Procesné lehoty

Švédsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V občianskoprávnych veciach existuje niekoľko rôznych druhov lehôt, pričom v ústave sú zakotvené ďalšie lehoty. Patria k nim napríklad lehoty na odvolanie, podanie sťažnosti a opätovné otvorenie prípadu (lehota, v ktorej sa musí vec predložiť súdu). Existujú aj ustanovenia, v ktorých sa stanovuje iba povinnosť prijať opatrenie, pričom o príslušnej lehote rozhodne súd; patria sem napríklad lehoty na predloženie doplňujúcich informácií, dôkazov alebo vyjadrenia k žalobe.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Sobota, nedeľa a štátne sviatky sú dni pracovného pokoja.

Vo Švédsku sú štátne sviatky (podľa zákona 1989:253 o štátnych sviatkoch; lagen om allmänna helgdagar):

  • Nový rok (1. január),
  • Traja králi (6. január),
  • Veľký piatok (posledný piatok pred Veľkou nocou),
  • Veľkonočná nedeľa (prvá nedeľa po splne mesiaca po 21. marci alebo v tento deň),
  • Veľkonočný pondelok (deň po Veľkonočnej nedeli),
  • Nanebovstúpenie (šiesty štvrtok po Veľkonočnej nedeli),
  • Svätodušná nedeľa (siedma nedeľa po Veľkej noci),
  • Národný deň Švédska (6. jún),
  • Sviatok narodenia sv. Jána Krstiteľa (sobota medzi 20. a 26. júnom),
  • Sviatok všetkých svätých (sobota medzi 31. októbrom a 6. novembrom),
  • 1. sviatok vianočný (25. december),
  • 2. sviatok vianočný (26. december).

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Základným princípom pri uplatňovaní lehôt je, že keď súd osobu o niečo počas konania požiada, príslušnej osobe sa musí poskytnúť dostatočný čas na splnenie požiadavky (kapitola 32 oddiel 1 švédskeho súdneho poriadku; rättegångsbalken). Vo väčšine prípadov stanovuje lehotu súd, pričom táto lehota musí príslušnému účastníkovi poskytnúť dostatočný čas na vyhovenie požiadavke.

V niektorých prípadoch sa konkrétna lehota stanovuje vo švédskom súdnom poriadku. Ide najmä o lehoty na odvolanie voči rozsudku alebo rozhodnutiu súdu, žiadosť o opätovné otvorenie uzavretého prípadu alebo v niektorých prípadoch o zmenu lehoty.

Osoba, ktorá sa chce odvolať voči rozsudku okresného súdu v občianskoprávnej veci, tak musí urobiť do troch týždňov od vyhlásenia rozsudku. Rovnaká lehota sa vzťahuje aj na osobu, ktorá sa chce odvolať voči rozhodnutiu okresného súdu (tingsrätt) v občianskoprávnej veci. Ak sa však rozhodnutie prijaté počas konania na súdnom pojednávaní nevyhlásilo a ani sa na súde neoznámilo, kedy bude vyhlásené, lehota na podanie odvolania bude plynúť odo dňa prijatia rozhodnutia odvolateľom. V prípade odvolaní voči rozsudkom alebo rozhodnutiam odvolacieho súdu (hovrätt) sa uplatňuje lehota štyri týždne (kapitola 50 oddiel 1, kapitola 52 oddiel 1, kapitola 55 oddiel 1 a kapitola 56 oddiel 1 švédskeho súdneho poriadku).

Účastník, voči ktorému okresný súd (tingsrätt) vyniesol rozsudok pre zmeškanie, môže do jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku požiadať o opätovné otvorenie prípadu (kapitola 44 oddiel 9 švédskeho súdneho poriadku).

Ak bolo odvolanie zamietnuté, pretože odvolateľ sa nedostavil na konanie odvolacieho súdu (hovrätt), odvolateľ môže do troch týždňov odo dňa vydania rozhodnutia požiadať súd o obnovenie prípadu (kapitola 50 oddiel 22 švédskeho súdneho poriadku).

Ak účastník nestihol lehotu na podanie odvolania alebo žiadosti o obnovenie či opätovné otvorenie prípadu, môže požiadať o obnovenie lehoty. Túto žiadosť je potrebné podať do troch týždňov od uplynutia odôvodnených okolností, ale najneskôr do jedného roka od uplynutia lehoty (kapitola 58 oddiel 12 švédskeho súdneho poriadku).

Mnohé lehoty sa vzťahujú aj na skrátené konanie švédskeho orgánu presadzovania práva. Odporca bude musieť v určitej lehote odo dňa oznámenia predložiť k žalobe pripomienky. S výnimkou osobitných okolností nesmie táto lehota prekročiť dva týždne (oddiel 25 zákona 1990:746 o platobných príkazoch a pomoci; lagen om betalningsföreläggande och handräckning). Ak odporca napadne žalobu, žalobca má najviac štyri týždne odo dňa odoslania oznámenia o podaní námietky na podanie žiadosti o postúpenie veci okresnému súdu (tingsrätt), ktorý sa ňou bude ďalej zaoberať (oddiel 34). Ak švédsky orgán presadzovania práva vydá rozhodnutia vo veci týkajúcej sa platobného príkazu alebo všeobecnej pomoci, odporca môže do jedného mesiaca odo dňa prijatia rozhodnutia požiadať o opätovné otvorenie prípadu (oddiel 53). Odvolanie možno podať aj voči iným druhom rozhodnutí tohto orgánu, a to do troch týždňov odo dňa prijatia príslušného rozhodnutia (oddiely 55 až 57).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Ak sa musí úkon vykonať v rámci stanovenej lehoty, táto lehota začína zvyčajne plynúť dňom vydania rozhodnutia alebo príkazu. V prípadoch, keď je však písomnosť potrebné doručiť účastníkovi, lehota začína plynúť až po prijatí písomnosti príslušným účastníkom (dátum doručenia).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

V prípadoch, keď je písomnosť potrebné doručiť účastníkovi, začína lehota plynúť až po prijatí písomnosti príslušným účastníkom (dátum doručenia).

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak je počiatočným dátumom deň prijatia rozhodnutia alebo príkazu, lehota sa zvyčajne stanovuje konkrétnym dátumom, do ktorého sa musí vykonať činnosť vyplývajúca z rozhodnutia alebo príkazu. Niekedy sa však lehota stanovuje aj vtedy, ak je určené, že príslušná činnosť sa musí vykonať do určitého počtu dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, ktoré vždy začínajú počiatočným dátumom. Ak je počiatočným dátumom dátum doručenia, vždy platí, že činnosť sa musí vykonať za určitý počet dní, týždňov, mesiacov alebo rokov od dátumu doručenia, čo je dátum prijatia písomnosti príslušným účastníkom.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Ak sa lehota stanovuje v dňoch, počet určených dní znamená počet kalendárnych, nie pracovných, dní.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak sa musí úkon vykonať v rámci stanovenej lehoty, táto lehota začína zvyčajne plynúť dňom vydania rozhodnutia alebo príkazu. V prípadoch, keď je však písomnosť potrebné doručiť účastníkovi, lehota začína plynúť až po prijatí písomnosti príslušným účastníkom (dátum doručenia).

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

V zákone 1930:173 o výpočte zákonných lehôt (lag om beräkning av lagstadgad) sa stanovuje, že ak sa lehoty stanovujú v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, konečným dátumom je deň, ktorý svojím názvom alebo číslom v mesiaci zodpovedá dňu, ktorým začala plynúť lehota. Ak sa v záverečnom mesiaci zodpovedajúci deň nenachádza, posledným dňom lehoty je posledný deň daného mesiaca.

Ak deň, do ktorého je činnosť potrebné vykonať, pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok (pozri bod 2 vyššie), svätojánsku noc (deň pred Sviatkom narodenia sv. Jána Krstiteľa), Štedrý deň (24. december) alebo Silvester (31. december), lehota na vykonanie činnosti sa predlžuje do najbližšieho pracovného dňa. Týka sa to aj situácie, ak sa lehota začína v deň doručenia.

V situáciách, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny, sa namiesto toho uplatňujú ustanovenia tohto nariadenia.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak deň, do ktorého je činnosť potrebné vykonať, pripadne na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok (pozri bod 2 vyššie), svätojánsku noc (deň pred Sviatkom narodenia sv. Jána Krstiteľa), Štedrý deň (24. december) alebo Silvester (31. december), lehota na vykonanie činnosti sa predlžuje do najbližšieho pracovného dňa. Týka sa to aj situácie, ak sa lehota začína v deň doručenia.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Ak má príslušný účastník pobyt alebo sídlo alebo sa inak nachádza mimo Švédska, či vo vzdialenom regióne, na predlžovanie lehôt sa nevzťahujú žiadne konkrétne pravidlá. Ako však už bolo uvedené, v mnohých prípadoch rozhoduje o trvaní lehoty samotný súd, ktorý pritom zabezpečí, aby sa príslušnému účastníkovi poskytlo primerané množstvo času.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehotou na odvolanie voči výnosom alebo rozhodnutiam súdu sú zvyčajne tri alebo štyri týždne.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Ak sa lehota stanovuje v právnych predpisoch (napr. lehota na podanie odvolania), nemožno ju ani skrátiť, ani predĺžiť. Ak bola príslušnému účastníkovi nariadená prítomnosť na súde alebo vykonanie iného úkonu, súd môže stanovením nového termínu predĺžiť lehotu. V mimoriadnom prípade môže súd zrušiť plánované pojednávanie a stanoviť preň skorší dátum. Účastníkom sa však musí poskytnúť dostatočný čas na prípravu.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie; pozri bod 11 vyššie.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Lehoty na vyhovenie príkazom atď.

Ak navrhovateľ nevyhovie príkazu predložiť v žiadosti o predvolanie doplňujúce informácie alebo posúdeniu veci bráni iná prekážka, žiadosť sa zamietne. Ak odporca nepredloží vyjadrenie k žalobe, vynesie sa voči nemu rozsudok pre zmeškanie. Ak sa príkazu nevyhovie včas, môže súd v tejto veci aj tak rozhodnúť.

Nedostavenie sa pred súd

Vo veciach, ktoré sú spôsobilé na mimosúdne urovnanie (napr. pri obchodných sporoch), môže viesť nedostavenie sa niektorého z účastníkov pred okresný súd (tingsrätt) k vyneseniu rozsudku pre zmeškanie. V iných prípadoch je možné uloženie pokút. V prípadoch, ktoré nie sú spôsobilé na mimosúdne urovnanie (napr. pri žalobe v rodinných veciach), však môže viesť nedostavenie sa navrhovateľa pred súd k ukončeniu veci, pričom v prípade nedostavenia sa odporcu môže byť uložená pokuta alebo vydané predvolanie pred súd. Ak sa navrhovateľ nedostaví na konanie pred odvolacím súdom, odvolanie bude zrušené. Ak sa nedostaví odporca, môže mu byť uložená pokuta.

Lehota na odvolanie

Ak sa účastník odvolá príliš neskoro, odvolanie bude zamietnuté.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak nie je lehota stanovená v právnych predpisoch, účastník musí pred uplynutím lehoty požiadať súd o odloženie konania a predĺženie lehoty. Ak lehota uplynula a súd už prijal opatrenie, napríklad vo veci rozhodol, účastník môže prijať množstvo rôznych bežných a mimoriadnych opatrení. Účelom týchto opatrení je buď obnoviť už uzatvorený prípad, alebo, za určitých okolností, zmeniť časovú lehotu (pozri bod 3 vyššie).

Posledná aktualizácia: 09/09/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom