovateľa, ak mu chce sudca položiť nejaké otázky.

V druhej fáze sa vec pripravuje na súdny proces. Každý účastník konania má lehotu stanovenú zákonom (oddiel 747 ods. 1 súdneho poriadku) na predloženie dokumentov a zistení (písomného odôvodnenia a obhajoby). V prípade nedodržania týchto lehôt možno uložiť sankcie uvedené v oddiele 747 ods. 2 súdneho poriadku.

Keď je vec pripravená na súdny proces a je pripravená obhajoba, účastníci konania požiadajú o stanovenie dátumu pojednávania. Lehota, v ktorej možno stanoviť deň pojednávania, závisí od pracovného vyťaženia súdu a od času, ktorý možno vyčleniť na prejednanie veci. Vzhľadom na procesné otázky, ktoré sa vyskytnú v niektorých veciach (posudky, výsluch účastníkov konania a svedkov atď.), môže byť ťažké vopred určiť celkové trvanie konania. Konanie sa totiž v dôsledku procesných otázok môže prerušiť alebo pozastaviť, či dokonca zrušiť.

Na konci pojednávania sa diskusia uzavrie a súd posúdi vec. Súd musí v zásade vydať rozsudok do jedného mesiaca od prejednania veci v súlade s oddielom 770 súdneho poriadku.

Posledná aktualizácia: 12/11/2015

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom