Experience shows that in many cases, the wrongful removal or failure to return (retention of) a child results from lack of knowledge on the part of the so-called abducting parent. Usually parents do not know the conditions in which they can move across borders with their children or the steps they should take when travelling abroad with their child in a lawful way.

Please select the relevant country's flag to obtain detailed national information.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

V súlade s belgickými právnymi predpismi právo na zmenu miesta pobytu maloletej osoby vyplýva z rodičovskej zodpovednosti. V dôsledku toho len nositeľ(-ia) rodičovskej zodpovednosti voči dieťaťu je (sú) oprávnený(-í) zmeniť miesto pobytu daného dieťaťa.

Bez ohľadu na postavenie rodičov, či už spolu žijú alebo nie, rodičovskú zodpovednosť v zásade vykonávajú spoločne v záujme dieťaťa (pozri článok 373 a článok 374 Občianskeho zákonníka).

V prípade rozluky rodičov je však možné súd požiadať o výnimku zo zásady spoločného výkonu rodičovskej zodpovednosti. Výkon rodičovskej zodpovednosti zverený jednému z rodičov v súlade so súdnym rozhodnutím sa bude následne považovať za výlučný. V prípade výlučného výkonu rodičovskej zodpovednosti môžu byť rodičovi, ktorý je nositeľom tejto zodpovednosti, udelené všetky právomoci vyplývajúce z rodičovskej zodpovednosti vrátane voľby miesta pobytu dieťaťa. Dieťa tak možno odviesť do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča. Za týchto okolností však môže byť rodičovi, ktorý nemá spoločné rodičovské práva, udelené právo styku. Súd však môže obmedziť výlučný výkon rodičovskej zodpovednosti a v prípade určitých rozhodnutí týkajúcich sa dieťaťa stanoviť výnimky, pre ktoré je potrebný súhlas druhého rodiča. Výber miesta pobytu dieťaťa môže byť jedným z týchto rozhodnutí, ktoré musia prijať rodičia spoločne v rámci výlučného výkonu rodičovskej zodpovednosti jedným z rodičov.

Okrem toho treba poznamenať, že ak sa na dieťa vzťahuje rozhodnutie o ochranných opatreniach, ktoré zahŕňa zmenu podmienok výkonu rodičovskej zodpovednosti, toto rozhodnutie má prednosť. V takom prípade je možné, že ani jeden z rodičov nebude oprávnený odviesť dieťa do zahraničia.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Ak rodičia spoločne vykonávajú rodičovskú zodpovednosť, pre zmenu pobytu ich dieťaťa je potrebný súhlas obidvoch rodičov.

Ak rodičovskú zodpovednosť vykonáva výlučne jeden z rodičov, avšak s výnimkou určitých rozhodnutí, akým je výber miesta pobytu dieťaťa, vyžaduje sa súhlas aj druhého rodiča. Vo vzťahu k tretím stranám konajúcim v dobrej viere však existuje predpoklad spoločného rodičovského súhlasu.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Bez súhlasu nositeľov rodičovskej zodpovednosti, pokiaľ ide o miesto pobytu ich dieťaťa, o presťahovaní dieťaťa do iného štátu rozhodne miestne príslušný súd.

Rodič, ktorý spoločne vykonáva rodičovskú zodpovednosť sa môže predbežne obrátiť na príslušný súd v súvislosti s očakávaním rozhodnutia, s ktorým nesúhlasí. Rodič, ktorý spoločne vykonáva rodičovskú zodpovednosť môže aj dodatočne napadnúť rozhodnutie, ktoré už prijal druhý rodič.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Ak je výkonom rodičovskej zodpovednosti poverený len jeden z rodičov, len rodič, ktorý je nositeľom rodičovskej zodpovednosti, môže dieťa dočasne premiestniť do iného štátu počas prázdnin.

Rodič, ktorý nevykonáva rodičovskú zodpovednosť voči dieťaťu, ale ktorý má právo styku, môže toto dieťa premiestniť do zahraničia len s predchádzajúcim písomným súhlasom nositeľa rodičovskej zodpovednosti alebo na základe výslovného povolenia vydaného príslušným súdom.

Ak je rodičovská zodpovednosť vykonávaná spoločne a ak nebolo prijaté žiadne rozhodnutie týkajúce sa otázky ubytovania dieťaťa, každý rodič má právo cestovať s dieťaťom do zahraničia. Miesto pobytu daného dieťaťa však nemožno zmeniť.

Napokon, ak súdne rozhodnutie upravuje podmienky ubytovania dieťaťa, každý rodič je oprávnený cestovať s dieťaťom výlučne v rámci vymedzeného obdobia pobytu, pokiaľ to nie je súdom výslovne zakázané.

V týchto dvoch posledných prípadoch však môže byť vhodné, aby rodič, ktorý cestuje s dieťaťom, získal povolenie cestovať podpísané druhým rodičom, aby sa tak vyhol akýmkoľvek ťažkostiam.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Ak obidvaja rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne a nerozdielne, musia spoločne rozhodnúť o vycestovaní svojho dieťaťa do iného štátu.

Ak rodičia nežijú spolu, môžu dospieť k dohode o mieste pobytu dieťaťa, výkone rodičovských práv a povinností či osobných vzťahoch s dieťaťom, pričom musia požiadať súd v mieste pobytu dieťaťa o schválenie svojej dohody.

Ak rodičia nedospejú k dohode, spor rieši okresný súd (rayonen sad) v mieste pobytu dieťaťa, ktorý rozhodne o mieste pobytu dieťaťa, výkone rodičovských práv a povinností a osobných vzťahoch s dieťaťom.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Bez ohľadu na to, či rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne, či súd schválil dohodu alebo či vydal rozhodnutie, ktorým sa výkon rodičovských práv a povinností zveruje iba jednému z rodičov, u ktorého súd stanovil miesto trvalého pobytu dieťaťa, na to, aby dieťa malo právo opustiť územie Bulharskej republiky, treba mať aj písomný súhlas rodiča, ktorý nevykonáva rodičovské práva a povinnosti, spolu s notársky overeným podpisom (článok 76 bod 9 zákona o bulharských dokladoch totožnosti).

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

V prípade nezhody medzi rodičmi týkajúcej sa vycestovania dieťaťa do zahraničia a miesta trvalého pobytu dieťaťa sa o spore rozhodne v súlade s článkom 127a zákona o rodine a článkom 127 ods. 2 alebo článkom 59 zákona o rodine.

Ak namiesto rodiča vydáva súhlas na vydanie pasu a vycestovanie dieťaťa do zahraničia súd (bez ohľadu na trvanie cesty), musí existovať mimoriadne chránený záujem dieťaťa pri jeho vycestovaní mimo Bulharska. Povolenie tak možno vydať len na stanovené obdobie a pre jednu alebo viac krajín v identifikovateľnej oblasti (napríklad členské štáty Európskej únie) alebo pre neobmedzený počet vycestovaní počas stanoveného obdobia, ako aj pre určené krajiny.

V súlade so záväznými pokynmi na výklad zákona uvedenými vo výkladovom rozhodnutí č. 1/2016 z 3. júla 2017, ktoré bolo vydané vo výkladovom konaní č. 1 zapísanom v registri valného zhromaždenia občianskej komory Najvyššieho kasačného súdu z roku 2016 (varhoven kassatzionen sad), súd nemôže s konečnou platnosťou nahradiť súhlas rodiča ani povoliť časovo a územne neobmedzené vycestovanie.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

V zákone o bulharských dokladoch totožnosti sa v súvislosti s požiadavkou na notársky overený súhlas rodiča, ktorý nesprevádza dieťa pri vycestovaní, nerozlišuje medzi jednotlivými prípadmi vycestovania dieťaťa do zahraničia.

Vycestovanie môže byť krátkodobé bez toho, aby sa určilo nové miesto pobytu dieťa mimo Bulharska. Ak strany nedospejú k dohode o vycestovaní dieťaťa do zahraničia na účel exkurzie, prázdnin, návštevy príbuzných, vzdelávania, kultúrnych alebo športových podujatí, súťaží, zdravotnej starostlivosti atď., súd preskúma dôvod žiadosti. V prípade, že neexistujú údaje o konkrétnom a skutočnom riziku, súd stanoví podmienky povolenia. V prípadoch krátkodobých vycestovaní dieťaťa do zahraničia je riziko vzniku rozporu medzi právom dieťaťa na vycestovanie a právom rodiča na udržiavanie osobných vzťahov nepatrné, a ak aj vznikne a vycestovanie dieťaťa je v jeho záujme, rodič musí strpieť toto dočasné obmedzenie svojich práv.

Cieľom vycestovania môže byť aj presun miesta pobytu dieťaťa do cudziny. Pri skúmaní otázok spojených s vycestovaním dieťaťa do cudziny a vydaním nevyhnutných dokladov totožnosti súd nesmie dovoliť, aby povolenie na vycestovanie dieťaťa viedlo k zmene jeho miesta pobytu, ak k žiadosti o povolenie nie je priložená žiadosť o zmenu miesta pobytu dieťaťa. Stanovením miesta pobytu dieťaťa sa vyjadruje jeho najlepší záujem začleniť sa do rodinného a sociálneho prostredia a predpokladá sa jeho trvalé usadenie.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Pokiaľ nemá rodič súhlas druhého rodiča s premiestnením dieťaťa, mal by mať súhlas súdu.

Ak sa rodičia pri výkone rodičovských práv a povinností nedohodnú vo veci, ktorá je pre dieťa podstatná najmä vzhľadom na jeho záujem, rozhodne na návrh rodiča súd (§ 877 zákona č. 89/2012 Zb., občiansky zákonník, v platnom znení). Za podstatnú vec sa považuje aj premiestnenie dieťaťa do cudziny.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Ak ide o dlhodobé premiestnenie dieťaťa (teda nie napr. v prípade dovolenky), je vždy potrebný súhlas druhého rodiča, a to v prípade, že výkon jeho rodičovských práv a povinností nebol obmedzený alebo že nebol ich výkonu pozbavený. Súhlas rodiča je nevyhnutný vtedy, keď o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (starostlivosti o dieťa) už rozhodol súd, ako aj v prípade, že žiadne rozhodnutie o starostlivosti o dieťa neexistuje. Neexistuje rozdiel medzi rodičmi manželmi a rodičmi, ktorí manželmi nie sú.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

V prípade, že druhý rodič s premiestnením nesúhlasí, je potrebné, aby jeho súhlas nariadil súd (§ 877 zákona č. 89/2012 Zb., občiansky zákonník, v platnom znení).

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Nie. Dočasné premiestnenie napr. na účely prázdninového pobytu dieťaťa s jedným z rodičov zvyčajne nemožno považovať za podstatnú vec v zmysle § 877 zákona č. 89/2012 Zb., občianskeho zákonníka, v platnom znení.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Otázka, kde má mať dieťa trvalé bydlisko, je predmetom právnych predpisov o práve na určenie miesta bydliska dieťaťa, takže je súčasťou faktickej starostlivosti o dieťa (§ 1631 ods. 1 občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch - „BGB“). Podobne ako starostlivosť o majetok dieťaťa, aj táto otázka patrí do rozsahu rodičovských práv a povinností podľa § 1626 ods. 1 občianskeho zákonníka.

Na rozdiel napríklad od krátkej dovolenky v susednej európskej krajine ide v tejto otázke o záležitosť podstatného významu (Angelegenheit von wesentlicher Bedeutung) v zmysle § 1687 ods. 1 prvá veta občianskeho zákonníka, ktorá si vyžaduje dohodu oboch rodičov, pokiaľ majú rodičia dieťa v spoločnej rodičovskej starostlivosti. Rodič sa teda môže s dieťaťom presťahovať do zahraničia bez súhlasu druhého rodiča iba vtedy, ak má výlučné rodičovské práva a povinnosti alebo aspoň výlučné právo rozhodovať o mieste pobytu.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Súhlas druhého rodiča s presťahovaním dieťaťa sa vyžaduje vtedy, keď majú rodičia spoločné rodičovské práva a povinnosti (právo rozhodovať o pobyte) (pozri tiež odpoveď na otázku 1).

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Premiestnenie dieťaťa je v súlade so zákonom, ak rodič, ktorý sa chce presťahovať s dieťaťom, má výlučné rodičovské práva a povinnosti alebo aspoň výlučné právo na určenie pobytu.

Ak tomu tak nie je, v prípade sporov týkajúcich sa tejto veci medzi rodičmi môže rodinný súd (Familiengericht) podľa § 1628 občianskeho zákonníka na návrh jedného z rodičov priznať jednému z rodičov právo na presťahovanie. Súd musí rozhodnúť na základe toho, čo je v najlepšom záujme dieťaťa s ohľadom na konkrétne a oprávnené záujmy zainteresovaných osôb (§ 1697a občianskeho zákonníka).

Rodič žijúci oddelene od druhého rodiča môže podľa § 1671 ods. 1 občianskeho zákonníka takisto podať na rodinný súd návrh na priznanie výlučných rodičovských práv a povinností alebo výlučných rodičovských práv a povinností v konkrétnej veci – napríklad v súvislosti s právom na určenie pobytu. Súd vyhovie návrhu, ak druhý rodič súhlasí, výnimku predstavuje prípad odporu zo strany dieťaťa dosahujúce vek minimálne 14 rokov, alebo ak je (čiastočné) zrušenie spoločného výkonu rodičovských práv a povinností alebo (čiastočný) prevod plných rodičovských práv a povinností na navrhovateľa pravdepodobne v najlepšom záujme dieťaťa. Ak súd vyhovie návrhu, rodič sa môže slobodne rozhodnúť, kde bude mať dieťa bydlisko.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Ak má rodič výlučné rodičovské práva a povinnosti, môže svoje dieťa kedykoľvek slobodne vziať do zahraničia na krátke obdobie. Ak však rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne, musia toto rozhodnutie v zásade prijať spoločne (§1627 občianskeho zákonníka). Ak rodičia spoločne vykonávajú rodičovské práva a povinnosti, ale žijú oddelene, musia prijať rozhodnutie spoločne, ak v prípade plánovanej cesty nejde o každodennú záležitosť, ale o záležitosť podstatného významu (§ 1687 ods. 1 prvá veta občianskeho zákonníka). Rodič, s ktorým dieťa obvykle býva, je oprávnený sám rozhodovať o každodenných záležitostiach (§ 1687 ods. 1 druhá veta občianskeho zákonníka). Podľa § 1687 ods. 1 štvrtá veta občianskeho zákonníka môže druhý rodič sám rozhodnúť iba o záležitostiach faktickej starostlivosti. V zákone sa nestanovuje, ktoré záležitosti majú podstatný význam a ktoré sú každodennými záležitosťami alebo záležitosťami faktickej starostlivosti. To závisí od konkrétnych okolností danej veci. V zásade teda môže rodič, s ktorým dieťa obvykle býva, ako aj hosťujúci rodič sám rozhodnúť o otázke dočasného prázdninového pobytu v zahraničí, pokiaľ to nie sú odľahlé oblasti alebo oblasti politických nepokojov. V každom prípade však musí hosťujúci rodič vopred informovať rodiča, ktorý je primárne zodpovedný za starostlivosť o dieťa, o cieli cesty. Rodič, ktorý je poskytovateľom primárnej starostlivosti, môže prijímať rozhodnutia o rutinnom lekárskom ošetrení sám. Ak by sa však dieťa malo presunúť na lekárske účely do inej krajiny, obvykle by už nešlo o rutinné lekárske ošetrenie.

Rodič, ktorý nemá rodičovské práva a povinnosti, nemá právo rozhodovať o pobyte dieťaťa. Počas styku podľa § 1687a občianskeho zákonníka má rovnaké právomoci ako rodič s rodičovskými právami a povinnosťami, u ktorého dieťa nemá obvyklý pobyt (§ 1687 ods. 1 štvrtá veta).

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Rodičia majú zvyčajne spoločné rodičovské práva a povinnosti, čo znamená, že obaja rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne a jednomyseľne, berúc do úvahy celkové blaho dieťaťa. Dôležitou zásadou je, že rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti rovnako, to znamená, že pokiaľ ide o ich deti, majú rovnaké práva a povinnosti. Rodičovské práva a povinnosti zahŕňajú právo rozhodnúť, kde má mať dieťa pobyt vrátane toho, či dieťa smie vycestovať do zahraničia.

Takže ak majú rodičia spoločné rodičovské práva a povinnosti, obaja rodičia majú rovnaké právo rozhodnúť o tom, či dieťa môže byť premiestnené do inej krajiny alebo nie. Všeobecným pravidlom preto je, že bez súhlasu druhého rodiča nemôže byť dieťa premiestnené do zahraničia.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Ak majú rodičia spoločné rodičovské práva a povinnosti, všeobecne platí, že je vždy potrebný súhlas druhého rodiča.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak sa rodičia pri uplatňovaní spoločných rodičovských práv a povinností nezhodnú na záležitosti, ktorá je pre dieťa významná – čo môže zahŕňať aj premiestnenie dieťaťa do iného štátu, ak je to nevyhnutné – môže súd udeliť právo jednému rodičovi rozhodnúť v tejto veci.

Ak jeden rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu napriek tomu, že je to nevyhnutné, môže druhý rodič požiadať o povolenie súd, ktorý v tomto prípade vydá nezávislé rozhodnutie o premiestnení dieťaťa do iného štátu. Súd môže rodičovi, ktorému bolo udelené právo rozhodnúť v určitej veci, uložiť dodatočné povinnosti.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Ak majú rodičia spoločné rodičovské práva a povinnosti, uplatňujú sa tie isté pravidlá bez ohľadu na dobu trvania či dôvod rozhodnutia o mieste pobytu dieťaťa. Ak nie sú spoločné rodičovské práva a povinnosti ukončené alebo ak súd napríklad neudelí jednému z rodičov právo rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa, majú obaja rodičia naďalej rovnaké právo rozhodovať o dočasnom alebo trvalom premiestnení dieťaťa do iného štátu.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Ak druhý rodič nevykonáva rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu a ak neboli vydané súdne rozhodnutia zakazujúce premiestnenie dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča.

Ak pred premiestnením dieťaťa/detí z jurisdikcie nebola podaná súdna žiadosť o výkon rodičovských práv a povinností, zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o styk.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Ak druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu

a/alebo

ak má premiestnenie dieťaťa vplyv na právo na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a/alebo na právo styku

a/alebo

ak je v súdnom príkaze výslovne uvedené, že pred premiestnením dieťaťa do iného štátu je potrebný súhlas druhého rodiča alebo akejkoľvek inej menovanej strany.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Môže byť podaná súdna žiadosť o povolenie zákonného premiestnenia dieťaťa.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Áno.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Rodič môže zákonne premiestniť dieťa do iného členského štátu bez súhlasu druhého rodiča v prípade, že rodič, ktorý premiestňuje dieťa, má výlučné rodičovské práva a povinnosti, a to vždy za predpokladu, že sa tým neporušuje právo dieťaťa na kontakt s druhým rodičom.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Keď obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak je premiestnenie dieťaťa potrebné, ale druhý rodič s ním nesúhlasí, súd bude musieť zvážiť situáciu s ohľadom na záujem dieťaťa a rozhodnúť, či sa dieťa má alebo nemá premiestniť.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Uvedené pravidlá vyžadujúce súhlas druhého manžela sa uplatňujú bez ohľadu na to, či je premiestnenie do iného členského štátu dočasné na účely dovolenky alebo trvalé.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Legálne presťahovanie sa s deťmi/Legálne usadenie sa s deťmi v zahraničí - Španielsko

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Ak majú rodičia výlučné rodičovské práva a povinnosti, to znamená práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k ich nezaopatreným deťom, ktoré sú v prípade rozpadu vzťahu úplne nezávislé od práva starostlivosti a práva styku s dieťaťom.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Ak majú rodičia spoločné rodičovské práva a povinnosti bez ohľadu na to, ktorý z rodičov má právo styku s dieťaťom a ktorý má právo starostlivosti.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak je potrebný súhlas druhého rodiča, ale nedôjde k dohode a rodič odmietne tento súhlas udeliť, musí premiestnenie schváliť súdny orgán.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Pravidlá dočasného premiestnenia dieťaťa nie sú tie isté ako v prípade trvalého premiestnenia. Pokiaľ ide o premiestnenie dieťaťa z dôvodu bežnej zdravotnej starostlivosti, dovolenky alebo podobne, rozhoduje o tom rodič, s ktorým dieťa v tom čase je, bez ohľadu na to, či má právo starostlivosti o dieťa alebo právo styku, pričom je nutné dodržať lehotu styku alebo návštevy dieťaťa u každého z rodičov. Nositelia rodičovských práv a povinností musia schváliť len dôležité rozhodnutia týkajúce sa života dieťaťa, ako je napríklad trvalé premiestnenie.

Potvrdenie o vzájomnom súhlase oboch rodičov s tým, aby maloletá osoba opustila územie štátu, možno predložiť na stanici civilnej stráže (Puesto de la Guardia Civil) alebo na komisariáte národnej polície (Comisaría de Policía Nacional). Musí sa použiť jeden z týchto formulárov:

(https://www.guardiacivil.es/documentos/pdfs/autorizacion_menor_extranjero/PRC_197953_Formulario_declaracixn_firmada_permiso_viaje_fuer.pdf alebo https://sede.policia.gob.es/portalCiudadano/_es/tramites_ciudadania_documentacionviajar.php).

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Ak rodičia spoločne vykonávajú rodičovské práva a povinnosti, môže každý z nich cestovať s dieťaťom bez výslovného súhlasu druhého rodiča, pokiaľ tomu nebránia osobitné okolnosti. Ak však jeden z rodičov výslovne odmietne cestu a nie je možné dosiahnuť dohodu, vec sa postúpi súdu pre rodinné veci (juge aux affaires familiales) s cieľom vyriešiť spor.

Ak rodičia spoločne vykonávajú rodičovské práva a povinnosti, jeden z rodičov sa nemôže sám rozhodnúť usadiť sa natrvalo v zahraničí s dieťaťom bez súhlasu druhého rodiča.

Ak rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov, súhlas druhého rodiča nie je potrebný ani v prípade dovolenky, ani v prípade usadenia sa v zahraničí. Druhý rodič však musí byť informovaný v súlade s článkom 373-2-1 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa stanovuje, že rodič, ktorý nevykonáva rodičovské práva a povinnosti, musí byť informovaný o dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa života dieťaťa.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Námietka v súvislosti s odchodom z územia alebo zákaz opustiť územie

Proti premiestneniu dieťaťa do zahraničia jedným z rodičov môže druhý rodič, ktorý takisto vykonáva rodičovské práva a povinnosti, podať na prefektúre námietku v súvislosti s odchodom z územia, ktorá je platná 15 dní, a/alebo môže požiadať súd pre rodinné veci o vydanie zákazu opustiť územie bez súhlasu obidvoch rodičov (článok 373-2-6 Občianskeho zákonníka) platného až do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, počas určitého obdobia alebo do prijatia nového rozhodnutia. Opatrenie týkajúce sa zákazu opustiť územie bez súhlasu obidvoch rodičov bráni dieťaťu odísť z územia. Rodičia však môžu udeliť svoj súhlas ad hoc na to, aby mohlo dieťa uskutočniť konkrétnu cestu samo alebo v sprievode jedného z rodičov, a to prostredníctvom vyhlásenia pred dôstojníkom justičnej polície (v zásade päť dní pred cestou). Ak jeden z rodičov odmietne vydať vyhlásenie o oprávnení, druhý rodič sa môže obrátiť na súd s cieľom dosiahnuť zrušenie zákazu opustiť územie alebo získať povolenie ad hoc, aby mohlo dieťa opustiť územie.

Premiestnenie na účel zmeny miesta pobytu

Aj v prípade, že nebola podaná námietka v súvislosti s odchodom z územia ani sa nevydal zákaz opustiť územie, vyžaduje sa súhlas druhého rodiča, ak je účelom premiestnenia dieťaťa do iného štátu zmena jeho miesta pobytu, pokiaľ rodič, ktorý sa chce presťahovať, nevykonáva rodičovské práva a povinnosti sám. Iba v tom prípade sa môže presťahovať bez súhlasu druhého rodiča, ktorého však musí informovať o tejto novej situácii, ktorá je z hľadiska dieťaťa významnou udalosťou.

Ak rodič neberie do úvahy chýbajúci súhlas druhého rodiča, je možné podať žiadosť o návrat dieťaťa na základe protiprávnosti premiestnenia podľa Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Tento postup sa musí začať v štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené, v prípade potreby za pomoci ústredných orgánov zriadených podľa dohovoru.

Bez ohľadu na povahu premiestnenia a okrem osobitných prípadov zákazu a námietky v súvislosti s odchodom z územia treba poznamenať, že od rodiča, ktorý opúšťa územie s dieťaťom, sa nepožaduje poskytnutie dôkazu o výslovnom súhlase druhého rodiča, ktorý sa vo vzťahu k tretím osobám považuje za udelený.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

V prípade, že jeden z rodičov, ktorý vykonáva rodičovské práva a povinnosti, odmietne udeliť súhlas s uskutočnením cesty, rodič, ktorý chce premiestniť dieťa, sa môže obrátiť na súd pre rodinné veci, ktorý môže povoliť dieťaťu opustiť územie. Rovnaké pravidlo sa uplatňuje, ak bol vydaný zákaz opustiť územie bez súhlasu obidvoch rodičov.

Podobne, ak premiestnenie dieťaťa v skutočnosti spočíva v zmene miesta pobytu, rodič, ktorý sa chce s dieťaťom presťahovať, sa musí v prípade neudelenia súhlasu druhým rodičom, ktorý takisto vykonáva rodičovské práva a povinnosti, pred každým premiestnením obrátiť na súd pre rodinné veci v mieste pobytu dieťaťa.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Ako už bolo uvedené, treba rozlišovať medzi dočasným a trvalým premiestnením. V tejto súvislosti pozri predchádzajúce body.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Legálne presťahovanie sa s deťmi/Legálne usadenie sa s deťmi v zahraničí - Chorvátsko

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča, je potrebné rozlišovať tieto situácie:

a) keď rodič, s ktorým dieťa žije, chce dieťa zákonne premiestniť do iného štátu a

b) keď rodič, s ktorým dieťa nežije, ale s ktorým má dieťa osobný vzťah, chce dieťa zákonne premiestniť do iného štátu.

a) Rodič, s ktorým dieťa žije, môže po rozvode v rámci každodennej rodičovskej starostlivosti o dieťa zákonne premiestniť dieťa do iného štátu (napr. na jednodenný výlet) pod podmienkou, že to neohrozí právo druhého rodiča na budovanie osobného vzťahu s dieťaťom, ako je stanovené v článkoch 95 a 119 zákona o rodine (Obiteljski zakon) [Narodne Novine (NN, Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 103/15 a 98/19, ďalej len „ObZ 2015“]. To znamená, že bez ohľadu na to, či sú rodičia spoločne alebo individuálne zodpovední za starostlivosť o dieťa a jeho výchovu, každý z nich má právo nezávisle rozhodovať o každodenných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, keď je dieťa v ich starostlivosti (článok 110 ObZ 2015). Ak sú po rozvode rodičia spoločne zodpovední za starostlivosť a výchovu dieťaťa (článok 104 ObZ 2015), rozhodnutia, ktoré sú pre dieťa dôležité, musia byť prijaté na základe konsenzu (článok 108 ObZ 2015). Vzhľadom na to, že príležitostný výlet do inej krajiny (napr. jednodenný výlet) neznamená úmysel zmeniť trvalý alebo prechodný pobyt dieťaťa a nenachádza sa preto medzi taxatívne vymenovanými významnými osobnými právami dieťaťa, tak ako je uvedené v článku 100 ObZ 2015, mali by sa preto primerane uplatňovať ustanovenia článku 99 ods. 2 ObZ 2015. To isté platí aj v prípade, keď rodič, s ktorým dieťa žije po rozvode, má čiastočnú individuálnu zodpovednosť za rodičovskú starostlivosť (článok 105 ObZ 2015). Ak však rodič, s ktorým dieťa žije po rozvode, na základe súdneho rozhodnutia vykonáva výhradnú individuálnu rodičovskú starostlivosť, potom nepotrebuje súhlas druhého rodiča na dočasné premiestnenie dieťaťa do iného štátu (článok 105 ods. 5 ObZ 2015).

b) Ak sa rodič, s ktorým dieťa nežije po rozvode, ale s ktorým dieťa udržiava osobný vzťah, rozhodne zákonne premiestniť dieťa do iného štátu, potom tak môže urobiť pod podmienkou, že ide o dočasný pobyt v inej krajine (napr. jednodenný výlet), ktorý sa uskutoční v čase, keď rodič má právo udržiavať s dieťaťom priamy osobný vzťah (článok 121 ObZ 2015) a pod podmienkou, že toto právo nebolo zakázané alebo obmedzené súdnym rozhodnutím (články 123 – 126 ObZ 2015). To znamená, že bez ohľadu na to, či sú rodičia spoločne alebo individuálne zodpovední za starostlivosť o dieťa a jeho výchovu , každý z nich má právo nezávisle prijímať každodenné rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa, keď majú dieťa vo svojej starostlivosti (článok 110 ObZ 2015). Ak sú po rozvode rodičia spoločne zodpovední za starostlivosť o dieťa a jeho výchovu (článok 104 ObZ 2015), rozhodnutia, ktoré sú pre dieťa dôležité, musia byť prijaté na základe konsenzu (článok 108 ObZ 2015). Vzhľadom na to, že prechodný pobyt v inom štáte počas obdobia, keď má rodič právo na udržiavanie priameho osobného vzťahu s dieťaťom (napr. jednodenný výlet), neznamená úmysel zmeniť trvalý alebo prechodný pobyt dieťaťa a nenachádza sa preto medzi taxatívne vymenovanými významnými osobnými právami dieťaťa, tak ako je uvedené v článku 100 ObZ 2015, mali by sa preto primerane uplatňovať ustanovenia článku 99 ods. 2 ObZ 2015. To isté platí aj v prípade, keď rodič, s ktorým dieťa žije po rozvode, má čiastočnú individuálnu zodpovednosť za rodičovskú starostlivosť (článok 105 ObZ 2015), pretože rodič, ktorý má priamy osobný vzťah s dieťaťom, má slobodu a právo zastupovať dieťa v každodenných záležitostiach v čase, keď je dieťa v jeho starostlivosti (podľa článkov 110 a 112 a v spojení s článkom 105 ods. 1) ObZ 2015).

V týchto situáciách je potrebné zdôrazniť význam ustanovení článku 111 ObZ 2015. To znamená, že obaja rodičia bez ohľadu na to, či sú spoločne alebo individuálne zodpovední za rodičovskú starostlivosť, sú povinní vzájomne si vymieňať informácie o dieťati, ktoré sa týkajú prípadného premiestnenia dieťaťa do zahraničia. Okrem toho, že ide o právnu povinnosť rodičov, k prekročeniu štátnej hranice sa vyžadujú osobné a iné dokumenty, ktoré by dieťa alebo každý z rodičov mali vziať so sebou.

V prípade, že jeden z rodičov má pocit, že druhý rodič by mohol zneužiť takéto dočasné premiestnenie dieťaťa, môže požiadať súd, aby v mimosúdnom konaní uložil jedno z opatrení uvedených v článku 418 ObZ 2015 s cieľom zabezpečiť vykonanie rozhodnutia o nadviazaní osobného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, alebo aby uložil jedno z opatrení uvedených v článku 419 ObZ 2015, ktorým sa zabezpečí návrat dieťaťa.

Najvhodnejším riešením je, aby rodičia na základe konsenzu dosiahli dohodu o týchto a podobných záležitostiach, ktoré môžu potom upraviť v dohode o spoločnej rodičovskej starostlivosti (článok 106 ods. 3 ObZ 2015).

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Na každé (trvalé) premiestnenie dieťaťa do iného štátu, ktoré by viedlo k zmene trvalého alebo prechodného pobytu dieťaťa, sa vyžaduje súhlas oboch rodičov. Bez ohľadu na to, či sú rodičia spoločne zodpovední za rodičovskú starostlivosť alebo či má jeden z nich čiastočnú samostatnú rodičovskú starostlivosť, rodič, ktorý premiestni dieťa a tým zmení trvalý alebo prechodný pobyt dieťaťa, musí k tomu získať písomný súhlas druhého rodiča (články 100 a 108 ObZ 2015). Ak však jeden rodič má výhradnú rodičovskú starostlivosť, potom sa nevyžaduje súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu na účely zmeny trvalého alebo prechodného pobytu dieťaťa (článok 105 ods. 5 ObZ 2015).

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak chce rodič premiestnením dieťa do iného štátu zmeniť trvalý alebo prechodný pobyt dieťaťa a nemôže získať písomný súhlas druhého rodiča, potom súd v mimosúdnom konaní určí, ktorý z rodičov zastupuje v tejto záležitosti najlepší záujem dieťaťa (článok 100 ods. 5 a článok 478 ods. 1 ObZ 2015). Pred začatím týchto mimosúdnych konaní sa musí vykonať povinné poradenstvo o mimosúdnom konaní, ktorého cieľom je, aby sa odborníci z oblasti sociálnych služieb pokúsili pomôcť rodičom dosiahnuť dohodu v tejto veci (článok 481 ObZ 2015 – povinné poradenstvo o mimosúdnom konaní ako procesná požiadavka na začatie konania podľa článku 100 ods. 5 ObZ 2015). Ak v priebehu povinného poradenstva rodičia nedokážu dosiahnuť dohodu, o záležitosti rozhodne súd v mimosúdnom konaní, ktoré sa zameria najmä na: vek a názor dieťaťa, právo dieťaťa budovať si osobný vzťah s druhým rodičom, ochotu a pripravenosť rodičov spolupracovať pri výkone ich rodičovských práv, osobnú situáciu rodičov, vzdialenosť medzi miestami trvalého alebo prechodného pobytu rodičov a miesto, kde by sa dieťa mohlo premiestniť, ako aj dopravné spojenia medzi týmito miestami a právo rodiča na slobodu pohybu (článok 484 ObZ 2015).

Treba však zdôrazniť, že ak má jeden z rodičov výhradnú rodičovskú starostlivosť, potom nepotrebuje súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu na účely zmeny miesta prechodného alebo trvalého pobytu dieťaťa, t. j. v takom prípade námietka druhého rodiča nemá žiadny právny účinok (článok 105 ods. 5 ObZ 2015).

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Ako sa uvádza v odpovediach na otázky 1 až 3, ObZ 2015 upravuje práva a povinnosti rodičov odlišne v závislosti od toho, či ide o dočasné premiestnenie dieťaťa do iného štátu (napr. jednodenný výlet, ktorý neohrozuje práva druhého rodiča) alebo trvalé premiestnenie dieťaťa do iného štátu s cieľom zmeniť miesto trvalého alebo prechodného pobytu dieťaťa.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Rodič môže premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča alebo proti želaniu druhého rodiča, keď má premiestňujúci rodič výlučné rodičovské práva a povinnosti alebo keď také premiestnenie umožňuje opatrenie súdu.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Keď majú obaja rodičia rodičovské práva a povinnosti a dieťa v striedavej výchove, na premiestnenie dieťaťa do iného štátu je potrebný súhlas oboch rodičov.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa alebo voči nemu namieta, rodič, ktorý chce premiestniť dieťa, musí požiadať o povolenie príslušný súdny orgán. Týmto súdnym orgánom môže byť súd dohliadajúci na poručníctvo v mieste bydliska dieťaťa alebo súd, na ktorom prebieha konanie týkajúce sa rodičovských práv a povinností.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

V prípade dočasného presunu dieťaťa do zahraničia treba preskúmať dôvody presunu. Pokiaľ ide iba o krátku dovolenku, možno túto záležitosť považovať za každodennú záležitosť, o ktorej možno rozhodnúť bez povolenia oboch rodičov.

Ak na dočasný presun existujú závažnejšie dôvody, napríklad lekárska starostlivosť o dieťa, vyžaduje sa povolenie oboch rodičov s rodičovskými právami a povinnosťami. V prípade nezhody rozhodne v danej záležitosti súd.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Rodič s výlučnou starostlivosťou môže zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Ak obaja rodičia vykonávajú spoločnú starostlivosť o neplnoleté dieťa, na premiestnenie dieťaťa do iného členského štátu je potrebný súhlas druhého rodiča. Premiestnenie bez súhlasu je takisto trestný čin podľa kapitoly 154 trestného zákonníka.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Dieťa možno premiestniť do iného štátu bez súhlasu jedného z rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou na základe príslušného rozsudku rodinného súdu.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

V prípade nezískania súhlasu s dočasným alebo trvalým premiestnením je nutný rozsudok súdu. V prípade získania súhlasu neexistuje žiadny konkrétny dokument používaný na udelenie tohto súhlasu.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Ak súd rozhodne, že miesto pobytu dieťaťa je v inom štáte, nepotrebuje rodič, ktorý dieťa premiestňuje do tohto štátu na účely trvalého pobytu, súhlas druhého rodiča.

Rodič môže zákonne premiestniť dieťa do iného štátu na účely trvalého pobytu bez súhlasu druhého rodiča vtedy, keď disponuje výlučným právom starostlivosti na základe dohody rodičov alebo súdneho rozhodnutia.

Rodič môže zákonne premiestniť dieťa do iného štátu na účely trvalého pobytu bez súhlasu druhého rodiča vtedy, ak bolo právo druhého rodiča starostlivosti o dieťa rozhodnutím súdu (bāriņtiesa) pozastavené alebo mu bolo súdnym rozhodnutím odňaté.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Rodič, ktorého právo starostlivosti nebolo pozastavené alebo odňaté, môže dieťa zákonne premiestniť do iného štátu na účely trvalého pobytu so súhlasom druhého rodiča, ktorý má právo starostlivosti (spoločné či výlučné).

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa, môže rodič, ktorý chce dieťa premiestniť do iného štátu na účely trvalého pobytu, podať žiadosť na súd o určení miesta pobytu dieťaťa v štáte, do ktorého mieni dieťa premiestniť.

Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa, môže rodič, ktorý chce dieťa premiestniť do iného štátu na účely trvalého pobytu, požiadať súd, aby mu bolo toto dieťa zverené do výhradnej starostlivosti.

Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa, môže rodič, ktorý chce dieťa premiestniť do iného štátu na účely trvalého pobytu, požiadať súd, aby pozastavil právo starostlivosti druhého rodiča (v prípade objektívnych dôvodov), alebo môže požiadať súd, aby bolo druhému rodičovi odňaté právo starostlivosti o dieťa (v prípade objektívnych dôvodov).

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Pokiaľ ide o trvalé premiestnenie, pozri odpovede na predchádzajúce otázky.

V prípade dočasného premiestnenia sa súhlas druhého rodiča nevyžaduje.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Premiestnenie dieťaťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča je možné len dočasne (napr. počas dovolenky). Zmena krajiny pobytu dieťaťa si vyžaduje súhlas druhého rodiča alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa stanoví miesto pobytu dieťaťa v cudzom štáte.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Ak rodičia uzavreli manželstvo a nie sú rozvedení, bez ohľadu na skutočnosť, či žijú spoločne alebo oddelene, je potrebný súhlas oboch rodičov so zmenou krajiny pobytu dieťaťa.

Ak sú rodičia rozvedení a dieťa má miesto pobytu u jedného z nich, trvalé premiestnenie dieťaťa do cudzieho štátu si vyžaduje súhlas aj druhého rodiča, keďže zriadenie trvalého pobytu u jedného z rodičov neudeľuje tomuto rodičovi s ohľadom na dieťa viac práv, pokiaľ súd nerozhodol inak.

Ak rodičia neuzavreli manželstvo a dieťa nemá pobyt u žiadneho z nich, predpokladá sa, že rodičia majú rovnaké práva, a pri zmene krajiny pobytu dieťaťa sa vyžaduje súhlas oboch rodičov.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak je nemožné získať súhlas druhého rodiča, musí rodič, ktorý premiestňuje dieťa do iného štátu, podať žiadosť na súd o určení miesta pobytu dieťaťa a úprave styku s dieťaťom. Ak bolo miesto pobytu určené, musí rodič požiadať o zmenu úpravy styku s dieťaťom.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Litovské právne predpisy nevyžadujú dodatočný súhlas rodiča s dočasným premiestnením dieťaťa do iného štátu.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

V zásade nie je nutný súhlas druhého rodiča na dočasné premiestnenie dieťaťa do iného štátu. Ak rodičia spoločne vykonávajú rodičovskú zodpovednosť, každý rodič môže s dieťaťom cestovať bez výslovného súhlasu druhého rodiča. Ak vo výnimočných prípadoch vykonáva rodičovskú zodpovednosť len jeden rodič, súhlas druhého rodiča, tichý alebo výslovný, nie je potrebný.

Počas období, keď má rodič, ktorý nevykonáva rodičovskú zodpovednosť, právo styku s dieťaťom a môže ho mať pri sebe, nepotrebuje súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa na dočasnú návštevu iného štátu. Na krátkodobé dočasné premiestnenie (napríklad prekročenie hranice pri nakupovaní) ani na dlhodobejšie dočasné premiestnenie (napríklad na dovolenku) sa nevyžaduje súhlas druhého rodiča za predpokladu, že k premiestňovaniu dieťaťa dochádza počas období, keď rodič, ktorý ho premiestňuje, má právo styku s dieťaťom a môže ho mať pri sebe.

Preukaz totožnosti alebo iné doklady, ktoré je potrebné vziať so sebou pri dočasnom premiestnení, sa líšia v závislosti od zákonných požiadaviek krajiny, do ktorej rodič dieťa zoberie.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Trvalé alebo dočasné premiestnenie dieťaťa z vážnych dôvodov (napríklad na zložité lekárske ošetrenie) si vyžaduje súhlas oboch rodičov, ak vykonávajú spoločnú rodičovskú zodpovednosť. Presun trvalého bydliska alebo miesta pobytu do zahraničia sa považuje za trvalé premiestnenie a vyžaduje si súhlas oboch rodičov. V prípade výlučnej rodičovskej zodpovednosti sa nevyžaduje súhlas druhého rodiča. Na žiadosť druhého rodiča je však možné prispôsobiť právo styku s dieťaťom.

Na účely dokazovania musí byť súhlas rodiča písomný. Dokument môžu vypracovať rodičia. Ak si to hostiteľský štát vyžaduje, rodičia môžu požiadať súd, aby ich súhlas zaznamenal.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak jeden z rodičov odmietne dať súhlas na premiestnenie dieťaťa do iného štátu, rozhodnutie o návrhu na premiestnenie dieťaťa do cudziny vydáva sudca pre rodinné veci (juge aux affaires familiales).

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Ako bolo uvedené v oddieloch 1 až 3, ustanovenia sa líšia v závislosti od toho, či sa má dieťa premiestniť dočasne alebo natrvalo.

Deti musia mať povolenie na opustenie krajiny (dokument, v ktorom rodič povoľuje svojmu maloletému dieťaťu opustiť Luxembursko) vždy, keď bez sprievodu rodičov dočasne cestujú do zahraničia.

Formulár povolenia môžu rodičia dostať na obecných úradoch. Väčšina obcí požaduje zaplatenie poplatku na pokrytie administratívnych nákladov na vydávanie týchto formulárov. Výška poplatku sa v rôznych obciach líši.

Hoci tento formulár nie je povinný, mnoho zahraničných orgánov ho vyžaduje, ak majú prijať dieťa na svoje územie.

Ak dieťa sprevádza iba jeden z rodičov, napriek tomu je potrebné vziať so sebou povolenie od druhého rodiča, keďže niektoré štáty ho požadujú.

Odkazy

http://www.legilux.lu/
https://justice.public.lu/fr.html

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

A) Vo všeobecnosti rodič môže na krátky čas a bez úmyslu zostať premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča. Medzi tieto prípady patrí:

• rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne,
• jeden z rodičov vykonáva rodičovské práva a povinnosti na základe dohody medzi rodičmi alebo súdneho rozhodnutia, rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča však neboli súdom ani obmedzené, ani zrušené,
• dieťa bolo premiestnené do iného štátu rodičom na základe jeho práva styku v čase, ktorý bol určený na priamy styk s dieťaťom okrem prípadov, keď sa na základe rozhodnutia súdu alebo verejného poručenského orgánu vyžaduje súhlas druhého rodiča.

B) Rodič môže bez súhlasu druhého rodiča premiestniť dieťa do iného štátu aj na dlhší čas alebo s úmyslom zostať, ak súd obmedzil alebo zrušil rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča.

C) Aj poručník môže zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu rodiča za predpokladu, že verejný poručenský orgán neobmedzil jeho právo premiestniť dieťa, a to v týchto prípadoch:

• na krátky čas a bez úmyslu zostať, ak sa dieťa umiestni do náhradnej rodiny,
• ak sa dieťa umiestni do rodiny tretej osoby a rodičovské práva a povinnosti rodiča tým boli pozastavené.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

A) Ak rodič premiestni dieťa do iného štátu na dlhší čas alebo s úmyslom zostať, musí mať súhlas druhého rodiča. Medzi tieto prípady patrí:

• rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne,
• jeden z rodičov vykonáva rodičovské práva a povinnosti na základe dohody medzi rodičmi alebo súdneho rozhodnutia, rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča však neboli súdom ani obmedzené, ani zrušené,

B) Ak sa dieťa umiestni do náhradnej rodiny, poručník môže dieťa premiestniť do iného štátu na dlhší čas alebo s úmyslom zostať len so súhlasom rodiča.

Vycestovanie do iného štátu na účely štúdia, práce alebo iný podobný účel sa môže považovať za vycestovanie na dlhší čas.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak druhý rodič nedal súhlas s premiestnením dieťaťa do iného štátu, rodič môže požiadať verejný poručenský orgán o rozhodnutie v tejto veci. V takýchto prípadoch rozhodnutie verejného poručenského orgánu, ktorým sa povoľuje premiestnenie dieťaťa do iného štátu, nahrádza súhlas druhého rodiča.

Rodič, ktorý žiada o určenie miesta pobytu v inom štáte, musí k svojej žiadosti priložiť dokumenty, v ktorých preukáže, že v druhom štáte má dieťa zabezpečené vzdelanie, výživu, starostlivosť a štúdium (čiže najmä posúdenie prostredia vydané zahraničným orgánom, osvedčenie o školskej dochádzke, potvrdenie o príjmoch rodiča, vyhlásenie o prijatí). Verejný poručenský orgán sa na žiadosť rodiča postará o získanie posúdenia prostredia. Ak rodič ešte nenastúpil do práce v inom štáte, verejný poručenský orgán môže namiesto potvrdenia o príjmoch prijať vyhlásenie rodiča o jeho predpokladanom príjme.

Verejný poručenský orgán pri rozhodovaní o spore zohľadňuje, či je možné uplatňovať rozhodnutie súdu alebo verejného poručenského orgánu, v ktorom sa určuje spôsob udržovania priameho styku medzi dieťaťom a rodičom, ktorý žije oddelene, v prípade, ak neexistuje medzinárodná zmluva alebo reciprocita.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Ako sa uvádza v bode 1, ak cesta do zahraničia nie je dlhodobá, rodič môže dieťa premiestniť do iného štátu aj bez súhlasu druhého rodiča. V týchto prípadoch je potrebné splniť všeobecné podmienky na prekročenie hraníc, aby dieťa mohlo vycestovať do zahraničia (napríklad dieťa musí mať platný cestovný pas).

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Podmienky sa líšia v závislosti od situácie, najčastejším prípadom však je, že súhlas druhého rodiča nie je potrebný, ak je miesto pobytu tohto rodiča neznáme. V ustanovení § 56 ods. 5 občianskeho zákonníka sa stanovuje, že súd môže rodiča zbaviť rodičovskej zodpovednosti, a preto v takom prípade rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, nemusí žiadať o súhlas rodiča, ktorý bol zbavený rodičovskej zodpovednosti.

Rodič by sa však mal vždy uistiť, že môže dieťa premiestniť do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča, a to tak, že požiada o súhlas príslušný súd, t. j. občiansky súd (rodinné veci) [Civil Court (Family Section)].

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Premiestnenie dieťaťa rodičom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vždy vyžaduje súhlas druhého rodiča, najmä ak má tento druhý rodič práva, ktoré by sa premiestnením dieťaťa porušili. K takýmto právam patrí právo na styk s dieťaťom a právo podieľať sa na rozhodnutiach týkajúcich sa dieťaťa (sem patrí rozhodovanie o mieste, prostredí a kultúre, v ktorých bude prebiehať jeho výchova). Rodič, ktorý odmietne dať súhlas s premiestnením dieťaťa, tak môže urobiť z mnohých dôvodov, napríklad preto, že v prípade premiestnenia dieťaťa by mu bol znemožnený styk s týmto dieťaťom.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Deti môžu byť premiestnené do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča v prípade, že na to vydal súhlas príslušný súd.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Áno, tie isté pravidlá sa vzťahujú na dočasné premiestnenie. Súhlas rodiča môže mať túto formu:

I, the undersigned, who is the parent of __________________________________________(meno, priezvisko, dátum narodenia, číslo preukazu totožnosti maloletého) authorise that my son/daughter (nehodiace sa prečiarknite) leaves the Island of Malta for the purpose of _________________ _______________________________________ (dôvod opustenia ostrova) and that the such period shall be for an indefinite period/ for the duration of_______________(doba)( nehodiace sa prečiarknite).

_________________________________

Podpis, meno, priezvisko, číslo preukazu totožnosti rodiča

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Legálne presťahovanie sa s deťmi/Legálne usadenie sa s deťmi v zahraničí - Holandsko

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Rodič môže zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča len vtedy, ak disponuje výlučným právom starostlivosti.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Súhlas druhého rodiča je pri premiestnení dieťaťa do iného štátu nevyhnutný vtedy, ak majú rodičia spoločné právo starostlivosti o dieťa.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak je nutné premiestniť dieťa do iného štátu, ale druhý rodič, ktorý má právo spoločnej starostlivosti o dieťa, s tým však nesúhlasí, je možné požiadať o náhradný súhlas (článok 253A, zväzok I holandského občianskeho zákonníka, Nederlands Burgerlijk Wetboek).

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Áno, v Holandsku platia pre dočasné aj trvalé premiestnenie dieťaťa rovnaké pravidlá. Príslušný formulár nájdete tu: „toestemming om te reizen“ (v holandčine)(288 Kb). „súhlas s vycestovaním maloletých osôb do zahraničia“ (v angličtine)(298 Kb)

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

1.1 V prvom rade je potrebné poukázať na komplexnú novelu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom prostredníctvom pozmeňovacieho zákona o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom a právnej úprave mien z roku 2013 (Kindschafts- und Namensrecht-Änderungsgesetz 2013, BGBl I 2013/15), ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2013. Odvtedy sú úpravy k určeniu pobytu súčasťou § 162 všeobecného občianskeho zákonníka (Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch – ABGB), ktorý však nemožno vnímať izolovane, ale vo všeobecnom kontexte s inými ustanoveniami práva vo veciach výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom.

1.2 Bez súhlasu druhého rodiča môže rodič premiestniť dieťa do iného štátu v každom prípade po prvé vtedy, ak je dieťa zverené do výhradnej starostlivosti premiestňujúceho rodiča, po druhé, ak druhého rodiča o tom predtým vyrozumel, a po tretie, ak zanechaný rodič k tomu v rámci primeranej lehoty nevyjadril odmietavé stanovisko a nepodal na súde žiadny príslušný návrh (na odňatie alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností). Ak druhý rodič návrh podá, súd rozhodne o tom, či je premiestnenie zákonné alebo nie. Na účely zaistenia rozhodnutia o zmene pobytu môže súd nariadiť aj zákaz vycestovania s dieťaťom [§ 107 ods. 3 č. 4 zákona o nesporových konaniach (Außerstreitgesetz – AußStrG)].

Vyjadrenie rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, týkajúce sa presťahovania dieťaťa do zahraničia, musí druhý rodič zohľadniť, ak želanie, ktoré je v ňom vyjadrené, lepšie zodpovedá záujmu dieťaťa.

Ak rodič, ktorému je dieťa zverené do výhradnej starostlivosti, druhého rodiča o plánovanom presťahovaní nevyrozumel, pričom oznamovať podstatné záležitosti je povinný (§ 189 ods. 1 č. 1 všeobecného občianskeho zákonníka, presťahovanie do zahraničia je v každom prípade takouto situáciou), alebo sa do zahraničia presťahuje napriek závažnému odmietavému vyjadreniu druhého rodiča, nejedná sa napriek tomu (pre nedostatok opatrovníckeho práva druhého rodiča) o porušenie opatrovníckeho práva v zmysle čl. 3 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ale iba o porušenie ustanovení rakúskeho rodinného práva, ktoré sa týkajú vnútorného pomeru medzi rodičmi, pričom toto porušenie môže viesť k dôsledkom z hľadiska rodinného práva (od jednoduchého poučenia až po zmenu rodičovských práv a povinností).

1.3 Ak sú výkonom rodičovských práv a povinností poverení obidvaja rodičia, potom by mali, pokiaľ je to uskutočniteľné a možné, vykonávať rodičovské práva a povinnosti na základe vzájomnej dohody (§ 137 ods. 2 posledná veta všeobecného občianskeho zákonníka).

Je potrebné rozlišovať, či dieťa premiestňuje do zahraničia a) ten rodič, v ktorého domácnosti je dieťaťu poskytovaná hlavná starostlivosť, alebo b) druhý rodič, v ktorého domácnosti nie je dieťaťu poskytovaná hlavná starostlivosť. Rodič, v ktorého domácnosti nie je dieťaťu poskytovaná hlavná starostlivosť, koná v každom prípade protiprávne v zmysle článku 3 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. V prípade rodiča, v ktorého domácnosti je dieťaťu poskytovaná hlavná starostlivosť, je právna situácia zložitejšia:

Uvádzaný § 189 ods. 1 č. 1 všeobecného občianskeho zákonníka o povinnosti vyrozumieť druhého rodiča o podstatných záležitostiach platí aj pre prípad, ak sú výkonom rodičovských práv a povinností poverení obaja rodičia (§ 189 ods. 5 všeobecného občianskeho zákonníka). Na to, či už samotné nevyrozumenie podľa § 189 ods. 5 v spojení s § 189 ods. 1 prvou vetou všeobecného občianskeho zákonníka zakladá porušenie opatrovníckeho práva v zmysle článku 3 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí alebo nie, sa názory odborníkov líšia. Rakúsky najvyšší súd nedávno potvrdil, že tomu tak je (6Ob 170/16t).

Vyjadrenie rodiča, v ktorého domácnosti nie je dieťaťu poskytovaná hlavná starostlivosť, musí byť zohľadnené aj v tomto prípade, pokiaľ želanie, ktoré je v ňom vyjadrené, lepšie zodpovedá záujmu dieťaťa. Nevyrozumenie môže byť nezávisle od kvalifikácie protiprávneho porušenia opatrovníckeho práva v zmysle Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí vo vnútornom vzťahu konaním proti rakúskemu rodinnému právu a vyvolať uvádzané dôsledky.

1.4 Ak sú výkonom rodičovských práv a povinností poverení obaja rodičia, bez stanovenia toho, v domácnosti ktorého z nich je dieťaťu poskytovaná hlavná starostlivosť, je potrebné získať súhlas druhého rodiča. V prípade absencie súhlasu druhého rodiča je možné požiadať o rozhodnutie súd príslušný vo veciach opatrovníctva (Pflegschaftsgericht). Súd musí pri svojom rozhodnutí brať na zreteľ záujem dieťaťa, ako aj práva rodičov na ochranu pred násilím, slobodu pohybu a slobodnú voľbu povolania (§ 162 ods. 3 všeobecného občianskeho zákonníka). Aj v tomto prípade je však navonok každý rodič oprávnený samostatne zastupovať dieťa, pokiaľ mu nebolo právo na výkon rodičovských práv a povinností (v oblasti určenia pobytu) právoplatne alebo s predbežnou účinnosťou odňaté.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Súhlas druhého rodiča sa v každom prípade vyžaduje, ak premiestňujúci rodič buď a) nie je poverený výkonom rodičovských práv a povinností alebo b) síce výkonom rodičovských práv a povinností poverený je, dieťaťu však nie je hlavná starostlivosť poskytovaná v jeho domácnosti.

V prípadoch, v ktorých sa chce s dieťaťom do iného štátu presťahovať a) rodič, v ktorého domácnosti je dieťaťu poskytovaná hlavná starostlivosť, alebo b) rodič, ktorému je dieťa zverené do výhradnej starostlivosti, musí vo vnútornom vzťahu dodržať povinnosť vyrozumenia podľa § 189 všeobecného občianskeho zákonníka (pozri otázku 1) a vyjadrenie vyrozumeného rodiča zohľadniť, pokiaľ lepšie zodpovedá záujmu dieťaťa.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

3.1. Ak sú výkonom rodičovských práv a povinností poverení obaja rodičia bez toho, aby bolo stanovené, v domácnosti ktorého z nich má byť dieťaťu poskytovaná hlavná starostlivosť, musí sa ten rodič, ktorý chce preniesť bydlisko do zahraničia bez súhlasu druhého rodiča, obrátiť na súd príslušný vo veciach opatrovníctva (Pflegschaftsgericht). Súd musí pri svojom rozhodnutí o schválení brať na zreteľ záujem dieťaťa a zohľadniť práva rodičov na ochranu pred násilím, slobodu pohybu a slobodnú voľbu povolania (§ 162 ods. 3 všeobecného občianskeho zákonníka).

3.2. Ak nie je rodič, ktorý sa chce s dieťaťom premiestniť do zahraničia, vôbec poverený výkonom rodičovských práv a povinností, alebo v jeho domácnosti nie je poskytovaná hlavná starostlivosť o dieťa, môže tento rodič na súde požiadať o odňatie alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností druhého rodiča (a o prevedenie rodičovských práv a povinností na seba, prípadne iba časti z nich). Súd by mohol, predovšetkým ako miernejší prostriedok v porovnaní k odobratiu rodičovských práv a povinností, zákonom požadované práva na udelenie povolenia a súhlasu odobrať alebo zákonom požadované povolenie a súhlas nahradiť, pokiaľ neexistujú žiadne oprávnené dôvody na odopretie (§ 181 ods. 1 všeobecného občianskeho zákonníka).

3.3. Rodič poverený výkonom rodičovských práv a povinností, v ktorého domácnosti je dieťaťu poskytovaná hlavná starostlivosť, musí síce druhého rodiča vyrozumieť a poskytnúť mu možnosť vyjadrenia (§ 189 všeobecného občianskeho zákonníka), jeho vyrozumenie alebo schválenie však nie sú podmienkou pre odchod.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Aj so zreteľom na dočasné premiestnenie v prípade spoločného výkonu rodičovských práv a povinností musia rodičia pri výkone rodičovských práv a povinností, pokiaľ je to uskutočniteľné a možné, postupovať na základe vzájomnej dohody (§ 137 ods. 2 posledná veta všeobecného občianskeho zákonníka). Dôkaz o dohode však nie je podmienkou odchodu.

Požiadavka vzájomnej dohody môže aj úplne zákonne odpadnúť, napríklad ak sa má spontánne uskutočniť víkendová návšteva starých rodičov v zahraničí a druhý rodič počas tejto doby aj tak žiadny kontakt s dieťaťom neplánoval (v tomto prípade by získanie súhlasu nebolo vôbec účelné).

To isté platí pre prípady, v ktorých má byť druhý rodič iba vyrozumený (§ 189 ods. 1 všeobecného občianskeho zákonníka), pričom bude od okolností jednotlivého prípadu (napr. od trvania, destinácie a účelu cesty) závisieť, či bude dočasné premiestnenie vôbec považované za dôležitú záležitosť.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Výkon rodičovských práv a povinností je vlastný obom rodičom rovnako. Vyplýva to z článku 97 ods. 2 poľského zákona o rodine a poručníctve (kodeks rodzinny i opiekuńczy), na základe ktorého rodičia o zásadných otázkach týkajúcich sa dieťaťa rozhodujú spoločne a v prípade, ak nedospejú k zhode, o týchto veciach rozhoduje poručenský súd (sąd opiekuńczy). Každý rodič sa môže rozhodovať nezávisle bez toho, aby musel konzultovať s druhým rodičom a získať jeho súhlas, iba v menej dôležitých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Podľa judikatúry poľských súdov sa vycestovanie dieťaťa do zahraničia, či už natrvalo alebo dočasne, a dokonca aj na prázdniny, považuje za významnú záležitosť.

Rodič môže podľa článku 97 ods. 2 zákona o rodine a poručníctve vziať dieťa do zahraničia bez súhlasu druhého rodiča len vtedy, ak:

1. druhý rodič prišiel o svoje rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu na základe rozhodnutia poľského súdu (článok 111 zákona o rodine a poručníctve);
2. poľský súd rozhodnutím pozastavil rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (článok 110 zákona o rodine a poručníctve);
3. druhý rodič má obmedzené rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu (článok 109 zákona o rodine a poručníctve). Súd rozhodne o obmedzení rodičovských práv a povinností uplatnením opatrenia, ktoré bude najlepšie chrániť blaho dieťaťa. Rodič, ktorého rodičovské práva a povinnosti boli obmedzené, môže predovšetkým prísť o právo spolurozhodovať o zásadných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa alebo o niektorých z týchto záležitostí. Ak rodič prišiel na základe takéhoto rozsudku o právo spolurozhodovať napríklad o obvyklom pobyte dieťaťa, tento rodič potom nemôže namietať proti zmene obvyklého pobytu dieťaťa v Poľsku na obvyklý pobyt v zahraničí;
4. práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu sa môžu zmeniť na základe rozsudku vydaného v rámci konania o rozvod manželstva (článok 58 ods. 1 a 1a zákona o rodine a poručníctve), anulovanie manželstva (článok 58 ods. 1 v spojení s článkom 21 zákona o rodine a poručníctve) a rozluku (článok 61(3) ods. 1 zákona o rodine a poručníctve). To sa vzťahuje aj na rozhodnutia vydané v rámci konaní o otcovstve (článok 93 ods. 2 zákona o rodine a poručníctve), v rámci konaní o zmene rozsudku o rodičovských právach a povinnostiach a spôsobe výkonu týchto práv a povinností vydaného v rámci konania o rozvod manželstva, rozluku, anulovanie manželstva alebo stanovenie rodičovstva (článok 106 zákona o rodine a poručníctve) a v rámci konania o zverenie výkonu rodičovských práv a povinností jednému z rodičov v prípadoch, keď rodičia nežijú spoločne (článok 107 ods. 1 a 2 zákona o rodine a poručníctve). Konkrétne, súd v takýchto prípadoch môže zveriť výkon rodičovských práv a povinností jednému z rodičov, čím obmedzí práva druhého rodiča na určité povinnosti a práva vo vzťahu k dieťaťu. Ak rozvodový súd zverí výkon rodičovských práv a povinností jednému z rodičov a obmedzí rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča, hoci takýto rozsudok nezbavuje druhého rodiča rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu, tento rodič smie vykonávať svoje práva a povinnosti len v tej miere, v akej mu to povoľuje súd. Ak súd neudelí právo spolurozhodovať o pobyte dieťaťa druhému rodičovi, tak o tomto pobyte rozhoduje v zásade sám rodič, ktorému bol zverený výkon rodičovských práv a povinností (pozri však bod 2);
5. druhý rodič bol zbavený práva spolurozhodovať o zmene pobytu dieťaťa na základe rozsudku cudzieho súdu, ktorý bol v Poľsku uznaný.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Vo všetkých prípadoch, ktoré nie sú uvedené v predchádzajúcom bode, je potrebný súhlas druhého rodiča, konkrétne v situáciách, keď jeden rodič má plné rodičovské práva a povinnosti alebo keď boli jeho rodičovské práva a povinnosti obmedzené, ale neprišiel o právo spolurozhodovať o pobyte dieťaťa. Poľská judikatúra v tomto ohľade ide ešte ďalej. Ako Najvyšší súd (Sąd Najwyższy) vysvetlil vo svojom rozhodnutí z 10. novembra 1971 vo veci III CZP 69/71, na to, aby rodič, ktorému bol výkon rodičovských práv a povinností zverený v konaní o rozvod manželstva, natrvalo vzal maloleté dieťa do zahraničia, je potrebné získať súhlas poručenského súdu, pokiaľ druhý rodič, ktorý bol poverený dohliadaním na výchovu dieťaťa, neposkytol vyhlásenie, v ktorom vyjadril súhlas s odchodom dieťaťa. Ak teda súd v zmysle tohto rozsudku nepriznal druhému rodičovi právo spolurozhodovať o obvyklom pobyte dieťaťa, napríklad v konaní o rozvod manželstva, tento rodič môže požadovať návrat dieťaťa, ak by si nemohol uplatňovať svoje právo na styk s dieťaťom. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí zo 6. marca 1985 vo veci III CRN 19/85 rozhodol, že vzhľadom na to, že vzatie dieťaťa na dovolenku do zahraničia sa považuje za zásadnú záležitosť, vyžaduje sa súhlas oboch rodičov, ktorí vykonávajú rodičovské práva a povinnosti, alebo, ak sa takýto súhlas nezíska, vyžaduje sa rozsudok poručenského súdu.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

V takýchto prípadoch sa musí podať žiadosť na poručenský súd v Poľsku o náhradný súhlas s vycestovaním dieťaťa do zahraničia.
Žiadosti o takýto súhlas môžu podať rodičia, ktorí neprišli o svoje rodičovské práva a povinnosti alebo ktorých rodičovské práva a povinnosti neboli pozastavené. Žiadosti môžu podávať samotní žiadatelia: v takých prípadoch sa v poľskom práve nevyžaduje, aby strany zastupoval na súde právnik. Súd s vecnou príslušnosťou rozhodovať o týchto žiadostiach je okresný súd (sąd rejonowy) (súd pre rodinné záležitosti a mladistvých) ako súd prvého stupňa, kým súd s miestnou príslušnosťou je súd v mieste bydliska alebo pobytu dieťaťa.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Ako už bolo uvedené, na vycestovanie s dieťaťom do zahraničia na krátky čas je potrebný súhlas druhého rodiča.

V Poľsku sa nepoužíva oficiálna forma súhlasu na vycestovanie s dieťaťom do zahraničia (trvalo alebo dočasne). Súhlas preto môže mať akúkoľvek formu. Zdá sa však vhodné získať písomný súhlas, ktorý môže poslúžiť ako dôkaz v akomkoľvek konaní o návrat dieťaťa na základe Haagskeho dohovoru z roku 1980. Pri príprave takéhoto súhlasu môže byť užitočná pomoc poľského právnika, právneho zástupcu alebo notára.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Legálne presťahovanie sa s deťmi/Legálne usadenie sa s deťmi v zahraničí - Portugalsko

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Za riešenie otázok mimoriadneho významu nesú zodpovednosť obaja rodičia [články 1901, 1902, 1911 a 1912 Občianskeho zákonníka (Código Civil)].

Keď sa rodičia rozídu (rozvod alebo rozluka), obaja ostávajú zodpovední za otázky mimoriadneho významu (článok 1906 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pokiaľ súd na základe odôvodneného rozhodnutia nerozhodne, že zodpovednosť by mal niesť len jeden rodič, alebo keď sa spoločný výkon rodičovských práv a povinností nepovažuje za najlepší záujem dieťaťa (článok 1906 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Neexistuje nijaké konkrétne vymedzenie pojmu „otázky mimoriadneho významu“. Tento pojem označuje ohraničenú skupinu aspektov života dieťaťa alebo závažné a nezvyčajné existenčné otázky týkajúce sa základných práv dieťaťa.

Miesto alebo výber miesta, kde sa bude sústrediť život dieťaťa, čiže inými slovami výber toho, kde bude dieťa žiť, je takouto otázkou mimoriadneho významu. Obaja rodičia nesú zodpovednosť za toto rozhodnutie. V prípade, ak sa rodičia v tejto otázke nezhodnú, miesto pobytu dieťaťa stanoví súd (článok 1906 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Jeden rodič teda môže zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča len vtedy, keď disponuje výhradnými rodičovskými právami a povinnosťami alebo keď miesto pobytu dieťaťa stanovil alebo zmenil súd, čím umožnil premiestnenie dieťaťa do iného štátu.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Súhlas sa vyžaduje vždy, keď obaja rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti, čo podľa článku 1906 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súčasnosti predstavuje všeobecné pravidlo.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak jeden z rodičov nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu a obaja rodičia disponujú rodičovskými právami a povinnosťami, takéto premiestnenie dieťaťa do iného štátu sa môže uskutočniť len na základe súdneho rozhodnutia (článok 1906 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

V takom prípade je potrebné vec predložiť súdu alebo obvodu súdu s miestnou príslušnosťou a s právomocou rozhodovať vo veciach týkajúcich sa rodín a maloletých osôb (pozri články 122 až 125 zákona č. 62/2013 o organizácii súdnictva); konanie bude mať formu stanovenú v predpisoch, ktorými sa upravuje občianskoprávne konanie týkajúce sa opatrovníctva schválené zákonom č. 141/2015 (pozri články 3, 9 a 67 uvedeného zákona).

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom

V právnej teórii a judikatúre sa dočasné premiestnenie na prázdniny alebo rekreáciu nepovažovalo za otázku mimoriadneho významu, v prípade ktorej pri premiestnení dieťaťa nebolo potrebné zmeniť miesto pobytu dieťaťa. Výnimky predstavuje premiestnenie do krajín s ozbrojeným konfliktom, do krajín, ktoré sú značne nebezpečné alebo do krajín postihnutých pandémiami, čím by sa ohrozilo zdravie a bezpečnosť dieťaťa.

Zdravotná starostlivosť sa však považuje za otázku mimoriadneho významu, pri ktorom sa vyžaduje súhlas oboch rodičov, a to v závislosti od predmetnej konkrétnej zdravotnej starostlivosti a nepriaznivého vplyvu, ktorý by táto starostlivosť mohla mať na základné práva dieťaťa. Jej súčasťou môže byť dôležité lekárske ošetrenie (chemoterapia, experimentálne terapie) alebo potreba sprevádzať dieťa, pretože dieťa nerozumie jazyku, ktorým hovoria zdravotnícki pracovníci, alebo pre zdravotníckych pracovníkov môže byť náročné alebo nemožné získať od dieťaťa presné informácie o symptómoch, v dôsledku čoho je potrebný preklad.

Ak si zdravotná starostlivosť takého významu vyžaduje dočasné premiestnenie dieťaťa a ak s ošetrením súhlasia obaja rodičia, rozširuje sa tento súhlas aj na premiestnenie dieťaťa.

Formuláre

Cudzinecký a hraničný úrad (SEF) má vzorové formuláre na premiestnenie maloletých osôb.

K dispozícii sú na týchto odkazoch.

Uplatniteľné právne predpisy

Pravidlá, ktorými sa upravuje občianskoprávne konanie týkajúce sa opatrovníctva

Občiansky zákonník

Zákon o organizácii súdneho systému

Poznámka:

Kontaktné miesto EJS pre občianske a obchodné veci, súdy a iné subjekty a orgány nie sú viazané informáciami uvedenými v tomto texte. Hoci sú uvedené informácie pravidelne aktualizované, vždy sa treba opierať o platné právne texty a výklad judikatúry sa môže časom meniť.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Podľa článku 30 ods. 1 písm. c) zákona č. 248/2005 o voľnom pohybe rumunských občanov do zahraničia maloletá osoba, ktorá je držiteľom samostatného cestovného dokladu alebo v náležitých prípadoch preukazu totožnosti (klasického alebo elektronického preukazu totožnosti) a ktorá cestuje do zahraničia s jedným z rodičov, môže opustiť Rumunsko, pričom sa nepožaduje vyhlásenie o súhlase druhého rodiča za predpokladu, že sprevádzajúci rodič preukáže, že dieťa mu bolo zverené na základe konečného a neodvolateľného rozsudku súdu alebo že je výlučným vykonávateľom rodičovských práv a povinností na základe konečného a/alebo neodvolateľného rozsudku súdu v prípadoch, ktoré sa začali 15. februára 2013.

Vyhlásenie o súhlase sa nepožaduje ani v prípade, keď boli druhému rodičovi odňaté rodičovské práva, prípadne keď bol v súlade s právom vyhlásený za nezvestného, ak sprevádzajúci rodič predloží príslušný dôkaz.

Podobne podľa článku 30 ods. 6 prvej zarážky zákona č. 248/2005 vyhlásenie druhého rodiča, oboch rodičov alebo podľa okolností rodiča, ktorému bola zverená maloletá osoba, rodiča, ktorý je výlučným vykonávateľom rodičovských práv a povinností, pozostalého rodiča alebo jeho právneho zástupcu, v ktorom vyjadruje súhlas s tým, že dieťa opustí Rumunsko, nie je potrebné, keď rumunská maloletá osoba s domicilom alebo pobytom v cieľovej krajine do tejto krajiny cestuje so sprievodom, ako sa vymedzuje v zákone č. 248/2005.

Pohraničná polícia umožní maloletým osobám so sprievodom opustiť Rumunsko, ak sprevádzajúci rodič odôvodní potrebu vycestovať do zahraničia skutočnosťou, že maloleté dieťa cestuje za lekárskym ošetrením, ktoré v Rumunsku nie je dostupné, pričom bez tohto ošetrenia by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho života alebo zdravia, za predpokladu, že sprevádzajúci rodič predloží príslušný dôkaz vydaný alebo potvrdený rumunskými zdravotníckymi orgánmi s uvedením dĺžky pobytu a štátu alebo štátov, v ktorých sa má lekárske ošetrenie poskytnúť, a to aj vtedy, keď nebol vydaný súhlas oboch rodičov, druhého rodiča, pozostalého rodiča alebo právneho zástupcu. Pohraničná polícia podobne umožní maloletým osobám so sprievodom vycestovať z Rumunska, ak sprevádzajúci rodič poskytne dôkaz, že maloleté dieťa cestuje za štúdiom alebo na oficiálne súťaže, a to tak, že predloží príslušné dokumenty, v ktorých sa uvádza dĺžka pobytu a štát alebo štáty, v ktorých majú prebiehať tieto štúdiá alebo v ktorých sa majú uskutočniť súťaže, a to aj vtedy, keď súhlas vydal len jeden z rodičov.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Súhlas druhého rodiča sa vyžaduje na premiestnenie dieťaťa do iného členského štátu, ak rodičovské práva a povinnosti vykonávajú spoločne obaja rodičia.

Rodičia teda vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne a rovnako bez ohľadu na to, či sa maloletá osoba narodila v manželskom zväzku alebo mimo manželského zväzku (článok 503 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V prípade zániku manželstva rozvodom obaja rodičia spoločne vykonávajú rodičovské práva a povinnosti, pokiaľ súd nerozhodne inak. V prípade existencie oprávnených dôvodov a so zreteľom na záujem dieťaťa súd rozhodne, že rodičovské práva a povinnosti bude vykonávať len jeden z rodičov (článok 397 a článok 398 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V súlade s článkom 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 248/2005 na účely vycestovania rumunskej maloletej osoby z krajiny sprevádzajúci rodič musí orgánom pohraničnej polície predložiť vyhlásenie o súhlase druhého rodiča s vycestovaním maloletej osoby do zahraničia na obdobie nepresahujúce tri roky od dátumu vyhotovenia tohto vyhlásenia.

Vyhlásenie musí byť overené notárom v Rumunsku a v zahraničí ho musia overiť rumunské diplomatické misie alebo konzulárne úrady. Alternatívne v prípade predloženia vyhlásenia zahraničným orgánom musí toto vyhlásenie spĺňať podmienky superlegalizácie stanovené právnymi predpismi, prípadne treba požiadať o apostilu v súlade s Dohovorom o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, ktorý bol prijatý v Haagu 5. októbra 1961, s výnimkou listín pochádzajúcich zo štátu, s ktorým Rumunsko uzavrelo zmluvy, dohovory alebo dohody týkajúce sa právnej pomoci v občianskoprávnych alebo rodinných veciach, pričom sa v nich stanovuje výnimka zo superlegalizácie. Vyhlásenie sa musí stranám vydať v dvoch rovnopisoch, jeden si uschová sprevádzajúca osoba a druhý sa priloží k cestovnému pasu maloletej osoby.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

V prípade nezhody rodičov, pokiaľ ide o výkon práv alebo o plnenie rodičovských povinností, rodinný súd po vypočutí rodičov a s prihliadnutím na závery správy týkajúcej sa psychosociálneho prešetrovania rozhodne v súlade so záujmom dieťaťa (článok 486 Občianskeho zákonníka). Súhlas druhého rodiča s vycestovaním dieťaťa do zahraničia preto možno nahradiť rozsudkom súdu.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Súhlas druhého rodiča sa vyžaduje, ak účelom cesty do zahraničia s dieťaťom je zmena miesta pobytu dieťaťa, pokiaľ rodič, ktorý sa chce presťahovať, nie je výlučným vykonávateľom rodičovských práv a povinností.

V Občianskom zákonníku sa teda stanovuje, že v prípade dosahu na výkon rodičovských práv a povinností zmenu pobytu dieťaťa spolu s rodičom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, možno uskutočniť, len ak s tým vopred súhlasí druhý rodič. V prípade nezhody rodičov rozhodne rodinný súd (článok 497 Občianskeho zákonníka).

V zákone č. 248/2005 sa nerozlišuje medzi dočasným a trvalým premiestnením do zahraničia.

V súlade s článkom 34 rozhodnutia vlády č. 94/2006, ktorým sa schvaľujú vykonávacie ustanovenia zákona č. 248/2005, vzor vyhlásení potrebných na vycestovanie maloletej osoby z krajiny sa stanoví v ustanovení generálneho inšpektora generálneho inšpektorátu pohraničnej polície.

Znenie zákona č. 248/2005 je k dispozícii tu.

Príslušné súbory

Vzorový formulár vyhlásenia o súhlase rodičov s vycestovaním maloletého dieťaťa z krajiny v sprievode druhého rodiča(100 Kb)

Vzorový formulár vyhlásenia o súhlase rodičov s vycestovaním maloletého dieťaťa z krajiny v sprievode iného dospelého(194 Kb)

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Rodič môže legálne premiestniť dieťa do inej krajiny bez súhlasu druhého rodiča, keď tomuto druhému rodičovi bolo odňaté rodičovské právo alebo zmluvná spôsobilosť. Ak bolo jednému rodičovi odňaté rodičovské právo alebo zmluvná spôsobilosť, rodičovské právo náleží výlučne druhému rodičovi (článok 115 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch/Zakon o zakonski zvezi in družinskih razmerjih).

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Vždy sa vyžaduje súhlas druhého rodiča s premiestnením dieťaťa do inej krajiny s výnimkou prípadov, keď rodičovské právo náleží výlučne prvému rodičovi.

Podľa zákona o manželstve a rodinných vzťahoch rodičovské právo náleží spoločne otcovi a matke (tretí odsek článku 4).

Rodičia vykonávajú svoje rodičovské právo na základe spoločného súhlasu v súlade so záujmami dieťaťa (prvý odsek článku 113 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch). Výkon rodičovského práva zahŕňa rozhodnutie o tom, v ktorej krajine bude mať dieťa pobyt.

Ak rodičia nežijú spolu a nemajú obaja na starosti starostlivosť o dieťa a jeho výchovu, o otázkach, ktoré majú významný vplyv na vývoj dieťaťa, rozhodujú obaja na základe spoločného súhlasu v súlade so záujmami dieťaťa (druhý odsek článku 113 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch). Medzi tieto otázky patrí aj premiestnenie dieťaťa do inej krajiny.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak rodičia nedospejú k dohode o výkone rodičovského práva, pomôže im v tom centrum pre sociálnu prácu. Centrum pre sociálnu prácu takisto pomáha rodičom dospieť k dohode vtedy, keď nie sú schopní dospieť k dohode o otázkach, ktoré majú významný vplyv na vývoj dieťaťa, a keď nežijú spolu a nemajú obaja na starosti starostlivosť o dieťa a jeho výchovu.

Ak sa rodičia ani s pomocou centra pre sociálnu prácu nedohodnú na otázkach, ktoré majú významný vplyv na vývoj dieťaťa, súd o veci rozhodne v nesporovom konaní na návrh jedného z rodičov alebo oboch rodičov. Prílohou návrhu musí byť dôkaz od príslušného centra pre sociálnu prácu o tom, že rodičia sa s jeho pomocou pokúsili dosiahnuť dohodu o výkone rodičovského práva. Súd musí pred vydaním rozhodnutia požiadať centrum pre sociálnu prácu o stanovisko v súvislosti so záujmami dieťaťa. Súd vezme do úvahy aj názor dieťaťa, ak ho dieťa vyjadrí samo alebo prostredníctvom osoby, ktorej dôveruje a ktorú si samo vybralo, a za predpokladu, že dieťa je schopné pochopiť význam a dôsledky svojho názoru.

Uvedené ustanovenie pochádza z článku 113 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Ak sa v súvislosti s dočasným premiestnením dieťaťa objaví problém, ktorý má významný vplyv na vývoj dieťaťa, pre dočasné premiestnenie platia rovnaké pravidlá ako pre premiestnenie na dlhšie obdobie.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

V prípade, že ide o krátkodobý pobyt za účelom napr. krátkodobého štúdia, návštevy príbuzných, tábora, dovolenky a pod. Dôležité je, že úmyslom dieťaťa resp. rodiča nie je trvalo sa usídliť v inom štáte.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

V prípade, že by šlo o trvalé vysťahovanie sa do cudziny.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Nevyhnutné je obrátiť sa na poručenský súd, aby rozhodol o dôležitej otázke týkajúcej sa výkonu rodičovských práv. Konkrétne súd vysloví súhlas s trvalým vysťahovaním sa do cudziny.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Pozri vyššie. Formuláre neexistujú.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Poručníci dieťaťa a rozhodovanie týkajúce sa dieťaťa sa riadia zákonom o starostlivosti o dieťa a práve styku (laki lapsen huollosta ja tapaamisoikeudesta) (č. 361/1983).

Ak bolo dieťa zverené do starostlivosti len jednému rodičovi, tento rodič rozhoduje vo veciach týkajúcich sa dieťaťa, čo znamená, že rozhoduje aj o tom, kde bude dieťa žiť, a v podstate teda môže vziať dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča.

Ak rodičia majú dieťa v spoločnej osobnej starostlivosti, spoločne zodpovedajú za povinnosti späté so starostlivosťou o dieťa a spoločne rozhodujú v otázkach týkajúcich sa dieťaťa.

Ak rodičia majú dieťa v spoločnej osobnej starostlivosti, súd môže rozhodnúť o rozdelení zodpovednosti medzi nimi. Inými slovami, súd môže vydať rozhodnutie, ktorým právomoc rozhodovať v súvislosti s konkrétnymi povinnosťami vyplývajúcimi zo starostlivosti udelí len jednému rodičovi. Súd môže v rozhodnutí o práve starostlivosti nariadiť, že o tom, kde bude dieťa žiť, môže rozhodovať len jeden z rodičov.

Ak súd vo svojom rozhodnutí nariadil, že len jeden opatrovateľ môže vykonávať právomoc rozhodovať o mieste pobytu dieťaťa, tento opatrovateľ môže s dieťaťom vycestovať do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Ak rodičia majú dieťa v spoločnej osobnej starostlivosti, v zásade ani jeden z nich nemôže s dieťaťom vycestovať do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča.

Pozri aj odpoveď na predchádzajúcu otázku.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak jeden rodič nesúhlasí s vycestovaním dieťaťa do iného štátu, vec sa môže podať na súd, ktorý v nej rozhodne.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Vo Fínsku neexistujú nijaké osobitné pravidlá týkajúce sa dočasného premiestnenia, napr. na prázdniny, a neexistujú nijaké formuláre, ktoré by sa používali na vyjadrenie súhlasu.

Rozhodnutie súdu, pokiaľ ide o právo styku s dieťaťom, môže obsahovať ustanovenia o tom, či rodič v čase takéhoto styku s dieťaťom s ním smie cestovať do zahraničia.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Ak má dieťa dvoch poručníkov, v osobných veciach dieťaťa je základným predpokladom ich spoločné rozhodnutie, a to pokiaľ ide o kratšie cesty do zahraničia aj trvalé presťahovanie. Ak dieťa žije iba s jedným z dvoch poručníkov, právo rozhodnúť o tom, kde sa bude dieťa zdržiavať vo svojom voľnom čase, k čomu patria aj krátke cesty do zahraničia, má rodič, s ktorým dieťa žije, ak sa tým neporušuje právo dieťaťa na kontakt s druhým poručníkom.

Rodič, ktorý je výhradným poručníkom, má právo vziať so sebou dieťa na cesty do zahraničia alebo sa s ním trvalo do zahraničia presťahovať aj bez súhlasu druhého rodiča. Ak má však dieťa nárok na kontakt s druhým rodičom, rodič, ktorý je poručníkom dieťaťa, musí túto skutočnosť zohľadňovať. Druhý rodič, s ktorým má dieťa právo na kontakt, môže požiadať o nútený výkon rozhodnutia o udržiavaní kontaktov v novej krajine pobytu dieťaťa, ak je to možné podľa pravidiel novej krajiny pobytu. Tento druhý rodič môže požiadať o kontakt s dieťaťom aj na základe Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa dohovor na krajinu pobytu dieťaťa vzťahuje. Ak výhradný poručník neuposlúchne rozhodnutie o kontakte s dieťaťom, a teda nevyhovie potrebe úzkeho a dobrého kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi, má to zvyčajne vplyv na budúce posudzovanie sporov vo veci opatrovníctva švédskym súdom. Rodičia tak majú spoločnú zodpovednosť zabezpečiť dobré fungovanie kontaktu s dieťaťom.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Ako vidno z odpovede na otázku č. 1, obaja rodičia, ktorí sú poručníkmi dieťaťa, môžu prijímať spoločné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa dieťaťa, a to vrátane jeho pobytu v zahraničí. Z odpovede na otázku č. 1 vyplýva, že aj vtedy, keď je poručníkom iba jeden rodič, existujú určité situácie, v ktorých by mal poručník aj počas kratších ciest do zahraničia alebo trvalého pobytu dieťaťa v zahraničí zabezpečiť právo dieťaťa na kontakt s druhým rodičom. Nezákonné odvedenie dieťaťa sa podľa švédskeho práva môže považovať za trestný čin.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Ak má poručník spoločné opatrovníctvo dieťaťa spolu s druhým rodičom, poručník môže v určitých situáciách prijať rozhodnutie týkajúce sa opatrovníctva dieťaťa sám. Táto možnosť je podmienená tým, že druhý poručník nemôže byť z dôvodu neprítomnosti, choroby alebo inej príčiny zapojený do prijímania rozhodnutí, ktoré sa nedajú jednoducho odložiť. Takýmto spôsobom sa nemôžu prijímať rozhodnutia, ktoré majú pre budúcnosť dieťaťa veľký význam, ak sa to nevyžaduje v najlepšom záujme dieťaťa. Ak je to potrebné v najlepšom záujme dieťaťa, o psychiatrickej alebo psychologickej liečbe môže rozhodnúť aj výbor pre sociálne záležitosti miestneho orgánu, a to aj vtedy, ak s tým súhlasí iba jeden z poručníkov.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Rovnaké ustanovenia sa vzťahujú aj na rodiča, ktorý je výhradným poručníkom. Ak dieťa žije iba s jedným z dvoch poručníkov, rodič, s ktorým dieťa žije, má právo rozhodnúť o tom, kde sa bude dieťa zdržiavať vo svojom voľnom čase, aj pokiaľ ide o krátke cesty do zahraničia (pozri odpoveď na otázku č. 1). Poručník, ktorý má spoločné opatrovníctvo dieťaťa s druhým rodičom, môže na základe rozhodnutia výboru pre sociálne záležitosti miestneho orgánu vziať so sebou dieťa do zahraničia na psychiatrickú alebo psychologickú liečbu aj bez súhlasu druhého rodiča (pozri odpoveď na otázku č. 3).

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

V práve Anglicka a Walesu sa stanovuje zákonné premiestnenie dieťaťa zo Spojeného kráľovstva. Rozhodnutie o starostlivosti o dieťa je rozhodnutím súdu, v ktorom sa určuje, s kým má dieťa žiť alebo tráviť čas. Na základe § 13 ods. 2 zákona o deťoch z roku 1989 môže osoba s platným rozhodnutím o starostlivosti o dieťa (pôvodne známe ako rozhodnutie o pobyte a rozhodnutie o styku) vzťahujúcim sa na dané dieťa premiestniť toto dieťa zo Spojeného kráľovstva na obdobie kratšie ako jeden mesiac (napríklad na prázdniny).

To je v súlade s § 1 ods. 4 zákona o únose dieťaťa z roku 1984, v ktorom sa uvádza, že osoba nepácha trestný čin, ak zoberie alebo pošle dieťa mimo Spojeného kráľovstva v prípade, že bola tejto osobe zverená starostlivosť o dieťa na základe platného rozhodnutia a toto premiestnenie je na obdobie kratšie ako jeden mesiac.

Ak neexistuje platné rozhodnutie o starostlivosti o dieťa, rodič s výhradnými rodičovskými právami a povinnosťami môže zákonne premiestniť dieťa zo Spojeného kráľovstva bez súhlasu druhého rodiča. Druhý rodič, ktorý nemá rodičovské práva a povinnosti, však môže zabrániť premiestneniu dieťaťa z jurisdikcie, ak požiada súdy v Anglicku a Walese o rozhodnutie o zákaze niektorých úkonov. Ďalej sa môže obrátiť na súdy z dôvodu získania súdneho rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv a povinností. „Rodičovské práva a povinnosti“ sa vymedzujú v § 3 ods. 1 zákona o deťoch z roku 1989.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Na základe § 13 zákona o deťoch z roku 1989 sa vyžaduje, že v prípade platného rozhodnutia o starostlivosti o dieťa, nikto nemôže premiestniť toto dieťa zo Spojeného kráľovstva bez písomného súhlasu každej osoby, ktorá má rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k danému dieťaťu, alebo bez povolenia súdu.

V § 1 zákona o únose dieťaťa z roku 1984 sa ďalej uvádza, že rodič (a ďalšie stanovené osoby, medzi ktoré patrí poručník dieťaťa, osoba, ktorej bolo vydané platné rozhodnutie o starostlivosti o dané dieťa, alebo osoba, s ktorou dieťa žije) pácha trestný čin (únos dieťaťa), ak zoberie alebo pošle dieťa mimo Spojeného kráľovstva bez náležitého súhlasu (to znamená bez súhlasu matky alebo otca dieťaťa, ak má rodičovské práva a povinnosti – alebo bez súhlasu uvedených stanovených osôb).

Ak neexistuje rozhodnutie o starostlivosti o dieťa, ale viac ako jedna osoba má rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu, žiadna osoba s rodičovskými právami a povinnosťami vzťahujúcimi sa na dané dieťa nemôže premiestniť dieťa zo Spojeného kráľovstva bez súhlasu ďalších nositeľov rodičovských práv a povinností alebo bez povolenia súdu.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Rodič s rozhodnutím o starostlivosti o dané dieťa, ktorý chce natrvalo premiestniť dieťa zo Spojeného kráľovstva, sa môže s dieťaťom zákonne presťahovať bez zásahu súdu, ak má písomný súhlas druhého rodiča s rodičovskými právami a povinnosťami alebo hocikoho iného s rodičovskými právami a povinnosťami. Ak je tento súhlas zamietnutý, musí sa obrátiť na súd a požiadať o povolenie natrvalo premiestniť dieťa z Anglicka a Walesu (§ 13 ods. 1 zákona o deťoch z roku 1989).

Ak neexistuje rozhodnutie o starostlivosti o dieťa a ak ktorákoľvek osoba s rodičovskými právami a povinnosťami odmietne udeliť súhlas, osoba, ktorá má rodičovské práva a povinnosti vzťahujúce sa na dané dieťa a ktorá chce natrvalo premiestniť dieťa zo Spojeného kráľovstva, musí požiadať súd o povolenie.

V Anglicku a vo Walese sa v prípadoch medzinárodného premiestnenia kladie najväčší dôraz na záujem dieťaťa, ktorý je určujúcim faktorom. Sudcovia na súdoch pre rodinné veci (Family Courts) zohľadnia pred vydaním nezávislého rozhodnutia všetky informácie, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s každým prípadom. Rozhodovať sa budú predovšetkým v súlade s najlepším záujmom dotknutého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu o týchto prípadoch sa najväčší dôraz bude vždy klásť na záujem dieťaťa. V zákone o deťoch z roku 1989 sa stanovuje zákonná ochrana týkajúca sa ochrany záujmu dieťaťa v prípadoch premiestnenia z Anglicka a Walesu.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

V odpovedi na otázku 1 sa uvádzajú ustanovenia týkajúce sa zákonného premiestnenia dieťaťa zo Spojeného kráľovstva na obdobie kratšie ako jeden mesiac. Osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o starostlivosti o dané dieťa, môže vziať dieťa do zahraničia na obdobie kratšie ako jeden mesiac, pričom nepotrebuje súhlas druhého rodiča na to, aby mohla vziať dieťa na prázdniny.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

V práve Severného Írska sa stanovuje zákonné premiestnenie dieťaťa zo Spojeného kráľovstva. Na základe článku 13 ods. 1 zákona o deťoch (Severné Írsko) z roku 1995 môže osoba s rozhodnutím o pobyte dieťaťa (osobnej starostlivosti o dieťa) premiestniť dieťa zo Spojeného kráľovstva na obdobie kratšie ako jeden mesiac.

To je v súlade s článkom 3 ods. 2A zákona o únose dieťaťa (Severné Írsko) z roku 1985, v ktorom sa uvádza, že osoba nepácha trestný čin, ak zoberie alebo pošle dieťa mimo Spojeného kráľovstva, ak bolo tejto osobe vydané rozhodnutie o pobyte a toto premiestnenie je obdobie kratšie ako jeden mesiac (za predpokladu, že neexistuje rozhodnutie zakazujúce premiestnenie dieťaťa).

Ak nie je v platnosti žiadne rozhodnutie o pobyte a matka ma výhradné rodičovské práva a povinnosti, môže zákonne premiestniť dieťa zo Spojeného kráľovstva bez súhlasu otca. Otec, ktorý nemá rodičovské práva a povinnosti, sa však môže pokúsiť zabrániť premiestneniu svojho dieťaťa z jurisdikcie, ak požiada súdy v Severnom Írsku o rozhodnutie o zákaze niektorých úkonov. Ďalej môže požiadať súdy o vydanie príkazu, na základe ktorého mu budú priznané rodičovské práva a povinnosti [„rodičovské práva a povinnosti“ sú vymedzené v článku 6 ods. 1 zákona o deťoch (Severné Írsko) z roku 1995] alebo o vydanie rozhodnutia o pobyte (ak mu súd vydá rozhodnutie o pobyte, musí mu tiež udeliť rodičovské práva a povinnosti).

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

V článku 13 zákona o deťoch (Severné Írsko) z roku 1995 sa uvádza, že ak je v platnosti rozhodnutie o pobyte dieťaťa, nikto nemôže premiestniť toto dieťa zo Spojeného kráľovstva na dlhšie ako mesiac bez písomného súhlasu každej osoby, ktorá má rodičovské práva a povinnosti vzťahujúce sa na dané dieťa, alebo bez povolenia súdu.

V článku 3 ods. 1 zákona o únose dieťaťa (Severné Írsko) z roku 1985 sa ďalej uvádza, že osoba, s ktorou sa dieťa spája, spácha trestný čin (únos dieťaťa), pokiaľ zoberie alebo pošle toto dieťa mimo Spojeného kráľovstva bez náležitého súhlasu.

Ak neexistuje rozhodnutie o pobyte, ale viac ako jedna osoba má rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu, žiadna osoba s rodičovskými právami a povinnosťami vo vzťahu k dieťaťu nemôže premiestniť dieťa zo Spojeného kráľovstva bez súhlasu ďalších nositeľov rodičovských práv a povinností alebo bez povolenia súdu.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Rodič s rozhodnutím o pobyte dieťaťa, ktorý chce natrvalo premiestniť dieťa zo Spojeného kráľovstva, sa môže s dieťaťom zákonne presťahovať bez zásahu súdu, ak má písomný súhlas druhého rodiča s rodičovskými právami a povinnosťami alebo hocikoho iného s rodičovskými právami a povinnosťami. Ak je tento súhlas zamietnutý, musí sa obrátiť na súd a požiadať o povolenie natrvalo premiestniť dieťa zo Severného Írska [článok 13 ods. 1 zákona o deťoch (Severné Írsko) z roku 1995].

V Spojenom kráľovstve sa v prípadoch medzinárodného premiestnenia kladie najväčší dôraz na záujem dieťaťa, ktorý je určujúcim faktorom. Sudcovia na súdoch pre rodinné veci (Family Courts) v Severnom Írsku zohľadnia pred vydaním nezávislého rozhodnutia všetky informácie, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s každým prípadom. Rozhodovať sa budú predovšetkým v súlade s najlepším záujmom dotknutého dieťaťa.

Ak neexistuje rozhodnutie o pobyte, osoba, ktorá má rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu a ktorá chce natrvalo premiestniť toto dieťa zo Spojeného kráľovstva, si na to musí vždy vyžiadať súhlas druhého rodiča alebo povolenie súdu. V opačnom prípade na ňu bude podané trestné oznámenie v súvislosti s únosom dieťaťa.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

V odpovedi na otázku 1 sa uvádzajú ustanovenia týkajúce sa zákonného premiestnenia dieťaťa zo Spojeného kráľovstva na obdobie kratšie ako jeden mesiac. Osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o pobyte dieťaťa, môže vziať dieťa do zahraničia na obdobie kratšie ako jeden mesiac, pričom nepotrebuje súhlas druhého rodiča na to, aby mohla vziať dieťa na prázdniny.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Buď s osobitným súhlasom škótskych súdov, alebo za okolností, keď sa súhlas druhého rodiča nevyžaduje (pozri odpoveď na otázku č. 2).

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Súhlas druhého rodiča je potrebný v prípade, ak rodič „v súčasnosti vykonával a vykonáva“ vo vzťahu k dieťaťu jedno z týchto rodičovských práv:

• žije so svojím dieťaťom alebo inak rozhoduje o mieste pobytu dieťaťa,
• pokiaľ nežije s dieťaťom, udržiava s ním osobné vzťahy a pravidelný priamy kontakt.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

(Pozri odpoveď na otázku č. 1).

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

Áno.

1 Za akých okolností môže rodič zákonne premiestniť dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča?

Na základe § 30 zákona o deťoch z roku 2009 môže osoba s rozhodnutím o pobyte dieťaťa premiestniť dieťa z Gibraltáru na obdobie kratšie ako jeden mesiac.

Ak neexistuje platné rozhodnutie o pobyte, rodič s výhradnými rodičovskými právami a povinnosťami môže zákonne premiestniť dieťa z Gibraltáru bez súhlasu druhého rodiča. Druhý rodič, ktorý nemá rodičovské práva a povinnosti, však môže zabrániť premiestneniu dieťaťa z jurisdikcie, ak požiada súd o rozhodnutie o zákaze niektorých úkonov.

2 Za akých okolností je nutný súhlas druhého rodiča na premiestnenie dieťaťa do iného štátu?

Na základe § 30 zákona o deťoch z roku 2009 sa vyžaduje, že ak je v platnosti rozhodnutie o pobyte vzťahujúce sa na dieťa, nemôže byť premiestnené z Gibraltáru (na dlhšie ako jeden mesiac) bez písomného súhlasu každej osoby, ktorá má rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k tomuto dieťaťu, alebo bez povolenia súdu.

V § 184 trestného zákona z roku 2011 sa ďalej uvádza, že rodič (a ďalšie stanovené osoby, medzi ktoré patrí poručník dieťaťa, osoba, ktorej bolo vydané platné rozhodnutie o pobyte dieťaťa, alebo osoba, ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti) pácha trestný čin (únos dieťaťa), ak zoberie alebo pošle dieťa mimo Gibraltáru bez náležitého súhlasu (to znamená bez súhlasy matky alebo otca dieťaťa, ak má rodičovské práva a povinnosti – alebo súhlasu uvedených stanovených osôb).

Ak neexistuje rozhodnutie o pobyte, ale viac ako jedna osoba má rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu, žiadna osoba s rodičovskými právami a povinnosťami vo vzťahu k tomuto dieťaťu nemôže premiestniť dieťa z Gibraltáru bez súhlasu ďalších nositeľov rodičovských práv a povinností alebo bez povolenia súdu.

3 Ak druhý rodič nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do iného štátu, hoci je to nutné, ako možno dieťa zákonne premiestniť do iného štátu?

Rodič s rozhodnutím o pobyte dieťaťa, ktorý chce natrvalo premiestniť dieťa z Gibraltáru, sa môže s dieťaťom zákonne presťahovať bez zásahu súdu, ak má písomný súhlas druhého rodiča s rodičovskými právami a povinnosťami alebo inej osoby s rodičovskými právami a povinnosťami. Ak je tento súhlas zamietnutý, musí sa obrátiť na súd a požiadať o povolenie natrvalo premiestniť dieťa z Gibraltáru (§ 30 zákona o deťoch z roku 2009).

V prípadoch medzinárodného premiestnenia sa kladie najväčší dôraz na záujem dieťaťa, ktorý je určujúcim faktorom. Sudcovia zohľadnia pred vydaním nezávislého rozhodnutia všetky informácie, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s každým prípadom. Rozhodovať sa budú predovšetkým v súlade s najlepším záujmom dotknutého dieťaťa.

Rovnako ak neexistuje rozhodnutie o pobyte a ak ktorákoľvek osoba s rodičovskými právami a povinnosťami odmietne udeliť súhlas, osoba, ktorá má rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu a ktorá chce natrvalo premiestniť dieťa z Gibraltáru, musí požiadať súd o povolenie.

4 Uplatňujú sa na dočasné premiestnenie (napr. v prípade prázdnin, zdravotnej starostlivosti) a na stále premiestnenie rovnaké podmienky? Ak je to možné, priložte prosím príslušné formuláre so súhlasom.

V odpovedi na otázku 1 sa uvádzajú ustanovenia týkajúce sa zákonného premiestnenia dieťaťa z Gibraltáru obdobie kratšie ako jeden mesiac. Osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o pobyte dieťaťa, môže vziať dieťa do zahraničia na obdobie kratšie ako jeden mesiac, pričom nepotrebuje súhlas druhého rodiča na to, aby mohla vziať dieťa na prázdniny.