Are you about to use the European Payment Order procedure? If so, please note the applicable court fees. You will find all the information concerning fees, available means to pay, post-payment actions, etc. by selecting one of the flags listed on the right hand side.

Úvod

Aké sú poplatky?

Koľko musím zaplatiť?

Čo sa stane, ak nezaplatím súdne poplatky včas?

Ako môžem platiť súdne poplatky?

Čo musím urobiť po úhrade týchto poplatkov?

Úvod

Súdne trovy za európske konanie o platobnom rozkaze sú stanovené v „zákone o trovách konania“ (Gerichtskostengesetz – GKG).

Súdne trovy sa môžu uhradiť buď v čase podania návrhu alebo formou úhrady faktúry trov konania. Technicky sa platba realizuje bankovým prevodom.

Aké sú poplatky?

§ § 12 ods. (3) a (4) GKG stanovujú, že európsky platobný rozkaz by sa mal vydať až po zaplatení stanoveného poplatku.

Konkrétne poplatky sú stanovené v prílohe k zákonu o trovách konania (zoznam poplatkov – Kostenverzeichnis – KV-GKG). Bod 1100 KV-GKG stanovuje sadzbu poplatku za európske konanie o platobnom rozkaze vo výške 0,5.

Pre výšku poplatku je smerodajná hodnota sporu, ktorá sa zvyčajne zhoduje s výškou uplatnenej pohľadávky. Ak okrem hlavného nároku vzniknú aj úroky alebo náklady ako vedľajší žalobný návrh, hodnota tohto vedľajšieho žalobného návrhu sa nezohľadňuje.

Koľko musím zaplatiť?

Súdny poplatok, ktorý sa má zaplatiť za vydanie európskeho platobného rozkazu:

Čo sa stane, ak nezaplatím súdne poplatky včas?

Ak nie je uhradený preddavok trov konania, súd nevydá platobný rozkaz a v konaní sa nebude pokračovať.

Aby bolo možné priradiť platbu k príslušnej spisovej značke, musí navrhovateľ uviesť v údajoch prevodu bezpodmienečne aj spisovú značku.

Ako môžem platiť súdne poplatky?

Preddavok trov konania sa môže vyplatiť priamo pri podaní návrhu. Ak ešte nebol zaplatený, súd zašle navrhovateľovi faktúru trov konania.

a) Prevod

Platba prevodom je možná.

b) Kreditná karta

Platba kreditnou kartou nie je možná.

c) Inkaso z bankového účtu navrhovateľa nie je možné.

Platba inkasom z bankového účtu navrhovateľa nie je možná.

d) Právna pomoc

Pokiaľ bola navrhovateľovi schválená právna pomoc, nemusí trovy konania ani preddavok zaplatiť. Žiadosť o schválenie právnej pomoci možno podať na súd, na ktorom bol podaný aj návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.

e) Iné

Iné druhy platieb neexistujú.

Čo musím urobiť po úhrade týchto poplatkov?

Po vykonaní platby súd priradí platbu k návrhu a návrh spracuje.

Úvod

Aké poplatky musím zaplatiť?

Koľko mám zaplatiť?

Čo sa stane, ak nezaplatím súdny poplatok včas?

Ako mám zaplatiť súdny poplatok?

Čo mám urobiť po zaplatení?

Úvod

Súdny poplatok v občianskych konaniach, ktoré zahŕňajú európske konanie o platobnom rozkaze, je štátnou daňou, ktorá sa platí pri začatí konania na žiadosť jednej zo strán. Poplatok je upravený zákonom 10/2012 z 20. novembra 2012 o určitých poplatkoch v oblasti výkonu spravodlivosti a Národného inštitútu pre toxikológiu a forenznú vedu (Ley 10/2012, de 20 de noviembre, por la que se regulan determinadas tasas en el ámbito de la Administración de Justicia y del Instituto Nacional de Toxicología y Ciencias Forenses), zmeneným kráľovským dekrétom 3/2013 z 22. februára 2013 a vyhláškou HAP/2662/2012 z 13. decembra 2012 (zmenenou vyhláškou HAP/490/2013 z 27. marca 2013).

Takisto ho upravuje kráľovský dekrét 1/2015 z 27. februára 2015 o mechanizmoch druhej šance, znižovaní finančného zaťaženia a iných opatreniach v rámci sociálneho zabezpečenia (Real Decreto Ley 1/2015 de 27 de febrero, de mecanismos de segunda oportunidad, reducción de carga financiera y otras medidas de orden social), ktorým sa ďalej mení vyššie spomínaný zákon 10/2012.

Poplatok by sa mal uhradiť prostredníctvom daňového úradu (Agencia Tributaria), a to stiahnutím formulára, ktorý sa vyplní nasledovne (kliknite tu), alebo prostredníctvom žiadosti, ktorá sa vygeneruje po vyplnení údajov (kliknite tu) a ktorá umožňuje online platbu (táto možnosť je v súčasnosti dostupná len pre veľké podniky).

Platba by sa mala uskutočniť pri predložení formulára A. Platbu je možné uskutočniť prostredníctvom právneho zástupcu alebo právnika (abogado) v mene a v prospech zdaniteľnej osoby, predovšetkým ak táto nemá pobyt v Španielsku. V prípade nerezidenta nie je pred samovymeraním potrebné získať daňové identifikačné číslo. Právnemu zástupcovi alebo právnikovi z tejto platby nevyplýva daňová povinnosť.

Aké poplatky musím zaplatiť?

V rámci európskeho konania o platobnom rozkaze je osoba, na podnet ktorej sa začne súdny úkon, ktorý povedie k zdaniteľnej udalosti, zodpovedná za úhradu poplatku, t. j. osoba, ktorá si uplatní nárok alebo protinárok prostredníctvom formulára A, ak sa nárok zakladá na dokumente, ktorý predstavuje mimosúdny vykonateľný nástroj podľa článku 517 zákona 1/2000 zo 7. januára 2000 o občianskom súdnom konaní (Ley 1/2000, de 7 de enero, de Enjuiciamiento Civil), a prekračuje sumu 2 000 EUR. V prípade vykonateľného procesného nástroja je tento nástroj od platby oslobodený. Oslobodenie sa tiež týka všetkých fyzických osôb, ako aj právnych subjektov, ktoré majú nárok na právnu pomoc, ak sú schopné preukázať, že spĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci stanovené v príslušných právnych predpisoch.

Koľko mám zaplatiť?

V rámci európskeho konania o platobnom rozkaze je splatná pevná suma vo výške 100 EUR plus pohyblivá suma v závislosti od sumy nároku, ktorú je možné stanoviť tak, že sa na základ dane uplatní príslušná sadzba podľa tejto tabuľky:

Zdaniteľná suma je suma, ktorá je predmetom súdneho konania. V prípade európskeho konania o platobnom rozkaze tvorí sumu, ktorá je predmetom súdneho konania, výška hlavnej pohľadávky plus úroky a zmluvné pokuty.

V prípade európskeho konania o platobnom rozkaze v sume 9 000 EUR, ktoré sa týka právneho subjektu, by poplatok predstavoval 100 EUR + 9 000 EUR x 0,50 % = 145 EUR.

Čo sa stane, ak nezaplatím súdny poplatok včas?

Ak sa na začiatku nepredloží doklad o zaplatení, justičný právnik (Letrado de la Administración de Justicia) požiada daňovníka, aby takýto doklad predložil, a nespracuje formulár so žiadosťou, až kým tento doklad nedostane. Pri nepredložení dokladu o zaplatení sa budú aj naďalej uplatňovať procesné lehoty stanovené procesným právom, takže ak poplatok nebude na žiadosť právnika zaplatený, procesný úkon nebude môcť pokračovať a konanie bude príslušne buď pokračovať, alebo bude ukončené.

Ako mám zaplatiť súdny poplatok?

Poplatok je potrebné uhradiť na základe samovymeriavacieho postupu pred tým, ako príslušná strana podá procesný úkon. Poplatok by sa mal uhradiť prostredníctvom úradného formulára 696 na samovymeranie poplatku za výkon súdnej moci, ktorý sa vyplní nasledovne (kliknite tu), alebo prostredníctvom žiadosti, ktorá sa vygeneruje po vyplnení údajov (kliknite tu). Platbu je možné uskutočniť osobne v ktorejkoľvek inkasnej kancelárii. Formulár je k dispozícii v španielskom a anglickom jazyku.

Online platba je v súčasnosti dostupná len pre veľké podniky prostredníctvom bankového prevodu, kreditnej karty, na ťarchu bankového účtu atď., keďže právne predpisy týkajúce sa poplatkov boli zmenené nedávno a technické riešenie ešte nie je k dispozícii.

Súdne poplatky sú zahrnuté v právnej pomoci, ktorú upravuje zákon 1/1996 z 10. januára 1996 o právnej pomoci(Ley 1/1996, de 10 de enero, de asistencia jurídica gratuita), predovšetkým články 1 až 8 a 46 až 51.

Príslušné informácie sú dostupné na webovom sídle http://www.justiciagratuita.es/, kde je možné požiadať o právnu pomoc. Vyberte advokátsku komoru (Colegio de Abogados), ktorá sa nachádza v mieste, kde sa nachádza súd, ktorý sa bude predmetnou vecou zaoberať.

Čo mám urobiť po zaplatení?

K formuláru A je potrebné doložiť doklad o zaplatení poplatku prostredníctvom riadne potvrdeného úradného formulára (v papierovej alebo elektronickej forme).

V Španielsku ešte nie je možné zasielať formuláre s európskym platobným rozkazom elektronicky. Doklad o zaplatení (či už prijatý v papierovej, alebo elektronickej forme) by mal byť zaslaný v papierovej forme spolu s ostatnými požadovanými dokumentmi.

Po sprístupnení možnosti elektronického podávania bude pri použití tejto možnosti uplatnená 10 % zľava z poplatku. Zákon stanovuje náhradu vo výške 60 % poplatku v prípade dohody alebo akceptácie nároku, ktorá povedie k ukončeniu sporu.

Úvod

Aké poplatky sa uplatňujú?

Koľko budem platiť?

Čo sa stane, ak nezaplatím súdne poplatky načas?

Ako môžem zaplatiť súdne poplatky?

Čo mám urobiť po zaplatení?

Úvod

Súdne poplatky v Chorvátskej republike sa upravujú v zákone o súdnych poplatkoch (Zakon o sudskim pristojbama) [Narodne novine (Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 118/18] a v nariadení o sadzobníku súdnych poplatkov (Uredba o tarifi sudskih pristojbi), ktoré schválila vláda Chorvátskej republiky.

Podľa článku 5 zákona o súdnych poplatkoch sa poplatky stanovené v sadzobníku súdnych poplatkov musia uhradiť bezhotovostne, v hotovosti, vo forme kolkových známok vydávaných Chorvátskou republikou alebo elektronicky.
Pokiaľ ide o podania predložené v elektronickej forme v súlade s osobitnými ustanoveniami prostredníctvom informačného systému, ktorý pri svojej činnosti používa súd, poplatky sa hradia v čase predloženia podania vo výške polovice sumy poplatkov stanovených v sadzobníku.
Poplatky sa hradia vo výške polovice sumy poplatkov stanovených v sadzobníku, ak ide o rozhodnutia oznámené súdom v elektronickej forme v súlade s osobitnými ustanoveniami prostredníctvom informačného systému, ktorý pri svojej činnosti používa súd, pokiaľ sa poplatky uhradia do troch dní od elektronického oznámenia rozhodnutia.

Aké poplatky sa uplatňujú?

Súdne poplatky sa uhrádzajú vo všetkých občianskych a obchodných súdnych konaniach okrem výnimiek stanovených v článku 11 zákona o súdnych poplatkoch. Od platby sú oslobodené:

1. Chorvátska republika a vnútroštátne orgány;
2. osoby a orgány pôsobiace ako orgány verejnej moci pri výkone svojich právomocí v rámci konania;
3. zamestnanci v sporoch a iných konaniach týkajúcich sa výkonu ich práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov;
4. štátni úradníci a zamestnanci v správnych konaniach týkajúcich sa výkonu ich práv ako štátnych úradníkov;
5. telesne postihnuté osoby z vojny za nezávislosť Chorvátska na základe predloženia príslušných dokladov preukazujúcich ich status, ako aj osoby so zdravotným postihnutím na základe predloženia platných dokladov, ktoré vydal Ústav znalectva a opätovného profesionálneho začlenenia a zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím;
6. manželky, resp. manželia, deti a rodičia vojakov, ktorí boli zabití, zmizli alebo boli zajatí vo vojne za nezávislosť Chorvátska, na základe príslušných dokladov preukazujúcich ich status;
7. manželky, resp. manželia, deti a rodičia osôb, ktoré boli zabité, zmizli alebo boli zajaté vo vojne za nezávislosť Chorvátska, na základe príslušných dokladov preukazujúcich ich status;
8. utečenci, vysídlené osoby a navrátilci na základe príslušných dokladov preukazujúcich ich status;
9. príjemcovia sociálnych dávok v hmotnej núdzi;
10. humanitárne organizácie a organizácie poverené ochranou rodín osôb, ktoré boli zabité, zmizli alebo boli zbavené slobody v rámci výkonu humanitárnych činností, a združenia osôb so zdravotným postihnutím;
11. deti, ktoré sú stranami v konaní o výživnom alebo konaní o nárokoch na základe tohto práva;
12. navrhovatelia v sporoch týkajúcich sa uznania materstva alebo otcovstva a nákladov vzniknutých tehotenstvom a pôrodom mimo manželstva;
13. strany žiadajúce obnovu právnej spôsobilosti;
14. maloleté osoby žiadajúce o oprávnenie zosobášiť sa;
15. strany v konaní o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti a o výkone rozhodnutia o právach na udržiavanie vzťahov s dieťaťom;
16. navrhovatelia v sporoch týkajúcich sa práv vyplývajúcich z povinného dôchodkového a všeobecného zdravotného poistenia, práv nezamestnaných osôb podľa zamestnaneckých predpisov a práv v oblasti sociálneho zabezpečenia;
17. navrhovatelia alebo žiadatelia v konaniach o ochrane ústavne zaručených ľudských práv a slobôd proti konečným individuálnym činom;
18. navrhovatelia v sporoch o náhradu škody za znečistenie životného prostredia;
19. odborové zväzy a združenia odborových zväzov v občianskoprávnych konaniach o súdnom schválení výmeny a v kolektívnych pracovných sporoch a zástupcovia odborov v občianskoprávnych konaniach o výkone právomocí rady zamestnancov;
20. spotrebitelia v postavení dlžníka úpadcu;
21. iné osoby a organizácie, ak to stanovuje osobitný zákon.

Cudzí štát je oslobodený od úhrady poplatkov, ak je to stanovené v medzinárodnej zmluve, alebo na základe reciprocity.

V prípade pochybností o existencii podmienky reciprocity súd požiada ministerstvo spravodlivosti o vysvetlenie.

Oslobodenie od poplatkov uvedené v bode 10 sa uplatňuje na humanitárne organizácie, ktoré určil minister zodpovedný za oblasť sociálnej ochrany.

Oslobodenie od súdnych poplatkov sa nevzťahuje na orgány obcí a miest okrem prípadov, keď sa na ne v súlade s osobitným zákonom preniesol výkon verejnej moci.

V európskom konaní o platobnom rozkaze sa uhrádzajú tieto poplatky:

• za návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu – platí navrhovateľ;
• za rozhodnutie o vydaní európskeho platobného rozkazu – platí navrhovateľ;
• za sťažnosť proti vydaniu európskeho platobného rozkazu – platí odporca;

ak sa konanie dostane pred súd:

• za rozsudok – platí navrhovateľ;
• za odvolanie – platí odvolateľ;
• za odpoveď na odvolanie – platí osoba poskytujúca odpoveď (odpoveď je nepovinná);
• za mimoriadny opravný prostriedok – preskúmanie rozhodnutia súdu druhého stupňa je možné v prípade, ak výška sporu presahuje 200 000 HRK;
• súdne poplatky platí osoba podávajúca žiadosť o preskúmanie a osoba poskytujúca odpoveď na žiadosť o preskúmanie (odpoveď je nepovinná).

Koľko budem platiť?

II. V prípade návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, rozhodnutia o vydaní európskeho platobného rozkazu, odpovede na odvolanie alebo odpovede na žiadosť o preskúmanie sa uhrádza polovica poplatkov uvedených v bode I.

III. V prípade odvolania sa proti rozsudku alebo preskúmaniu sa uhrádza dvojnásobok súdnych poplatkov uvedených v bode I.

IV. Súdny poplatok sa neuhrádza, keď sa počas súdneho konania dosiahne mimosúdne vyrovnanie.

Čo sa stane, ak nezaplatím súdne poplatky načas?

Ak osoba neuhradí poplatky v stanovenej lehote alebo to bezodkladne neoznámi súdu, súd vydá do 15 dní od vydania rozhodnutia o poplatkoch alebo rozhodnutia o námietke doložku vykonateľnosti a na účely núteného výkonu práva informuje finančný úrad s cieľom vymáhať finančné prostriedky od danej osoby v súlade s ustanoveniami zákona o vymáhaní finančných prostriedkov.

Podľa článku 28 zákona o súdnych poplatkoch súd najprv upozorní účastníka súdneho konania na povinnosť uhradiť poplatky. Pokiaľ ich nezaplatí okamžite, upozorní ho na povinnosť uhradiť poplatky v lehote 3 dní. Ak osoba nekoná v súlade s rozkazom, alebo ak sa nezúčastnila na súdnom konaní, v súvislosti s ktorým má povinnosť uhradiť poplatky, a nezaplatila ich, súd vydá rozhodnutie o zvýšení poplatkov o sumu 100 HRK.

Ako môžem zaplatiť súdne poplatky?

Súdne poplatky sa platia bezhotovostne, v hotovosti, vo forme kolkových známok vydávaných Chorvátskou republikou alebo elektronicky.

Súdne poplatky možno uhradiť v hotovosti na účtovnom oddelení súdu, ktoré je povinné v lehote piatich dní odo dňa prijatia sumy vyplatiť túto sumu na účet štátneho rozpočtu.

Súdne poplatky možno uhradiť vo forme kolkov, ak je suma poplatkov nižšia ako 100 HRK.

Informácie o spôsobe úhrady súdnych poplatkov sa zverejňujú na elektronickej informačnej tabuli, webových stránkach súdu alebo v súdnej kancelárii.

Súdne poplatky možno hradiť bankovým prevodom prostredníctvom akejkoľvek banky alebo pošty, a to na účet štátneho rozpočtu Chorvátskej republiky.

Pri uhrádzaní súdnych poplatkov zo zahraničia je potrebné uviesť tieto informácie:

SWIFT: NBHRHR2X

IBAN: HR1210010051863000160

Bežný účet (CC): 1001005-1863000160

Konštantný symbol: HR64

Variabilný symbol: 5045-20735-osobné identifikačné číslo (alebo iné identifikačné číslo platcu)

Prijímateľ: Ministerstvo financií Chorvátskej republiky v mene Obchodného súdu v Záhrebe

V poznámke k platbe treba uviesť, že ide o poplatky týkajúce sa veci ________ (číslo veci alebo opis platby, napr. súdne poplatky za návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu).

Čo mám urobiť po zaplatení?

Po zaplatení treba poslať potvrdenie o platbe na súd, ktorý vo veci rozhoduje a ktorému sa uhradili súdne poplatky. Toto potvrdenie o platbe musí obsahovať číslo veci (ak je už známe). V prípade, že sa podáva návrh na európske konanie o platobnom rozkaze, potvrdenie o platbe treba priložiť k žiadosti.

Strany doručujú písomnosti súdom spravidla poštou (doporučenou zásielkou alebo obyčajnou zásielkou) alebo v elektronickej forme v súlade s osobitnými ustanoveniami prostredníctvom informačného systému, ktorý pri svojej činnosti používa súd.

Bevezetés

Milyen illetéket kell fizetnem?

Mennyit kell fizetni?

Mi történik akkor, ha nem fizetem be időben a bírósági illetéket?

Hogyan tudom befizetni a bírósági illetéket?

Mi a teendőm azután, hogy megfizettem az illetéket?

Bevezetés

V rámci konania o platobnom rozkaze na účely vymáhania nespornej peňažnej pohľadávky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, sa platia notárske poplatky, suma ktorých sa stanovuje v zákone L o konaní o platobnom rozkaze z roku 2009 a vyhláške ministerstva vnútra č. 14/1991 z 26. novembra 1991 o notárskych poplatkoch. V súlade s týmito predpismi sa musí v čase začatia konania zaplatiť odmena úmerná k hodnote pohľadávky vo výške 3 % z pohľadávky. Navrhovateľ si môže zvoliť spôsob platby, a to u notára v hotovosti alebo platobnou kartou, bankovým prevodom na účet notára alebo prostredníctvom prevodného príkazu na úhradu.

Milyen illetéket kell fizetnem?

Notárske poplatky sú splatné v čase začatia konania.

Mennyit kell fizetni?

Výška notárskych poplatkov je 3 % z čistej sumy pohľadávky (mimo nákladov alebo úrokov), prípadne z kumulovaných pohľadávok, pričom minimálna výška poplatkov je 5 000 HUF a maximálna výška 300 000 HUF. Ak je viac než päť účastníkov konania, minimálna výška poplatkov je 1 000 HUF násobená počtom účastníkov. V prípade peňažnej pohľadávky vyjadrenej v inej mene než HUF sa poplatky vypočítajú na základe protihodnoty pohľadávky vyjadrenej v HUF podľa priemerného výmenného kurzu centrálnej banky platného v deň podania návrhu.

Mi történik akkor, ha nem fizetem be időben a bírósági illetéket?

Ak navrhovateľ neuhradí notárske poplatky v čase začatia konania, poverený notár vyzve navrhovateľa, aby uhradil poplatky. Ak navrhovateľ neuhradí poplatky v stanovenej lehote, notár návrh zamietne.

Hogyan tudom befizetni a bírósági illetéket?

Navrhovateľ môže uhradiť notárske poplatky takto:

1. v hotovosti u povereného notára,
2. na pošte prostredníctvom prevodného príkazu na úhradu poskytnutého povereným notárom,
3. bankovým prevodom na bankový účet notára,
4. prostredníctvom platobnej karty, ak takáto možnosť u povereného notára existuje.

Mi a teendőm azután, hogy megfizettem az illetéket?

Ak sa poplatky uhradili u notára v hotovosti alebo prostredníctvom platobnej karty, navrhovateľ nemusí poskytnúť žiadne potvrdenie o úhrade.

Ak navrhovateľ uhradí notárske poplatky prostredníctvom prevodného príkazu na úhradu, k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu sa musí priložiť potvrdenie o úhrade.

Ak navrhovateľ uhradí notárske poplatky prevodom na bankový účet notára, k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu sa musí priložiť originál alebo kópia výpisu z účtu, kde je uvedená debetná transakcia.

Regulačný rámec upravujúci poplatky v právnických profesiách

Advokáti

Podľa rakúskeho advokátskeho  poriadku sa klient a právny zástupca v zásade môžu slobodne dohodnúť na odmene, ktorú má klient zaplatiť advokátovi za poskytnuté služby.

Odmena sa môže určiť podľa hodinovej sadzby alebo ako paušálny poplatok. Pri paušálnej odmene sa jednotlivé úkony a vynaložený čas nerátajú. Ak sa strany výslovne nedohodli na odmene, predpokladá sa, že sa dohodli na primeranej odmene podľa taríf poplatkov stanovených v zákone o sadzbách advokátov a všeobecných kritérií pre honoráre advokátov.

V Občianskom súdnom poriadku (Zivilprozessordnung – ZPO) a zákone o sadzbách advokátov sa ustanovuje, že v občianskoprávnych konaniach musí súd určiť podiel nákladov, ktoré musí strana, ktorá spor prehrá, nahradiť druhej strane. Poplatky vychádzajú z hodnoty sporu, ako aj z dĺžky a povahy uskutočnených úkonov.

V trestných konaniach musí v zásade každá osoba (obžalovaný/obvinený, súkromný prokurátor, súkromná osoba uplatňujúca si nárok), ktorá poverila advokáta zastupovaním, znášať vzniknuté náklady. Platí to aj v prípade, keď je obhajca vymenovaný ex offo, pokiaľ nie sú splnené predpoklady na poskytnutie právnej pomoci. Trovy sa spravidla líšia podľa druhu a zloženia príslušného súdu (napr. okresný súd, krajinský súd so samosudcom, senát zložený z laických sudcov, porota).

Exekútori

Odmena, ktorú dostáva súdny exekútor za svoju činnosť, je stanovená v zákone o exekučných poplatkoch (Vollzugsgebührengesetz). V zákone je stanovený najmä exekučný poplatok, ktorý veriteľ uplatňujúci si nárok musí zaplatiť, keď podá návrh na exekúciu, spolu s paušálnym poplatkom stanoveným v zákone o súdnych poplatkoch (Gerichtsgebührengesetz – GGG).

Exekučný poplatok ( § 2 zákona o exekučných poplatkoch) je súčasťou trov exekučného konania. Na žiadosť veriteľa môže súd pri rozhodovaní o trovách konania určiť, že exekučný poplatok má uhradiť dlžník.

Exekútorovi prináleží aj odmena za prijatie platieb. Táto odmena sa môže odpočítať z vymáhanej sumy ( § 11 zákona o exekučných poplatkoch).

Trovy konania

Trovy v občianskoprávnom konaní

Trovy pre strany sporu v občianskoprávnych konaniach

Súdne trovy, ktoré sa majú zaplatiť za úkony vykonané súdom, sa určujú buď ako paušálne poplatky (pevne stanovené poplatky) alebo ako sadzby vyjadrené v percentách (promile) (percentuálna sadzba z vymeriavacieho základu). Ich výška závisí od povahy veci, ako aj od hodnoty sporu (ktorá sa určuje podľa výšky nároku v peňažnom vyjadrení) a počtu zúčastnených strán. V prípade viac ako dvoch zúčastnených strán je možné pripočítať príplatok za viac strán podľa § 19a GGG (od 10 – 50%).

Kedy sa musia zaplatiť trovy v občianskoprávnom konaní?

Paušálne poplatky sa pri občianskoprávnom konaní na prvom stupni musia zaplatiť pri podaní návrhu na začatie konania. Poplatok je splatný len raz, bez ohľadu na to, či návrh obsahuje viac než jeden nárok alebo sa týka viac než jednej osoby. Paušálny poplatok pokrýva celé konanie na prvom stupni. Ak sa obžaloba počas konania rozšíri, môžu tým vzniknúť aj ďalšie poplatky. Tieto sa majú zaplatiť pri predložení podaní. Ak sa obžaloba rozšíri v priebehu ústneho pojednávania, poplatky sa stávajú splatnými začatím zápisu do protokolu. V prípade konania na druhom a treťom stupni je poplatok splatný pri podaní návrhu na odvolanie (§ 2 bod 1 zákona o súdnych poplatkoch - GGG). Na rozdiel od toho pri nesporových konaniach sa niekedy platí poplatok za rozhodnutie namiesto poplatku za uplatnený nárok.

Trovy v trestnom konaní

Trovy pre strany sporu v trestnom konaní

Iba pri podaní súkromnej žaloby sa má platiť poplatok podľa položky 13 sadzobníka v zákone o súdnych poplatkoch (GGG).

Kedy sa musia zaplatiť trovy v trestnom konaní?

Pevne stanovené poplatky sa musia zaplatiť na začiatku konania a v čase podania odvolania.

Trovy v konaniach pred Ústavným súdom

Trovy strán sporu v konaniach pred Ústavným súdom

Poplatok je podľa § 17a bodu 1 zákona o ústavnom súde (Verfassungsgerichtshofgesetz – VfGG) 220 EUR.

Kedy sa musia zaplatiť trovy konania Ústavným súdom?

Pevne stanovené poplatky sa musia zaplatiť na začiatku konania.

Informácie, ktoré musia právni zástupcovia poskytnúť

Práva a povinnosti strán

Vo všeobecnosti je advokát povinný informovať svojho klienta ako sa počítajú trovy konania a aké náklady môžu klientovi vzniknúť. V tejto súvislosti sa v § 50 ods. 2 usmernení k výkonu profesie právneho zástupcu a dohľadu nad plnením povinností advokátov (Richtlinien für die Ausübung des Rechtsanwaltsberufs und für die Überwachung der Pflichten des Rechtsanwalts – RL-BA) odporúča, aby advokát pri prijímaní nového mandátu informoval svojho klienta o tom, na základe čoho sa bude odmena účtovať a o jeho nároku na priebežné vyúčtovanie. Pokiaľ sa strany nedohodli na paušálnej odmene, má klient právo požadovať v primeraných intervaloch priebežné vyúčtovanie alebo výkaz dovtedy poskytnutých služieb, alebo času stráveného na veci (ak bolo dohodnuté vyúčtovanie podľa hodinových sadzieb). Rovnako by sa mal dohodnúť začiatok a frekvencia priebežného vyúčtovania ešte pred najatím právnika.

Stanovenie súdnych trov – právne základy

Kde sa môžete informovať o predpisoch určujúcich súdne trovy v Rakúsku?

Zákonné predpisy o úhradách trov pri sporovom občianskoprávnom konaní (vrátane obchodných vecí) sú uvedené v §§ 40 – 55 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO). Na nesporové konania (napríklad konania rodinného práva, najmä pri rozvode po vzájomnej dohode alebo v prípade sporov o opatrovnícke právo, právo styku a nárokov na výživné) sa uplatňujú iné pravidlá o náhrade trov. Všeobecné pravidlá sú ustanovené v § 78 zákona o nesporových konaniach (Außerstreitgesetz – AußStrG). Výnimky sa týchto všeobecných pravidiel platia okrem iného pre konania o opatrovníckom práve, práve styku a nárokoch na výživné pre maloletých. Náhrady trov v trestnom konaní sú upravené v §§ 380-395 trestného poriadku (Strafprozessordnung – StPO). V zákone o súdnych poplatkoch (GGG) sú upravené súdne poplatky (paušálne poplatky).

Na webovej stránke Rakúskej advokátskej komory (Österreichischer Rechtsanwaltskammertag) je online dostupná informačná brožúra s prehľadom poplatkov, na ktoré majú advokáti nárok. Všeobecné informácie sú dostupné aj cez domovskú stránku HELP - služby pre Rakúsko (HELP-Amtshelfer für Österreich) cez odkaz: Leben in Österreich > Zivilrecht > Zivilverfahren verfügbar.

Webová stránka HELP – služby pre Rakúsko obsahuje všeobecné informácie o súdnych poplatkoch. Právne texty (zákon o súdnych poplatkoch, položky colného sadzobníka) možno bezplatne nájsť prostredníctvom odkazu na federálny  právny informačný systém (Rechtsinformationssystem des Bundes) na domovskej stránke úradu spolkového kancelára (Bundeskanzleramt).

V akých jazykoch sú dostupné informácie o právnych predpisoch o súdnych trovách v Rakúsku?

V nemčine.

Kde je možné sa informovať o mediácii/urovnávaní sporov?

Zoznam mediátorov, ktorý vedie ministerstvo spravodlivosti, je k dispozícii na vlastnej webovej lokalite venovanej téme mediácia.

Pokiaľ ide o restoratívnu justíciu v trestnom konaní, informácie o kompenzácii (mediácia medzi obvinenými a obeťami) sú k dispozícii na domovskej stránke NEUSTART (aj v angličtine).

Kde možno nájsť ďalšie informácie o trovách konania?

Online informácie o trovách konania

Všeobecné informácie o rakúskom justičnom systéme, o trovách a o spolkovom ministerstve spravodlivosti sa nachádzajú sa nachádzajú na oficiálnej webovej stránke rakúskej justície, ako aj na webovej lokalite HELP - služby pre Rakúsko, ktorá poskytuje informácie zrozumiteľné pre čitateľov.

Spolkový právny informačný systém ponúka doslovné znenia nasledujúcich zákonov:

• zákon o súdnych poplatkoch (GGG)
• zákon o nárokoch na odmeny (GebAG)
• advokátsky poriadok (RAO)
• zákon o sadzbách advokátov (RATG)

Znenie všeobecných kritérií pre honoráre (Allgemeinen Honorar-Kriterien – AHK) je dostupné na webovej stránke österreichischen Rechtsanwälte.

Kde možno nájsť informácie o priemernej dĺžke trvania jednotlivých druhov konaní?

So žiadosťou o tieto informácie sa obráťte priamo na rakúske ministerstvo spravodlivosti.

Kde možno nájsť informácie o priemerných celkových trovách jednotlivých druhov konania?

Súdne trovy splatné za jednotlivé druhy konaní sa stanovujú vopred (zákon o súdnych poplatkoch). Môžu sa zmeniť, ak sa hodnota sporu zmení smerom nahor alebo nadol. V občianskoprávnom konaní určí súd v rozhodnutí o trovách ktoré súdne poplatky a trovy (odmeny advokátom, odmeny znalcom, náklady na tlmočenie, resp. preklady) má uhradiť strana, ktorá spor prehrá, strane, ktorá spor vyhrala. Základom pre toto rozhodnutie sú zákon o sadzbách advokátov (pokiaľ ide o odmeny advokátom) a zákona o nárokoch na odmeny (pokiaľ ide o odmeny znalcom, náklady na tlmočenie, resp. preklady). Tieto náklady vychádzajú prevažne z vynaložených výdavkov a času stráveného na prípade. Preto nie je možné vopred stanoviť konkrétnu sumu. V zásade sa môže výška odmeny, ktorú má klient zaplatiť advokátovi, stanoviť dohodou medzi nimi.

Daň z pridanej hodnoty

Kde možno nájsť informácie o dani z pridanej hodnoty? Aké vysoké sú sadzby?

Výkony advokátov podliehajú dani z pridanej hodnoty. Sadzba tejto dane v Rakúsku je 20%. Podobne ako ostatné výdavky, aj táto daň sa musí zaplatiť advokátovi osobitne, ako sa ustanovuje v § 16 zákona o sadzbách advokátov a § 17 všeobecných kritérií pre honoráre. Daň z obratu nie je zahrnutá v tarifách poplatkov ustanovených v zákone o sadzbách advokátov, ani vo všeobecných kritériách pre honoráre.

Právna pomoc v konaní

Uplatniteľná hranica príjmov v občianskoprávnych veciach

Právna pomoc nevychádza zo zákonom stanovených hraníc príjmov. V občianskoprávnych veciach (a v obchodných veciach) sa právna pomoc riadi rakúskym Občianskym súdnym poriadkom. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahujú primerane aj na nesporové konania Rozhodnutia o poskytovaní právnej pomoci prijíma súd, ktorý vo veci koná na prvom stupni.

Právna pomoc sa poskytne účastníkovi konania len vtedy, keď jeho príjem, finančné podmienky a vyživovacie povinnosti sú také, že si nemôže dovoliť uhradiť trovy súdneho konania bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na výšku finančných prostriedkov na obživu potrebných na vedenie skromného spôsobu života. Právna pomoc sa neposkytne, ak konanie alebo obhajoba sú preukázateľne bezdôvodné alebo nemajú žiadne vyhliadky na úspech. Súd v každom jednotlivom prípade rozhodne, ktoré z ďalej uvedených nárokov sa majú priznať.

V Rakúsku môže právna pomoc zahŕňať:

1. dočasné odpustenie úhrady súdnych poplatkov, odmien svedkom, znalcom a tlmočníkom, resp. prekladateľom, náklady nevyhnutných verejných oznámení, náklady správcu majetku a všetkých prípadných hotovostných úhrad, ktoré vykonal súdom určený zákonný zástupca alebo advokát
2. zastupovanie advokátom.

Do troch rokov po skončení konania môže byť strana prijímajúca právnu pomoc požiadaná, aby čiastočne alebo v plnom rozsahu uhradila náklady právnej pomoci, keď sa jeho finančná situácia primerane zmení a bude v stave ich uhradiť bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jeho živobytie.

Uplatniteľná hranica príjmov v trestnom konaní pre obžalovaných/obvinených a pre obete trestných činov

Neexistujú žiadne pevne stanovené hranice na určenie, či obžalovaný alebo obeť/súkromná osoba uplatňujúca si nárok spĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Hlavným kritériom je v tomto prípade príjem vyšší než minimálna mzda alebo nižší než náklady na primerané živobytie. Životné minimum sa pravidelne prehodnocuje a jej aktuálna výška je uverejnená na webovej stránke österreichischen Justiz.

Podmienky poskytnutia právnej pomoci obetiam trestných činov

Pokiaľ nie je nárok na právnu pomoc v konaní (Prozessbegleitung) v zmysle § 66 ods. 2 rakúskeho trestného poriadku, súkromný navrhovateľ má nárok na právnu pomoc, ak

• zastúpenie advokátom si nemôže dovoliť bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jeho nevyhnutnú obživu (pozri k tomu vyššie uvedené údaje k nákladom na živobytie) a
• zastúpenie advokátom je v záujme výkonu spravodlivosti, najmä v záujme náležitého vymáhania nárokov s cieľom predísť ďalšiemu občianskoprávnemu konaniu.

Podmienky poskytnutia právnej pomoci pre obžalovaných/obvinených

Predpokladom na poskytnutie právnej pomoci je, že táto – odhliadnuc od splnenia finančných predpokladov - je v záujme výkonu spravodlivosti, predovšetkým v záujme náležitej obhajoby.

V záujme výkonu spravodlivosti je pridelenie obhajcu v každom prípade odôvodnené, keď

• ide o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 61 ods. 1 Trestného poriadku (pozri k tomu ďalej):

• ak je obžalovaný/obvinený slepý, hluchý, nemý alebo akokoľvek inak postihnutý; alebo ak súdny jazyk nie je dostatočne zrozumiteľný,
• pri odvolacom konaní,
• ak sú s prípadom spojené zložité vecné a právne okolnosti.

V prípade povinnej obhajoby musí obžalovaného/obvineného zastupovať obhajca. Podľa § 61 ods. 1 Trestného poriadku je obhajoba povinná v týchto prípadoch uvedených v zákone:

1. pokiaľ sa osoba nachádza vo vyšetrovacej väzbe,
2. počas celého konania, ak ide o umiestnenie obžalovaného v ústave pre duševne postihnutých páchateľov,
3. ak sa súdny proces týka umiestnenia obžalovaného v ústave pre závislých páchateľov, ktorí potrebujú odvykaciu liečbu, alebo umiestnenia v ústave pre nebezpečných recidivistov,
4. ak súdny proces prebieha pred porotou alebo senátom zloženým z laických sudcov na krajinskom súde
5. ak súdny proces prebieha pred samosudcom na krajinskom súde, ak za trestný čin hrozí trest odňatia slobody na viac než tri roky okrem prípadov vlámania podľa § 129 bodov 1 až 3 Trestného poriadku a prechovávania podľa § 164 ods. 4 Trestného poriadku,
6. v rámci kontradiktórneho výsluchu (§ 165), pokiaľ na hlavnom pojednávaní podľa bodov 3 až 5 existuje potrebná obhajoba, v odvolacom konaní proti rozsudku senátu zloženého z laických sudcov alebo poroty,
7. pri výkone žiadosti o obnovu trestného konania a pri jej verejnom prerokúvaní;

Bezplatné súdne konanie

V trestných konaniach majú obete násilných činov, nebezpečného vyhrážania alebo sexuálne motivovaných trestných činov, ako aj ich manželky/manželia, životné družky/druhovia, najbližší príbuzní, brat alebo sestra danej osoby, ktorých smrť by mohla byť spôsobená trestným činom, alebo ďalší príbuzní, ktorí boli svedkami trestného činu, nárok na bezplatnú psychosociálnu alebo právnu pomoc v konaní s cieľom chrániť práva obetí v trestnom konaní. Obetiam, ktoré mohli byť poškodené z hľadiska svojej sexuálnej integrity a ešte nedosiahli vek 14 rokov, sa musí poskytnúť procesná pomoc v každom prípade aj bez bez žiadosti. Psychosociálna pomoc v konaní zahŕňa prípravu poškodeného na konanie a emočnú záťaž spojenú s konaním. Psychosociálnu alebo právnu pomoc v konaní poskytujú organizácie pomoci obetiam, ktoré zmluvne poverilo ministerstvo spravodlivosti podľa § 66 ods. 2 Trestného poriadku.

V nesporových konaniach sa neplatia žiadne poplatky za konania o ustanovení správcu majetku alebo v konaniach o opatrovníckom práve. Poplatky sa takisto neplatia za konania podľa zákona o umiestnení do ústavu (Unterbringungsgesetz) a zákona o domácej starostlivosti (Heimaufenthaltsgesetz). Právna pomoc sa môže poskytnúť v podobe dočasného odpustenia poplatkov v prípade nízkeho príjmu a nedostatku majetku - v pomere voči poplatkom, ktoré sa majú uhradiť. Rozsah udelenej výnimky závisí od žiadosti a od uváženia súdu.

Kedy je strana, ktorá spor prehrala, povinná nahradiť trovy druhej strane?

Sporové konanie

Trovy v občianskoprávnych konaniach (vrátane obchodných vecí) sú upravené v rakúskom občianskom súdnom poriadku (ZPO). V ZPO sa ustanovuje, že na začiatku musí každý účastník konania zaplatiť vzniknuté náklady úmerne jeho účasti na konaní. Spoločne vzniknuté náklady sa najskôr znášajú spoločne. Ak súd vo veci rozhodne, vydá aj rozhodnutie o trovách konania. Uplatňuje sa pritom zásada úspešnosti. Strana, ktorá spor prehrá v každom bode obžaloby, musí druhej strane nahradiť všetky poplatky a náklady nevyhnutné na dosiahnutie spravodlivosti alebo obhajoby, spojené so súdnym konaním. Ak strany čiastočne vyhrajú a čiastočne prehrajú, musia sa trovy navzájom započítať alebo úmerne rozdeliť.

V určitých prípadoch je z dôvodu spravodlivosti odôvodnené upustenie od zásady úspešnosti:

• v prípade neúspechu len v nepatrnej časti, ak v súvislosti so zamietnutou časťou obžaloby nevznikli žiadne mimoriadne náklady,
• ak výšku nároku určia znalci alebo sa určí rozhodnutím súdu, ako aj v prípade vzájomného započítania,
• ak konanie obžalovaného nebolo dôvodom na vznesenie obžaloby a pohľadávku priznal pri prvej príležitosti a
• ak dôvod na automatické zrušenie súdneho konania alebo jeho vyhlásenie za neplatné možno pripísať jednej zo strán konania, od tejto strany sa môže požadovať, aby uhradila všetky trovy konania.

Nesporové konania

O rodinných záležitostiach (výživné, právo styku, opatrovnícke právo a rozvod na základe vzájomnej dohody) sa rozhoduje v nesporových konaniach Všeobecné pravidlo o trovách nesporového konania sa uvádza v § 78 zákona o nesporových konaniach (Außerstreitgesetz – AußerStrG). Pri mnohých konaniach sa však uplatňuje výnimka z tohto pravidla. Aj tu sa uplatňuje zásada úspešnosti, ale môže sa od nej upustiť z dôvodov spravodlivosti.  V prípade, keď sa nenárokuje žiadna náhrada škody, sa musia hotovostné výdavky (napr. odmeny znalcom) vyrovnať primerane podľa podielu na spornej záležitosti. Ak podiel nie je možné určiť, strany znášajú tieto výdavky rovnakým dielom.

Podrobné informácie o rôznych druhoch konaní (konania o výživnom, práve styku a opatrovníckom práve a rozvodové konania):

1. Pri rozvodovom konaní treba rozlišovať medzi sporovým konaním a rozvodovým konaním po vzájomnej dohode.

Sporové rozvodové konanie: v tomto prípade platia osobitné ustanovenia rakúskeho občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadna zo strán nie je uznaná vinnou z rozpadu manželstva, trovy si musia navzájom započítať. Ak je dôvodom pre rozvod rozpad spoločnej domácnosti manželov a ak rozsudok obsahuje rozhodnutie o zodpovednosti za tento rozpad, trovy druhej strany musí zaplatiť ten z manželov, ktorý je uznaný vinným.

Rozvod po vzájomnej dohode: pre rozvod po vzájomnej dohode platia pravidlá nesporového konania. V tomto prípade podajú manželia na súde dva rovnaké návrhy. Keďže nejde o sporové konanie, nepriznávajú sa žiadne trovy konania. Hotovostné výdavky znášajú strany rovnakým dielom.

1. Konania o opatrovníckom práve a práve styku sú takisto nesporovými konaniami. V zmysle ustanovenia o výnimkách (§ 107 ods. 5 AußerStrG) sa pri týchto konaniach nepriznávajú žiadne náhrady trov.
2. V ďalšom ustanovení o výnimkách (§ 101 ods. 2 AußStrG) sa určuje, že v konaniach týkajúcich sa nároku na výživné na neplnoleté dieťa sa nepriznáva žiadna náhrada trov konania.

Trestné konanie

Osoba, ktorú v trestnom konaní zastupuje obhajca alebo iný zástupca, musí znášať aj trovy súvisiace s týmto zastupovaním, dokonca aj v prípade, ak jej bol advokát pridelený ex offo (§ 393 ods. 1 StPO).

V prípade uznania viny musí obžalovaný v zásade uhradiť aj trovy trestného konania (§ 389 ods. 1 StPO). V trestnom konaní môžu podľa § 381 ods. 1 StPO vzniknúť tieto náklady:

1. paušálny poplatok ako podiel na nákladoch konania, ktoré nie sú bližšie špecifikované, vrátane nákladov na vyšetrovanie a vykonanie príkazov prokuratúry alebo nevyhnutné úradné úkony súdu a ktoré sa podľa ods. 3 cit. ust. určujú v týchto medziach: v konaní pred porotou na krajinskom súde od 500 EUR do 10 000 EUR, v konaní pred senátom zloženým z laických sudcov na krajinskom súde od 250 do 5 000 EUR, v konaní pred samosudcom na krajinskom súde od 150 do 3 000 EUR a v konaní na okresnom súde od 50 do 1000 EUR,
2. odmeny pre znalcov a v zásade aj pre tlmočníkov,
3. poplatky za informácie, stanoviská alebo odborné posudky úradov,
4. náklady na prevoz obžalovaného/obvineného z iného štátu a cestovné náklady svedkov pozvaných zo zahraničia,
5. náklady súvisiace s príkazom zakazujúcim nakladanie s majetkom, náklady na informácie o bankových účtoch, zhabanie listov, informácie o telekomunikačných údajoch, zachytávanie správ,
6. náklady spojené s výkonom trestného rozsudku, vrátane nákladov na prevoz zatknutého do výkonu trestu na vnútroštátnom území alebo v zahraničí, s výnimkou nákladov na výkon trestu odňatia slobody,
7. súdne poplatky spojené s trestným konaním,
8. náklady na obhajcu alebo iných zástupcov,
9. paušálny poplatok ako podiel na nákladoch na právnu pomoc v konaní až do výšky 1 000 EUR.

S výnimkou nákladov uvedených v bode 3 a v bodoch 7 až 9 štát uhradí náklady vopred. Pri rozhodovaní o paušálnom poplatku uvedenom v ods. 1 bode 9 súd berie do úvahy ekonomickú situáciu povinného. Náklady na prizvanie tlmočníka nie sú súčasťou nákladov, ktoré musí obžalovaný nahradiť.

Podľa § 391 ods. 1 Trestného poriadku sa pri vymáhaní rozhodnutia súdu o trovách konania musí brať do úvahy skutočnosť, či tým nebude ohrozená schopnosť odsúdenej osoby hradiť svoje každodenné životné náklady a náklady svojej rodiny, ako aj splniť svoju povinnosť platiť odškodnenie. Súd môže vyhlásiť trovy za nevymáhateľné v prípade, keď trovy nemožno vymáhať z dôvodu, že odsúdená osoba je v hmotnej núdzi. Ak súd predpokladá, že v budúcnosti bude možné trovy vymôcť, ale v súčasnosti vymáhateľné nie sú, ekonomická situácia príslušnej osoby sa po určitom čase opäť preskúma. Zákonom stanovená premlčacia lehota na vymáhanie trov je päť rokov odo dňa vydania právoplatného rozhodnutia v konaní. Ak súd rozhodne, že odsúdená osoba musí znášať trovy konania a neskôr sa zistí, že nie je schopná ich zaplatiť, orgány zodpovedné za vymáhanie trov konania môžu predĺžiť lehotu na ich zaplatenie, povoliť ich splácanie v splátkach alebo znížiť trovy.

Ak je odsúdená osoba povinná na základe rozhodnutia trestného súdu zaplatiť aspoň čiastočnú náhradu súkromnej osobe uplatňujúcej si nárok, musí uhradiť aj trovy trestného konania, ktoré tejto súkromnej osobe vznikli.

Podľa § 393a Trestného poriadku môže osoba zbavená obžaloby požiadať spolkový štát o príspevok na úhradu nákladov na svoju obhajobu. Tieto náklady zahŕňajú nevyhnutné a skutočne vynaložené hotovostné výdavky, ako aj paušálny poplatok súvisiaci s nákladmi na obhajcu. Paušálna suma sa určí so zreteľom na rozsah a zložitosť obhajoby a rozsah nevyhnutných alebo účelne poskytnutých služieb obhajcov a nemôže presiahnuť nasledujúce sumy: 10 000 EUR za konanie pred porotou na krajinskom súde, 5 000 EUR za konanie pred senátom zloženým z laických sudcov na krajinskom súde, 3 000 EUR za konanie pred samosudcom na krajinskom súde súdoch a 1 000 EUR za konanie na okresnom súde.

Ak trestné stíhanie začne súkromný prokurátor alebo sa začalo na žiadosť súkromnej osoby uplatňujúcej si nárok podľa § 72 Trestného poriadku (subsidiárne stíhanie) a obžalovaný je zbavený viny, tento súkromný prokurátor alebo súkromná osoba uplatňujúca si nárok sú povinní zaplatiť všetky náklady súvisiace s obžalobou a prípadným ďalším konaním. Ak trestné stíhanie skončí zamietnutím veci (odvrátenie obžaloby) (§§ 198 až 209 Trestného poriadku), súkromná osoba uplatňujúca si nárok nemusí platiť trovy konania.

Odmeny znalcov

V občianskych konaniach v sporných veciach (ako aj v obchodných veciach) sa odmeny znalcov započítajú alebo rozdelia úmerne k miere úspechu danej strany v konaní (§ 43 ods. 1 ZPO).

V sporových rozvodových konaniach, ak nie je vynesené rozhodnutie o zavinení, si hotovostné výdavky musia strany navzájom započítať. Ak jedna strana zaplatila viac než polovicu hotovostných výdavkov, druhá strana jej musí uhradiť rozdiel. Ak je v rozsudku o rozvode jedna strana uznaná vinnou, táto strana musí nahradiť odmeny znalcov druhej strany.

Odmeny znalcov, ktoré boli pôvodne zaplatené z úradných zdrojov, musia súdu nahradiť strany konania, ktoré ich spôsobili alebo v záujme ktorých boli úradné kroky podniknuté, a to pri nasledujúcich konaniach: pri rozvodoch po vzájomnej dohode, konaniach o opatrovníckom práve a práve styku a konaniach týkajúcich sa nárokov na výživné pre neplnoleté deti. Ak sa povinnosť nahradiť trovy konania týka niekoľkých osôb, tieto sú za ich úhradu zodpovedné spoločne [§ 1 bod 5 zákona o súdnych poplatkoch (Gerichtliches Einbringungsgesetz – GEG) v spojení s § 2 ods. 1 GEG].

Výšku odmien znalcov upravuje zákon o nárokoch na odmeny (Gebührenanspruchsgesetz – GebAG). Táto výška závisí v jednotlivých prípadoch od obsahu a rozsahu znaleckého posudku požadovaného súdom.

V prípade trestných konaní tvoria odmeny znalcov súčasť trov konania (§ 381 ods. 1 trestného poriadku), ktoré podľa § 389 ods. 1 trestného poriadku musí zaplatiť odsúdená osoba. Odmeny znalcov určuje súd alebo prokurátor a platí ich spolkový štát.

Odmeny prekladateľov a tlmočníkov

Predchádzajúce vysvetlenie platí aj na odmeny prekladateľov a tlmočníkov.

Súvisiace dokumenty

Správa Rakúska k štúdii o transparentnosti trov (829 Kb)

Odkazy k téme

§ 32 GGG

Úvod

Aké poplatky musím zaplatiť?

Koľko mám zaplatiť?

Čo sa stane, ak nezaplatím súdny poplatok včas?

Ako mám zaplatiť súdny poplatok?

Čo mám urobiť po zaplatení?

Úvod

Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Súdne poplatky môžu byť platené aj platobnou kartou, alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Aké poplatky musím zaplatiť?

V súlade s § 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu predmetného zákona.

Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Koľko mám zaplatiť?

Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Z návrhu na začatie konania o európskom platobnom rozkaze, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je to 6% z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 16,50 eura. To isté platí aj v prípade podania odporu.

Čo sa stane, ak nezaplatím súdny poplatok včas?

Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve nebol poplatok zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Pre nezaplatenie poplatku súd konanie nezastaví, ak

1. už začal konať vo veci samej,
2. došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podnaiu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej,
3. žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,
4. vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
5. do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.

Ako mám zaplatiť súdny poplatok?

Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17 (vo veciach obchodného registra), ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, platobnou kartou, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.

Čo mám urobiť po zaplatení?

Vykonanie platby možno preukázať bežnými dokladmi o zaplatení, ktoré sa používajú v bežnom platobnom styku v závislosti od použitej formy platby, tzn. výdavkovým pokladničným dokladom, ústrižkom poštovej poukážky, výpisom z účtu a pod.

V tejto chvíli sa neúčtujú žiadne poplatky.