All modern legal systems including those of the 27 Member States provide for the temporal limitation of civil claims. The laws governing limitation or prescription periods vary greatly with respect to the length of the time limits, when exactly the time limit starts and depending on which act or event suspends or interrupts the time limit. The law applicable to the claim also governs the limitation period affecting the claim.

Please select the relevant country's flag to obtain detailed national information.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V súdnom poriadku sa uvádza množstvo rôznych lehôt.

Tieto lehoty možno rozdeliť do dvoch kategórií: čakacie lehoty a prekluzívne lehoty.

Čakacie lehoty sú lehoty, ktoré musia uplynúť. Inými slovami, na to, aby bol právny úkon vykonaný právoplatne, je potrebné počkať, kým tieto lehoty uplynú.

Príkladom čakacej lehoty je lehota na predvolanie. Medzi dátumom doručenia predvolania a predbežným pojednávaním sa musí dodržať „lehota na predvolanie“: osem dní pre predvolanie v hlavnom konaní (občianskoprávne veci) a dva dni pre predvolanie v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

Prekluzívne lehoty sú lehoty, v ktorých je potrebné vykonať právny úkon, a to najneskôr v posledný deň lehoty, tzv. dies ad quem. V opačnom prípade právo vykonať uvedený právny úkon zaniká.

K príkladom prekluzívnej lehoty patria lehoty na podanie súdneho odvolania, t. j.:

• lehota jeden mesiac na podanie odvolania (článok 1051 súdneho poriadku) proti kontradiktórnemu rozsudku, ktorá začína plynúť od doručenia uvedeného rozsudku,
• lehota jeden mesiac na podanie odporu (článok 1048 súdneho poriadku) proti rozsudku pre zmeškanie, ktorá začína plynúť od doručenia uvedeného rozsudku,
• lehota tri mesiace na podanie odvolania na kasačný súd (článok 1073 súdneho poriadku),
• lehota tri mesiace na podanie návrhu tretej osoby na zmenu rozhodnutia (článok 1129 súdneho poriadku),
• lehota tridsať dní na podanie odporu s cieľom zbaviť sudcu spôsobilosti (článok 1142 súdneho poriadku),
• lehota šesť mesiacov pre občianske žaloby (článok 1136 súdneho poriadku).

Lehota na predvolanie je teda čakacia lehota.

V článku 707 súdneho poriadku je bežná lehota na predvolanie v hlavnom konaní stanovená na osem dní pre osoby, ktoré majú bydlisko alebo miesto pobytu v Belgicku.

To isté platí:

1. keď je predvolanie doručené v Belgicku na adresu zvolenú na doručovanie písomností;
2. keď osoba, ktorej je predvolanie doručené, nemá známe bydlisko ani miesto pobytu v Belgicku ani v zahraničí;
3. keď je predvolanie pre účastníka konania, ktorý má bydlisko v zahraničí, doručené osobne v Belgicku.

Lehota na predvolanie v konaní o nariadení predbežného opatrenia je skrátená na dva dni (článok 1035 súdneho poriadku). Lehota na predvolanie pred sudcu pre obstavenie majetku je takisto dva dni, pokiaľ tento sudca zasadá ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia.

Keď predvolaný účastník konania nemá bydlisko, miesto pobytu ani adresu zvolenú na doručovanie písomností v Belgicku, uvedené „základné lehoty“ osem dní a dva dni sa predĺžia v súlade s článkom 55 súdneho poriadku.

Lehota je teda (osem dní alebo dva dni + ...):

1° pätnásť dní, keď má účastník konania miesto pobytu v susednej krajine alebo v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie;
2° tridsať dní, keď má miesto pobytu v inej krajine Európy;
3° osemdesiat dní, keď má miesto pobytu v inej časti sveta.

Toto predĺženie lehoty však musí byť stanovené zákonom. Pre predvolanie v hlavnom konaní je stanovené v článku 709 súdneho poriadku a pre predvolanie v konaní o nariadení predbežného opatrenia je stanovené v článku 1035 súdneho poriadku.

V osobitných prípadoch môže byť potrebné pristúpiť k predvolaniu veľmi rýchlo. Za takýchto okolností je možné podať žiadosť o skrátenie lehôt na príslušný súd prostredníctvom advokáta alebo súdneho úradníka. (článok 708 súdneho poriadku pre hlavné konanie, článok 1036 súdneho poriadku pre konanie o nariadení predbežného opatrenia).

Pri doručovaní predvolania súdny úradník priloží k predvolaniu kópiu rozhodnutia s cieľom informovať predvolaného účastníka konania o povolení skrátiť lehotu na predvolanie.

Jedným z hlavných aspektov lehoty je jej výpočet. Postup na tento účel je stanovený v článkoch 48 až 57 súdneho poriadku (t. j. kapitola VIII prvej časti súdneho poriadku) (pozri nižšie).

Tieto články sa zaoberajú všeobecnými otázkami (články 48 a 49), prekluzívnymi lehotami (článok 50 ods. 1), výpočtom lehôt (článok 52 a článok 53 ods. 1, ako aj články 53a, 54 a 57), situáciami vyššej moci, predĺžením lehoty (článok 50 druhý odsek, článok 51, článok 53 druhý odsek a článok 55) a prípadom prerušenia v dôsledku úmrtia jedného z účastníkov konania (článok 56).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

1. január (Nový rok),

Veľká noc a Veľkonočný pondelok (pohyblivé dátumy),

1. máj (Sviatok práce),

Nanebovstúpenie Pána (šiesty štvrtok po Veľkej noci),

Turíce a Svätodušný pondelok (siedma nedeľa a siedmy pondelok po Veľkej noci),

Štátny sviatok: 21. júl,

15. august (Nanebovzatie Panny Márie),

1. november (Sviatok všetkých svätých),

11. november (prímerie 1918),

25. december (Vianoce).

Tento zoznam nie je uvedený v súdnom poriadku.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Pozri otázku 1 (vyššie).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Dies a quo (deň úkonu alebo udalosti, od ktorej sa začína počítať lehota) spravidla NIE je zahrnutý do lehoty, ale dies ad quem (posledný deň) je do nej zahrnutý („dies a quo non computatur in termino“).

Článok 52 súdneho poriadku: „Lehota sa počíta od polnoci do polnoci. Počíta sa odo dňa nasledujúceho po dni úkonu alebo udalosti, ktoré ju spúšťajú, a zahŕňa všetky dni, aj sobotu, nedeľu a štátne sviatky.“

Lehota teda nezačína plynúť v deň doručenia predvolania alebo rozsudku (dies a quo), ale nasledujúci deň (presnejšie od polnoci nasledujúceho dňa).

Napríklad: ak je predvolanie doručené v pondelok 4. mája (dies a quo), lehota na predvolanie začína plynúť v utorok 5. mája. Inými slovami, prvým dňom osemdňovej lehoty je utorok 5. mája.

Ak 4. máj pripadne na piatok, lehota na predvolanie začína plynúť v sobotu 5. mája. Prvý deň lehoty na predvolanie totiž môže pripadnúť na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

A/Doručenie súdnym úradníkom:

Podľa článku 57 súdneho poriadku lehota na podanie odporu, odvolania alebo odvolania na kasačný súd plynie od doručenia rozhodnutia osobe alebo na adresu jej bydliska, prípadne od podania alebo uloženia kópie, ako sa uvádza v článkoch 38 a 40, pokiaľ sa zákonom nestanovuje inak.

Pokiaľ ide o osoby, ktoré v Belgicku nemajú bydlisko, miesto pobytu ani adresu zvolenú na doručovanie písomností a ktorým sa nedoručuje osobne, lehota plynie od podania kópie oznámenia na pošte, prípadne kráľovskému prokurátorovi.

V prípade nespôsobilých osôb lehota začína plynúť až od doručenia rozhodnutia ich zákonnému zástupcovi.

B/Doručenie v papierovej forme (poštou):

Pokiaľ sa zákonom nestanovuje inak, podľa článku 53a súdneho poriadku sa lehoty, ktoré pre adresáta začínajú plynúť od doručenia v papierovej forme, počítajú takto:

1. keď sa doručenie vykonalo súdnym listom alebo doporučeným listom s doručenkou, lehota sa počíta od prvého dňa nasledujúceho po dni predloženia listu v bydlisku adresáta, prípadne v mieste jeho pobytu alebo na adrese zvolenej na doručovanie písomností;
2. keď sa doručenie vykonalo doporučeným listom alebo bežným listom, lehota sa počíta od tretieho pracovného dňa nasledujúceho po dni podania listu na poštu, pokiaľ adresát nepreukáže opak;
3. keď sa doručenie vykonalo s doručenkou s dátumom, lehota sa počíta od nasledujúceho dňa.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Dies a quo (deň úkonu alebo udalosti, ktoré spúšťajú lehotu) spravidla NIE je zahrnutý do lehoty, ale dies ad quem (posledný deň alebo deň uplynutia lehoty) JE do nej zahrnutý.

DIES A QUO:

Článok 52 súdneho poriadku: „Lehota sa počíta od polnoci do polnoci. Počíta sa odo dňa nasledujúceho po dni úkonu alebo udalosti, ktoré ju spúšťajú, a zahŕňa všetky dni, aj sobotu, nedeľu a štátne sviatky.“

Lehota teda nezačína plynúť v deň doručenia predvolania alebo rozsudku (dies a quo), ale nasledujúci deň (presnejšie od polnoci).

Napríklad: ak je predvolanie doručené v pondelok 4. mája (dies a quo), lehota na predvolanie začína plynúť v utorok 5. mája. Inými slovami, prvým dňom osemdňovej lehoty je utorok 5. mája.

Ak 4. máj pripadne na piatok, lehota na predvolanie začína plynúť v sobotu 5. mája. Prvý deň lehoty na predvolanie totiž môže pripadnúť na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok.

DIES AD QUEM:

Článok 53 súdneho poriadku: „Deň uplynutia lehoty je zahrnutý v lehote“. Keď však tento deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, deň uplynutia platnosti sa presunie na najbližší pracovný deň.“

Dies ad quem je deň uplynutia lehoty. Je zahrnutý do lehoty, čo znamená, že je jej posledným dňom.

Ak však tento dies ad quem pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, deň uplynutia lehoty sa presunie na nasledujúci pracovný deň.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Podľa článku 52 súdneho poriadku sa lehota počíta od polnoci do polnoci. Počíta sa odo dňa nasledujúceho po dni úkonu alebo udalosti, ktoré ju spúšťajú, a zahŕňa všetky dni, aj sobotu, nedeľu a štátne sviatky.“

Úkon však môže byť právoplatne vykonaný na podateľni len v dňoch a hodinách, počas ktorých musí byť táto podateľňa otvorená pre verejnosť, pokiaľ sa nevykonal elektronicky.

Musia sa teda brať do úvahy kalendárne dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Podľa článku 54 súdneho poriadku sa lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch počíta od určitého dňa v mesiaci po deň, ktorý predchádza rovnakému dňu v mesiaci.

Tento článok sa vzťahuje iba na lehoty stanovené v mesiacoch alebo rokoch (napr. lehota na podanie odporu alebo odvolania: jeden mesiac) a ak sa vykladá spoločne s článkom 53 súdneho poriadku, znamená, že napríklad lehota jeden mesiac nie je vždy 30 alebo 31 dní, ale môže byť aj dlhšia alebo kratšia.

„Určitý deň v mesiaci“ je potrebné chápať ako prvý deň lehoty, teda deň nasledujúci po dni doručenia.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Podľa článku 53 prvého odseku súdneho poriadku je deň uplynutia lehoty (čiže dies ad quem) zahrnutý do lehoty.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Podľa článku 53 druhého odseku súdneho poriadku sa však stanovuje, že keď tento deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, deň uplynutia lehoty sa presunie na najbližší pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

a/Lehoty, ktorých nedodržaním nezaniká nárok:

V článku 49 súdneho poriadku sa uvádza, že lehoty sú stanovené zákonom a že sudca ich stanovuje len v prípade, keď to povoľuje zákon.

Podľa článku 51 súdneho poriadku sudca môže pred dňom uplynutia lehoty skrátiť alebo predĺžiť lehotu, ktorej nedodržaním nezaniká nárok. Pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak, predĺženie nesmie byť dlhšie ako počiatočná lehota a nie je povolené žiadne ďalšie predĺženie, ak na to neexistujú závažné dôvody a ak sa to neuskutoční odôvodneným rozhodnutím.

b/Osoba, ktoré nemá v Belgicku bydlisko, miesto pobytu ani adresu zvolenú na doručovanie písomností:

Podľa článku 55 súdneho poriadku, ak sa zákonom stanovuje, že lehoty uložené účastníkovi konania, ktorý nemá bydlisko, miesto pobytu ani adresu zvolenú na doručovanie písomností v Belgicku, sa musia predĺžiť, toto predĺženie je:

1. pätnásť dní, keď má účastník konania pobyt v susednej krajine alebo v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie;
2. tridsať dní, keď má pobyt v inej krajine Európy;
3. osemdesiat dní, keď má pobyt v inej časti sveta.

c/Počas justičných prázdnin:

Podľa článku 50 druhého odseku súdneho poriadku sa lehota na podanie odvolania alebo odporu stanovená v článku 1048, článku 1051 a článku 1253c písm. c) a d) začína a končí počas justičných prázdnin, predĺži sa až do pätnásteho dňa nového justičného roka.

Justičné prázdniny trvajú od 1. júla do 31. augusta každého roka.

Ak sa lehota na podanie odporu alebo odvolania začína alebo končí v tomto období, deň dies ad quem pre túto lehotu sa predĺži do 15. septembra.

Príklad 1: rozsudok sa doručí 30. júna (dies a quo). Lehota začína plynúť 1. júla a končí sa 31. júla (dies ad quem).

Príklad 2: rozsudok sa doručí 31. júla (dies a quo). Lehota začína plynúť 1. augusta a končí sa 31. augusta (dies ad quem).

V obidvoch príkladoch prvý deň lehoty, ako aj deň dies ad quem pripadnú na obdobie justičných prázdnin, a preto sa lehota predĺži do 15. septembra, čo je posledný deň, keď možno doručiť odvolanie alebo odpor.

Príklad 3: rozsudok sa doručí 29. júna. Lehota začína plynúť 30. júna. Deň dies ad quem pripadne na 29. júla.

Príklad 4: rozsudok sa doručí 1. augusta. Lehota začína plynúť 2. augusta. Deň ^{dies ad quem} pripadne na 1. septembra.

V obidvoch príkladoch prvý deň lehoty, ako aj deň dies ad quem pripadnú na obdobie mimo justičných prázdnin, a preto sa lehota nepredĺži do 15. septembra.

Je potrebné upozorniť na uplatňovanie článku 50 druhého odseku (predĺženie justičných prázdnin) a článku 53 druhého odseku súdneho poriadku (presunutie dňa uplynutia lehoty na najbližší pracovný deň, keď pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok), inak povedané, keď posledný deň justičných prázdnin, t. j. 31. august, pripadne na sobotu alebo nedeľu a posledný deň lehoty (dies ad quem) pripadne na 31. augusta.

Je potrebné najskôr uplatniť článok 50 druhý odsek súdneho poriadku, a potom prípadne uplatniť článok 53 druhý odsek súdneho poriadku.

Hypotéza:

Úkon je doručený 31. júla. Lehota na podanie odporu alebo odvolania plynie od 1. augusta do 31. augusta. Dátum 31. august pripadne na sobotu alebo nedeľu.

Podľa článku 50 druhého odseku súdneho poriadku prvý a posledný deň lehoty pripadnú na obdobie justičných prázdnin, čo si vyžaduje predĺženie lehoty do 15. septembra.

Len ak 15. september pripadne na sobotu alebo nedeľu, bude sa môcť uplatniť článok 53 druhý odsek súdneho poriadku a posledný deň lehoty sa presunie na pondelok.

d/Smrť účastníka konania, ktorý môže podať odpor, odvolanie alebo odvolanie na kasačný súd:

Podľa článku 56 súdneho poriadku sa smrťou účastníka konania preruší plynutie lehoty na podanie odporu, odvolania alebo odvolania na kasačný súd, ktorá bola tomuto účastníkovi udelená.

Plynutie tejto lehoty bude pokračovať až po novom doručení rozhodnutia do miesta bydliska zosnulého a začne sa počítať od uplynutia lehôt na vyhotovenie súpisu a na jeho zváženie, ak bolo rozhodnutie doručené pred uplynutím týchto lehôt.

Rozhodnutie možno doručiť spoločne dedičom bez uvedenia ich mien a postavenia. Ak sa však zdá, že zainteresovaná osoba nevedela o doručení, môže byť oslobodená od uplynutia lehoty vyplývajúceho z uplynutia lehoty na podanie odvolania.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Vo všeobecnosti platí, že podľa článku 1050 súdneho poriadku možno vo všetkých veciach podať odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku, aj keď ide o rozsudok vydaný pre zmeškanie. Proti rozhodnutiu vydanému vo veci právomoci alebo, pokiaľ sa zákonom nestanovuje inak, proti predbežnému rozhodnutiu možno podať odvolanie iba s odvolaním proti konečnému rozsudku.

Podľa článku 1051 súdneho poriadku je lehota na podanie odvolania jeden mesiac od doručenia rozsudku alebo od jeho oznámenia vykonaného v súlade s článkom 792 druhým a tretím odsekom. V súlade s článkom 1054 súdneho poriadku však odporca môže kedykoľvek podať na odvolací súd krížové odvolanie proti všetkým predmetným účastníkom konania, a to aj v prípade, že rozsudok doručila bez výhrad alebo že s ním pred jeho doručením súhlasila.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Podľa článku 51 súdneho poriadku môže sudca pred dňom uplynutia lehoty skrátiť alebo predĺžiť lehotu, ktorej nedodržaním nezaniká nárok. Pokiaľ sa zákonom nestanovuje inak, predĺženie nesmie byť dlhšie ako pôvodná lehota a nie je povolené žiadne ďalšie predĺženie, ak na to neexistujú závažné dôvody a ak sa to neuskutoční odôvodneným rozhodnutím.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Článok 55 súdneho poriadku bol zavedený najmä pre tohto účastníka konania. Keď tento účastník konania spĺňa podmienky stanovené v tomto článku, môže využiť výhodu, ktorú poskytuje toto ustanovenie.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Podľa článku 50 prvého odseku súdneho poriadku sa lehota, ktorej nedodržaním zaniká nárok, nemôže skrátiť ani predĺžiť, a to ani v prípade súhlasu účastníkov konania, pokiaľ sa jej nedodržanie nedá odôvodniť okolnosťami stanovenými zákonom.

Inými slovami, právny úkon sa musí vykonať pred uplynutím lehoty, inak hrozí riziko, že nedodrží stanovenú lehotu a nebude prípustný.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Nedodržanie prekluzívnej lehoty je definitívne. Inými slovami, už nie je možné podať odvolanie, pokiaľ nedošlo k porušeniu zákona.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

A) Uplatňovanie práva na súdnu ochranu subjektívnych hmotných práv je podporené premlčacími a absolútnymi lehotami (kalendárne lehoty) stanovenými zákonom.

Premlčacia lehota je obdobie nečinnosti držiteľa subjektívneho práva, ktorej uplynutie mu znemožňuje požiadať o právnu ochranu tohto práva. Uplynutím premlčacej lehoty sa nezruší samotné hmotné právo, ale súvisiace právo podať žalobu a právo na vymáhanie, pričom sa právo mení na prirodzené právo (hmotné právo nepodlieha súdnej ochrane). Premlčanie sa neuplatňuje automaticky, ale len v dôsledku námietky dlžníka pred príslušným súdom alebo súdnym vykonávateľom.

Pravidlá trvania, ukončenia alebo pozastavenia premlčacích lehôt sú stanovené v Zákone o záväzkoch a zmluvách (Zakon za zadălženijata i dogovorite, ZZD). Vo všeobecnosti je pre všetky nároky bez osobitného časového obmedzenia stanovená päťročná premlčacia lehota (článok 110 Zákona o záväzkoch a zmluvách).

Trojročná premlčacia lehota je stanovená pre tri skupiny nárokov (článok 111 Zákona o záväzkoch a zmluvách):

• mzdové nároky, pri ktorých nie je stanovená žiadna premlčacia lehota,
• nároky na náhradu škody alebo kompenzácie vyplývajúce z neplnených zmlúv,
• nároky na nájomné, úroky a iné pravidelné platby, ako sú nároky dodávateľov tepla a elektriny, bez ohľadu na možné pravidelné zmeny sumy. Splácanie splátok podľa dohôd o bankových úveroch však nemá charakter pravidelných platieb a podlieha štandardnej premlčacej lehote.

Trojročná premlčacia lehota je stanovená aj pre právo žiadať o zákonné vyhlásenie neplatnosti zmlúv, ktoré boli uzavreté chybne alebo v dôsledku podvodu či hrozby, ako aj zmlúv uzavretých nespôsobilými osobami alebo ich zástupcami bez splnenia príslušných požiadaviek.

Jednoročná premlčacia lehota je stanovená pre právo žiadať o zákonné vyhlásenie uzavretej zmluvy za neplatnú z dôvodu výnimočnej nutnosti alebo zjavne nepriaznivých podmienok (článok 33 Zákona o záväzkoch a zmluvách).

Šesťmesačná premlčacia lehota je stanovená pre nároky, ktoré sa týkajú nedostatkov pri predaji hnuteľného majetku alebo nedostatočnej remeselnej zručnosti v prípade zmluvy o výrobe s výnimkou stavebných prác, pri ktorých nárok zaniká v rámci všeobecnej päťročnej lehoty (článok 265 Zákona o záväzkoch a zmluvách).

Dvojročná premlčacia lehota je stanovená v exekučnom konaní. Keď sa veriteľ v začatej veci vymáhania počas dvoch rokov nepokúsi o vykonanie opatrení na vymáhanie, exekučné konanie sa zo zákona ukončí na základe článku 433 ods. 1 bodu 8 Občianskeho súdneho poriadku a začne sa nová premlčacia lehota, ktorá bude plynúť od vykonania najnovšieho platného opatrenia na vymáhanie.

Premlčacia lehota začne plynúť od času, keď vznikne a môže sa vykonať právo podať žalobu, čo závisí od charakteru ovplyvneného hmotného práva. Toto môže byť čas splatnosti zmluvného záväzku alebo čas, keď došlo k protiprávnemu konaniu, alebo čas určenia páchateľa prečinu/deliktu alebo čas odovzdania veci pri uplatnení nároku v prípade chýb atď.

Premlčacia lehota sa nemôže skrátiť ani predĺžiť na základe dohody účastníkov.

Premlčacia lehota sa však môže pozastaviť a prerušiť.

Premlčacia lehota prestane plynúť v prípadoch, ktoré sú taxatívne uvedené v článku 115 Zákona o záväzkoch a zmluvách, a to:

• medzi deťmi a rodičmi, keď rodičia uplatňujú svoje rodičovské práva,
• medzi osobami, na ktoré sa vzťahuje poručníctvo alebo opatrovníctvo, a ich poručníkmi alebo opatrovníkmi v čase trvania tohto poručníctva alebo opatrovníctva,
• medzi manželmi,
• v prípade nárokov osôb, ktorých majetok na základe zákona alebo rozhodnutia súdu podlieha správe, voči správcovi v priebehu trvania tejto správy,
• v prípade nárokov, ktoré sa týkajú kompenzácie právnych subjektov, voči ich manažérom, kým zastávajú danú funkciu,
• v prípade nárokov maloletých osôb alebo osôb podliehajúcich obmedzeniam v čase neprítomnosti zákonného zástupcu alebo opatrovníka a 6 mesiacov po vymenovaní takejto osoby alebo po skončení nespôsobilosti,
• v čase trvania konania o nároku.

V týchto prípadoch je účastník dočasne a zákonne zbavený schopnosti vykonávať svoje právo podať žalobu. Premlčacia lehota, ktorá trvala do pozastavenia, zostáva v platnosti a pokračuje po zaniknutí okolností, ktoré spôsobili pozastavenie.

Premlčacia lehota sa pozastaví v týchto prípadoch:

• v prípade uznania pohľadávky zo strany dlžníka,
• v prípade nároku alebo námietky, alebo žiadosti o zmier; ak však nedôjde k uspokojeniu nároku alebo námietky, premlčacia lehota sa nepovažuje za prerušenú,
• v prípade uplatnenia pohľadávky v insolvenčnom konaní,
• pri prijatí opatrení na vymáhanie.

V týchto prípadoch lehota, ktorá plynula od času vzniku práva podať žalobu do pozastavenia premlčacej lehoty, stráca svoju právnu opodstatnenosť a začína plynúť nová premlčacia lehota. Ak sa lehota pozastaví podaním žaloby alebo námietky, v zákone sa takisto stanovuje ďalší dôležitý dôsledok: nová premlčacia lehota, ktorá začína plynúť po pozastavení, je vždy päť rokov.

Absolútna (prekluzívna) lehota je lehota, po uplynutí ktorej zanikajú samotné hmotné práva. Tieto lehoty začínajú plynúť od času vzniku subjektívneho práva, a nie od času vzniku práva podať žalobu.

Absolútne lehoty nie je možné ukončiť ani pozastaviť ako premlčacie lehoty.

Uplatňuje ich súd alebo súdny vykonávateľ z vlastného podnetu, čo znamená, že ich ochrana si nevyžaduje námietku vznesenú dlžníkom. Uplynutím absolútnej lehoty sa podaná žaloba stáva neprípustnou, kým uplynutím premlčacej lehoty (za predpokladu, že bola vznesená námietka) sa žaloba stáva neopodstatnenou.

Takéto prekluzívne lehoty zahŕňajú: trojmesačnú lehotu, počas ktorej záložný veriteľ alebo hypotekárny veriteľ môže podať námietku, ak bola platba poistnej náhrady škody uhradená vlastníkovi veci, a nie jemu; dvojmesačnú lehotu, v rámci ktorej spoluvlastník môže podať žalobu v prípade kúpy veci v spoločnom vlastníctve, ak druhý spoluvlastník predal svoj podiel tretej strane; jednoročnú lehotu v prípade podania žaloby o zrušenie daru atď.

B) Lehoty na vykonanie určitých procesných úkonov účastníkmi konania o nároku a súdom pri tomto konaní, ako aj pri konaniach o vymáhaní, sa stanovujú v Občianskom súdnom poriadku. Lehoty na vykonanie procesných úkonov v insolvenčnom konaní sa stanovujú v Zákone o obchode (Tărgovski zakon, TZ) a prípadne v Zákone o platobnej neschopnosti bánk (Zakon za bankovata nesăstojatelnost, ZBN) v prípade platobnej neschopnosti banky a v iných osobitných zákonoch.

Vo vzťahu k účastníkom konania je dôsledkom nedodržania lehoty zánik práva vykonať príslušný procesný úkon. Nedodržanie stanovenej lehoty na konanie zo strany súdu nepredstavuje prekážku pre neskoršie vykonanie procesného úkonu, keďže ho stále treba vykonať. Lehoty stanovené vo vzťahu k súdu sú len orientačné.

Lehoty na vykonanie procesných úkonov účastníkmi konania sú tie, ktoré sa stanovujú zákonom, a tie, ktoré stanovuje súd.

Medzi lehoty stanovené zákonom (zákonné lehoty) patria:

• lehota na odstránenie nezrovnalostí v žalobe (jeden týždeň od oznámenia účastníkovi konania podľa článku 129 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ale súd môže stanoviť dlhšiu lehotu),
• lehota na odpoveď na tvrdenie odporcu, na určenie dôkazov, na spochybnenie pravdivosti dôkazov v žalobe, na podanie protinároku, na zapojenie tretích strán (spolupáchateľov) odporcom a podanie žaloby voči nim a na podanie námietky voči postupu stanovenému súdom, ktorý posudzuje konanie. Lehota začína odporcovi plynúť od prijatia rovnopisu žaloby a trvá jeden mesiac alebo dva týždne v závislosti od toho, či konanie prebieha v rámci štandardného postupu alebo podľa postupu týkajúceho sa osobitných nárokov na preskúmanie obchodných sporov (články 131 a 367 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na žiadosť o doplňujúce informácie od navrhovateľa pri konaniach týkajúcich sa obchodných sporov – obdobie dvoch týždňov od prijatia odpovede odporcu (článok 372 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na odpoveď na žiadosť o doplňujúce informácie od odporcu pri konaniach týkajúcich sa obchodných sporov – obdobie dvoch týždňov od prijatia doplňujúcej žaloby (článok 373 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na odvolanie voči rozsudkom súdu – obdobie dvoch týždňov od doručenia rozsudku účastníkovi (článok 259 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na odpoveď protistrany na odvolanie a na podanie protiodvolania – obdobie dvoch týždňov od prijatia kópie odvolania (článok 263 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na podanie kasačnej sťažnosti proti rozsudkom súdu – obdobie jedného mesiaca od doručenia rozsudku účastníkovi (článok 283 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na odvolanie voči rozsudkom vyneseným súdom – obdobie jedného týždňa od ich oznámenia účastníkovi, a ak boli vynesené na súdnom pojednávaní, na ktorom sa účastník zúčastnil, lehota plynie od dátumu pojednávania (článok 275 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na podanie návrhu na zrušenie exekučného rozhodnutia – obdobie troch mesiacov od výskytu dôvodu jeho zrušenia (článok 305 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota, v priebehu ktorej môže účastník požiadať o prepustenie sudcu – prvé pojednávanie po výskyte alebo zistení dôvodu na prepustenie (článok 23 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota, v priebehu ktorej môže účastník podať námietku pre neexistenciu výlučnej právomoci – do ukončenia konania na druhom stupni (článok 119 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota, v priebehu ktorej môže účastník podať námietku pre neexistenciu miestnej príslušnosti súdu podľa umiestnenia nehnuteľného majetku – do ukončenia súdneho vyšetrovania na prvom stupni (článok 119 Občianskeho súdneho poriadku), vo všetkých ostatných prípadoch porušenia pravidiel miestnej príslušnosti súdu môže podať námietku len odporca v lehote na odpoveď na návrh (článok 119 Občianskeho súdneho poriadku). V prípade žalôb spotrebiteľov a žalôb podaných zranenou osobou proti poisťovateľovi, Garančnému fondu (Garancionen fond) a Národnej kancelárii bulharských poisťovateľov motorových vozidiel (Nacionalno bjuro na bălgarskite avtomobilni zastrachovateli) súd z vlastného podnetu zaistí dodržanie miestnej príslušnosti, až kým sa neskončí prvé súdne pojednávanie,
• lehota, v priebehu ktorej môže navrhovateľ stiahnuť žalobu bez súhlasu odporcu – do ukončenia prvého súdneho pojednávania (článok 232 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota, v priebehu ktorej môže účastník podať incidenčnú žalobu – navrhovateľ pri prvom pojednávaní a odporca v lehote na odpoveď na žalobu (článok 212 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na spochybnenie pravdivosti dokumentu – najneskôr s odpoveďou na žalobu, v rámci ktorej je predložený, a ak je predložený s písomnou žalobou, odporca by ho mal napadnúť vo svojej písomnej odpovedi (článok 193 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na odvolanie proti platobnému príkazu – obdobie dvoch týždňov od doručenia rozsudku (článok 414 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na odvolanie proti odmietnutiu vydať platobný príkaz – obdobie jedného týždňa od oznámenia predkladateľovi odvolania (článok 413 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na odvolanie proti uzneseniu o vydaní exekučného titulu – obdobie dvoch týždňov, ktoré plynie od doručenia príkazu predkladateľovi odvolania a od doručenia výzvy na dobrovoľné plnenie dlžníkovi (článok 407 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na dobrovoľné plnenie pre dlžníka v exekučných konaniach – obdobie dvoch týždňov od doručenia výzvy súdnym vykonávateľom (článok 428 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na odvolanie proti úkonom súdneho vykonávateľa – obdobie jedného týždňa od vykonania úkonu, ak bol účastník prítomný alebo ak bol riadne predvolaný, a v ostatných prípadoch – od dátumu oznámenia (článok 436 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehota na predloženie pohľadávky do konkurzného konania – do jedného mesiaca, prípadne do troch mesiacov, od zápisu rozhodnutia o začatí konkurzného konania do obchodného registra (články 685 a 688 Zákona o obchode),
• lehota na uplatnenie plánu splácania – do jedného mesiaca od dátumu zápisu rozsudku súdu do obchodného registra na schválenie zoznamu uznaných pohľadávok (článok 696 Zákona o obchode),
• lehota na predloženie námietok proti zoznamu uznaných pohľadávok – obdobie siedmich dní od zverejnenia zoznamu v obchodnom registri (článok 690 Zákona o obchode),
• lehota na predloženie námietok proti distribučnému účtu vypracovanému správcom konkurznej podstaty – obdobie štrnástich dní od zápisu účtu do obchodného registra (článok 727 Zákona o obchode),
• absolútne lehoty na vykonanie príslušných procesných úkonov sú upravené aj v iných osobitných zákonoch, ktoré nemožno vymenovať všetky: Zákon o obchode so zreteľom na konanie o stabilizácii obchodníka, Zákon o platobnej neschopnosti bánk, Zákonník poistenia (Kodeks za zastrachovaneto) atď.

Lehoty stanovené súdom zahŕňajú:

• lehotu na zhromaždenie dôkazov (článok 157 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehotu na zaplatenie nákladov na zhromaždenie dôkazov – predvolanie svedkov, platba odmeny pre odborných znalcov atď. (článok 160 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehotu na nápravu nezrovnalostí procesného úkonu vykonaného účastníkom (článok 101 Občianskeho súdneho poriadku),
• lehotu na zápis žaloby, ktorá je obvykle dlhšia ako jeden týždeň.

Lehoty sú takisto rozdelené na dva typy v závislosti od toho, či ich môže súd predĺžiť, alebo či je táto možnosť vylúčená. Všetky lehoty stanovené súdom podliehajú predĺženiu. Lehoty na odvolanie a na podanie žiadosti o zrušenie vykonateľného rozsudku nepodliehajú predĺženiu: článok 63 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Medzi štátne sviatky patria:

1. január – Nový rok;

3. marec – Deň oslobodenia – štátny sviatok;

1. máj – Sviatok práce;

6. máj – Deň svätého Juraja, Deň odvahy a Bulharskej armády;

24. máj – Deň bulharskej vzdelanosti a kultúry a slovanskej písomnosti;

6. september – Deň zjednotenia;

22. september – Deň nezávislosti;

1. november – Deň národných buditeľov: deň pracovného pokoja pre všetky vzdelávacie inštitúcie a pracovný deň pre všetky ostatné právne subjekty;

24. december – Štedrý deň, 25. a 26. december – Vianoce;

Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa – dva dni (nedeľa a pondelok), ktorých slávenie sa stanovuje v príslušnom roku.

Ministerská rada môže jednorazovo vyhlásiť aj iné štátne sviatky, dni na oslavu určitých povolaní, ako aj posunúť dni pracovného voľna v priebehu roka.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Všeobecné pravidlá pre lehoty na vykonanie procesných úkonov účastníkmi a súdom v konaniach o nárokoch, ako aj v exekučných konaniach sa stanovujú v Občianskom súdnom poriadku. Vo viacerých osobitných zákonoch sú takisto stanovené absolútne lehoty na uplatnenie procesných práv, napr. v článku 74 Zákona o obchode, článkoch 19 a 25 Zákona o obchodnom registri a registri neziskových právnických osôb (Zakon za tărgovskija registăr i registăra na juridičeskite lica s nestopanska cel, ZTRRJLNC) atď. Všeobecné informácie o všeobecných pravidlách uvedené v siedmej hlave Občianskeho súdneho poriadku „Lehoty a obnova lehôt“ sú uvedené v odpovediach na otázky 4, 5 a 6.

Všeobecné pravidlá týkajúce sa premlčacích lehôt sú stanovené v článku 110 a nasledujúcich Zákona o záväzkoch a zmluvách. Pozri odpoveď na otázku 1.

Všeobecné pravidlá týkajúce sa lehôt na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo záväzkových vzťahov sú stanovené v článkoch 69 až 72 Zákona o záväzkoch a zmluvách.

V prípade existencie podmienok vymedzených v procesnom práve (články 61, 229 a 432 Občianskeho súdneho poriadku) sa stanovené procesné lehoty ukončia, pričom ukončenie sa začína od udalosti, ktorá spôsobila odklad konania. Konanie sa odloží, keď vznikne prekážka jeho plynulého priebehu, a až do jej odstránenia je vykonávanie procesných úkonov neprípustné, s výnimkou zabezpečenia úkonu. Po odstránení prekážky (napr. účastník konania zomrie, musí sa ustanoviť poručníctvo, existuje súvisiace konanie atď.) sa konanie obnoví, na základe čoho sa zachová platnosť všetkých úkonov vykonaných pred jeho odkladom.

V osobitných zákonoch sú stanovené ďalšie lehoty, ktoré sú kratšie než štandardná premlčacia lehota.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Začiatok plynutia lehoty na prijatie určitého procesného úkonu je obvykle dátum, keď je účastník informovaný o tom, že by mal vykonať daný úkon, alebo keď sa mu zodpovedajúcim spôsobom oznámi vynesený akt súdu, proti ktorému možno podať sťažnosť.

• Lehota na nápravu všetkých nezrovnalostí v žalobe plynie od dátumu oznámenia pokynov súdu účastníkovi.
• Lehota na písomnú odpoveď odporcu na žalobu plynie od doručenia kópie žaloby a príslušných dôkazov a súd v oznámení, ktorým zasiela kópie odporcovi, musí určiť lehotu na odpoveď a dôsledky jej neposkytnutia.
• Lehota na podanie odvolania proti rozsudku plynie od jeho doručenia účastníkovi.
• Lehota na podanie odvolania proti rozsudku vynesenému vo veci postupom „Skráteného konania“ (3. časť, hlava 25 Občianskeho súdneho poriadku) plynie od dátumu, keď súd oznámil, že zverejní rozsudok.
• Lehota na podanie odvolania proti rozsudku plynie od jeho oznámenia účastníkovi, a ak je vynesený na súdnom pojednávaní, na ktorom sa účastník zúčastnil, lehota plynie od dátumu pojednávania.
• Odvolanie proti opatreniam súdneho vykonávateľa sa predkladá do jedného týždňa od vykonania úkonu, ak sa účastník zúčastnil na výkone alebo ak bol riadne predvolaný, a v ostatných prípadoch – od dátumu oznámenia.
• Lehoty v insolvenčných konaniach plynú od zverejnenia príslušného úkonu správcu konkurznej podstaty (napríklad od dokončenia zoznamu veriteľov s uznanými pohľadávkami) alebo aktu súdu v obchodnom registri.

Existujú aj lehoty, ktoré začínajú plynúť od chvíle začatia konania o nároku, keďže v zákone sa stanovuje len konečná lehota na ich vykonanie.

Napríklad:

• navrhovateľ môže zmeniť dôvody alebo cieľ žaloby alebo ju stiahnuť bez súhlasu odporcu do ukončenia prvého pojednávania vo veci,
• každý nástupca v konaní o rozdelení majetku môže do prvého pojednávania písomne požiadať o zahrnutie ďalšieho majetku ako predmetu rozdelenia atď.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Lehota plynie od chvíle doručenia oznámenia účastníkovi. Čas, keď sa oznámenie účastníkovi považuje za riadne doručené, sa určuje rozdielne v závislosti od spôsobu doručenia oznámenia. V hlave VI „Oznámenia a predvolania“ Občianskeho súdneho poriadku sa stanovujú pravidlá spôsobu doručovania oznámení a predvolaní účastníkom, ako aj čas, keď sa oznámenia považujú za riadne doručené.

Ak sa oznámenie doručí osobne adresátovi alebo jeho zástupcovi, prípadne inej osobe, ktorá žije alebo pracuje na danej adrese, na predvolaní musí byť uvedený dátum, keď osoba oznámenie prijala, či už ho doručuje súdny úradník, alebo zamestnanec pošty. Od tohto dátumu začína plynúť lehota pre príslušný procesný úkon.

Oznámenia sa môžu doručiť aj na e-mail určený účastníkom. Za doručené sa považujú po ich zápise do určeného informačného systému.

V prípade existencie právnych podmienok (napríklad keď účastník zmení adresu, ktorú určil v spise konania bez toho, aby o tom informoval súd) súd môže nariadiť doručenie pripojením oznámenia k spisu, v takom prípade začína lehota plynúť od dátumu pripojenia. Toto je náhradné doručenie, pre ktoré sa rozhodne, keď sa nedodrží uložená procesná povinnosť.

Ak nie je možné nájsť odporcu na jeho adrese trvalého bydliska a nenájde sa osoba, ktorá by mohla oznámenie prijať, doručovateľ musí umiestniť oznámenie na dvere alebo na poštovú schránku a uviesť, že dokumenty boli ponechané v kancelárii súdu a možno ich prevziať do dvoch týždňov od dátumu oznámenia. V takomto prípade, ak ich odporca nepríde prevziať, oznámenie a príslušné dokumenty sa považujú za doručené po uplynutí lehoty na ich prevzatie.

Náhradné doručenie v tejto situácii vyplýva z toho, že fyzická osoba nedodržala svoju administratívnu povinnosť nahlásiť adresu trvalého alebo súčasného bydliska, na ktorej ju možno nájsť.

Obchodníkom a právnickým osobám, ktoré sú zapísané v príslušnom registri, sa oznámenia doručujú na poslednú adresu uvedenú v registri. Ak kancelária, na uvedenej adrese neexistuje a označenie podniku sa nenájde, t. j. existuje dôvod domnievať sa, že daná osoba zmenila adresu, všetky oznámenia sa vložia do súdneho spisu a považujú sa za riadne doručené: článok 50 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Ak sa obchodník nachádza na adrese uvedenej v registri, ale doručovateľovi sa nepodarí dostať do kancelárie alebo nenájde osobu ochotnú prijať oznámenie, doručovateľ umiestni oznámenie a pokiaľ písomnosti nebudú prevzaté do dvoch týždňov od umiestnenia oznámenia, považujú sa za doručené (doručenie je náhradné).

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Lehota sa počíta v rokoch, týždňoch a dňoch. Lehota počítaná v dňoch sa počíta od dátumu, ktorý nasleduje po dátume, keď obdobie začalo plynúť, a uplynie na konci posledného dňa. Napríklad, ak sa účastníkovi dá pokyn, aby napravil nezrovnalosti žaloby do siedmich dní, a oznámenie sa doručí 1. júna, lehota začína plynúť v tento deň, ale začína sa počítať od ďalšieho kalendárneho dňa, 2. júna, a obdobie sa skončí 8. júna.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Lehoty sa počítajú v kalendárnych dňoch. Ak však lehota uplynie v deň pracovného pokoja (víkend alebo sviatok), jej uplynutie sa považuje v prvý pracovný deň nasledujúci po dni pracovného pokoja.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota, ktorá sa počíta v týždňoch, uplynie v príslušný deň posledného týždňa. Napríklad, ak účastník dostane pokyny, aby napravil nezrovnalosti v žalobe do jedného týždňa, a príslušné oznámenie sa doručí v piatok, lehota uplynie v piatok nasledujúceho týždňa.

Lehota, ktorá sa počíta v mesiacoch, uplynie v príslušný deň posledného mesiaca, a ak v poslednom mesiaci taký dátum nie je, lehota uplynie v posledný deň mesiaca.

Lehota, ktorá sa počíta v rokoch, uplynie v príslušný deň jej posledného roka, a ak v poslednom roku taký dátum nie je, lehota uplynie v jeho posledný deň.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pozri odpoveď na otázku 8.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak posledný deň obdobia nie je pracovný, lehota vždy uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Súd nemôže predĺžiť len lehoty na podanie odvolania proti rozsudkom a uzneseniam a na predloženie žiadostí o zrušenie vykonaného rozsudku, ani lehotu na podanie námietky proti platobnému príkazu.

Všetky ostatné lehoty stanovené zákonom alebo súdom môže súd predĺžiť na žiadosť dotknutého účastníka predloženú pred uplynutím lehoty, ak pre to existujú oprávnené dôvody (článok 63 Občianskeho súdneho poriadku). Novo stanovená lehota nemôže byť kratšia ako pôvodná. Predĺžená lehota plynie od uplynutia pôvodnej lehoty. Rozsudok, ktorým sa lehota predlžuje (a rozsudok, ktorým sa takéto predĺženie zamieta) sa neoznamuje účastníkovi, ktorý by preto mal aktívne sledovať činnosť súdu.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

V Občianskom súdnom poriadku sa stanovujú všeobecné pravidlá pre podanie odvolania proti rozsudkom a uzneseniam vo všetkých občianskoprávnych a obchodných záležitostiach, a to stanovením:

• obdobia dvoch týždňov na podanie odvolania proti rozsudkom vyneseným súdom, ktoré plynie od doručenia rozsudku účastníkovi,
• obdobia jedného mesiaca na podanie kasačnej sťažnosti proti rozsudkom vyneseným súdom, ktoré plynie od doručenia rozsudku účastníkovi,
• obdobia jedného týždňa na podanie odvolania proti rozsudkom vyneseným súdom, ktoré plynie od ich oznámenia účastníkovi, a ak boli vynesené na súdnom pojednávaní, na ktorom sa účastník zúčastnil, od dátumu pojednávania.

Výnimky z týchto všeobecných pravidiel sú podrobne stanovené zákonom a zakladajú sa na osobitných prvkoch príslušných konaní. Takéto výnimky sa stanovujú v týchto prípadoch:

• pri rozhodnutiach o začatí insolvenčných konaní, na ktoré sa vzťahuje odvolanie do siedmich dní od ich zápisu do obchodného registra,
• pri rozhodnutiach, ktorými sa zamieta žiadosť o začatie insolvenčného konania, ktoré podliehajú odvolaniu do siedmich dní od dátumu oznámenia podľa postupu občianskeho súdneho poriadku,
• proti rozhodnutiu v konaniach o rozdelení majetku, ktoré súd vynesie v prípade pohľadávok spoluvlastníkov účtov, rozhodnutiu o pridelení nedeliteľnej nehnuteľnosti na verejnú dražbu, rozhodnutiu o pridelení nedeliteľnej nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov a rozhodnutiu zverejniť záverečný protokol o rozdelení je možné podať odvolanie spoločnou sťažnosťou v lehote na podanie odvolania proti poslednému rozhodnutiu,
• na rozhodnutie v neprítomnosti sa nevzťahuje odvolanie, ale do jedného mesiaca od jeho vynesenia môže účastník, voči ktorému bolo vynesené, požiadať odvolací súd o zrušenie rozhodnutia, ak sa na konaní nemohol zúčastniť,
• na rozhodnutie o povolení rozvodu dohodou sa odvolanie nevzťahuje,
• existujú aj iné osobitné situácie, ktoré upravujú lehoty na odvolanie proti rozsudku: napr. proti rozhodnutiu o zápise politickej strany sa možno odvolať do siedmich dní.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Neexistuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by mohol súd skrátiť lehoty, ktoré stanovil, alebo ktoré sú stanovené zákonom, lehoty môže len predĺžiť na žiadosť účastníkov. Súd nemôže predĺžiť len lehoty na podanie odvolania proti rozsudkom a uzneseniam a na predloženie žiadostí o zrušenie vykonaného rozsudku, ani lehotu na podanie námietky proti platobnému príkazu.

Neexistuje však žiadna prekážka, ktorá by súdu bránila zmeniť dátum pojednávania z vlastného podnetu alebo na žiadosť jedného z účastníkov a naplánovať ho na skorší alebo neskorší dátum, ak si to vyžadujú dôležité okolnosti. Súd by mal v takomto prípade oznámiť účastníkom nový dátum a oznam by mal byť doručený najneskôr týždeň pred dátumom pojednávania.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Procesné pravidlá Občianskeho súdneho poriadku vrátane tých, ktoré sa týkajú predĺženia lehoty, sa vzťahujú na všetkých účastníkov konania bez ohľadu na ich miesto pobytu.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Spoločnou zásadou je, že súd procesné úkony vykonané po uplynutí lehôt neberie do úvahy. Popri tomto pravidle sa v Občianskom súdnom poriadku výslovne stanovuje, že ak sa nedostatky v žalobe nenapravia včas, žaloba sa vráti; ak sa odvolanie, žiadosť o zrušenie alebo námietka proti exekučnému príkazu predložia po uplynutí lehoty, vrátia sa ako oneskorené; ak účastník včas nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii, nebudú v konaní akceptované, pokiaľ toto opomenutie nevzniklo v dôsledku osobitných nepredvídaných okolností. Nedodržanie procesných lehôt bráni uplatneniu práv, pri ktorých sa tieto lehoty predpokladajú.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Účastník, ktorý nedodrží lehotu stanovenú zákonom alebo súdom, môže požiadať o jej obnovenie, ak preukáže, že lehotu nedodržal v dôsledku osobitných nepredvídaných okolností, ktoré nebol schopný prekonať. Obnovenie nie je možné, ak bolo možné udeliť predĺženie lehoty na vykonanie procesného úkonu.

Žiadosť o obnovenie lehoty sa musí predložiť do jedného týždňa od oznámenia o jej nedodržaní s uvedením všetkých okolností, ktoré ju odôvodňujú, a všetkých dôkazov o odôvodnenosti žiadosti. Žiadosť sa musí predložiť súdu, ktorý mal vykonať príslušný procesný úkon. Spolu so žiadosťou o obnovenie lehoty sa predložia aj dokumenty, v súvislosti s ktorými sa o obnovenie lehoty žiada, a ak sa lehota týka úhrady výdavkov, súd stanoví novú lehotu na ich predloženie.

Žiadosť sa povinne preskúma na verejnom pojednávaní. Ak sa žiadosť schváli, stratené práva sa obnovia.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehoty uplatňované v občianskoprávnych konaniach sa vo všeobecnosti rozlišujú na procesné a hmotnoprávne.

Procesné lehoty sú dvojaké: zákonné a sudcovské.

Zákonné lehoty sú stanovené zákonom. Nedodržanie zákonnej procesnej lehoty má vždy nejaké procesné dôsledky (napr. stratu možnosti urobiť úspešne určitý úkon, uloženie poriadkovej pokuty). Zmeškanie zákonnej lehoty je možné na návrh odpustiť [pozri § 58 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov], ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty.

Ak lehotu na urobenie úkonu neustanovuje priamo zákon, určí ju predseda senátu (samosudca). Predseda senátu (samosudca) je oprávnený určiť lehotu nielen v zákonom stanovených prípadoch, ale aj vtedy, ak si to vyžaduje hospodárny a rýchly priebeh konania. Súd môže sudcovskú lehotu podľa okolností predĺžiť [pozri § 55 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov]. Odpustenie zmeškania lehoty neprichádza do úvahy.

Procesnými lehotami nie sú lehoty adresované súdu napr. na vydanie rozhodnutia; pri takýchto lehotách ide o lehoty poriadkové.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Deň obnovy samostatného českého štátu, Nový rok: 1. január

Veľkonočný pondelok: dátum sa mení, ale zvyčajne tento sviatok pripadá na koniec marca alebo začiatok apríla

Sviatok práce: 1. máj

Deň víťazstva: 8. máj

Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda: 5. júl

Deň upálenia majstra Jána Husa: 6. júl

Deň českej štátnosti: 28. september

Deň vzniku samostatného československého štátu: 28. október

Deň boja za slobodu a demokraciu: 17. november

Štedrý deň: 24. december

1. sviatok vianočný: 25. december

2. sviatok vianočný: 26. december

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Zákonné pravidlá na počítanie lehôt stanovujú §§ 55-58 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov.

Lehota určená podľa dní sa počíta dňom, ktorý nasleduje po skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej sa lehota počíta. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Lehoty určené podľa hodín sa končia uplynutím hodiny, ktorá sa svojím označením zhoduje s hodinou, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Procesná lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, t. j. najčastejšie držiteľovi poštovej licencie.

Ak je konanie prerušené, prerušuje sa aj plynutie procesných lehôt (pozri § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Ak sa v konaní pokračuje, lehoty začínajú plynúť znova.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; to neplatí, ak ide o lehotu určenú podľa hodín. Lehota teda vo všeobecnosti plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom vznikla skutočnosť rozhodujúca pre plynutie lehoty [pozri § 57 ods. 1 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; to neplatí, ak ide o lehotu určenú podľa hodín [pozri § 57 ods. 1 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Do plynutia lehoty sa započítavajú kalendárne dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty určené podľa týždňov sa v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov) vyskytujú len zriedka (napr. § 260 ods. 3, § 295 ods. 1, § 295 ods. 2), častejšie sa objavujú v súdnej praxi ako lehoty sudcovské.

Lehoty určené podľa mesiacov sa v Občianskom súdnom poriadku vyskytujú ako lehoty jednomesačné (napr. § 82 ods. 3, § 336m ods. 2, § 338za ods. 2), dvojmesačné (napr. § 240 ods. 1, § 247 ods. 1), trojmesačné (napr. § 111 ods. 3, § 233 ods. 1, § 234 ods. 1) a šesťmesačné (napr. § 77a ods. 2, § 260g ods. 3).

Lehoty určené podľa rokov sú v Občianskom súdnom poriadku dvojaké, a to lehota 1 roka (napr. § 111 ods. 3) a lehota 3 rokov (napr. § 99 ods. 3, § 233 ods. 2, § 234 ods. 2).

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca [pozri § 57 ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno [pozri § 57 ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Zákonné procesné lehoty nemožno rozhodnutím súdu meniť.

Sudcovskú procesnú lehotu môže súd podľa okolností predĺžiť.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Účastník môže napadnúť rozhodnutie okresného súdu alebo rozhodnutie krajského súdu vydané v prvostupňovom konaní, pokiaľ to zákon nevylučuje [pozri § 201 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov]. Odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Do plynutia lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď bolo rozhodnutie účastníkovi doručené. Na dodržanie tejto procesnej lehoty stačí, ak sa odvolanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť (predovšetkým držiteľ poštovej licencie, väznice pre osoby vo výkone trestu alebo vo väzbe, zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy pre osoby v nich umiestnené a pod.), alebo na súde posledný deň jej plynutia.

Ak bolo vydané opravné uznesenie týkajúce sa výroku rozhodnutia, lehota plynie od nadobudnutia právoplatnosti opravného rozhodnutia (pozri § 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Odvolanie sa považuje za podané včas aj vtedy, keď bolo podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty preto, že sa odvolateľ riadil nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní, o lehote na podanie odvolania alebo o súde, na ktorom sa podáva, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.

Ak bolo vo veci rozhodnuté platobným rozkazom, tak sa účinkom platobného rozkazu dá zabrániť jedine včasným podaním odporu žalovaným v zákonnej lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu na súde, ktorý platobný rozkaz vydal (pozri § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podaním odporu sa platobný rozkaz ruší a súd nariadi pojednávanie. Len proti výroku o trovách konania sa však podáva odvolanie, ktoré, samozrejme, platobný rozkaz neruší.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov) umožňuje z dôležitých dôvodov pojednávanie odročiť, ak nie je možné vec prejednať a rozhodnúť na jedinom pojednávaní (pozri § 119 Občianskeho súdneho poriadku). Dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania môže byť napríklad skutočnosť, že sa na pojednávanie nedostavil niektorý z účastníkov konania, ak nie je možné vec prejednať v jeho neprítomnosti (pozri § 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku), alebo že niektorý z účastníkov konania nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pretože mu predvolanie nebolo doručené s potrebným predstihom, alebo iné dôležité dôvody.

Účastník môže požiadať súd o odročenie pojednávania. O žiadosti účastníka o odročenie pojednávania súd rozhodne podľa závažnosti uplatňovaného dôvodu. Ak súd žiadosti účastníka nevyhovie, účastník je povinný dostaviť sa na pojednávanie.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Český právny poriadok takúto situáciu výslovne neupravuje.

V prípade konania s cezhraničnými dôsledkami, v priebehu ktorého sa bude doručovať účastníkovi do cudziny, sa bude v konaní postupovať podľa procesných pravidiel lex fori, t. j. podľa procesných pravidiel súdu, do ktorého právomoci prípad spadá.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Nedodržanie procesných lehôt má vždy nejaké procesné dôsledky.

Ak Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov) stanovuje určitú lehotu na vykonanie úkonu (napr. odvolanie, dovolanie), tak nedodržanie lehoty má za následok stratu možnosti urobiť úspešne takýto úkon. Zmeškanie tejto lehoty možno odpustiť, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu (napr. pre náhle ochorenie, úraz a pod.) a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí (pozri § 58 Občianskeho súdneho poriadku), nie však v prípadoch, ak Občiansky súdny poriadok odpustenie zmeškania vylučuje (odpustenie zmeškania lehoty je napr. podľa § 235 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vylúčené v prípade žaloby na obnovu konania a žaloby pre zmätočnosť). Ak ide o lehotu na splnenie nejakej povinnosti, tak nedodržanie lehoty má za následok určitú sankciu (napr. uloženie poriadkovej pokuty).

So zmeškaním sudcovskej procesnej lehoty zákon spája v jednotlivých prípadoch určité právne následky. Sudcovskú lehotu môže predseda senátu (samosudca) predĺžiť. Odpustenie zmeškania sudcovskej lehoty neprichádza do úvahy.

Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku (pozri § 174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Iné dôsledky než zmeškanie lehoty má zmeškanie pojednávania. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti [pozri § 101 ods. 3 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov] a prípadne za podmienok uvedených v § 153b Občianskeho súdneho poriadku rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

Ak žalovaný zmešká z ospravedlniteľných dôvodov prvé pojednávanie vo veci, na ktorom bol vynesený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi vo veci pojednávanie. Takýto návrh môže účastník podať najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku pre zmeškanie (pozri § 153b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

Proti rozsudku pre zmeškanie o veci samej je prípustné aj odvolanie. Ak žalovaný okrem návrhu na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa podal proti rozsudku aj odvolanie a súd návrhu na zrušenie rozsudku právoplatným uznesením vyhovel, tak na odvolanie sa neprihliada (pozri § 153b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V § 214 – 229 nemeckého Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung) (ďalej len „OSP“) sú stanovené všeobecné pravidlá pre procesné lehoty a ďalšie časti OSP obsahujú osobitné ustanovenia upravujúce osobitné lehoty.

Rozlišuje sa medzi „reálnymi“ lehotami (eigentliche Fristen), teda lehotami, v ktorých účastníci konania môžu alebo – aby neprišli o svoje práva – musia vykonať procesné úkony alebo formality, a „nereálnymi“ lehotami (uneigentliche Fristen), v ktorých súd musí podľa zákona vykonať určité úradné úkony.

„Reálne lehoty“ sa ďalej delia na zákonné lehoty, ktoré sú stanovené v zákone, a sudcovské lehoty, ktoré určuje súd na základe vlastného uváženia. Zákonné lehoty zahŕňajú „povinné lehoty“ (Notfristen) stanovené v § 224 ods. 1 druhej vete OSP, ktoré sa vždy stanovujú podľa Občianskeho súdneho poriadku a nemôžu sa skrátiť ani predĺžiť.

Účastníci konania sa môžu dohodnúť na skrátení sudcovských a zákonných lehôt iných ako povinných lehôt a nereálnych lehôt, nie však na ich predĺžení. Súd môže predĺžiť alebo skrátiť lehotu, ktorú určil, ale zákonnú lehotu môže zmeniť len v súlade so zákonom. V oboch prípadoch súd vykoná zmenu len vtedy, keď účastník konania poskytne presvedčivé dôvody na zmenu lehoty.

Pre účastníkov občianskoprávneho konania sú dôležité aj tieto lehoty:

a) V konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu

V konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu (Mahnverfahren) sa námietky proti platobnému rozkazu podľa § 692 ods. 1 č. 3 OSP a odvolania proti vykonávaciemu príkazu podľa § 700 ods. 1 a § 339 ods. 1 OSP musia podať do dvoch týždňov. Ak nebude podaná žiadna námietka a pokiaľ žiadateľ nepožiada o vydanie vykonávacieho príkazu v šesťmesačnej lehote, účinnosť platobného rozkazu podľa § 701 OSP zaniká.

b) V konaní o určenie skutočnosti

1. V § 132 OSP je stanovené všeobecné pravidlo, že prípravné procesné materiály sa musia predložiť súdu dostatočne včas na to, aby sa mohli doručiť druhému účastníkovi konania aspoň jeden týždeň pred začiatkom pojednávania, aby sa mohol včas pripraviť na pojednávanie a aby sa zabezpečil riadny prístup k spravodlivosti. Prípravné procesné materiály, ktoré obsahujú protitvrdenia týkajúce sa nového podania, je potrebné predložiť dostatočne včas na to, aby sa mohli doručiť aspoň tri dni pred pojednávaním.
2. Sudca musí pri stanovovaní dátumu predbežného pojednávania poskytnúť odporcovi na odpoveď aspoň dva týždne (pozri § 275 ods. 1 prvá veta, § 275 ods. 3 a § 277 ods. 3 OSP). Ak sudca nariadi písomné predbežné konanie, odporca má podľa § 276 ods. 1 prvej vety OSP dvojtýždňovú povinnú lehotu, v ktorej uvedie, či má v úmysle brániť sa proti žalobe; podľa § 276 ods. 1 druhej vety OSP mu súd poskytne aspoň ďalšie dva týždne na predloženie odpovede na žalobu v písomnej forme. Podľa § 276 ods. 3 OSP môže predsedajúci sudca opäť určiť žalobcovi lehotu na písomné vyjadrenie k žalobe.
3. Ak odporca v stanovenej lehote neoznámi úmysel brániť sa proti žalobe, súd na návrh žalobcu a bez pojednávania vydá rozsudok potvrdzujúci nárok podľa § 331 ods. 3 OSP [„rozsudok pre zmeškanie“ (Versäumnisurteil)]. Súd vydá rozsudok pre zmeškanie aj v prípade, že sa žalobca alebo odporca nedostaví na pojednávanie alebo sa neobhajuje pred súdom. Účastník konania, proti ktorému bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, musí dodržať povinnú lehotu na podanie odvolania dva týždne od doručenia rozsudku (§ 338 a § 339 ods. 1 OSP). Ak je odvolanie prípustné (a, čo je najdôležitejšie, podá sa v stanovenej lehote), konanie sa vráti do fázy pred zmeškaním lehoty.
4. Povinná lehota na podanie odvolania (Berufung) je jeden mesiac (§ 517 OSP), zatiaľ čo odôvodnenie odvolania možno predložiť do dvoch mesiacov (§ 520 ods. 2 OSP). Obe lehoty začínajú plynúť v deň doručenia úplného rozsudku alebo najneskôr päť mesiacov po jeho vydaní. Na odpoveď na odvolanie je stanovená súdna lehota v trvaní najmenej dvoch týždňov, pozri § 521 ods. 2, § 277 ods. 3 OSP.
5. Ak rozsudok odvolacieho súdu nepripúšťa odvolanie, možno proti nemu podať sťažnosť na neprípustnosť v mimoriadnej lehote jedného mesiaca od doručenia úplného rozsudku, pozri § 544 ods. 1 a ods. 3 prvá veta OSP. Takýto návrh je možné podať do dvoch mesiacov po doručení úplnej verzie rozsudku, najneskôr však pred uplynutím siedmich mesiacov od vydania rozsudku.
6. Lehota na podanie dovolania v súvislosti s právnou otázkou je povinná lehota a je stanovená na jeden mesiac (§ 548 OSP), zatiaľ čo odôvodnenie dovolania možno predložiť do dvoch mesiacov (§ 551 ods. 2 druhá veta OSP). Obe lehoty začínajú plynúť v deň doručenia úplného rozsudku alebo najneskôr päť mesiacov po jeho vydaní.
7. Okamžité odvolanie (sofortige Beschwerde) proti rozhodnutiu vydanému uznesením (Beschluss) sa musí podať v povinnej lehote dva týždne od doručenia rozhodnutia alebo najneskôr do piatich mesiacov a dvoch týždňov od vydania rozhodnutia (§ 569 ods. 1 OSP). Odvolanie v právnych otázkach, ktoré sa môže zakladať len na porušení zákona, sa musí podať v povinnej lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia podľa § 575 ods. 1 prvej vety OSP a musí byť odôvodnené v lehote jedného mesiaca podľa § 575 ods. 2 OSP.
8. Ak účastník konania nesplní niektorú z procesných požiadaviek uvedených v § 233 OSP (napr. povinnú lehotu alebo lehotu na predloženie odôvodnenia odvolania) nie vlastnou vinou, môže podať návrh na návrat do fázy pred nesplnením príslušnej požiadavky. Návrh sa musí podať do dvoch týždňov od odstránenia prekážky (§ 234 ods. 1 a 2 OSP).

Ak dátum začiatku plynutia lehoty závisí od času doručenia (pozri odpoveď na otázku 4), musí sa posúdiť, či doručenie bolo účinné. V prípade náhradného doručenia účinnosť doručenia nezávisí od toho, či adresát skutočne dostane dokument. Stále však platí požiadavka, že bydlisko alebo obchodné priestory adresáta sa v čase doručenia musia nachádzať na adrese, na ktorú sa dokument doručuje.

Adresát, ktorý nevie o konaní, a teda nemohol napadnúť rozsudok, môže za určitých okolností požiadať o návrat do fázy pred zmeškaním príslušnej požiadavky (pozri odpoveď na otázku 4). Dátum, od ktorého lehota začína plynúť, nájdete v odpovedi na otázku 16.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

• Nový rok: 1. januára
• Traja králi: 6. januára (iba v Bádensku-Württembersku, Bavorsku a Sasku-Anhaltsku),
• Medzinárodný deň žien: 8. marca (iba v Berlíne),
• Veľký piatok: dátum sa mení, ale je to niekedy koncom marca alebo začiatkom apríla,
• Veľkonočná nedeľa: dátum sa mení, ale je to niekedy koncom marca alebo začiatkom apríla,
• Veľkonočný pondelok: dátum sa mení, ale je to niekedy koncom marca alebo začiatkom apríla,
• 1. Sviatok práce: 1. mája
• Nanebovstúpenie Pána: v máji, dátum sa mení,
• Svätodušná nedeľa: v máji alebo júni, dátum sa mení,
• Svätodušný pondelok: v máji alebo júni, dátum sa mení,
• Sviatok Božieho tela: dátum sa mení, ale je to niekedy medzi koncom mája a polovicou júna [iba v Bádensku-Württembersku, Bavorsku, Hesensku, Severnom Porýní-Vestfálsku, Porýní-Falcku, Sársku, Sasku (regionálne) a Durínsku (regionálne)],
• Nanebovzatie Panny Márie: 15. augusta [iba v Bavorsku (regionálne) a Sársku],
• Deň zjednotenia Nemecka: 3. októbra,
• Deň reformácie: 31. októbra (iba v Brandenbursku, Brémach, Hamburgu, Meklenbursku-Predpomoransku, Dolnom Sasku, Sasku, Sasku-Anhaltsku, Šlezvicku-Holštajnsku a Durínsku),
• Sviatok všetkých svätých: 1. novembra (iba v Bádensku-Württembersku, Bavorsku, Severnom Porýní-Vestfálsku, Porýní-Falcku a Sársku),
• Deň pokánia (Buß- und Bettag): dátum sa mení, ale je to niekedy medzi polovicou a koncom novembra (iba v Sasku),
• 1. Prvý sviatok vianočný: 25. decembra,
• 2. Druhý sviatok vianočný: 26. decembra.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

V § 222 ods. 1 OSP sa ustanovuje, že na počítanie všetkých procesných lehôt sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. § 187 až 193 Občianskeho zákonníka.

Podrobnosti o výpočte lehôt nájdete v odpovediach na otázky 7 až 9.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Začiatok lehoty sa spravidla viaže na doručenie písomnosti, na ktorú sa má odpovedať, alebo rozhodnutia, proti ktorému možno podať odvolanie (porovnaj napr. § 276 ods. 1 prvá veta, § 329 ods. 2 druhá veta, § 339 ods. 1 OSP). Lehota na podanie odvolania začína plynúť od doručenia rozhodnutia (§§ 517, 548 a § 569 ods. 1 druhá veta OSP). Ak sa však rozhodnutie nedoručí alebo účinne nedoručí a tento nedostatok sa neodstráni v súlade s § 189 OSP, lehota začína plynúť na konci piateho mesiaca od vydania rozhodnutia. Lehota päť mesiacov potom nahradí doručenie. Ustanovenie § 544 ods. 3 veta prvá OSP obsahuje podobné ustanovenie pre odvolanie, avšak účinok nahrádzajúci doručenie tu nastáva až po uplynutí šiestich mesiacov.

V prípade odvolaní, ktoré môžu vo výnimočných prípadoch zrušiť právoplatnosť rozsudku, sa uplatňuje iný dátum začiatku plynutia lehoty:

• lehota na podanie návrhu na návrat do predchádzajúcej fázy (Wiedereinsetzung in den vorigen Stand) začína plynúť v deň odstránenia prekážky (§ 234 ods. 2 OSP),
• lehota na podanie námietky proti odopretiu práva na spravodlivý proces podľa § 321a OSP (Anhörungsrüge) začína plynúť od okamihu, keď sa osoba dozvie o porušení svojho práva na spravodlivý proces (§ 321a ods. 2 prvá veta OSP),
• lehota na podanie návrhu na zrušenie (Nichtigkeitsklage) a návrhu na obnovu (Restitutionsklage, opätovné otvorenie konania, § 578 a nasl. OSP) začína plynúť v deň, keď sa príslušný účastník konania dozvie o dôvodoch, na ktorých je napadnutie založené, ale nie pred tým, ako sa rozsudok stane právoplatným (§ 586 ods. 2 prvá veta OSP).

Ak sa otázka týka okamihu, v ktorom sa úkon, ktorý sa musí vykonať v určitej lehote, stáva účinným tak, aby bola dodržaná lehota, odpoveď je takáto:

Procesná lehota je dodržaná, ak sa procesný úkon vykoná do konca posledného prípustného dňa, t. j. spravidla ak sa príslušný dokument pošle súdu v stanovenej lehote. Kľúčovým faktorom je to, kedy bol dokument doručený súdu, a nie to, kedy bol odoslaný. Lehotu však možno využiť v plnom rozsahu, t. j. do 24.00 h na konci posledného dňa, a to aj v prípade, že je nepravdepodobné, že niekto na súde sa v tomto čase reálne pozrie na dokument.

Ak chceme určiť, ako sa stanoví začiatok plynutia lehoty, odpoveď je takáto:

Podľa § 187 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa začiatok plynutia lehoty stanovuje podľa udalosti alebo v konkrétnom čase v priebehu dňa, príslušný deň sa nezahrnie do výpočtu lehoty.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie. Ak lehota začína plynúť od času doručenia (pozrite si odpoveď na otázku 4), spôsob doručenia je nepodstatný. Dokumenty sa považujú za doručené buď v okamihu, keď sa odovzdajú príjemcovi (§ 177 OSP), alebo po vykonaní jedného zo spôsobov náhradného doručenia (uvedených v § 178, 180 a 181 OSP, napr. odovzdajú sa dospelému členovi rodiny alebo sa vložia do poštovej schránky).

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Podľa § 187 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa začiatok plynutia lehoty stanovuje podľa udalosti alebo v konkrétnom čase v priebehu dňa, príslušný deň sa nezahrnie do výpočtu lehoty.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Uvedené dni sú kalendárne dni, nie pracovné dni. Ak by však koniec lehoty pripadol na nedeľu, sobotu alebo všeobecne uznaný sviatok, lehota by neskončila v tento deň, ale v nasledujúci pracovný deň (Werktag), pozri § 222 ods. 1 OSP, § 193 Občianskeho zákonníka.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo viacmesačným obdobím (rok, polrok, štvrťrok), pri ktorej je pre začatie jej plynutia rozhodujúca udalosť alebo časový okamih v priebehu dňa – tzn. pri výpočte lehoty sa tento deň nezapočíta – sa končí uplynutím toho dňa posledného týždňa alebo posledného mesiaca, ktorý zodpovedá dátumu, na ktorý udalosť alebo časový okamih pripadá. Ak je začiatok dňa rozhodujúcim časovým okamihom pre začiatok lehoty – t. j. tento deň je zahrnutý do výpočtu lehoty – lehota končí uplynutím dňa posledného týždňa alebo posledného mesiaca, ktorý predchádza dňu, ktorý svojím označením alebo číslom zodpovedá začiatku lehoty, pozri § 222 ods. 1 OSP, § 188 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Ak v prípade lehoty určenej podľa mesiacov chýba v poslednom mesiaci deň rozhodujúci pre jej uplynutie, lehota končí uplynutím posledného dňa mesiaca (napr. začiatok lehoty 30. 1., koniec lehoty 28. 2.), pozri § 188 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pozri otázku 8.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

V prípade, že by lehota skončila v nedeľu, sobotu alebo vo všeobecne uznaný sviatok, podľa § 222 ods. 1 OSP, § 193 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúci tento deň, ale nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Predĺženie lehôt vo všeobecnosti stanovuje súd podľa vlastného uváženia. Povinné lehoty však nie je možné predĺžiť. V niektorých prípadoch sa vyžaduje súhlas druhého účastníka konania.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

1. Povinná lehota na podanie odvolania (Berufung) je jeden mesiac (§ 517 OSP), zatiaľ čo odôvodnenie odvolania možno predložiť do dvoch mesiacov (§ 520 ods. 2 OSP). Obe lehoty začínajú plynúť v deň doručenia úplného rozsudku alebo najneskôr päť mesiacov po jeho vydaní. Na odpoveď na odvolanie je stanovená súdna lehota v trvaní najmenej dvoch týždňov, pozri § 521 ods. 2, § 277 ods. 3 OSP.
2. Ak rozsudok odvolacieho súdu nepripúšťa odvolanie, možno proti nemu podať sťažnosť na neprípustnosť v mimoriadnej lehote jedného mesiaca od doručenia úplného rozsudku, pozri § 544 ods. 1 a ods. 3 prvá veta OSP. Podľa § 544 ods. 4 OSP sa odvolanie musí odôvodniť do dvoch mesiacov od doručenia rozsudku v plnom znení, najneskôr však do uplynutia siedmich mesiacov od vyhlásenia rozsudku.
3. Lehota na podanie dovolania v súvislosti s právnou otázkou je povinná lehota a je stanovená na jeden mesiac (§ 548 OSP), zatiaľ čo odôvodnenie dovolania možno predložiť do dvoch mesiacov (§ 551 ods. 2 druhá veta OSP). Obe lehoty začínajú plynúť v deň doručenia úplného rozsudku alebo najneskôr päť mesiacov po jeho vydaní.
4. Právo na okamžité odvolanie proti rozhodnutiam vydaným formou uznesenia sa musí podať v povinnej lehote dvoch týždňov podľa § 569 ods. 1 OSP. Povinná lehota začína plynúť doručením rozhodnutia, najneskôr však do piatich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia. Odvolanie v právnych otázkach, ktoré sa môže zakladať len na porušení zákona, sa musí podať v povinnej lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia podľa § 575 ods. 1 prvej vety OSP a musí byť odôvodnené v lehote jedného mesiaca podľa § 575 ods. 2 OSP.
5. Ak účastník konania nesplní niektorú z procesných požiadaviek uvedených v § 233 OSP (napr. povinnú lehotu alebo lehotu na predloženie odôvodnenia odvolania) nie vlastnou vinou, môže podať návrh na návrat do fázy pred nesplnením príslušnej požiadavky. Návrh sa musí podať do dvoch týždňov od odstránenia prekážky (§ 234 ods. 1 a 2 OSP).

Okrem toho sa v nemeckom občianskom práve a občianskom práve procesnom stanovujú napríklad tieto osobitné lehoty:

1. Pokiaľ sa účastníci konania nedohodli inak, rozhodnutie v rozhodcovskom konaní možno napadnúť prostredníctvom návrhu na zrušenie podaného na súd do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 1059 ods. 3 prvá a druhá veta OSP).
2. Obnovu konania ukončeného právoplatným rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť, možno uskutočniť žalobou o neplatnosť alebo o navrátenie do pôvodného stavu podľa § 586 ods. 1 a 2 OSP v povinnej lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvode na napadnutie.
3. Okrem toho v prípadoch uvedených v § 494a ods. 1 (samostatné konanie o vykonaní dôkazov) a v § 926 ods. 1 OSP (zatknutie) môže súd určiť strane lehotu na podanie žaloby.
4. Ak nájomca nesúhlasil so žiadosťou prenajímateľa o zvýšenie nájomného do výšky zvyčajného porovnateľného nájomného v danej lokalite podľa § 558 Občianskeho zákonníka do konca dvoch kalendárnych mesiacov od prijatia návrhu, majiteľ nehnuteľnosti môže podať návrh na poskytnutie súhlasu v priebehu ďalších troch mesiacov (§ 558b ods. 2 Občianskeho zákonníka).
5. Ak chce zamestnanec uplatniť neplatnosť výpovede, musí podať žalobu na pracovný súd do troch týždňov od doručenia písomného oznámenia o prepustení podľa § 4 veta 1 KSchG. Ak zamestnanec zmešká túto lehotu, prepustenie sa považuje za účinné.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Platí zásada, že súd stanovuje časy a dátumy dostavenia sa na súd, ale jeho uváženie je obmedzené jeho povinnosťou urýchliť konanie a stanoviť pojednávania na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok len v naliehavých prípadoch.

Pri vydávaní predvolaní na súd vo veciach, v ktorých je povinné právne zastúpenie, sa musí dodržať oznamovacia lehota aspoň jeden týždeň vopred. V iných prípadoch je oznamovacia lehota tri dni. Tieto lehoty možno skrátiť iba vtedy, ak sa na tom účastníci konania dohodnú na základe návrhu jedného z nich.

Podľa § 141 ods. 1 OSP súd nariadi obom účastníkom konania dostaviť sa na pojednávanie, ak to je potrebné na zistenie skutkového stavu danej veci. Súd však upustí od nariadenia osobnej účasti, ak sa nedá odôvodnene očakávať, že sa strana osobne zúčastní na pojednávaní z dôvodu veľkej vzdialenosti (pozri otázku 8) alebo z iného dôležitého dôvodu. „Iný dôležitý dôvod“ v zmysle § 141 ods. 1 druhej vety OSP sa vzťahuje na každý dôvod, ktorý je pre účastníka dôležitý, ako napríklad choroba, už plánovaná dovolenka, pracovné preťaženie alebo očakávaný psychický stres pri stretnutí s druhým účastníkom.

Okrem toho sa v § 227 ods. 1 prvej vete OSP stanovuje, že súd môže na žiadosť účastníka zrušiť alebo odročiť pojednávanie z „dôležitých dôvodov“ alebo odročiť pojednávanie. Na účely tohto ustanovenia sa nedostavenie vlastnou vinou účastníka konania alebo neospravedlnená nepripravenosť nepovažujú za oprávnené dôvody. Medzi oprávnené dôvody patrí zmeškanie oznamovacích lehôt pri vydávaní predvolaní, nevyhnutná zmena právneho poradcu, choroba svedka, právneho zástupcu alebo účastníka konania alebo neschopnosť ktorejkoľvek z týchto osôb dostaviť sa v dôsledku smrti blízkeho príbuzného. Súd môže požadovať dôkaz o dôvodoch návrhu na odklad, pričom tieto dôvody sa podrobujú o to prísnejšiemu preskúmaniu, o čo bližšie je dátum podania návrhu k stanovenému dátumu pojednávania. Okrem toho aj po zrušení súdnych prázdnin umožňuje § 227 ods. 3 OSP na žiadosť účastníka konania jednoduchšiu zmenu termínu v období od 1. júla do 31. augusta.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Územie Nemecka nemá žiadne osobitné geografické charakteristiky, ktoré by odôvodňovali osobitné pravidlá. Pravidlá týkajúce sa občianskoprávneho konania v Nemecku preto neumožňujú všeobecné predĺženie lehôt pre ľudí, ktorí žijú vo veľkej vzdialenosti od príslušného súdu. V § 141 ods. 1 druhej vete OSP sa však stanovuje, že súd môže v jednotlivých prípadoch upustiť od nariadenia osobnej účasti účastníka konania, ak nemožno odôvodnene očakávať, že sa účastník konania osobne dostaví z dôvodu „veľkej vzdialenosti“ jeho bydliska od súdu. V tomto kontexte sa vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov nepovažuje za „veľkú“ vzhľadom na dnešné väčšinou dobré dopravné podmienky; závisí to však od celkových okolností konkrétneho prípadu, napríklad od zdravotného stavu účastníka.

Keďže podľa pravidiel sa nepredlžujú lehoty v prospech účastníkov konania žijúcich v odľahlých oblastiach, nemecký súdny systém nemá problém s uznávaním dlhších lehôt v zahraničí.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Zmeškanie lehoty môže mať rôzne právne dôsledky. Napríklad:

1. Podľa § 296 ods. 1 OSP vyjadrenia a tvrdenia predložené až po uplynutí príslušnej lehoty sú prípustné len v prípade, ak je súd presvedčený, že ich prijatím sa neoddiali vyriešenie sporu, alebo ak účastník konania poskytne primerané odôvodnenie oneskorenia ich predloženia. Vyjadrenia a tvrdenia, ktoré boli riadne zamietnuté podľa týchto ustanovení, sa nesmú predložiť v rámci odvolania (§ 531 ods. 1 OSP).
2. Ak žalovaný v písomnom predbežnom konaní podľa § 276 OSP do dvoch týždňov od doručenia žaloby nevyjadrí, že je pripravený obhajovať sa, môže byť proti nemu na návrh žalobcu vydaný rozsudok pre zmeškanie (§ 276 ods. 1 veta 1 a ods. 2, § 331 ods. 3 OSP).
3. Ak dlžník v konaní o platobnom rozkaze nechá uplynúť lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu (§ 692 ods. 1 č. 3, § 694 OSP), na návrh veriteľa sa proti nemu vydá exekučný titul (§ 699 ods. 1 prvá veta OSP).
4. Ak sa lehota na podanie návrhu zmešká, rozhodnutie sa stane právoplatným (§ 705 OSP). To platí aj v prípade zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku pre zmeškanie alebo vykonávaciemu príkazu. [Odvolanie tohto druhu (Einspruch) nie je v technickom zmysle „odvolanie“, lebo ho skúma ten istý súd, nie vyšší súd.] Nedodržanie lehoty na odôvodnenie odvolania, revízie alebo odvolania v právnych otázkach má za následok zamietnutie odvolania ako neprípustného (porovnaj § 522 ods. 1, § 552 ods. 1, § 577 ods. 1 OSP).
5. To isté platí aj pre lehotu na uvedenie dôvodov na obnovenie návrhu na povolenie odvolania (§ 544 ods. 4 OSP).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

V prípade zmeškania lehoty má strana k dispozícii tieto právne prostriedky nápravy s ohľadom na právne dôsledky uvedené v bode č. 15:

1. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 296 ods. 1 OSP, môže účastník konania podať vysvetlenie oneskorenia (pozri vyššie). V takom prípade musí príslušný účastník konania urobiť vyhlásenie, a ak to súd vyžaduje, musí ho presvedčiť, že lehotu zmeškal nie vlastnou vinou. Ak to účastník konania preukáže, súd musí umožniť oneskorené predloženie.
2. Účastník konania môže podať odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie vydanému proti nemu (§ 338 OSP). Ak je odvolanie prípustné, teda najmä vtedy, keď má požadovanú formu a bolo podané v stanovenej lehote (§§ 339 a 340 OSP), a keď je riadne odôvodnené, konanie sa vráti do fázy pred uplynutím lehoty (§ 342 OSP).
3. Námietku možno podať aj proti exekučnému príkazu vydanému v konaní o platobnom rozkaze, pretože sa rovná rozsudku pre zmeškanie podľa § 700 OSP.
4. Lehoty na podanie odvolaní a odporov sú povinné lehoty. Účastník konania, ktorý nemôže dodržať povinnú lehotu nie vlastnou vinou, môže podať návrh na návrat do fázy pred uplynutím lehoty (§ 233 a nasl. OSP). Musí to urobiť v zákonnej lehote a v požadovanej forme (§§ 234 a 236 ods. 1 OSP). Je nutné uviesť a preukázať skutočnosti ospravedlňujúce zmeškanie lehoty (§ 236 ods. 2 OSP). Všetky procesné úkony, ktoré účastník konania nestihol vykonať, napr. podanie odvolania, sa musia vykonať v lehote určenej na podanie návrhu.
5. Je takisto možné podať návrh na návrat do fázy pred uplynutím lehoty, ak sa zmeškala lehota na predloženie dôvodov na odvolanie alebo odpor.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Ak sa v právnych predpisoch nestanovuje inak, na výpočet procesných lehôt sa uplatňujú ustanovenia všeobecnej časti Občianskeho zákonníka (tsiviilseadustiku üldosa seadus, TsÜS) týkajúce sa lehôt a termínov. Podľa článku 134 ods. 2 TsÜS sa lehota vymedzuje v rokoch, mesiacoch, týždňoch, dňoch, hodinách alebo kratších časových jednotkách, prípadne na základe odkazu na udalosť, ktorá sa určite vyskytne. Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po kalendárnom dni alebo výskyte udalosti, ktorá bola naplánovaná ako začiatok lehoty, a končí sa termínom. Ak sa termín vymedzuje ako lehota vypočítaná v dňoch alebo dlhších jednotkách času, táto lehota uplynie o 24:00 dňa, ktorý je označený ako termín, ak sa v právnych predpisoch nestanovuje inak. Vyhlásenie o úmysle, ktoré sa má oznámiť v danej lehote osobe vykonávajúcej hospodársku alebo odbornú činnosť, sa má oznámiť osobe a všetky úkony, ktoré má daná osoba v tejto lehote vykonať, sa majú vykonať najneskôr v termíne do konca bežného pracovného času miesta, na ktorom sa má oznámiť vyhlásenie o úmysle alebo vykonať úkon. Ak sa má procesný úkon vykonať v priestoroch súdu, koniec pracovného dňa súdu sa považuje za koniec lehoty.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Dni pracovného pokoja sa stanovujú v zákone o štátnych sviatkoch a dňoch národného významu (pühade ja tähtpäevade seadus) (ktorý nadobudol účinnosť 23. februára 1998). Sú to tieto dni:

1. 24. februára – Deň nezávislosti a výročie vzniku Estónskej republiky;

2. 1. január – Nový rok;

3. – Veľký piatok;

4. – Veľkonočná nedeľa;

5. 1. mája – Sviatok práce;

6. – Turíce;

7. 23. júna – Deň víťazstva;

8. 24. júna – Deň letného slnovratu;

9. 20. augusta – Deň znovuzískania nezávislosti;

10. 24. decembra – Štedrý deň;

11. 25. decembra – 1. sviatok vianočný;

12. 26. decembra – 2. sviatok vianočný.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Podľa článku 65 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik, TsMS) sa pri výpočte procesných lehôt uplatňujú ustanovenia TsÜS týkajúce sa lehôt a termínov, ak nie je v právnych predpisoch stanovené inak.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Všeobecné pravidlo sa stanovuje v článku 135 ods. 1 TsÜS a podľa neho lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po kalendárnom dni alebo výskyte udalosti, ktorá bola určená ako začiatok lehoty, ak sa v právnych predpisoch alebo zmluve nestanovuje inak. Lehota stanovená súdom začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa doručí dokument so stanovenou lehotu, ak sa pri stanovovaní lehoty neurčí inak. Ak dokument nie je potrebné doručiť, lehota začína plynúť po prijatí oznámenia o stanovení lehoty (článok 63 TsMS).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie. V občianskom súdnom poriadku sa stanovuje, že lehota určená súdom začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia písomnosti. Platí to pre všetky metódy doručovania dokumentov.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie. Podľa článku 135 ods. 1 TsÜS lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po kalendárnom dni alebo výskyte udalosti, ktorá bola naplánovaná ako začiatok lehoty, ak sa v právnych predpisoch alebo zmluve nestanovuje inak.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Podľa článku 136 ods. 9 TsÜS sa na účely vymedzenia lehoty jeden deň považuje za časové obdobie od polnoci do polnoci. Ak sa teda lehota vyjadruje v dňoch, počet dní znamená počet kalendárnych dní.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Zvyčajne sa procesné lehoty vyjadrujú v dňoch.

Lehota sa vyjadruje v mesiacoch, napríklad ak sa po uplynutí lehoty už nemôže podať žiadny opravný prostriedok. Podľa článku 632 TsMS sa môže opravný prostriedok podať do 30 dní od doručenia rozsudku účastníkovi konania, ktorý podáva odvolanie, ale najneskôr päť mesiacov po dátume zverejnenia rozsudku prvostupňového súdu. Po uplynutí piatich mesiacov odo dňa zverejnenia rozsudku nie je možné podať opravný prostriedok ani vtedy, ak od skončenia päťmesačnej lehoty po doručení a zverejnení rozsudku uplynulo menej ako 30 dní. Toto absolútne obmedzenie bolo zavedené s cieľom zabezpečiť právnu istotu. Podobné päťmesačné absolútne obmedzenie na podanie opravného prostriedku bolo zavedené napríklad aj pre podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu alebo opravnému prostriedku v kasačnom konaní.

Príkladom lehoty vyjadrenej v rokoch je lehota na uplynutie nároku na refundáciu štátneho poplatku alebo zábezpeky – táto lehota uplynie po dvoch rokoch od konca roka, počas ktorého bola uhradená štátna zábezpeka alebo štátny poplatok, ale až po tom, ako sa konanie ukončí nadobudnutím účinnosti rozsudku. Toto je však lehota uplynutia platnosti nároku, a nie procesná lehota – takýto harmonogram nie je možné rozšíriť ani obnoviť.

Lehota uplynutia platnosti nároku sa takisto vyjadruje v rokoch. Ani toto nie je procesná lehota. V súlade s článkom 143 TsÜS prihliadne súd na uplynutie platnosti nároku iba na žiadosť osoby, na ktorú sa vzťahuje povinnosť.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota sa končí termínom. Ak je termín vymedzený ako časové obdobie vypočítané v týždňoch, termínom je príslušný deň posledného týždňa časového obdobia. Ak je termín vymedzený ako lehota vypočítaná v mesiacoch, termínom je príslušný deň posledného mesiaca. Ak je termín vymedzený ako lehota vypočítaná v rokoch, termínom je príslušný deň a mesiac posledného roka. Ak je termín vymedzený ako lehota vypočítaná v mesiacoch alebo rokoch a termín pripadne na mesiac bez daného konkrétneho dátumu, termínom by mal byť posledný deň mesiaca (článok 136 ods. 2 – 5 TsÜS).

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno. V článku 136 ods. 8 všeobecnej časti Občianskeho zákonníka sa stanovuje, že ak termín predloženia vyhlásenia o úmysle alebo vykonania povinnosti pripadne na štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja, za termín sa považuje prvý pracovný deň po tomto dni pracovného pokoja.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Podľa článku 64 ods. 1 TsMS môže súd na základe odôvodneného návrhu alebo z vlastnej iniciatívy predĺžiť lehotu, ktorú stanovil, ak je na to opodstatnený dôvod. Lehota môže byť predĺžená pri viacerých príležitostiach iba so súhlasom protistrany.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Opravný prostriedok sa musí podať do 30 dní od doručenia rozsudku účastníkovi konania, ktorý podáva odvolanie, ale najneskôr päť mesiacov po dátume zverejnenia rozsudku prvostupňového súdu (esimese astme kohus) (článok 632 ods. 1 TsMS). Z tohto všeobecného pravidla však existujú výnimky:

1. ak pri rozhodovaní vo veci okresný súd (maakohus) vyhlási vo výrokovej časti rozsudku, že príslušné všeobecne uplatniteľné právne predpisy sú v rozpore s ústavou (põhiseadus), a odmietne ich uplatniť, obdobie na podanie opravného prostriedku nezačína plynúť, kým najvyšší súd (Riigikohus) nevyhlási na základe ústavného preskúmania rozhodnutie týkajúce sa všeobecne uplatniteľných právnych predpisov, ktoré neboli uplatnené;

2. ak sa v lehote na podanie opravného prostriedku vynesie doplnkový rozsudok, lehota na podanie opravného prostriedku začína plynúť od dátumu vydania doplnkového rozsudku, a to aj vzhľadom na počiatočný rozsudok. Ak sa do rozsudku pridá vynechaná časť bez opisnej časti alebo odôvodnenia, lehota na podanie opravného prostriedku začína plynúť od začiatku od dátumu vydania celého rozsudku.

Ak sa účastníci konania v tomto zmysle dohodnú a informujú súd, lehota na podanie opravného prostriedku sa môže skrátiť alebo predĺžiť až na päť mesiacov od zverejnenia rozsudku.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Podľa Občianskeho súdneho poriadku súd naplánuje súdne pojednávanie okamžite po prijatí návrhu alebo žiadosti, ako aj odpovede, prípadne po uplynutí lehoty na odpoveď. Súd môže naplánovať súdne pojednávanie aj pred prijatím odpovede alebo uplynutím lehoty na odpoveď, ak je možné predpokladať, že súdne pojednávanie bude potrebné na rozhodovanie vo veci bez ohľadu na odpoveď, alebo ak je okamžité naplánovanie pojednávania primerané okolnostiam z iných dôvodov. Ak súd nevyžaduje odpoveď, naplánuje súdne pojednávanie ihneď po prijatí návrhu alebo žiadosti. Ak je to možné, súd získa stanovisko účastníkov konania a pri plánovaní súdneho pojednávania naň prihliadne.

Súd môže zrušiť súdne pojednávanie, upraviť jeho čas alebo ho odročiť iba z opodstatneného dôvodu (článok 352 ods. 1 TsMS).

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Ak sa konanie uskutočňuje podľa estónskeho procesného práva, osoba nestráca právo na predĺženie procesnej lehoty len na základe toho, či sa lehota môže predĺžiť na mieste, na ktorom sa osoba o úkone dozvedela.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak sa procesný úkon nevykoná včas, účastník konania nemá nárok na neskoršie vykonanie procesného úkonu, kým súd neobnoví lehotu uvedenú v zákone, nepredĺži lehotu, ktorú stanovil, alebo neposúdi návrh, žiadosť, dôkaz či námietku predloženú účastníkom konania. Toto platí bez ohľadu na to, či bol účastník konania na takéto dôsledky vopred upozornený.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak súd z dôvodu nedostavenia sa žalovaného vydal rozsudok pre zmeškanie, žalovaný môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (článok 415 TsMS). Žalovaný môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ak sa takýto rozsudok vydal na základe nekonania žalovaného, pre ktoré mal žalovaný opodstatnený dôvod. K opodstatneným dôvodom nereagovania na žalobu alebo nedostavenia sa na súdne pojednávanie a ich neoznámenia súdu patria predovšetkým narušenie dopravy, neočakávaná choroba účastníka konania alebo neočakávaná závažná choroba osoby blízkej účastníkovi konania, v dôsledku ktorých účastník konania nereagoval na žalobu alebo sa nedostavil na súd a neposlal naň zástupcu (článok 422 ods. 1).

Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa môže podať bez ohľadu na to, či existujú opodstatnené dôvody, ak:

1. v prípade nereagovania na žalobu bola žaloba doručená žalovanému alebo jeho zástupcovi akýmkoľvek iným spôsobom ako osobným doručením na základe podpisu alebo elektronicky;

2. v prípade nedostavenia sa na súdne pojednávanie bolo predvolanie doručené žalovanému alebo jeho zástupcovi akýmkoľvek iným spôsobom ako osobným doručením na základe podpisu, doručením na súdnom pojednávaní alebo elektronicky;

3. rozsudok pre zmeškanie nemohol byť zákonne vydaný.

Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa môže podať do 30 dní od doručenia rozsudku pre zmeškanie. Ak sa rozsudok pre zmeškanie doručí prostredníctvom verejného oznámenia, návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa môže podať do 30 dní odo dňa, keď sa žalovaný dozvedel o rozsudku pre zmeškanie alebo o začatí vykonávacieho konania na výkon rozsudku pre zmeškanie. Ak sa po opätovnom začatí konania vydá ďalší rozsudok pre zmeškanie voči žalovanému, žalovaný môže podať opravný prostriedok proti danému rozsudku iba na základe neoverenia požadovaných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Procesné lehoty - Írsko

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Hlavné druhy lehôt sú tieto:

Lehota na vyjadrenie k nároku: Odporca má odo dňa doručenia nároku vrchného súdu osem dní na potvrdenie tohto doručenia, ktoré sa považuje za „účasť na konaní“. Táto 8-dňová lehota sa však podľa predpisu 12 pravidla 2 rokovacieho poriadku vyšších súdov nevzťahuje na „osobitné predvolania“, v prípade ktorých je možné potvrdiť účasť na konaní kedykoľvek.

Pokiaľ súd nenariadi inak, do všeobecnej 8-dňovej lehoty sa nezapočítava deň doručenia. Odporca má ďalších 28 dní odo dňa doručenia zdôvodnenia žalobného nároku alebo od uplynutia lehoty na potvrdenie účasti na konaní, podľa toho, čo nastane neskôr, na doručenie vyjadrenia k nároku (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 21 pravidlo 1).

V občianskoprávnych konaniach obvodného súdu sa od odporcu vyžaduje, aby svoje vyjadrenie k nároku doručil žalobcovi do desiatich dní od potvrdenia účasti na konaní (rokovací poriadok obvodného súdu z roku 2001, predpis 15 pravidlo 4). Potvrdenie účasti na konaní a vyjadrenie k nároku musia byť na okresnom súde podané najneskôr do 28 dní od doručenia oznámenia o nároku (rokovací poriadok okresného súdu, predpis 42).

Lehota na výkon rozsudku: Na vrchnom súde je možné začať konania týkajúce sa výkonu rozsudku do šiestich rokov odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 42 pravidlo 23). Je potrebné podať na súd žiadosť o exekúciu, ak uplynulo šesť rokov alebo ak došlo k zmene týkajúcej sa účastníkov v dôsledku úmrtia alebo z iného dôvodu. Žaloba proti rozsudku sa považuje za premlčanú po 12 rokoch odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku (zákon o premlčaní z roku 1957, odd. 11).

Premlčacie lehoty: V zmluvných prípadoch má zmluvná strana šesť rokov na uplatnenie nároku odo dňa, v ktorom dôvod žaloby vznikol. V prípadoch deliktov má osoba spravidla šesť rokov na uplatnenie nároku, hoci v prípade ujmy na zdraví a poškodzovania dobrého mena platia osobitné pravidlá.

V prípadoch ujmy na zdraví má osoba dva roky na uplatnenie nároku odo dňa ujmy na zdraví alebo odo dňa zistenia príčiny ujmy na zdraví, ak je tento dátum neskorší (zákon o občianskoprávnej zodpovednosti a súdoch z roku 2004, odd. 7).

V prípadoch poškodzovania dobrého mena má osoba jeden rok na uplatenie nároku, pričom táto lehota sa môže za výnimočných okolností predĺžiť na dva roky.

Pokiaľ ide o žalobu v súvislosti s dedičstvom, nárok sa musí uplatniť do dvoch rokov od smrti poručiteľa alebo v rámci bežnej premlčacej lehoty, podľa toho, ktorá lehota je kratšia (zákon o občianskoprávnej zodpovednosti z roku 1961, odd. 9 čl. 2).

Návrhy druhov na konania podľa časti 15 zákona o registrovanom partnerstve a o niektorých právach a povinnostiach druhov z roku 2010 musia byť podané do dvoch rokov od skončenia vzťahu.

V prípadoch zahŕňajúcich vymáhanie pozemkov je premlčacia lehota 12 rokov.

Pokiaľ ide o vymáhanie nedoplatkov konvenčného nájomného, premlčacia lehota je šesť rokov. Pokiaľ ide o vyplatenie hypotéky, premlčacia lehota je 12 rokov. Pokiaľ ide o nárok na odmenu pri záchrane, uplatňuje sa dvojročná premlčacia lehota. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia predpokladaných podmienok vyplývajúcich z chybného motorového vozidla, dotknutá osoba má dva roky na uplatnenie tohto nároku (zákon o predaji tovaru a poskytovaní služieb z roku 1980, odd. 13 čl. 8). Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za chybný výrobok, žaloba sa musí podať do troch rokov [zákon o zodpovednosti za chybné výrobky z roku 1991, odd. 7 čl. 1).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Pravidlá týkajúce sa pojednávaní súdov a súdnych prázdnin nájdete v odkaze na konci tohto dokumentu.

Okrem soboty a nedele sú dňami pracovného pokoja v Írsku tieto dni:

Nový rok (1. január),

Deň svätého Patrika (17. marec),

Veľkonočný pondelok,

Prvý sviatok vianočný (25. december),

Deň svätého Štefana (26. december),

prvý pondelok v máji, júni a auguste,

posledný pondelok v októbri.

Ak Prvý sviatok vianočný, Deň svätého Štefana alebo Nový rok pripadnú na víkend, nasledujúci pracovný deň je štátnym sviatkom. Je potrebné vziať na vedomie aj súdne prázdniny, počas ktorých sa koná len obmedzený počet súdnych pojednávaní, ako napríklad „pojednávania počas súdnych prázdnin“ a naliehavé žiadosti. Počas dlhých prázdnin v auguste a septembri sa napríklad koná len obmedzený počet súdnych pojednávaní na vyšších súdoch a obvodnom súde.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

V zákone o premlčaní z roku 1957 v znení neskorších predpisov sa stanovujú lehoty, v rámci ktorých sa majú začať súdne konania. Nárok uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty je vylúčený alebo vyškrtnutý iba vtedy, keď sa odporca vo svojom vyjadrení k nároku odvoláva na zákon o premlčaní. Zákon o premlčaní preto nemá vplyv na právo žalobcu žalovať, ale môže mať vplyv na jeho právo dediť. Je treba podotknúť, že aj keď sa nárok uplatní v príslušnej lehote, vrchný súd má stále inherentnú právomoc zamietnuť tento nárok v záujme spravodlivosti, ak lehota, ktorá uplynula medzi dňom vzniku žalobného dôvodu a dňom konania alebo nároku, je taká veľká, že by to odporcovi spôsobilo neprávosť. Pozri aj odpoveď na otázku 1.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť odo dňa, keď nastala príslušná udalosť, alebo odo dňa zistenia príslušnej udalosti (napr. ujmy na zdraví). Ak napríklad súd stanoví jeden týždeň na vykonanie úkonu, musí byť príslušný úkon vykonaný alebo príslušný dokument predložený do jedného týždňa od vydania príkazu na vykonanie daného úkonu. Ak má podobne účastník šesť rokov na výkon rozsudku, to znamená šesť rokov odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku.

Vo všeobecnosti a s výnimkou prípadov, keď sa ustanoví inak, ak sa určí, že lehota začína plynúť v konkrétny deň, tento deň sa zahrnie do danej lehoty [zákon o výklade z roku 2005, odd. 18 písm. h)]. V predpise 122 pravidle 10 rokovacieho poriadku vyšších súdov sa však stanovuje, že ak sa v uvedenom rokovacom poriadku určí konkrétny počet dní (iných ako „celé“ dni), prvý deň sa do danej lehoty nezapočítava.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Ak sa má písomnosť doručiť druhej strane žaloby do určitého dátumu alebo do určitého počtu dní, bude sa spravidla doručovať buď obyčajnou poštou s vopred zaplateným poštovným, alebo doporučene. Ak je písomnosť odoslaná obyčajnou poštou s vopred zaplateným poštovným, považuje sa za doručenú druhej strane v deň, keď by bola obálka obsahujúca písomnosť doručená v rámci bežných poštových lehôt, spravidla deň po odoslaní. [Pre pravidlá upravujúce doručovanie občianskeho zákona v prípade obvodného súdu pozri rokovací poriadok obvodného súdu z roku 2001, predpis 11 pravidlo 10 a predpis 14 pravidlo 3 písm. vi), pre pravidlá upravujúce doručovanie oznámenia o nároku v prípade okresného súdu pozri rokovací poriadok okresného súdu, predpis 41 pre pravidlá upravujúce doručovanie predvolaní v prípade vrchného súdu pozri rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 9].

V predpise 122 rokovacieho poriadku vyšších súdov sa stanovujú všeobecné pravidlá týkajúce sa lehôt vrátane prípadov, keď sa doručenie považuje za uskutočnené (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 122 pravidlo 9).

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak lehota začína plynúť v konkrétny deň alebo sa od konkrétneho dňa počíta, napríklad ak sa má písomnosť doručiť účastníkovi „do siedmich dní“, prvý deň (napríklad deň, keď bol vydaný príkaz) sa s prihliadnutím na predpisy alebo rokovací poriadok považuje za zahrnutý do tejto lehoty. V predpise 122 pravidle 10 rokovacieho poriadku vyšších súdov sa však stanovuje, že ak sa v uvedenom rokovacom poriadku určí konkrétny počet dní (iných ako „celé“ dni), prvý deň sa do danej lehoty nezapočítava. Ak sa lehota skončí konkrétnym dňom alebo sa počíta ku konkrétnemu dňu, tento deň sa považuje za zahrnutý do tejto lehoty. Ak sa na doručenie akejkoľvek písomnosti alebo na začatie konania stanoví menej ako šesť dní, soboty, nedele, Prvý sviatok vianočný a Veľký piatok sa do výpočtu lehoty nezapočítavajú. (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 122).

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Kalendárne dni, pokiaľ nie je uvedené inak.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak je lehota na vykonanie akéhokoľvek úkonu alebo začatie konania obmedzená na mesiace alebo roky, táto lehota sa počíta v kalendárnych mesiacoch, pokiaľ nie je uvedené inak.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Vo všeobecnosti a s výnimkou prípadov, keď sa ustanoví inak, ak lehota začína plynúť v konkrétny deň alebo sa počíta od konkrétneho dňa, tento deň sa zahrnie do danej lehoty, a ak sa lehota skončí konkrétnym dňom alebo sa počíta ku konkrétnemu dňu, tento deň sa zahrnie do danej lehoty [zákon o výklade z roku 2005, odd. 18 písm. h)]. V predpise 122 pravidle 10 rokovacieho poriadku vyšších súdov sa však stanovuje, že ak sa v uvedenom rokovacom poriadku určí konkrétny počet dní (iných ako „celé“ dni), prvý deň sa do danej lehoty nezapočítava.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, ak lehota na vykonanie akéhokoľvek úkonu alebo na začatie akéhokoľvek konania vyprší v sobotu, v nedeľu alebo v iný deň, keď sú súdne kancelárie zatvorené a teda v daný deň nie je možné úkon vykonať, táto lehota uplynie v nasledujúci deň, v ktorom sú súdne kancelárie otvorené. Toto pravidlo sa uplatňuje vždy pri uplynutí lehoty.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Ak je zákonom stanovená premlčacia lehota, súdy nemajú právomoc túto lehotu predĺžiť. Súdy však majú diskrečnú právomoc predĺžiť alebo skrátiť lehoty, ktoré sú stanovené v rokovacom poriadku súdu alebo v určitých prípadoch v súdnych príkazoch. Ak je žalobca presvedčený, že existujú výnimočné okolnosti, môže požiadať súd o okamžité posúdenie žiadosti, a to bez toho, aby sa čakalo, kým budú odporcovi doručené akékoľvek písomnosti. Ide o žiadosť ex parte alebo „bez upozornenia“. Ak sa vydá príkaz ex parte, druhá strana bude informovaná o vydaní tohto príkazu a následne bude mať možnosť obrátiť sa na súd a požiadať o zmenu alebo zrušenie tohto príkazu. Vo všeobecnosti sa lehota na podanie akejkoľvek súdnej písomnosti môže po dohode účastníkov predĺžiť. Ak chce účastník konania predĺžiť lehotu na odvolanie, musí preukázať, že vyjadril úmysel odvolať sa vo vymedzenej lehote, že skutočnosť, že odvolanie nebolo podané včas, bola pôsobená chybou a že ide o obhájiteľný prípad. Ak bola druhému účastníkovi z dôvodu uplynutého času spôsobená ujma, môže sa to považovať za relevantný faktor a súd môže za takýchto okolností uplatniť svoju diskrečnú právomoc odmietnuť predĺženie lehoty.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Odvolanie proti rozhodnutiu vrchného súdu sa musí podať do 28 dní odo dňa potvrdenia príkazu, ktorý je predmetom odvolania.

Ak sa chce dotknutá osoba odvolať proti rozhodnutiu obvodného súdu, musí toto odvolanie podať do desiatich dní odo dňa, keď bol vyhlásený rozsudok alebo príkaz, proti ktorému sa odvoláva (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 61 pravidlo 3).

Ak sa chce dotknutá osoba odvolať proti rozhodnutiu okresného súdu, musí toto odvolanie podať do 14 dní od vydania rozhodnutia okresného súdu (predpis 101 pravidlo 1 rokovacieho poriadku okresného súdu).

Na účely súdneho preskúmania rozhodnutia sudcu alebo správneho orgánu je potrebné podať žiadosť bezodkladne a do troch mesiacov odo dňa, keď prvýkrát nastali dôvody pre podanie žiadosti, okrem prípadu, keď by sa súd domnieval, že existujú opodstatnené dôvody na predĺženie lehoty (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 84 pravidlo 21 článok 1).

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Ak je premlčacia lehota stanovená zákonom, súdy nemajú právomoc túto lehotu predĺžiť alebo skrátiť. Súd má však s prihliadnutím na akéhokoľvek príslušné ustanovenie zákona diskrečnú právomoc predĺžiť alebo skrátiť lehotu na vykonanie určitých úkonov. V rokovacom poriadku vyšších súdov a v rokovacom poriadku obvodného súdu sa stanovuje, že súd má právomoc predĺžiť alebo skrátiť lehotu určenú týmito rokovacími poriadkami alebo stanovenú ktorýmkoľvek súdom.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie, účastník nestráca právo na predĺženie lehoty.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Účastník konania, ktorý nedodrží lehoty uložené súdom alebo stanovené v súdnych poriadkoch alebo v právnych predpisoch, môže byť vylúčený. Ak napríklad odporca nepotvrdí účasť na konaní v súvislosti s nárokom alebo nepodá vyjadrenie k nároku, žalobca môže podať návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Ak bol rozsudok voči odporcovi vydaný za týchto okolností, odporca sa môže domáhať zrušenia rozsudku alebo môže podať odvolanie na vyšší súd. Ak žalobca neposkytne podrobnosti o svojom nároku včas, odporca môže podať žiadosť o vylúčenie nároku z dôvodu omeškania. Žalobca sa môže proti tomuto rozhodnutiu odvolať na vyššom súde. Súd môže takisto využiť svoju diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o trovy konania, a to takým spôsobom, aby bol sankcionovaný účastník, ktorý spôsobil akékoľvek neprimerané omeškanie alebo ktorý nedodržal príslušné lehoty.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Strana v omeškaní môže súd požiadať o predĺženie lehoty. Ak má uplynutie lehoty za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie, strany v omeškaní môžu požiadať o zrušenie rozsudku alebo ak neuspejú, môžu podať odvolanie na vyšší súd.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehoty sú časové obdobia, v rámci ktorých sa musí vykonať úkon alebo ktoré musia uplynúť pred pojednávaním veci alebo vykonaním úkonu. Cieľom zavedenia lehôt je okamžite zabezpečiť spravodlivosť a zaručiť právo byť vypočutý. Procesné lehoty sú tie, ktorých dodržanie alebo nedodržanie má procesné následky. Lehoty sú rozdelené do dvoch hlavných kategórií: 1. lehoty predpísané na vykonanie ÚKONU sú tie, v rámci ktorých sa musí vykonať procesný úkon, ako napríklad zákonná lehota na podanie odvolania (pozri článok 318 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku); a 2. PRÍPRAVNÉ lehoty sú tie, po uplynutí ktorých sa musí vykonať procesný úkon. Z týchto lehôt, ako napríklad lehota na predvolanie žalovaného (pozri článok 228 Občianskeho súdneho poriadku – OSP), majú zvyčajne prospech žalovaní, pretože im poskytujú čas na prípravu. Toto rozlíšenie je dôležité, pretože lehoty na vykonanie úkonu je možné predĺžiť na základe vzájomnej dohody účastníkov konania, zatiaľ čo prípravné lehoty nie je možné predĺžiť. Lehoty na vykonanie úkonu uplynú v nasledujúci pracovný deň, ak sa deň uplynutia lehoty zhoduje so zákonným dňom pracovného pokoja, zatiaľ čo prípravné lehoty uplynú v deň uplynutia lehoty bez ohľadu na to, či je tento deň sviatok alebo deň pracovného pokoja. Významné procesné lehoty podľa Občianskeho súdneho poriadku sú tieto:

1. lehota na predvolanie účastníkov konania po podaní žaloby [šesťdesiat (60) dní pred pojednávaním; pokiaľ účastník konania nemá bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota deväťdesiat (90) dní pred pojednávaním – pozri článok 228 OSP];
2. lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku [pätnásť (15) dní od doručenia rozhodnutia, ak účastník súdený v neprítomnosti má bydlisko v Grécku; pokiaľ účastník konania, ktorý sa nedostavil na pojednávanie, má bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota šesťdesiat (60) dní od doručenia rozhodnutia – pozri článok 503 OSP];
3. lehota na podanie odvolania [tridsať (30) dní od doručenia konečného rozsudku, ak odvolateľ má bydlisko v Grécku; pokiaľ má odvolateľ bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota šesťdesiat (60) dní od doručenia konečného rozsudku. Ak konečný rozsudok nebol doručený, lehota na podanie odvolania je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku – pozri článok 518 OSP];
4. lehota na obnovu súdneho konania [šesťdesiat (60) dní, ak žalobca má bydlisko v Grécku; pokiaľ má žalobca bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota stodvadsať (120) dní – pozri článok 545 OSP];
5. lehota na podanie ďalšieho odvolania [tridsať (30) dní od doručenia rozsudku, ak odvolateľ má bydlisko v Grécku; pokiaľ má odvolateľ bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota deväťdesiat (90) dní od doručenia rozsudku. Ak rozsudok nebol doručený, lehota na ďalšie odvolanie je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku – pozri článok 564 OSP].

V Občianskom súdnom poriadku sa takisto stanovujú najmä procesné lehoty pre iné konania, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú manželských záležitostí (rozvodu, anulovania manželstva atď.), návrhu na vydanie platobného rozkazu a námietky proti takémuto návrhu (pozri článok 632 OSP), sporov týkajúcich sa nájmu, pracovných sporov, predbežných opatrení, exekučných konaní a námietky proti takýmto exekučným konaniam.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

V Grécku je neúplný zoznam sviatkov uvedený v zákone č. 1157/1981. Kritérium na určenie existencie sviatku je vo všeobecnosti nevykonávanie transakcií, a preto sviatky pre osobitné povolania alebo služby nie sú relevantné. Sviatky môžu byť štátne, náboženské alebo iné, dokonca aj lokálneho alebo dočasného charakteru. Sviatky pre služby vo verejnom záujme sú dni pracovného pokoja. Za sviatky sa považujú: 25. marec (štátny sviatok), 28. október (štátny sviatok), Nový rok, Zjavenie Pána (6. január), Veľký piatok, Biela sobota, 1. máj, 15. august, prvý sviatok vianočný a druhý sviatok vianočný, Svätodušný pondelok, Čistý pondelok (prvý deň veľkonočného pôstu), Veľkonočný pondelok a všetky nedele.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Procesné lehoty sú uvedené v článkoch 144 až 151 OSP. V závislosti od zdroja, ktorý určuje ich trvanie, sú lehoty rozdelené na zákonné (tie, ktoré sú stanovené v zákone, ako napríklad lehoty na podanie žaloby), sudcovské (tie, ktoré určí súd, ktorý koná vo veci, napríklad lehota na to, aby sa účastníci osobne dostavili na pojednávanie – pozri článok 245 OSP), suspenzívne (nedodržanie ktorých sa trestá odročením pojednávania) a prekluzívne lehoty (nedodržanie ktorých sa trestá stratou práva). Začiatok a uplynutie lehôt sú uvedené nižšie. Ak účastník konania zomrie počas trvania lehoty, lehota sa preruší. Ak lehota začína plynúť od doručenia dokumentu, nová lehota začne plynúť odo dňa nového doručenia právnemu nástupcovi zosnulej osoby. Ak začiatok plynutia lehoty spôsobila iná udalosť, nová lehota začne plynú odo dňa doručenia príslušného vyhlásenia uvedeným osobám. Prerušenie konania počas lehoty preruší lehotu a začne plynúť nová lehota odo dňa obnovenia konania. Obdobie od 1. do 31. augusta sa nezapočítava do lehôt na vykonanie úkonov uvedených v článku 147 ods. 7 OSP. Tieto lehoty zahŕňajú lehoty na podanie žaloby a lehoty na podanie námietky.

Zákon umožňuje predĺženie lehoty nielen na základe vzájomnej dohody účastníkov, ale aj so súhlasom sudcu. Zákonné a sudcovské lehoty možno predĺžiť s tým obmedzením, že nie sú dotknuté práva tretích osôb. Sudca nie je viazaný žiadosťou o predĺženie platnosti dohody a môže jej čiastočne vyhovieť alebo ju zamietnuť na základe posúdenia okolností v jednotlivých prípadoch. To znamená, že účastníci konania musia predložiť dôvody odôvodňujúce predĺženie. Napokon, lehotu možno skrátiť rozhodnutím súdu a na základe dohody účastníkov konania. Všetky zákonné lehoty okrem lehoty na podanie žaloby možno skrátiť.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď nastala udalosť, ktorá spôsobila začiatok plynutia lehoty (a momento ad momentum).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

V Občianskom súdnom poriadku sa nestanovuje predĺženie alebo skrátenie lehoty v prípade odoslania dokumentov poštou alebo iným druhom prepravnej služby.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Deň, keď došlo k udalosti, od ktorej začala plynúť lehota, sa môže zahrnúť do lehoty len v prípade, že to je výslovne stanovené v zákone, rozsudku alebo zmluve. Ustanovenie, v ktorom je uvedené, že určitá lehota začína plynúť odo dňa doručenia, nepredstavuje tento prípad. Z tohto dôvodu významné lehoty na podanie odvolania, ďalšieho odvolania alebo námietky začínajú plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia alebo uverejnenia rozsudku. Ak je však stanovené, že lehota začína plynúť od konkrétneho dňa, tento deň sa berie do úvahy pri výpočte lehoty. Ak lehota začína plynúť od doručenia, akýkoľvek iný spôsob prijatia oznámenia o obsahu dokumentu, ktorý sa má doručiť, je irelevantný pre výpočet lehoty.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Je irelevantné, či sú medzi začiatkom a koncom plynutia lehoty sviatky. Pracovné dni sa zohľadňujú pri výpočte iba vtedy, ak je to výslovne stanovené (ako v prípade lehoty na podanie odvolania proti platobnému rozkazu).

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Podobne, ak je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, je irelevantné, či sú medzi začiatkom a koncom plynutia lehoty sviatky, ak sa v zákone výslovne nestanovuje, že lehota sa týka pracovných dní.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak je lehota vyjadrená v rokoch, uplynie, keď uplynie zodpovedajúci dátum posledného roka. Je potrebné upozorniť, že pre výpočet lehoty je irelevantné, či je v lehote priestupný rok.

Ak je lehota vyjadrená v mesiacoch, uplynie, keď uplynie deň posledného mesiaca, ktorý zodpovedá začiatočnému dňu lehoty. Ak v mesiaci nie je takýto deň, použije sa posledný deň mesiaca. Je potrebné upozorniť, že počet dní každého mesiaca nie je relevantný.

Polročná lehota sa uplatňuje ako lehota šiestich (6) mesiacov a lehota pol mesiaca sa uplatňuje ako lehota pätnástich (15) dní.

Ak je lehota vyjadrená v týždňoch, uplynie, keď uplynie zodpovedajúci deň v týždni, ktorý zodpovedá jej začiatočnému dňu; konkrétne, keď udalosť nastala v pondelok, týždenná lehota uplynie nasledujúci pondelok.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu, vo sviatok alebo v deň pracovného pokoja, predĺži sa na nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Zákon umožňuje predĺženie lehoty nielen na základe vzájomnej dohody účastníkov, ale aj so súhlasom sudcu. Zákonné a sudcovské lehoty možno predĺžiť s tým obmedzením, že nie sú dotknuté práva tretích osôb. Sudca nie je viazaný žiadosťou o predĺženie platnosti dohody a môže jej čiastočne vyhovieť alebo ju zamietnuť na základe posúdenia okolností v jednotlivých prípadoch.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

1. Lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku [pätnásť (15) dní od doručenia rozhodnutia, ak účastník súdený v neprítomnosti má bydlisko v Grécku; pokiaľ účastník konania, ktorý sa nedostavil na pojednávanie, má bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota šesťdesiat (60) dní od doručenia rozhodnutia – pozri článok 503 OSP].
2. Lehota na podanie odvolania je stanovená v článku 518 ods. 1 OSP. Ak sa odvolateľ zdržiava v Grécku, táto lehota je tridsať (30) dní, a ak sa zdržiava v zahraničí alebo jeho pobyt nie je známy, lehota je šesťdesiat (60) dní. Lehota šesťdesiat (60) dní sa netýka osôb, ktoré majú dočasné bydlisko v zahraničí (cestovanie vo voľnom čase, niekoľkodňová neprítomnosť na konkrétny účel), ale má určité trvanie, ktoré súvisí s ich profesijným postavením a rodinným stavom.
3. Lehota na obnovenie súdneho konania [šesťdesiat (60) dní, ak má žalobca bydlisko v Grécku; pokiaľ má žalobca bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota stodvadsať (120) dní – pozri článok 545 OSP].
4. Lehota na podanie ďalšieho odvolania [tridsať (30) dní od doručenia rozsudku, ak má odvolateľ bydlisko v Grécku; pokiaľ má odvolateľ bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota deväťdesiat (90) dní od doručenia rozsudku. Ak rozsudok nebol doručený, lehota na ďalšie odvolanie je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku – pozri článok 564 OSP].

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Nárok na súdnu ochranu podľa gréckych právnych predpisov zahŕňa stálu aj dočasnú súdnu ochranu bez ohľadu na povahu sporu. Prípady, keď vzhľadom na naliehavosť veci alebo v záujme predchádzania bezprostrednému nebezpečenstvu môžu súdy nariadiť opatrenia na zabezpečenie alebo ochranu práva alebo na úpravu situácie, ako aj ich zmenu alebo zrušenie, sa riešia v skrátenom konaní (podľa článkov 682 až 738 OSP). Vzhľadom na naliehavosť vecí má sudca, ktorý koná s cieľom zabezpečiť rýchle vyriešenie a s ohľadom na práva strán na vypočutie, právomoc určiť čas a miesto konania o návrhu na nariadenie predbežných opatrení. Sudca má teda možnosť voľne vybrať spôsob vydania predvolania a lehotu na dostavenie sa na konanie aj pre osoby, ktoré majú bydlisko v zahraničí alebo ktorých bydlisko nie je známe. Pojednávanie je možné stanoviť aj na nedeľu alebo sviatok. Uvedené lehoty sa uplatňujú na všetky občianskoprávne konania okrem predbežných opatrení bez možnosti ich predĺženia.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

V gréckych právnych predpisoch neexistuje takéto ustanovenie.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Nedodržanie lehôt týkajúcich sa činnosti súdu nemá procesné dôsledky. Prekročenie lehoty na podanie žaloby proti úkonom účastníkov konania vedie k strate práva, zatiaľ čo iné druhy následkov, ako napríklad neprípustnosť pojednávania, nasledujú v prípade prípravných lehôt (pozri článok 271 ods. 1 OSP).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Restitutio in integrum je prostriedok nápravy ustanovený v ústave, pomocou ktorého strana, ktorá v dôsledku vyššej moci alebo v dôsledku podvodného úmyslu druhej strany nedodržala lehotu, je oprávnená požiadať o vrátenie pôvodného stavu pred uplynutím lehoty.

Vo výnimočných prípadoch však nie je možné podať takýto návrh, ak sa odvoláva na: a) chybu oprávneného advokáta alebo právneho zástupcu navrhovateľa, b) skutočnosti, ktoré sudca posúdil počas pojednávania o návrhu na predĺženie alebo odloženie lehoty s cieľom udeliť príslušné predĺženie alebo odklad. V žiadosti sa musia uviesť dôvody, pre ktoré lehota nebola dodržaná, dôkazy na zistenie pravdy a zmeškaný úkon alebo stav, ktorý sa vykonal. Návrh na restitutio in integrum sa musí prejednať do tridsiatich (30) dní odo dňa, keď bola odstránená prekážka, ktorá predstavuje zásah vyššej moci, alebo sa oznámil podvodný úmysel, za predpokladu, že nová lehota sa nemôže uplatniť, ak sa z akéhokoľvek dôvodu nedodrží uvedená lehota (pozri články 152 až 158 OSP).

Vo výnimočných prípadoch však nie je možné podať takýto návrh, ak sa odvoláva na: a) chybu oprávneného advokáta alebo právneho zástupcu navrhovateľa, b) skutočnosti, ktoré sudca posúdil počas pojednávania o návrhu na predĺženie alebo odloženie lehoty s cieľom udeliť príslušné predĺženie alebo odklad. V žiadosti sa musia uviesť dôvody, pre ktoré lehota nebola dodržaná, dôkazy na zistenie pravdy a zmeškaný úkon alebo stav, ktorý sa vykonal. Návrh na restitutio in integrum sa musí prejednať do tridsiatich (30) dní odo dňa, keď bola odstránená prekážka, ktorá predstavuje zásah vyššej moci, alebo sa oznámil podvodný úmysel, za predpokladu, že nová lehota sa nemôže uplatniť, ak sa z akéhokoľvek dôvodu nedodrží uvedená lehota (pozri články 152 až 158 OSP).

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Procesné lehoty - Španielsko

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Procesné úkony sa musia vykonať v určených termínoch (términos) alebo v lehotách (plazos) stanovených zákonom.

Termín určuje čas, dokedy sa daný procesný úkon musí uskutočniť.

Lehota určuje čas na vykonanie tohto postupu. Lehoty sa môžu vyjadriť v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch.

Ak sa v zákone nestanovuje lehota alebo termín, znamená to, že úkon sa musí vykonať bezodkladne.

Je však potrebné uplatniť kritérium proporcionality, článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ECHR), ktorými sa zavádza pojem primeranej lehoty (ktorá zohľadňuje okolnosti, ako napríklad zložitosť veci, ako dlho by za normálnych okolností trval tento druh veci, záujmy účastníka konania a jeho konanie v procese, konanie orgánov alebo posúdenie dostupných zdrojov). Ak však súd nedodrží pojem primeranej lehoty, ovplyvní to právo zakotvené v článku 24 ods. 2 španielskej ústavy.

Okrem toho nedodržanie termínov a lehôt zo strany súdov a zamestnancov súdu bez dostatočného dôvodu bude mať za následok disciplinárne konanie v súlade s organickým zákonom o súdnej moci (Ley Orgánica del Poder Judicial). Týmto nie je dotknutý nárok poškodeného na náhradu akýchkoľvek škôd, ktoré by tým mohli byť spôsobené.

Okrem procesných lehôt existuje samostatná otázka lehôt na uplatnenie hmotných zákonných práv (premlčacie a prekluzívne).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971

Z hľadiska regulácie správnych konaní je nariadenie č. 1182/71 v súčasnosti v procese transpozície do vnútroštátneho práva prostredníctvom článku 48 zákona zavádzajúceho právny režim, ktorým sa riadia verejné orgány a spoločné správne konanie (Ley de Régimen Jurídico de las Administraciones Públicas y del Procedimiento Administrativo Común). V článku 48 sa stanovuje:

1. Pokiaľ sa v španielskom práve alebo právnych predpisoch EÚ nestanovuje inak, ak sú lehoty vyjadrené v dňoch, znamená to, že ide o pracovné dni s vylúčením nedieľ a štátnych sviatkov. Ak je lehota vyjadrená v kalendárnych dňoch, uvedie sa to v súvisiacich oznámeniach.
2. Ak je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa uskutočnilo oznámenie alebo zverejnenie úkonu, alebo odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa návrh považuje za prijatý alebo zamietnutý v prípade neposkytnutia odpovede príslušnými orgánmi. Ak v poslednom mesiaci lehoty nie je deň, ktorý sa zhoduje so začiatočným dňom lehoty, za deň uplynutia lehoty sa považuje posledný deň daného mesiaca.
3. Ak je posledný deň lehoty dňom pracovného pokoja, lehota sa predĺži na ďalší pracovný deň.
4. Ak je lehota vyjadrená v dňoch, počíta sa odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol daný úkon oznámený alebo zverejnený, alebo odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa návrh považuje za prijatý alebo zamietnutý v prípade neposkytnutia odpovede príslušnými orgánmi.
5. Ak je deň pracovným dňom v obci alebo v autonómnej oblasti, v ktorej má dotknutá strana bydlisko, a zároveň je dňom pracovného pokoja v mieste, kde sa nachádza správny orgán, alebo naopak, takýto deň sa v každom prípade považuje za pracovný deň.
6. Skutočnosť, že deň bol vyhlásený za pracovný deň alebo za deň pracovného pokoja na účely počítania lehôt, sám osebe neurčuje, ako fungujú úrady verejnej správy, ako je organizovaný pracovný čas alebo prístup verejnosti k registrom.
7. Na účely počítania lehôt určia správy ústrednej vlády a autonómnych oblastí kalendár dní pracovného pokoja pre príslušné oblasti zodpovednosti podľa oficiálneho kalendára pracovných dní. Do kalendára schváleného autonómnymi oblasťami sa zahrnú dni pracovného pokoja pre rôzne orgány miestnej samosprávy v príslušnej zemepisnej oblasti, v ktorých sa kalendár bude uplatňovať.

Kalendár musí byť uverejnený pred začiatkom každého roka v príslušnom úradnom vestníku a iných médiách, aby sa zabezpečilo jeho sprístupnenie verejnosti.

WEBOVÝ ODKAZ na kalendár pracovných dní v roku 2022.

Dni pracovného pokoja na účely súdneho konania sú stanovené v článku 182 organického zákona o súdnej moci. V uvedenom článku sa stanovuje:

1. Tieto dni sú na procesné účely dňami pracovného pokoja: soboty a nedele, 24. a 31. december, národné, regionálne a štátne sviatky. Generálna súdna rada môže nariadením povoliť súdne konania počas týchto dní v prípadoch, ktoré nie sú výslovne uvedené v zákone.
2. Pracovný deň trvá od 8.00 do 20.00 hod., pokiaľ sa v zákone neustanovuje inak.

Podľa článku 183 organického zákona o súdnej moci sú dni v mesiaci august dňami pracovného pokoja pre všetky súdne konania s výnimkou konaní, ktoré sú vyhlásené za naliehavé podľa procesných právnych predpisov.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Pravidlá sú stanovené v knihe I hlave V kapitole II článkoch 130 až 136 zákona 1/2000 o občianskom súdnom konaní (Ley de Enjuiciamiento Civil) v znení zmien zákona 42/2015 z 5. októbra 2015.

Hlavnými črtami súčasných pravidiel sú:

a) Všetky súdne konania sa musia uskutočniť v pracovných dňoch a v pracovnom čase:

Pracovné dni sú všetky dni v roku okrem sobôt a nedieľ a štátnych sviatkov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Dni v mesiaci august sú takisto dni pracovného pokoja a súdy v týchto dňoch nezasielajú obhajcom elektronické oznámenia, pokiaľ sa tieto dni nepovažujú za pracovné dni na účely predmetných formálnych náležitostí.

Pracovný čas je od 8.00 do 20.00 hod., pokiaľ sa pre osobitný postup v zákone nestanovuje inak. Na účely oznamovania a výkonu rozhodnutia sa za pracovný čas považuje čas od 8.00 do 22.00 hod.

Pre určité postupy, ako napríklad predkladanie ponúk v elektronickej aukcii, je lehota výnimočne stanovená v kalendárnych dňoch, v ktorých sa neurčuje pracovný čas. V článku 649 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje lehota dvadsiatich kalendárnych dní od začatia aukcie a aukcia sa neskončí skôr ako hodinu po predložení poslednej ponuky, za predpokladu, že ponuka je vyššia ako predchádzajúca najvyššia ponuka, aj keď to znamená, že dvadsaťdňová začiatočná lehota sa predĺži najviac o 24 hodín.

b) Dni a hodiny sa môžu považovať za pracovné dni a pracovný čas na účely postupu, ktorý sa považuje za naliehavý, t. j. ak by oneskorenie mohlo závažne poškodiť zúčastnené strany alebo riadny výkon spravodlivosti, alebo by mohlo spôsobiť neúčinnosť rozhodnutia súdu. (Príkladmi sú nedobrovoľné prijatie do psychiatrickej liečebne a súdne opatrenia prijaté v najlepšom záujme maloletých osôb v prípade sporov vyplývajúcich z občianskoprávnych konaní.) To sa môže uskutočniť na podnet súdu alebo na žiadosť dotknutej strany a môže byť nariadené buď právnym zástupcom, alebo samotným súdom.

V každom prípade naliehavé opatrenia možno prijať v auguste bez potreby výslovného povolenia. Podobne sa povolenie nevyžaduje, ani keď musia naliehavé opatrenia začaté počas pracovného času pokračovať aj mimo pracovného času.

c) Pokiaľ ide o počítanie lehôt, lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po zákonnom oznámení o začiatku plynutia lehoty a zahŕňa posledný deň lehoty, ktorý sa končí o polnoci.

Ak sa však v zákone stanovuje, že lehota začína plynúť hneď po uplynutí inej lehoty, znamená to, že začne plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí predchádzajúcej lehoty bez potreby nového oznámenia.

d) Na predloženie dokumentov s nárokmi (článok 135 Občianskeho súdneho poriadku) existujú dva komunikačné prostriedky medzi súdom a účastníkmi konania:

1. V papierovej forme pre fyzické osoby, ktoré nie sú zastúpené súdnym zástupcom (procurador) (čo je vo všeobecnosti prípad, keď je hodnota nároku nižšia ako 2 000 EUR), alebo keď dokument nemožno predložiť v digitálnej forme.
2. Prostredníctvom súdnych online a elektronických systémov. Používanie týchto systémov je povinné pre obhajcov a pre niektorých účastníkov konania, a to aj vtedy, keď nie sú zastúpení súdnym zástupcom (napríklad právnickými osobami, notármi a súdnymi úradníkmi: pozri článok 273 Občianskeho súdneho poriadku). Účastníci konania si môžu takisto zvoliť použitie týchto systémov aj napriek tomu, že ich použitie nie je povinné. Ak sa dokumenty predložia elektronicky, potvrdenie sa poskytne vo forme elektronického potvrdenia, ktoré sa vydáva automaticky. Právnici môžu predložiť podania a iné dokumenty elektronicky 24 hodín denne, každý deň v roku. Ak sa dokument predloží v deň pracovného pokoja alebo mimo pracovného času, považuje sa za predložený na začiatku nasledujúceho pracovného dňa. Existuje takisto ustanovenie o predĺžení lehôt, ktoré uplynú v prípade, že povinný dokument nemožno predložiť v lehote v dôsledku neplánovaného prerušenia služby pre online podanie.

Bez ohľadu na spôsob podania možno akékoľvek dokumenty, na ktoré sa vzťahuje lehota, predložiť do 15.00 hod. v pracovný deň nasledujúci po dni, v ktorom lehota uplynie.

V konaniach na občianskych súdoch nie je možné podať dokumenty služobnému súdu.

e) Lehoty nemožno predĺžiť: ak účastník konania nedodrží lehotu, stráca možnosť vykonať predmetný procesný úkon.

WEBOVÝ ODKAZ:

OBČIANSKY SÚDNY PORIADOK (LEY DE ENJUICIAMIENTO CIVIL)

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

V článku 151 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje všeobecné pravidlo, že oznámenia všetkých rozhodnutí vydaných súdmi alebo právnymi zástupcami sa musia doručiť do troch dní od dátumu rozhodnutia alebo dátumu uverejnenia.

V článku 151 ods. 2 sa stanovuje, že ak sa oznámenie doručí štátnemu zástupcovi, štátnej právnej službe, právnemu zástupcovi Cortes Generales a zákonodarným zhromaždeniam alebo právnemu zástupcovi právnych služieb správy sociálneho zabezpečenia alebo iných orgánov autonómnych oblastí, alebo organizáciám miestnej samosprávy a ak sa oznámenie doručí prostredníctvom profesijných orgánov zastupujúcich zástupcov v súdnom konaní, bude sa považovať za doručené v pracovný deň nasledujúci po dni prijatia zaznamenanom v úradnom zázname alebo v potvrdení o prijatí, ak bolo oznámenie doručené elektronicky alebo online. Ak sa oznámenie odošle po 15.00 hod., bude sa považovať za prijaté v nasledujúci pracovný deň.

V článku 151 ods. 3 sa dopĺňa, že ak sa doručenie dokumentu alebo príkazu, ktoré majú byť priložené k oznámeniu, uskutoční až po dátume prijatia oznámenia, oznámenie bude považované za doručené v momente zaregistrovaného doručenia písomnosti, ak sú účinky oznámenia spojené s týmto dokumentom.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

V prípade doručenia rozhodnutia súdnym úradníkom (súdnym doručovateľom) alebo poštou je rozhodujúcim dátumom deň doručenia dokumentu súdnym úradníkom alebo poštovou službou a podpísania potvrdenia o jeho prijatí.

Ak sa oznámenie doručí uverejnením podľa článku 164 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že adresa žalovaného nie je známa, lehota začne plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa oznámenie zverejní na informačnej tabuli súdu alebo uverejní buď v úradnom vestníku, prípadne elektronicky.

Ak je potrebné previesť kópie dokumentov predložených súdnymi zástupcami súdnym zástupcom iných účastníkov konania, v článku 278 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že ak podľa zákona akt prevedenia vyvolá začiatok lehoty, v ktorej je potrebné vykonať procesné úkony, táto lehota začne plynúť bez účasti súdu a bude sa počítať odo dňa nasledujúceho po dni zaznamenanom na kópiách, ktoré boli prevedené, alebo odo dňa, ktorý sa považuje za deň prevodu, ak boli dokumenty doručené elektronicky.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Počítanie sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď došlo k udalosti, ktorá podľa zákona spôsobila začiatok plynutia lehoty.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Dni pracovného pokoja sú vylúčené z počítania lehôt s výnimkou, ktorá je vysvetlená vyššie pre ponuky v elektronických aukciách, kde je lehota vyjadrená v kalendárnych dňoch.

Pri výpočte lehôt na neodkladné opatrenia nie sú dni v mesiaci august klasifikované ako dni pracovného pokoja: z výpočtu sú vylúčené iba soboty, nedele a štátne sviatky.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch sa počítajú od jedného dátumu k druhému. V španielskych právnych predpisoch sa nestanovujú lehoty vyjadrené v týždňoch.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak v poslednom mesiaci lehoty nie je deň, ktorý sa zhoduje so začiatočným dňom lehoty, za deň uplynutia lehoty sa považuje posledný deň daného mesiaca.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja, považuje sa za predĺženú do nasledujúceho pracovného dňa.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Lehoty nemožno predĺžiť. Lehoty však možno prerušiť a termíny, ktoré nie je možné dodržať z dôvodu vyššej moci, je možné predĺžiť. V týchto prípadoch začne čas opäť plynúť, keď zanikne dôvod prerušenia alebo predĺženia. Súd musí buď bez návrhu, alebo na žiadosť účastníka konania postihnutého danou situáciou nájsť dôkaz o takejto situácii zapríčinenej vyššou mocou na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnia ostatní účastníci konania (pozri odpoveď na otázku 13).

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehoty pre rôzne druhy podaní sú ustanovené v zákone a nemožno ich predĺžiť. Lehota na podanie odvolania na súd vyššieho stupňa (recursos de apelación) a na najvyšší súd (recursos de casación) je 20 dní odo dňa nasledujúceho po oznámení súdneho rozhodnutia (články 458 a 479 Občianskeho súdneho poriadku).

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Zákonné lehoty nemožno predĺžiť. V niektorých prípadoch sa v zákone vyžaduje, aby súd stanovil konkrétny dátum a čas pre konkrétny úkon.

Výnimkou je ustanovenie o prerušení lehôt a predĺžení termínov v prípade vyššej moci:

1. Všeobecné ustanovenie je uvedené v článku 134 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Právny zástupca, či už z vlastného podnetu, alebo na žiadosť účastníka konania postihnutého danou situáciou musí nájsť dôkaz o takejto situácii spôsobenej vyššou mocou na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnia ostatní účastníci konania. Odvolanie na preskúmanie rozhodnutia právneho zástupcu možno podať na súde.
2. Ak sa po stanovení dátumu pojednávania niektoré z predvolaných osôb nemôžu dostaviť z dôvodu zásahu vyššej moci alebo z podobných dôvodov, musia to bezodkladne oznámiť súdu, poskytnúť dôkaz o dôvode a požiadať o nové pojednávanie (článok 183 ods. 1 a články 189 a 430 Občianskeho súdneho poriadku). Súd oznámi nové pojednávanie, ak prijme dôkaz o situácii a ak táto situácia bráni zúčastniť sa na pojednávaní: advokátovi (článok 183 ods. 2 a článok 188 ods. 1, 5 a 6 Občianskeho súdneho poriadku), účastníkovi konania, ktorého prítomnosť je potrebná, pretože nemá advokáta alebo pretože je nevyhnutné ho vypočuť (článok 183 ods. 3 a článok 188 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku) alebo svedkovi, prípadne znalcovi. Ak ide o svedka alebo znalca, môže byť vyzvaný preskúmať dôkazy mimo pojednávania po vypočutí účastníkov konania (článok 183 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
3. Lehota pre osobu, ktorá pohŕda súdom a žiada o zrušenie právoplatného rozsudku, sa môže v prípade vyššej moci predĺžiť (článok 502 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
4. V prípade, že sa dôkazy vykonajú pred uskutočnením súdneho konania (na základe povolenia sudcu podľa článku 293 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ak existuje opodstatnená obava, že nebude možné preskúmať dôkazy v obvyklom štádiu konania), návrh sa musí podať do dvoch mesiacov od preskúmania dôkazov, pokiaľ sa nepreukáže, že v tejto lehote nebolo možné začať súdne konanie z dôvodov zásahu vyššej moci alebo podobných dôvodov (článok 295 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Dvaja účastníci konania môžu po vzájomnej dohode takisto požiadať o pozastavenie konania bez uvedenia dôvodov alebo môže byť dôvodom pozastavenia to, že sa účastníkom konania umožní pokúsiť sa o dohodu alebo zmier alebo predložiť vec na mediáciu alebo rozhodcovské konanie. Konanie sa nesmie pozastaviť na viac ako 60 dní alebo do ukončenia mediácie (článok 19 ods. 4 a článok 415 Občianskeho súdneho poriadku).

V prípade podania žiadosti o právnu pomoc existujú podľa článku 16 zákona 1/1996 z 10. januára 1996 (zákon o právnej pomoci) v znení zmien už uvedeného zákona 42/2015 dve možnosti postupu:

1. Ak sa žiadosť podá v čase, keď už konanie prebieha, s cieľom zabrániť premlčaniu práva na podanie žaloby alebo odopretiu práva ktoréhokoľvek účastníka na súdne konanie, v dôsledku uplynutia lehoty môže právny zástupca alebo správny orgán z vlastného podnetu alebo na žiadosť účastníkov konania nariadiť pozastavenie plynutia lehoty, až kým sa nerozhodne o poskytnutí právnej pomoci alebo až kým nebude dočasne vymenovaný advokát a súdny zástupca v prípadoch, keď je právne zastúpenie povinné alebo sa vyžaduje v záujme spravodlivosti, a to za predpokladu, že žiadosť bola podaná v lehotách stanovených v právnych predpisoch o občianskoprávnom konaní.

2. Ak sa žiadosť o právnu pomoc podá pred začiatkom konania a na žalobu môže mať nepriaznivý vplyv uplynutie premlčacej alebo prekluzívnej lehoty, plynutie týchto lehôt sa preruší (v prípade premlčacej lehoty) alebo pozastaví (v prípade prekluzívnej lehoty), až kým nebude dočasne vymenovaný advokát poskytujúci právnu pomoc a podľa potreby aj súdny zástupca, ktorí budú vo veci konať v mene žiadateľa. Ak nie je možné vymenovať takéhoto advokáta a súdneho zástupcu, príslušná lehota sa preruší/pozastaví až do vydania konečného správneho rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci.

V každom prípade premlčacia lehota začne znovu plynúť, keď advokátska komora (Colegio de Abogados) žiadateľovi oznámi dočasné vymenovanie advokáta alebo keď Výbor pre právnu pomoc vydá rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci, pričom v oboch prípadoch začne uvedená lehota plynúť do dvoch mesiacov od podania žiadosti.

Ak je žiadosť zamietnutá alebo ak je jednoznačne nekorektná a jej cieľom je len predlžovať lehoty, súd konajúci vo veci môže pri výpočte lehôt uplatniť najprísnejšie podmienky povolené v právnych predpisoch so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplynú.

V ústnych konaniach týkajúcich sa vysťahovania z dôvodu nezaplatenia alebo uplynutia lehoty sa v článku 441 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku stanovuje iný prípad pozastavenia konania, keď sociálne služby potvrdia, že sa dotknutá domácnosť nachádza v neistej sociálnej a/alebo ekonomickej situácii. Súdny tajomník po prijatí oznámenia pozastaví konanie až do prijatia opatrení, ktoré sociálne služby považujú za vhodné, a to na obdobie najviac jedného mesiaca od doručenia oznámenia sociálnych služieb súdu, alebo na tri mesiace, ak je navrhovateľom právnická osoba. Po prijatí opatrení alebo uplynutí lehoty sa pozastavenie ruší a konanie pokračuje.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Neuplatňuje sa.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Vo všeobecnosti účastník konania, ktorý nedodrží lehotu alebo termín, stratí právo na vykonanie príslušného úkonu (článok 136 Občianskeho súdneho poriadku). Niektoré z najvýznamnejších príkladov sú:

• Pokiaľ sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, je vyhlásený za osobu, ktorá pohŕda súdom (článok 442 ods. 2 a článok 496 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), a konanie pokračuje bez toho, aby bol žalovaný opäť predvolaný. Žalovanému sa oznámi len toto rozhodnutie a právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončí súdne konanie (článok 497 Občianskeho súdneho poriadku).
• Ak sa v riadnom konaní žalobca alebo advokát žalobcu nedostaví na predsúdne konanie a žalovaný sa buď nedostaví, alebo sa dostaví, ale nedomáha sa oprávneného záujmu na pokračovaní konania, vec sa zamietne (článok 414).
• Ak sa v rámci ústneho konania žalobca nedostaví a žalovaný sa nedomáha oprávneného záujmu na pokračovaní konania, bude sa to považovať za ukončenie konania zo strany žalobcu. Žalobca bude vyzvaný k náhrade trov konania a na zaplatenie náhrady žalovanému, ak o to žalovaný požiada a poskytne dôkaz o spôsobenej škode a ujme (článok 442 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
• Bez ohľadu na povinnosť súdu aktívne viesť veci, ak je konanie nečinné, konanie skončí a všetky formy žalôb a odvolaní vo všetkých prípadoch sa považujú za stiahnuté (článok 237 Občianskeho súdneho poriadku). Konanie na prvom stupni zanikne po dvoch rokoch nečinnosti a považuje sa za zrušené, čo znamená, že je možné podať novú žalobu. Konanie na druhom stupni alebo čakanie na mimoriadny opravný prostriedok z dôvodu procesnej chyby alebo odvolania na najvyšší súd zanikne po jednom roku nečinnosti a účastník konania sa považuje za stranu, ktorá upustila od všetkých foriem odvolania. Lehoty sa počítajú od posledného doručenia oznámenia účastníkom konania. Konania nezaniknú, ak sú zastavené z dôvodu zásahu vyššej moci alebo z iných dôvodov, ktoré účastníci konania nemôžu ovplyvniť.
• Exekučné konanie nezanikne a môže pokračovať až do vykonania rozsudku, a to aj napriek nečinnosti počas uvedených lehôt. Na to, aby sa to mohlo uplatniť, je potrebné začať exekučné konanie, lebo v článku 518 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje päťročná premlčacia lehota na akýkoľvek výkon súdneho rozhodnutia založený na rozsudku súdu, súdnom rozhodnutí alebo mediačnej dohode. Päťročná lehota začína plynúť, keď rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Preto ak sa návrh na výkon rozhodnutia nepodá v tejto lehote, lehota uplynie a právo na vykonanie rozsudku prostredníctvom súdov zanikne.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak je účastník konania informovaný o uplynutí lehoty na určitý úkon, ktoré je podnetom na začatie ďalšieho procesného štádia, alebo ak je návrh alebo podanie účastníka zamietnuté z dôvodu omeškania, účastník sa môže proti rozhodnutiu odvolať. Tak je to napríklad v prípade zamietnutia vyjadrenia k nároku z dôvodu, že bolo predložené po uplynutí lehoty.

Osoba odsúdená v neprítomnosti, ktorej sa rozsudok doručil osobne, sa môže odvolať iba prostredníctvom odvolania na súd vyššieho stupňa (recurso de apelación) alebo na najvyšší súd (recurso de casación). Tieto spôsoby odvolania sú k dispozícii aj v prípade, že sa doručenie oznámenia uskutoční uverejnením v úradným publikáciách alebo elektronicky. V obidvoch prípadoch sa musí odvolanie podať v lehote stanovenej zákonom (článok 500 Občianskeho súdneho poriadku).

Ak sa niekto vôbec nedostavil na súd, môže požiadať o zrušenie rozsudku, ak sa nemohol dostaviť na súd alebo nevedel o existencii konania z dôvodov zásahu vyššej moci (článok 501 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Vo francúzskom práve sa rozlišuje medzi premlčacou lehotou, prekluzívnou lehotou a procesnou lehotou.

Premlčacia lehota je obdobie, na konci ktorého osoba buď získa vecné právo (vtedy hovoríme o „vydržaní“), alebo ho držiteľ práva môže v dôsledku jeho nevyužívania stratiť, prípadne sa považuje za neplatné (vtedy hovoríme o „premlčaní“). Premlčaciu lehotu je možné pozastaviť a prerušiť.

Prekluzívna lehota je mimoriadne prísne lehota, ktorá je vo všeobecnosti stanovená zákonom na účel podania konkrétnej žaloby. Po jej uplynutí sa nárok považuje za zaniknutý. Prekluzívne lehoty nemožno pozastaviť a v zásade ich nemožno prerušiť. Podľa článkov 2241 a 2244 občianskeho zákonníka však určité úkony, napríklad návrh na začatie súdneho konania alebo exekučný úkon (napríklad zaistenie majetku), tieto lehoty prerušujú.

Procesné lehoty sú lehoty, ktoré sa na úkony v rámci konania vzťahujú od chvíle, keď sa začne konanie. Sú v závislosti od situácie stanovené zákonom alebo určené sudcom. Lehoty stanovené pre súdne konanie neobmedzujú na rozdiel od prekluzívnych lehôt možnosť podania žaloby. Tieto lehoty nie je možné prerušiť ani pozastaviť.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Dni pracovného pokoja podľa aktuálne platných predpisov:

• 1. január;
• Veľkonočný pondelok;
• 1. máj;
• 8. máj;
• Nanebovstúpenie Pána;
• Svätodušný pondelok;
• 14. júl;
• Nanebovzatie Panny Márie (15. august);
• Sviatok všetkých svätých (1. november);
• 11. november;
• Prvý sviatok vianočný (25. december).

V niektorých departementoch a územných samosprávnych celkoch sú stanovené dni pracovného pokoja na pamiatku zrušenia otroctva: 27. máj na Guadeloupe, 10. jún vo Francúzskej Guyane, 22. máj na Martiniku, 20. december na ostrove Réunion a 27. apríl na ostrove Mayotte.

V departementoch Alsace-Moselle sú dňami pracovného pokoja Druhý sviatok vianočný a Veľký piatok.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Od nadobudnutia účinnosti zákona č. 2008-561 zo 17. júna 2008 (ktorý obsahuje prechodné ustanovenia) je premlčacia lehota v rámci všeobecného práva päť rokov (predtým to bolo 30 rokov).

Napriek tomu existuje veľa výnimiek z tejto zásady, napríklad v súvislosti so žalobami na určenie občianskoprávnej zodpovednosti v dôsledku udalosti, pri ktorej došlo k fyzickej ujme, pri ktorých sa premlčacia lehota stanovuje na desať rokov.

Trvanie prekluzívnych a procesných lehôt sa mení v závislosti od vecí a konaní.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Pokiaľ ide o procesné lehoty, keď sa má úkon alebo náležitosť vykonať pred uplynutím istej lehoty, začiatkom tejto lehoty podľa článku 640 Občianskeho súdneho poriadku je dátum úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo doručenia písomnosti, ktorým sa spustila.

Začiatok plynutia premlčacej lehoty podľa všeobecného práva sa pri žalobách proti osobám alebo žalobách týkajúcich sa majetku stanovuje na „deň, keď držiteľ práva vedel alebo mal vedieť o skutočnostiach, ktoré ho oprávňujú na výkon práva“. V určitých oblastiach je stanovený osobitný začiatok plynutia lehoty, napríklad pri žalobách na určenie občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú udalosťou, ktorá mala za následok fyzickú ujmu. Podľa článku 2226 občianskeho zákonníka začína desaťročná premlčacia lehota plynúť dňom, keď došlo k zlepšeniu stavu spôsobeného pôvodnou alebo zhoršenou ujmou.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Ak má doručenie na starosti súdny úradník, podľa článku 664-1 Občianskeho súdneho poriadku je dátumom doručenia deň doručenia písomnosti osobe v mieste bydliska alebo pobytu alebo dátum vyhotovenia zápisnice, v ktorej súdny úradník opíše úsilie vynaložené na vyhľadanie adresáta písomnosti, pokiaľ adresát nemá bydlisko ani miesto pobytu a nie je známe ani jeho pracovisko. Dátumom a časom elektronického doručenia je dátum a čas odoslania písomnosti adresátovi.

Podľa článkov 668 a 669 Občianskeho súdneho poriadku je dátumom doručenia písomnosti poštou z pohľadu odosielateľa dátum odoslania a z pohľadu adresáta dátum prijatia listu. Dátum odoslania písomnosti poštou je dátum uvedený na poštovej pečiatke. Dátumom odovzdania je dátum na podacom lístku alebo dátum potvrdzujúceho podpisu. Dátum prijatia písomnosti, ktorá bola doručená doporučeným listom s doručenkou, je dátum, ktorý správa pôšt uviedla pri odovzdaní listu adresátovi.

V článku 647-1 Občianskeho súdneho poriadku sa odchylne od týchto ustanovení stanovuje, že dátumom doručenia súdnej alebo mimosúdnej písomnosti vo Francúzskej Polynézii, na ostrovoch Wallis a Futuna, v Novej Kaledónii a vo Francúzskych južných a antarktických územiach alebo v zahraničí je z pohľadu odosielateľa dátum odoslania písomnosti súdnym úradníkom alebo súdnou kanceláriou alebo dátum prijatia na príslušnej prokuratúre.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Pokiaľ sa lehota vyjadruje v dňoch, deň úkonu, udalosti, rozhodnutia či doručenia písomnosti, ktorým sa zažala lehota, sa podľa článku 641 Občianskeho súdneho poriadku nezapočítava. Toto pravidlo sa vzťahuje na procesné lehoty.

Premlčacia lehota je tiež vyjadrená v dňoch, pričom sa nezapočítava deň, keď došlo k udalosti, ktorou začala plynúť. Pokiaľ ide o lehotu na podanie odvolania, keď osoba písomnosť neprijala, určité ustanovenia umožňujú rozlíšiť dátum začatia lehoty od dátumu doručenia písomnosti osobe alebo od prijatia opatrení núteného výkonu na základe písomnosti.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Podľa článku 642 Občianskeho súdneho poriadku sa lehota, ktorá by za bežných okolností uplynula v sobotu, v nedeľu, vo sviatok alebo v deň pracovného pokoja, predlžuje do prvého nasledujúceho pracovného dňa.

Vyplýva z toho, že lehota plynie aj v nedeľu a počas sviatkov, no predĺži sa, pokiaľ by jej koniec za normálnych okolností pripadol na sobotu, nedeľu, sviatok či deň pracovného pokoja.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Keď je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, podľa článku 641 Občianskeho súdneho poriadku uplynie dňom posledného mesiaca alebo posledného roka, ktorý má rovnaký dátum ako úkon, udalosť, rozhodnutie či doručenie písomnosti, ktorým sa lehota začala. V prípade, že v danom období neexistuje rovnaký dátum, lehota uplynie v posledný deň mesiaca.

Pokiaľ je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo dňoch, najprv sa odpočítavajú mesiace, potom dni.

Pravidlo uvedené v článku 642 Občianskeho súdneho poriadku (pozri predchádzajúcu otázku) sa vzťahuje na všetky lehoty, či už sú vyjadrené v dňoch, mesiacoch alebo rokoch.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Keď je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, podľa článku 641 Občianskeho súdneho poriadku uplynie dňom posledného mesiaca alebo posledného roka, ktorý má rovnaký dátum ako úkon, udalosť, rozhodnutie či doručenie písomnosti, ktorým sa lehota začala. V prípade, že v danom období neexistuje rovnaký dátum, lehota uplynie v posledný deň mesiaca.

Pokiaľ je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo dňoch, najprv sa odpočítavajú mesiace, potom dni.

Pravidlo uvedené v článku 642 Občianskeho súdneho poriadku (pozri predchádzajúcu otázku) sa vzťahuje na všetky lehoty, či už sú vyjadrené v dňoch, mesiacoch alebo rokoch.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ako už bolo uvedené, lehota, ktorá by za bežných okolností uplynula v sobotu, v nedeľu, vo sviatok alebo v deň pracovného pokoja, sa predĺži do prvého nasledujúceho pracovného dňa.

Predĺženie lehoty na prvý nasledujúci pracovný deň sa vzťahuje na všetky veci a konania.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Pokiaľ sa žiadosť predloží súdu, ktorý sídli v kontinentálnom Francúzsku, lehoty na dostavenie sa pred súd, na podanie odvolania, na podanie námietky, na požiadanie o opravný prostriedok a na kasačné konanie sa podľa článku 643 Občianskeho súdneho poriadku predlžujú o:

• jeden mesiac pre osoby žijúce vo francúzskych zámorských územiach Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Réunion, Mayotte, Svätý Bartolomej, Svätý Martin, Saint Pierre a Miquelon, vo Francúzskej Polynézii, na ostrovoch Wallis a Futuna, v Novej Kaledónii a vo Francúzskych južných a antarktických územiach;
• dva mesiace v prípade osôb, ktoré sa nachádzajú v zahraničí.

Pokiaľ sa žiadosť predloží súdu, ktorý sídli vo francúzskych zámorských územiach Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Réunion, Mayotte, Svätý Bartolomej, Svätý Martin, Saint Pierre a Miquelon a na ostrovoch Wallis a Futuna, lehoty na dostavenie sa pred súd, na podanie odvolania, na podanie námietky, na požiadanie o opravný prostriedok a na kasačné konanie sa podľa článku 644 Občianskeho súdneho poriadku predlžujú o:

• jeden mesiac pre osoby, ktoré sa nenachádzajú v územnom správnom celku, pre ktorý je príslušný daný súd;
• dva mesiace v prípade osôb, ktoré sa nachádzajú v zahraničí.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

V súlade s článkom 538 Občianskeho súdneho poriadku je lehota na podanie odvolania jeden mesiac v sporovom konaní a pätnásť dní v nesporových veciach. Vo viacerých predpisoch sa však nachádzajú výnimky z tohto pravidla. Lehota na podanie odvolania je pätnásť dní, pokiaľ ide rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, rozhodnutia exekučného sudcu, rozhodnutia sudcu pre rodinné veci, rozhodnutia sudcu pre deti vo veci výchovného opatrenia atď.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Vo všeobecnosti platí, že občianskoprávny súd môže v prípade núdzovej situácie a na základe povolenia sudcu skrátiť lehoty na dostavenie sa a doručenie predvolania. Takéto lehoty sa tiež môžu skrátiť na základe zákona alebo nariadenia.

Stranám sa napríklad môže povoliť doručiť predvolanie v konkrétny deň v prípade konaní o predbežných opatreniach či skrátených konaní, ale aj v rámci zrýchleného konania.

Sudcovia môžu vo všeobecnosti odložiť preskúmanie veci na neskorší dátum pojednávania, aby stranám umožnili dostaviť sa pred súd.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Pokiaľ je písomnosť určená strane s bydliskom na mieste, kde môže využiť predĺženie lehoty podľa článku 647 Občianskeho súdneho poriadku, pričom tejto osobe sa doručí písomnosť na mieste, ktorého obyvatelia nemajú nárok na predĺženie, na toto oznámenie sa budú vzťahovať iba lehoty priznané obyvateľom týchto miest.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Po uplynutí premlčacej alebo prekluzívnej lehoty je akékoľvek konanie postihnuté námietkou neprípustnosti, ktorá má za následok vyhlásenie návrhu za neprípustný, a to bez preskúmania podstaty.

Sankcie súvisiace s nedodržaním procesnej lehoty stanovenej zákonom alebo určenej súdom sa líšia v závislosti od toho, na čo lehota slúži, a od úkonu, ktorý sa má dosiahnuť. Právne predpisy neobsahujú žiadne sankcie za nedodržanie lehoty na dostavenie sa pred súd; podľa judikatúry sa nedodržaním lehoty na dostavenie sa pred súd ruší rozsudok vynesený pred jej uplynutím, pokiaľ sa žalovaný nedostavil.

Nedostatok náležitej starostlivosti zmluvných strán sa v prípade, že sa im poskytne určitá lehota, vo všeobecnosti trestá vyškrtnutím zo súdneho registra. Nesplnenie procesných úkonov sa trestá neplatnosťou (napríklad ak sa predvolanie nezašle do kancelárie v stanovenej lehote) alebo ukončením prešetrovania v rámci prípravy konania (riadny písomný postup).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Žiadne ustanovenie neumožňuje zvrátenie straty práva podať žalobu, ktorá je právnym účinkom uplynutia premlčacej alebo prekluzívnej lehoty.

Pokiaľ je to však uvedené v predpisoch, sudca má možnosť zrušiť účinky preklúzie voči strane vyplývajúce z uplynutia lehoty. V článku 540 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje možnosť zrušiť účinky preklúzie voči strane vyplývajúce z uplynutia lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, ktorý bol vydaný v neprítomnosti alebo sa považuje za kontradiktórny, keď strana bez toho, aby sa dopustila chyby, nevedela o rozsudku v dostatočnom časovom predstihu potrebnom na uplatnenie opravných prostriedkov, alebo v prípade, že nemôže konať.

Rozhodnutie súdu, ktorým sa procesný úkon vyhlasuje za neplatný, môže byť predmetom žiadosti o zrušenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty podanej na súde, ktorý vydal rozhodnutie. Neplatnosťou úkonu sa navyše ukončuje konanie, pričom právo na podanie žaloby zostáva zachované. Pokiaľ teda nenastal žiaden dôvod pre neprípustnosť konania, najmä premlčanie, môže sa podať nový návrh.

Rozhodnutie o vyškrtnutí zo súdneho registra nepodlieha opravným prostriedkom. Napriek vyškrtnutiu konanie pretrváva. Výsledkom je, že sa zachovajú účinky prerušenia premlčacej alebo prekluzívnej lehoty vyplývajúceho z predvolania. Prerušenie konania možno ukončiť podaním žiadosti o opätovné zapísanie veci do súdneho registra, v ktorej sa uvedú podniknuté kroky odôvodňujúce opätovné zapísanie.

Súvisiace odkazy

Webové stránky Legifrance – Občiansky súdny poriadok

Webové stránky Legifrance – Občiansky súdny poriadok v angličtine a španielčine

Webové stránky Legifrance – dni pracovného pokoja

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V Chorvátskej republike sú lehoty v občianskoprávnych konaniach upravené v ustanoveniach článkov 111 až 114 zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 53/91, 91/92, 112/99, 129/00, 88/01, 117/03, 88/05, 2/07, 84/08, 96/08, 123/08, 57/11, 25/13, 89/14 a 70/19; ďalej len: ZPP].

Lehota je určité časové obdobie, počas ktorého sa môže vykonať procesný úkon alebo pred uplynutím ktorého sa vykonať nemôže.

Chorvátske procesné právo uznáva niekoľko druhov lehôt:

• zákonné (zakonski) a sudcovské (sudski) lehoty – trvanie zákonných lehôt stanovuje zákon a súd alebo účastníci konania ich nemôžu zmeniť a trvania sudcovských lehôt určí na základe zákonného oprávnenia súd podľa svojho uváženia pre každý jednotlivý prípad,
• predĺžiteľné (produživi) a nepredĺžiteľné (neproduživi) lehoty – zákonné lehoty sa nepredlžujú, zatiaľ čo sudcovské lehoty sa môžu predĺžiť na základe rozhodnutia súdu, ale iba na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú oprávnené dôvody (článok 111 ods. 2 ZPP),
• subjektívne (subjektivni) a objektívne (objektivni) lehoty – subjektívne lehoty sú tie, ktorých začiatok závisí od toho, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o udalosti, ktorá je relevantná na výpočet lehoty, a objektívne lehoty sú tie, ktoré sa počítajú od vzniku relevantných skutočností bez ohľadu na to, kedy sa oprávnená osoba o nich dozvedela,
• prekluzívne (prekluzivni) a poriadkové (instruktivni) lehoty – nedodržanie prekluzívnej lehoty vedie k strate práva následne vykonať procesný úkon, zatiaľ čo nedodržanie poriadkovej lehoty nevedie k škodlivým následkom a procesný úkon sa môže následne vykonať,
• minimálne (dilatorni) lehoty a lehoty na plnenie (paricijski) – minimálne lehoty znamenajú, že procesný úkon sa nemôže vykonať pred uplynutím určitého obdobia, zatiaľ čo lehoty na plnenie znamenajú, že súd nemôže vykonať určitú činnosť pred uplynutím lehoty na plnenie,
• občianskoprávne (građanskopravni) a procesné (procesnopravni) lehoty – občianskoprávne lehoty sú tie, ktoré stanovujú časové obdobie na získanie oprávnenia alebo splnenie povinností, ktoré vyplývajú z ustanovení občianskeho práva hmotného, zatiaľ čo procesné lehoty stanovujú časové obdobie na získanie oprávnenia alebo splnenia povinností vyplývajúcich z ustanovení (občianskeho) procesného práva.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Zoznam dní pracovného pokoja v Chorvátskej republike sa riadi zákonom o sviatkoch, pamätných dňoch a dňoch pracovného pokoja v Chorvátskej republike (Zakon o blagdanima, spomendanima i neradnim danima u Republici Hrvatskoj) (NN č. 110/19).

Štátne sviatky v Chorvátskej republike sú tieto:

• 1. január – Nový rok
• 6. január – Zjavenie Pána
• Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok
• Božie telo
• 1. máj – Sviatok práce
• 30. máj – Deň štátnosti
• 22. jún – Deň boja proti fašizmu
• 5. august – Deň víťazstva a vďakyvzdania vlasti a Deň veteránov vlasti
• 15. august – Nanebovzatie Panny Márie
• 1. november – Sviatok všetkých svätých
• 18. novembra – Deň pamiatky obetí vlasteneckej vojny vo Vukovare a Škabinrje
• 25. december – prvý sviatok vianočný
• 26. december – druhý sviatok vianočný/Deň svätého Štefana

V Chorvátskej republike sú štátne sviatky dňami pracovného pokoja.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Lehoty sa počítajú v dňoch, mesiacoch a rokoch.

Pravidlá počítania lehôt sa uplatňujú na všetky lehoty. Lehoty sa počítajú v celých dňoch od polnoci do polnoci (computatio civilis, a die ad diem) počítaním hodín a minút (computation naturalis, a momento ad momentum) a nie od okamihu do okamihu. Pre viac informácií o všeobecných pravidlách pozri odpoveď na otázku 1.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Dátum začiatku plynutia lehoty je dátum začatia konania alebo nejakého iného úkonu (napr. doručenia, oznámenia), od ktorého sa musí počítať trvanie lehoty. Dátum začiatku nie je zahrnutý v lehotách, ktoré sú vyjadrené v dňoch. Za začiatok lehoty sa považuje prvý nasledujúci deň.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Všeobecným pravidlom doručovania je, aby sa uskutočnilo v pracovný deň, a to konkrétne od siedmej do dvadsiatej hodiny v obydlí alebo na pracovisku osoby, ktorej sa má dokument doručiť, alebo na súde, ak sa tam dotknutá osoba nachádza. Výnimka z uvedeného pravidla, že doručenie sa musí uskutočniť v pracovný deň a konkrétne od siedmej do dvadsiatej hodiny sa nevzťahuje na doručenie poštou alebo notárom.

Doručenie sa môže uskutočniť aj v inom čase a na inom mieste so súhlasom osoby, ktorej sa má dokument doručiť.

Ak to súd považuje za potrebné, vydá príkaz na doručenie na akékoľvek iné miesto alebo v akomkoľvek inom čase. V prípade tejto formy doručenia sa osobe, ktorej sa má oznámenie doručiť, odovzdá kópia rozhodnutia súdu, ktorý nariadil doručenie. Rozhodnutie nemusí obsahovať vysvetlenie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak sa lehota počíta na dni, deň, keď sa doručenie alebo oznámenie uskutočnilo, alebo deň vykonania úkonu, od ktorého lehota začína plynúť, nie je zahrnutý v tejto lehote. Lehota začne plynúť až v prvý nasledujúci deň.

Napríklad, ak pätnásťdňová lehota začne plynúť od udalosti, ku ktorej došlo 5. februára, pätnásťdňová lehota uplynie o polnoci 20. februára.

Z tohto dôvodu sa lehota nezačne počítať v deň udalosti (dies a quo), ale v nasledujúci deň.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Ak je lehota vyjadrená v dňoch, uvedený počet dní predstavuje kalendárne dni. Ak však posledný deň lehoty pripadne na štátny sviatok alebo na nedeľu, alebo na iný deň, keď je súd zatvorený, lehota uplynie na konci prvého nasledujúceho pracovného dňa.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty, ktoré sa počítajú v mesiacoch alebo rokoch, končia na konci dňa posledného mesiaca alebo roka, ktorého číslo sa zhoduje s číslom dňa, v ktorom lehota začala plynúť.

Ak v poslednom mesiaci nie je takýto deň, lehota uplynie v posledný deň takéhoto mesiaca.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pozri bod 8.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Lehotu stanovenú súdom možno predĺžiť len raz, a to na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú legitímne dôvody.

Tento návrh sa musí predložiť pred uplynutím lehoty, pre ktorú sa požaduje predlženie.

Odvolanie proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty nie je prípustné.

Predĺžená lehota začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, pre ktorú sa žiadalo predĺženie.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Proti rozsudku vydanému súdom prvého stupňa môžu účastníci konania podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa doručenia kópie rozsudku, pokiaľ tento zákon nestanovuje inú lehotu. V prípade sporov týkajúcich sa šekov a zmeniek je táto lehota osem dní.

Lehoty na podanie opravného prostriedku sa pozastavujú medzi 1. a 15. augustom.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Lehotu stanovenú súdom možno predĺžiť len raz, a to na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú legitímne dôvody.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

V pravidlách občianskeho súdneho konania v Chorvátskej republike sa nestanovuje predĺženie lehoty vzhľadom na miesto pobytu účastníkov konania.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Následky závisia od právnej povahy lehôt, t. j. v prípade zákonných lehôt, ktoré sú nepredĺžiteľné, a účastník konania nevykoná procesný úkon v stanovenej lehote, nedodržanie takejto lehoty má za následok stratu práva na následné vykonanie tohto procesného úkonu.

Na druhej strane existujú lehoty, ktorých nedodržanie nemá za následok stratu práva následne vykonať úkon a tieto lehoty sa označujú ako poriadkové.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak sa účastník konania nedostaví na pojednávanie alebo nedodrží lehotu na vykonanie úkonu v konaní a z tohto dôvodu stratí právo vykonať úkon, súd môže povoliť tomuto účastníkovi na jeho návrh, aby vykonal úkon neskôr (návrh na obnovenie predchádzajúceho stavu), ak sa domnieva, že existujú oprávnené dôvody na nekonanie.

Návrh sa musí podať do ôsmich dní odo dňa, keď dôvod nekonania zanikol; v prípade, že sa účastník konania dozvedel o nekonaní neskôr, uvedená lehota začína plynúť v deň, keď sa o tom účastník dozvedel. Po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa nekonania nie je možné podať návrh na obnovenie predchádzajúceho stavu.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Procesné lehoty, t. j. lehoty, v ktorých sa musí uskutočniť konkrétny úkon, môžu byť a) povinné (perentorio), čo znamená, že pri ich nedodržaní je úkon neplatný; b) orientačné (ordinatorio), čo znamená, že nedodržanie nemá za následok neplatnosť; c) minimálne (dilatorio), čo znamená, že úkon je neplatný, ak sa uskutočnil pred príslušným dátumom (Občiansky súdny poriadok, články 152 až 155; pozri prílohu uvedenú ďalej).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Za dni pracovného pokoja sa považujú tieto dni: všetky nedele, 1. január, 6. január, 25. apríl, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 2. jún, 15. august, 1. november, 8. december a 25. a 26. december.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Do výpočtu procesnej lehoty sa nezahŕňa deň začiatku (dies a quo). Ak je posledný deň (dies ad quem) dňom pracovného pokoja, lehota sa automaticky predĺži do nasledujúceho pracovného dňa. Ak sa zákon vzťahuje na pojem „čistých dní“ (giorni liberi), z výpočtu sa vylúči deň začiatku i posledný deň.

Ak sa v zákone výslovne neuvádza, že lehota je povinná, bude sa považovať za orientačnú.

Na výpočet lehoty vyjadrenej v mesiacoch alebo rokoch sa používa bežný kalendár. Lehota tak uplynie po uplynutí posledného okamihu dňa v mesiaci zodpovedajúcom mesiacu začiatku alebo v prípade lehoty vyjadrenej v rokoch po uplynutí posledného okamihu dňa v mesiaci a (následne) roku zodpovedajúcich mesiacu a roku začiatku bez ohľadu na to, či mesiace majú 31 alebo 28 dní alebo či výpočet zahŕňa február priestupného roku.

Povinné lehoty nie je možné predĺžiť.

Procesné lehoty na bežných a správnych súdoch (okrem vecí týkajúcich sa pracovného práva) sa automaticky prerušujú počas justičných prázdnin od 1. augusta do 31. augusta každého roka v súlade s reformou zavedenou zákonným dekrétom č. 132/2014 (prerušenie predtým trvalo do 15. septembra) a ich výpočet pokračuje alebo sa začne od konca tohto obdobia prerušenia.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Ak sudca neurčí dátum začiatku, lehota zvyčajne začne plynúť od okamihu, keď sa strana skutočne alebo právne dozvie o povinnosti (napríklad: lehota na odvolanie sa začína okamihom oznámenia rozsudku, alebo ak to nie je možné, okamihom jeho uverejnenia).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Môže sa to stať v týchto dvoch prípadoch:

a) v súvislosti s lehotami, ktoré začínajú plynúť od dátumu doručenia alebo oznámenia dokumentu (napríklad lehoty na odvolanie proti rozsudku).

V týchto prípadoch sa na účely odvolania v krátkej lehote stanovenej v článku 325 Občianskeho súdneho poriadku (30 dní na prvé odvolanie alebo 60 dní na odvolanie v právnej otázke pred kasačným súdom) berie do úvahy okamih prijatia rovnopisu rozsudku adresátom. Okamih, od ktorého lehota začína plynúť, sa tak môže líšiť v závislosti od spôsobu doručenia, pretože poštové doručenie môže byť pomalšie ako doručenie súdnym úradníkom.

b) v súvislosti s doručením poštou ústavný súd (rozsudky č. 477 z roku 2002 a č. 28 z roku 2004) rozhodol, že súdny dokument je na strane odosielateľa doručený vtedy, keď sa odovzdá súdnemu úradníkovi, bez ohľadu na spôsob následného poslania (doručenie poštou alebo súdnym úradníkom), zatiaľ čo na strane príjemcu je doručený v deň prijatia dokumentu.

Táto zásada znamená, že čas doručenia dokumentu odosielateľom sa líši od času prijatia adresátom. Táto zásada bola prijatá aj v nariadení Rady (ES) č. 1348/2000. Zásada sa týka iba včasnosti doručenia dokumentu, pričom lehota sa považuje za dodržanú doručujúcim účastníkom konania, ak sa dokument odovzdá súdnemu úradníkovi pred uplynutím príslušnej lehoty. Nemá vplyv na čas začiatku iných lehôt, ako sú čas oznámenia alebo doručenia dokumentu adresátovi alebo zverejnenia rozsudku, ani na iné udalosti, ako je podrobnejšie vysvetlené vyššie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie, deň, v ktorom došlo k udalosti, sa neberie do úvahy.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Počítajú sa všetky dni. Koniec lehoty sa presunie na nasledujúci pracovný deň len v prípade, že pripadne na deň pracovného pokoja.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, myslia sa kalendárne mesiace a roky.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

V týchto prípadoch lehota uplynie po uplynutí posledného okamihu dňa v mesiaci zodpovedajúcom mesiacu začiatku alebo v prípade lehoty vyjadrenej v rokoch po uplynutí posledného okamihu dňa v mesiaci a (následne) roku zodpovedajúcich mesiacu a roku začiatku bez ohľadu na to, či mesiace majú 31 alebo 28 dní alebo či výpočet zahŕňa február priestupného roku.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Povinné lehoty nie je možné predĺžiť. Účastníci konania však môžu požiadať súd o predĺženie v prípade, že môžu preukázať, že sa im nepodarilo dodržať lehotu z dôvodov, ktoré nemohli ovplyvniť.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

V prvom rade je nutné rozlišovať medzi dlhými a krátkymi lehotami.

Dlhá lehota je šesť mesiacov od uverejnenia rozsudku. Krátka lehota, ktorá začína plynúť v okamihu oznámenia rozsudku, je 30 dní na podanie odvolania na odvolací súd a 60 dní na podanie odvolania na kasačný súd. Návrhy týkajúce sa odporu tretej strany so zrušujúcimi účinkami (opposizione di terzo revocatoria) a návrhy na obnovu (revocazione) sa musia podať do 30 dní od zistenia podvodu alebo chyby, ktorých sa návrh týka. Odvolania na základe nepríslušnosti sa musia podať do 30 dní.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Platí všeobecné pravidlo, že súd môže stanoviť ľubovoľné lehoty v rámci intervalu stanoveného zákonom. Lehoty na dostavenie sa pred súd sú však stanovené zákonom, teda nie súdom. Podľa článku 168a Občianskeho súdneho poriadku môže súd odložiť dátum prvého pojednávania najviac o 45 dní.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

V Taliansku neexistuje všeobecné pravidlo pre predĺženie lehôt. V niektorých prípadoch však lehoty boli prerušené v dôsledku prírodných katastrof. Predĺženie teda spravidla platí len pre osoby alebo oblasti, na ktoré sa vzťahuje regulačné opatrenie alebo ministerská vyhláška.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Nedodržanie povinnej lehoty vedie k strate práva vykonať úkon, na ktorý sa vzťahuje lehota.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Osoby, ktoré nedodržali lehotu, môžu požiadať o predĺženie lehoty, ak môžu preukázať, že ju nedodržali z dôvodov, ktoré nemohli ovplyvniť.

Súvisiace prílohy

Procesné lehoty: Občiansky súdny poriadok, články 323 – 338 (72 Kb)

Procesné lehoty: Občiansky súdny poriadok, články 152 – 155 (41 Kb)

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Najdôležitejšie lehoty na základe pravidiel občianskoprávneho konania:

Lehota na registráciu súdnych dokumentov:

V prípade všeobecne schváleného súdneho predvolania musí navrhovateľ podať zdôvodnenie žalobného nároku na súd a doručiť ho odporcovi v lehote 10 dní odo dňa, keď odporca podá vyhlásenie o dostavení sa, pokiaľ súd nestanoví inak.

Odporca, ktorý už podal vyhlásenie o dostavení sa, musí v lehote 14 dní odo dňa prijatia zdôvodnenia žalobného nároku podať zdôvodnenie obhajoby, pokiaľ súd túto lehotu nepredĺži.

Lehota na výkon rozsudku súdu:

Rozsudok súdu možno vykonať do 6 rokov odo dňa, keď sa stal vykonateľným. Ak nie je možné vykonať rozsudok v stanovenej lehote, navrhovateľ môže požiadať o obnovu rozsudku (čo predstavuje nepriame predĺženie lehoty).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Okrem soboty a nedele patria medzi dni pracovného pokoja na Cypre tieto dni:

• Nový rok: 1. januára,
• Traja králi: 6. januára,
• Čistý pondelok (pohyblivý sviatok),
• štátny sviatok: 25. marca (začiatok revolúcie v roku 1821),
• štátny sviatok: 1. apríla (začiatok boja za oslobodenie Cypru v rokoch 1955 – 1959),
• Prvý máj: 1. mája,
• Veľký piatok: piatok pred Veľkou nocou,
• Veľkonočný pondelok: pondelok po Veľkej noci,
• Svätodušná nedeľa (pohyblivý sviatok),
• Nanebovzatie Panny Márie: 15. augusta,
• Deň nezávislosti: 1. októbra,
• štátny sviatok: 28. októbra (výročie odmietnutia ultimáta fašistického Talianska v roku 1940),
• Štedrý večer: 24. decembra,
• Prvý sviatok vianočný: 25. decembra,
• Druhý sviatok vianočný: 26. decembra.

Podľa pravidla č. 61 občianskeho súdneho poriadku sa navyše na právny systém vzťahujú tieto oficiálne dni pracovného pokoja:

• obdobie od 10. júla do 9. septembra vrátane (letné prázdniny),
• obdobie od 24. decembra do 6. januára vrátane (vianočné prázdniny),
• obdobie od štvrtka pred Veľkou nocou do nedele na sv. Tomáša vrátane (veľkonočné prázdniny).

Pojednávania alebo iné konania sa v uvedených obdobiach môžu uskutočniť len na základe pokynov Najvyššieho súdu alebo akéhokoľvek sudcu s právomocou v danom konaní.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

• Občiansky súdny poriadok sa uplatňuje v rôznych občianskoprávnych konaniach.
• Ustanovenia zákona 165(I)/2002 o premlčaní sa vzťahujú na lehoty na podanie žaloby.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť v deň nasledujúci po doručení, keďže podľa článku 2 zákona o výklade „dni“ znamenajú „čisté dni“.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Podľa občianskeho súdneho poriadku sa dokumenty v Cyperskej republike doručujú osobne prostredníctvom súdneho úradníka (procesný doručovateľ) (okrem výnimočných prípadov, keď súd môže na návrh nariadiť iný spôsob). Dátum doručenia nemá vplyv na lehotu.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie. Pozrite si odpoveď na otázku 4.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Keď je lehota vyjadrená v dňoch, vzťahuje sa na „kalendárne dni“, pokiaľ súd v konkrétnej veci nestanoví inak. Súd napríklad môže stanoviť, že námietka žalovaného sa má zaregistrovať „do 3 pracovných dní od dnešného dňa“ alebo že opatrenie sa má doručiť (napr. odporcovi v konaní ex parte alebo bankovej inštitúcii v konaní o zmrazení účtu) „do 5 pracovných dní od jeho vydania“.

Podľa zákona o výklade „dni“ vždy znamenajú „čisté dni“.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota sa vzťahuje na kalendárne týždne alebo mesiace.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

V týchto prípadoch lehota uplynie po uplynutí poslednej hodiny posledného dňa týždňa, mesiaca alebo roka lehoty.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, v týchto prípadoch sa ukončenie lehoty presunie na prvý nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Podľa nariadenia 2 pravidla č. 57 občianskeho súdneho poriadku súd môže predĺžiť alebo skrátiť všetky lehoty stanovené v uvedených pravidlách alebo v príslušnom opatrení bez stanovenia akýchkoľvek podmienok alebo za podmienok, ktoré sú potrebné v záujme spravodlivosti.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Odvolanie proti dočasnému alebo konečnému opatreniu vo veci, ktorá nie je žalobou, a proti zamietnutiu predbežného návrhu, možno podať do 14 dní odo dňa, v ktorom sa opatrenie stalo záväzným, alebo odo dňa zamietnutia návrhu.

Vo všetkých ostatných prípadoch (napr. odvolanie proti právoplatnému rozsudku v občianskoprávnom konaní) sa odvolanie musí podať do 6 týždňov odo dňa, v ktorom sa rozsudok stal záväzným.

Lehota sa môže predĺžiť len v zriedkavých a výnimočných prípadoch.

Lehoty na podanie žaloby sú stanovené v zákone 165(I)/2002 o premlčaní.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Po doručení žaloby má odporca lehotu 10 dní na podanie vyhlásenia o dostavení sa.

Ostatné lehoty na dostavenie sa účastníkov konania na súd stanoví samotný súd.

V prípade návrhu prvý dátum dostavenia sa na súd stanovuje registračné oddelenie súdu po podaní návrhu, pokiaľ neexistuje osobitný dôvod na stanovenie osobitného dátumu dostavenia sa. V takom prípade sa osobitný dátum stanoví až po tom, ako to povolí súd prejednávajúci danú vec.

Pokiaľ ide o úpravu iných lehôt, pozrite si odpoveď na otázku 11.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Ak je rozhodným právom v súvislosti s príslušnosťou právo Cypru, platia rovnaké pravidlá a rovnaké termíny bez ohľadu na miesto bydliska účastníka konania, ktorému sa doručuje návrh na začatie konania.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak odporca v stanovených lehotách nepodá vyhlásenie o dostavení sa, prípadne následne nepodá zdôvodnenie obhajoby, navrhovateľ môže podať návrh na vydanie rozhodnutia vo svoj prospech.

Podobne aj odporca môže podať návrh na zamietnutie žaloby, ak v prípade všeobecne potvrdeného súdneho predvolania navrhovateľ v stanovenom termíne nepodá zdôvodnenie žalobného nároku.

Súd navyše môže ignorovať námietku voči návrhu podanú po uplynutí príslušnej lehoty, čím odporca, ktorý nedodržal lehotu, môže stratiť právo byť vypočutý v priebehu konania.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Navrhovateľ, ktorý nedodržal lehotu a ktorého žaloba bola zamietnutá, môže podať návrh na obnovu konania.

Odporca, ktorý nedodržal lehotu a proti ktorému bol vydaný rozsudok, môže podať návrh na odklad rozsudku.

Týmto návrhom sa vyhovie prostredníctvom výnimky.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Procesné lehoty sú časové obdobia, v rámci ktorých sa musia urobiť niektoré procesné úkony.

Lehoty možno klasifikovať nasledujúcim spôsobom podľa toho, kto je nimi viazaný:

- lehoty, ktoré musia dodržať súdy, sudcovia alebo súdni úradníci, sú stanovené zákonom a zvyčajne sú krátke. V občianskom súdnom konaní sú tieto lehoty v rozmedzí od jedného do 30 dní [napríklad 15 dní podľa článku 102 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (Civilprocesa likums, ďalej len „CPL“); 30 dní podľa článku 140 ods. 9 CPL; 15 dní podľa článku 341.6 ods. 2 CPL]. Sudca musí rozhodnúť o prijatí alebo neprijatí návrhu do siedmich dní od jeho doručenia. Keď je však predmetom návrhu návrat dieťaťa do Lotyšska, ktorý sa bude musieť predložiť do zahraničia, rozhodnutie sa musí prijať na súdnom pojednávaní do 15 dní po začatí konania. Rozhodnutie o opatreniach na zabezpečenie nároku sa musí vydať najneskôr deň po začatí konania. Rozhodnutie o predbežnej ochrane pred násilím sa musí vydať najneskôr nasledujúci pracovný deň po prijatí návrhu, ak nie je potrebné vyžadovať ďalšie dôkazy, alebo ak by oneskorenie mohlo mať výrazný vplyv na práva navrhovateľa. V iných prípadoch sa musí vydať do 20 dní po prijatí návrhu. Na niektoré kategórie právnych vecí sa vzťahuje lehota, v rámci ktorej sa musí súdne preskúmanie veci začať alebo sa musí vec preskúmať a ukončiť rozhodnutím. Rovnopis rozsudku alebo rozhodnutia sa má zaslať najneskôr do troch dní po vydaní rozsudku alebo rozhodnutia, alebo ak sa vydáva skrátený rozsudok, do troch dní od vyhotovenia úplného rozsudku. V zákone sa stanovujú aj ďalšie lehoty. Niekedy musia súdy alebo súdni úradníci urobiť určité úkony bezodkladne. V niektorých zákonom stanovených prípadoch existujú všeobecné lehoty, ktoré môžu súdy alebo sudcovia zmeniť na konkrétne, čím sami stanovia lehotu, v rámci ktorej sa musí úkon vykonať. V zložitých veciach môže súd vydať skrátený rozsudok tvorený len úvodnou a výrokovou časťou. Následne do 14 dní vyhotoví úplný rozsudok a uvedie dátum, kedy bude úplný rozsudok pripravený. V Občianskom súdnom poriadku sa nestanovujú lehoty, v rámci ktorých súd musí pripraviť a rozhodnúť občiansku vec. V článku 28 zákona o súdnej moci (Likums par tiesu varu) sa však stanovuje, že s cieľom zabezpečiť ochranu porušených práv osoby musí súd preskúmať vec „včas“, čo znamená, že vo veci sa musí rozhodnúť čo možno najrýchlejšie. Súčasne sa v Občianskom súdnom poriadku ako výnimka z riadneho súdneho konania stanovujú osobitné lehoty na preskúmanie návrhov v rámci niektorých kategórií občianskych vecí, ktoré sú predmetom mimoriadnych postupov: sudca musí napríklad prijať rozhodnutie o návrhu na nesporové vymáhanie záväzkov do siedmich dní od jeho prijatia. Okrem toho v špecializovaných právnych predpisoch existujú ustanovenia, v ktorých sa spresňuje, o ktorých veciach sa má rozhodovať mimoriadnym postupom [napríklad v zákone o ochrane práv dieťaťa (Bērnu tiesību aizsardzības likums) sa stanovuje, že prednosť majú všetky opatrenia týkajúce sa zabezpečenia práv a záujmov detí].

- Lehoty na procesné úkony, ktoré musia vykonať účastníci konania – tieto lehoty sa stanovujú v Občianskom súdnom poriadku – 14 dní pred súdnym pojednávaním na predloženie dôkazov, pokiaľ sudca neurčil inú lehotu (sedem dní v prípade písomného postupu); 10 dní na podanie dodatočnej sťažnosti (blakus sūdzība); 20 dní na podanie odvolania (apelācija) atď. Vo väčšine prípadov však lehoty vzťahujúce sa na účastníkov konania a všetky ďalšie zainteresované strany určujú súdy, sudcovia alebo súdni úradníci, ktorí stanovujú konkrétny dátum v prípade lehoty, ktorá sa v právnych predpisoch stanovuje len všeobecne, alebo stanovujú konkrétne dátumy nezávisle, pričom riadne zohľadňujú druh procesného úkonu, vzdialenosť od miesta bydliska alebo miesta pobytu osoby a ďalšie okolnosti.

Lehoty vzťahujúce sa na osoby, ktoré nie sú účastníkmi konania, stanovujú len súdy alebo sudcovia.

Najdôležitejšie lehoty sú tieto:

• lehota na predloženie dôkazov: pokiaľ sudca neurčí inak, dôkazy sa musia predložiť najneskôr do 14 dní pred súdnym pojednávaním (sedem dní pred začiatkom konania v prípade písomného postupu). Počas pojednávania je možné predložiť dôkaz na základe odôvodneného návrhu účastníka konania alebo tretej strany za predpokladu, že sa tým neoneskorí rozhodnutie v danej veci alebo že súd uzná, že existujú dostatočné dôvody, pre ktoré dôkaz nebol predložený včas, alebo že dôkaz sa týka skutočností, ktoré sa objavili v priebehu konania. Rozhodnutie súdu o zamietnutí prijatia dôkazu nie je možné napadnúť, ale námietky proti tomuto rozhodnutiu možno predložiť v rámci úplného odvolania (apelācija) alebo kasačného opravného prostriedku (kasācija),

• lehota pre odporcu na predloženie pripomienok: po začatí konania sa návrh musí bezodkladne doručiť odporcovi na jeho oficiálnu elektronickú adresu alebo doporučeným listom s lehotou na predloženie písomných pripomienok 15 až 30 dní od dátumu odoslania návrhu,

• lehota na opravu nedostatkov návrhu na obnovu konania a nové konanie vo veci: ak sa vyhlási rozsudok pre zmeškanie, odporca má na predloženie návrhu na obnovu konania a nové prerokovanie veci 20 dní odo dňa odoslania rozsudku.

Lehoty na prerušenie konania:

• ak zomrela fyzická osoba alebo zanikla právnická osoba, ktorá je účastníkom konania alebo treťou stranou s nezávislým nárokom, a ak právny vzťah v spore umožňuje prevod práv, príslušnou lehotou je čas do určenia nástupcu alebo vymenovania právneho zástupcu,
• ak súd v prípade účastníka konania alebo tretej osoby rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ktoré im bráni v nezávislom výkone občianskych procesných práv a povinností, príslušnou lehotou je čas potrebný na vymenovanie právneho zástupcu,
• ak sa účastník konania alebo tretia strana nemôže zúčastniť na konaní z dôvodu vážneho ochorenia, veku alebo postihnutia, príslušnou lehotou je čas do konečného termínu stanoveného súdom na vymenovanie zástupcu,
• ak súd prijme rozhodnutie o podaní návrhu na ústavný súd alebo ústavný súd začne konanie o ústavnej sťažnosti podanej navrhovateľom (odvolateľom); ak sa súd rozhodne postúpiť otázku Súdnemu dvoru Európskej únie na prejudiciálne konanie; ak nie je možné preskúmať prípad, kým sa nerozhodne v inej občianskej, trestnej alebo správnej veci, príslušnou lehotou je čas do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo súdneho rozhodnutia v občianskom, trestnom či správnom konaní, Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie,
• ak sa účastník konania alebo tretia strana s nezávislým nárokom nachádza mimo hraníc Lotyšska z dôvodu dlhodobej misie alebo pracovnej cesty, príslušnou lehotou je čas na vydanie príkazu požadujúceho prítomnosť odporcu na súde; ak sa účastník konania alebo tretia strana s nezávislým nárokom nemôže zúčastniť na rozhodovaní vo veci z dôvodu ochorenia alebo ak súd nariadi vypracovanie znaleckého posudku, príslušnou lehotou je čas, kým tieto okolnosti prestanú platiť,
• ak sa účastníci konania dohodnú na prerušení konania a nenamieta proti tomu žiadna tretia strana s nezávislým nárokom, príslušnou lehotou je čas do uplynutia konečného termínu stanoveného v rozhodnutí súdu,
• ak bolo voči odporcovi vyhlásené insolvenčné konanie právnickej alebo fyzickej osoby v súvislosti so žalobami majetkovej povahy, príslušnou lehotou je čas do ukončenia insolvenčného konania.

Lehota na podanie odvolania – odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa je možné podať do 20 dní od vyhlásenia rozsudku. Ak bol vydaný skrátený rozsudok, lehota na podanie odvolania plynie od dátumu stanoveného súdom na vyhotovenie úplného rozsudku. Ak sa rozsudok vyhotoví po uvedenom dátume, lehota na podanie odvolania proti rozsudku plynie odo dňa skutočného vyhotovenia rozsudku. Odvolanie podané po uplynutí lehoty je neprípustné a bude vrátené predkladateľovi.

Dodatočnú sťažnosť je možné predložiť do desiatich dní odo dňa prijatia napadnutého rozhodnutia súdom, pokiaľ sa v Občianskom súdnom poriadku nestanovuje inak. Dodatočná sťažnosť podaná po uplynutí lehoty je neprípustná a bude vrátená predkladateľovi.

Lehota na podanie návrhu na zohľadnenie nových skutočností – lehota na podanie takéhoto návrhu plynie:

• pokiaľ ide o okolnosti podstatné pre danú vec, ktoré existovali v čase konania, ale neboli a nemohli byť známe navrhovateľovi: odo dňa, keď tieto skutočnosti vyšli najavo,
• pokiaľ ide o úmyselne nepravdivé svedecké výpovede, znalecké posudky, preklady, pozmenené písomné alebo vecné dôkazy odhalené v súvislosti s rozsudkom súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť v trestnej veci, na základe ktorých bol rozsudok vydaný, alebo pokiaľ ide o odhalenú trestnú činnosť v súvislosti s rozsudkom súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť v trestnej veci, na základe ktorej bol vydaný nezákonný alebo neopodstatnený rozsudok alebo bolo prijaté nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie: odo dňa, keď rozsudok v trestnej veci nadobudol právoplatnosť,
• pokiaľ ide o zrušenie rozsudku súdu alebo rozhodnutia inej inštitúcie, ktoré tvorilo základ rozsudku súdu alebo rozhodnutia v danej veci: odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení rozsudku v občianskej alebo trestnej veci, alebo odo dňa zrušenia rozhodnutia inej inštitúcie, ktoré tvorilo základ rozsudku alebo rozhodnutia, o ktorého zrušenie sa žiada v súvislosti s novo zistenými skutočnosťami,
• ak bolo uznané, že právne ustanovenie, ktoré sa uplatnilo pri rozhodovaní v danej veci, nie je v súlade s nadradeným právnym ustanovením: odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo iného rozhodnutia, ktorým uplatnené ustanovenie stráca platnosť z dôvodu jeho nesúladu s nadradeným právnym ustanovením.

Lehoty na podanie vykonateľných titulov: vykonateľný titul môže byť podaný na vykonanie do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia súdu alebo sudcu, pokiaľ nie sú zákonom stanovené iné premlčacie lehoty.

Ak sa v rozsudku súdu nariadi, že dlh sa má splatiť pravidelnými splátkami, vykonateľný titul ostáva účinný počas obdobia, v rámci ktorého sa majú uhrádzať splátky; uvedené desaťročné obdobie však začína plynúť v posledný možný deň pre každú splátku.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Podľa zákona o štátnych sviatkoch, pamätných a slávnostných dňoch sa ako štátne sviatky stanovujú tieto dni:

• 1. január: Nový rok,
• Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok,
• 1. máj: Sviatok práce, výročie zvolania Ústavodarného zhromaždenia Lotyšskej republiky,
• 4. máj: výročie Vyhlásenia obnovenia nezávislosti Lotyšskej republiky,
• druhá májová nedeľa: Deň matiek,
• Turíce,
• 23. jún: predvečer sv. Jána,
• 24. jún: deň sv. Jána, letný slnovrat,
• posledný deň lotyšského národného festivalu piesní a tanca,
• 18. november: výročie vyhlásenia Lotyšskej republiky,
• 24., 25. a 26. december: Vianoce (zimný slnovrat),
• 31. december: Silvester.

Pravoslávni, staroverci a veriaci z iných náboženských skupín slávia Veľkú noc, Turíce a Vianoce v dňoch stanovených v rámci príslušných náboženských skupín.

Ak 4. máj, posledný deň lotyšského národného festivalu piesní a tanca alebo 18. november pripadá na sobotu alebo nedeľu, nasledujúci pracovný deň je dňom pracovného pokoja.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Procesné úkony sa vykonávajú v lehotách stanovených zákonom. Ak lehota nie je stanovená zákonom, stanoví ju súd alebo sudca. Lehota stanovená súdom alebo sudcom musí byť dostatočne dlhá na to, aby sa mohol urobiť predmetný procesný úkon.

Lehota môže byť vyjadrená ako presný dátum alebo obdobie končiace sa stanoveným dátumom alebo obdobie vyjadrené v rokoch, mesiacoch, dňoch či hodinách. Ak sa procesný úkon nemusí vykonať v stanovený deň, možno ho vykonať kedykoľvek počas uvedeného obdobia. Obdobie možno určiť odkazom na udalosť, ktorá musí určite nastať.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Procesná lehota počítaná v rokoch, mesiacoch alebo dňoch začína plynúť v deň nasledujúci po dátume alebo udalosti, ktoré určujú jej začiatok.

Procesná lehota vypočítaná v hodinách začína plynúť v hodine nasledujúcej po udalosti určujúcej jej začiatok.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Súdne písomnosti sa posielajú adresátom predovšetkým elektronickými prostriedkami, prostredníctvom online systému, ak adresát oznámil súdu, že súhlasí s komunikáciou so súdom prostredníctvom online systému; na elektronickú adresu uvedenú adresátom, ak adresát oznámil súdu, že súhlasí s tým, aby sa na korešpondenciu so súdom používala elektronická pošta; na oficiálnu elektronickú adresu adresáta. Ak sa písomnosti posielajú elektronicky, považujú sa za doručené na tretí deň nasledujúci po dni ich odoslania.

Ak nie je možné poslať súdne písomnosti elektronicky fyzickej osobe, pošlú sa na nahlásenú adresu bydliska alebo na adresu pobytu fyzickej osoby. Súdne dokumenty je možné doručiť aj na pracovisko osoby. Ak nie je možné poslať súdne písomnosti elektronicky právnickej osobe, pošlú sa adresu jej sídla. Ak sa písomnosti posielajú poštou, považujú sa za doručené na siedmy deň nasledujúci po dni ich odoslania.

Súdne písomnosti sa môžu doručiť osobne adresátovi alebo ktorémukoľvek dospelému rodinnému príslušníkovi, ktorý býva spoločne s adresátom. V takom prípade sa písomnosti považujú za doručené v deň ich prevzatia adresátom alebo inou osobou.

O tom, či boli súdne písomnosti doručené, nerozhoduje samotná skutočnosť, či boli doručené na nahlásenú adresu bydliska fyzickej osoby, na ďalšiu adresu uvedenú vo vyhlásení o bydlisku, na adresu, ktorú fyzická osoba uviedla na účely korešpondencie so súdom, alebo na adresu sídla právnickej osoby, či bolo od pošty prijaté oznámenie o doručení poštovej zásielky alebo či sa písomnosti vrátili. Adresát môže vyvrátiť predpoklad, že písomnosti boli doručené na siedmy deň od dátumu odoslania, ak boli poslané poštou, alebo na tretí deň od dátumu odoslania, ak boli poslané e-mailom alebo oznámené online, odvolaním sa na objektívne okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť a ktoré mu zabránili prevziať písomnosti na uvedenej adrese. Ak adresát odmietne prevziať súdne písomnosti, považujú sa za doručené v deň, keď ich adresát odmietol prevziať.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie. Ak lehota začína plynúť na základe výskytu určitej udalosti, začne plynúť na ďalší deň po udalosti, ktorá určuje jej začiatok.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Ak je lehota vyjadrená v dňoch, počet dní zahŕňa všetky kalendárne dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty vyjadrené v rokoch, mesiacoch alebo dňoch zahŕňajú kalendárne dni.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v rokoch uplynie v príslušný mesiac a v príslušný deň posledného roka daného obdobia.

Lehota vyjadrená v mesiacoch uplynie v príslušný deň posledného mesiaca tejto lehoty. Ak sa lehota vyjadrená v mesiacoch končí v mesiaci, ktorý nemá príslušný dátum, uplynie v posledný deň daného mesiaca.

Lehota, ktorá sa predlžuje do určitého dátumu, uplynie v daný deň.

• Procesný úkon, ktorého lehota sa blíži ku koncu, je možné vykonať do 24.00 h v posledný deň tejto lehoty.
• Ak sa má procesný úkon vykonať na súde, lehota uplynie, keď súd ukončí svoju činnosť. Ak sa návrh, odvolanie alebo iný dokument doručia komunikačnému operátorovi do 24.00 h v posledný deň tejto lehoty, považujú sa za podané v rámci lehoty.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu alebo v deň, ktorý je štátnym sviatkom, za posledný deň tejto lehoty sa považuje nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Predĺžiť možno iba lehoty stanovené súdom alebo sudcom na žiadosť účastníka konania. Ostatné lehoty stanovené zákonom však súd môže na žiadosť účastníka konania obnoviť. Žiadosť o predĺženie lehoty alebo obnovenie premeškanej lehoty sa predkladá súdu, na ktorom sa mal vykonať príslušný oneskorený úkon, a žiadosť sa preskúma písomným postupom. Účastníci konania budú o preskúmaní danej žiadosti písomným postupom vopred informovaní a zároveň sa im pošle žiadosť týkajúca sa predĺženia lehoty alebo obnovenia premeškanej lehoty.  K žiadosti o obnovenie procesnej lehoty sa priložia dokumenty potrebné na vykonanie procesného úkonu a odôvodnenie obnovenia lehoty.

Lehotu stanovenú sudcom môže predĺžiť samosudca. V súvislosti so zamietnutím predĺženia alebo obnovenia lehoty vydaným súdom alebo sudcom možno podať dodatočnú sťažnosť.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Dodatočnú sťažnosť možno podať do desiatich dní odo dňa prijatia rozhodnutia súdom.

Ak sa rozhodnutie prijme písomným postupom, lehota na podanie dodatočnej sťažnosti plynie odo dňa doručenia rozhodnutia.

Ak sa rozhodnutie prijme v neprítomnosti účastníka konania (napríklad rozhodnutie nariaďujúce obstarávanie dôkazov alebo opatrenie predbežnej ochrany), lehota na podanie dodatočnej sťažnosti plynie odo dňa doručenia alebo odoslania rozhodnutia.

Ak sa rozhodnutie súdu pošle osobe, ktorej miesto bydliska, miesto pobytu alebo sídlo sa nenachádza v Lotyšsku, ale jej adresa je známa, podľa právnych predpisov EÚ alebo medzinárodných dohôd, ktorými je Lotyšsko viazané, môže táto osoba podať dodatočnú sťažnosť do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia alebo, ak súd vydal skrátené rozhodnutie, odo dňa doručenia úplného rozhodnutia.

Každé úplné odvolanie (apelācija) musí byť podané do 20 dní odo dňa vydania rozsudku alebo, ak je vydaný skrátený rozsudok, odo dňa, ktorý súd stanoví na vyhotovenie úplného rozsudku. Ak sa rozsudok vyhotoví po uvedenom dátume, lehota na podanie odvolania proti rozsudku plynie odo dňa skutočného vyhotovenia rozsudku.

Ak sa rozsudok súdu pošle osobe, ktorej miesto bydliska, miesto pobytu alebo sídlo sa nenachádza v Lotyšsku, ale jej adresa je známa, podľa právnych predpisov EÚ alebo medzinárodných dohôd, ktorými je Lotyšsko viazané, môže táto osoba podať úplné odvolanie do 20 dní odo dňa doručenia rozsudku.

Kasačný opravný prostriedok (kasācija) musí byť podaný do 30 dní odo dňa vydania rozsudku, ale ak je vydaný skrátený rozsudok, odo dňa, ktorý súd stanoví na vyhotovenie úplného rozsudku. Ak sa rozsudok vyhotoví po uvedenom dátume, lehota na podanie odvolania proti rozsudku plynie odo dňa skutočného vyhotovenia rozsudku.

Ak sa rozsudok súdu pošle osobe, ktorej miesto bydliska, miesto pobytu alebo sídlo sa nenachádza v Lotyšsku, ale jej adresa je známa, podľa právnych predpisov EÚ alebo medzinárodných dohôd, ktorými je Lotyšsko viazané, môže táto osoba podať kasačný opravný prostriedok do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku.

Či ide o úplné odvolanie, alebo kasačný opravný prostriedok, ak sa takýto opravný prostriedok podá po uplynutí lehoty, je neprípustný a bude vrátený predkladateľovi. Dodatočnú sťažnosť možno podať proti rozhodnutiu sudcu o zamietnutí úplného odvolania alebo kasačného opravného prostriedku do desiatich dní odo dňa, keď súd prijal rozhodnutie.

V prípade niektorých kategórií sporov, napríklad v súvislosti s uznaním rozhodnutia vydaného zahraničným súdom, možno pre opravné prostriedky stanoviť osobitné lehoty na individuálnom základe v rámci predpisov upravujúcich občianske súdne konanie.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Súd musí odročiť pojednávanie vo veci samej a stanoviť iný dátum na súdne pojednávanie, ak:

• je ktorýkoľvek účastník konania neprítomný na pojednávaní a neboli mu oznámené čas a miesto pojednávania,
• je ktorýkoľvek účastník konania, ktorému boli oznámené čas a miesto pojednávania, napriek tomu neprítomný na pojednávaní z dôvodov, ktoré súd považuje za opodstatnené,
• návrh nebol doručený odporcovi a z toho dôvodu odporca požaduje odročenie pojednávania v danej veci,
• je nevyhnutné predvolať ako účastníka konania osobu, ktorej práva alebo oprávnené záujmy môžu byť porušené rozsudkom súdu,
• odročenie môže pomôcť obnoviť spolužitie manželov alebo podporiť urovnanie formou zmieru, pričom súd môže pojednávanie odročiť z vlastnej iniciatívy. Na žiadosť účastníka konania sa pojednávanie vo veci na tento účel môže odročiť aj opakovane,
• miesto bydliska alebo miesto pobytu odporcu sa nenachádza v Lotyšsku a odporcovi bolo zaslané oznámenie o čase a mieste konania súdneho pojednávania a bolo prijaté potvrdenie o doručení písomností, ale odporca nedostal oznámenie v primeranom čase a nedostaví sa na súdne pojednávanie,
• miesto bydliska alebo miesto pobytu odporcu sa nenachádza v Lotyšsku a odporcovi bolo zaslané oznámenie o čase a mieste konania súdneho pojednávania, alebo bol zaslaný návrh, ale nebolo prijaté potvrdenie a odporca sa nedostaví na súdne pojednávanie,
• od účastníkov konania sa prijme súhlas s mediáciou.

Súd môže odročiť pojednávanie aj za niektorých ďalších okolností.

Súd môže odročiť pojednávanie vo veci:

• ak sa navrhovateľ, ktorý bol informovaný o čase a mieste konania súdneho pojednávania, nedostaví z neznámych dôvodov,
• ak sa odporca, ktorý bol informovaný o čase a mieste konania súdneho pojednávania, nedostaví z neznámych dôvodov,
• ak sa súd domnieva, že vo veci nie je možné rozhodnúť z dôvodu nedostavenia sa účastníka konania, ktorého prítomnosť je podľa zákona povinná, alebo svedka, znalca alebo tlmočníka poskytnutého súdom,
• na žiadosť účastníka konania, ktorý žiada o možnosť predložiť dodatočné dôkazy,
• ak sa osoba nemôže zúčastniť na súdnom pojednávaní prostredníctvom videokonferencie z technických alebo iných dôvodov, ktoré súd nedokáže ovplyvniť,
• ak tlmočník nie je prítomný na pojednávaní z dôvodov, ktoré súd považuje za opodstatnené.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie. Podľa predpisov týkajúcich sa občianskeho súdneho konania sa posielanie a doručovanie súdnych písomností osobám, ktorých miesto bydliska alebo miesto pobytu sa nachádza mimo Lotyšska, riadi iným mechanizmom a procesné lehoty, ktoré začínajú plynúť od chvíle prevzatia súdnych písomností, sa vypočítavajú odlišným spôsobom.

Napríklad odvolanie proti rozhodnutiu vydanému súdom prvého stupňa možno vo všeobecnosti podať do 20 dní odo dňa vydania rozsudku. Ak sa rozsudok pošle účastníkovi konania, ktorého miesto bydliska alebo miesto pobytu sa nachádza mimo Lotyšska, môže táto osoba podať odvolanie do 20 dní odo dňa, keď jej bol doručený rozsudok súdu. Ak sú pre jednotlivých účastníkov konania stanovené odlišné lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, rozsudok nadobúda právoplatnosť, ak nie je podané žiadne odvolanie v rámci lehoty vyhradenej na podanie odvolania a vypočítanej od posledného dňa doručenia rozsudku, pokiaľ sa nepodá úplné odvolanie.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Nárok na vykonanie procesného úkonu sa končí uplynutím lehoty stanovenej zákonom alebo súdom. Námietky a dokumenty podané po uplynutí lehoty nebudú prijaté.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Na žiadosť účastníka konania súd obnoví premeškané procesné lehoty, ak zistí oprávnené dôvody ich nesplnenia.

Nie je možné napríklad obnoviť lehotu na podanie vykonateľného titulu po uplynutí desaťročnej lehoty, ktorá začala plynúť v deň, keď nadobudlo právoplatnosť príslušné rozhodnutie súdu alebo sudcu.

Pri obnovení premeškanej procesnej lehoty súd takisto umožní vykonanie oneskoreného procesného úkonu.

Procesné lehoty stanovené súdom, sudcom alebo súdnym úradníkom je možné na návrh účastníka konania predĺžiť pred ich uplynutím. Lehoty stanovené zákonom nemožno predĺžiť. Ak bola premeškaná lehota stanovená súdom, sudcom alebo súdnym úradníkom, osoba viazaná lehotou môže požiadať o stanovenie novej lehoty na vykonanie procesného úkonu.

Žiadosť o predĺženie lehoty alebo obnovenie premeškanej lehoty sa predkladá súdu, na ktorom sa mal vykonať oneskorený úkon. O žiadosti sa rozhodne na súdnom pojednávaní a účastníkom konania sa vopred oznámi čas a miesto pojednávania. Nedostavenie sa účastníka konania nie je prekážkou rozhodnutia o žiadosti.

K žiadosti o obnovenie procesnej lehoty sa priložia dokumenty potrebné na vykonanie procesného úkonu a odôvodnenie obnovenia lehoty.

Lehotu stanovenú sudcom môže predĺžiť samosudca.

V súvislosti so zamietnutím predĺženia alebo obnovenia lehoty vydaným súdom alebo sudcom možno podať dodatočnú sťažnosť.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V občianskom zákonníku (Civilinis kodeksas) sa stanovuje všeobecná premlčacia lehota a kratšie premlčacie lehoty. Premlčacie lehoty môžu byť obnoviteľné, nadobúdacie alebo rozväzovacie.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Nedele;

1. január: Nový rok;

16. február: Deň obnovy štátu Litva;

11. marec: Deň vyhlásenia nezávislosti Litvy;

Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok (podľa západnej tradície);

1. máj: Medzinárodný Sviatok práce;

Prvá májová nedeľa: Deň matiek;

Prvá júnová nedeľa: Deň otcov;

24. jún: Deň letného slnovratu, Sviatok sv. Jána Krstiteľa;

6. júl: Deň štátnej suverenity (korunovácia kráľa Mindaugasa);

15. august: Nanebovzatie Panny Márie;

1. november: Sviatok všetkých svätých;

24. december: Štedrý deň;

25. a 26. december: Vianoce.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Premlčacia lehota stanovená zákonom, zmluvou alebo súdnym orgánom je vyjadrená v kalendárnych dňoch alebo počtom rokov, mesiacov, týždňov, dní alebo hodín.

Premlčacia lehota môže byť vymedzená aj udalosťou, ktorá musí nevyhnutne nastať. Môže byť obnoviteľná, nadobúdacia alebo rozväzovacia. Obnoviteľná premlčacia lehota je taká, ktorú môže po jej uplynutí súd obnoviť za predpokladu, že príslušná lehota sa nedodržala zo závažných dôvodov. Nadobúdacia premlčacia lehota je lehota, na konci ktorej vzniká (nadobudne sa) určité občianske právo alebo povinnosť. Rozväzovacia premlčacia lehota je lehota, na konci ktorej určité občianske právo alebo povinnosť zaniká. Rozväzovacia premlčacia lehota nemôže byť obnovená súdom ani v rozhodcovskom konaní.

Vo všeobecnosti trvá premlčacia lehota desať rokov.

V litovských právnych predpisoch sa stanovujú kratšie premlčacie lehoty pre osobitné typy nárokov.

Kratšia, jednomesačná premlčacia lehota sa uplatňuje pri nárokoch vyplývajúcich z verejného obstarávania.

Kratšia, trojmesačná premlčacia lehota sa uplatňuje pri nárokoch týkajúcich sa vyhlásenia rozhodnutí orgánov právnickej osoby za neplatné.

Kratšia, šesťmesačná premlčacia lehota sa uplatňuje pri:

1. nárokoch, ktoré sa týkajú vymáhania sankcií (pokuta, úroky z omeškania);
2. nárokoch, ktoré sa týkajú chýb predaných položiek.

Kratšia, šesťmesačná premlčacia lehota sa uplatňuje pri nárokoch vznikajúcich na základe vzťahov medzi prepravnými spoločnosťami a ich zákazníkmi v súvislosti so zásielkami odosielanými z Litvy, kým jednoročná premlčacia lehota sa vzťahuje na zásielky odosielané zo zahraničia.

Kratšia, jednoročná premlčacia lehota sa uplatňuje pri pohľadávkach z poistenia.

Kratšia, trojročná premlčacia lehota sa uplatňuje pri nárokoch na náhradu škody vrátane nárokov na náhradu škody vyplývajúcich z neprimeranej kvality výrobkov.

Kratšia, päťročná premlčacia lehota sa uplatňuje pri pohľadávkach pri vymáhaní úrokov a iných pravidelných platieb.

10. Na nároky týkajúce sa chýb uskutočnených prác sa vzťahuje kratšia premlčacia lehota.

Na nároky vyplývajúce z prepravy nákladu, cestujúcich a batožiny sa vzťahuje premlčacia lehota stanovená v zákonníkoch (zákonoch) platných pre osobitné spôsoby prepravy.

Premlčaciu lehotu ani pravidlá výpočtu takejto lehoty nemožno zmeniť dohodou účastníkov.

Premlčacia lehota sa neuplatňuje na:

1) nároky vyplývajúce z porušenia osobných nemajetkových práv s výnimkou prípadov stanovených zákonom;

2) nároky vkladateľov na vrátenie ich vkladov uložených v banke alebo inej úverovej inštitúcii;

3) ďalšie nároky na náhradu škody vyplývajúce z týchto trestných činov, ktoré sú stanovené v Trestnom zákonníku (Baudžiamasis kodeksas):

1. genocída (článok 99);

2. zaobchádzanie s osobami, ktoré je zakázané podľa medzinárodného práva (článok 100);

3. zabitie osôb, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa medzinárodného humanitárneho práva (článok 101);

4. deportácia alebo presun civilistov (článok 102);

5. spôsobenie ublíženia na zdraví, mučenie alebo iné nehumánne zaobchádzanie s osobami, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa medzinárodného humanitárneho práva (článok 103);

6. násilné využívanie civilistov alebo vojnových zajatcov v ozbrojených silách nepriateľa (článok 105);

7. zničenie chránených predmetov alebo rozkrádanie národného kultúrneho bohatstva (článok 106);

8. agresia (článok 110);

9. zakázané vojenské útoky (článok 111);

10. využitie zakázaných prostriedkov vedenia vojny (článok 112);

11. nedôsledný výkon povinností veliteľa;

4) prípady určené v iných zákonoch a iné nároky.

Lehoty platné pri pojednávaniach v občianskoprávnych konaniach. Súd sa musí usilovať v občianskoprávnej veci čo najskôr rozhodnúť, vyhnúť sa odkladu a zabezpečiť, aby sa vo veci rozhodlo na jedinom súdnom pojednávaní.

V zákonoch sa môžu stanovovať konkrétne lehoty pre určité kategórie občianskoprávnych vecí, ktorými sa súdy majú zaoberať. Ak súd prvého stupňa nevykoná procesný úkon vyžadované podľa Občianskeho zákonníka, účastník konania so záujmom na vykonaní tohto opatrenia má právo požiadať súd o stanovenie lehoty na jeho vykonanie. Žiadosť sa musí podať prostredníctvom súdu, ktorý vo veci rozhoduje, a ten musí rozhodnúť o jej prípustnosti najneskôr v pracovný deň nasledujúci po jej prijatí. Ak súd, ktorý nevykonal procesný úkon, čo viedlo k podaniu žiadosti, vykoná príslušný úkon do siedmich dní od prijatia žiadosti, žiadosť príslušného účastníka sa považuje za zrušenú. V opačnom prípade sa žiadosť postupuje odvolaciemu súdu do siedmich pracovných dní od dátumu jej prijatia. Takéto žiadosti sa obvykle preskúmajú písomným postupom bez toho, aby boli účastníci informovaní o čase a mieste pojednávania alebo aby boli pozvaní na toto pojednávanie. Odvolací súd musí žiadosť preskúmať do siedmich pracovných dní od jej prijatia. Preskúmať ju a rozhodnúť o nej musí predseda odvolacieho súdu, predseda oddelenia pre občianskoprávne veci alebo sudca, ktorého určia. Vynesený rozsudok nemožno napadnúť podaním osobitného odvolania.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť od 0.00 hod. dňa nasledujúceho po kalendárnom dni alebo udalosti, ktoré vymedzujú jej začiatok, pokiaľ sa v osobitných zákonoch nestanovuje inak.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Všetky písomné návrhy a oznámenia poslané poštou, telegrafom alebo inými komunikačnými prostriedkami pred polnocou v posledný deň lehoty sa považujú za poslané načas (článok 1.122 Občianskeho zákonníka).

V článku 123 ods. 3 až 4 Občianskeho súdneho poriadku (Civilinio proceso kodeksas) sa stanovuje, že ak osoba, ktorá doručuje procesný dokument, nezastihne adresáta v jeho mieste bydliska alebo na pracovisku, dokument musí byť doručený akémukoľvek dospelému rodinnému príslušníkovi, ktorý s ním býva (deti vrátane osvojených detí, rodičia vrátane adoptívnych rodičov, manžel/manželka, atď.) s výnimkou prípadu, keď majú rodinní príslušníci protichodné právne záujmy na výsledku konania, alebo ak sa ani oni nezastihnú, vedeniu pracoviska.

Ak osoba, ktorá doručuje procesný dokument, nezastihne adresáta v registrovanom sídle právnickej osoby ani na inom mieste, ktoré určila právnická osoba, procesný dokument musí byť doručený zamestnancovi právneho subjektu, ktorý je prítomný v mieste doručenia. Ak sa procesný dokument nedoručí spôsobom, ktorý je určený v tomto odseku, musí sa zaslať poštou na adresu sídla právnickej osoby a považuje sa za doručený do desiatich dní od dátumu zaslania.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Lehota začína plynúť od 0.00 hod. dňa nasledujúceho po kalendárnom dni alebo udalosti, ktoré vymedzujú jej začiatok, pokiaľ sa v osobitných zákonoch nestanovuje inak (článok 73 Občianskeho súdneho poriadku).

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Premlčacia lehota sa počíta v kalendárnych dňoch. Lehota začína plynúť od 0.00 hod. dňa nasledujúceho po kalendárnom dni alebo udalosti, ktoré vymedzujú jej začiatok, pokiaľ sa v osobitných zákonoch nestanovuje inak.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Procesná lehota vyjadrená v rokoch, mesiacoch alebo dňoch začína plynúť od 0.00 hod. dňa nasledujúceho po kalendárnom dni alebo udalosti, ktoré vymedzujú jej začiatok, pokiaľ sa v osobitných zákonoch nestanovuje inak.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch uplynie o 24.00 hod. príslušného dňa posledného týždňa zahrnutého do tejto lehoty. Lehota vyjadrená v mesiacoch uplynie o 24.00 hod. príslušného dňa posledného mesiaca zahrnutého do tejto lehoty. Lehota vyjadrená v rokoch uplynie o 24.00 hod. príslušného dňa v príslušnom mesiaci posledného roka zahrnutého do tejto lehoty. Ak lehota vyjadrená v rokoch alebo mesiacoch, uplynie v mesiaci, v ktorom nie je príslušný dátum, lehota uplynie v posledný deň mesiaca.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Oficiálne sviatky a dni odpočinku (soboty a nedele) sú zahrnuté do lehoty. Ak je posledným dňom lehoty deň odpočinku alebo oficiálny sviatok, lehota sa považuje za uplynutú v nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Obnovenie procesných lehôt. Osobám, ktoré nedodržia lehotu stanovenú v osobitných zákonoch alebo súdom z dôvodov, ktoré súd uzná za významné, sa môže poskytnúť obnovenie príslušnej lehoty. Súd má právo obnoviť lehotu z vlastnej iniciatívy, ak z procesného spisu vyplýva, že príslušná lehota nebola dodržaná z významných dôvodov.

Žiadosť o obnovenie lehoty sa musí podať na súde, ktorý mal vykonať procesný úkon. Bude preskúmaná v písomnom postupe. Procesný úkon (podanie žaloby, predloženie dokumentov alebo vykonanie ďalších opatrení), v súvislosti s ktorým nebola dodržaná lehota, sa musí vykonať súbežne so žiadosťou. Žiadosť o obnovenie lehoty musí byť odôvodnená. Musia k nej byť priložené dôkazy, ktoré opodstatňujú potrebu jej obnovenia.

Procesná lehota sa obnovuje na základe súdneho rozhodnutia. Zamietnutie obnovenia procesnej lehoty má podobu odôvodneného súdneho rozhodnutia. Súdne rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o obnovenie nedodržanej lehoty, možno napadnúť podaním osobitného odvolania.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Odvolanie proti rozsudku krajského súdu sa môže podať do 30 dní od vynesenia rozsudku súdom prvého stupňa.

Osobitné odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu je možné podať:

• do 7 dní od vydania rozhodnutia v prípadoch, keď napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v ústnom konaní;
• do 7 dní od doručenia osvedčenej kópie rozhodnutia v prípadoch, keď napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v písomnom konaní.

Odvolanie sa môže podať proti rozsudkom krajských súdov rozhodujúcich o skutkovej podstate veci, kým osobitné odvolania je možné podať proti predbežným rozhodnutiam krajských súdov, ktoré sú výslovne uvedené v Občianskom súdnom poriadku [napr. proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o obnovenie procesnej lehoty (článok 78 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku), proti rozhodnutiu o súdnych trovách (článok 100 Občianskeho súdneho poriadku) alebo proti rozhodnutiu, ktoré bráni ďalšiemu konaniu].

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Súdne konanie sa musí v každom prípade viesť nepretržite s výnimkou prípadu, že sa oznámi odročenie, ktoré nemôže trvať viac ako päť pracovných dní. Odročenie je možné oznámiť s cieľom umožniť súdu a účastníkom konania odpočinok pri dlhotrvajúcom pojednávaní a získať všetky chýbajúce dôkazy, čím sa zaručí, aby sa vec vyriešila čo najrýchlejšie.

Ak súd pojednávanie odročí, musí sa stanoviť čas ďalšieho súdneho pojednávania a tento čas sa musí oznámiť účastníkom, ktorí to musia potvrdiť podpisom. Osoby, ktoré sa nedostavili na súd, alebo nové osoby zahrnuté do konania sa informujú o čase ďalšieho súdneho pojednávania v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.

V určitých situáciách môže byť súdne pojednávanie prerušené. Takéto prerušenie znamená, že všetky procesné úkony, ktoré majú byť vykonané s cieľom rozhodnúť o skutkovej podstate veci, sa dočasne prerušia na neurčitý čas. Konanie možno prerušiť z objektívnych dôvodov, ktoré sú určené v osobitných zákonoch, ktoré bránia rozhodnutiu v občianskoprávnej veci a nepodliehajú rozhodnutiu účastníkov ani súdu, alebo za okolností, ktoré nie sú stanovené v osobitných zákonoch, ale bránia súdu zaoberať sa skutkovou podstatou veci.

Súd musí pojednávanie prerušiť za týchto okolností:

• v prípade úmrtia fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby, ktorá bola účastníkom konania, keď je povolený prenos práv na nástupcu vzhľadom na právne vzťahy spojené so sporom; keď účastník stratí právnu spôsobilosť, konanie sa musí prerušiť, kým sa nevyjasní, kto je nástupca zosnulej fyzickej osoby alebo zaniknutej právnickej osoby, alebo kým sa nevysvetlia okolnosti, ktoré viedli k zlyhaniu prenosu práv na nástupcu, alebo kým sa neurčí zákonný zástupca fyzickej osoby, ktorá stratila svoju právnu spôsobilosť;
• keď v konkrétnej veci nemožno rozhodnúť, kým sa nevydá rozhodnutie v inej veci, občianskoprávne, trestné alebo správne konanie sa preruší do nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, rozsudku alebo uznesenia alebo kým sa nevynesie rozhodnutie v správnom konaní;
• keď sa vo veci, ktorá sa týka majetkových nárokov proti odporcovi, preukáže, že uspokojenie takýchto majetkových nárokov je spojené s rozhodnutím v trestnej veci, konanie sa preruší až do rozhodnutia v trestnej veci alebo zrušenia dočasných obmedzení týkajúcich sa majetkových práv; v osobitných zákonoch sa uvádzajú aj ďalšie okolnosti.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Neuplatňuje sa.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak premlčacia lehota uplynie pred podaním žaloby, žaloba sa zamietne.

Keď súd uzná, že lehota nebola dodržaná z významných dôvodov, porušené právo sa musí obhajovať a príslušná premlčacia lehota sa musí obnoviť.

Otázky týkajúce sa majetkového práva súvisiace s majetkom, na ktorého vymáhanie sa vzťahuje premlčacia lehota, ktorá uplynula, sa riešia v súlade s ustanoveniami zväzku IV Občianskeho zákonníka.

Právo vykonať procesný úkon uplynie vtedy, keď uplynie lehota stanovená zákonom alebo súdom. Všetky procesné dokumenty podané po uplynutí termínu sa vrátia späť žiadateľom. Nedodržanie lehoty na vykonanie určitej procesnej povinnosti dotknutú osobu od tejto povinnosti neoslobodzuje.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak nebola lehota dodržaná z významných dôvodov a od vynesenia rozsudku súdu neprešlo obdobie dlhšie ako tri mesiace, súd môže na žiadosť odvolateľa príslušnú lehotu obnoviť. Lehota na podanie odvolania sa môže obnoviť, keď súd uzná, že dotknutá lehota nebola dodržaná z významných dôvodov. Rozhodnutie súdu, ktorým sa zamieta žiadosť o obnovenie nedodržanej lehoty, môže byť napadnuté podaním osobitného odvolania. Ak odvolací súd vyhovie tomuto osobitnému odvolaniu a obnoví lehotu na odvolanie, predseda oddelenia občianskoprávnych vecí odvolacieho súdu musí postúpiť odvolanie spolu s procesným spisom súdnej komore odvolacieho súdu alebo postúpiť otázku prípustnosti odvolania naspäť súdu prvého stupňa, aby v tejto veci rozhodol. Ak sa za týchto okolností procesný spis postúpi súdnej komore odvolacieho súdu, odvolací súd musí zaslať kópie odvolania a jeho prílohy účastníkom konania do troch pracovných dní od rozhodnutia, že odvolanie je prípustné. Po uplynutí lehoty na napadnutie rozsudku alebo na odpoveď na odvolanie súd prvého stupňa do siedmich dní postúpi vec odvolaciemu súdu a informuje účastníkov. Keď sa vec postúpi odvolaciemu súdu a ten určí, že lehota na podanie odvolanie nebola dodržaná, súd môže obnoviť lehotu z vlastnej iniciatívy (ex officio) za predpokladu, že z procesného spisu jasne vyplýva, že lehota nebola dodržaná z významných dôvodov, alebo navrhne účastníkovi konania, aby podal žiadosť o obnovenie lehoty na podanie odvolania (článok 307 ods. 2 až 3, článok 338 a článok 78 Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť odvolateľa o obnovenie lehoty, je možné napadnúť podaním osobitného odvolania (článok 78 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku).

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Podľa luxemburského práva sú stanovené lehoty na podanie žaloby, procesné úkony, dostavenie sa na súd, predĺženie z dôvodu vzdialenosti atď.

Lehoty, po uplynutí ktorých sú úkony zrušené alebo premlčané, nie sú vždy procesné: táto časť je venovaná iba čisto procesným lehotám.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Sobota a nedeľa sa považujú za dni pracovného pokoja, rovnako ako tieto zákonom stanovené štátne sviatky:

• Nový rok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 9. máj, Nanebovstúpenie Pána, Svätodušný pondelok a Národný deň Luxemburska 23. júna,
• Nanebovzatie Panny Márie, Deň všetkých svätých a 25. a 26. decembra.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Procesné lehoty sa môžu meniť v závislosti od predmetu sporu a od druhu konania.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť od polnoci dňa úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo doručenia.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Áno: ak zákon vyžaduje doručenie súdnym zriadencom alebo oznámenie súdnym úradníkom, za dátum doručenia alebo oznámenia sa môže považovať aj iný deň ako deň, kedy sa dokument skutočne dostal do rúk dotknutej osoby (napríklad, ak dotknutá strana dokument odmietne prijať alebo ak sa dokument doručí do domu dotknutej strany atď.).

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Všetky lehoty sa počítajú od polnoci dňa úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo doručenia, kedy začína plynúť stanovený čas.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Zákonom stanovené štátne sviatky, soboty a nedele sa započítavajú do stanovenej lehoty.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Zákonom stanovené štátne sviatky, soboty a nedele sa započítavajú do stanovenej lehoty.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Každá procesná lehota uplynie o polnoci svojho posledného dňa.

V prípade, že je lehota vyjadrená v týždňoch, uplynie v ten deň posledného týždňa, ktorý zodpovedá názvu dňa, kedy došlo k úkonu, udalosti, rozhodnutiu alebo doručeniu, od ktorého začala plynúť lehota.

V prípade, že je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, uplynie v ten deň posledného mesiaca alebo mesiaca v poslednom roku, ktorý zodpovedá číslu dňa v mesiaci, kedy došlo k úkonu, udalosti, rozhodnutiu alebo doručeniu, od ktorého začala plynúť lehota. Ak daný mesiac nemá deň so zodpovedajúcim číslom, lehota uplynie v posledný deň mesiaca.

V prípade, že je lehota vyjadrená v mesiacoch a dňoch alebo častiach mesiaca, najskôr sa počítajú celé mesiace a potom dni alebo časti mesiaca. Ak sa musí počítať s časťami mesiaca, mesiac sa považuje za 30-dňový.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

V prípade, že lehota uplynie v sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo v deň náhrady za štátny sviatok, predlžuje sa na prvý nasledujúci pracovný deň. To isté platí pri predkladaní dokumentov obecným úradom, ak sú ich podateľne pre verejnosť zatvorené v posledný deň lehoty.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Ak pred luxemburským súdom prebieha konanie proti osobám žijúcim v cudzine, lehoty sa predlžujú z dôvodu vzdialenosti. Toto predĺženie sa pohybuje od 15 do 35 dní v závislosti od miesta, kde odporca žije.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehota na podanie odvolania je spravidla 40 dní, ale pre osoby žijúce v cudzine sa môže predĺžiť z dôvodu vzdialenosti. Odvolanie proti rozsudku, ktorý nie je predbežne vykonateľný, sa nesmie podávať pred uplynutím ôsmich dní.

Lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku je štandardne 15 dní a začína plynúť odo dňa doručenia, resp. oznámenia.

Odvolanie proti predbežnému príkazu (ordonnances de référé) sa môže podať v lehote 15 dní od doručenia. Ak bol predbežný príkaz vydaný štandardne, lehota na podanie návrhu na jeho zrušenie je osem dní od doručenia. Lehota na podanie návrhu na zrušenie predbežného príkazu plynie súbežne s lehotou na podanie odvolania.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

V prípade skráteného konania o predbežnom príkaze sa vydáva predvolanie na vypočutie v danej veci na deň a čas bežný pre takéto konanie. Ak je však prípad neodkladný, predsedajúci sudca alebo jeho zástupca môže vydať predvolanie na verejné vypočutie na súde alebo vo svojom vlastnom dome, v stanovenom čase aj počas víkendov, štátnych sviatkov alebo dní, ktoré bežne nie sú pracovnými.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Keď strana, ktorá žije mimo Luxemburska, dostane predvolanie, aby sa osobne dostavila do Luxemburska, uplatňujú sa zvyčajné lehoty, pokiaľ súd nerozhodne o ich predĺžení.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak konanie neprebehne do stanovenej lehoty, je premlčané. Keď uplynie lehota na procesné úkony, toto konanie je spravidla zrušené alebo vyradené zo zoznamu.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

V prípade, že niektorý účastník konania nekonal v požadovanej lehote, premlčanie vyplývajúce z uplynutia lehoty sa môže zrušiť, ak tento účastník z dôvodov, za ktoré nenesie zodpovednosť, nebol včas informovaný o úkone, od ktorého plynie lehota, alebo konať nemohol. Návrh je prípustný, iba ak sa podá do 15 dní od okamihu, keď dotknutý účastník dostal informáciu o úkone, od ktorého plynie lehota, alebo keď pominuli dôvody, pre ktoré nemohol konať. Návrh spravidla nie je prípustný dlhšie ako jeden rok po uplynutí lehoty, ktorá by normálne plynula od daného úkonu. Tieto lehoty nemajú odkladný účinok.

Každá žaloba sa stáva neplatnou, ak bolo konanie prerušené na tri roky. Táto lehota sa predlžuje o šesť mesiacov vo všetkých prípadoch, keď existujú dôvody na podanie návrhu na obnovu konania alebo na určenie nového právneho zástupcu. Konanie sa zruší, ale neznamená to premlčanie žaloby. Účastník, ktorý chce konať, musí podať novú žalobu na obranu svojich práv, pokiaľ samotná takáto žaloba už nie je premlčaná.

Proti príkazu na vyradenie konania zo zoznamu z dôvodu, že právni zástupcovia nedodržali stanovené lehoty, sa nie je možné odvolať.

Súvisiace odkazy

http://www.legilux.lu/

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Procesné úkony, ktoré sú vhodné na dosiahnutie požadovaného právneho účinku, sa vo všeobecnosti môžu vykonávať v súlade s osobitnými lehotami vymedzenými v právnych predpisoch. Tieto ustanovenia platia v oblasti hmotného i procesného práva.

Príslušné podmienky v súvislosti s hmotným právom sú sčasti stanovené pravidlami týkajúcimi sa začatia súdneho konania a sčasti pravidlami týkajúcimi sa premlčania, ktoré vymedzujú lehoty platné pre začatie občianskoprávnych konaní. Výnimka z týchto obmedzení sa poskytuje len podľa zákona s cieľom zaručiť bezpodmienečné vymoženie nárokov (teda napríklad v súvislosti s majetkovými nárokmi). Niektoré procesné úkony možno zákonne vykonať len v rámci osobitnej lehoty (termínu). Trvanie lehoty je v niektorých prípadoch jasne vymedzené zákonom, napríklad v prípade podania návrhu na nápravu (zákonná lehota), kým v iných prípadoch – napríklad v súvislosti s odstránením nedostatkov – to závisí od rozhodnutia súdu (sudcovská lehota).

Metóda výpočtu používaná na stanovenie lehoty sa podstate líši v prípade hmotného práva a procesného práva a líšia sa aj právne dôsledky nedodržania týchto dvoch druhov lehôt. Nedodržanie lehoty podľa hmotného práva vedie k premlčaniu a nemožno ho napraviť jeho odôvodnením. „Ospravedlnenie“ možno poskytnúť len vtedy, keď sa uplatní premlčacia lehota, a iba v súlade s príslušnými pravidlami hmotného práva. Procesné lehoty sa delia na subjektívne a objektívne lehoty. Medzi subjektívne lehoty patria lehoty, pri ktorých sa dátum začiatku musí vypočítať podľa dátumu oznámenia dotknutého účastníka konania a ktorých nedodržanie možno vo všeobecnosti napraviť návrhom na uvedenie do pôvodného stavu (návrhom na predĺženie), kým objektívne lehoty nie sú viazané na oznámenie dotknutého účastníka konania a ich nedodržanie nemožno napraviť návrhom na uvedenie do pôvodného stavu.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

V oddiele 102 ods. 1 zákona I z roku 2012 o zákonníku práce sú ako dni pracovného pokoja stanovené tieto dni: 1. január, 15. marec, Veľkonočný pondelok, 1. máj, Svätodušný pondelok, 20. august, 23. október, 1. november a 25. a 26. december.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Lehoty sa vypočítavajú v dňoch, mesiacoch alebo rokoch. Dátum začiatku nie je zahrnutý do lehôt vyjadrených v dňoch. Dátum začiatku je deň, v ktorom sa uskutoční úkon alebo iná udalosť (napr. doručenie, oznam), ktorá je dôvodom na začatie plynutia lehoty. Lehoty vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch sa končia dňom zodpovedajúcim dátumu začiatku lehoty v danom mesiaci alebo, ak taký deň v mesiaci, v ktorom lehota uplynie, neexistuje, v posledný deň v mesiaci. Ak posledný deň lehoty je deň pracovného pokoja, lehota uplynie až v prvý pracovný deň nasledujúci po tomto dni. Lehota uplynie na konci posledného dňa, ale lehoty stanovené pre podania na súd alebo úkony, ktoré sa majú vykonať na súde, uplynú už na konci úradných hodín. Pre všetky ostatné veci sú všeobecné pravidlá platné pre lehoty v občianskoprávnych konaniach stanovené v oddieloch 103 až 112 zákona III z roku 1952 o Občianskom súdnom poriadku (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Dátum začiatku je deň, v ktorom sa uskutoční úkon alebo iná udalosť (napr. doručenie, oznam), ktorá je dôvodom na začatie plynutia lehoty. Dátum začiatku nie je zahrnutý do lehôt vyjadrených v dňoch.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

V Občianskom súdnom poriadku sa neuvádza žiadny rozdiel medzi rôznymi spôsobmi doručenia dokumentov pri výpočte lehôt. Uplatňujú sa však určité osobitné ustanovenia, ak sa dokumenty posielajú elektronicky. Niektoré dokumenty sa posielajú znalcom v papierovej forme aj v prípade, že znalec udržiava kontakt so súdom elektronickými prostriedkami: súd poskytne znalcovi prílohy k súdnym dokumentom v papierovej forme alebo na inom dátovom médiu, ak by v dôsledku veľkého objemu alebo povahy dátového média digitalizácia predstavovala neprimeranú alebo neprekonateľnú záťaž alebo ak je hodnovernosť papierových dokumentov otázna. Ak sú z uvedených dôvodov k elektronickým dokumentom, ktoré posiela súd, priložené prílohy v papierovej forme, základom pre výpočet lehoty je dátum prijatia prílohy. V prípadoch vymedzených v Občianskom súdnom poriadku sa podania týkajúce sa konania a doručenie súdnych dokumentov už uskutočňujú elektronicky. Dni, v ktorých systém doručovania používaný na tieto účely nie je v prevádzke aspoň štyri hodiny, sa nezapočítavajú do lehoty stanovenej zákonom alebo súdom.

Ak sa komunikácia v rámci konania vykonáva elektronickými prostriedkami, dôsledky nedodržania lehoty sa neuplatňujú vtedy, keď bolo podanie na súd podané elektronicky najneskôr v posledný deň v súlade s požiadavkami IT systému. Pokiaľ ide o výpočet lehoty, podanie sa považuje za podané vtedy, keď IT systém súdu odošle potvrdenie o prijatí v súlade s ustanoveniami právnych predpisov. Formulár na podanie prostredníctvom pamäťového média určuje predseda Národného súdneho úradu. Pamäťové médium je potrebné podať na súd osobne alebo poštou najneskôr tri pracovné dni odo dňa, keď kontaktná osoba pre elektronické podania dostala potvrdenie o prijatí formulára súdom. Súd prostredníctvom systému služieb automaticky zašle kontaktnej osobe pre elektronické podania potvrdenie o prijatí pamäťového média. Podanie sa považuje za doručené súdu v deň, ktorý je uvedený v potvrdení o prijatí formulára súdom.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Dátum začiatku nie je zahrnutý do lehôt vyjadrených v dňoch. Dátum začiatku je deň, v ktorom sa uskutoční úkon alebo iná udalosť (napr. doručenie, oznam), ktorá je dôvodom na začatie plynutia lehoty.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Keď je lehota vyjadrená v dňoch, uvedený počet dní sa vzťahuje na kalendárne dni. Ak však posledný deň lehoty je deň pracovného pokoja, lehota uplynie až v prvý pracovný deň nasledujúci po tomto dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch sa končia dňom zodpovedajúcim dátumu začiatku lehoty v danom mesiaci alebo, ak taký deň v mesiaci, v ktorom lehota uplynie, neexistuje, v posledný deň v mesiaci.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch sa končia dňom zodpovedajúcim dátumu začiatku lehoty v danom mesiaci alebo, ak taký deň v mesiaci, v ktorom lehota uplynie, neexistuje, v posledný deň v mesiaci.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Okrem prípadov uvedených v predchádzajúcom texte môže súd na základe významných dôvodov jedenkrát predĺžiť lehotu, ktorú určil, pričom však lehota – vrátane jej predĺženia – nesmie presiahnuť štyridsaťpäť dní, pokiaľ si poskytnutie znaleckého posudku nevyžaduje dlhšiu lehotu. Zákonné lehoty sa môžu predĺžiť len v prípadoch uvedených v zákone. Obdobie od 15. júla do 20. augusta každého roka nie je zahrnuté do lehôt vyjadrených v dňoch (v dôsledku justičných prázdnin). Ak by lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch mala uplynúť počas justičných prázdnin, uplynie v deň nasledujúceho mesiaca, ktorý zodpovedá dátumu začiatku lehoty, alebo, ak tento deň stále patrí do obdobia justičných prázdnin, v prvý deň po justičných prázdninách. V zákone sú stanovené aj výnimky z justičných prázdnin. Súd musí osobitne upozorniť účastníkov konania na tieto výnimky. Ustanovenia o justičných prázdninách možno uplatniť iba na mimosúdne konania upravené v iných zákonoch ako v Občianskom súdnom poriadku, ak to umožňuje osobitný zákon.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Platí všeobecné pravidlo, že odvolanie možno podať do 15 dní od ohlásenia rozhodnutia.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Súd môže na základe významných dôvodov jedenkrát predĺžiť lehotu, ktorú určil, pričom však lehota – vrátane jej predĺženia – nesmie presiahnuť štyridsaťpäť dní, pokiaľ si poskytnutie znaleckého posudku nevyžaduje dlhšiu lehotu. Zákonné lehoty sa môžu predĺžiť len v prípadoch uvedených v zákone.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Pravidlá týkajúce sa občianskoprávneho konania v Maďarsku neumožňujú predĺžiť lehotu na základe miesta bydliska účastníkov konania. Účastníci konania však môžu poskytnúť ospravedlnenie za nedodržanie lehoty, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu nenachádzali na adrese uvedenej v osobných údajoch a v registri adries.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Pokiaľ nie je v zákone stanovené inak, účastníci konania už nemôžu právoplatne vykonávať procesné úkony, ktorých sa týka nedodržanie lehoty. Dôsledky nedodržania lehoty – s výnimkou prípadov stanovených zákonom – sa uplatňujú automaticky bez predchádzajúceho oznámenia. Ak sa v súlade so zákonom dôsledky nedodržania lehoty uplatňujú len v prípade predchádzajúceho oznámenia alebo na návrh odporcu, úkon, ktorého lehota nebola dodržaná, možno vykonať počas obdobia uvedeného v oznámení alebo až do podania návrhu, prípadne, ak sa tento návrh predloží na pojednávaní, do prijatia príslušného rozhodnutia. Ak ktorémukoľvek z účastníkov konania zabráni vo vykonaní úkonu všeobecne známa udalosť alebo prírodná či iná prekážka, ktorú nemôže ovplyvniť, nepovažuje sa to za nedodržanie lehoty. Dôsledky nedodržania lehoty sa neuplatnia, ak sa podanie na súd vykoná formou doporučenej zásielky najneskôr v posledný deň lehoty.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Účastníci konania môžu predložiť návrh na uvedenie do pôvodného stavu ako ospravedlnenie nedodržania lehoty. Súd musí o návrhu spravodlivo rozhodnúť.

V prípade, že sa účastník konania alebo jeho zástupca nedostaví v danom dátume na súd alebo zmešká lehotu z dôvodu, ktorý nemôže ovplyvniť, dôsledky nedodržania lehoty – okrem prípadov uvedených ďalej – možno odstrániť poskytnutím odôvodnenia nedodržania lehoty. Žiadne odôvodnenie nemožno poskytnúť, ak sa možnosť odôvodnenia vylučuje zákonom, ak dôsledkom nedodržania lehoty možno predísť bez odôvodnenia, ak z nedodržania lehoty nevyplýva žiadna nevýhoda vyjadrená v rozsudku súdu alebo ak účastník konania nedodrží ani novú lehotu stanovenú na základe návrhu na uvedenie do pôvodného stavu.

Návrhy na uvedenie do pôvodného stavu možno podať do pätnástich dní. Táto lehota sa musí vypočítať na základe zmeškaného dátumu uplynutia lehoty alebo posledného dňa zmeškanej lehoty. Ak sa však účastník konania alebo jeho zástupca dozvie o nedodržaní lehoty až neskôr alebo ak sa prekážka odstráni až neskôr, lehota na podanie návrhu na uvedenie do pôvodného stavu začne plynúť od okamihu, keď sa účastník konania dozvie o nedodržaní lehoty alebo keď sa odstráni prekážka. Návrh na uvedenie do pôvodného stavu nemožno podať po uplynutí obdobia troch mesiacov od dátumu nedodržania lehoty.

Návrh na uvedenie do pôvodného stavu musí obsahovať príčiny nedodržania lehoty a okolnosti, vzhľadom na ktoré je pravdepodobné, že nedodržanie lehoty bolo neúmyselné. V prípade nedodržania termínu sa úkon, ktorého lehota na vykonanie nebola dodržaná, musí vykonať súčasne s podaním návrhu na uvedenie do pôvodného stavu.

Ak možnosť odôvodnenia vylučuje zákon alebo ak návrh na uvedenie do pôvodného stavu bol podaný neskoro, návrh sa musí zamietnuť bez ohľadu na podstatu veci. To isté platí aj v prípade nedodržania lehoty, ak účastník konania, ktorý podal návrh na uvedenie do pôvodného stavu, nevykoná zároveň s podaním návrhu úkon, ktorého lehota nebola dodržaná.

Voči rozhodnutiam o zamietnutí návrhu na uvedenie do pôvodného stavu sa možno odvolať.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Podľa kapitoly 12 maltského zákonníka všeobecný postup vyzerá tak, že osoba má na podanie odpovede dvadsať dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Existujú však osobitné zákony, ktoré stanovujú rôzne lehoty.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

1. január, 10. február, 19. marec, 31. marec, Veľký piatok, 1. máj, 7. jún, 29. jún, 15. august, 8. september, 21. september, 8. december, 13. december, 25. december.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Osoba, proti ktorej bolo začaté občianskoprávne konanie, má vo všeobecnosti dvadsať dní na to, aby podala svoju odpoveď na súd. Existujú však osobitné zákony, ktorými sa v prípade potreby stanovujú kratšie alebo dlhšie lehoty.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Od dátumu doručenia.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie, spôsob zaslania nemá vplyv na začiatok plynutia lehoty. Zohľadňuje sa dátum doručenia.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Všeobecne platí, že časové obdobie začína plynúť od nasledujúceho dňa. Je však možné, aby sa v zákone alebo súdom stanovila lehota, ktorou by sa pri výpočte časového obdobia zohľadňoval dátum doručenia.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Pokiaľ nie je výslovne uvedené, že zákon sa vzťahuje na pracovné dni, v maltskom práve sa dni uvedené v právnom poriadku považujú za kalendárne dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pri výpočte časového obdobia sa deň považuje za 24-hodinové obdobie, zatiaľ čo mesiace a roky sa počítajú podľa kalendára.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pri výpočte časového obdobia sa deň považuje za 24-hodinové obdobie, zatiaľ čo mesiace a roky sa počítajú podľa kalendára.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, ak lehota uplynie v deň pracovného pokoja (t. j. v sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok), v súlade s oddielom 108 kapitoly 12 maltského zákonníka sa predlžuje do nasledujúceho pracovného dňa.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Lehotu je možné predĺžiť iba vtedy, ak to povolil súd, a dotknutá osoba má povolenie podať svoju odpoveď, ak môže k spokojnosti súdu preukázať dôveryhodné dôvody na to, že nepodala prísažnú odpoveď.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Po vynesení rozsudku súdom prvého stupňa môže osoba podať odvolanie do dvadsiatich dní (kalendárnych dní) odo dňa vyhlásenia rozsudku. Odporca má na odpoveď dvadsať dní. Ak bola v prípadoch na ústavnom súde žaloba podaná prostredníctvom návrhu, je lehota na odvolanie dvadsať dní od vyhlásenia rozsudku. Ak vec postúpi na ústavný súd iný súd, odvolanie musí byť podané do ôsmich pracovných dní. Odporca v ústavnom prípade má na odpoveď osem pracovných dní. Ak sa proti rozhodnutiu podáva odvolanie pred právoplatným rozsudkom, odvolanie sa musí podať do šiestich dní odo dňa, keď bolo rozhodnutie prečítané na verejnom pojednávaní. Takýto je všeobecný postup. Je však potrebné poznamenať, že existujú osobitné zákony, ktorými sa stanovujú odlišné lehoty na odvolanie, ak sa má odvolanie prejednávať na iných súdoch, než ktoré sú uvedené vyššie.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Pri všetkých bežných občianskoprávnych veciach sa pojednávanie musí konať do dvoch mesiacov a zasadnutia sa musia konať každé dva mesiace. Súd sa môže rozhodnúť, že v období medzi 16. júlom a 15. septembrom každého roka nevytýči žiaden dátum pojednávania.

V prípadoch na ústavnom súde musí súd vytýčiť dátum pojednávania, ktoré sa má konať do ôsmich pracovných dní odo dňa podania návrhu alebo od predloženia odpovede účastníkom konania v čase stanovenom na túto odpoveď, alebo po uplynutí tejto lehoty, ak odpoveď nebola podaná.

V prípade skráteného konania alebo osobitného konania musí byť odporca predvolaný, aby sa dostavil najskôr 15 dní od doručenia, najneskôr však do 30 dní.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Na Malte neexistujú miesta, kde by obyvatelia mohli mať právo na predĺženie lehoty.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak sa nedodržia lehoty, dotknutá strana sa považuje za osobu, ktorá pohŕda súdom, a stráca právo podať odpoveď a predložiť dôkazy. Pred vynesením rozsudku však súd ešte poskytne odporcovi krátku a konečnú lehotu na podanie písomných alebo ústnych podaní proti žalobe navrhovateľa. Strana, ktorá nedodržala lehoty, si zachováva právo odvolať sa proti konečnému rozsudku, ak nie je v jej prospech.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Vyžaduje sa, aby odôvodnili svoje omeškanie. Ak súd rozhodne, že majú dobrý dôvod na omeškanie, môže im povoliť predložiť odpoveď.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Procesné lehoty - Holandsko

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehoty, ktoré sa uplatňujú v občianskom práve procesnom možno vo všeobecnosti rozdeliť takto:

a) Minimálne lehoty na predvolanie druhej strany a tretích strán a svedkov, aby sa zúčastnili na konaní. Obvykle sa uplatňuje minimálne týždňová lehota. V zásade sa na predvolanie zúčastnených strán na konanie o návrhu takisto uplatňuje minimálne týždňová lehota, pokiaľ súd neuvedie inak [články 114 až 119 a 276 (predvolávanie účastníkov konania a tretích strán) a články 170 a 284 (predvolávanie svedkov) Občianskeho súdneho poriadku (Wetboek van Burgerlijke Rechtsvordering)]. Je dôležité poznamenať, že v prípade, ak je adresa žalovaného známa alebo je známe jeho skutočné bydlisko mimo Holandska, lehota na predvolanie tohto účastníka konania je najmenej štyri týždne (článok 115 Občianskeho súdneho poriadku).

b) Maximálne lehoty na uplatnenie opravných prostriedkov. Opravný prostriedok – námietka (verzet) sa musí zvyčajne uplatniť do štyroch týždňov. Vo všeobecnosti sa trojmesačná lehota uplatňuje na podanie odvolania (hoger beroep), odvolania na najvyšší súd (cassatie) a žaloby o zrušenie rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť (herroeping) [pozri článok 143 (námietky), články 339 a 358 (odvolanie), články 402 a 426 (odvolanie na najvyšší súd) a články 383 a 391 (zrušenie právoplatného rozsudku) Občianskeho súdneho poriadku].

c) Lehoty na vykonanie procesných úkonov účastníkmi konania a rozhodnutí súdu. Tieto sa vo všeobecnosti pohybujú od dvoch do šiestich týždňov. Za určitých okolností môže súd povoliť odklad vykonania procesných úkonov.

d) Premlčacie lehoty na podanie žalôb a uplatňovanie výkonu právomoci. Všeobecná premlčacia lehota je 20 rokov. V mnohých prípadoch sa však uplatňuje kratšia päťročná premlčacia lehota. Platby prírastkového penále sa premlčia po šiestich mesiacoch odo dňa ich vzniku. Premlčacia lehota, ktorá už plynie, sa môže prerušiť a potom môže začať plynúť nová premlčacia lehota. Napríklad premlčacia lehota, ktorá sa uplatňuje na výkon právomoci, sa môže prerušiť doručením rozsudku alebo akékoľvek iného vykonávacieho opatrenia [články 306 až 325 kniha 3 Občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek)].

Na zákonné lehoty sa takisto vzťahujú pravidlá stanovené v zákone o všeobecnom predĺžení lehôt (Algemene Termijnenwet).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Okrem soboty a nedele zákon o všeobecnom predĺžení lehôt uvádza tieto všeobecne uznávané štátne sviatky:

• Nový rok: 1. január,
• Veľký piatok: piatok pred Veľkou nocou,
• Veľkonočný pondelok: pondelok po Veľkej noci,
• Nanebovstúpenie Pána: štvrtok 40 dní po Veľkej noci,
• Deň kráľovnej: 27. apríl,
• Deň oslobodenia: 5. máj,
• Svätodušný pondelok: pondelok po Turícach,
• prvý sviatok vianočný a druhý sviatok vianočný: 25. a 26. december.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Na zákonné lehoty sa vzťahujú pravidlá ustanovené v zákone o všeobecnom predĺžení lehôt. V tomto zákone sa stanovuje, že lehota stanovená v zákone, ktorá sa končí v sobotu, nedeľu alebo vo všeobecne uznávaný štátny sviatok, sa predĺži až do konca nasledujúceho dňa, ktorý nie je sobota, nedeľa alebo všeobecne uznávaný štátny sviatok. V prípade potreby sa lehota, ktorá pozostáva aspoň z troch dní, predĺži tak, aby zahŕňala aspoň dva dni, ktoré nie sú sobota, nedeľa alebo všeobecne uznávané štátne sviatky.

Vo vnútroštátnych procesných pravidlách pre občianskoprávne spory, ktoré sa začali na základe predvolania (Landelijk procesreglement voor civiele dagvaardingen bij de rechtbanken), sa lehota šiestich týždňov berie ako začiatok na vykonanie procesných úkonov účastníkmi konania a vyhlásenie rozsudku. V súlade s vnútroštátnymi pravidlami občianskoprávneho konania pre kantonálne súdne oblasti (Landelijk reglement voor de civiele rol van de kantonsectoren) kantonálne súdy v zásade používajú štvortýždňové lehoty (http://www.rechtspraak.nl/).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Začiatok plynutia lehoty je vždy prvý deň nasledujúci po rozhodujúcej udalosti.

Predvolanie

Neuplatňuje sa.

Opravné prostriedky

Lehota na podanie opravného prostriedku námietky (prípustnej len proti rozsudkom v neprítomnosti) má tri rôzne začiatky plynutia:

1. okamih, keď sa rozsudok osobne doručí odsúdenej osobe;
2. v prípade, ak sa použije iný spôsob doručenia: okamih, keď odsúdená osoba vykoná úkon preukazujúci, že sa dozvedela o rozsudku alebo začatí výkonu rozhodnutia; a
3. v iných prípadoch: okamih ukončenia výkonu rozsudku.

Lehota na podanie odvolaní a odvolaní na najvyšší súd proti rozsudkom sa počíta odo dňa doručenia rozsudku. Prvý deň lehoty je dňom nasledujúcim po dni doručenia rozsudku. Pozri aj otázku 12.

Lehota na podanie odvolaní a odvolaní na najvyšší súd proti rozhodnutiam sa počíta:

• odo dňa doručenia rozhodnutia, v prípade žalobcu a zúčastnených strán, ktorí sa zúčastnili na konaní, a
• od doručenia rozhodnutia alebo iného oznámenia v prípade iných zainteresovaných strán.

Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozsudku alebo rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť, začína plynúť od vzniku dôvodu na zrušenie, a keď sa žalobca alebo navrhovateľ o tom dozvedel, ale v každom prípade nie skôr, ako rozsudok alebo rozhodnutie nadobudli právoplatnosť, t. j. už sa nemôžu zrušiť na základe námietky, odvolania alebo odvolania na najvyšší súd.

Procesné úkony

Lehoty stanovené na vykonanie procesných úkonov sa vo všeobecnosti počítajú od predchádzajúceho dňa v rozvrhu pojednávaní v celých týždňoch. Príklad: po pojednávaní na základe rozvrhu pojednávaní v stredu sa vec umiestni do rozvrhu pojednávaní o štyri týždne neskôr opäť v stredu s lehotou na predloženie o 10.00 hod. Ak sa napríklad vec vyradí z rozvrhu, súd potom určí dátum, ku ktorému sa vec vráti do rozvrhu pojednávaní.

Premlčacie lehoty

Začiatok plynutia premlčacích lehôt, ktoré sa uplatňujú na podanie žalôb, závisí od charakteru žaloby. Napríklad právo podať žalobu o splnenie zmluvnej povinnosti poskytnúť alebo urobiť niečo uplynie päť rokov od začiatku dňa nasledujúci po dni, keď sa nárok stal vymáhateľným. Príklad: právo podať žalobu o ukončenie nezákonného stavu uplynie päť rokov od začiatku dňa nasledujúceho po dni, keď sa môže uplatniť nárok na okamžité ukončenie daného stavu.

Výkon rozhodnutia

Právomoc vykonať rozhodnutie sa v zásade premlčí 20 rokov od začiatku dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia rozsudku.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie. V niektorých prípadoch však spôsob, akým sa účastník konania dozvie o rozsudku, ovplyvní začiatok plynutia lehoty na uplatnenie opravného prostriedku, napríklad na podanie námietky. Pozri aj otázku 4.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie. Lehota začína plynúť v deň nasledujúci po dni, v ktorom došlo k udalosti.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

V holandskom práve sa používajú kalendárne dni, pokiaľ nie je uvedené inak. V zákone o všeobecnom predĺžení lehôt sa stanovuje, že lehota stanovená v zákone, ktorá sa končí v sobotu, nedeľu alebo vo všeobecne uznávaný štátny sviatok, sa predĺži až do konca nasledujúceho dňa, ktorý nie je sobota, nedeľa alebo všeobecne uznávaný štátny sviatok.

Okrem toho, v prípade potreby sa lehota stanovená v zákone, ktorá pozostáva aspoň z troch dní, predĺži tak, aby zahŕňala aspoň dva dni, ktoré nie sú sobota, nedeľa alebo všeobecne uznávané štátne sviatky.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Tie sa vzťahujú aj na kalendárne mesiace a kalendárne roky.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Predvolanie

Neuplatňuje sa.

Opravné prostriedky

V konaní na základe predvolania sa opravné prostriedky uplatňujú vydaním predvolania. Súdny úradník nesmie vydať súdne predvolanie po 20.00 hod, pokiaľ to nepovolí súd, na ktorý je účastník konania predvolaný. Lehota sa teda skutočne končí v posledný deň lehoty o 20.00 hod. V takýchto konaniach je potrebné takisto pripomenúť, že ani deň vydania predvolania, ani deň, na ktorý je účastník konania predvolaný (prvý deň v rozvrhu pojednávaní), sa nezapočítava pri výpočte lehoty na predvolanie. Z tohto dôvodu musí byť medzi týmito dvoma dátumami minimálna lehota.

V konaní o návrhu sa opravné prostriedky uplatňujú podaním návrhu v kancelárii súdu. Návrh sa môže podať poštou alebo osobne počas úradných hodín kancelárie súdu alebo faxom až do polnoci posledného dňa lehoty.

V prípade odvolaní v rodinných veciach sa začiatok plynutia lehoty mierne líši od toho, ktorý sa uplatňuje na odvolania v iných konaniach o návrhu (pozri aj otázku 4 „Opravné prostriedky“). Žalobca môže podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa doručenia rozsudku. Iné zúčastnené strany môžu podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď im bolo rozhodnutie doručené alebo inak oznámené.

Procesné úkony

Ak sa vec nachádza v rozvrhu pojednávaní, na predkladanie dokumentov sa vzťahuje nasledovné. V zásade sa dokument určený na deň v rozvrhu pojednávaní predloží kancelárii súdu v lehote na predloženie. Toto je posledný termín, v ktorom musí mať súd k dispozícií všetky dokumenty a správy s výnimkou predvolaní. V súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami sú deň a čas, v ktorom sa musia predložiť dokumenty: streda o 10.00 hod. Ak sa neuskutoční pojednávanie, lebo vec sa rieši v písomnej forme, dokumenty sa predložia kancelárii súdu v deň alebo pred dňom v rozvrhu pojednávaní. Kantonálny úsek súdu vždy vykonáva pojednávanie, keďže procesné úkony sa môžu v tomto prípade vykonať aj ústne. Dokumenty sa musia predložiť kancelárii súdu najneskôr v deň predchádzajúci dňu v rozvrhu pojednávaní. Dokumenty možno podať poštou alebo osobne počas úradných hodín kancelárii súdu alebo faxom, až do polnoci daného dňa.

Premlčacie lehoty

Pozri aj „premlčacie lehoty“ v otázke 4. Pri niektorých nárokoch na podanie žaloby je dôležitý čas, kedy sa strana dozvie o určitej skutočnosti. Príklad: nárok na vymáhanie neoprávnenej platby uplynie päť rokov od začiatku dňa, ktorý nasledujúceho po dni, keď sa veriteľ dozvedel o existencii nároku a totožnosti príjemcu, a v každom prípade 20 rokov po vzniku nároku.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, lehota, ktorá uplynie v sobotu, nedeľu alebo vo všeobecne uznávaný štátny sviatok, sa predĺži až do konca nasledujúceho dňa, ktorý nie je sobota, nedeľa alebo všeobecne uznávaný štátny sviatok. V súlade so zákonom o všeobecnom predĺžení lehôt sa to však nevzťahuje na lehoty určené spätným počítaním od určitého času alebo udalosti. Inými slovami, toto pravidlo platí pre maximálne a nie pre minimálne lehoty.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

V niektorých prípadoch zákon umožňuje predĺženie lehoty. Napríklad, ak neúspešný účastník konania zomrie počas plynutia lehoty na podanie odvolania a dedičia tohto účastníka chcú uspieť v odvolacom konaní, uplatní sa nová trojmesačná lehota.

Vo všeobecnosti sa však pravidlá týkajúce sa lehôt prísne presadzujú, aj keď Najvyšší súd Holandska (Hoge Raad der Nederlanden) zaviedol výnimku pre prípady, v ktorých odvolateľovi nebol bezodkladne oznámený rozsudok z dôvodu chyby alebo opomenutia zo strany súdu. V takom prípade tento účastník konania zmeškal lehotu bez vlastného zavinenia a udelí sa mu krátke predĺženie lehoty.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehota na podanie odvolania je zvyčajne tri mesiace. V určitých občianskoprávnych veciach, ako napríklad konanie o nariadení predbežného opatrenia (zrýchlené konanie), sa uplatňujú kratšie lehoty na podanie odvolaní a odvolaní na najvyšší súd, a to štyri a osem týždňov (v tomto poradí).

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Všetky lehoty týkajúce sa dostavenia sa účastníka konania sú minimálne lehoty. Maximálna lehota nie je stanovená.

Predvolanie

Lehoty na predvolanie účastníka konania môže súd skrátiť na žiadosť žalobcu, ak je to potrebné za určitých podmienok. V konaní o nariadení predbežného opatrenia sa predvolanie vydá iba po tom, keď sudca určí dátum a čas pojednávania, ktoré sa môže konať aj v nedeľu. Ak je to potrebné, účastník konania sa môže predvolať vo veľmi krátkom čase. Súd môže stanoviť aj kratšiu lehotu na predvolanie účastníka v konaní o návrhu.

Súd nemôže predĺžiť lehoty na predvolanie účastníka konania, aj keď môže stanoviť dlhšiu lehotu na dostavenie sa na súd v konaní o návrhu (pozri otázky 7 a 8).

Procesné úkony

Súd môže predĺžiť lehoty, v rámci ktorých účastníci konania musia vykonať procesné úkony, ak to účastníci spoločne požadujú. Ak sa žiadosť podá jednostranne, odklad sa udelí iba na základe presvedčivých dôvodov alebo vyššej moci. Medzi presvedčivé dôvody patrí napríklad skutočná alebo právna zložitosť veci, potreba čakať na rozsudok v iných relevantných konaniach alebo situácia, keď je účastník konania alebo jeho advokát chorý alebo na dovolenke.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Holandské právo neobsahuje ustanovenia pre takúto situáciu.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Predvolanie

Ak je účastník konania predvolaný oznámením, ktoré ma nedostatky, predvolanie sa stane neplatným v prípade, že sa žalovaný nedostaví, a bude súdom vyhlásené za neplatné. Predvolanie sa nestane neplatným automaticky. Žalobca môže takúto chybu napraviť vydaním zmeneného súdneho predvolania pred prvým dňom v rozvrhu pojednávaní.

Ak sa žalovaný nezúčastní v deň prvého pojednávania, predvolanie sa skontroluje, či neobsahuje akékoľvek chyby, ktoré by ho mohli spôsobiť jeho neplatnosť. Ak je súdne predvolanie v poriadku, žalovaný sa vyhlási za neprítomného v dôsledku nedostavenia sa a nárok sa vo všeobecnosti schváli v jeho neprítomnosti. Ak sa žalovaný nedostaví a je pravdepodobné, že nedostal súdne predvolanie v dôsledku chyby, súd vyhlási predvolanie za neplatné.

Ak sa žalovaný nedostaví alebo nepoverí advokáta aj napriek tomu, že bol v predvolaní vyzvaný, aby tak urobil, a zistí sa, že súdne predvolanie obsahovalo chybu, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť, žalovaný nie je vyhlásený za neprítomného v dôsledku nedostavenia sa. Súd stanoví nový dátum konania a nariadi napravenie chyby na náklady žalobcu. Ak sa žalovaný dostaví a neodvoláva sa na chybu, predvolanie sa považuje za správne vydané.

Opravné prostriedky

Ak sa prekročí lehota na uplatnenie opravného prostriedku, sankciou je zamietnutie odvolania. Dotknuté rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť, t. j. už ho nemožno zrušiť na základe námietky, odvolania alebo odvolania na najvyšší súd.

Procesné úkony

Ak sa procesný úkon nevykoná v stanovenej lehote, za určitých podmienok možno získať odklad (pozri otázku 10). Ak nie je možné získať odklad, právo na vykonanie procesného úkonu zanikne.

Premlčacie lehoty

Ak zúčastnená strana umožnila uplynutie lehoty na podanie žaloby, právo podať žalobu chránené nárokom naďalej existuje. To však už nie je možné uplatniť prostredníctvom súdov.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Účastníci konania, ktorí zmeškali lehoty, majú k dispozícií tieto opravné prostriedky.

Predvolanie

Žalovaný, ktorý sa nedostaví v deň prvého pojednávania, sa vo všeobecnosti súdi v neprítomnosti. Až do vyhlásenia konečného rozsudku môže tento žalovaný zabrániť vydaniu rozsudku pre zmeškanie, keď sa dostaví na konanie ako účastník konania. Po vyhlásení konečného rozsudku môže účastník konania súdený v neprítomnosti uplatniť opravný prostriedok – námietku. Rozsudok pre zmeškanie, zabránenie rozsudku pre zmeškanie dostavením sa na súd a námietka sa neuplatňujú v konaní o návrhu. V takýchto prípadoch môže zúčastnená strana, ktorá sa nedostavila, podať odvolanie.

Opravné prostriedky

Lehoty na uplatnenie opravných prostriedkov presadzuje súd bez návrhu. Lehoty na podanie odvolaní a odvolaní na najvyšší súd sú záväzné. Súdy sú veľmi prísne pri uplatňovaní týchto lehôt v záujme právnej istoty. Najvyšší súd Holandska však zaviedol určitú flexibilitu pre odvolania v konaní o návrhu. V odvolaní sa musia uviesť dôvody odvolania, ale vo veciach, v ktorých bolo rozhodnutie vydané, ale ešte nebolo zaslané, a odvolateľ teda nemá prístup k príslušnému odôvodneniu, je povolené uviesť dôvody odvolania v nasledujúcom doplňujúcom odvolaní. Samotné odvolanie sa však musí podať v rámci lehoty. Iba v príležitostných prípadoch, keď sa súd dopustil dvojitej chyby, sa lehota predĺži o 14 dní od prijatia rozhodnutia. Takýto prípad nastane, ak odvolateľ nevedel a nemohol vedieť, kedy bude rozhodnutie vyhlásené, v dôsledku chyby na strane súdu (alebo súdneho úradníka), a rozhodnutie bolo odoslané alebo vydané až po uplynutí lehoty na podanie odvolania v dôsledku chyby, ktorú nemožno pripísať odvolateľovi. V konaní na základe predvolania sa v odvolaní nemusia uviesť dôvody odvolania. Tie sa uvedú až v neskoršom štádiu konania.

Procesné úkony

Za určitých okolností možno požadovať odklad na vykonanie procesných úkonov (pozri otázku 13). Ak nie je možné získať odklad, právo na vykonanie procesného úkonu zanikne.

Premlčacie lehoty

Neexistuje žiadny opravný prostriedok proti uplynutiu premlčacej lehoty, okrem včasného prerušenia [pozri otázku 1 písm. d)]. Napriek tomu môže súd za veľmi výnimočných okolností rozhodnúť, že uplatnenie obmedzenia je v rozpore so zásadami primeranosti a spravodlivosti.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Podľa rakúskych právnych predpisov existujú rôzne druhy lehôt.

Rozlišuje sa medzi procesnoprávnymi lehotami, t. j. lehotami, v rámci ktorých účastník konania alebo iná osoba zapojená do konania môže alebo musí uskutočniť konkrétne opatrenie na účely konania, a hmotnoprávnymi lehotami, t. j. lehotami, v rámci ktorých sa konkrétna udalosť musela uskutočniť s cieľom vytvoriť určité hmotnoprávne dôsledky podľa právneho systému [napr. lehota na podanie žaloby vo veci narušenia držby podľa § 454 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO) alebo lehota na oznámenie nájomcom podľa § 560 ZPO]. Dôležitá je skutočnosť, že čas, ktorý potrebuje poštová služba na doručenie, sa do procesnoprávnych lehôt nezaratúva, no zaratúva sa v prípade hmotnoprávnych lehôt. To napríklad znamená, že odvolanie sa považuje za podané včas, ak bolo odoslané v posledný deň procesnej lehoty na odvolanie (dátum poštovej pečiatky), dokonca aj vtedy, ak sa doručí na súd po lehote.

Rozlišuje sa tiež podľa toho, či je lehota určená priamo zákonom (napr. lehoty na podanie odvolaní) alebo sudcom v závislosti od požiadaviek individuálneho prípadu (napr. lehota na predloženie záruky na pokrytie nákladov). Rámcové lehoty, pre ktoré zákon stanovuje iba konkrétny rámec (minimálne alebo maximálne trvanie alebo približné trvanie, ako v § 257 ods. 1 ZPO pre dátum predbežného pojednávania), sú kombináciou oboch prípadov.

Absolútne lehoty sú určené dátumom, v ktorom sa končia (obvykle kalendárny deň), zatiaľ čo relatívne lehoty sú vymedzené trvaním; ich začiatok je určený udalosťou, od ktorej začína plynúť lehota.

Všeobecne povedané, sudcovia môžu predĺžiť lehoty (predĺžiteľné lehoty). Výnimočné prípady, v ktorých zákon predĺženie zakazuje, sú známe ako nepredĺžiteľné alebo povinné lehoty.

Medzi zmeniteľnými a nezmeniteľnými lehotami sa rozlišuje v závislosti od toho, či návrat k pôvodnému stavu vecí je možný v prípade nedodržania lehoty. Zmeniteľnosť je všeobecným pravidlom. Vo výnimočných prípadoch, keď je návrat k pôvodnému stavu vecí zakázaný, lehota sa označuje za prekluzívnu alebo pevnú lehotu (Fallfrist). Príkladmi procesnoprávnych prekluzívnych lehôt sú absolútne lehoty na podanie návrhu na zrušenie alebo návrhu na obnovu konania (§ 534 ods. 3 ZPO).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Dňami pracovného pokoja sú v Rakúsku soboty, nedele, Veľký piatok a štátne sviatky. Štátne sviatky v Rakúsku sú: 1. január (Nový rok), 6. január (sviatok Troch kráľov), Veľkonočný pondelok, 1. máj (štátny sviatok), Nanebovstúpenie Pána, Svätodušný pondelok, sviatok Božieho tela, 15. august (Nanebovzatie Panny Márie), 26. október (Rakúsky národný deň), 1. november (Sviatok všetkých svätých), 8. december (Nepoškvrnené počatie Panny Márie), 25. december (Boží hod vianočný) a 26. december (Sviatok svätého Štefana).

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Väčšinu ustanovení týkajúcich sa lehôt možno nájsť v §§ 123 – 129 a §§ 140 – 143 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO), v § 222 ZPO a v § 89 zákona o organizácii súdov (GOG).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Vo väčšine prípadov lehota začína plynúť dňom doručenia rozhodnutia, v ktorom je určená lehota alebo ktorým sa spúšťa lehota; inak začína plynúť oznámením rozhodnutia (§ 124 ZPO).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Áno, v rozpore so všeobecným pravidlom, podľa ktorého sa za čas doručenia v zásade považuje doručenie alebo oznámenie rozhodnutia, v ktorom je určená lehota alebo ktorým sa spúšťa lehota, sa za čas doručenia elektronicky prenášaných súdnych oznámení a podaní podľa § 89a ods. 2 GOG považuje pracovný deň nasledujúci po doručení do elektronickej pošty príjemcu, pričom soboty sa nepovažujú za pracovné dni (§ 89d ods. 2 GOG).

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Do výpočtu lehoty, ktorá sa stanovuje v dňoch, sa nezapočítava deň, na ktorý pripadol čas alebo udalosť, od ktorých sa odvíja začiatok lehoty.

Lehoty, ktoré sa určujú v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, sa končia uplynutím dňa v poslednom týždni alebo mesiaci, ktorý svojím názvom alebo číslom zodpovedá dňu, v ktorom sa lehota začala. Ak takýto deň v poslednom mesiaci neexistuje, lehota sa končí uplynutím posledného dňa daného mesiaca.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Pri lehotách, ktoré sa počítajú v dňoch, sa započítavajú kalendárne dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Vzhľadom na spôsob výpočtu lehôt v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch (pozri body 6 a 9) táto otázka pri daných lehotách nevzniká.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty vyjadrené v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynú o polnoci v deň posledného týždňa alebo posledného mesiaca, ktorý svojím názvom alebo číslom zodpovedá začiatočnému dňu. Ak takýto deň v poslednom mesiaci danej lehoty neexistuje (ak sa napríklad jednomesačná lehota začína 31. januára), lehota uplynie v posledný deň daného mesiaca (v tomto prípade 28. alebo 29. februára). Soboty, nedele, dni štátneho sviatku alebo Veľký piatok nemajú vplyv na začiatok ani trvanie lehôt.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, lehoty, ktoré sa končia v sobotu, nedeľu, v deň štátneho sviatku alebo Veľkého piatku, uplynú v nasledujúci pracovný deň (ktorý nie je jedným z uvedených dní).

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Povinné lehoty v odvolacom konaní sa prerušujú od 15. júla do 17. augusta a od 24. decembra do 6. januára. Ak sa jedno z týchto období začína počas povinnej lehoty alebo začiatok povinnej lehoty pripadá na jedno z týchto období, lehota sa predlžuje o celé toto obdobie, resp. o zvyšné obdobie, keď sa začína.

To sa neuplatňuje v určitých osobitných konaniach, najmä v sporoch týkajúcich sa narušenia držby, pohľadávok na výživné, vymáhania pohľadávok a ochranných opatrení, ani pri lehotách na podanie odvolaní proti kontumačným rozsudkom.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehoty na odvolanie v zásade závisia od druhu rozhodnutia (rozsudok alebo uznesenie) a od veci samej. V sporových občianskoprávnych veciach je lehota na odvolanie proti rozhodnutiu (Rekurs) obvykle 14 dní, zatiaľ čo lehota na odvolanie proti rozsudku (Berufung) sú štyri týždne.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Všeobecne povedané, sudcovia môžu predĺžiť lehoty (predĺžiteľné lehoty). Výnimočné prípady, v ktorých zákon predĺženie zakazuje, sú známe ako nepredĺžiteľné alebo povinné lehoty (napr. lehoty na podanie odvolaní).

Všetky lehoty sa môžu skrátiť pod podmienkou doloženej dohody medzi účastníkmi konania. Súd môže na požiadanie jedného z účastníkov konania skrátiť lehotu, za predpokladu, že môže preukázať, že kratšia lehota sa požaduje, aby sa predišlo riziku závažných strát, a druhý účastník je bez ťažkostí schopný začať procesnoprávne opatrenie požadované skrátenou lehotou (§ 129 ZPO).

Lehota sa môže na požiadanie predĺžiť, ak účastník konania, ktorý má prospech z predĺženia lehoty, má neodvrátiteľné alebo veľmi vážne dôvody na to, že nemôže včas prijať procesnoprávne opatrenie, a najmä že by utrpel nenapraviteľnú ujmu, ak by sa lehota nepredĺžila (§ 128 ods. 2 ZPO). Lehoty sa nemôžu predĺžiť na základe dohody medzi účastníkmi konania (§ 128 ods. 1 ZPO).

Predvolania sa v zásade vydávajú na konkrétny termín, preto nevzniká otázka, čo sa týka zmeny lehoty na predvolanie či špeciálnej lehoty.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie, lebo v tomto prípade je dôležité, aby sa procesnoprávne kroky vo vzťahu k rakúskemu súdu uskutočnili načas.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Vo všeobecnosti sa účastníkovi konania, ktorý neuskutoční procesnoprávny krok načas, neumožní uskutočniť daný krok (prekluzívny účinok, § 144 ZPO). Existujú výnimky, ako sú § 289 ods. 2 ZPO (ktorým sa upravuje nedostavenie sa na zabezpečenie dôkazov) a § 491 ZPO (ktorým sa upravujú dôsledky nedostavenia sa na pojednávanie vo veci odvolania).

Procesnoprávne kroky prijaté neskoro sa zvyčajne zamietajú zo zákona, ale v niektorých prípadoch sa požaduje návrh (odporcu).

Niekedy má nečinnosť okrem obvyklých dôsledkov aj osobitné dôsledky. Tieto dôsledky sa značne líšia. Najvýznamnejším osobitným dôsledkom nedodržania lehoty účastníkom v občianskom konaní je, že druhý účastník môže za určitých okolností požiadať o rozsudok pre zmeškanie (§§ 396 a 442 ZPO). K ďalším príkladom patria: ak sa nedostavia na súd obaja účastníci konania, konanie sa prerušuje najmenej na tri mesiace (§ 170 ZPO), a ak by sa v konaní v manželských veciach nedostavil na súd navrhovateľ, žaloba sa na návrh odporcu môže vyhlásiť za vzatú späť, ale nie zrušenú (§ 460 bod 5 ZPO).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Na zvrátenie dôsledkov vyplývajúcich z nedodržania lehoty alebo termínu sú k dispozícii tieto prostriedky nápravy:

obnova predchádzajúceho stavu vecí (§ 146 a nasl. ZPO):

obnovu predchádzajúceho stavu vecí je možné použiť na zvrátenie dôsledkov nedostavenia sa na súd alebo nedodržania lehoty na procesnoprávny akt, keď účastník konania alebo jeho zástupca nedodržali lehotu v dôsledku nepredvídanej alebo neodvratnej udalosti a účastník konania alebo jeho zástupca neboli zodpovední alebo boli zodpovední iba v malej miere (mierna nedbanlivosť). Návrh na tento prostriedok nápravy sa musí podať do 14 dní od odstránenia prekážky,

námietky (§§ 397a a 442a ZPO):

námietky sú zákonný prostriedok nápravy používaný na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 396 alebo § 442 ZPO. Námietky sa musia v zásade podať súdu, ktorý rozhoduje vo veci, vo forme predbežnej žaloby do 14 dní od doručenia rozsudku pre zmeškanie (nepredĺžiteľná lehota),

odvolanie (§ 461 a nasl. ZPO):

odvolanie sa môže podať proti rozsudku pre zmeškanie, najmä z dôvodu, že nedošlo k nedodržaniu lehoty, keďže existuje jeden z dôvodov neplatnosti, ktoré sú uvedené v § 477 ods. 1 bodoch 4 a 5 ZPO (nesprávne doručenie alebo nezastupovanie účastníka v konaní). Odvolanie pre neplatnosť sa však nepodáva z dôvodu, že účastník konania nedodržal lehotu, ale – rovnako ako všetky odvolania – z dôvodu chyby súdu, v dôsledku ktorej zrejme došlo k nedodržaniu lehoty.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Procesné lehoty - Poľsko

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V poľskom občianskoprávnom konaní sú stanovené tieto lehoty: 1. na vykonanie úkonov účastníkmi konania: zákonné, sudcovské a zmluvné lehoty; 2. na vykonanie procesných úkonov súdom: poriadkové lehoty.

Zákonné a sudcovské lehoty sú konečné a nemôžu sa predĺžiť.

Zákonné lehoty, ktoré sú definované ako prekluzívne lehoty (znamená to, že ich nedodržanie vedie k neplatnosti dotknutého procesného úkonu), sú ustanovené v zákonoch. Tieto lehoty nie je možné predĺžiť ani skrátiť. Zákonné lehoty začínajú plynúť od okamihu uvedeného v zákone. Existujú dva druhy zákonných lehôt: lehoty ad quem, pred uplynutím ktorých sa musí úkon vykonať, a lehoty post quem, po uplynutí ktorých sa úkon vykonať môže. Zákonné lehoty zahŕňajú lehoty na podanie opravných prostriedkov, napr. lehota na podanie odvolania alebo sťažnosti.

Sudcovské lehoty sú takisto definované ako prekluzívne lehoty, ale sú stanovené súdom alebo sudcom. Sudcovské lehoty sa môžu predĺžiť alebo skrátiť, ale iba zo závažného dôvodu a na základe návrhu podaného pred uplynutím lehoty, aj bez vypočutia protistrany. Tieto lehoty začínajú plynúť od okamihu vydania rozhodnutia alebo príkazu na tento účel; keď sa v Občianskom súdnom poriadku stanovuje automatické doručenie, lehoty začínajú plynúť od doručenia rozhodnutia alebo príkazu. Sudcovské lehoty zahŕňajú lehoty na odstránenie chýb týkajúcich sa súdnej alebo procesnej nespôsobilosti alebo na nápravu formálnych nedostatkov odvolania alebo sťažnosti.

Zmluvné lehoty, ako naznačuje ich názov, sú stanovené dohodou strán. Typickým príkladom je prerušenie konania na základe spoločného návrhu účastníkov konania. Ak účastníci konania podajú takýto návrh, súd je oprávnený (ale nie je povinný) konanie prerušiť. Uplatnenie takejto lehoty závisí výlučne od vôle strán.

Poriadkové lehoty sú zvyčajne určené pre justičné orgány (súdy) a nie pre účastníkov konania. Nedodržanie týchto lehôt nemá žiadne nepriaznivé procesné následky. Ich hlavným cieľom je uplatňovať zásadu rýchlosti konania. Príkladom takejto lehoty je lehota pre súd na vypracovanie odôvodnenia rozsudku.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Podľa zákona z 18. januára 1951 o dňoch pracovného pokoja sú zákonné dni pracovného pokoja:

1. všetky nedele (soboty nie sú zákonné dni pracovného pokoja);

2. tieto dni:

a) 1. január – Nový rok;

b) 6. január – Traja králi;

c) Veľkonočná nedeľa;

d) Veľkonočný pondelok;

e) 1. máj – štátny sviatok;

f) 3. máj – Národný sviatok tretieho mája;

g) Svätodušná nedeľa;

h) sviatok Božieho tela;

i) 15. august – Nanebovzatie Panny Márie;

j) 1. november – Sviatok všetkých svätých;

k) 11. november – Národný sviatok nezávislosti;

l) 25. december – prvý sviatok vianočný;

m) 26. december – druhý sviatok vianočný.

Pohyblivé cirkevné sviatky pripadajú v roku 2019 na tieto dni: Veľkonočná nedeľa – 21. apríla, Veľkonočný pondelok – 22. apríla, Svätodušná nedeľa – 9. júna a sviatok Božieho tela – 20. júna.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

V občianskom práve môže mať pojem „lehota“ dva významy. Môže to byť určitý okamih (napr. 5. apríla 2017) alebo určité obdobie, ktoré má začiatok a koniec (napr. 14 dní).

V prípade uvedenia konečnej lehoty (dátumu, ku ktorému sa musí niečo vykonať – dies ad quem) záleží na presnom okamihu, keď lehota uplynie. Lehota nemusí byť uvedená ako deň, ale musí byť určená udalosťou, ktorá sa vyskytne v konkrétnej situácii určenej zmluvnými stranami.

Procesné lehoty sa určujú pomocou takých časových jednotiek, akými sú deň, týždeň, mesiac alebo rok. Podľa článku 165 Občianskeho súdneho poriadku je spôsob výpočtu lehôt v občianskoprávnom konaní upravený v ustanoveniach Občianskeho zákonníka týkajúcich sa lehôt, ak sa v zákone, rozhodnutí súdu, rozhodnutí iného štátneho orgánu alebo právnom akte stanovuje lehota bez určenia spôsobu jej výpočtu (článok 110 Občianskeho zákonníka). Podanie procesného dokumentu na poľskom poštovom úrade alebo na poštovom úrade prevádzkovateľa poskytujúceho univerzálne poštové služby v inom členskom štáte Európskej únie sa považuje za rovnocenné s podaním tohto procesného dokumentu na súde. To isté platí aj pre podanie dokumentu vojakom na ústredí vojenskej jednotky alebo osobou pozbavenou osobnej slobody väzenskej správe alebo členom posádky poľského námorného plavidla kapitánovi plavidla.

Deň má 24 hodín a začína sa a končí o 24.00 hodine. Lehota uvedená v dňoch uplynie na konci posledného dňa. Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca. Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca, zatiaľ čo polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom. Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní. Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu prípadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Ak je začiatok lehoty vymedzenej v dňoch určitou udalosťou, deň, keď nastane udalosť, sa pri výpočte lehoty nezohľadňuje. Napríklad ak súd doručí účastníkovi konania procesné predvolanie, aby 11. januára 2017 vykonal určitý úkon v sedemdňovej lehote, táto lehota uplynie o polnoci (24.00 hod.) 18. januára 2017.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Súd môže doručovať niekoľkými spôsobmi: poštou, súdnym úradníkom, zriadencami alebo súdnou doručovacou službou. Doručenie adresátovi sa môže vykonať aj odovzdaním dokumentu adresátovi v kancelárii súdu. Pokiaľ sa doručenie vykonalo riadne, všetky tieto spôsoby sú rovnako platné a výber spôsobu nemá vplyv na plynutie lehôt.

Od 8. septembra 2016 pravidlá umožňujú súdu doručovať prostredníctvom systému prenosu údajov, ak adresát podal dokumenty prostredníctvom tohto systému alebo sa rozhodol podávať dokumenty týmto spôsobom. Adresát, ktorý sa rozhodol podať dokumenty prostredníctvom systému prenosu údajov, sa môže rozhodnúť, že odmietne elektronické doručovanie.

Dokument doručený elektronickými prostriedkami sa považuje za doručený ku dňu uvedenému v elektronickom potvrdení o prijatí podania, aj keď tento deň pripadá na zákonný deň pracovného pokoja. Skutočnosť, že elektronické podanie je prijaté v noci, nemá vplyv na účinnosť doručenia. V prípade neexistencie elektronického potvrdenia o prijatí podania sa doručenie považuje za účinné 14 dní odo dňa uloženia dokumentu do systému prenosu údajov. Podľa uvedených pravidiel sa od strán požaduje, aby si skontrolovali elektronický účet najmenej raz za 14 dní.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak je začiatok lehoty vymedzenej v dňoch určitou udalosťou, deň, kedy nastane udalosť, sa pri výpočte lehoty nezohľadňuje.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Lehoty stanovené v dňoch sú vyjadrené v kalendárnych dňoch. Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu pripadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja ani sobota.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca.

Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca. Polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom.

Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca.

Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca. Polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom.

Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu prípadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Predĺžiť alebo skrátiť sa môžu iba sudcovské lehoty, t. j. lehoty stanovené súdom alebo predsedom súdu. Rozhodnutie o predĺžení alebo skrátení lehoty môže prijať buď predseda súdu, alebo súd, ale len zo závažných dôvodov, pričom posúdenie dôvodov sa ponecháva na ich uvážení.

Lehotu možno predĺžiť alebo skrátiť iba na návrh účastníka konania, účastníka konania v nesporových konaniach, vedľajšieho účastníka konania, prokurátora, inšpektora práce, ombudsmana pre spotrebiteľov, mimovládnej organizácie, súdom vymenovaného znalca alebo svedka, ak sa táto lehota týka ich konania. Takéto rozhodnutie sa nesmie prijať z vlastného podnetu súdu alebo sudcu.

Návrh sa musí podať pred uplynutím stanovenej lehoty.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

V poľskom Občianskom súdnom poriadku sa stanovujú zákonné procesné lehoty na podanie opravných prostriedkov podľa druhu súdneho rozhodnutia [rozsudok (wyrok), rozhodnutie vo veci samej v nesporových konaniach (postanowienie co do istoty sprawy w postępowaniu nieprocesowym), rozsudok pre zmeškanie (wyrok zaoczny), platobný rozkaz v upomínacom konaní (nakaz zapłaty w postępowaniu upominawczym), platobný rozkaz v konaní o vydaní platobného rozkazu (nakaz zapłaty w postępowaniu nakazowym) a rozhodnutie (postanowienie)]. Stanovené sú najmä tieto zákonné lehoty:

• rozsudok a rozhodnutie vo veci samej v nesporovom konaní: odôvodnenie rozsudku sa vypracuje v písomnej forme na návrh účastníka konania na doručenie rozsudku
  a odôvodnenia podaný do jedného týždňa odo dňa vyhlásenia výroku rozsudku a v dvoch prípadoch (1. ak účastník konajúci bez advokáta, právneho zástupcu alebo patentového zástupcu nebol prítomný na vyhlásení rozsudku, lebo bol pozbavený osobnej slobody, a 2. ak bol rozsudok vydaný na neverejnom zasadnutí) do jedného týždňa odo dňa doručenia výroku rozsudku. Odvolanie možno podať na súde, ktorý vydal napadnutý rozsudok, do dvoch týždňov od doručenia rozsudku a odôvodnenia odvolateľovi. Ak účastník konania nepožiadal o doručenie rozsudku a odôvodnenia do jedného týždňa odo dňa vyhlásenia výroku rozsudku, lehota na podanie odvolania začína plynúť odo dňa, keď uplynie lehota na podanie takéhoto návrhu,
• rozhodnutie: lehota na podanie sťažnosti je jeden týždeň a začína plynúť od doručenia rozhodnutia, alebo ak účastník konania v stanovenej lehote nepožiadal o doručenie rozhodnutia prijatého na pojednávaní, od vyhlásenia rozhodnutia,
• rozsudok pre zmeškanie vo vzťahu k žalovanému: žalovaný, proti ktorému bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, môže podať odpor do dvoch týždňov od doručenia rozsudku,
• rozsudok pre zmeškanie vo vzťahu k žalobcovi: súd uvedie odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie, ak bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu alebo sčasti a žalobca požiadal o poskytnutie odôvodnenia do jedného týždňa od doručenia rozsudku, alebo ak žalobca, ktorý nepodal takúto žiadosť, podal odvolanie v stanovenej lehote,
• platobný rozkaz v upomínacom konaní: žalovaný je povinný v platobnom rozkaze buď uspokojiť nárok v plnej výške spolu s trovami konania, alebo podať odpor do dvoch týždňov od doručenia rozkazu,
• platobný rozkaz v konaní o platobnom rozkaze: vydaním platobného rozkazu súd rozhodne, že žalovaný je povinný uspokojiť nárok v celom rozsahu spolu s trovami konania v lehote dvoch týždňov od doručenia rozkazu, alebo aby podal námietku v rámci tejto lehoty.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Svedok alebo účastník konania má absolútnu povinnosť dostaviť sa na súd. Svedok sa musí dostaviť na súd, aj keď nemá vedomosti o okolnostiach veci, alebo ak sa už rozhodol uplatniť svoje právo odoprieť výpoveď. Svedok musí písomne ospravedlniť svoju neprítomnosť (nedostavenie sa) pred dňom pojednávania. Neskoré predloženie ospravedlnenia nebráni súdu rozhodnúť na pojednávaní o uložení pokuty svedkovi. K písomnému ospravedlneniu musí svedok priložiť dokument preukazujúci dôvod jeho nedostavenia sa. Nedostavenie sa svedka možno ospravedlniť z dôvodu choroby, dôležitej služobnej cesty alebo vážnej nepredvídanej udalosti. V prípade ospravedlnenia z dôvodu choroby sa vyžaduje osvedčenie potvrdzujúce neschopnosť dostaviť sa na súd na základe predvolania, a toto osvedčenie musí byť vydané súdnym lekárom. V takom prípade súd stanoví iný dátum dostavenia sa na súd.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Na účastníka konania alebo svedka sa vzťahujú pravidlá občianskeho súdneho konania, ktoré uplatňuje súdny orgán (súd).

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Procesný úkon vykonaný účastníkom konania po uplynutí lehoty je neplatný. Táto zásada platí pre zákonné a sudcovské lehoty. Neplatnosť procesného úkonu znamená, že úkon vykonaný neskoro nemá právne účinky, ktoré zákon spája s jeho vykonaním. Procesný úkon vykonaný po uplynutí lehoty je neplatný, aj keď súd ešte nevydal rozhodnutie v dôsledku uplynutia lehoty.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak dôjde k prekročeniu lehoty, účastník konania môže požiadať o obnovenie lehoty alebo o opätovné otvorenie konania.

Ak účastník konania zmeškal lehotu na vykonanie procesného úkonu bez vlastného zavinenia, súd na návrh účastníka konania lehotu obnoví. Obnovenie lehoty však nie je prípustné, ak nedodržanie lehoty nemá žiadne nepriaznivé procesné následky pre účastníka konania. Podanie obsahujúce návrh na obnovenie lehoty sa podáva na súde, pred ktorým sa mal úkon vykonať, a to do jedného týždňa od zániku dôvodu, pre ktorý sa táto lehota nedodržala. V podaní sa musia uviesť okolnosti odôvodňujúce návrh. Účastník konania musí vykonať procesný úkon súčasne s podaním návrhu. Po uplynutí jedného roka od zmeškania lehoty sa lehota môže obnoviť len vo výnimočných prípadoch. Obnovenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, ktorým sa vyhlási anulovanie manželstva alebo rozvod, alebo určenie neexistencie manželstva, je neprípustné aj v prípade, keď jeden z účastníkov konania opätovne uzavrel nové manželstvo po tom, čo rozsudok nadobudol právoplatnosť. Súd zamietne návrh na obnovenie lehoty, ktorý je podaný neskoro alebo je neprípustný podľa právnych predpisov. Podanie návrhu na obnovenie lehoty nezastaví konanie ani výkon rozhodnutia. Súd však môže v závislosti od okolností zastaviť konanie alebo výkon rozhodnutia. Ak je návrh prijatý, súd môže okamžite pristúpiť k prejednaniu veci.

Opätovné otvorenie konania umožňuje znovu prejednať vec ukončenú právoplatným rozhodnutím. Podnet, ktorým sa požaduje opätovné otvorenie konania, sa často považuje za mimoriadny opravný prostriedok (alebo dovolanie), ktorý sa použije na napadnutie právoplatných rozhodnutí na rozdiel od bežných opravných prostriedkov (ktoré sa použijú v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť). Opätovné otvorenie konania možno požadovať z dôvodu, že: rozsudok bol založený na sfalšovanom alebo pozmenenom dokumente, alebo na odsúdení v trestnom konaní, ktoré bolo následne zrušené; alebo rozsudok bol získaný prostredníctvom trestného činu. O opätovné otvorenie konania možno takisto požiadať: keď sa neskôr objaví právoplatný rozsudok týkajúci sa toho istého právneho vzťahu alebo sa objavia skutkové okolnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok veci a ktoré účastník konania nemohol použiť v predchádzajúcom konaní; keď obsah rozsudku ovplyvnilo rozhodnutie, ktorým sa neskončilo konanie vo veci, vydané na základe normatívneho aktu, ktorý je podľa ústavného súdu v rozpore s ústavou, ratifikovanou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi (zrušené alebo zmenené v súlade s Občianskym súdnym poriadkom).

Opätovné otvorenie konania nemožno požadovať po uplynutí desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (okrem prípadov, keď účastník konania nemal možnosť konať alebo nebol riadne zastúpený).

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Procesné lehoty môžu byť absolútne (perentório), pokiaľ ich uplynutie znamená zánik práva na vykonanie úkonu, alebo odkladné (dilatório), ak sa nimi na určitý čas odkladá možnosť vykonať daný úkon, prípadne moment, od ktorého začne plynúť ďalšia lehota.

Procesné lehoty podliehajú pravidlám stanoveným v článkoch 138 až 143 Občianskeho súdneho poriadku.

Výpočet procesných lehôt či lehôt stanovených súdmi prebieha podľa pravidiel stanovených v článkoch 278, 279 a 296 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o lehoty v občianskoprávnych veciach, ich dĺžku a účinok na právne vzťahy upravujú články 296 až 333 Občianskeho zákonníka.

Konkrétne premlčacie lehoty (prazos de prescrição) a premlčania (prazos de caducidade) sú upravené pravidlami v článkoch 300 až 327, resp. v článkoch 328 až 333 Občianskeho zákonníka.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Na tieto účely Portugalsko Európskej Komisii oznámilo tieto štátne sviatky:

1. január, 7. apríl (Veľký piatok), 9. apríl (Veľkonočná nedeľa), 25. apríl, 1. máj, 8. jún (Božie telo), 10. jún, 15. august, 5. október, 1. november, 8. a 25. december.

Komisia tento zoznam uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie C 39, 1.2.2023, s. 20, ktorý je dostupný na tomto odkaze.

Členské štáty každoročne poskytujú tento zoznam Komisii. Niektoré štátne sviatky sú premenlivé a nie vždy pripadajú na uvedený dátum.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Všeobecným pravidlom v portugalskom občianskom procesnom práve je to, že ak neexistuje žiadne osobitné ustanovenie, účastníci konania majú k dispozícii lehotu 10 dní, aby požiadali o akýkoľvek úkon alebo súdne konanie, dovolávali sa neplatnosti, podali procesnú námietku alebo uplatnili akéhokoľvek iné procesné právo; účastník konania má desaťdňovú lehotu aj na to, aby sa vyjadril k žalobe protistrany (článok 149 Občianskeho súdneho poriadku).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota pre akúkoľvek odpoveď spravidla začína plynúť v momente doručenia daného úkonu (článok 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Oznámenia účastníkom konania sa počas konania doručujú ich právnym zástupcom.

Ak je oznámenie predvolaním, aby sa účastník konania dostavil na súd osobne, doručí sa nielen zástupcovi, ale aj samotnému účastníkovi konania, ktorému sa doporučené oznámenie zašle poštou. V oznámení sa uvedie dátum, miesto a účel dostavenia sa na súd.

Oznámenie sa zástupcom doručuje e-mailom [pozri vykonávacie nariadenie (Portaria) č. 280/13 z 26. augusta 2013, do ktorého je možné nahliadnuť prostredníctvom tohto odkazu] a počítačový systém potvrdí dátum doručenia, pričom za doručené sa oznámenie považuje na tretí deň po zaslaní. Ak tento tretí deň nie je pracovným dňom, použije sa najbližší nasledujúci pracovný deň.

Predvolanie doporučeným listom s potvrdením o doručení sa považuje za vykonané v deň, keď bolo potvrdenie o doručení podpísané osobou, ktorej sa predvolanie doručuje, a to aj vtedy, ak potvrdenie o doručení podpísala tretia osoba, pričom sa predpokladá, pokiaľ neexistuje dôkaz o opaku, že tento list bol okamžite doručený príjemcovi (článok 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Ak sa predvolanie uskutoční prostredníctvom právneho zástupcu, súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka, ktorý kontaktuje osobu, ktorej sa predvolanie doručuje, lehota začína plynúť od okamihu, keď daná osoba podpíše záznam o doručení.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Áno. Pozri odpoveď na predchádzajúcu otázku.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Samotný dátum úkonu, udalosti, rozhodnutia, predvolania alebo doručenia sa do lehoty nepočíta [článok 279 písm. b) Občianskeho zákonníka].

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

V prípade, že sa lehota na uskutočnenie procesného úkonu končí v deň, keď sú súdy zatvorené, lehota sa predlžuje na ďalší pracovný deň (článok 138 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Súdne prázdniny sú od 22. decembra do 3. januára, od Kvetnej nedele po Veľkonočný pondelok a od 16. júla do 31. augusta.

Po vypočutí účastníkov konania môže súd formou odôvodneného uznesenia prerušiť plynutie procesnej lehoty v súlade s článkom 269 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

V súlade s článkom 279 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku výpočet lehoty nezahŕňa deň – ani hodinu, ak je lehota vyjadrená v hodinách –, keď došlo k udalosti, od ktorej začína plynúť lehota.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch či rokoch a začínajúca od určitého dátumu sa končí o 24.00 hod. príslušného dňa v poslednom týždni, mesiaci alebo roku. Ak príslušný deň v poslednom mesiaci neexistuje, lehota sa končí posledný deň tohto mesiaca [článok 279 písm. c) Občianskeho zákonníka].

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Keďže súdy sú otvorené iba v pracovných dňoch a nedele a štátne sviatky sa považujú za súdne prázdniny, lehoty, ktoré sa končia v nedeľu alebo štátny sviatok, sa predlžujú na nasledujúci pracovný deň, ak je daný úkon potrebné vykonať na súde.

Na výpočet všetkých procesných lehôt platí pravidlo, že koniec lehoty na vykonanie procesného úkonu sa predlžuje na nasledujúci pracovný deň, ak pripadá na deň, keď sú súdy zatvorené (článok 138 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Procesná lehota ustanovená zákonom sa môže predĺžiť v stanovených prípadoch.

Lehota sa môže so súhlasom účastníkov konania predĺžiť raz a o rovnaký čas (článok 141 Občianskeho súdneho poriadku).

V prípade odôvodnenej prekážky: zákon umožňuje predĺženie lehoty (článok 140 Občianskeho súdneho poriadku).

Okrem toho zákon umožňuje vykonať úkon v rámci prvých troch pracovných dní po uplynutí lehoty, a to pod podmienkou okamžitého zaplatenia pokuty (pozri článok 139 Občianskeho súdneho poriadku).

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehota na podanie odvolania je 30 dní, ktoré sa počítajú od doručenia rozhodnutia (článok 638 Občianskeho súdneho poriadku), a 15 dní v naliehavých prípadoch a v prípadoch stanovených v článku 644 ods. 2 a článku 677 Občianskeho súdneho poriadku.

V prípadoch, keď sa rozhodnutie neoznámi: lehota začína plynúť dňom, keď sa dotknutá osoba dozvie o rozhodnutí.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Zákonom stanovené procesné lehoty sa nemôžu skrátiť. Súd však môže určiť dátum alebo lehotu na dostavenie sa zúčastnených strán na súd.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Ak sa súdne predvolanie doručuje mimo územného obvodu súdu, v ktorom konanie prebieha, lehota pre predvolanú osobu na podanie odvolania na spochybnenie konkrétneho nároku na náhradu škody sa predlžuje (článok 245 Občianskeho súdneho poriadku).

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Uplynutím povinnej lehoty zaniká právo na vykonanie úkonu. Úkon sa však môže vykonať po lehote v prípadoch odôvodnenej prekážky a bez ohľadu na to sa úkon môže vykonať aj v rámci prvých troch pracovných dní po uplynutí lehoty, a to pod podmienkou okamžitého zaplatenia pokuty (článok 139 Občianskeho súdneho poriadku).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Po uplynutí lehoty možno úkon vykonať v prípadoch odôvodnenej prekážky.

V súlade s článkom 140 Občianskeho súdneho poriadku sa za odôvodnenú prekážku považuje udalosť, ktorú nemožno pripísať účastníkovi konania ani jeho zástupcom či oprávneným zástupcom a ktorá bráni včasnému vykonaniu daného úkonu. V tomto prípade musí účastník konania, ktorý tvrdí, že existuje odôvodnená prekážka, bezodkladne poskytnúť podporné dôkazy.

V iných prípadoch, ako je odôvodnená prekážka, sa úkon môže vykonať v rámci prvých troch pracovných dní po uplynutí lehoty, a to pod podmienkou zaplatenia pokuty, ako už bolo uvedené, pričom súd môže výnimočne rozhodnúť o znížení alebo odpustení pokuty v prípadoch zjavných finančných ťažkostí, alebo ak výšku pokuty považuje za zjavne neprimeranú, najmä v prípade konaní, ktoré si nevyžadujú ustanovenie právneho zástupcu, a ak úkon urobil samotný účastník konania.

Súvisiace odkazy

• Generálne riaditeľstvo pre politiku v oblasti spravodlivosti
• Generálne riaditeľstvo pre výkon spravodlivosti
• Občiansky súdny poriadok
• Občiansky zákonník

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Procesné lehoty - Rumunsko

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Z procesného hľadiska sa procesná lehota vo všeobecnosti definuje ako časový interval, v rámci ktorého sa musia vykonať alebo, naopak, zakázať určité procesné úkony. Príslušné ustanovenia sú uvedené v článkoch 180 až 186 opätovne uverejneného zákona č. 134/2010 (Občiansky súdny poriadok) v znení zmien a doplnení, ktorý nadobudol účinnosť 15. februára 2013.

Rôzne druhy lehôt uplatniteľných v občianskoprávnom konaní sú klasifikované podľa spôsobu, akým boli definované, a to ako zákonné, súdne alebo konvenčné lehoty (bez ohľadu na ich povahu). Zákonné lehoty sú lehoty, ktoré sú výslovne určené zákonom a v zásade sú pevne stanovené, takže ich sudca ani účastníci konania nemôžu skrátiť ani predĺžiť (napríklad päťdňová lehota na doručenie predvolania). Zákon výnimočne umožňuje predĺženie alebo skrátenie určitých zákonných lehôt. Súdne lehoty sú lehoty, ktoré počas riešenia vecí súd stanoví na dostavenie sa účastníkov konania, na vypočutie svedkov či na poskytnutie iných dôkazov, t. j. dokumentov, znaleckých posudkov atď. Konvenčné lehoty sú lehoty, ktoré si účastníci konania môžu stanoviť počas riešenia sporov, pričom sa nevyžaduje schválenie súdom.

V závislosti od ich druhu sú procesné lehoty záväzné (prekluzívne) a zakazujúce (odkladné), pričom záväzné lehoty sú lehoty, v rámci ktorých sa musí vykonať určitý procesný úkon (napr. lehoty, v rámci ktorých sa musí podať odvolanie – odvolanie, druhé odvolanie atď.), zatiaľ čo v rámci zakazujúcich lehôt je zákonom zakázané vykonanie všetkých procesných úkonov.

Ďalšie kritérium klasifikácie lehôt súvisí so sankciou uplatniteľnou v prípade ich nedodržania, pričom lehoty sú absolútne a relatívne. Nedodržanie absolútnych lehôt má v konečnom dôsledku vplyv na platnosť procesných úkonov, zatiaľ čo nedodržanie relatívnych lehôt, aj keď nemusí nevyhnutne znamenať neplatnosť procesných úkonov, môže viesť k uplatneniu disciplinárnych alebo finančných sankcií proti účastníkom konania, ktorí nedodržali príslušnú lehotu (lehotu na rozhodnutie, lehotu na prípravu a pod.).

Napokon v súvislosti s ich trvaním môžu byť lehoty vyjadrené v hodinách, dňoch, týždňoch, mesiacoch a rokoch a táto klasifikácia je uvedená aj v článku 181 Občianskeho súdneho poriadku. Okrem toho existujú osobitné prípady, keď v zákone nie sú presne stanovené určité druhy lehôt (v hodinách, dňoch a pod.), ale stanovuje sa okamih ukončenia procesného úkonu (napríklad v prípade námietky proti výkonu rozhodnutia, ktorú možno podať do ukončenia posledného vykonateľného úkonu), prípadne keď zákon obsahuje ustanovenia, v ktorých sa uvádza, že úkon by sa mal vykonať „bezodkladne“, „čo najskôr“ alebo „naliehavo“.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Podľa rumunského práva sú dňami pracovného pokoja všetky soboty a nedele a navyše aj tieto štátne sviatky: 1. a 2. január (Nový rok); 24. január (Deň zjednotenia rumunských kniežatstiev); Veľká noc – dva dni v závislosti od kalendárnych dní (vrátane Veľkého piatka); 1. máj (Sviatok práce); 1. jún (Deň detí); Turíce – jeden deň v závislosti od kalendárnych dní; 15. august (Nanebovzatie Panny Márie); 30. november (Sviatok sv. Ondreja); 1. december (Národný deň); 25. a 26. december (Vianoce).

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Uplatniteľné pravidlá týkajúce sa lehôt sú stanovené v článkoch 180 až 186 Občianskeho súdneho poriadku.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Každá lehota má začiatok a koniec, ktorými sa vymedzuje jej trvanie.

Pokiaľ ide o začiatok lehoty, v článku 184 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že lehoty začínajú plynúť odo dňa oznámenia procesných úkonov, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak.

Existujú však prípady, keď sa oznámenie procesného úkonu stanoveného ako začiatok plynutia lehôt môže nahradiť inými rovnocennými procesnými úkonmi (v prípadoch rovnocennosti). To znamená, že oznámenie procesného úkonu, ktorým sa začína plynutie lehoty, sa v niektorých prípadoch nahrádza inými konaniami, ktorými sa začína plynutie lehoty (napríklad žiadosťou o oznámenie procesných úkonov protistrane, podaním odvolania alebo oznámením exekučného príkazu).

Odchylne od všeobecného pravidla sú aj prípady, v ktorých lehoty začínajú plynúť od iných okamihov ako od oznámenia, konkrétne od rozhodnutia (zistenia, že uplynula premlčacia lehota, doplnenia rozsudku), od okamihu uznania dôkazov (na predloženie potrebných súm alebo zoznamu svedkov do piatich dní), od zverejnenia určitých dokumentov (na inzerciu predaja budovy do piatich dní).

Uplynutie lehoty je definované ako okamih, v ktorom sa dosiahne účinok lehoty, ktorým sa skončí možnosť uskutočniť konanie, pre ktoré je lehota stanovená (v prípade záväzných lehôt), alebo, naopak, určuje/označuje okamih, keď vzniká právo vykonať určité procesné úkony (v prípade zakazujúcich lehôt).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Medzi začiatkom a ukončením plynie lehota nepretržite, v zásade bez možnosti prerušenia alebo pozastavenia. Prekážka spôsobená okolnosťou, ktorú účastník konania nemohol ovplyvniť (ktorá je uvedená v článku 186 Občianskeho súdneho poriadku), je však dôvodom na prerušenie procesných lehôt. Okrem tohto prípadu existujú ďalšie osobitné okolnosti prerušenia lehôt: (napríklad prerušenie lehoty na podanie odvolania – článok 469 Občianskeho súdneho poriadku). Zároveň sa v zákone stanovuje, že procesná lehota sa môže aj pozastaviť (ako v prípade premlčacej lehoty – článok 418 Občianskeho súdneho poriadku). Ak sa lehota preruší podľa článku 186 Občianskeho súdneho poriadku, po zániku prekážky začína plynúť nemenná pätnásťdňová lehota bez ohľadu na trvanie prerušenej lehoty. V prípade pozastavenia bude lehota ďalej plynúť od okamihu, keď sa skončilo pozastavenie, a k lehote sa pripočíta aj čas, ktorý uplynul pred pozastavením lehoty.

Podľa článku 183 Občianskeho súdneho poriadku procesný dokument podaný v zákonnej lehote prostredníctvom doporučeného listu podaného na pošte či odovzdaného expresnej kuriérskej službe alebo špecializovanej komunikačnej službe, ako aj procesný dokument zaslaný v zákonnej lehote faxom alebo elektronickou poštou sa považuje za dokument podaný v lehote. Dokument predložený zainteresovanou stranou v zákonnej lehote vojenskej jednotke alebo správnemu úradu miesta, kde je dotknutá strana zadržiavaná, sa takisto považuje za podaný v lehote. Potvrdenie od poštového úradu a zaevidovanie alebo osvedčenie na podanom dokumente od expresnej kuriérskej služby, špecializovanej komunikačnej služby, vojenskej jednotky, prípadne správneho úradu miesta, kde je zainteresovaná strana zadržiavaná, ako aj údaj o dátume a čase prijatia dokumentu faxom alebo elektronickou poštou na základe informácií v počítači alebo faxe súdu, na ktorý bol dokument zaslaný, slúžia ako dôkaz o dátume, keď zainteresovaná strana vykonala príslušný úkon.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

V súlade s článkom 181 Občianskeho súdneho poriadku sa lehoty vyjadrené v dňoch počítajú podľa výhradného systému, t. j. podľa voľných dní, keď sa nezohľadňuje deň začiatku lehoty (dies a quo) ani deň, keď sa lehota končí (dies ad quem), pričom sa uplatňujú pravidlá uvedené v súvislosti so začiatkom plynutia lehoty, ako sa uvádza v bode 4.

Lehoty vyjadrené v dňoch sa vždy počítajú v celých dňoch, príslušné podanie sa ale môže vykonať len v rámci úradných hodín súdnych služieb. Tento nedostatok však možno napraviť tak, že procesná písomnosť sa zašle poštou a poštový úradník uvedie dátum a spôsob účinného doručenia príjemcovi. Pozri aj odpoveď na otázku 4.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Napríklad ak osoba musí konať alebo jej bola doručená písomnosť v pondelok 4. apríla 2005 a vyžaduje sa, aby sa vyjadrila do 14 dní od doručenia, znamená to, že dotknutá osoba sa musí vyjadriť do:

• utorka 19. apríla (kalendárne dni) alebo
• piatka 22. apríla (pracovné dni)?

Správna odpoveď je, že uvedený počet dní zahŕňa kalendárne dni. Dotknutá osoba musí podniknúť účinné kroky do 19. apríla vrátane.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Podľa článku 182 Občianskeho súdneho poriadku lehota vyjadrená v rokoch, mesiacoch alebo týždňoch sa skončí dňom v roku, mesiaci alebo týždni, ktorý zodpovedá začiatočnému dňu.

Lehota, ktorá začína 29., 30. alebo 31. v mesiaci a končí sa v mesiaci, ktorý nemá takýto deň, sa považuje za ukončenú v posledný deň tohto mesiaca.

Lehota, ktorá sa končí v deň štátneho sviatku alebo keď je služba pozastavená, sa predĺži až do konca prvého nasledujúceho pracovného dňa.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie v zodpovedajúci deň v poslednom týždni alebo mesiaci alebo v poslednom roku. Ak posledný mesiac nemá deň, ktorý zodpovedá dňu, keď lehota začala plynúť, lehota sa končí v posledný deň tohto mesiaca. Ak posledný deň lehoty pripadá na deň pracovného pokoja, lehota sa predĺži do prvého nasledujúceho pracovného dňa.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, ak posledný deň lehoty pripadá na deň pracovného pokoja, lehota sa predĺži do prvého nasledujúceho pracovného dňa.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

V článku 184 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že procesná lehota sa preruší a nová lehota začne plynúť odo dňa nového doručenia v týchto prípadoch:

• keď jeden z účastníkov konania zomrel; v tomto prípade sa doručí nový dokument na poslednú adresu bydliska zosnulého účastníka jeho dedičovi a bez uvedenia mena a stavu jednotlivých dedičov,
• keď zomrel zástupca ktoréhokoľvek účastníka konania; v tomto prípade sa nový dokument doručí dotknutému účastníkovi.

Procesná lehota nezačne plynúť, a ak začala plynúť, preruší sa vzhľadom na nedostatok spôsobilosti účastníka konania konať alebo obmedzenie spôsobilosti konať, kým sa nevymenuje osoba, ktorá bude zastupovať tohto účastníka alebo mu prípadne pomôže.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Sú stanovené osobitné lehoty pre rôzne oblasti práva. Všeobecné lehoty na podanie odvolania a druhého odvolania uvedené v Občianskom súdnom poriadku sú 30 dní. V určitých veciach (osobitných druhoch konania), napríklad v prípade predbežného súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania, je lehota na podanie odvolania päť dní, čo je menej ako lehota na podanie odvolania podľa bežných právnych predpisov.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Odpoveď je áno, v určitých výnimočných prípadoch zákon umožňuje sudcovi lehotu buď predĺžiť (napríklad o päť dní podľa článkov 469 a 490 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach týkajúcich sa odvolaní a druhých odvolaní), alebo ju skrátiť (napríklad podľa článku 159 Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti s lehotou na doručenie predvolania päť dní pred dátumom pojednávania).

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Podľa článku 1088 Občianskeho súdneho poriadku súd v medzinárodnom občianskom súdnom konaní uplatní rumunské procesné právo s výnimkou výslovných protichodných ustanovení. Pozri aj odpovede na otázky 5, 11 a 16.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ako už bolo uvedené, nedodržanie absolútnej lehoty má v konečnom dôsledku vplyv na platnosť konania, zatiaľ čo nedodržanie relatívnych lehôt, aj keď nemusí nevyhnutne znamenať neplatnosť procesných úkonov, môže viesť k uplatneniu disciplinárnych alebo finančných sankcií proti účastníkom konania, ktorí nedodržali príslušnú lehotu (lehotu na rozhodnutie, lehotu na prípravu a pod.).

Nedodržanie procesných lehôt môže mať za následok uplatnenie rôznych sankcií, akými sú:

• neplatnosť procesného úkonu,
• zrušenie lehoty stanovenej na vykonanie procesného úkonu,
• uplynutie platnosti žiadosti podanej súdu,
• obmedzenie práva vyžadovať výkon rozhodnutia,
• finančné sankcie,
• disciplinárne sankcie,
• povinnosť znova vykonať alebo zmeniť úkon vykonaný bez akýchkoľvek právnych formalít,
• povinnosť poskytnúť poškodenej strane náhradu za porušenie procesných formalít.

V článku 185 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že ak sa musí procesné právo uplatniť v určitej lehote, nedodržanie tejto povinnosti vedie k zrušeniu uvedeného práva, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak. Procesný úkon vykonaný po uplynutí lehoty je neplatný. Ak sa v zákone stanovuje prerušenie procesného úkonu v rámci lehoty, úkon vykonaný pred uplynutím lehoty je možné na žiadosť zainteresovanej strany zrušiť.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

V článku 186 Občianskeho súdneho poriadku sa uvádza, že strana, ktorá nedodržala procesnú lehotu, získa novú lehotu, len ak preukáže, že omeškanie je riadne odôvodnené. Dotknutá strana vykoná procesný úkon najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa skončilo prerušenie lehoty, a zároveň požiada o poskytnutie novej lehoty. V prípade vyžadovania prostriedkov nápravy je lehota rovnaká ako pri podaní odvolania. Žiadosťou o novú lehotu sa bude zaoberať súd príslušný na vybavenie žiadosti súvisiacej s právom, ktoré sa neuplatnilo v lehote. Ak omeškanie zapríčinila dotknutá strana, nemá k dispozícii žiadne procesné prostriedky nápravy.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Podľa slovinského procesného práva je lehota časové obdobie, ktoré je obmedzené dvoma časovými úsekmi – začiatkom a koncom lehoty – a v rámci ktorého je možné vykonať určitý procesný úkon a výnimočne úkon nie je možné vykonať.

Slovinské právo pozná rôzne lehoty:

• hmotnoprávne a procesné lehoty: hmotnoprávne lehoty sú určené hmotným právom na uplatňovanie práv a delia sa na prekluzívne lehoty, po uplynutí ktorých právo podľa zákona zanikne a premlčacie lehoty, kedy sa už právo nemôže uplatniť, ak protistrana vznesie námietky. Procesné lehoty sú stanovené na vykonanie procesných úkonov;
• zákonné a sudcovské lehoty: zákonné lehoty a ich trvanie sú priamo ustanovené zákonom, zatiaľ čo sudcovské lehoty stanovuje súd, ktorý zohľadní všetky okolnosti konkrétneho prípadu;
• predĺžiteľné a nepredĺžiteľné lehoty: sudcovské lehoty možno predĺžiť, zatiaľ čo zákonné lehoty sa nesmú predĺžiť;
• subjektívne a objektívne lehoty: subjektívne lehoty začínajú plynúť, keď sa oprávnená osoba dozvie o určitej udalosti alebo má príležitosť na vykonanie procesného úkonu, zatiaľ čo objektívne lehoty začínajú plynúť, keď sa vyskytne konkrétna objektívna okolnosť;
• procesné prekluzívne a poriadkové lehoty: po uplynutí procesnej prekluzívnej lehoty už nie je možné účinne vykonať procesný úkon, na ktorý sa lehota vzťahuje, zatiaľ čo nedodržanie poriadkovej lehoty nemá priame právne dôsledky.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Podľa nariadenia č. 1182/71 „pracovné dni“ znamenajú všetky dni okrem štátnych sviatkov, nedele a soboty. V zákone o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike (Zakon o praznikih in dela prostih dnevih v Republiki Sloveniji; skrátene ZPDPD) sú určené ako dni pracovného pokoja v Slovinsku tieto štátne sviatky:

• 1. január – Nový rok,
• 8. február – Prešerenov deň, slovinský kultúrny sviatok,
• 27. apríl – Deň odboja proti okupácii,
• 1. a 2. máj – Sviatok práce,
• 25. jún – Deň štátnosti,
• 1. november – Sviatok všetkých svätých,
• 26. december – Deň samostatnosti a jednoty.

Dni pracovného pokoja v Slovinsku zahŕňajú aj:

• Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok,
• 15. august – Nanebovzatie Panny Márie,
• 31. október – Deň reformácie,
• 25. december – Prvý sviatok vianočný.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Všeobecné pravidlá o procesných lehotách v slovinskom práve sú stanovené v zákone o občianskom súdnom konaní (Zakon o pravdnem postopku; skrátene: ZPP). Články 110 až 112 a 116 až 120 ZPP sú priamo uplatniteľné v občianskych súdnych konaniach a primerane v nesporových konaniach, exekučných a zabezpečovacích konaniach a v konaniach núteného vyrovnania alebo konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti alebo likvidácie podniku.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Slovinské právo pozná občianske počítanie lehôt, ktoré sa počítajú podľa dní. Lehoty sa počítajú v dňoch, mesiacoch a rokoch. Ak je lehota vyjadrená v dňoch, deň doručenia súdneho dokumentu alebo deň udalosti, od ktorej lehota začína plynúť, nie je zahrnutý v lehote. Prvým dňom lehoty je až prvý nasledujúci deň. Lehoty, ktoré sú vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch, uplynú na konci dňa posledného mesiaca alebo roka, ktorého číslo sa zhoduje s dňom, keď lehota začala plynúť. Ak v poslednom mesiaci nie je takýto deň, lehota uplynie v posledný deň tohto mesiaca. Lehoty v týchto prípadoch začínajú plynúť v deň, keď nastala udalosť, od ktorej sa lehota počíta (napríklad, ak sa procesný úkon musí vykonať do jedného roka od doručenia dokumentu a doručenie sa uskutočnilo 25. apríla 2005, lehota uplynie 25. apríla 2006). Ak je posledný deň lehoty sobota, nedeľa, štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja definovaný ako taký zákonom o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike (pozri bod 2), lehota uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň. Uvedené dni nemajú vplyv na začiatok a priebeh konania, pretože lehota plynie bez prerušenia aj počas týchto dní. Výnimkou z tohto pravidla sú súdne prázdniny (v období od 15. júla do 15. augusta), počas ktorých lehota nemôže začať plynúť; začína plynúť až v prvý deň po súdnych prázdninách.

Udalosti, od ktorých lehoty začínajú plynúť, sú najčastejšie doručenie súdneho dokumentu, konanie protistrany alebo neprocesná udalosť.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Podľa slovinského práva sa dokumenty doručujú poštou, súdnym úradníkom, na súde alebo akýmkoľvek iným zákonom stanoveným spôsobom. Keď lehota začína plynúť od doručenia, spôsob doručenia dokumentov nemá vplyv na začiatok plynutia lehoty. Lehota začína plynúť, keď sa doručenie skutočne uskutoční, alebo ak sa považuje za uskutočnené v súlade so zákonom.

Doručovanie dokumentov sa riadi článkom 132 a nasl. ZPP. Článok rozlišuje neosobné (bežné) a osobné doručenie poštou a doručenie prostredníctvom zabezpečených elektronických prostriedkov, ktoré môžu byť takisto osobné alebo bežné.

V prípade neosobného doručenia dokumentov (články 140 a 141 ZPP) sa doručenie považuje za vykonané v deň, keď doručovateľ odovzdá dokumenty adresátovi doma alebo na pracovisku. Ak nie je možné nájsť adresáta doma, dokumenty sa môžu odovzdať dospelej osobe v jeho domácnosti. Ak doručovateľ doručí dokumenty na pracovisko adresáta, ktorý sa tam nenachádza v čase doručenia alebo ho doručovateľ nemôže zastihnúť z dôvodu pracovných postupov na pracovisku, doručenie sa považuje za vykonané, keď sa dokumenty odovzdajú osobe oprávnenej na prijatie pošty alebo osobe, ktorá je zamestnaná na tomto pracovisku. Ak adresát býva v ubytovacom zariadení a doručovateľ ho tam nemôže nájsť, dokumenty tam odovzdá osobe, ktorá je oprávnená prijímať poštu pre obyvateľov ubytovacieho zariadenia. Lehota začína plynúť deň po takomto doručení. Ak takéto doručenie nie je možné, doručovateľ uloží dokumenty v poštovej schránke na adrese bydliska. Doručenie sa považuje za uskutočnené v deň, keď bol dokument uložený v poštovej schránke. Ak adresát nemá poštovú schránku alebo schránka nie je použiteľná, dokumenty sa môžu doručiť súdu, ktorý požiadal o doručenie alebo miestnemu poštovému úradu, pričom sa na vchodových dverách domu nechá oznámenie o doručení, v ktorom sa uvedie, kde je možné dokumenty získať. Doručenie sa považuje za uskutočnené v deň, keď bolo oznámenie o doručení pripevnené k dverám. Poštový úrad uchováva dokumenty 30 dní. Ak si adresát nevyzdvihne dokumenty v tejto lehote, dokumenty sa vrátia súdu. Ak sa dokumenty musia doručiť právnickej osobe zapísanej v registri alebo samostatnému podnikateľovi a doručenie nie je možné na adrese sídla zapísanej v registri, doručenie sa uskutoční ponechaním dokumentov alebo oznámenia o doručení na adrese zapísanej v registri za predpokladu, že táto adresa skutočne existuje.

Osobné doručenie (články 142 a 143 ZPP) sa vykoná vtedy, keď sa doručenie týka žaloby, súdneho rozhodnutia, proti ktorému je prípustné odvolanie alebo mimoriadny opravný prostriedok, platobného rozkazu na súdny poplatok za podanie podľa článku 105a ZPP, výzvy na zmierovacie pojednávanie alebo prvé hlavné pojednávanie. Ostatné dokumenty sa osobne doručia len vtedy, ak to vyžaduje zákon, alebo ak to súd považuje za potrebné, z dôvodu, že dokumenty sú originály alebo z nejakého iného dôvodu vyžadujúceho väčšiu pozornosť. Lehota začína plynúť deň po takomto doručení. Lehota môže uplynúť v deň pracovného pokoja, čo znamená, že ak lehota uplynie v deň pracovného pokoja, nepredĺži sa na ďalší pracovný deň.

Ak sa vyžaduje priame osobné doručenie, ktoré nie je možné, doručovateľ môže ponechať dokument v poštovej schránke alebo pripevniť na domové vchodové dvere oznámenie o dokumentoch, v ktorom je stanovená pätnásťdňová lehota pre adresáta na vyzdvihnutie dokumentov na miestnom poštovom úrade, keď sa o doručenie pokúsila pošta alebo na súde, ktorý si objednal doručenie. Doručenie sa považuje za uskutočnené, keď adresát prevezme dokumenty z poštového úradu alebo po plynutí pätnástich dní, ak adresát dokumenty neprevezme. Ak adresát neprevezme dokumenty, lehota začne plynúť deň od uskutočnenia doručenia alebo odkedy sa doručenie považuje za uskutočnené.

Elektronické doručovanie dokumentov sa môže vykonať prostredníctvom zabezpečených elektronických prostriedkov. Súdny informačný systém automaticky odošle dokumenty na adresu zaregistrovanú na doručovanie alebo do zabezpečenej elektronickej poštovej schránky prostredníctvom právnických alebo fyzických osôb, ktoré vykonávajú doručovanie dokumentov zabezpečenými elektronickými prostriedkami ako registrovanú činnosť na základe osobitného povolenia ministerstva spravodlivosti. Adresát musí prevziať dokumenty do 15 dní. Adresát prevezme dokumenty z informačného systému tak, že preukáže svoju totožnosť predpísaným spôsobom, podpíše dôkaz o elektronickom doručení a vráti ho odosielateľovi prostredníctvom zabezpečených elektronických prostriedkov. Doručenie sa považuje za uskutočnené v deň, keď adresát príjme elektronické dokumenty. Ak dokumenty neprevezme do 15 dní, doručenie sa považuje za uskutočnené po uplynutí tejto lehoty. Adresát musí mať možnosť oboznámiť sa s obsahom týchto dokumentov najmenej tri mesiace po uplynutí pätnásťdňovej lehoty po obdržaní elektronických dokumentov. Ak adresát neprevezme dokumenty, lehota začne plynúť deň po uskutočnení doručenia alebo odkedy sa doručenie považuje za uskutočnené. Je potrebné zdôrazniť, že aj napriek tomu, že elektronické doručovanie má zákonný právny základ, v občianskoprávnych a obchodných súdnych konaniach ešte nie je možné elektronické doručovanie okrem konaní vo veciach výkonu rozhodnutia, platobnej neschopnosti a katastra nehnuteľností. V súvislosti s využívaním elektronických operácií pozri tému „automatizované spracovanie“.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak je lehota vyjadrená v dňoch, deň doručenia súdneho dokumentu alebo deň udalosti, od ktorej lehota začína plynúť, nie je zahrnutý v lehote; namiesto toho je prvým dňom lehoty deň po doručení súdneho dokumentu alebo deň po udalosti.

Lehoty, ktoré sú vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch, uplynú na konci dňa posledného mesiaca alebo roka, ktorého číslo sa zhoduje s dňom, keď lehota začala plynúť. Ak v poslednom mesiaci nie je takýto deň, lehota uplynie v posledný deň tohto mesiaca. Lehoty v týchto prípadoch začínajú plynúť v deň, keď nastala udalosť, od ktorej sa lehota počíta (napríklad, ak sa procesný úkon musí vykonať do jedného roka od doručenia dokumentu a doručenie sa uskutočnilo 25. apríla 2005, lehota uplynie 25. apríla 2006).

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Keď je lehota vyjadrená v dňoch, znamená to kalendárne dni. Lehoty plynú bez prerušenia vrátane sobôt, nedieľ a dní pracovného pokoja. Napríklad, ak sa rozsudok doručí v piatok, lehota na podanie odvolania začne plynúť v sobotu. Ak je posledný deň lehoty sobota, nedeľa, štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja určený ako taký zákonom o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike (pozri bod 2), lehota uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň.

Pri počítaní lehôt je potrebné uplatniť aj osobitné pravidlá uvedené v článku 83 zákona o súdoch (Zakon o sodiščih), v ktorom sú upravené súdne prázdniny. V období od 15. júla do 15. augusta súdy pojednávajú a rozhodujú len o naliehavých záležitostiach, ktoré sú ako také definované zákonom (súdne príkazy, starostlivosť a opatrovníctvo o deti, vyživovacie povinnosti atď.). S výnimkou naliehavých záležitostí procesné lehoty neplynú. Ak sa doručenie uskutočnilo počas súdnych prázdnin (napríklad 20. júla), procesná lehota začne plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni súdnych prázdnin, t. j. 16. augusta. Procesné lehoty nesmú takisto uplynúť počas súdnych prázdnin. Napríklad, ak sa doručenie uskutočnilo 10. júla, pätnásťdňová lehota uplynie 26. augusta. Plynutie lehôt sa preruší počas súdnych prázdnin.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

V slovinskom práve nie sú lehoty vyjadrené v týždňoch. Lehoty sa počítajú v dňoch, mesiacoch a rokoch. Soboty, nedele a ostatné dni pracovného pokoja nemajú vplyv na plynutie lehoty a lehota nemôže uplynúť v tento deň. Ak je posledný deň lehoty sobota, nedeľa, štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja určený ako taký zákonom o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike (pozri bod 2), lehota uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň.

Ustanovenia zákona o súdoch týkajúce sa lehôt počas súdnych prázdnin sú nedostatočné vzhľadom na lehoty, ktoré sú vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch a pre ktoré článok 111 ods. 3 ZPP stanovuje, že lehoty uplynú v deň, ktorého číslo sa zhoduje s dňom, kedy lehota začala plynúť. Súdne prázdniny nemajú vplyv na plynutie lehôt vyjadrených v rokoch. Podľa judikatúry lehoty vyjadrené v mesiacoch neplynú počas súdnych prázdnin a preto sa predĺžia o jeden mesiac (napríklad, trojmesačná procesná lehota, ktorá začína plynúť 20. júna, uplynie 20. septembra, trojmesačná lehota, ktorá by uplynula počas súdnych prázdnin, napríklad 5. augusta, sa predĺži o jeden mesiac a uplynie 5. septembra).

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty, ktoré sú vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch, uplynú na konci dňa posledného mesiaca alebo roka, ktorého číslo sa zhoduje s dňom, keď lehota začala plynúť. Ak takýto deň v poslednom mesiaci nie je, lehota uplynie v posledný deň tohto mesiaca (napríklad, ak sa určitý procesný úkon má vykonať do jedného roka od doručenia dokumentov a dokumenty boli doručené 25. apríla 2005, lehota uplynie 25. apríla 2006; ak sa určitý procesný úkon má vykonať do jedného mesiaca od doručenia, ktoré sa uskutočnilo 31. mája 2005, posledný deň lehoty je 30. jún 2005).

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Lehoty nemôžu uplynúť v sobotu, nedeľu alebo v deň pracovného pokoja. Ak je posledný deň lehoty sobota, nedeľa, štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja určený ako taký zákonom o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike, lehota uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Predlžiť možno iba tie lehoty, ktoré sú určené súdom, takzvané sudcovské lehoty (článok 110 ZPP). Sudcovská lehotu môže predĺžiť súd na návrh účastníka konania, pokiaľ existujú oprávnené dôvody na jej predlženie. O predlženie lehoty sa musí požiadať pred jej uplynutím. Lehoty predpísané zákonom sú nepredĺžiteľné. Ustanovenie o nepredĺžiteľnej povahe zákonných lehôt má kogentný charakter.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Účastníci konania môžu podať odvolanie proti rozsudku alebo rozhodnutiu vydanému na prvom stupni v rámci všeobecnej odvolacej lehoty 30 dní odo dňa doručenia kópie rozsudku a do 15 dní po doručení kópie prvostupňového rozhodnutia súdu, pokiaľ ZPP (článok 333 alebo článok 363 ods. 2) neustanovuje inak.

Pre spory týkajúce sa zmeniek alebo šekov (článok 333 ZPP) je stanovená kratšia pätnásťdňová lehota na podanie odvolania a osemdňová lehota v sporoch týkajúcich sa neoprávneného vstupu (článok 428 ZPP), nárokov s nízkou hodnotou (článok 458 ZPP), pre oznámenie odvolania v obchodných sporoch s nízkou hodnotou nároku a pre vydanie platobného rozkazu. Kratšia osemdňová lehota sa uplatňuje aj na podania opravných prostriedkov (odvolaní a námietok) v konaniach na vymáhanie a zabezpečenie nárokov [článok 9 zákona o vymáhaní a zabezpečení občianskoprávnych nárokov (Zakon o izvršbi in zavarovanju)].

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Súdy uskutočňujú pojednávania, ak sú predpísané zákonom alebo nevyhnutné v priebehu konaní (článok 113 ZPP). Pojednávanie je stretnutie na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase za účelom vykonania procesného úkonu. Súd môže odložiť pojednávanie na neskorší dátum, ak pre to existujú oprávnené dôvody (článok 115 ZPP).

Súd môže takisto predĺžiť lehotu, ktorú stanovil pre účastníka konania na vykonanie procesného úkonu (sudcovskú lehotu), ak existujú oprávnené dôvody na jej predĺženie a účastník požiadal o predĺženie lehoty pred jej uplynutím.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Podľa slovinského práva nie je možné predĺžiť lehotu z dôvodu, že účastník konania má bydlisko na určitom mieste alebo v určitej oblasti.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Zmeškanie lehoty zvyčajne znamená stratu práva. Účastník konania stratí právo podať opravný prostriedok (premlčanie) a opravný prostriedok podaný neskoro sa zamietne. Súd zamietne návrh, ktorý účastník konania v stanovenej lehote nezmení alebo nedoplní.

Ak dôjde k zmeškaniu lehoty, návrh účastníka konania sa môže považovať za stiahnutý (napríklad v prípade, keď účastník nezaplatí súdny poplatok v zákonom stanovenej lehote, považuje sa to za späťvzatie jeho návrhu a konanie sa preruší; to isté platí, keď ani jeden z účastníkov nepožiada o pokračovanie konania do štyroch mesiacov od jeho prerušenia).

Ak sa účastník konania nedostaví na pojednávanie, v niektorých prípadoch sa to považuje za späťvzatie žaloby (napríklad, ak sa na prvom pojednávaní nezúčastní ani jeden účastník, žaloba sa považuje za stiahnutú žalobcom).

Zmeškanie lehoty môže mať takisto následky pre účastníka konania v dokazovacom konaní. Zmeškanie lehoty na zaplatenie preddavku na vykonanie navrhovaných dôkazov znamená, že na tieto dôkazy sa nebude prihliadať.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak účastník konania zmešká lehotu na určitý procesný úkon, ktorý má za následok premlčanie (znamená to, že účastník stráca právo na vykonanie procesného úkonu), súd môže vyhovieť žiadosti účastníka o vykonanie úkonu neskôr (t. j. obnovenie predchádzajúceho stavu; články 116 až 121 ZPP).

Podmienky pre obnovenie predchádzajúceho stavu sú tieto:

• účastník konania zmeškal lehotu z oprávneného dôvodu, ktorý posúdi súd vzhľadom na všetky okolností prípadu,
• premlčanie vzniklo z dôvodu zmeškania lehoty,
• účastník konania podal návrh na obnovenie predchádzajúceho stavu na súde, na ktorom sa mal procesný úkon vykonať do 15 dní od zániku dôvodu, ktorý spôsobil, že účastník nedodržal lehotu; ak sa účastník dozvedel o zmeškanej lehote neskôr, potom do 15 dní odkedy sa o tom dozvedel; vo všetkých prípadoch do troch mesiacov alebo 30 dní v obchodných sporoch odo dňa zmeškania lehoty,
• nevykonaný procesný úkon sa vykoná súčasne s podaním návrhu na obnovenie predchádzajúceho stavu.

Podanie návrhu na obnovenie predchádzajúceho stavu vo všeobecnosti neovplyvňuje priebeh konania, ale súd môže rozhodnúť o pozastavení konania, až kým rozhodnutie o návrhu nadobudne právoplatnosť. Po včasnom doručení návrhu na obnovenie predchádzajúceho stavu súd vo všeobecnosti uskutoční pojednávanie, na ktorom rozhodne o návrhu. Ak sa povolí obnovenie predchádzajúceho stavu, konanie sa vráti do stavu pred zmeškaním lehoty a rozhodnutia vydané súdom z dôvodu omeškania sa zrušia.

Súvisiace odkazy

http://www.dz-rs.si/wps/portal/Home/deloDZ/zakonodaja/preciscenaBesedilaZakonov

http://www.sodisce.si/

https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-rs

http://www.pisrs.si/Pis.web/

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

a) zákonné – ich trvanie je určené zákonom

b) sudcovské – súd môže dodatočne na návrh dotknutého subjektu lehotu predĺžiť

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok pracujúcich v týždni  a sviatky.

a) dni pracovného pokoja v SR: 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december, 26. december

b) štátne sviatky v SR:  1. január, 5. júl, 29. august, 1. september, 17. november

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

a) podľa zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je stanovené inak, lehotu na vykonanie úkonu určí súd. Do plynytia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

b) lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť konať pred súdom ( § 119 CSP).

c) ak vstúpi do konania iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania vstúpili. ( § 120 CSP).

d) lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá  orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. ( § 121 ods. 5 CSP).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Do plynutia lehoty sa započítavajú kalendárne dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Aj do plynutia lehoty podľa týždňov, mesiacov, rokov sa započítavajú  kalendárne dni.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň  (§ 121 CSP).

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Ak zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, súd.  Lehotu, ktorú určil, môže súd tiež predĺžiť. ( § 118 ods. 2 CSP).

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 CSP).

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Áno, ide však o lehotu týkajúcu sa informatívneho výsluchu.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Následkom nedodržania lehoty je zmeškanie lehoty.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Súd môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon (§ 122 CSP). Posúdenie ospravedlniteľnosti dôvodu, pre ktorý účastník alebo jeho zástupca zmeškal zákonnú lehotu, je plne v dispozícii súdu.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehotami sa rozumejú lehoty stanovené na ukončenie určitej fázy konania. Niektoré lehoty sú stanovené v zákone, iné nariaďujú súdy.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Okrem sobôt a nedieľ sa vo Fínsku považujú za sviatky tieto dni:

• Nový rok (1. januára),
• Traja králi (6. januára),
• Veľký piatok (pohyblivý),
• Veľkonočná nedeľa (pohyblivý),
• Veľkonočný pondelok (pohyblivý),
• Prvý máj (1. mája),
• Nanebovstúpenie Pána (pohyblivý),
• Svätodušná nedeľa (pohyblivý),
• Predvečer letného slnovratu (pohyblivý),
• Deň letného slnovratu (pohyblivý),
• Sviatok všetkých svätých (pohyblivý),
• Deň nezávislosti (6. decembra),
• Prvý sviatok vianočný (25. decembra),
• Svätý Štefan (26. decembra).

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Pravidlá na výpočet lehôt obsahuje zákon o lehotách (määräaikalaki) (150/1930). Ustanovenia o dĺžke lehôt obsahuje aj súdny poriadok (oikeudenkäyamiskaari) a niektoré ďalšie predpisy.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehoty sa vo všeobecnosti vypočítavajú od začiatku dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k udalosti vedúcej k úkonu alebo formalite. Lehota na napadnutie závetu sa napríklad vypočítava od začiatku dňa nasledujúceho po dni oznámenia závetu.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Spôsob zaslania alebo doručenia dokumentu nemá vplyv na začiatok plynutia lehoty. Lehota začína plynúť až od okamihu doručenia oznámenia o dokumente.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak je lehota vyjadrená ako počet dní po určitom dátume, tento dátum sa neberie do úvahy. Napríklad dátum doručenia oznámenia sa nepočíta.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Uvedený počet dní zahŕňa všetky kalendárne dni, nielen pracovné dni. Ak však posledný deň lehoty pripadne na jeden z dní uvedených v otázke 2, lehota sa predĺži do nasledujúceho pracovného dňa.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty vyjadrené v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch po určitom dátume končia dňom v týždni alebo mesiaci, ktorý zodpovedá tomuto dátumu. Ak neexistuje zodpovedajúci dátum v mesiaci, v ktorom má lehota uplynúť, lehota uplynie v posledný pracovný deň tohto mesiaca.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pozrite si odpoveď na otázku 8.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Pozrite si odpoveď na otázku 7.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Lehotu možno predĺžiť, ak je potreba predĺženia odôvodnená. Lehoty v prebiehajúcich súdnych konaniach môže napríklad predĺžiť príslušný súd na základe návrhu. O povolení predĺženia rozhoduje osoba, ktorej bola vec pridelená.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Účastník konania, ktorý sa chce odvolať proti rozsudku okresného súdu (käräjäoikeus), musí oznámiť svoj zámer odvolať sa najneskôr v siedmy deň od dátumu vydania rozsudku okresného súdu. Lehota na podanie odvolania je 30 dní od dátumu vydania rozsudku okresného súdu. Odvolateľ musí predložiť odvolací list registru okresného súdu najneskôr v posledný deň lehoty počas úradných hodín.

V prípade rozsudkov vydaných odvolacím súdom (hovioikeus) je lehota na podanie návrhu na povolenie odvolania a na predloženie odvolacieho listu 60 dní od dátumu vydania rozsudku odvolacieho súdu. Navrhovateľ musí predložiť odvolací list registru odvolacieho súdu najneskôr v posledný deň lehoty. Odvolanie musí byť adresované Najvyššiemu súdu (korkein oikeus) a musí k nemu byť priložený návrh na povolenie odvolania a samotné odvolanie.

Ak sa odvolanie týka veci, ktorú ako prvostupňový súd prejednával odvolací súd, lehota na podanie odvolania je 30 dní od dátumu vydania rozsudku odvolacieho súdu.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Lehoty stanovené v zákone o lehotách nemožno skrátiť. Vo väčšine prípadov môže súd podľa vlastného uváženia určiť lehoty pre konkrétne úkony a formality a môže ich aj predĺžiť. V niektorých prípadoch môžu súdy predĺžiť aj lehoty stanovené pre odvolania.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Vo Fínsku také miesta neexistujú, a preto žiadna taká situácia nemôže nastať.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Vo všeobecnosti platí, že nedodržanie lehoty poškodí účastníka konania, ktorý lehotu nedodržal, a môže viesť k zániku jeho práv v danej veci.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Neexistuje univerzálna náprava v prípade nedodržanej lehoty. V niektorých prípadoch možno na základe návrhu určiť novú lehotu. To je však mimoriadne zriedkavé.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V občianskoprávnych veciach existuje niekoľko rôznych druhov lehôt, pričom v ústave sú zakotvené ďalšie lehoty. Patria k nim napríklad lehoty na odvolanie, podanie sťažnosti a opätovné otvorenie prípadu (lehota, v ktorej sa musí vec predložiť súdu). Existujú aj ustanovenia, v ktorých sa stanovuje iba povinnosť prijať opatrenie, pričom o príslušnej lehote rozhodne súd; patria sem napríklad lehoty na predloženie doplňujúcich informácií, dôkazov alebo vyjadrenia k žalobe.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Sobota, nedeľa a štátne sviatky sú dni pracovného pokoja.

Vo Švédsku sú štátne sviatky (podľa zákona 1989:253 o štátnych sviatkoch; lagen om allmänna helgdagar):

• Nový rok (1. január),
• Traja králi (6. január),
• Veľký piatok (posledný piatok pred Veľkou nocou),
• Veľkonočná nedeľa (prvá nedeľa po splne mesiaca po 21. marci alebo v tento deň),
• Veľkonočný pondelok (deň po Veľkonočnej nedeli),
• Nanebovstúpenie (šiesty štvrtok po Veľkonočnej nedeli),
• Svätodušná nedeľa (siedma nedeľa po Veľkej noci),
• Národný deň Švédska (6. jún),
• Sviatok narodenia sv. Jána Krstiteľa (sobota medzi 20. a 26. júnom),
• Sviatok všetkých svätých (sobota medzi 31. októbrom a 6. novembrom),
• 1. sviatok vianočný (25. december),
• 2. sviatok vianočný (26. december).

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Základným princípom pri uplatňovaní lehôt je, že keď súd osobu o niečo počas konania požiada, príslušnej osobe sa musí poskytnúť dostatočný čas na splnenie požiadavky (kapitola 32 oddiel 1 švédskeho súdneho poriadku; rättegångsbalken). Vo väčšine prípadov stanovuje lehotu súd, pričom táto lehota musí príslušnému účastníkovi poskytnúť dostatočný čas na vyhovenie požiadavke.

V niektorých prípadoch sa konkrétna lehota stanovuje vo švédskom súdnom poriadku. Ide najmä o lehoty na odvolanie voči rozsudku alebo rozhodnutiu súdu, žiadosť o opätovné otvorenie uzavretého prípadu alebo v niektorých prípadoch o zmenu lehoty.

Osoba, ktorá sa chce odvolať voči rozsudku okresného súdu v občianskoprávnej veci, tak musí urobiť do troch týždňov od vyhlásenia rozsudku. Rovnaká lehota sa vzťahuje aj na osobu, ktorá sa chce odvolať voči rozhodnutiu okresného súdu (tingsrätt) v občianskoprávnej veci. Ak sa však rozhodnutie prijaté počas konania na súdnom pojednávaní nevyhlásilo a ani sa na súde neoznámilo, kedy bude vyhlásené, lehota na podanie odvolania bude plynúť odo dňa prijatia rozhodnutia odvolateľom. V prípade odvolaní voči rozsudkom alebo rozhodnutiam odvolacieho súdu (hovrätt) sa uplatňuje lehota štyri týždne (kapitola 50 oddiel 1, kapitola 52 oddiel 1, kapitola 55 oddiel 1 a kapitola 56 oddiel 1 švédskeho súdneho poriadku).

Účastník, voči ktorému okresný súd (tingsrätt) vyniesol rozsudok pre zmeškanie, môže do jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku požiadať o opätovné otvorenie prípadu (kapitola 44 oddiel 9 švédskeho súdneho poriadku).

Ak bolo odvolanie zamietnuté, pretože odvolateľ sa nedostavil na konanie odvolacieho súdu (hovrätt), odvolateľ môže do troch týždňov odo dňa vydania rozhodnutia požiadať súd o obnovenie prípadu (kapitola 50 oddiel 22 švédskeho súdneho poriadku).

Ak účastník nestihol lehotu na podanie odvolania alebo žiadosti o obnovenie či opätovné otvorenie prípadu, môže požiadať o obnovenie lehoty. Túto žiadosť je potrebné podať do troch týždňov od uplynutia odôvodnených okolností, ale najneskôr do jedného roka od uplynutia lehoty (kapitola 58 oddiel 12 švédskeho súdneho poriadku).

Mnohé lehoty sa vzťahujú aj na skrátené konanie švédskeho orgánu presadzovania práva. Odporca bude musieť v určitej lehote odo dňa oznámenia predložiť k žalobe pripomienky. S výnimkou osobitných okolností nesmie táto lehota prekročiť dva týždne (oddiel 25 zákona 1990:746 o platobných príkazoch a pomoci; lagen om betalningsföreläggande och handräckning). Ak odporca napadne žalobu, žalobca má najviac štyri týždne odo dňa odoslania oznámenia o podaní námietky na podanie žiadosti o postúpenie veci okresnému súdu (tingsrätt), ktorý sa ňou bude ďalej zaoberať (oddiel 34). Ak švédsky orgán presadzovania práva vydá rozhodnutia vo veci týkajúcej sa platobného príkazu alebo všeobecnej pomoci, odporca môže do jedného mesiaca odo dňa prijatia rozhodnutia požiadať o opätovné otvorenie prípadu (oddiel 53). Odvolanie možno podať aj voči iným druhom rozhodnutí tohto orgánu, a to do troch týždňov odo dňa prijatia príslušného rozhodnutia (oddiely 55 až 57).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Ak sa musí úkon vykonať v rámci stanovenej lehoty, táto lehota začína zvyčajne plynúť dňom vydania rozhodnutia alebo príkazu. V prípadoch, keď je však písomnosť potrebné doručiť účastníkovi, lehota začína plynúť až po prijatí písomnosti príslušným účastníkom (dátum doručenia).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

V prípadoch, keď je písomnosť potrebné doručiť účastníkovi, začína lehota plynúť až po prijatí písomnosti príslušným účastníkom (dátum doručenia).

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak je počiatočným dátumom deň prijatia rozhodnutia alebo príkazu, lehota sa zvyčajne stanovuje konkrétnym dátumom, do ktorého sa musí vykonať činnosť vyplývajúca z rozhodnutia alebo príkazu. Niekedy sa však lehota stanovuje aj vtedy, ak je určené, že príslušná činnosť sa musí vykonať do určitého počtu dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, ktoré vždy začínajú počiatočným dátumom. Ak je počiatočným dátumom dátum doručenia, vždy platí, že činnosť sa musí vykonať za určitý počet dní, týždňov, mesiacov alebo rokov od dátumu doručenia, čo je dátum prijatia písomnosti príslušným účastníkom.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Ak sa lehota stanovuje v dňoch, počet určených dní znamená počet kalendárnych, nie pracovných, dní.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak sa musí úkon vykonať v rámci stanovenej lehoty, táto lehota začína zvyčajne plynúť dňom vydania rozhodnutia alebo príkazu. V prípadoch, keď je však písomnosť potrebné doručiť účastníkovi, lehota začína plynúť až po prijatí písomnosti príslušným účastníkom (dátum doručenia).

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

V zákone 1930:173 o výpočte zákonných lehôt (lag om beräkning av lagstadgad) sa stanovuje, že ak sa lehoty stanovujú v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, konečným dátumom je deň, ktorý svojím názvom alebo číslom v mesiaci zodpovedá dňu, ktorým začala plynúť lehota. Ak sa v záverečnom mesiaci zodpovedajúci deň nenachádza, posledným dňom lehoty je posledný deň daného mesiaca.

Ak deň, do ktorého je činnosť potrebné vykonať, pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok (pozri bod 2 vyššie), svätojánsku noc (deň pred Sviatkom narodenia sv. Jána Krstiteľa), Štedrý deň (24. december) alebo Silvester (31. december), lehota na vykonanie činnosti sa predlžuje do najbližšieho pracovného dňa. Týka sa to aj situácie, ak sa lehota začína v deň doručenia.

V situáciách, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny, sa namiesto toho uplatňujú ustanovenia tohto nariadenia.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak deň, do ktorého je činnosť potrebné vykonať, pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok (pozri bod 2 vyššie), svätojánsku noc (deň pred Sviatkom narodenia sv. Jána Krstiteľa), Štedrý deň (24. december) alebo Silvester (31. december), lehota na vykonanie činnosti sa predlžuje do najbližšieho pracovného dňa. Týka sa to aj situácie, ak sa lehota začína v deň doručenia.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Ak má príslušný účastník pobyt alebo sídlo alebo sa inak nachádza mimo Švédska, či vo vzdialenom regióne, na predlžovanie lehôt sa nevzťahujú žiadne konkrétne pravidlá. Ako však už bolo uvedené, v mnohých prípadoch rozhoduje o trvaní lehoty samotný súd, ktorý pritom zabezpečí, aby sa príslušnému účastníkovi poskytlo primerané množstvo času.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehotou na odvolanie voči výnosom alebo rozhodnutiam súdu sú zvyčajne tri alebo štyri týždne.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Ak sa lehota stanovuje v právnych predpisoch (napr. lehota na podanie odvolania), nemožno ju ani skrátiť, ani predĺžiť. Ak bola príslušnému účastníkovi nariadená prítomnosť na súde alebo vykonanie iného úkonu, súd môže stanovením nového termínu predĺžiť lehotu. V mimoriadnom prípade môže súd zrušiť plánované pojednávanie a stanoviť preň skorší dátum. Účastníkom sa však musí poskytnúť dostatočný čas na prípravu.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie; pozri bod 11 vyššie.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Lehoty na vyhovenie príkazom atď.

Ak navrhovateľ nevyhovie príkazu predložiť v žiadosti o predvolanie doplňujúce informácie alebo posúdeniu veci bráni iná prekážka, žiadosť sa zamietne. Ak odporca nepredloží vyjadrenie k žalobe, vynesie sa voči nemu rozsudok pre zmeškanie. Ak sa príkazu nevyhovie včas, môže súd v tejto veci aj tak rozhodnúť.

Nedostavenie sa pred súd

Vo veciach, ktoré sú spôsobilé na mimosúdne urovnanie (napr. pri obchodných sporoch), môže viesť nedostavenie sa niektorého z účastníkov pred okresný súd (tingsrätt) k vyneseniu rozsudku pre zmeškanie. V iných prípadoch je možné uloženie pokút. V prípadoch, ktoré nie sú spôsobilé na mimosúdne urovnanie (napr. pri žalobe v rodinných veciach), však môže viesť nedostavenie sa navrhovateľa pred súd k ukončeniu veci, pričom v prípade nedostavenia sa odporcu môže byť uložená pokuta alebo vydané predvolanie pred súd. Ak sa navrhovateľ nedostaví na konanie pred odvolacím súdom, odvolanie bude zrušené. Ak sa nedostaví odporca, môže mu byť uložená pokuta.

Lehota na odvolanie

Ak sa účastník odvolá príliš neskoro, odvolanie bude zamietnuté.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak nie je lehota stanovená v právnych predpisoch, účastník musí pred uplynutím lehoty požiadať súd o odloženie konania a predĺženie lehoty. Ak lehota uplynula a súd už prijal opatrenie, napríklad vo veci rozhodol, účastník môže prijať množstvo rôznych bežných a mimoriadnych opatrení. Účelom týchto opatrení je buď obnoviť už uzatvorený prípad, alebo, za určitých okolností, zmeniť časovú lehotu (pozri bod 3 vyššie).

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Hlavné druhy lehôt sú tieto:

Lehota na vyjadrenie k žalobe – na vyjadrenie k žalobe alebo na potvrdenie doručenia má žalovaný 14 dní odo dňa prijatia oznámenia o žalobe alebo špecifikácie žaloby, ak sú doručované osobitne. Na prípravu vyjadrenia k žalobe má žalovaný 14 dní od potvrdenia doručenia. To znamená, že žalovaný môže mať až 28 dní na vyjadrenie k žalobe. Ak však potvrdí doručenie v deň nasledujúci po prijatí špecifikácie žaloby, má iba 15 dní na podanie vyjadrenia k žalobe.

Lehota na výkon rozsudku – v zmysle článku 24 zákona o premlčaní z roku 1980 nie je možné napadnúť žiadny rozsudok počas šiestich rokov odo dňa jeho vykonateľnosti.

Premlčacie lehoty – vo všeobecnosti sa uplatňuje premlčacia lehota šesť rokov, a to pri:

• lehote na žaloby z deliktov (článok 2 zákona o premlčaní z roku 1980),
• lehote v prípade nadväzujúceho odňatia držby a zániku vlastníckeho práva a odňatých vecí (článok 3 zákona o premlčaní z roku 1980),
• lehoty na žaloby o sumy vymáhateľné zo zákona (článok 9 zákona o premlčaní z roku 1980).

Premlčacie lehoty pri iných druhoch vecí sú odlišné. Napríklad:

• lehota na žaloby vo vzťahu k zmluvám vo forme verejnej listiny pod pečaťou je dvanásť rokov (článok 8 zákona o premlčaní z roku 1980) – napríklad dlhy uznané formou verejnej listiny, ako sú hypotéky,
• lehota na žaloby za spôsobenie ujmy na zdraví je tri roky (článok 11 zákona o premlčaní z roku 1980).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Časti 2.8 až 2.10 Občianskeho súdneho poriadku sa venujú uplatňovaniu a výkladu pravidiel týkajúcich sa výpočtu lehôt.

Okrem soboty a nedele sú dňami pracovného pokoja v Anglicku a vo Walese aj tieto štátne sviatky:

• Nový rok: 1. január
• Veľký piatok: piatok pred Veľkou nocou,
• Veľkonočný pondelok: pondelok po Veľkej noci,
• Early May Bank Holiday: prvý májový pondelok,
• Spring Bank Holiday: posledný májový pondelok,
• Summer Bank Holiday: posledný augustový pondelok,
• Prvý sviatok vianočný: 25. december,
• Druhý sviatok vianočný: 26. december.

Ak Prvý sviatok vianočný, Druhý sviatok vianočný alebo Nový rok pripadnú na víkend, nasledujúci pracovný deň je štátnym sviatkom. Ak napríklad 25. a 26. december pripadnú na sobotu a nedeľu, nasledujúci pondelok a utorok sú štátnymi sviatkami.

Všetky súdy sú okrem toho počas Vianoc zatvorené jeden deň navyše.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Zákon o premlčaní z roku 1980 – stanovuje viaceré lehoty na začatie konania a lehoty, v rámci ktorých musí byť napríklad vykonaný rozsudok, alebo v rámci ktorých musia strany vykonať určité úkony. Ďalšie informácie sú uvedené v odpovedi na otázku 1 vyššie.

Zákon o zahraničných premlčacích lehotách z roku 1984 – stanovuje, že na účely prípadov, pri ktorých sa uplatňuje zahraničný zákon alebo rozhodnutia zahraničných súdov, sa k akémukoľvek zákonu týkajúcemu sa premlčania pristupuje skôr z vecného než z procesného hľadiska. Platí to pre rozhodcovské, ako aj súdne konania na súdoch v Anglicku a vo Walese, pri ktorých je potrebné zohľadniť právny poriadok inej krajiny.

Občiansky súdny poriadok – súbor procesných pravidiel pre občianske súdy v Anglicku a vo Walese, ktorý zahŕňa aj lehoty na rôzne úkony.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína zvyčajne plynúť dňom, keď k príslušnej udalosti došlo. Napríklad, 14-dňová lehota na vyjadrenie k žalobe začína plynúť dňom prijatia oznámenia o žalobe alebo špecifikácie žaloby, ak sú doručované osobitne (uplatňujú sa pravidlá týkajúce sa fikcie doručenia – pozri nižšie). Šesťročná lehota na výkon rozsudku začína plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Bežným spôsobom doručovania písomností je doručovanie poštou, prvou triedou. Ak je písomnosť odoslaná prvou triedou, považuje sa za doručenú na druhý deň od jej odoslania.

Ďalšie informácie týkajúce sa lehôt predpokladaného doručenia v prípade iného ako osobného doručenia, napr. výmeny písomností, doručenia písomnosti na prípustnú adresu alebo jej zanechania na takejto adrese, doručenia faxom alebo inými elektronickými prostriedkami, sú uvedené v časti 6 Občianskeho súdneho poriadku.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

V prípade, že je časové obdobie vyjadrené počtom dní, berú sa do úvahy celé dni. Do počtu „celých dní“ sa nezapočítava deň, keď lehota začína plynúť, a ak je uplynutie lehoty vymedzené odkazom na udalosť, ani deň, keď táto udalosť nastala. Ďalšie informácie o spôsobe počítania týchto dní sú uvedené v časti 2 Občianskeho súdneho poriadku.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Ak súd vydá rozsudok, príkaz alebo usmernenie, ktoré stanovuje lehotu na vykonanie určitého úkonu, posledný deň na vykonanie daného úkonu musí byť vyjadrený ako kalendárny dátum, ak je to možné; a musí obsahovať aj konkrétny čas, dokedy je potrebné úkon vykonať. Ak písomnosť obsahuje dátum, do ktorého musí byť vykonaný určitý úkon, tento dátum musí byť vyjadrený ako kalendárny dátum, ak je to možné.

Napríklad, ak je osobe doručená písomnosť 4. apríla, pričom táto osoba je povinná sa vyjadriť do 14 dní odo dňa doručenia, musí sa vyjadriť pred 18. aprílom.

Ak je stanovená lehota v trvaní menej ako päť dní, soboty, nedele a štátne sviatky sa nezapočítavajú.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak sa v rozsudku, príkaze, usmernení alebo inej písomnosti uvádza „mesiac“, ide o kalendárny mesiac.

Ak je lehota vyjadrená v rokoch, napriek tomu, že neexistuje žiadne výslovné pravidlo, analogicky sa uplatní časť 2.10 Občianskeho súdneho poriadku. Ak sa teda v rozsudku, príkaze, usmernení alebo inej písomnosti uvádza „rok“, ide o kalendárny rok.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak je koniec lehoty vymedzený odkazom na udalosť, deň, keď táto udalosť nastane, sa nezapočítava. Pozri aj odpoveď na otázku 6.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

V prípade, že lehota podľa Občianskeho súdneho poriadku, praktického usmernenia, akéhokoľvek rozsudku alebo súdneho príkazu na vykonanie úkonu v rámci kancelárie súdu končí v deň, keď je kancelária zatvorená, tento úkon sa bude považovať za vykonaný včas, ak bude vykonaný v nasledujúci deň, keď je kancelária otvorená. Pravidlo sa uplatňuje vždy pri uplynutí lehoty.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Ak sa oznámenie o žalobe doručuje na územie mimo právomoci súdu, uplatňujú sa osobitné pravidlá. Napríklad, v prípade doručovania do členského štátu EÚ alebo do zmluvného štátu Haagskeho dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskoprávnych a obchodných veciach z roku 1965 je lehota na potvrdenie 21 dní odo dňa doručenia oznámenia o žalobe alebo špecifikácie žaloby. Lehota na vyjadrenie k žalobe je 21 dní odo dňa doručenia špecifikácie žaloby, alebo ak žalovaný potvrdí doručenie, 35 dní od doručenia špecifikácie žaloby. V prípade doručovania na akékoľvek iné územie zmluvného štátu Haagskeho dohovoru z roku 1965 je lehota na potvrdenie 31 dní odo dňa doručenia oznámenia o žalobe alebo špecifikácie žaloby. Lehota na vyjadrenie k žalobe je 31 dní odo dňa doručenia špecifikácie žaloby, alebo ak žalovaný potvrdí prijatie doručenia, 45 dní od doručenia špecifikácie žaloby. Ďalšie informácie sú uvedené v časti 6 Občianskeho súdneho poriadku.

Ak sa doručuje do inej krajiny, lehota na potvrdenie doručenia alebo na vyjadrenie k žalobe je počet dní uvedený v tabuľke (dostupnej cez nižšie uvedený odkaz) od doručenia špecifikácie žaloby, alebo ak žalovaný potvrdil doručenie, počet dní uvedený v tabuľke plus ďalších 14 dní od doručenia špecifikácie žaloby. Tabuľka je uvedená v praktickom usmernení 6B Občianskeho súdneho poriadku.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehota na odvolanie proti rozsudku je 14 dní. Lehota na podanie žiadosti o pridelenie sudcu na účely preskúmania rozhodnutia orgánu, v prípade, že existuje príslušné zákonné oprávnenie, je 28 dní, ak daný zákon neustanovuje inak.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Ak je žalobca presvedčený, že na to existujú výnimočné dôvody, môže požiadať súd o okamžité posúdenie žiadosti, bez toho, aby boli žalovanému doručované akékoľvek písomnosti, t.j. „ex parte“ alebo „bez upozornenia“. Ak sudca vydá príkaz „ex parte“ alebo „bez upozornenia“, žalobca bude predvolaný na súd dodatočne. Na tomto stretnutí má právo byť prítomný aj žalovaný, aby sudca mohol vypočuť obidve strany pred rozhodnutím o vydaní ďalšieho príkazu.

Ďalšie možnosti na predĺženie lehoty sú uvedené v časti II zákona o premlčaní z roku 1980. Predĺženie premlčacej lehoty je napríklad prípustné, ak žalobca trpí zdravotným postihnutím (článok 28 zákona o premlčaní z roku 1980).

Ak Občiansky súdny poriadok alebo praktické usmernenie neustanovujú inak alebo ak súd nenariadi inak, lehotu stanovenú predpisom alebo súdom možno zmeniť písomnou dohodou strán. Okrem toho, sudcovia majú rozsiahle právomoci vo vzťahu k zmene lehôt v rámci správy veci.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie. Táto osoba nestráca právo na uvedené predĺženie lehoty.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak žalovaný nenamieta ani nepotvrdí nárok uvedený v žalobe v stanovenej lehote, žalobca môže požiadať o návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie alebo ho podať. Žalovaný má však stále možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu alebo súd môže rozsudok zrušiť.

Sú dostupné aj iné sankcie vo vzťahu k správe vecí. Napríklad, ak je strana povinná niečo predložiť, t. j. znalecký posudok, v určitej lehote a túto povinnosť nesplní, súd môže daný posudok vyhlásiť za neprípustný.

Súd môže využiť aj sankcie napríklad za pohŕdanie súdom.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Strany v omeškaní sa môžu obrátiť na súd so žiadosťou o predĺženie lehoty. Ak má uplynutie lehoty za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie, strany v omeškaní môžu podať odvolanie alebo požiadať o zrušenie rozhodnutia.

Súvisiace odkazy

Ministerstvo spravodlivosti

Občiansky súdny poriadok

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehota na vyjadrenie k žalobe – v konaniach na vrchnom súde by mal žalovaný s bydliskom v Severnom Írsku oznámiť súdu účasť na konaní do 14 dní od doručenia oznámenia o žalobe (nariadenie 10) (vrátane dňa doručenia), môže tak však urobiť aj kedykoľvek pred zapísaním rozsudku, ktorý bol nad ním vynesený. Oznámenie o účasti na konaní po zapísaní rozsudku si vyžaduje povolenie [nariadenie 12 rokovacieho poriadku Súdneho dvora (Severného Írska) z roku 1980]. Žalovaný by mal doručiť vyjadrenie k žalobe do šiestich týždňov od doručenia špecifikácie žaloby, do šiestich týždňov od svojho oznámenia o účasti na konaní, alebo do šiestich týždňov, odkedy mu bolo udelené povolenie na obhajobu, podľa toho, ktorá situácia nastane ako posledná (nariadenie 18). V konaniach na krajských súdoch by mal žalovaný doručiť oznámenie o svojom úmysle obhájiť sa do 21 dní odo dňa doručenia oznámenia o žalobe [nariadenie 12 rokovacieho poriadku krajských súdov (Severného Írska) z roku 1980].

Lehota na výkon rozsudku – v zmysle článku 16 nariadenia o premlčaní (Severného Írska) z roku 1989 nie je možné napadnúť žiadny rozsudok počas šiestich rokov odo dňa jeho vykonateľnosti.

Premlčacie lehoty – vo všeobecnosti sa uplatňuje premlčacia lehota šesť rokov, a to napríklad pri:

• lehote na žaloby z deliktov [článok 6 nariadenia o premlčaní (Severného Írska) z roku 1989],
• lehote v prípade postupného odňatia držby a zániku vlastníckeho práva a odňatých vecí [článok 17 nariadenia o premlčaní (Severného Írska) z roku 1989].

Premlčacie lehoty pri iných druhoch prípadov sú odlišné. Napríklad:

lehota na žaloby za spôsobenie ujmy na zdraví je tri roky [článok 7 nariadenia o premlčaní (Severného Írska) z roku 1989].

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Nariadenie 3 rokovacieho poriadku Súdneho dvora (Severného Írska) z roku 1980 v spojení s článkom 5 zákona o výklade z roku 1978 upravujú výklad a uplatňovanie rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu vo vzťahu k výpočtu lehôt a nariadenie 43 rokovacieho poriadku krajských súdov (Severného Írska) z roku 1981 v spojení s článkom 39 zákona o výklade (Severného Írska) z roku 1954 výklad a uplatňovanie rokovacieho poriadku krajských súdov vo vzťahu k výpočtu lehôt.

Okrem soboty a nedele sú dňami pracovného pokoja v Severnom Írsku aj tieto štátne sviatky:

• Nový rok: 1. január,
• Deň sv. Patrika: 17. marec,
• Veľkonočný pondelok: pondelok po Veľkej noci,
• Veľkonočný utorok: utorok po Veľkej noci,
• Early May Bank Holiday: prvý májový pondelok,
• Spring Bank Holiday: posledný májový pondelok,
• July Bank Holiday: 12. a 13. júl,
• Summer Bank Holiday: posledný augustový pondelok,
• Prvý sviatok vianočný: 25. december
• Druhý sviatok vianočný: 26. december

Ak Prvý sviatok vianočný, Druhý sviatok vianočný alebo Nový rok pripadnú na víkend, nasledujúci pracovný deň je štátnym sviatkom. Ak napríklad 25. a 26. december pripadnú na sobotu a nedeľu, nasledujúci pondelok a utorok sú štátnymi sviatkami.

Všetky súdy sú okrem toho zatvorené jeden deň navyše počas Vianoc a aj vo Veľký piatok.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Nariadenie o premlčaní (Severného Írska) z roku 1989 – stanovuje viaceré lehoty na začatie konania a lehoty, v rámci ktorých musí byť napríklad vykonaný rozsudok, alebo v rámci ktorých musia strany vykonať určité úkony. Ďalšie informácie sú uvedené v odpovedi na otázku 1 vyššie.

Nariadenie o zahraničných premlčacích lehotách (Severného Írska) z roku 1985 – stanovuje, že na účely prípadov, pri ktorých sa uplatňuje zahraničný zákon alebo rozhodnutia zahraničných súdov, sa k akémukoľvek zákonu týkajúcemu sa premlčania pristupuje skôr z vecného než z procesného hľadiska. Platí to pre rozhodcovské, ako aj súdne konania na súdoch v Severnom Írsku, pri ktorých je potrebné zohľadniť právny poriadok inej krajiny.

Rokovací poriadok Súdneho dvora (Severného Írska) z roku 1980 a rokovací poriadok krajských súdov (Severného Írska) z roku 1981 – procesné pravidlá pre občianske súdy v Severnom Írsku, ktoré zahŕňajú lehoty vo vzťahu k rôznym žalobám.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota na vyjadrenie k žalobe zvyčajne začína plynúť odo dňa doručenia žaloby – pozri odpoveď na otázku 1. Podľa nariadenia o premlčaní (Severného Írska) z roku 1989 začína lehota zvyčajne plynúť odo dňa, keď k príslušnej udalosti došlo, napríklad, šesťročná lehota na výkon rozsudku začína plynúť dňom vykonateľnosti rozsudku.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Áno – ak sa oznámenie o začatí konania doručuje poštou alebo vložením do poštovej schránky, považuje sa za doručené na siedmy deň (vrátane víkendu) [nariadenie 10, článok 1 rokovacieho poriadku Súdneho dvora (Severného Írska) z roku 1980], hoci pri odoslaní v nedeľu by sa pravdepodobne považovalo za doručené v pondelok, teda osem dní po odoslaní. Podobne aj v prípade, ak právny zástupca doručuje oznámenie o žalobe poštovou zásielkou prvou triedou, považuje sa za doručené na siedmy pracovný deň od odoslania (deň odoslania sa nezapočítava), avšak na rozdiel od pravidla týkajúceho sa vrchného súdu táto sedemdňová lehota nezahŕňa sobotu, nedeľu a štátne sviatky [nariadenie 43, článok 19A rokovacieho poriadku krajských súdov (Severného Írska) z roku 1981].

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nariadenie 3, článok 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora (Severného Írska) z roku 1980 sa vzťahuje na akúkoľvek lehotu na vykonanie úkonu stanovenú rokovacím poriadkom alebo akýmkoľvek rozsudkom, nariadením alebo usmernením. Ak má byť úkon vykonaný v rámci určitého obdobia po určitom dátume alebo od určitého dátumu, lehota zvyčajne začína plynúť bezprostredne po tomto dátume. Ak je úkon potrebné vykonať určitý počet celých dní pred alebo po určitom dátume, musí medzi dňom, keď je úkon vykonaný, a týmto dátumom uplynúť aspoň tento počet dní.

Nariadenie 43, článok 17 rokovacieho poriadku krajských súdov (Severného Írska) z roku 1981 sa vzťahuje na časy stanovené rokovacím poriadkom. Ak má byť úkon vykonaný v rámci určitého obdobia po vyskytnutí konkrétnej udalosti alebo po vyskytnutí konkrétnej udalosti, lehota začína plynúť na konci dňa, keď sa udalosť vyskytla, ak nie je stanovené, že lehota zahŕňa aj tento deň.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Nariadenie 3, článok 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora (Severného Írska) z roku 1980 stanovuje, že v prípadoch, keď predmetná lehota v trvaní sedem alebo menej dní zahŕňa sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, Prvý sviatok vianočný alebo Veľký piatok, sa tieto dni nezapočítavajú. Nariadenie 3, článok 3 stanovuje, že ak súd neurčí inak, obdobie veľkých prázdnin, t. j. letných prázdnin, sa nezapočítava do plynutia akejkoľvek lehoty stanovenej rokovacím poriadkom alebo akýmkoľvek nariadením alebo usmernením týkajúcim sa doručovania, podávania alebo zmeny akejkoľvek písomností. Nariadenie 3, článok 4 stanovuje, že ak lehota na vykonanie akéhokoľvek úkonu v kancelárii Najvyššieho súdu určená rokovacím poriadkom, akýmkoľvek rozsudkom, nariadením alebo usmernením uplynie v deň, keď je kancelária zatvorená, v dôsledku čoho úkon nemožno vykonať v daný deň, úkon sa bude považovať za vykonaný včas, ak bude vykonaný v nasledujúci deň, keď je kancelária otvorená.

Nariadenie 43, článok 17 rokovacieho poriadku krajských súdov (Severného Írska) z roku 1981 stanovuje, že ak je v zmysle rokovacieho poriadku potrebné úkon vykonať v lehote nie dlhšej ako tri dni, do plynutia lehoty sa nezapočítavajú sobota, nedeľa alebo iné dni, keď je kancelária daného súdu zatvorená. Ak lehota určená na výkon úkonu uplynie v sobotu, nedeľu alebo v iný deň, keď je kancelária daného súdu zatvorená, úkon je možné vykonať v nasledujúci deň, keď je kancelária otvorená. Posledné uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na lehoty stanovené dekrétom alebo nariadením.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Nariadenie 3, článok 1 rokovacieho poriadku Súdneho dvora (Severného Írska) z roku 1980 stanovuje, bez toho, aby bol dotknutý článok 5 zákona o výklade z roku 1978 pri jeho uplatňovaní vo vzťahu k rokovaciemu poriadku, že slovo „mesiac“ uvedené v akomkoľvek rozsudku, nariadení, usmernení alebo inej písomnosti znamená kalendárny mesiac, pokiaľ si kontext nevyžaduje inak.

Ak je obdobie vyjadrené v rokoch, hoci neexistuje žiadne výslovné pravidlo, analogicky, slovo „rok“ použité v akomkoľvek rozsudku, nariadení, usmernení alebo inej písomnosti znamená kalendárny rok.

V súvislosti s konaniami na krajských súdoch sa uplatňuje článok 39 zákona o výklade (Severného Írska) z roku 1954, ktorý stanovuje, že „rok“ znamená 12 (kalendárnych) mesiacov a „mesiac“ znamená kalendárny mesiac.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Nariadenie 3, článok 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora (Severného Írska) z roku 1980 stanovuje, že ak je úkon potrebné vykonať v rámci stanovenej lehoty pred určitým dátumom, uplynutie lehoty nastane bezprostredne pred týmto dátumom.

Podľa rokovacieho poriadku krajských súdov (Severného Írska) z roku 1980, na základe článku 39 zákona o výklade (Severného Írska) z roku 1954, lehota, ktorá má uplynúť v určitý deň, alebo je vypočítaná na určitý deň, zahŕňa aj tento deň.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Nariadenie 3, článok 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora (Severného Írska) z roku 1980 stanovuje, že v prípadoch, keď predmetná lehota v trvaní sedem alebo menej dní zahŕňa sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, Prvý sviatok vianočný alebo Veľký piatok, sa tieto dni nezapočítavajú. Nariadenie 3, článok 3 stanovuje, že ak súd neurčí inak, obdobie veľkých prázdnin, t. j. letných prázdnin, sa nezapočítava do plynutia akejkoľvek lehoty stanovenej rokovacím poriadkom alebo akýmkoľvek nariadením alebo usmernením týkajúcim sa doručovania, podávania alebo zmeny akejkoľvek písomností. Nariadenie 3, článok 4 stanovuje, že ak lehota na vykonanie akéhokoľvek úkonu v kancelárii Najvyššieho súdu určená rokovacím poriadkom, akýmkoľvek rozsudkom, nariadením alebo usmernením uplynie v deň, keď je kancelária zatvorená, v dôsledku čoho úkon nemožno vykonať v daný deň, úkon sa bude považovať za vykonaný včas, ak bude vykonaný v nasledujúci deň, keď je kancelária otvorená.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

-

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehota na odvolanie proti rozsudkom vrchného súdu je obvykle šesť týždňov a lehota na odvolanie proti rozhodnutiam krajského súdu 21 dní. Lehota na podanie žiadosti o pridelenie sudcu na účely preskúmania rozhodnutia orgánu, v prípade, že existuje príslušné zákonné oprávnenie, je 21 dní, ak daný zákon neustanovuje inak.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Ak je žalobca presvedčený, že na to existujú výnimočné dôvody, môže požiadať súd o okamžité posúdenie žiadosti, bez toho, aby boli žalovanému doručované akékoľvek písomnosti, t. j. „ex parte“ alebo „bez upozornenia“. Ak sudca vydá príkaz „ex parte“ alebo „bez upozornenia“, žalobca bude predvolaný na súd dodatočne. Na tomto stretnutí má právo byť prítomný aj žalovaný, aby sudca mohol vypočuť obidve strany predtým, než rozhodne o tom, či vydá ďalší príkaz.

Ďalšie možnosti na predĺženie lehoty sú uvedené v časti IV nariadenia o premlčaní (Severné Írsko) z roku 1989. Predĺženie premlčacej lehoty je napríklad prípustné, ak žalobca trpí zdravotným postihnutím (článok 48 zákona o premlčaní z roku 1980).

Ak súd nerozhodne alebo nenariadi inak, lehotu určenú osobe predpisom alebo súdom možno zmeniť písomnou dohodou strán. Navyše, sudcovia sú oprávnení meniť lehoty.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie. Účastník nestráca právo na predĺženie lehoty stanovené príslušnými zahraničnými právnymi predpismi.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak žalovaný nenamieta alebo nepotvrdí konanie v stanovenej lehote, žalobca môže podať návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný má však stále možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu alebo súd môže rozsudok zrušiť.

Sú dostupné aj iné sankcie vo vzťahu k vedeniu prípadov. Napríklad, ak je strana povinná niečo predložiť, t. j. znalecký posudok, v určitej lehote a túto povinnosť nesplní, súd môže daný posudok vyhlásiť za neprípustný.

Súd môže využiť aj sankcie napríklad za pohŕdanie súdom.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Strany v omeškaní sa môžu obrátiť na súd so žiadosťou o predĺženie lehoty. Ak má uplynutie lehoty za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie, strany v omeškaní môžu podať odvolanie alebo požiadať o zrušenie rozhodnutia.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehota na vyjadrenie k žalobe

V prípadoch prebiehajúcich na Najvyššom civilnom súde, keď sa doručuje v rámci Európy a mimo Európy, je lehota 21 dní odo dňa doručenia. V určitých prípadoch, keď sa doručovanie neuskutočňuje spôsobom stanoveným týmto poriadkom, je lehota 42 dní.

V prípadoch prebiehajúcich na šerifskom súde, keď sa doručuje v rámci Európy, je lehota 21 dní odo dňa doručenia. Vo všetkých prípadoch, keď sa doručuje mimo Európy, je lehota 42 dní odo dňa doručenia.

Viac informácií nájdete v týchto dokumentoch:

• Rokovací poriadok Najvyššieho civilného súdu,
• Procesné pravidlá šerifských súdov týkajúce sa bežných žalôb (vnútroštátne súdy).

Existujú aj pravidlá pre jednoduché konania a skrátené konania na vymáhanie platieb v peňažnej hodnote do 5 000 GBP.

Prekluzívne alebo premlčacie lehoty

Lehoty, v rámci ktorých musí byť vykonaný súdny úkon, sú v škótskom práve stanovené prostredníctvom právnych inštitútov premlčania a preklúzie. Premlčanie je procesná norma – obhajoby –, ktorá spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti určitých práv a povinností (nie ich zánik) kvalifikovaným uplynutím času. Preklúzia je hmotnoprávna norma, ktorá spôsobuje zánik práva alebo povinnosti osoby kvalifikovaným uplynutím času.

Právna úprava je obsiahnutá v škótskom zákone o preklúzii a premlčaní z roku 1973 (v znení neskorších predpisov).

V ustanoveniach týkajúcich sa preklúzie sa stanovuje, kedy zmluvné práva a povinnosti zanikajú. Lehoty sa líšia v závislosti od povahy povinnosti.

Zákon stanovuje premlčacie lehoty vo vzťahu k žalobám o náhradu škody, žalobám za spôsobenie ujmy na zdraví, žalobám na ochranu osobnosti a žalobám týkajúcim sa zodpovednosti za chybné výrobky. Premlčacia lehota je tri roky od nadobudnutia vedomosti o ujme, súdy však môžu na základe vlastného uváženia povoliť žalobu aj po uplynutí tejto lehoty, ak sú presvedčené o spravodlivosti takého kroku.

Existujú aj ďalšie premlčacie lehoty, stanovené v iných právnych predpisoch, napríklad premlčanie vo vzťahu k žalobám týkajúcim sa leteckej, cestnej, námornej a železničnej dopravy (osôb a tovaru).

Informácie o tom, či sa vo vzťahu ku konkrétnej žalobe uplatňujú osobitné lehoty, môže poskytnúť právnik alebo občianska poradňa.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Okrem soboty a nedele sú dňami pracovného pokoja v Škótsku aj tieto tzv. bank holidays:

• Nový rok: 1. január,
• štátny sviatok po Novom roku: 2. január,
• Veľký piatok: piatok pred Veľkou nocou,
• Early May Bank Holiday: prvý májový pondelok,
• Spring Bank Holiday: posledný májový pondelok,
• Summer Bank Holiday: prvý augustový pondelok,
• Prvý sviatok vianočný: 25. december,
• Druhý sviatok vianočný: 26. december.

Ak Prvý sviatok vianočný, Druhý sviatok vianočný alebo Nový rok a 2. január pripadnú na víkend, nasledujúci pracovný deň je bank holiday. Ak napríklad 25. a 26. december pripadnú na sobotu a nedeľu, nasledujúci pondelok a utorok sú bank holidays.

Všetky dátumy sú uvedené v zozname 1 bankového a finančného predpisu z roku 1971, s výnimkou Spring Bank Holiday a Druhého sviatku vianočného, ktoré upravuje kráľovská proklamácia.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Preklúzia a premlčanie.

V škótskom zákone o preklúzii a premlčaní z roku 1973 v znení neskorších predpisov sa stanovujú podrobné pravidlá výpočtu rôznych prekluzívnych a premlčacích lehôt, ako je uvedené v odpovedi na otázku 1.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť dňom doručenia.  V prípade doručovania poštou sa za deň výkonu doručenia považuje deň nasledujúci po podaní oznámenia o žalobe na pošte.  Ak v prípade oznámenia o žalobe (na krajskom súde) dátum uplynutia lehoty pripadá na víkend, bank holiday alebo deň, keď sú súdy zatvorené, deň uplynutia lehoty sa presúva na nasledujúci deň, ktorý nie je dňom víkendu, alebo na nasledujúci pracovný deň.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Lehota začína plynúť vždy v deň vykonania doručenia, bez ohľadu na spôsob doručenia.  Podrobnosti týkajúce sa definície dátumu vykonania doručenia sú uvedené v odpovedi na otázku 4.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Deň úkonu.  Prvý deň po dni vykonania doručenia je prvým dňom, ktorý sa započítava do lehoty (pričom sa uplatňujú skutočnosti uvedené v odpovedi na otázku 4 týkajúce sa dní voľna).

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Kalendárne dni (ale pozri aj otázku 4 o dňoch voľna atď.).  Hoci uplynutie lehoty nemôže nastať v deň pracovného pokoja, do plynutia lehoty sa započítavajú aj všetky dni pracovného pokoja.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak sa v súdnych písomnostiach uvádza označenie „mesiac“, ide o kalendárny mesiac.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Uplynutie lehoty nastáva v súlade so zásadami uvedenými v predchádzajúcich otázkach, t. j. v závislosti od lehoty nastáva uplynutie v posledný deň lehoty, pričom lehota začína plynúť dňom po dni doručenia.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno. Pozri odpoveď na otázku 4.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Súd môže lehotu predĺžiť v opodstatnených prípadoch, ak sa preukáže, že je to nevyhnutné.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Žalovaný môže podať odvolanie na Najvyššom civilnom súde a informovať súd o svojom zámere do 14 dní odo dňa vyhlásenia konečného rozhodnutia alebo predbežného rozhodnutia.

Lehota na podanie odvolania proti určitým rozhodnutiam šerifského súdu sa od 1. januára 2016 predĺžila zo 14 na 28 dní.  Tieto odvolania sa v súčasnosti podávajú priamo na šerifský odvolací súd.

Odvolania v skrátených a jednoduchých konaniach sa naďalej podávajú na šerifskom súde, pričom lehota na podanie odvolania zostáva 14 dní.

Je potrebné uviesť, že v prípadoch, keď sa v právnych predpisoch stanovujú lehoty na podanie osobitných druhov odvolania, ktoré sa v poriadku neuvádzajú, napr. zákonného odvolania, uplatnia sa tieto lehoty.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Iba za výnimočných okolností. V prípade skrátenej lehoty ide minimálne o 48 hodín. Od požiadavky prechádzajúceho oboznámenia odporcu je možné úplne upustiť iba v prípadoch týkajúcich sa ochrany záujmov detí, v ktorých sú vydané predbežné súdne zákazy. Je samozrejmé, že v takých prípadoch sa vypočutie môže uskutočniť neskôr, aby bol všetkým stranám umožnený riadny proces.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak sa žalovaný k žalobe nevyjadrí, je možné vydať kontumačný rozsudok, ak o to žalobca požiada. Samozrejme, žalovaný môže podať odvolanie, ako je uvedené v odpovedi na otázku 12.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Žalovaný môže súd požiadať o predĺženie lehoty. Ak bol (kontumačný) rozsudok už vydaný, žalovaný môže na súde podať návrh na jeho zrušenie na základe platných pravidiel súdu.

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Hlavné druhy lehôt sú tieto:

Lehota na vyjadrenie k žalobe – na vyjadrenie k žalobe alebo na potvrdenie doručenia má žalovaný 14 dní odo dňa prijatia oznámenia o žalobe alebo špecifikácie žaloby, ak sú doručované osobitne. Na prípravu vyjadrenia k žalobe má žalovaný má 14 dní od potvrdenia doručenia. To znamená, že žalovaný môže mať až 28 dní na vyjadrenie k žalobe. Ak však potvrdí doručenie v deň nasledujúci po prijatí špecifikácie žaloby, má iba 15 dní na podanie vyjadrenia k žalobe.

Lehota na výkon rozsudku – v zmysle článku 4 ods. 4 zákona o premlčaní z roku 1960 nie je možné napadnúť žiadny rozsudok počas šiestich rokov odo dňa jeho vykonateľnosti.

Premlčacie lehoty – vo všeobecnosti sa uplatňuje premlčacia lehota šesť rokov, a to pri:

• lehote na žaloby z deliktov [článok 4 ods. 1 písm. a) zákona o premlčaní z roku 1960],
• lehote v prípade postupného odňatia držby a zániku vlastníckeho práva a odňatých vecí (článok 11 zákona o premlčaní z roku 1960),
• lehoty na žaloby o sumy vymáhateľné zo zákona [článok 4 ods. 1 písm. d) zákona o premlčaní z roku 1960].

Premlčacie lehoty pri iných druhoch prípadov sú odlišné. Napríklad:

• lehota na žaloby vo vzťahu k zmluvám vo forme verejnej listiny pod pečaťou je dvanásť rokov (článok 4 ods. 3 zákona o premlčaní z roku 1960) – napríklad dlhy uznané formou verejnej listiny, ako sú hypotéky,
• lehota na žaloby za spôsobenie ujmy na zdraví je tri roky (článok 4 ods. 1 zákona o premlčaní z roku 1960).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Časti 2.8 až 2.10 Občianskeho súdneho poriadku sa venujú uplatňovaniu a výkladu pravidiel týkajúcich sa výpočtu lehôt.

Okrem soboty a nedele sú dňami pracovného pokoja v Gibraltári aj tieto štátne sviatky:

• Nový rok: 1. január,
• Veľký piatok: piatok pred Veľkou nocou,
• Veľkonočný pondelok: pondelok po Veľkej noci,
• Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: 28. apríl,
• Prvý máj,
• Spring Bank Holiday: posledný májový pondelok,
• narodeniny kráľovnej: druhý/tretí júnový pondelok,
• Summer Bank Holiday: posledný augustový pondelok,
• Národný deň Gibraltáru: 10. september,
• Prvý sviatok vianočný: 25. december,
• Druhý sviatok vianočný: 26. december.

Ak Prvý sviatok vianočný, Druhý sviatok vianočný, Nový rok alebo Národný deň Gibraltáru pripadnú na víkend, nasledujúci pracovný deň je štátnym sviatkom. Ak napríklad 25. a 26. december pripadnú na sobotu a nedeľu, nasledujúci pondelok a utorok sú štátnymi sviatkami. Súdy môžu byť zatvorené aj v období medzi Vianocami a Novým rokom.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Zákon o premlčaní z roku 1960 – stanovuje viaceré lehoty na začatie konania a lehoty, v rámci ktorých musí byť napríklad vykonaný rozsudok alebo v rámci ktorých musia strany vykonať určité úkony. Ďalšie informácie sú uvedené v odpovedi na otázku 1 vyššie.

Občiansky súdny poriadok – súbor procesných pravidiel pre občianske súdy v Anglicku a vo Walese (ktorý sa uplatňuje aj v Gibraltári), ktorý zahŕňa aj lehoty na rôzne úkony.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína zvyčajne plynúť odo dňa, keď k príslušnej udalosti došlo. Napríklad, 14-dňová lehota na vyjadrenie k žalobe začína plynúť dňom prijatia oznámenia o žalobe alebo špecifikácie žaloby, ak sú doručované osobitne (uplatňujú sa pravidlá týkajúce predpokladaného doručenia – pozri nižšie). 12-ročná lehota na výkon rozsudku začína plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Bežným spôsobom doručovania písomností je osobné doručovanie. Ak sa doručovanie uskutočňuje prostredníctvom doporučenej zásielky, v zmysle článku 8 zákona o výklade s všeobecných ustanoveniach sa zásielka považuje za doručenú „v čase, keď by bola doručená ako bežná zásielka“.

Ďalšie informácie týkajúce sa lehôt predpokladaného doručenia v prípade iného ako osobného doručenia, napr. výmeny písomností, doručenia písomnosti na prípustnú adresu alebo jej zanechania na takejto adrese, doručenia faxom alebo inými elektronickými prostriedkami, sú uvedené v časti 6 Občianskeho súdneho poriadku.

V prípade osobného doručovania písomností sa písomnosť považuje za doručenú v nasledujúci pracovný deň, ak je doručená v pracovný deň po 17.00 h alebo ak je doručená kedykoľvek v sobotu, nedeľu alebo v štátny sviatok.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

V prípade, že je časové obdobie vyjadrené počtom dní, berú sa do úvahy celé dni. Do počtu „celých dní“ sa nezapočítava deň, keď lehota začína plynúť, a ak je uplynutie lehoty vymedzené odkazom na udalosť, ani deň, keď táto udalosť nastala. Príklady výpočtu týchto dní sú uvedené v časti 2 Občianskeho súdneho poriadku.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Ak súd vydá rozsudok, príkaz alebo usmernenie, ktoré stanovuje lehotu na vykonanie určitého úkonu, posledný deň na vykonanie daného úkonu musí byť vyjadrený ako kalendárny dátum, ak je to možné; a musí obsahovať aj konkrétny čas, dokedy je potrebné úkon vykonať. Ak písomnosť obsahuje dátum, do ktorého musí byť vykonaný určitý úkon, tento dátum musí byť vyjadrený ako kalendárny dátum, ak je to možné.

Napríklad, ak je osobe doručená písomnosť 4. apríla, pričom táto osoba je povinná sa vyjadriť do 14 dní odo dňa doručenia, musí sa vyjadriť pred 18. aprílom.

Ak je stanovená lehota v trvaní menej ako päť dní, soboty, nedele a štátne sviatky sa nezapočítavajú.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak rozsudok, príkaz, usmernenie alebo iná písomnosť uvádza „mesiac“, ide o kalendárny mesiac.

Ak je lehota vyjadrená v rokoch, napriek tomu, že neexistuje žiadne výslovné pravidlo, analogicky sa uplatní časť 2.10 Občianskeho súdneho poriadku. Ak teda rozsudok, príkaz, usmernenie alebo iná písomnosť uvádza „rok“, ide o kalendárny rok.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak je koniec lehoty vymedzený odkazom na udalosť, deň, keď táto udalosť nastane, sa nezapočítava. Pozri aj odpoveď na otázku 6.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

V prípade, že lehota podľa Občianskeho súdneho poriadku, praktického usmernenia, akéhokoľvek rozsudku alebo súdneho príkazu na vykonanie úkonu v rámci kancelárie súdu končí v deň, keď je kancelária zatvorená, tento úkon sa bude považovať za vykonaný včas, ak bude vykonaný v nasledujúci deň, keď je kancelária otvorená. Pravidlo sa uplatňuje vždy pri uplynutí lehoty.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Ak sa oznámenie o žalobe doručuje na územie mimo právomoc súdu, uplatňujú sa osobitné pravidlá. Napríklad, v prípade doručovania do členského štátu EÚ alebo do zmluvného štátu Haagskeho dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskoprávnych a obchodných veciach z roku 1965 je lehota na potvrdenie 21 dní odo dňa doručenia oznámenia o žalobe alebo špecifikácie žaloby. Lehota na vyjadrenie k žalobe je 21 dní odo dňa doručenia špecifikácie žaloby, alebo ak žalovaný potvrdí doručenie, 35 dní od doručenia špecifikácie žaloby. V prípade doručovania na akékoľvek iné územie zmluvného štátu Haagskeho dohovoru z roku 1965 je lehota na potvrdenie 31 dní odo dňa doručenia oznámenia o žalobe alebo špecifikácie žaloby. Lehota na vyjadrenie k žalobe je 31 dní odo dňa špecifikácie žaloby, alebo ak žalovaný potvrdí doručenie, 45 dní od doručenia špecifikácie žaloby. Ďalšie informácie sú uvedené v časti 6 Občianskeho súdneho poriadku.

Ak sa doručuje do inej krajiny, lehota na potvrdenie doručenia alebo na vyjadrenie k žalobe je počet dní uvedený v tabuľke uvedenej v praktickom usmernení 6B Občianskeho súdneho poriadku od doručenia špecifikácie žaloby, alebo ak žalovaný potvrdil doručenie, počet dní uvedený v tabuľke plus ďalších 14 dní od doručenia špecifikácie žaloby.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehota na odvolanie proti rozsudku je 14 dní. Lehota na podanie žiadosti o pridelenie sudcu na účely preskúmania rozhodnutia orgánu, v prípade, že existuje príslušné zákonné oprávnenie, je tri mesiace, ak daný zákon neustanovuje inak (žiadosť o súdne preskúmanie je však v každom prípade potrebné podať bezodkladne).

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Ak je žalobca presvedčený, že na to existujú výnimočné dôvody, môže požiadať súd o okamžité posúdenie žiadosti, bez toho, aby boli žalovanému doručované akékoľvek písomnosti, t. j. „ex parte“ alebo „bez upozornenia“. Ak sudca vydá príkaz „ex parte“ alebo „bez upozornenia“, žalobca bude predvolaný na súd dodatočne. Na tomto stretnutí má právo byť prítomný aj odporca, aby sudca mohol vypočuť obidve strany pred rozhodnutím o vydaní ďalšieho príkazu.

Ďalšie možnosti na predĺženie lehoty sú uvedené v zákone o premlčaní z roku 1960. Predĺženie premlčacej lehoty je napríklad prípustné, ak žalobca trpí zdravotným postihnutím (článok 28 zákona o premlčaní).

Ak Občiansky súdny poriadok alebo praktické usmernenie neustanovujú inak, alebo ak súd nenariadi inak, lehotu stanovenú predpisom alebo súdom možno zmeniť písomnou dohodou strán. Okrem toho, sudcovia majú rozsiahle právomoci vo vzťahu k zmene lehôt v rámci prípadu.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie. Táto osoba nestráca právo na uvedené predĺženie lehoty.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak žalovaný nenamieta alebo nepotvrdí nárok uvedený v žalobe v stanovenej lehote, žalobca môže požiadať o alebo podať návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný však môže súd požiadať o zrušenie rozsudku.

Sú dostupné aj iné sankcie vo vzťahu k vedeniu prípadov. Napríklad, ak je strana povinná niečo predložiť, t. j. znalecký posudok, v určitej lehote a túto povinnosť nesplní, súd môže daný posudok vyhlásiť za neprípustný.

Súd môže využiť aj sankcie napríklad za pohŕdanie súdom.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Strany v omeškaní sa môžu obrátiť na súd so žiadosťou o predĺženie lehoty. Ak má uplynutie lehoty za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie, strany v omeškaní môžu požiadať o zrušenie rozhodnutia.