Právnické profesie – úvod

Medzi právnické profesie v Estónsku patria:

• Prokurátori
• Sudcovia
• Prísediaci sudcovia
• Pomocní sudcovia a súdni úradníci
• Advokáti
• Notári
• Súdni exekútori
• Správcovia konkurznej podstaty

Prokurátori

Organizácia

Prokuratúra je subjektom štátnej správy, ktorý spadá do kompetencie ministerstva spravodlivosti. Má dve úrovne: Generálna prokuratúra (ako úrad hierarchicky najvyššie postaveného prokurátora) a štyri úrady oblastných prokurátorov.

Generálna prokuratúra vykonáva svoje právomoci na celom území Estónska. Územná pôsobnosť oblastných prokuratúr korešponduje s územnou pôsobnosťou policajných prefektúr. Na čele generálnej prokuratúry stojí generálny prokurátor, ktorý je menovaný na funkčné obdobie piatich rokov estónskou vládou na návrh ministerstva spravodlivosti a po vypočutí právnym výborom estónskeho parlamentu.

Každý rok počas jarnej schôdze parlamentu predkladá generálny prokurátor ústavnému výboru parlamentu správu o plnení úloh prokuratúry v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Na čele oblastnej prokuratúry stojí oblastný prokurátor, ktorý je menovaný na päť rokov ministerstvom spravodlivosti na návrh generálneho prokurátora.

V Estónsku existuje celkom osem druhov prokurátorov: na Generálnej prokuratúre – generálny prokurátor, hlavní štátni prokurátori, štátni prokurátori a pomocní prokurátori; na oblastných prokuratúrach – hlavní prokurátori, vyšší prokurátori, špeciálni prokurátori, oblastní prokurátori a pomocní prokurátori.

Pozri zákon o prokuratúre.

Úlohy a povinnosti

Prokuratúra podľa zákona o prokuratúre:

• sa zúčastňuje na príprave dohľadu, ktorý je potrebný na účely prevencie a odhaľovania trestnej činnosti,
• vedie prípravné trestné konanie a dohliada na jeho zákonnosť a efektívnosť,
• podáva obžalobu,
• plní ďalšie povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona.

Prokuratúra vykonáva povinnosti stanovené zákonom o prokuratúre nezávisle.

Prokurátor usmerňuje orgány činné v trestnom konaní pri zhromažďovaní dôkazov a rozhoduje na základe zistených skutočností o vznesení obžaloby.

Podľa zákona o generálnej prokuratúre:
Generálna prokuratúra:

• vedie vyšetrovanie v prípravnom konaní a plní funkciu verejného žalobcu pred súdmi všetkých stupňov v prípade zneužitia právomoci verejného činiteľa, hospodárskych trestných činov, trestných činov súvisiacich s výkonom služby v obranných zložkách, trestných činov v oblasti životného prostredia, trestných činov marenia výkonu spravodlivosti, cezhraničných trestných činov a inej zvlášť závažnej organizovanej trestnej činnosti alebo v prípade trestných činov, ktoré vyvolali veľký záujem spoločnosti, ako aj v prípade zločinov proti ľudskosti a medzinárodnej bezpečnosti, závažnejších trestných činov proti štátu, trestných činov, ktorých sa dopustili prokurátori, a iných trestných činov, o ktorých pridelení rozhodol generálny prokurátor,
• dozerá na činnosť oblastných prokuratúr a usmerňuje ich, ako aj analyzuje a prijíma všeobecné závery týkajúce sa praxe súdnych orgánov a prokuratúry,
• plní záväzky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce vrátane účasti na činnosti siete Eurojust,
• podieľa sa na príprave zákonov, nariadení a príkazov vlády a nariadení a príkazov ministerstva spravodlivosti týkajúcich sa činnosti prokuratúry.

Sudcovia

Organizácia

Sudca musí byť estónskym občanom s ukončeným akreditovaným vysokoškolským právnickým vzdelaním (alebo ekvivalentným vzdelaním v zmysle § 28 ods. 22 estónskeho zákona o vzdelávaní) alebo s porovnateľnou zahraničnou kvalifikáciou, ovláda estónsky jazyk na pokročilej úrovni a má osobnostné a morálne predpoklady, ktoré sú nevyhnutné pre prácu sudcu. Sudcovia sú menovaní doživotne. Minister spravodlivosti nemá vo vzťahu k sudcom žiadne riadiace alebo disciplinárne právomoci. Sudca môže byť odvolaný len na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Funkčné obdobie sudcu, ktoré sa končí po dovŕšení veku 67 rokov, je možné predĺžiť.

Za sudcu nemožno menovať:

• osobu odsúdenú za trestný čin;
• osobu, ktorá bola zbavená funkcie sudcu, notára, súdneho prekladateľa alebo súdneho exekútora;
• osobu, ktorá bola vylúčená z estónskej advokátskej komory;
• osobu, ktorá bola prepustená z verejnej správy z dôvodu disciplinárneho priestupku;
• osobu, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz;
• osobu, ktorej bolo odňaté oprávnenie na vykonávanie činnosti audítora, okrem prípadov, keď k ukončeniu činnosti došlo na základe žiadosti audítora;
• osobu, ktorej bolo odňaté oprávnenie vykonávať činnosti patentového zástupcu, okrem prípadov, ak sa tak stalo na žiadosť patentového zástupcu.

Za sudcu oblastného alebo správneho súdu môže byť menovaný každý, kto absolvoval čakateľskú prax alebo kto je z tejto povinnosti oslobodený, ale zložil justičnú skúšku. Odbornú čakateľskú prax nemusí absolvovať osoba, ktorá pracovala aspoň dva roky ako advokát alebo prokurátor (s výnimkou asistenta prokurátora) bezprostredne pred absolvovaním justičnej skúšky, alebo osoba, ktorá už vykonávala funkciu sudcu a od ukončenia vykonávania tejto služby neuplynulo viac ako 10 rokov.

Za sudcu oblastného súdu možno menovať skúseného a uznávaného právnika, ktorý zložil justičnú skúšku. Osoba, ktorá pracovala ako sudca bezprostredne pred prípadným menovaním, nemusí justičnú skúšku absolvovať.

Za sudcu Najvyššieho súdu možno menovať skúseného a uznávaného právnika, ktorý zložil justičnú skúšku.

Sudcovia sú menovaní prostredníctvom otvoreného výberového konania.

Sudca nemôže vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem akademických alebo výskumných činností. O akejkoľvek zárobkovej činnosti musí sudca informovať predsedu súdu. Zákonom povolená zárobková činnosť nesmie ohroziť vykonávanie funkcie alebo nestrannosť sudcu pri výkone spravodlivosti. Sudca nesmie byť poslancom parlamentu (Riigikogu) alebo členom obecného alebo mestského zastupiteľstva, členom politickej strany, zakladateľom, spoločníkom alebo členom správnej alebo dozornej rady spoločnosti; riaditeľom pobočky zahraničnej spoločnosti, správcom konkurznej podstaty, členom veriteľského výboru, núteným správcom nehnuteľného majetku alebo arbitrom, ktorého si vybrala jedna zo strán sporu.

Sudca môže byť odvolaný len na základe súdneho rozhodnutia. Sudcu súdu prvého alebo druhého stupňa možno v priebehu jeho funkčného obdobia trestne stíhať iba na návrh Najvyššieho súdu zasadajúceho v pléne a so súhlasom prezidenta republiky. Sudcu Najvyššieho súdu možno počas jeho funkčného obdobia stíhať iba na návrh ministra spravodlivosti a so súhlasom väčšiny estónskeho parlamentu.

Požiadavky týkajúce sa sudcov, čakateľskej praxe a povinností sudcov sú stanovené v zákone o súdoch.

Úlohy a povinnosti

Vykonávanie činností sudcu upravuje zákon. Estónski sudcovia sa spoločne dohodli na etickom kódexe. Viac informácií možno nájsť na webovom sídle estónskych súdov a Najvyššieho súdu.

Úlohou sudcu je výkon súdnej moci v súlade s Ústavou a právnymi predpismi, na základe ktorých sudca rozhoduje o spravodlivom a nestrannom riešení sporu. Sudca uplatňuje právo prostredníctvom výkladu právnych predpisov a preskúmaním okolností prípadu.

Sudca si plní svoje úradné povinnosti nestranne a bez ohľadu na vlastné záujmy. Dodržiava služobné záujmy aj mimo svojej profesijnej činnosti. Sudca sa v rámci výkonu svojej činnosti aj mimo nej musí správať tak, aby nepoškodil dobrú povesť súdu. Sudca nesmie prezradiť informácie, ktoré získa pri neverejnom pojednávaní alebo počas rozhovorov, ktorých cieľom je dosiahnutie zmieru. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť platí stále, aj po odchode sudcu do dôchodku. Sudca vykonáva dozor nad súdnymi čakateľmi, čakateľmi na funkciu pomocného sudcu a študentmi, ktorí na súde vykonávajú svoju prax. Každý sudca dohliada na maximálne dvoch súdnych čakateľov, čakateľov na funkciu pomocného sudcu alebo študentov. Sudca musí pravidelne rozvíjať svoje odborné znalosti a zúčastňovať sa odborných školení.

Sociálne zabezpečenie sudcov

Sudca má nárok na plat, odmeny, sudcovský dôchodok, dovolenku, talár a ďalšie sociálne záruky.

Platové pomery sudcov upravuje zákon o platoch úradníkov menovaných estónskym parlamentom a prezidentom republiky. V závislosti od odpracovaných rokov majú sudcovia nárok na ďalšie odmeny: 5-percentné zvýšenie platu po piatich rokoch výkonu funkcie; 10-percentné zvýšenie platu po desiatich rokoch výkonu funkcie; 15-percentné zvýšenie platu po pätnástich rokoch výkonu funkcie.

Sudcovsky dôchodok sa skladá zo starobného dôchodku, špeciálneho dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostného dôchodku pre rodinných príslušníkov. Sudcovský dôchodok sa nevypláca počas výkonu funkcie sudcu. Ak vykonáva penzionovaný sudca inú zárobkovú činnosť, vypláca som mu plný sudcovský dôchodok bez ohľadu na jeho príjem. Sudcovský dôchodok sa nevypláca sudcom, ktorí boli zbavení funkcie z dôvodu disciplinárneho priestupku alebo boli odsúdení za úmyselný trestný čin. Na sudcovský dôchodok nemajú nárok sudcovia, ktorí sa dopustili trestného činu marenia spravodlivosti.

Starobný dôchodok sa vypláca sudcovi, ktorý bol zamestnaný ako sudca aspoň 15 rokov a ktorý dosiahol dôchodkový vek. Ak sudca utrpí pred dosiahnutím dôchodkového veku 100-, 90- alebo 80-percentnú stratu pracovnej schopnosti, má nárok na starobný dôchodok za predpokladu, že funkciu sudcu vykonával aspoň pätnásť rokov. Sudcovia, ktorí dosiahli dôchodkový vek a odpracovali aspoň 10 rokov, majú nárok na starobný dôchodok, ak utrpeli 100-, 90- alebo 80-percentnú stratu pracovnej schopnosti. Starobný dôchodok sudcu predstavuje 75 % jeho posledného platu.

Špeciálny dôchodok vo výške 75 % posledného platu sa vypláca sudcom, ktorí vykonávali svoju funkciu aspoň 30 rokov (bez ohľadu na to, či dosiahli dôchodkový vek).

Sudca, ktorý sa zo zdravotných dôvodov stane trvalo nespôsobilým na výkon funkcie, má nárok na invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok sudcu prestavuje 75 % posledného platu v prípade 100-percentnej straty pracovnej schopnosti, 70 % posledného platu v prípade 80- až 90-percentnej straty pracovnej schopnosti a 30 % posledného platu v prípade 40- až 70-percentnej straty pracovnej schopnosti.

Ak sudca zomrie, má každý oprávnený pozostalý nárok na 30 % posledného platu sudcu. Celkovo možno takto vyplatiť maximálne 70 % posledného platu sudcu.

Sudca má nárok na celkom 49 kalendárnych dní dovolenky v prípade sudcu súdu prvého alebo druhého stupňa a na 56 kalendárnych dní dovolenky v prípade sudcu Najvyššieho súdu. Podľa zákona o verejnej službe nemá sudca nárok na ďalšiu dovolenku.

Prísediaci sudcovia

Prísediaci sudcovia sa zúčastňujú na výkone spravodlivosti na miestnych súdoch, a to len v prvostupňových trestných konaniach. Prísediaci sudca má pri výkone spravodlivosti rovnaké postavenie, práva a povinnosti ako sudca. Prísediaci sudca môže byť menovaný na maximálne štyri roky a musí byť estónskym občanom s plnou spôsobilosťou na právne úkony, vo veku 25 až 70 rokov, s trvalým pobytom v Estónsku, so znalosťou estónskeho jazyka na pokročilej úrovni a s vhodnými morálnymi vlastnosťami nevyhnutnými na vykonávanie funkcie prísediaceho sudcu. Osobu možno menovať do funkcie prísediaceho sudcu maximálne na dve po sebe nasledujúce obdobia.

Do funkcie prísediaceho sudcu nemožno menovať: osobu, ktorá bola odsúdená za trestný čin; osobu, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz; osobu, ktorá nie je spôsobilá na výkon funkcie zo zdravotných dôvodov; osobu, ktorá má menej ako rok trvalý pobyt (adresu uvedenú v registri obyvateľov) na území samosprávnej jednotky, ktorej orgán zostavuje zoznam kandidátov na funkciu prísediacich; osobu, ktorá pracuje pre súd, prokuratúru alebo službu vnútornej bezpečnosti; člena ozbrojených síl; advokáta, notára, súdneho exekútora; člena estónskej vlády; člena obecného alebo mestského zastupiteľstva; prezidenta republiky, poslanca Parlamentu; predsedu samosprávneho regiónu. Za prísediaceho sudcu v trestnom konaní nie je možné vymenovať ani osobu, ktorá bola obžalovaná zo spáchania trestného činu.

Úlohou prísediaceho sudcu je v podstate zastupovať pri výkone spravodlivosti názor bežného človeka, ktorý vníma súdne konanie viac z ľudského ako právneho hľadiska. Za výber občanov do funkcie prísediaceho sudcu sú zodpovedné miestne samosprávne orgány.

Pomocní sudcovia a súdni úradníci

Pomocný sudca je súdny úradník, ktorý vykonáva povinnosti stanovené zákonom. Pomocný sudca je nestranný, ale musí sa riadiť pokynmi sudcu v rozsahu predpísanom zákonom. Pomocný sudca je oprávnený robiť zápisy do registrov (napr. katastra nehnuteľností, obchodného registra) a vydávať rozhodnutia týkajúce sa registrov vrátane pokút. Pomocný sudca môže v zrýchlenom konaní vydať platobný rozkaz. Obmedzenia týkajúce sa výkonu funkcie sudcu platia aj pre pomocných sudcov.

Za pomocného sudcu môže byť menovaný každý, kto ukončil štátom akreditované vysokoškolské právnické vzdelanie (alebo ekvivalentné vzdelanie v zmysle § 28 ods. 22 estónskeho zákona o vzdelávaní) alebo má porovnateľnú zahraničnú kvalifikáciu, ovláda estónsky jazyk na pokročilej úrovni, má osobnostné a morálne predpoklady nevyhnutné pre prácu pomocného sudcu a absolvoval čakateľskú prax pre pomocných sudcov. Za pomocného sudcu možno vymenovať aj osobu, ktorá namiesto čakateľskej praxe pre pomocných sudcov absolvovala čakateľskú prax pre sudcov, prípadne osobu, ktorá je od čakateľskej praxe oslobodená a ktorá úspešne absolvovala justičnú skúšku pre sudcov alebo sudcov.

Do funkcie pomocného sudcu nemožno menovať: osobu odsúdenú za trestný čin; osobu, ktorá bola zbavená funkcie sudcu, notára, súdneho prekladateľa alebo súdneho exekútora; osobu, ktorá bola vylúčená z estónskej advokátskej komory; osobu, ktorá bola prepustená z verejnej správy z dôvodu disciplinárneho priestupku; osobu, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz; osobu, ktorej bolo odňaté oprávnenie na vykonávanie činnosti audítora, okrem prípadov, keď k ukončeniu činnosti došlo na základe žiadosti audítora; osobu, ktorej bolo odňaté oprávnenie na vykonávanie činnosti patentového zástupcu, okrem prípadov, keď k ukončeniu činnosti došlo na základe žiadosti patentového zástupcu; osobu, ktorá bola v priebehu troch rokoch od menovania do funkcie sudcu odvolaná z dôvodu nespôsobilosti.

Pomocní sudcovia sú menovaní prostredníctvom otvoreného výberového konania.

Požiadavky na pomocných sudcov sú stanovené v zákone o súdoch.

Súdny úradník je zamestnanec súdu, ktorý sa v rozsahu ustanovenom zákonom o súdnom konaní nezávisle alebo pod dohľadom sudcu zúčastňuje prípravy a prerokovania veci. Súdny úradník je oprávnený konať a rozhodovať v rovnakom rozsahu ako pomocný sudca alebo iný zamestnanec súdu podľa zákona o súdnom konaní. Súdny úradník je nezávislý, ale musí sa riadiť pokynmi sudcu v rozsahu ustanovenom zákonom.

Požiadavky na súdnych úradníkov sú rovnaké ako požiadavky na pomocných sudcov. Miesto súdneho úradníka sa obsadzuje prostredníctvom verejného výberového konania.

Do funkcie súdneho úradníka nemožno menovať: osobu odsúdenú za úmyselný trestný čin; osobu odsúdenú za úmyselný trestný čin proti štátu, bez ohľadu na to, či bolo odsúdenie zahladené; osobu, ktorá bola odvolaná z funkcie súdneho úradníka na základe právoplatného súdneho rozhodnutia; osobu, ktorá patrí medzi najbližších príbuzných alebo je partnerom osoby, ktorá priamo dohliada na prácu súdneho úradníka.

Okrem súdnych úradníkov  (371 Kb)  a pomocných sudcov  (373 Kb) , patria medzi ďalších súdnych zamestnancov riaditelia súdov  (367 Kb)  a zapisovatelia (kohtuistungi sekretär)  (364 Kb) .

Advokáti

Právnický stav tvoria advokáti a advokátski koncipienti.

Advokáti sú členmi estónskej advokátskej komory a ich činnosť upravuje estónsky zákon o advokátskej komore. Členom estónskej advokátskej komory sa môže stať každý, kto spĺňa požiadavky stanovené v zákone o estónskej advokátskej komore a zložil advokátske skúšky.

Estónska advokátska komora je autonómne profesijné združenie založené s cieľom poskytovať právne služby v súkromnom aj vo verejnom záujme a chrániť profesijné práva právnikov. Estónska advokátska komora monitoruje odbornú činnosť svojich členov a to, či spĺňajú požiadavky profesijnej etiky. Estónska advokátska komora organizuje aj odbornú prípravu pre právnikov a zabezpečuje poskytovanie štátnej právnej pomoci, a to prostredníctvom svojich členov.

Činnosť estónskej advokátskej komory sa realizuje prostredníctvom vlastných orgánov. Ide o valné zhromaždenie, radu, predsedníctvo, revíznu komisiu, disciplinárny súd a komisiu na posudzovanie profesijnej spôsobilosti.

Advokáti sú oprávnení:

• zastupovať a obhajovať klientov na súde a v prípravných a ďalších konaniach v Estónsku aj v zahraničí,
• zhromažďovať dôkazy,
• podľa vlastnej vôle vyberať a využívať zákonné prostriedky a opatrenia pri poskytovaní právnych služieb,
• získavať od vnútroštátnych a miestnych orgánov informácie potrebné na poskytnutie právnych služieb, mať prístup k dokumentom a získavať kópie a výpisy z nich v súlade so zákonom,
• spracovávať osobné údaje (vrátane citlivých údajov) iných osôb, ako sú jeho klienti, (ktoré boli získané v súlade so zmluvou alebo právnym predpisom) bez súhlasu týchto osôb, ak je to nevyhnutné na poskytovanie právnych služieb,
• osvedčovať podpisy a kópie dokumentov predložených súdu a ďalším úradným orgánom ako súčasť právnych služieb poskytovaných klientovi,
• vystupovať ako arbiter alebo zmierovateľ v konaní podľa zákona o zmierovacom konaní,
• vystupovať ako správca konkurznej podstaty, ak je členom komory.

Advokátsky koncipient má právomoci advokáta v medziach ustanovených zákonom.

Advokátsky koncipient nie je oprávnený vystupovať ako arbiter alebo zmierovateľ v konaní podľa zákona o zmierovacom konaní. Nie je oprávnený zastupovať ani obhajovať klientov na Najvyššom súde, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Advokátsky koncipient nie je oprávnený vystupovať ako správca konkurznej podstaty.

Advokátsky koncipient môže poskytovať právne služby iba pod dohľadom advokáta, ktorý je jeho školiteľom.

Pri poskytovaní právnych služieb právnik koná nezávisle a v súlade so zákonom a rozhodnutiami prijatými orgánmi estónskej advokátskej komory, požiadavkami na profesijnú etiku právnikov, osvedčenými postupmi a svojim svedomím.

Informácie poskytnuté právnikovi sú dôverné. Právnik alebo zamestnanec estónskej advokátskej komory alebo právnickej kancelárie, ktorý je vypočúvaný ako svedok, nesmie byť vypočúvaný ani požiadaný o poskytnutie informácií v súvislosti so skutočnosťami, o ktorých sa dozvedel v priebehu poskytovania právnych služieb.

Dátové médiá spojené s poskytovaním právnych služieb právnikom sú nedotknuteľné.

Právnika nemožno stotožniť s klientom alebo jeho prípadom z dôvodu, že tomuto klientovi poskytol právne služby.

Právnik smie byť z dôvodov vyplývajúcich z jeho profesijnej činnosti zadržaný, prehľadaný alebo vzatý do väzby len na základe rozhodnutia miestneho alebo mestského súdu. Právnická kancelária, prostredníctvom ktorej právnik poskytuje právne služby, nesmie byť prehľadaná z dôvodov vyplývajúcich z profesijnej činnosti právnika.

Zoznam právnikov a právnických kancelárií a ďalšie užitočné informácie možno nájsť na webovom sídle estónskej advokátskej komory. Funkcia „nájdi právnika“ však umožňuje nájsť právnika v celej Európskej únii.

Právne databázy

Okrem uvedeného zoznamu advokátov nie sú k dispozícii žiadne iné databázy.

Právni poradcovia

Profesijná činnosť právnych poradcov nie je v Estónsku upravená zákonom.

Notári

Organizácia

Všetci notári v Estónsku majú rovnaké právomoci. Činnosť notárov upravuje zákon o notároch. Za regulovanie a riadenie profesijnej činnosti notárov je zodpovedné ministerstvo spravodlivosti a notárska komora. Notárska komora je verejnoprávna právnická osoba a jej členmi sú všetci notári vymenovaní v súlade so zákonom. Medzi úlohy, ktoré komora vykonáva, patrí monitorovanie dodržiavania profesijnej etiky notárov, harmonizácia notárskych odborných činností, organizovanie odbornej prípravy notárov a služieb pre uchádzačov o funkciu notára, správa a vývoj elektronického informačného systému týkajúceho sa notárov, poskytovanie pomoci ministrovi spravodlivosti pri vykonávaní dohľadu atď. Informácie o notároch a ich povinnostiach sú uvedené na webovom sídle notárskej komory.

Úlohy a povinnosti

Notár je osoba poverená verejnoprávnym úradom. Je poverený štátom, aby na požiadanie osoby potvrdil skutočnosti a udalosti, ktoré majú právny význam, a vykonal ďalšie notárske úkony na účely zabezpečenia právnej istoty.

Notár musí byť vo svojej činnosti nestranný, dôveryhodný a nezávislý. Je povinný zistiť skutočné zámery strán a podmienky platnosti právneho úkonu, ktorý sa má vykonať, a vysvetliť stranám rôzne spôsoby jeho vykonania a súvisiace právne následky.

Notári vykonávajú na požiadanie tieto notárske úkony:

• poskytujú notárske osvedčenie (rôzne zmluvy, splnomocnenia, závety) a notárske overenie (kópie, podpisy, výpisy atď.),
• vykonávajú úkony týkajúce sa dedičstva,
• vyhotovujú osvedčenia o príprave notárskych dokumentov, ktoré sa majú vykonať v Estónsku a ktoré zodpovedajú štandardným formám uvedeným v prílohe VI k nariadeniu Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1 – 23).
• v súlade so zákonom o notároch vyhlasujú splnomocňujúce dokumenty za neplatné,
• vyhlasujú dohody uzatvorené prostredníctvom právnika konajúceho ako zmierovateľ alebo prostredníctvom iného notára za vykonateľné,
• zabezpečujú legalizáciu dokumentov (apostily),
• na žiadosť právnických osôb predkladajú registrovému súdu ich výročnú finančnú správu,
• potvrdzujú uzavretie manželstva a rozvody a pripravujú žiadosti o uzavretie manželstva a o rozvod,
• prijímajú peňažné vklady, cenné papiere a dokumenty,
• poskytujú prístup k údajom zapísaným v katastri nehnuteľností alebo v registri majetku alebo k dokumentom v registri,
• predkladajú výzvy a žiadosti v mene podnikov, prijímajú dokumenty alebo iné informácie od hospodárskych správnych orgánov a zasielajú správne akty podnikom,
• na žiadosť podnikov zadávajú informácie do registra.

Klient musí notárovi za tieto úkony uhradiť odmenu podľa príslušných právnych predpisov.

Notár môže navyše ponúkať tieto služby:

• právne poradenstvo nesúvisiace s osvedčovaním,
• poradenstvo v oblasti daňového zákona a cudzieho práva, či už ako súčasť postupu overovania alebo mimo neho,
• pôsobenie vo funkcii zmierovateľa podľa zákona o zmierovacom konaní,
• pôsobenie vo funkcii arbitra podľa občianskeho súdneho poriadku,
• uskutočňovanie dražieb, hlasovaní, lotérií a žrebovaní a osvedčovanie výsledkov,
• vyhotovovanie miestoprísažných vyhlásení a ich overovanie,
• zasielanie oznámení a informácií a vydávanie potvrdení o ich zaslaní, alebo o tom, že ich nebolo možné zaslať, pokiaľ nejde o úradnú povinnosť,
• prijímanie peňažných úschov (s výnimkou hotovosti), cenných papierov, dokumentov a iných predmetov, ak nejde o povinnosť vyplývajúcu z notárskeho úkonu.
• overovanie pravosti prekladov dokumentov z cudzieho jazyka do estónčiny do roku 2020 (od roku 2015 môžu vyhotovovať úradné preklady z estónčiny do cudzieho jazyka iba súdni prekladatelia a od roku 2020 budú môcť iba súdni prekladatelia vyhotovovať úradné preklady z cudzieho jazyka do estónčiny),
• príprava odpovedí na žiadosti o vysvetlenie predložené zo strany podnikov.

Informácie o službách poskytovaných notármi možno nájsť na webovom sídle notárskej komory. Notárska odmena je vecou dohody medzi klientom a notárom pred poskytnutím služby.

Ostatné právnické profesie

Súdni exekútori

Táto právnická profesia sa v Estónsku vykonáva ako slobodné povolanie. Súdny exekútor koná vo vlastnom mene a nesie zodpovednosť za svoju činnosť. Súdny exekútor musí pri výkone svojich povinností postupovať nestranne a zodpovedne. Činnosť súdnych exekútorov je upravená zákonom o súdnych exekútoroch (exekučný poriadok).

Spoločná profesijná organizácia súdnych exekútorov a správcov konkurznej podstaty – komora súdnych exekútorov (ďalej len „komora“) a správcov konkurznej podstaty – funguje od januára 2010. Zákon o súdnych exekútoroch upravuje pôsobnosť exekútorov, dohľad nad nimi, otázky disciplinárnej zodpovednosti a činnosti profesijného združenia. Úlohou komory je rozvíjať a podporovať slobodné právnické profesie (vrátane rozvíjania a monitorovania dodržiavania osvedčených profesijných postupov), vypracúvať odporúčania týkajúce sa ich harmonizácie, organizovať odbornú prípravu, rozvíjať informačné systémy atď. Komora má aj disciplinárny súd. Ďalšie informácie o činnosti komory sú k dispozícii na jej webovom sídle.

Súdny exekútor:

1. vykonáva exekučnú činnosť v súlade s exekučným poriadkom,
2. doručuje písomnosti v súlade s procesnými predpismi,
3. vykonáva súpis pozostalosti a spravuje ju v súlade s dedičským právom,
4. uskutočňuje dražby nad rámec exekučného konania na žiadosť súdu alebo správneho orgánu v súlade so zákonom stanoveným postupom.

Odmena súdneho exekútora za vykonanie týchto úradných povinností je uvedená v zákone o súdnych exekútoroch.

Súdny exekútor môže navyše poskytovať tieto služby:

Na žiadosť súkromnej osoby môže súdny exekútor vykonávať tieto služby:
1. uskutočňovať dražby hnuteľného a nehnuteľného majetku;
2. doručovať písomnosti;
3. poskytovať právne poradenstvo a spisovať právne dokumenty, pokiaľ má potrebné vzdelanie podľa ustanovení § 47 ods. 1 bodu 1 zákona o súdoch.

Súdni exekútori majú právo poskytnutie služby odmietnuť.

Podmienky poskytovania služieb a odmena sa dohodnú písomne s osobou, ktorá o službu žiada. Podmienky a odmena musia byť v súlade s dobrou profesionálnou praxou.

Pri poskytovaní takýchto odborných služieb nesmú súdni exekútori vykonávať práva, ktoré im boli zverené zákonom na účel výkonu ich profesionálnych povinností alebo ktoré vyplývajú z ich úradu.

Informácie o službách poskytovaných súdnymi exekútormi možno nájsť na webovom sídle komory. O poskytovaní služieb uzavrie klient so súdnym exekútorom zmluvu.

Dohľad štátu nad úradnými povinnosťami súdnych exekútorov vykonáva ministerstvo spravodlivosti.

Súdny exekútor nesie zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil počas svojich odborných činností, a to aj v prípade, že túto škodu spôsobil zamestnanec jeho úradu. Pokiaľ nároky na kompenzáciu za škodu spôsobenú profesionálnym úkonom súdneho exekútora nemožno uspokojiť aktívami exekútora alebo akejkoľvek inej osoby zodpovednej za túto škodu, alebo pokiaľ nemožno tieto nároky uspokojiť v plnej výške, zodpovedá za spôsobenú škodu komora. V konečnom dôsledku zodpovedá za činy súdneho exekútora štát. Komora i štát majú právo škodu vymáhať od osoby, ktorá je za ňu zodpovedná; štát má rovnako právo vymáhať škodu od komory.

Správcovia konkurznej podstaty

Správca konkurznej podstaty je súdom určený správca, ktorý vykonáva transakcie a ďalšie úkony súvisiace s konkurznou podstatou a vystupuje v mene dlžníka na súde v sporoch týkajúcich sa konkurznej podstaty. Hlavnou povinnosťou správcu konkurznej podstaty je brániť práva a záujmy všetkých veriteľov a dlžníka a zabezpečiť zákonné, rýchle a finančne primerané konkurzné konanie. Správca konkurznej podstaty vykonáva svoju činnosť osobne. Ako správcovia konkurznej podstaty môžu vystupovať: advokáti, nezávislí zákonní audítori, súdni exekútori a osoby oprávnené komorou na výkon činností správcu konkurznej podstaty. Zoznam správcov konkurznej podstaty vedie komora. Tento zoznam obsahuje údaje o všetkých osobách, ktoré sú oprávnené vykonávať činnosť správcu konkurznej podstaty a je k dispozícii verejnosti na webovom sídle komory. Správca konkurznej podstaty uvedený v zozname je povinný zaistiť, aby údaje zodpovedali skutočnosti.

Hlavné úlohy správcu konkurznej podstaty:

1. určiť nároky veriteľov, spravovať konkurznú podstatu, organizovať speňaženie majetku z konkurznej podstaty a uspokojiť nároky konkurzných veriteľov,
2. určiť dôvody nesolventnosti dlžníka a dátum jej vzniku,
3. v prípade potreby zabezpečiť pokračovanie podnikateľskej činnosti dlžníka,
4. v prípade potreby vykonať likvidáciu spoločnosti, ak je dlžníkom právnická osoba,
5. poskytovať informácie veriteľom a dlžníkovi v prípadoch stanovených zákonom,
6. informovať o svojej činnosti súd, úradníka zodpovedného za dohľad a veriteľský výbor a poskytovať im informácie týkajúce sa konkurzného konania.

Dohľad správy nad činnosťou správcov konkurznej podstaty vykonáva ministerstvo spravodlivosti na základe podnetov alebo iných zaslaných materiálov týkajúcich sa správcov konkurznej podstaty a obsahujúcich dôvody, na základe ktorých sa možno domnievať, že správca konkurznej podstaty si nesplnil svoje povinnosti. Ministerstvo spravodlivosti má pri monitorovaní činnosti správcov konkurznej podstaty právo overiť primeranosť a zákonnosť činnosti správcov konkurznej podstaty. Minister spravodlivosti môže proti správcovi konkurznej podstaty, ktorý si neplní svoje úradné povinnosti, začať disciplinárne konanie. Minister spravodlivosti nemôže začať disciplinárne konanie proti advokátom, ktorí pôsobia ako správcovia konkurznej podstaty. Má však právo iniciovať konanie pred disciplinárnym súdom advokátskej komory.

Okrem administratívneho dohľadu nad činnosťami správcov konkurznej podstaty monitoruje tieto činnosti v rámci svojich kompetencií aj veriteľský výbor, schôdza veriteľov, súd a komora súdnych exekútorov.

Súvisiace odkazy

Ministerstvo spravodlivosti

nezisková organizácia Estónsky zväz právnikov

Nadácia Kancelária právnej pomoci

Estónska advokátska komora

Prokuratúra

Notárska komora

Komora súdnych exekútorov a správcov konkurznej podstaty