Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.
Swipe to change

Typy právnických profesií

Česká republika

Táto stránka poskytuje prehľad právnických profesií v Českej republike.

Autor obsahu
Česká republika

Právnické povolania – úvod

Právnické povolania zahŕňajú sudcov pôsobiacich na súdoch, štátnych zástupcov (pozn. prekl.: ekvivalent prokurátorov na Slovensku), advokátov, notárov a exekútorov.

Štátni zástupcovia

Organizácia

Štátni zástupcovia sú právnickou profesiou, ktorá sa vykonáva na štátnych zastupiteľstvách. Štátne zastupiteľstvo je sústava štátnych orgánov, ktorých úlohou je zastupovať štát pri ochrane verejného záujmu vo vymedzených oblastiach. Veci zverené do pôsobnosti štátneho zastupiteľstva vykonávajú štátni zástupcovia; iné orgány alebo osoby nemôžu do ich činnosti zasahovať, ani ich pri jej výkone nahrádzať alebo zastupovať.

Sústava štátnych zastupiteľstiev kopíruje sústavu súdov (okresné, krajské a vrchné). Na vrchole je Najvyššie štátne zastupiteľstvo so sídlom v Brne, ktoré zodpovedá za ústrednú organizáciu štátnych zástupcov a riadenie štátneho zastupiteľstva. Vláda ma právomoc menovať a odvolávať Najvyššieho štátneho zástupcu, a to na návrh ministra spravodlivosti.

Profesné združenie

Dobrovoľným stavovským združením štátnych zástupcov je Únia štátnych zástupcov ČR Unie státních zástupců České republiky, ktorej cieľom je pomáhať pri plnení úloh štátneho zastupiteľstva a presadzovať zákonnosť rozhodovania bez ohľadu na akékoľvek vplyvy. Únia sa takisto podieľa na vzdelávaní štátnych zástupcov a právnych čakateľov a zastupuje ich záujmy.

Stavovským predpisom je Kodex profesionální etiky státního zástupce.

Zoznam štátnych zástupcov zoradený podľa úradu, na ktorom pôsobia, je k dispozícii na webovej lokalite Ministerstva spravodlivosti ČR. Ministerstvo spravedlnosti.

Úloha a povinnosti – pôsobnosť štátneho zastupiteľstva

Štátni zástupcovia sú verejní funkcionári, ktorých úlohou je zastupovať štát pri ochrane verejného záujmu najmä pri podávaní verejnej žaloby v trestnom konaní, výkone dozoru nad dodržovaním právnych predpisov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranná liečba, ochranná alebo ústavná výchova, činnosť pri prevencii kriminality a poskytovanie pomoci obetiam trestných činov.

Pôsobnosť štátneho zastupiteľstva v trestnom konaní

Štátni zástupcovia majú postavenie orgánu činného v trestnom konaní. Majú právomoci vo všetkých štádiách trestného konania. Štátni zástupcovia majú určité procesné práva a takisto zodpovedajúce povinnosti.

Štátne zastupiteľstvo pôsobí v rozsahu, za podmienok a spôsobom ustanoveným v zákone č. 283/1993 Sb. Je teda predovšetkým orgánom verejnej obžaloby v trestnom konaní a plní ďalšie úlohy vyplývajúce z trestného poriadku. Ďalej vykonáva dozor nad dodržovaním právnych predpisov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranná liečba, zabezpečovacia detencia (zabezpečovací detence), ochranná alebo ústavná výchova a v iných miestach, kde sa na základe zákonného oprávnenia obmedzuje osobná sloboda, pôsobí v inom ako trestnom konaní a vykonáva ďalšie úkony, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

V prípravnom štádiu trestného konania štátni zástupcovia dohliadajú na dodržiavanie zákonnosti. V prípravnom štádiu trestného konania môže na základe zákonného poverenia podľa trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb.) určité úkony vykonávať len štátny zástupca.

V štádiu pred začatím trestného stíhania sú štátni zástupcovia povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich, že došlo k spáchaniu trestného činu (§ 158 ods. 2 trestného poriadku).

Štátny zástupca dáva podaním obžaloby (návrhu na potrestanie) podnet k tomu, aby súd mohol začať konanie pred súdom, v ktorom štátny zástupca vystupuje ako žalobca. Štátny zástupca sa povinne zúčastňuje na hlavnom pojednávaní, na začiatku prednáša žalobu a na záver záverečnú reč.

Štátni zástupcovia majú takisto právomoc rokovať o podmienkach dohody o vine a treste.

Štátny zástupca je oprávnený podať odvolanie proti rozsudku z dôvodu nesprávnosti ktorejkoľvek časti výroku. Odvolanie môže podať v prospech, aj v neprospech obžalovaného.

Dovolanie môže podať Najvyšší štátny zástupca.

Štátny zástupca je oprávnený podať návrh na obnovu konania v prospech, aj v neprospech obvineného.

V konaniach proti mladistvým majú štátni zástupcovia povinnosť zúčastňovať sa nielen na hlavnom pojednávaní, ale na všetkých verejných zasadnutiach (zákon 218/2003 Sb., o soudnictví ve věcech mládeže).

Medzi výhradné rozhodovacie právomoci štátnych zástupcov patrí rozhodovanie o alternatívnych postupoch (odklonech) v prípravnom konaní.

Činnosť štátneho zastupiteľstva v netrestných veciach

Štátne zastupiteľstvo je takisto oprávnené podať návrh na začatie konania alebo vstúpiť už do prebiehajúceho občianskeho súdneho konania, avšak len v prípadoch, ktoré stanoví zákon.

Základom pôsobnosti štátneho zastupiteľstva v občianskom súdnom konaní je čl. 80 Ústavy Českej republiky, v ktorom sa ustanovuje, že štátne zastupiteľstvo na základe zákona vykonáva okrem verejnej obžaloby aj ďalšie úlohy. Zákon o štátnom zastupiteľstve nadväzne ustanovuje, že štátne zastupiteľstvo pôsobí aj v inom ako trestnom konaní. Táto pôsobnosť je ďalej upravená v občianskom súdnom poriadku, v ktorom sa uvádza, kedy môže štátne zastupiteľstvo vstúpiť do konania o civilných veciach.

Okrem možnosti vstúpiť do občianskoprávneho konania môže štátne zastupiteľstvo takisto podať návrh na začatie takéhoto konania, napr. podľa zákona o rodine vo veciach zapretia otcovstva podáva návrh Najvyšší štátny zástupca.

Kvalifikačné a iné predpoklady pre výkon funkcie štátneho zástupcu

Funkcia štátneho zástupcu vzniká menovaním. Štátneho zástupcu menuje minister spravodlivosti na návrh Najvyššieho štátneho zástupcu na časovo neobmedzené obdobie. Štátny zástupca skladá po vymenovaní sľub do rúk ministra spravodlivosti.

Do funkcie štátneho zástupcu môže byť vymenovaný len občan Českej republiky, ktorý:

  • má spôsobilosť na právne úkony,
  • je bezúhonný,
  • ku dňu menovania dosiahol vek najmenej 25 rokov,
  • získal vysokoškolské vzdelanie štúdiom magisterského študijného programu v oblasti práva na vysokej škole v Českej republike,
  • úspešne zložil záverečnú skúšku,
  • jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že bude funkciu riadne vykonávať a
  • súhlasí so svojim menovaním do funkcie štátneho zástupcu a s pridelením k určitému štátnemu zastupiteľstvu.

Štátni zástupcovia sú menovaní na časovo neobmedzené obdobie, môžu však byť funkcie dočasne zbavení na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti. Funkcia štátneho zástupcu zaniká dosiahnutím veku 70 rokov, smrťou štátneho zástupcu alebo jeho prehlásením za mŕtveho a takisto napr. ak by bol zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak by táto jeho spôsobilosť bola obmedzená, ak by odoprel zložiť sľub, prišiel o štátne občianstvo ČR, získal funkciu nezlučiteľnú s funkciou štátneho zástupcu, ak by bol odsúdený za trestný čin, ak by sa zistilo, že je nespôsobilý na výkon svojej funkcie alebo mu nepriaznivý zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje vykonávať funkciu. Funkcia štátneho zástupcu takisto zaniká uložením disciplinárneho opatrenia odvolania z funkcie štátneho zástupcu alebo vzdaním sa funkcie.

Rozpočet štátneho zastupiteľstva zostavuje ministerstvo spravodlivosti. Postavenie štátnych zástupcov sa riadi zákonom č. 283/1993 Sb.

Nezlučiteľnosť funkcií

Štátny zástupca nesmie až na zákonom stanovené výnimky pôsobiť ako rozhodca alebo sprostredkovateľ riešenia právneho sporu, zastupovať účastníkov súdneho konania alebo pôsobiť ako zástupca poškodeného či účastníka konania v súdnom alebo správnom konaní. Takisto nesmie okrem výkonu funkcie štátneho zástupcu a funkcie vedúceho štátneho zástupcu alebo jeho zástupcu, alebo činností spojených s dočasným pridelením k ministerstvu alebo Justičnej akadémii, vykonávať žiadnu inú platenú funkciu ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti a pôsobenia v poradných orgánoch ministerstva, vlády a v orgánoch komôr parlamentu.

Platové pomery

Sú upravené zákonom. Platy štátnych zástupcov hradí štát.

Zodpovednosť za výkon funkcie

Za škodu, ktorú štátny zástupca spôsobí nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, zodpovedá podľa osobitného právneho predpisu štát.

Štátny zástupca zodpovedá za disciplinárne previnenia.

Sudcovia

Organizácia

Základná úprava postavenia sudcov je obsiahnutá v čl.82 ods.1 Ústavy Českej republiky. Podľa tohto článku sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a ich nestrannosť nesmie nikto ohrozovať. Postavenie sudcov sa ďalej riadi zákonom č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích.

Spôsob ustanovenia do funkcie a priebeh výkonu funkcie

Sudca je po splnení všetkých potrebných podmienok menovaný do svojej funkcie prezidentom republiky a ujíma sa jej zložením sľubu. Na menovanie za sudcu neexistuje právny nárok.

Príprava na výkon funkcie prebieha absolvovaním trojročnej prípravnej služby justičného čakateľa na súde. Po uplynutí prípravnej služby je čakateľ pripustený k zloženiu odbornej justičnej skúšky.

Menovanie do funkcie sudcu nie je časovo obmedzené, do úvahy však prichádza prerušenie výkonu funkcie sudcu, ak mu jej výkon dočasne pozastaví minister spravodlivosti. Funkcia sudcu zaniká uplynutím roku, v ktorom dosiahol vek 70 rokov, smrťou sudcu alebo jeho prehlásením za mŕtveho a takisto napr. rozhodnutím o zistení jeho nespôsobilosti na výkon svojej funkcie alebo vzdaním sa funkcie.

Kvalifikačné a iné predpoklady pre výkon funkcie sudcu

Podmienky pre menovanie sudcu:

  • štátne občianstvo Českej republiky,
  • úplná spôsobilosť na právne úkony,
  • bezúhonnosť,
  • vek aspoň 30 rokov,
  • vysokoškolské vzdelanie získané štúdiom magisterského študijného programu v oblasti práva na vysokej škole v Českej republike,
  • zloženie odbornej justičnej skúšky,
  • jeho skúsenosti a morálne vlastnosti musia dávať záruku, že bude funkciu riadne vykonávať a
  • súhlas s menovaním za sudcu a pridelením ku konkrétnemu súdu.

Laickí sudcovia (přísedící – prísediaci) sú menovaní zo zástupcov širokej verejnosti (pod podmienkou, že nemajú záznam v registri trestov). Musia zložiť prísahu do rúk predsedu súdu a svoju funkciu vykonávaj počas štvorročného obdobia.

Nezlučiteľnosť funkcií

Sudca nesmie okrem výkonu funkcie predsedu alebo podpredsedu súdu vykonávať žiadnu inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti a pôsobenia v poradných orgánoch ministerstva, vlády a parlamentu.

Platové pomery

Platové pomery sudcov sa riadia zákonom.

Úlohy a povinnosti

Základným právom a povinnosťou sudcov je postupovať pri výkone funkcie nezávisle a riadiť sa len zákonom, ktorý majú vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; nesmú sa pritom nechať ovplyvniť, napr. záujmami politických strán, verejnou mienkou alebo médiami. Narušovanie alebo ohrozovanie nezávislosti a nestrannosti sudcov je zakázané.

Sudca ďalej musí rozhodovať v primeraných lehotách a bez prieťahov a poskytovať účastníkom konania a ich zástupcom možnosť uplatniť ich práva účastníkov konania, nesmie však pri tom s nimi rokovať o obsahu prerokovávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré by mohli mať na konanie vplyv.

Sudca má aj po zániku sudcovskej funkcie povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkom, o čom sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie. Tejto povinnosti môže byť výnimočne zbavený.

Zoznam sudcov a súdov, na ktorých pôsobia, je k dispozícii na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo spravedlnosti.

Soudcovská unie nezastupuje všetkých sudcov, nakoľko členstvo v nej je dobrovoľné; jej zhromaždenie prijalo Etické zásady chování soudce, ktoré predstavujú mravné zásady sudcovskej činnosti.

Kategórie a špecializácia sudcov

Sudcovia môžu okrem rozhodovacej činnosti zastávať funkcie predsedov alebo podpredsedov súdov. Do týchto funkcií ich menuje prezident republiky (Najvyšší súd a Najvyšší správny súd) alebo minister spravodlivosti (vrchné, krajské a okresné súdy). Medzi osobitné úkony týchto súdnych funkcionárov patrí výkon štátnej správy súdov.

Ďalej môžu sudcovia zastávať funkciu predsedu kolégia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu a predsedu senátu súdu.

Základom vnútornej organizácie okresných, krajských a vrchných súdov sú súdne oddelenia, ktoré sa špecializujú na oblasť trestnoprávneho, občianskoprávneho a správneho konania.

Zodpovednosť za výkon funkcie sudcu

Za prípadnú škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sudcu, rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, zodpovedá štát. Od dotknutého sudcu je možné vymáhať regresný nárok len vtedy, ak bola jeho vina preukázaná v disciplinárnom alebo trestnom konaní. Sudca zodpovedá za svoju odbornú úroveň pri výkone sudcovskej funkcie.

Notári

Organizácia

Notári a ich činnosť (výkon notárstva) sa riadi zákonom č. 358/1992 Zb., o notároch a ich činnosti (notársky poriadok).

Notári sú povinne členmi Notárskej komory, ktorá zodpovedá za správu tejto profesie. Komora takisto organizuje profesné vzdelávanie a preskúšavanie notárskych kandidátov. Zoznam notárov usporiadaný podľa oblastí je k dispozícii na webovej lokalite Notářská komora.

Spôsob ustanovenia do funkcie a priebeh výkonu funkcie

Do notárskeho úradu, na obsadenie ktorého sa vypisuje konkurz, notára menuje minister spravodlivosti na návrh Komory. Funkcia notára vzniká zápisom do zoznamu notárov vedeného Notárskou komorou ČR.

Prípravu na výkon úradu vykonáva adept (notársky koncipient) formou výkonu notárskej praxe ako zamestnanec notára. Ďalšou fázou prípravy na funkciu notára je status notárskeho kandidáta, ktorý už absolvoval aspoň trojročnú notársku prax a zložil notársku skúšku.

Výkon notárskeho úradu nie je časovo obmedzený, môže však byť pozastavený. Funkcia notára zaniká dosiahnutím veku 70 rokov, smrťou alebo prehlásením za mŕtveho, odvolaním notára, stratou štátneho občianstva ČR, zbavením spôsobilosti na právne úkony, ale takisto, napr. ak by notár odoprel zložiť sľub alebo mu jeho nepriaznivý zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje vykonávať funkciu notára.

Počet notárskych úradov v obvode každého okresného súdu stanoví minister spravodlivosti po vyjadrení Notárskej komory.

Pri výkone notárstva je notár nezávislý. Viazaný je len právnymi predpismi. Činnosť notára je nezlučiteľná s inou zárobkovou činnosťou (až na zákonom stanovené výnimky).

Kvalifikačné a iné predpoklady pre výkon funkcie notára

Podmienky pre menovanie notára:

  • štátne občianstvo Českej republiky,
  • úplná spôsobilosť na právne úkony,
  • bezúhonnosť,
  • vysokoškolské vzdelanie,
  • absolvovanie aspoň päťročnej notárskej praxe,
  • zloženie notárskej skúšky.

Predpokladom začatia činnosti notára je

  • vymenovanie za notára,
  • zloženie sľubu do rúk ministra spravodlivosti, ak už predtým sľub nezložil,
  • vyhotovenie úradnej pečiatky notára,
  • uzavretie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s výkonom funkcie.

Nezlučiteľnosť funkcií

Funkcia notára je nezlučiteľná s inou zárobkovou činnosťou s výnimkou správy vlastného majetku; notár však môže za odmenu vykonávať vedeckú, publikačnú, pedagogickú, tlmočnícku, znaleckú a umeleckú činnosť.

Platové pomery

V notárskom poriadku sa ustanovuje, že činnosť notára sa vykonáva za odplatu, ktorá sa skladá najmä z odmeny, náhrady za stratu času a náhrady hotových výdavkov. Náklady hradí ten, kto žiada o vykonanie notárskeho úkonu. Notár má právo požadovať zloženie primeranej zálohy na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Podrobnosti o odmeňovaní notárov ustanovuje osobitný predpis.

Úlohy a povinnosti notára

Notár má právo vykonávať notársku činnosť, pričom je povinný dodržiavať zákony a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy; pri poskytovaní právnej pomoci je takisto viazaný pokynmi klienta. Právo odmietnuť vykonanie požadovaných úkonov má len vtedy, ak by odporovali všeobecne záväzným právnym predpisom, ak sú notár alebo osoba jemu blízka zúčastnení na veci, alebo notár už vo veci poskytol právnu pomoc inej osobe s opačnými záujmami, alebo ak žiadateľ nezloží bez závažného dôvodu primeranú zálohu na odmenu notára. Notár má právo odstúpiť od zmluvy s klientom alebo žiadateľom o právnu pomoc, ak došlo k narušeniu vzájomnej dôvery.

Notár ma ďalej povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s notárskou činnosťou a ktoré sa môžu týkať oprávnených záujmov jeho klienta alebo žiadateľa o právnu pomoc. Tejto povinnosti ho môžu zbaviť len osoby, ktorých sa vykonané úkony týkali.

Notári poskytujú právne a iné služby okrem iného v týchto oblastiach:

  • Dedičské veci – vystupujú ako súdni komisári, teda ako súdny orgán,
  • Spisujú notárske zápisnice – o právnych úkonoch, o priebehu valných zhromaždení a schôdzí právnických osôb, o iných skutočnostiach a stave vecí,
  • Spisujú zmluvy,
  • Vykonávajú notárske úschovy,
  • Spisujú notárske zápisnice s doložkou vykonateľnosti (exekučný titul),
  • Spisujú a uschovávajú závety,
  • Spisujú predmanželské zmluvy (požiadavka na formu notárskej zápisnice), záložné zmluvy a vedú register záložného práva,
  • Uskutočňujú legalizácie a potvrdzujú zhody kópie s prvopisom, overenie odpisu listín (vidimácie).

Vydávajú výpisy z Katastra nehnuteľností ČR atď.

Zodpovednosť notára pri výkone funkcie

Notár zodpovedá žiadateľovi, klientovi alebo inému účastníkovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom svojej činnosti a súčasne zodpovedá aj svojim pracovníkom za škodu, ktorá by im mohla vzniknúť pri plnení ich pracovných povinností. Na tento účel je povinný uzatvoriť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu.

Notár takisto za výkon svojej funkcie nesie disciplinárnu zodpovednosť.

Štátny dohľad nad činnosťou notárov vykonáva ministerstvo spravodlivosti; Notárska komora ČR a notárske komory.

Profesné združenie

Notárske komory zriadené zákonom v obvode každého krajského súdu a v obvode mestského súdu v Prahe združujú všetkých notárov so sídlom v týchto obvodoch. Notárska komora je právnická osoba s vlastnými príjmami a orgánmi.

Notárska komora ČR je ústrednou samosprávnou profesnou organizáciou, ktorá sa skladá z notárskych komôr; je právnickou osobou s vlastnými príjmami a orgánmi a jej úlohou je okrem iného vedenie a správa centrálnej evidencie závetov, ktorá je neverejným zoznamom v elektronickej podobe. Obsahuje závety, listiny o vydedení a listiny o odvolaní týchto úkonov, o ustanovení správcu dedičstva a jeho odvolaní atď. Notárska komora ČR vedie aj register záložných práv.

Právnické profesie: právnici

Advokáti

Advokáti sú povinne členmi Českej advokátskej komory ( Česká advokátní komora), ústrednej mimovládnej organizácie, ktorá zodpovedá za samosprávu advokácie.

Podmienky poskytovania právnych služieb advokátmi upravuje zákon č. 85/1996 Sb., o advokácii.

Podmienky výkonu advokácie

Advokátom môže byť len osoba zapísaná v zozname advokátov, ktorý vedie Česká advokátní komora. Do zoznamu komora zapíše na základe písomnej žiadosti každého, kto spĺňa tieto podmienky:

Za odmenu a trvalo môžu právne služby v Českej republike poskytovať len:

V Českej republike vykonáva činnosť iba jeden druh advokátov bez rozlíšenia. Až v priebehu vykonávania praxe si každý jednotlivý advokát buduje svoju vlastnú špecializáciu v niektorom z odvetví práva.

Práva a povinnosti advokáta pri výkone funkcie

Funkcia advokáta vzniká zápisom do zoznamu advokátov.

Príprava na výkon funkcie prebieha formou výkonu právnej praxe advokátskeho koncipienta v zamestnaneckom pomere u advokáta.

Obdobie, na ktoré je advokát do zoznamu zapísaný, nie je časovo obmedzené, výkon advokácie však môže byť pozastavený, a to buď zo zákona, alebo na základe rozhodnutia Českej advokátskej komory.

Oprávnenie na výkon advokácie zaniká výmazom zo zoznamu advokátov, a to zo zákona najmä z dôvodu smrti advokáta alebo jeho prehlásenia za mŕtveho, zbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, uloženia disciplinárneho opatrenia výmazu zo zoznamu, vyhlásenia konkurzu na majetok advokáta alebo na jeho vlastnú žiadosť. O výmaze môže takisto rozhodnúť Česká advokátska komora.

Nezlučiteľnosť funkcií

V zákone sa ustanovuje, že advokát nesmie byť v pracovnom alebo inom obdobnom pomere, s výnimkou pracovného pomeru vysokoškolského učiteľa a nesmie ani vykonávať inú činnosť nezlučiteľnú s výkonom advokácie.

Platové pomery

Výkon advokácie spravidla prebieha za odmenu hradenú klientom. Na jej zaplatenie môže advokát požadovať primeranú zálohu. Spôsob určenia odmeny advokáta za poskytnutie právnych služieb, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času sa ustanovuje vo všeobecne záväznom predpise. Odmena advokáta za poskytnutie právnych služieb sa v zásade riadi jeho zmluvou s klientom (tzv. zmluvná odmena). V prípade, že takto nie je určená, uplatnia sa ustanovenia o tarifnej odmene advokátov. Ak bol advokát ustanovený zo zákona, jeho odmenu hradí štát.

Profesné združenie

Česká advokátska komora so sídlom v Prahe a pobočkou v Brne je samosprávnou stavovskou organizáciou všetkých advokátov; má vlastné orgány a vydáva pre advokátov záväzné stavovské predpisy vyhlasované vo Věstníku České advokátní komory.

Jedným z týchto predpisov sú Pravidla profesionální etiky a soutěže advokátů České republiky (etický kódex).

Zodpovednosť za výkon funkcie

Advokát má voči klientovi zodpovednosť za škodu, ktorú by mu on, jeho zamestnanec alebo zástupca spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Na účely tejto zodpovednosti musí byť advokát poistený.

Advokát takisto za výkon svojej funkcie nesie disciplinárnu zodpovednosť, najmä za závažné alebo opakované porušenie advokátskych povinností.

Právna databáza

Zoznam advokátov je dostupný na webovej lokalite Českej advokátskej komory. Táto lokalita ponúka možnosť vyhľadávať advokátov podľa miesta, špecializácie a jazykových schopností.

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, prístup do databázy je bezplatný.

Komerční právnici/právni poradcovia

V Českej republike vykonávajú prax len advokáti.

Ostatné právnické povolania

Exekútori

Súdny exekútor je slobodné právnické povolanie, ktoré podľa exekučného poriadku zabezpečuje výkon exekúcií. Všetci súdni exekútori sú povinne členmi samosprávnej Exekútorskej komory.

Ich postavenie je upravené v zákone 120/2001 Sb., o soudních exekutorech a exekuční činnosti (exekučný poriadok).

Exekútorov menuje minister spravodlivosti.

Exekútor má v ČR postavenie verejného činiteľa a jeho úkony sa považujú za úkony súdu.

Za súdneho exekútora môže byť vymenovaný občan Českej republiky, ktorý:

Spôsob ustanovenia do funkcie a priebeh výkonu funkcie

Exekútora po zložení sľubu do funkcie menuje minister spravodlivosti do exekútorského úradu, na ktorého obsadenie bolo vypísané výberové konanie. Ku dňu menovania sa stáva členom Exekútorskej komory. Príprava na výkon funkcie exekútora prebieha formou výkonu praxe exekútorského koncipienta v zamestnaneckom pomere u exekútora. Vyššou úrovňou prípravy je funkcia exekútorského kandidáta, ktorý už pred zápisom do príslušného zoznamu musí mať absolvovanú aspoň trojročnú exekútorskú prax a zloženú exekútorskú skúšku.

Menovanie nie je časovo obmedzené, minister spravodlivosti však môže exekútorovi pozastaviť výkon úradu. V čase pozastavenia úradu nesmie exekútor vykonávať exekútorskú činnosť a je zaňho ustanovený zástupca, rovnako ako v prípade iných prekážok brániacich výkonu exekútorskej činnosti (napr. choroba, dovolenka).

Výkon funkcie exekútorského úradu zaniká momentom zániku členstva v Exekútorskej komore z týchto dôvodov: smrť exekútora alebo jeho prehlásenie za mŕtveho, odvolanie exekútora, strata štátneho občianstva ČR, zbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Nezlučiteľnosť funkcií

Činnosť exekútora je nezlučiteľná s inou zárobkovou činnosťou s výnimkou správy vlastného majetku. Exekútor však môže za odmenu vykonávať vedeckú, publikačnú, pedagogickú, tlmočnícku, znaleckú a umeleckú činnosť.

Platové pomery

Exekútor vykonáva exekučné a ďalšie činnosti za odplatu, ktorá sa skladá najmä z odmeny, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času pri vykonávaní exekúcie a náhrady za doručovanie písomností. Odmena exekútora môže byť stanovená dohodou medzi exekútorom a oprávneným; v prípade neexistencie dohody sa výška odmeny riadi všeobecne záväzným právnym predpisom. Exekútor má právo požadovať od oprávneného primeranú zálohu na trovy exekúcie.

Zodpovednosť exekútora:

Exekútor zodpovedá za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s jeho exekučnou činnosťou alebo činnosťou jeho zamestnancov. Na účely tejto zodpovednosti musí byť exekútor poistený.

Exekútor a exekútorský kandidát takisto za výkon svojej funkcie nesú disciplinárnu zodpovednosť za porušenie zákonných povinností alebo za závažné alebo opakované narušenie dôstojnosti exekútorského povolania.

Ďalšie podrobnosti nájdete na webovej lokalite Exekutorská komora.

Organizácie, ktoré poskytujú právne služby pro bono (zadarmo)

Existuje viacero mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú verejnú právnu pomoc v rôznych oblastiach: napríklad Ekologický právní servis, luridicum remedium.

Vo vymedzených prípadoch poskytuje bezplatné právne poradenstvo aj Česká advokátska komora.

Exekútorská komora ČR organizuje bezplatné právne poradne, ktoré sa týkajú priebehu exekúcií a výkonu rozhodnutí.

Posledná aktualizácia: 13/05/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom