Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.
Swipe to change

Typy právnických profesií

Slovinsko

Na tejto stránke nájdete prehľad právnických profesií v Slovinsku. Prokurátori Sudcovia Advokáti Notári Štátni zástupcovia

Autor obsahu
Slovinsko

Organizácia právnických profesií

Právnické profesie

V Slovinskej republike môže osoba s univerzitným vzdelaním v odbore práva vykonávať mnoho povolaní v oblasti justície vrátane povolania sudcu, prokurátora, štátneho zástupcu, advokáta a notára.

Prokurátori (Tožilci)

Organizácia

Podľa článku 135 Ústavy Slovinskej republiky štátni prokurátori (državni tožilci) podávajú a predkladajú obžaloby vo veci trestných činov a majú ďalšie právomoci stanovené zákonom. Väčšina ich právomocí, ako aj organizácia sú stanovené v zákone o štátnych prokurátoroch (Zakon o državnem tožilstvu) a v zákone o trestnom konaní (Zakon o kazenskem postopku).

V Slovinsku existuje 11 okresných prokuratúr (okrožno državno tožilstvo) (Celje, Koper, Kranj, Krško, Ľubľana, Maribor, Murska Sobota, Nova Gorica, Novo Mesto, Ptuj, Slovenj Gradec), úrad špecializovanej prokuratúry (Specializirano državno tožilstvo), ktorý je organizovaný na celoštátnom základe, a generálna prokuratúra (Vrhovno državno tožilstvo Republike Slovenije) v Ľubľane.

Úrad špecializovanej prokuratúry je zodpovedný za stíhanie trestnej činnosti v oblasti organizovaného zločinu a hospodárskej trestnej činnosti, terorizmu, korupcie a ostatnej trestnej činnosti, ktorej vyšetrovanie a stíhanie si vyžaduje špeciálne organizovaných a vyškolených prokurátorov. V rámci tohto úradu pôsobí ako nezávislý organizačný útvar útvar pre vyšetrovanie a stíhanie úradníkov s osobitnými oprávneniami (Odelek za preiskovanje in pregon uradnih oseb s posebnimi pooblastili). Prokurátori z tohto špeciálneho vyšetrovacieho útvaru sú zodpovední za stíhanie trestných činov, ktoré spáchali policajní príslušníci, príslušníci agentúr pre vnútorné záležitosti s policajnými právomocami, príslušníci vojenskej polície, príslušníci informačnej a bezpečnostnej služby ministerstva obrany a príslušníci slovinskej informačnej a bezpečnostnej agentúry. Poskytujú tiež usmernenia príslušníkom polície pracujúcim pre tento útvar.

Generálna prokuratúra je najvyššie postavená prokuratúra v krajine, v rámci ktorej pôsobia:

  • generálni prokurátori (vrhovni državni tožilci) a vyšší prokurátori (višji državni tožilci),
  • prokurátori na čiastočný úväzok alebo na dobu určitú.

Vyšší prokurátori zastupujú odvolania v odvolacích konaniach pred vyššími súdmi (višja sodišča) v Slovinsku. V konaniach týkajúcich sa mimoriadnych opravných prostriedkov v oblasti trestného práva a v oblasti občianskoprávnych a administratívnoprávnych vecí sa generálni prokurátori dostavia na Najvyšší súd Slovinskej republiky (Vrhovno sodišče Republike Slovenije).

Organizačné zloženie generálnej prokuratúry:

  • tri útvary [útvar trestného práva (kazenski oddelek), útvar občianskych a správnych záležitostí (civilno-upravni oddelek) a útvar odbornej prípravy a odborného dozoru (oddelek za izobraževanje in strokovni nadzor)],
  • centrum odborných informácií (Strokovno informacijski center), ktorého úlohy zahŕňajú jednak poskytovanie odbornej pomoci v oblasti zdaňovania, finančníctva, účtovníctva alebo iných disciplín potrebných na účinné vykonávanie práce prokurátorov a jednak zabezpečovanie rozvoja, jednoty a prevádzky informačnej podpory pre fungovanie prokuratúr.

Úlohy a povinnosti

Hlavnou úlohou a povinnosťou prokurátorov je stíhať trestné činy. V rámci toho sú zodpovední za:

  • prijatie všetkých potrebných krokov na odhalenie trestnej činnosti a za sledovanie páchateľov a usmerňovanie práce polície v prípravnom konaní, v ktorom je polícia z organizačného hľadiska nezávislá od prokurátora,
  • podávanie žiadostí o prešetrovanie,
  • podávanie a predkladanie obžaloby na príslušnom súde a
  • podávanie odvolaní proti rozsudkom súdov a mimoriadnych opravných prostriedkov proti konečným rozhodnutiam súdu (odvolania proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa v trestnoprávnych prípadoch podáva prokurátor, ktorý vzniesol žalobu na súde prvého stupňa, zatiaľ čo mimoriadne opravné prostriedky podávajú generálni prokurátori).

Platné trestnoprávne predpisy prokurátorom za určitých okolností umožňujú, aby si v rámci riešenia foriem organizovanej trestnej činnosti zvolili namiesto trestného stíhania alternatívne opravné prostriedky. Medzi alternatívne opravné prostriedky patrí prevedenie prípadu na konanie o urovnaní a podmienečný odklad trestného stíhania, ak je podozrivý ochotný správať sa podľa pokynov prokurátora a vykonať určité opatrenia stanovené prokurátorom. Ak má urovnanie alebo podmienečný odklad stíhania pozitívny výsledok, prokurátor môže trestné stíhanie odvolať, t. j. prípad sa urovná mimosúdne. Prokurátor môže zároveň súdu navrhnúť, aby vydal trestný príkaz, čím súd bez vypočutia uloží obvinenej strane konkrétny navrhovaný trest alebo opatrenie.

Okrem toho plní generálna prokuratúra úlohy mimo hlavnej pôsobnosti trestného práva. V jednom z troch oddelení generálnej prokuratúry, konkrétne v oddelení občianskych a správnych záležitostí, môžu generálni prokurátori podať žiadosť o ochranu zákonnosti (zahteva za varstvo zakonitosti) proti rozhodnutiam odvolacieho súdu (pritožbeno sodišče) v sporných konaniach, nesporových konaniach a iných občianskoprávnych súdnych konaniach. Predpokladom podania tohto výnimočného súdneho opravného prostriedku je ochrana verejného záujmu, ktorú môže zaručiť výlučne generálny prokurátor. Účastníci konania preto nemôžu podávať žiadosti o ochranu zákonnosti.

Sudcovia

Organizácia

Sudcovia z povolania a prísediaci sudcovia

Postavenie sudcov (sodniki) je upravené v článkoch 125 až 134 Ústavy Slovinskej republiky a v zákone o súdnej službe (Zakon o sodniški službi). Sudcovia sú úradníci, ktorých volí Národné zhromaždenie (Državni zbor) na základe návrhu Súdnej rady (Sodni svet). Úrad sudcu je stály a veková hranica a podmienky na zvolenie sú stanovené zákonom.

Za sudcu môže byť zvolená iba osoba, ktorá spĺňa tieto všeobecné podmienky:

  1. musí byť občanom Slovinska a aktívne ovládať slovinský jazyk;
  2. musí mať spôsobilosť na právne úkony a dobrý celkový zdravotný stav;
  3. musí mať aspoň 30 rokov;
  4. musí mať odborný titul právnika s vysokoškolským vzdelaním získaným v Slovinsku alebo odborný titul bakalára v oblasti práva (UN) a magistra v oblasti práva alebo mať ekvivalentnú kvalifikáciu v oblasti práva v zahraničí, ktorá sa preukazuje zahraničným osvedčením o kvalifikácii s priloženým stanoviskom o kvalifikácii alebo rozhodnutím o uznaní kvalifikácie na účely zamestnania alebo osvedčením o nostrifikácii (odločba o nostrifikaciji);
  5. musí mať zloženú štátnu skúšku v odbore práva;
  6. nesmela byť odsúdená za trestný čin;
  7. nesmie byť obžalovaná z trestného činu alebo na základe obvinenia nesmie byť účastníkom konania týkajúceho sa trestného činu stíhaného ex officio.

Sudcovia, ktorí vynášali rozsudok alebo vykonávali súdne právomoci v rámci vyšetrovacieho konania alebo súdneho konania, v ktorom rozsudkom porušili základné ľudské práva a slobody, po skončení svojho mandátu už nespĺňajú podmienky na zvolenie za sudcu.

Sudcovia majú postavenie verejného činiteľa a pri výkone svojich povinností sú viazaní ústavou a právnymi predpismi. Funkcia sudcu nie je zlučiteľná s funkciou v iných štátnych orgánoch, miestnych samosprávnych orgánoch a orgánoch politických strán, ani s inými funkciami a činnosťami stanovenými zákonom. Medzi sudcami neexistuje žiadna formálna špecializácia. Hlavná právna oblasť, v ktorej sudca pôsobí, je vymedzená v rámci vnútornej organizácie jednotlivých súdov, ktoré majú rozličné právne oddelenia na riešenie jednotlivých druhov sporov, ku ktorým sú sudcovia prideľovaní v súlade s ročným rozvrhom práce. O povýšení do vyššej sudcovskej pozície a o postupe do vyššej platovej triedy rozhoduje súdna rada. Súdna rada podáva aj návrh Národnému zhromaždeniu na zbavenie sudcu jeho funkcie, ak pri výkone svojich povinností porušuje ústavu alebo vážne porušuje zákon, alebo ak úmyselne pácha trestný čin prostredníctvom zneužitia svojej sudcovskej funkcie. Úrovne služobného postupu sudcov v súdnictve sú stanovené v organizácii súdov v Slovinsku. Sudcovia môžu byť: miestni sudcovia (okrajni sodniki), okresní sudcovia (okrožni sodniki), vyšší sudcovia (višji sodniki) alebo najvyšší sudcovia (vrhovni sodniki).

Sudcovia sú členmi Slovinskej asociácie sudcov, ktorá je súčasťou Medzinárodnej asociácie sudcov. Členstvo v asociácii je dobrovoľné.

Osobitné súdy môžu zahŕňať aj sudcov z povolania (poklicni sodniki) a prísediacich sudcov (sodniki porotniki). Keď sa na základe práva vyžaduje rozsudok osobitného súdu, osobitný súd je zostavený zo sudcu z povolania vo funkcii predsedu súdu a z dvoch prísediacich sudcov vo funkcii členov poroty, ak sa to v práve nestanovuje inak. Keď sa na základe práva vyžaduje rozsudok päťčlenného osobitného súdu, osobitný súd je zostavený zo sudcu z povolania vo funkcii predsedu súdu, z ďalšieho sudcu z povolania a z troch prísediacich sudcov vo funkcii členov poroty, ak sa to v práve nestanovuje inak. Funkciu sudcu môže vykonávať ktorýkoľvek občan Slovinskej republiky vo veku od 30 rokov, ktorý nebol konečným rozsudkom odsúdený za trestný čin stíhaný ex officio a ktorý je spôsobilý, je v dobrom celkovom zdravotnom stave na výkon súdneho úradu a aktívne ovláda slovinský jazyk. Mandát prísediacich sudcov trvá päť rokov a môžu byť menovaní znova. Predsedajúci sudca vyššieho súdu menuje a odvoláva prísediacich sudcov okresných súdov, ktoré podliehajú jurisdikcii vyššieho súdu.

Súdna rada

Súdna rada (Sodni svet) je ústredným orgánom, ktorý zodpovedá za reguláciu sudcovskej profesie.

Súdna rada pozostáva z 11 členov.

Piati členovia sú volení Národným zhromaždením na základe návrhu prezidenta Slovinskej republiky zo zoznamu univerzitných profesorov v oblasti práva, advokátov a právnikov, a šesť členov sa volí zo zoznamu predloženého sudcami pracujúcimi na plný úväzok v sudcovskej funkcii. Členovia Súdnej rady vyberajú jedného z jej členov do funkcie predsedu.

Súdna rada má tieto právomoci:

  • navrhovať Národnému zhromaždeniu kandidátov na voľby do funkcie sudcu,
  • podávať Národnému zhromaždeniu návrh na odvolanie sudcu z funkcie,
  • menovať a odvolávať predsedov súdov, s výnimkou predsedu Najvyššieho súdu Slovinskej republiky,
  • rozhodovať o povýšení do vyššej súdnej funkcie a o rýchlejšom povýšení do vyššej platovej triedy na pozíciu vyššieho sudcu (svetnik) alebo na vyššiu funkciu v oblasti súdnictva a o výnimočnom povýšení do vyššej súdnej funkcie,
  • rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiu o presune alebo vymenovaní na súdnu pozíciu, súdnu funkciu alebo na pozíciu vyššieho sudcu a proti rozhodnutiu o zaradení do platovej triedy,
  • rozhodovať v otázkach nezlučiteľnosti verejných funkcií ovplyvňujúcich výkon funkcie sudcu,
  • vydávať stanovisko k navrhovanému rozpočtu pre súdy a podávať Národnému zhromaždeniu stanovisko k zákonom upravujúcim štatút, práva a povinnosti sudcov, ako aj justičného personálu,
  • schvaľovať kódex správania sudcov,
  • prijímať kritériá výberu kandidátov na pozíciu sudcov na základe stanoviska ministra spravodlivosti a kritériá kvality výkonu funkcie sudcov s cieľom posúdiť výkon ich funkcie,
  • vydať schválenie politiky v oblasti detekcie a riadenia rizika a vystavenia súdov korupcii a monitorovať jej vykonávanie,
  • menovať členov Výboru pre etické zásady a integritu (Komisija za etiko in integriteto),
  • vypočúvať a rozhodovať o dôvodoch odvolaní podaných zo strany sudcov, ktorí sú presvedčení, že boli porušené ich zákonné práva, nezávislé postavenie alebo nezávislosť súdnej moci,
  • riešiť iné záležitosti, ak to stanovuje zákon.

Ak nie je zákonom stanovené inak, na schválenie rozhodnutí o nasledujúcich návrhoch je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov súdnej rady. Ide o návrhy týkajúce sa:

  • volieb sudcov,
  • vymenovania, povýšenia a zaradenia sudcov do vyšších platových tried,
  • odvolaní proti rozhodnutiu o presune alebo vymenovaní na súdnu pozíciu, súdnu funkciu alebo na pozíciu vyššieho sudcu,
  • odvolaní proti rozhodnutiu o zaradení do vyššej platovej triedy,
  • odvolania sudcov,
  • kritérií výberu kandidátov na súdne pozície a kritérií kvality výkonu súdnej moci a kritérií kvality práce súdov,
  • Rokovacieho poriadku Súdnej rady.

Advokáti

V článku 137 Ústavy Slovinskej republiky sa stanovuje, že advokácia (odvetništvo) je nezávislá služba v rámci systému súdnictva, ktorú upravuje zákon. V zákone o advokátoch (Zakon o odvetništvu) sa stanovuje, že advokát (odvetniki) pri výkone svojej funkcie poskytuje právne poradenstvo, zastupuje a obhajuje účastníkov konania pred súdmi a inými štátnymi orgánmi, vypracúva dokumenty a zastupuje účastníkov konania v ich právnych vzťahoch. Iba advokát môže zastupovať stranu pred súdom za odmenu, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Advokátom sa môže stať každá osoba, ktorá spĺňa tieto podmienky:

  1. musí byť slovinským občanom;
  2. má odbornú spôsobilosť;
  3. získala nasledujúci odborný titul v Slovinskej republike alebo získala ekvivalentnú kvalifikáciu v zahraničí uznanú podľa zákona o uznávaní a posudzovaní vzdelania:
    • odborný titul právnika s vysokoškolským vzdelaním,
    • odborný titul bakalára v oblasti práva a titul magistra v oblasti práva,
    • odborný titul magistra v oblasti práva na základe druhého cyklu magisterského štúdia podľa bolonského procesu;
  4. musí mať zloženú štátnu skúšku v odbore práva;
  5. má štvorročné praktické skúsenosti ako právnik s vysokoškolským diplomom v odbore práva, z toho – po zložení štátnej skúšky v odbore práva – aspoň jeden rok musí pracovať u advokáta alebo v advokátskej kancelárii, na súde, štátnej prokuratúre, úrade štátneho zástupcu alebo na notárskom úrade v riadnom zamestnaneckom pomere na plný úväzok;
  6. musí aktívne ovládať slovinský jazyk;
  7. je dôveryhodná na vykonávanie advokátskej praxe;
  8. má potrebné vybavenie a priestory na výkon advokátskej praxe;
  9. zložila skúšku na otestovanie znalosti zákona o advokácii, oficiálneho sadzobníka poplatkov za právne zastupovanie a pravidiel výkonu povolania pre advokátov Slovinskej advokátskej komory (Odvetniška zbornica Slovenije).

V zákone o advokátoch sa stanovuje, že pri výkone svojej funkcie advokát:

  • poskytuje právne poradenstvo,
  • zastupuje a obhajuje účastníkov konania pred súdmi a pred inými štátnymi orgánmi,
  • pripravuje dokumenty a
  • zastupuje účastníkov konania v ich právnych vzťahoch.

Iba advokát môže zastupovať stranu pred súdom za odmenu. V určitých prípadoch môže miesto advokáta zaujať advokátsky koncipient.

Iba advokát môže vystupovať ako poradca obžalovaného v trestných konaniach.

V občianskoprávnych prípadoch môže účastníka konania pred miestnym súdom zastupovať ktokoľvek, kto má plnú odbornú spôsobilosť na právne úkony, zatiaľ čo pred okresným, vyšším alebo Najvyšším súdom môže byť oprávneným zástupcom len advokát alebo iná osoba, ktorá zložila štátnu skúšku v odbore práva. V konaniach s mimoriadnymi opravnými prostriedkami je však zastúpenie advokátom povinné (okrem prípadov, keď účastník alebo jeho zákonný zástupca zložil štátnu skúšku v odbore práva).

Zastúpenie advokátom je povinné aj vo všetkých súdnych konaniach v zmysle zákona o duševnom zdraví (Zakon o duševnem zdravju).

Zahraničný advokát, ktorý získal právo vykonávať povolanie advokáta vo svojej krajine, môže v Slovinskej republike vykonávať na základe podmienok stanovených zákonom tieto činnosti:

  • poskytovať osobitné advokátske služby, ktoré súvisia s výkonom povolania advokáta,
  • vykonávať povolanie advokáta na základe odborného titulu zo svojej krajiny,
  • vykonávať povolanie advokáta na základe titulu „advokát“ (odvetnik).

Za krajinu advokáta sa považuje krajina, v ktorej má oprávnenie vykonávať povolanie advokáta na základe odborného titulu získaného v súlade s právnymi predpismi danej krajiny.

Na účely tohto zákona sú advokátmi z iných členských štátov Európskej únie advokáti s oprávnením vykonávať povolanie advokáta v ktoromkoľvek členskom štáte na základe odborného titulu získaného v súlade s právnymi predpismi danej krajiny. Advokát z inej krajiny, ktorá je členským štátom Európskej únie, je zapísaný do zoznamu zahraničných advokátov, ktorí môžu vykonávať povolanie advokáta v Slovinskej republike na základe odborného titulu „advokát“ so všetkými právami a povinnosťami advokáta, ktorý vykonáva svoje povolanie, ak spĺňa zákonné podmienky a zložil skúšku zo znalosti vnútroštátneho práva Slovinskej republiky. Podrobnejšie údaje o skúške a o postupe na jej vykonanie sú stanovené vo vyhláške o skúške advokátov z iných krajín (Uredba o preizkusnem izpitu za odvetnike iz drugih držav).

Advokáti môžu za určitých podmienok propagovať svoje služby, keďže v zákone sa stanovujú povolené formy reklamy. Svoje povolanie môžu vykonávať buď nezávisle alebo v advokátskej kancelárii. Zastrešujúcou organizáciou advokátov je Slovinská advokátska komora (Odvetniška zbornica Slovenije), ktorá má svoje vlastné predpisy a stanovy. Oprávnenie vykonávať povolanie advokáta sa získava zápisom do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovinská advokátska komora. Advokáti, ktorí dosiahnu požadovanú úroveň alebo odbornú špecializáciu, môžu za určitých podmienok požiadať Slovinskú advokátsku komoru o uznanie postavenia špecializovaného advokáta. Platby za služby advokáta sú stanovené v oficiálnom sadzobníku poplatkov za právne zastupovanie, ktorý vydáva advokátska komora so súhlasom ministra spravodlivosti.

Právne databázy

Základné právne predpisy týkajúce sa advokátov sú k dispozícii v anglickom jazyku na webovom sídle advokátskej komory.

Advokátska komora prevádzkuje vyhľadávací nástroj (v slovinčine a angličtine), ktorý možno použiť na vyhľadanie advokátov podľa:

  • mena,
  • regiónu,
  • znalosti cudzích jazykov a
  • pracovných oblastí.

Notári

Organizácia

V druhom odseku článku 137 Ústavy Slovinskej republiky sa stanovuje, že notári (notarji) vykonávajú verejnú službu, ktorú upravuje zákon. V zákone o notároch (Zakon o notariatu) sa uvádza: notári ako osoby požívajúce dôveru verejnosti vypracúvajú na základe ustanovení tohto zákona verejné listiny o právnych úkonoch, vyhlásenia o úmysle alebo skutočnostiach, na základe ktorých vznikajú práva, prijímajú listiny, peniaze a cenné papiere do úschovy na účely ich odovzdania tretím osobám alebo štátnym orgánom; na pokyn súdov plnia úlohy, ktorými ich možno poveriť v súlade so zákonom.

Za notára možno vymenovať iba osobu, ktorá spĺňa tieto podmienky:

  1. musí byť občanom Slovinskej republiky, iného členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru alebo občanom Švajčiarskej konfederácie alebo členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj;
  2. musí mať spôsobilosť na právne úkony a dobrý celkový zdravotný stav;
  3. musela získať odborný titul právnika s vysokoškolským vzdelaním v Slovinsku alebo odborný titul bakalára v oblasti práva (UN) a magistra v oblasti práva alebo musela získať ekvivalentnú kvalifikáciu v oblasti práva v zahraničí, ktorá sa preukazuje zahraničným osvedčením o kvalifikácii s priloženým stanoviskom o kvalifikácii alebo rozhodnutím o uznaní kvalifikácie na účely zamestnania, alebo osvedčením o nostrifikácii;
  4. musí mať zloženú štátnu skúšku v odbore práva;
  5. musí mať päťročné praktické skúsenosti ako právnik s univerzitným vzdelaním v odbore práva, z toho aspoň jeden rok musela pracovať u notára a jeden rok na súde, u advokáta alebo štátneho zástupcu;
  6. musí sa považovať za dôveryhodnú na výkon notárskych povinností;
  7. musí aktívne ovládať slovinský jazyk;
  8. musí mať vhodné vybavenie a priestory požadované na výkon povinností notára;
  9. musí mať menej ako 64 rokov.

Bez ohľadu na bod 1 predchádzajúceho odseku môžu byť za notárov vymenovaní aj štátni príslušníci iných krajín, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarskou konfederáciou alebo členským štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pod podmienkou právnej a skutočnej reciprocity.

Povinnosti notára nie sú zlučiteľné s povinnosťami advokáta ani so žiadnym plateným úradom alebo funkciou.

Notár nie je oprávnený vykonávať úlohy, ktoré nie sú zlučiteľné s vážnosťou a bezúhonnosťou vyžadovanou na výkon notárskych povinností alebo ktoré môžu oslabiť dôveru, pokiaľ ide o nestrannosť notára alebo dôveryhodnosť listín, ktoré vypracúva.

Notára vymenúva na voľné miesto minister zodpovedný za oblasť spravodlivosti. Minister pred vymenovaním notára získa stanovisko Slovinskej notárskej komory (Notarska zbornica Slovenije) k navrhovaným kandidátom. Počet notárov je obmedzený a stanovuje sa na základe kritérií stanovených ministerstvom spravodlivosti. V prípade akejkoľvek nezrovnalosti vymedzenej v zákone bude notár prepustený ministrom spravodlivosti. Hlavnou organizáciou notárov je notárska komora.

Notárom sa v zákone ustanovuje povinnosť stať sa členom Slovinskej notárskej komory.

Úlohy a povinnosti

Notári vykonávajú verejnú službu najmä pri príprave verejných a súkromných dokumentov, ktorá je veľmi dôležitá pre bezpečnosť právnych úkonov.

Verejné dokumenty, ktoré obvykle vystavujú notári, sú notárske záznamy a notárske zápisnice. Keďže notár je oprávnený pripraviť pre zmluvné strany akúkoľvek písomnú zmluvu, existujú určité druhy zmlúv a stanov štátnych a súkromných spoločností s ručením obmedzeným, ktoré sú podľa práva Slovinskej republiky platné, len ak boli vypracované ako notársky záznam. Notár môže taktiež zaznamenať poslednú vôľu. Okrem toho musí pravosť kópií dokumentov a podpisov niekedy overiť notár, aby sa zabezpečila ich platnosť pred súdom. Listiny a cenné papiere je možné dať do úschovy notárovi.

Právne databázy

Webová stránka notárskej komory umožňuje prístup k zoznamu všetkých notárov v Slovinsku s kontaktnými údajmi a so základným vyhľadávacím nástrojom.

Prístup do troch registrov, ktoré prevádzkuje notárska komora, je možný prostredníctvom webového sídla:

Ostatné právnické profesie

Súdny asistent (Sodniški pomočnik) PDF (372 Kb) en

Štátni zástupcovia

Úloha štátnych zástupcov (državni pravobranilci) je vymedzená v zákone o úrade štátneho zástupcu (Zakon o državnem pravobranilstvu). Úrad štátneho zástupcu (Državno pravobranilstvo) zastupuje štát, jeho orgány a administratívne organizácie, ktoré sú právnickými osobami, pred súdmi a vykonáva iné povinnosti v súlade so zákonom. Úlohy úradu štátneho zástupcu vykonáva štátny generálny zástupca (generalni državni pravobranilec), štátni zástupcovia a asistenti štátneho zástupcu (pomočniki državnega pravobranilca). Štátnych zástupcov a asistentov štátnych zástupcov vymenúva slovinská vláda, ktorá koná na návrh ministerstva spravodlivosti po porade so štátnym generálnym zástupcom. Funkčné obdobie štátneho zástupcu je osem rokov s možnosťou predĺženia. Podmienky na vymenovanie do funkcie štátneho zástupcu sú rovnaké ako v prípade funkcie sudcu a ďalšie požiadavky týkajúce sa praktických skúseností. Štátny zástupca vykonáva svoje povinnosti v súlade s ústavou a právnymi aktmi. Musí zastupovať štát z úradnej moci. Štátni zástupcovia a asistenti štátneho zástupcu majú právo na základný plat v súlade s platovým zaradením v rámci funkcie, do ktorej boli menovaní. Ustanovenia týkajúce sa nezlučiteľnosti povinností sudcu sa vzťahujú mutatis mutandis na povinnosti štátneho zástupcu. Taktiež zastupuje Slovinskú republiku v súdnych konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva.

Súvisiace odkazy

Informácie o právnických profesiách na webovom sídle Generálneho prokurátora Slovinskej republiky

Informácie o právnických profesiách na webovom sídle Súdnej rady

Informácie o právnických profesiách na webovom sídle slovinského sudcovského zboru

Informácie o právnických profesiách na webovom sídle Slovinskej advokátskej komory

Informácie o právnických profesiách na webovom sídle Slovinskej notárskej komory

Informácie o právnických profesiách na webovom sídle úradu štátneho zástupcu

Posledná aktualizácia: 17/02/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom