Právnické profesie – úvod

Táto časť obsahuje informácie o povolaniach v právnických kruhoch (opis, prístup k povolaniu atď.).

Prehľad o právnom systéme

V Luxembursku sú súdy organizované do dvoch kategórií všeobecných súdov a správnych súdov. Táto organizácia je založená na kritériu charakteru sporu.

Všeobecné súdy zahŕňajú 3 zmierovacie súdy, 2 okresné súdy, 1 odvolací súd a 1 kasačný súd. Tieto súdy sú predovšetkým príslušné rozhodovať o občianskoprávnych, obchodnoprávnych, trestných a pracovnoprávnych sporoch. Súčasťou tohto systému sú sudcovia a zástupcovia alebo prokurátori (štátni zástupcovia).

Správne súdy zahŕňajú 1 správny súd prvého stupňa a 1 správny súd. Tieto súdy rozhodujú v sporoch správneho a daňového charakteru (nepriame dane).

Ústavný súd tvoria sudcovia všeobecných súdov i správnych súdov. Tento súd kontroluje súlad zákona s ústavou, ktorá je najvyššou právnou normou krajiny.

Sudcovia

Existujú dva spôsoby, ako sa stať sudcom:

Nábor prostredníctvom výberového konania

Budúci sudcovia, čiže pomocní sudcovia, sa prijímajú prostredníctvom výberového konania. Podmienky účasti na výberovom konaní sú tieto:

1. mať luxemburské štátne občianstvo,
2. mať občianske a politické práva a predložiť príslušné potvrdenia o bezúhonnosti,
3. mať luxemburský diplom o ukončení vysokoškolského vzdelania v právnom odbore zodpovedajúci titulu magistra, ktorý uznal a schválil minister, do ktorého pôsobnosti vysokoškolské vzdelávanie patrí, v súlade so zmeneným zákonom z 18. júna 1969 o vysokoškolskom vzdelávaní a schvaľovaní zahraničných vysokoškolských titulov,
4. primerane ovládať luxemburský, francúzsky a nemecký jazyk,
5. mať ukončenú aspoň dvanásťmesačnú stáž v súdnej alebo notárskej oblasti,
6. spĺňať potrebné podmienky fyzickej a duševnej spôsobilosti, ktoré sa overujú v rámci lekárskeho a psychologického vyšetrenia.

Výberové konanie pre nábor sudcov organizuje Komisia pre nábor a odbornú prípravu pomocných sudcov zložená výlučne zo sudcov (ďalej len „komisia“). Toto výberové konanie obsahuje tri písomné skúšky, ktoré sa týkajú občianskeho práva a občianskoprávneho konania, trestného práva a trestného konania, ako aj správneho práva a správnych sporov. Skúšky pozostávajú hlavne z vypracovania návrhu rozsudku alebo rozhodnutia. Úspešní uchádzači musia získať aspoň tri pätiny zo všetkých bodov za všetky skúšky a aspoň polovicu zo všetkých možných bodov za každú skúšku. Poradie uchádzačov zostavuje komisia podľa výsledných známok. Prijímajú sa uchádzači, ktorí sa v poradí klasifikovali na obsadzovaných miestach.

Prijímanie na základe dokumentácie

Ide o doplnkový spôsob náboru, ku ktorému sa pristupuje len v prípade, ak sa výberovým konaním nedosiahol počet pomocných sudcov, ktorý každoročne stanovuje minister spravodlivosti.

Uchádzač musí:

1. spĺňať určité podmienky nevyhnutné na účasť na výberovom konaní, a to hlavne podmienky uvedené vyššie v bodoch 1 až 4 a v bode 6,
2. mať diplom o ukončenej justičnej stáži,
3. mať aspoň päťročnú prax vo výkone advokátskeho povolania.

Komisia pozýva uchádzačov na osobný pohovor. Na osobnom pohovore je prítomný aj psychológ, ktorý vydáva odôvodnený posudok o každom uchádzačovi. Kritériami výberu uchádzačov sú výsledky skúšok po ukončení doplnkových kurzov z oblasti luxemburského práva a skúšky na konci justičnej stáže, odborná prax, prípadné doplňujúce kvalifikácie, ako aj prípadné publikácie. Uchádzačov vyberá komisia.

Ústava zaručuje nezávislosť sudcov od politickej moci. Z tohto hľadiska sú neodvolateľní. Zbaviť úradu alebo zosadiť ich možno iba rozsudkom. K ich preloženiu môže dôjsť len na základe nového vymenovania a s ich súhlasom. Zosadení, odvolaní alebo preložení však môžu byť za podmienok určených zákonom v prípade invalidity alebo zlého správania.

Funkcia sudcu je nezlučiteľná s členstvom vo vláde, s poslaneckým mandátom, s mandátom starostu, zástupcu starostu alebo obecného radcu, s akoukoľvek platenou verejnou alebo súkromnou funkciou, s notárskou funkciou, s funkciou súdneho exekútora, s vojenskou a cirkevnou funkciou, ako aj s povolaním advokáta. Sudcovia sú nestranní a povinní zachovávať služobné tajomstvo. Výšku ich platu stanovuje zákon.

Viac informácií nájdete na stránke venovanej povolaniu sudcu na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti.

Advokáti

Advokátske povolanie upravuje zmenený zákon z 10. augusta 1991 o povolaní advokáta.

Advokátske povolanie je slobodné a nezávislé povolanie a môže sa vykonávať samostatne. Advokáti sa môžu združovať v rámci právnickej osoby. Jedine advokáti smú poskytovať právnu pomoc účastníkom konania alebo ich zastupovať, zastupovať ich v súdnom spore a obhajovať pred všetkými súdmi, prijímať ich spisy a listiny, aby ich mohli predložiť sudcom, vyhotovovať a podpisovať potrebné protokoly na zabezpečenie regulárnosti postupu a pripraviť vec na začatie súdneho konania s cieľom dospieť k rozsudku.

Jedine advokáti smú pravidelne a za odmenu poskytovať právne poradenstvo alebo vypracovať pre niekoho iného súkromné listiny. Advokáti zároveň zastupujú svojich klientov alebo im pomáhajú pred medzinárodnými súdmi, ako je Súdny dvor Európskej únie alebo Európsky dvor pre ľudské práva. Advokáti sú povinní zachovávať služobné tajomstvo, ktoré je štátneho charakteru a ktorého porušenie sa trestne postihuje.

Predpokladom výkonu advokátskeho povolania v Luxembursku je zápis do zoznamu advokátov advokátskej komory Luxemburského veľkovojvodstva (Ordre des avocats établi au Grand-Duché de Luxembourg). Platí to aj pre európskych advokátov, ktorí majú záujem vykonávať činnosť v Luxembursku na základe svojho pôvodného profesijného titulu.

Zoznam advokátov obsahuje šesť menších zoznamov:

1: advokáti pôsobiaci pri súde

2: advokáti

3: honorárni advokáti

4: advokáti z Európskej únie vykonávajúci činnosť na základe svojho titulu z krajiny pôvodu

5: advokátske spoločnosti s postavením advokáta pôsobiaceho pri súde

6: iné advokátske spoločnosti

Na zápis do zoznamu advokátov advokátskej komory v Luxembursku musia byť splnené tieto podmienky:

• predložiť príslušné potvrdenie o bezúhonnosti,
• predložiť doklady o splnení podmienok prijatia na justičnú stáž alebo úspešne zložiť skúšku spôsobilosti advokátov z iného členského štátu Európskej únie stanovenú zmeneným zákonom z 10. augusta 1991, ktorým sa pre povolanie advokáta vymedzuje všeobecný systém uznávania vysokoškolských diplomov udeľovaných po absolvovaní odbornej prípravy v dĺžke minimálne 3 rokov, alebo preukázať, že sú splnené podmienky na zápis ako advokáta vykonávajúceho činnosť v Luxemburskom veľkovojvodstve na základe svojho pôvodného profesijného titulu podľa zmeneného zákona z 13. novembra 2002, ktorým sa do luxemburských právnych predpisov transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, ovládať jazyk právnych predpisov a jazyky používané v úradnom styku a súdnictve v zmysle zákona z 24. februára 1984 o jazykovom režime,
• mať luxemburské štátne občianstvo alebo byť občanom členského štátu Európskej únie,
• ovládať jazyk právnych predpisov a jazyky používané v úradnom styku a súdnictve v zmysle zákona z 24. februára 1984 o jazykovom režime bez toho, aby bol dotknutý článok 31-1 zmeneného zákona z 10. augusta 1991. Úroveň, ktorú treba dosiahnuť, pokiaľ ide o ovládanie luxemburského a nemeckého jazyka, zodpovedá úrovni B2 Spoločného európskeho referenčného rámca v prípade porozumenia hovorenému prejavu a B1 ústneho prejavu, a pokiaľ ide o nemecký jazyk, úroveň B2 v prípade porozumenia písanému prejavu. Pokiaľ ide o francúzsky jazyk, v prípade porozumenia hovorenému aj písanému prejavu, ako aj v prípade ústneho aj písomného prejavu sa vyžaduje úroveň B2 toho istého rámca.
  Odchylne od predchádzajúceho pododseku európski advokáti uvedení v článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, pri prijímaní na zoznam 1 v rámci zoznamu advokátov advokátskej komory musia ovládať jazyk právnych predpisov v zmysle zákona z 24. februára 1984 o jazykovom režime okrem prípadu, že svoje profesijné činnosti obmedzujú na tie činnosti, ktoré si nevyžadujú ovládanie ďalších jazykov v zmysle zákona z 24. februára 1984. Požadovaná úroveň jazykových znalostí zodpovedá úrovni uvedenej v predchádzajúcom pododseku.

Niekoľko spresnení, pokiaľ ide o jazykové požiadavky:

Advokáti zaregistrovaní samostatne musia ovládať jazyk právnych predpisov v zmysle zákona z 24. februára 1984 o jazykovom režime, ako aj všetky jazyky potrebné na výkon ich profesijných činností, bez toho, aby bolo dotknuté už uvedené.

Advokáti zapísaní na zozname 2 musia okrem toho ovládať jazyky používané v úradnom styku a súdnictve Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich povinností vyplývajúcich z justičnej stáže.

Advokát, ktorý prijme prípad, musí mať potrebné odborné a jazykové znalosti. V opačnom prípade sa vystavuje riziku disciplinárnych sankcií.

Rada advokátskej komory môže so súhlasom ministra spravodlivosti oslobodiť uchádzača od podmienky štátnej príslušnosti na základe dôkazu reciprocity zo strany nečlenskej krajiny Európskej únie, ktorej príslušníkom je uchádzač. To isté sa vzťahuje na uchádzačov, ktorí majú štatút politického utečenca a ktorí získali právo na azyl v Luxemburskom veľkovojvodstve.

Iba advokáti zapísaní v zozname advokátov 1 sú oprávnení používať titul advokáta pri súde. Na to, aby tak mohli urobiť, musia:

• byť ako advokáti zapísaní v zozname advokátov 2, absolvovať 2-ročnú justičnú stáž a po jej skončení úspešne absolvovať skúšku,
• alebo úspešne zložiť skúšku spôsobilosti advokátov z iného členského štátu Európskej únie stanovenú zmeneným zákonom z 10. augusta 1991, ktorým sa pre advokátske povolanie stanovuje všeobecný systém uznávania vysokoškolských diplomov o absolvovaní minimálne 3-ročného štúdia,
• alebo ako európski advokáti pripustení k výkonu svojej činnosti na základe svojho pôvodného profesijného titulu preukázať, že najmenej 3 roky vykonávali skutočnú a pravidelnú činnosť v Luxembursku v oblasti luxemburského práva vrátane práva Európskej únie, alebo sa na nich vzťahujú ustanovenia článku 9 ods. 2 zmeneného zákona z 13. novembra 2002 o transpozícii do luxemburského práva smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia.

Iba advokáti pri súde sú oprávnení vykonávať úkony, pre ktoré zákony a nariadenia predpisujú zastupovanie právnym zástupcom, teda zastupovať účastníkov konania pred Ústavným súdom, správnymi súdmi, najvyšším súdom a pred okresnými súdmi zasadajúcimi v občianskoprávnych veciach, podávať za nich návrhy, prijímať ich spisy a listiny na účely ich predloženia sudcovi a zabezpečiť podpísanie potrebných listín, aby zaistili regulárnosť postupu a pripravili vec na začatie súdneho konania s cieľom dosiahnuť rozsudok.

Advokáti, ktorí sú zapísaní v zozname advokátov 2, ako aj európski advokáti oprávnení vykonávať činnosť na základe ich pôvodného profesijného titulu, ktorí sú zapísaní v zozname advokátov 4, môžu vykonávať tieto úkony iba vtedy, ak im pomáha advokát pri súde zapísaný v zozname advokátov 1. Keďže je zastupovanie účastníkov konania na všetkých súdoch, na ktorých nie je zastupovanie právnym zástupcom povinné, vecou slobodného rozhodnutia, advokáti zapísaní v zozname advokátov 2 alebo v zozname advokátov 4 môžu na nich zastupovať účastníkov konania bez pomoci advokáta pri súde.

Prístup k vzdelaniu advokáta, ktorý upravuje nariadenie veľkovojvodu z 10. júna 2009 o organizácii justičnej stáže, ktorým sa upravuje prístup k notárskemu povolaniu, zahŕňa profesijnú stáž zloženú z obdobia doplnkových kurzov z oblasti luxemburského práva, po ktorom nasleduje praktická stáž.

Po získaní osvedčenia o absolvovaní doplnkového vzdelávania v oblasti luxemburského práva sú účastníci stáže pripustení k zápisu do zoznamu 2 niektorej z advokátskych komôr v Luxembursku.

Cieľom justičnej stáže je naučiť sa v praxi vykonávať advokátske povolanie. Vysokoškolské štúdium umožnilo účastníkovi stáže získať hlbšie znalosti z oblasti práva a doplnkové kurzy z oblasti luxemburského práva doplnili tieto znalosti prostredníctvom praktického oboznámenia sa so špecifikami luxemburského práva. Počas justičnej stáže sa kladie dôraz najmä na praktické osvojenie si výkonu advokátskeho povolania jednak prostredníctvom jeho vykonávania pod dohľadom vedúceho stáže, a jednak prostredníctvom navštevovania kurzov zameraných práve na praktickú prípravu na toto povolanie.

Praktická stáž trvajúca najmenej 2 roky sa zavŕši skúškou absolventa stáže. Po úspešnom vykonaní tejto skúšky sa uchádzač stane advokátom pri súde a zapíše sa do zoznamu 1.

Riadiaci výbor môže účastníkovi stáže povoliť na základe jeho odôvodnenej a podloženej žiadosti absolvovanie najmenej 3 a najviac 6 mesiacov justičnej stáže v advokátskej kancelárii, ktorá sa nachádza v členskom štáte Európskej únie. Toto riadne schválené obdobie stáže sa započíta do času trvania justičnej stáže.

Advokáti sú združení v komore, ktorá je nezávislým združením verejných činiteľov a sudcov. Jedna advokátska komora je v Luxemburgu a jedna advokátska komora je v Diekirchu. Každá komora má občianskoprávnu subjektivitu. Advokátska komora má tieto orgány: zhromaždenie, radu advokátskej komory, predsedu advokátskej komory a pre celú advokáciu disciplinárnu a správnu radu.

Viac informácií nájdete na stránke venovanej povolaniu advokáta na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti.

Notári

Počet notárov je určený nariadením veľkovojvodu podľa článku 13 zmeneného zákona z 9. decembra 1976 o organizácii notárstva. V súčasnosti je v celej krajine 36 notárov.

Notári sú vyšší štátni úradníci určení na to, aby prijímali všetky listiny a zmluvy, ktorým účastníci chcú alebo musia dať charakter hodnovernosti pripisovaný úkonom verejného orgánu, aby ich opatrili dátumom, uložili do úschovy, vydali ich rovnopisy a odpisy.

Notári nesmú sami alebo sprostredkovane, priamo či nepriamo: vykonávať obchodnú činnosť, byť konateľmi, komplementármi, ustanovenými administrátormi alebo likvidátormi obchodnej spoločnosti alebo priemyselného či obchodného podniku; miešať sa do správy a dohľadu spoločností, podnikov alebo agentúr, ktorých predmetom činnosti je nákup, predaj, parcelácia alebo výstavba domov alebo v nich mať nejaký podiel; udržiavať s uvedenými spoločnosťami, podnikmi alebo agentúrami vzťahy, ktoré by mohli brániť slobodnému výberu notára účastníkmi úkonu; zvyčajne sa venovať bankovým transakciám, diskontným obchodom a sprostredkovaniu alebo burzovým špekuláciám okrem diskontných obchodov uskutočňovaných na základe služby ich realizácie; prijímať peňažné vklady okrem tých, ktoré sa uskutočňujú z dôvodu alebo v súvislosti so službou ich realizácie alebo vysporiadania dedičstva; poskytovať službu v záležitosti, na ktorej sú sami zainteresovaní; využiť sprostredkovateľa pri úkonoch, ktoré nesmú vykonávať priamo; z akéhokoľvek dôvodu využívať služby realitných sprostredkovateľov alebo obchodníkov s nehnuteľnosťami.

Notárske listiny majú podľa ustanovení občianskeho zákonníka preukaznosť pred súdom; ak sú opatrené doložkou vykonateľnosti, sú vykonateľné. Notári sú povinní používať pri spisovaní listín francúzsky alebo nemecký jazyk podľa toho, aký jazyk si vyberú účastníci úkonu.

Notári vykonávajú svoju funkciu na celom území štátu. Prostredníctvom svojej funkcie sa podieľajú na výkone verejnej moci.

Notárska komora je zložená zo siedmich členov zvolených spomedzi notárov valným zhromaždením notárov.

Notárska komora má okrem právomocí, ktoré jej udeľujú zákony a nariadenia, najmä tieto právomoci:

• udržiavať disciplínu medzi notármi a vykonávať disciplinárnu právomoc prostredníctvom svojej disciplinárnej rady, predchádzať akýmkoľvek sporom medzi notármi a zmieriť takéto spory a v prípade, že nedôjde k zmieru, vyjadriť svoj názor jednoduchým oznámením,
• zmieriť všetky spory medzi notármi a tretími osobami,
• vyjadriť svoje stanovisko k problematike notárskej odmeny, služobných pôžitkov, miezd, honorárov za úradný výkon, nákladov a výdavkov účtovaných notármi, ako aj ku všetkým sporom predloženým v tejto súvislosti občianskemu súdu,
• prijať do úschovy zoznamy prvopisov listín; kontrolovať účtovníctvo notárov,
• zastupovať notárov veľkovojvodstva pri obhajobe práv a záujmov advokátskeho stavu.

Disciplinárna rada sa skladá z predsedu okresného súdu v Luxemburgu alebo sudcu, ktorý ho ako predsedu zastupuje a štyroch členov notárskej komory vymenovaných podľa poradia určeného dĺžkou praxe v tomto povolaní.

Disciplinárna rada vykonáva disciplinárnu právomoc vo vzťahu k všetkým notárom v týchto prípadoch: porušenie zákonov a iných právnych predpisov týkajúcich sa výkonu notárskeho povolania, profesijné chyby alebo profesijná nedbalosť, konanie v rozpore s profesijnou taktnosťou a dôstojnosťou, ako aj s profesionálnou cťou a čestnosťou, to všetko bez toho, aby bola dotknutá žaloba, ktorá by mohla byť podaná v dôsledku takéhoto konania. Rozhodnutia disciplinárnej rady môže napadnúť prostredníctvom odvolania súdený notár, ako aj generálny prokurátor štátu. Odvolanie sa podáva na občiansky senát najvyššieho súdu, ktorý rozhodne prostredníctvom vynesenia konečného rozsudku.

Predpokladom prístupu k notárskej funkcii je:

• mať luxemburské štátne občianstvo alebo byť občanom členského štátu Európskej únie,
• mať občianske práva a vykonávať politické práva,
• mať viac ako 25 rokov a osvedčenie notárskeho kandidáta podľa luxemburského práva (súčasný režim), alebo osvedčenie o absolvovaní stáže, ktoré je predpokladom prístupu k notárskej funkcii (predchádzajúci režim),
• ovládať jazyk právnych predpisov a jazyky používané v správe a súdnictve v zmysle zákona z 24. februára 1984 o jazykovom režime.

Viac informácií nájdete na stránke venovanej povolaniu notára na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti.

Ostatné právnické profesie

Súdni vykonávatelia (exekútori)

Súdny vykonávateľ je vyšší súdny úradník, ktorý je ako jediný oprávnený:

• doručovať spisy a súdne príkazy a zasielať úradné oznámenia podľa zákonov a nariadení v prípadoch, keď spôsob oznámenia nie je upravený zákonom,
• vykonávať súdne rozhodnutia a vykonateľné listiny alebo tituly.

Súdny vykonávateľ je oprávnený pristúpiť k:

• vymáhaniu všetkých pohľadávok mimosúdnou alebo súdnou cestou. Táto právomoc zahŕňa právo podpísať v mene navrhovateľov návrh na vydanie platobné rozkazu alebo návrh na zabavenie nábytku, hnuteľných vecí a úrody v súlade so zákonmi a nariadeniami,
• zabaveniu a predaji prostredníctvom verejných aukcií nábytku, hnuteľných vecí a úrody v súlade s uplatniteľnými nariadeniami.

Súdom môže byť splnomocnený na zabezpečenie:

• čisto materiálnych zistení bez akéhokoľvek stanoviska k skutočným alebo právnym dôsledkom, ku ktorým môžu tieto zistenia viesť,
• zistení rovnakého charakteru na žiadosť súkromných osôb; v oboch prípadoch majú tieto zistenia preukaznosť do chvíle, kým sa nepreukáže opak.

Cenník úkonov súdnych vykonávateľov (exekútorov) je stanovený nariadením veľkovojvodstva.

Komora súdnych vykonávateľov zastupuje toto povolanie na celoštátnej úrovni. Spravuje ju trojčlenná rada zložená z predsedu, tajomníka a pokladníka. Predseda zastupuje komoru súdnych vykonávateľov v súdnych aj mimosúdnych záležitostiach.

Viac informácií nájdete na stránke venovanej povolaniu súdneho vykonávateľa na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti.

Súdni zapisovatelia

Vedúci súdny zapisovateľ plní úlohy vedúceho spisovne a vedúceho personálu. Medzi administratívne úlohy vedúceho súdneho zapisovateľa patrí najmä vydávanie kópií advokátom a súkromným osobám (napr. doklady o rozvode, ktorý sa má zaevidovať v zahraničí), písomné vyhotovenie/rovnopis súdneho rozhodnutia, príjem holografných závetov, vyhlásení v rámci dedičských konaní, prísahy súdnych zapisovateľov, príprava valných zhromaždení, štatistiky, ako aj dohľad nad archívmi. Napokon prijíma návrhy na vylúčenie sudcov.

Úlohou súdnych zapisovateľov je pomáhať sudcovi pri všetkých aktoch a protokoloch, najmä počas pojednávaní, dostavení strán pred súd, vyšetrovaní, návštev na mieste, pitiev, inventúr pri bankrote, vypracúvaní rozsudkov a výsluchov osôb v poručníctve alebo opatrovníctve. Sudca nemôže konať bez svojho súdneho zapisovateľa.

Úlohy súdnych zapisovateľov sú stanovené článkom 78 a nasledujúcimi článkami zmeneného zákona o organizácii súdov.

Zbierka osobitných zákonov s. 7 – 40.

Prístup k povolaniu súdneho zapisovateľa sa riadi zmeneným zákonom zo 16. apríla 1979, ktorým sa stanovuje všeobecný štatút štátnych zamestnancov.

http://www.fonction-publique.public.lu/fr/publications/Reformes/Recueils/1_Statut.pdf

Súvisiace odkazy

Ministerstvo spravodlivosti