Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku poľština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Procesné lehoty

Poľsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V poľskom občianskoprávnom konaní sú stanovené 1. zákonné, sudcovské a zmluvné lehoty na vykonávanie úkonov účastníkmi konania a 2. poriadkové lehoty na vykonávanie procesných úkonov súdom.

Zákonné a sudcovské lehoty sú konečné a nemôžu sa predĺžiť.

Zákonné lehoty, ktoré sú definované ako prekluzívne lehoty (znamená to, že ich nedodržanie vedie k neplatnosti dotknutého procesného úkonu), sú ustanovené v zákonoch. Tieto lehoty nie je možné predĺžiť alebo skrátiť. Zákonné lehoty začínajú plynúť od okamihu uvedeného v zákone. Existujú dva druhy zákonných lehôt: lehoty, pred uplynutím ktorých sa musí úkon vykonať, a lehoty, po uplynutí ktorých sa úkon vykonať môže. Zákonné lehoty zahŕňajú lehoty na podanie opravných prostriedkov, napr. lehota na podanie odvolania alebo sťažnosti.

Sudcovské lehoty sú takisto definované ako prekluzívne lehoty, ale sú stanovené súdom alebo sudcom. Sudcovské lehoty sa môžu predĺžiť alebo skrátiť, ale iba zo závažného dôvodu a na základe návrhu podaného pred uplynutím lehoty, aj bez vypočutia protistrany. Tieto lehoty začínajú plynúť od okamihu vydania rozhodnutia alebo príkazu na tento účel; keď sa v Občianskom súdnom poriadku stanovuje automatické doručenie, lehoty začínajú plynúť od doručenia rozhodnutia alebo príkazu. Súdne lehoty zahŕňajú lehoty na odstránenie chýb týkajúcich sa súdnej alebo procesnej nespôsobilosti alebo na nápravu formálnych nedostatkov odvolania alebo sťažnosti.

Zmluvné lehoty, ako naznačuje ich názov, sú stanovené dohodou strán. Klasickým príkladom je prerušenie konania na základe spoločného návrhu účastníkov konania. Ak účastníci konania podajú takýto návrh, súd je oprávnený (ale nie je povinný) konanie prerušiť. Uplatnenie takejto lehoty závisí výlučne od vôle strán.

Poriadkové lehoty sú zvyčajne určené pre justičné orgány (súdy) a nie pre účastníkov konania. Nedodržanie týchto lehôt nemá žiadne nepriaznivé procesné následky. Ich hlavným cieľom je uplatňovať zásadu rýchlosti konania. Príkladom takejto lehoty je lehota pre súd na vypracovanie odôvodnenia rozsudku.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Podľa zákona z 18. januára 1951 o dňoch pracovného pokoja sú zákonné dni pracovného pokoja:

  • všetky nedele (soboty nie sú zákonné dni pracovného pokoja),
  • 1. január – Nový rok,
  • 6. január – Traja králi,
  • Veľkonočná nedeľa,
  • Veľkonočný pondelok,
  • 1. máj – štátny sviatok,
  • 3. máj – Národný sviatok tretieho mája,
  • Svätodušná nedeľa,
  • sviatok Božieho tela,
  • 15. august – Nanebovzatie Panny Márie,
  • 1. november – Sviatok všetkých svätých,
  • 11. november – Národný sviatok nezávislosti,
  • 25. december – prvý sviatok vianočný,
  • 26. december – druhý sviatok vianočný.

V roku 2017 Veľkonočná nedeľa pripadá na 16. apríla, Veľkonočný pondelok na 17. apríla, Svätodušná nedeľa na 4. júna a sviatok Božieho tela na 15. júna.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

V občianskom práve môže mať pojem „lehota“ dva významy. Môže to byť určitý okamih (napr. 5. apríla 2017) alebo určité obdobie, ktoré má začiatok a koniec (napr. 14 dní).

V prípade uvedenia konečnej lehoty (dátumu, ku ktorému sa musí niečo vykonať) záleží na presnom okamihu, keď lehota uplynie. Lehota nemusí byť uvedená ako deň, ale musí byť určená udalosťou, ktorá sa vyskytne v konkrétnej situácii určenej zmluvnými stranami.

Procesné lehoty sa určujú pomocou takých časových jednotiek, akými sú deň, týždeň, mesiac alebo rok. Podľa článku 165 Občianskeho súdneho poriadku je spôsob výpočtu lehôt v občianskoprávnom konaní upravený v ustanoveniach Občianskeho zákonníka týkajúcich sa lehôt, ak sa v zákone, rozhodnutí súdu, rozhodnutí iného štátneho orgánu alebo právnom akte stanovuje lehota bez určenia spôsobu jej výpočtu (článok 110 Občianskeho zákonníka). Podanie procesného dokumentu na poľskom poštovom úrade alebo na poštovom úrade prevádzkovateľa poskytujúceho univerzálne poštové služby v inom členskom štáte Európskej únie sa považuje za rovnocenné s podaním tohto procesného dokumentu na súde. To isté platí aj pre podanie dokumentu vojakom na ústredí vojenskej jednotky alebo osobou pozbavenou osobnej slobody väzenskej správe, alebo členom posádky poľského námorného plavidla kapitánovi plavidla.

Deň má 24 hodín a začína sa a končí o 24.00 hodine. Lehota uvedená v dňoch uplynie na konci posledného dňa. Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca. Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca, zatiaľ čo polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom. Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní. Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu prípadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Ak je začiatok lehoty vymedzenej v dňoch určitou udalosťou, deň, keď nastane udalosť, sa pri výpočte lehoty nezohľadňuje. Napríklad ak súd doručí účastníkovi konania procesné predvolanie, aby 11. januára 2017 vykonal určitý úkon v sedemdňovej lehote, táto lehota uplynie o polnoci (24.00 hod.) 18. januára 2017.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Súd môže doručovať niekoľkými spôsobmi: poštou, súdnym úradníkom, zriadencami alebo súdnou doručovacou službou. Doručenie adresátovi sa môže vykonať aj odovzdaním dokumentu adresátovi v kancelárii súdu. Pokiaľ sa doručenie vykonalo riadne, všetky tieto spôsoby sú rovnako platné a výber spôsobu nemá vplyv na plynutie lehôt.

Od 8. septembra 2016 pravidlá umožňujú súdu doručovať prostredníctvom systému prenosu údajov, ak adresát podal dokumenty prostredníctvom tohto systému alebo sa rozhodol tak dokumenty podať. Adresát, ktorý sa rozhodol podať dokumenty prostredníctvom systému prenosu údajov, sa môže rozhodnúť, že odmietne elektronické doručovanie.

Dokument doručený elektronickými prostriedkami sa považuje za doručený ku dňu uvedenému v elektronickom potvrdení o prijatí podania, aj keď tento deň pripadá na zákonný deň pracovného pokoja. Skutočnosť, že elektronické podanie je prijaté v noci, nemá vplyv na účinnosť doručenia. V prípade neexistencie elektronického potvrdenia o prijatí podania sa doručenie považuje za účinné 14 dní odo dňa uloženia dokumentu do systému prenosu údajov. Podľa uvedených pravidiel sa od strán požaduje, aby si skontrolovali elektronický účet najmenej raz za 14 dní.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak je začiatok lehoty vymedzenej v dňoch určitou udalosťou, deň, keď nastane udalosť, sa pri výpočte lehoty nezohľadňuje.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Lehoty stanovené v dňoch sú vyjadrené v kalendárnych dňoch. Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu pripadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca.

Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca. Polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom.

Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca.

Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca. Polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom.

Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu prípadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Predĺžiť alebo skrátiť sa môžu iba sudcovské lehoty, t. j. lehoty stanovené súdom alebo predsedom súdu. Rozhodnutie o predĺžení alebo skrátení lehoty môže prijať buď predseda súdu, alebo súd, ale len zo závažných dôvodov, pričom posúdenie dôvodov sa ponecháva na ich uvážení.

Lehotu možno predĺžiť alebo skrátiť iba na návrh účastníka konania, účastníka konania v nesporových konaniach, vedľajšieho účastníka konania, prokurátora, inšpektora práce, ombudsmana pre spotrebiteľov, mimovládnej organizácie, súdom vymenovaného znalca alebo svedka, ak sa táto lehota týka ich konania. Takéto rozhodnutie sa nesmie prijať z vlastného podnetu súdu alebo sudcu.

Návrh sa musí podať pred uplynutím stanovenej lehoty.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

V poľskom Občianskom súdnom poriadku sa stanovujú zákonné procesné lehoty na podanie opravných prostriedkov podľa druhu súdneho rozhodnutia [rozsudku (wyrok), rozhodnutia vo veci samej v nesporových konaniach (postanowienie co do istoty sprawy w postępowaniu nieprocesowym), rozsudku pre zmeškanie (wyrok zaoczny), platobného rozkazu v upomínacom konaní (nakaz zapłaty w postępowaniu upominawczym), platobného rozkazu v konaní o vydaní platobného rozkazu (nakaz zapłaty w postępowaniu nakazowym) a rozhodnutí (postanowienie)]. Stanovené sú najmä tieto zákonné lehoty:

  • rozsudok a rozhodnutie vo veci samej v nesporovom konaní: odôvodnenie rozsudku sa vypracuje v písomnej forme na návrh účastníka konania na doručenie rozsudku a odôvodnenia podaného do jedného týždňa odo dňa vyhlásenia výroku rozsudku a v dvoch prípadoch [1. ak účastník konajúci bez advokáta, právneho zástupcu alebo patentového zástupcu nebol prítomný na vyhlásení rozsudku, lebo bol pozbavený osobnej slobody, a 2. ak bol rozsudok vydaný na neverejnom zasadnutí] do jedného týždňa odo dňa doručenia výroku rozsudku. Odvolanie možno podať na súde, ktorý vydal napadnutý rozsudok do dvoch týždňov od doručenia rozsudku a odôvodnenia odvolateľovi. Ak účastník konania nepožiadal o doručenie rozsudku a odôvodnenia do jedného týždňa odo dňa vyhlásenia výroku rozsudku, lehota na podanie odvolania začína plynúť odo dňa, keď uplynie lehota na podanie takéhoto návrhu,
  • rozhodnutie: lehota na podanie sťažnosti je jeden týždeň a začína plynúť od doručenia rozhodnutia, alebo ak účastník konania v stanovenej lehote nepožiadal o doručenie rozhodnutia prijatého na pojednávaní, od vyhlásenia rozhodnutia,
  • rozsudok pre zmeškanie vo vzťahu k žalovanému: žalovaný, proti ktorému bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, môže podať odpor do dvoch týždňov od doručenia rozsudku,
  • rozsudok pre zmeškanie vo vzťahu k žalobcovi: súd uvedie odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie, ak bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu alebo sčasti a žalobca požiadal o poskytnutie odôvodnenia do jedného týždňa od doručenia rozsudku, alebo ak žalobca, ktorý nepodal takúto žiadosť, podal odvolanie v stanovenej lehote,
  • platobný rozkaz v upomínacom konaní: žalovaný je povinný v platobnom rozkaze buď uspokojiť nárok v plnej výške spolu s trovami konania, alebo podať odpor do dvoch týždňov od doručenia rozkazu,
  • platobný rozkaz v konaní o platobnom rozkaze: vydaním platobného rozkazu súd rozhodne, že žalovaný je povinný uspokojiť nárok v celom rozsahu spolu s trovami konania v lehote dvoch týždňov od doručenia rozkazu, alebo aby podal námietku v rámci tejto lehoty.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Svedok alebo účastník konania má absolútnu povinnosť dostaviť sa na súd. Svedok sa musí dostaviť na súd, aj keď nemá vedomosti o okolnostiach veci, alebo ak sa už rozhodol uplatniť svoje právo odoprieť výpoveď. Svedok musí písomne ospravedlniť svoju neprítomnosť (nedostavenie sa) pred dňom pojednávania. Neskoré predloženie ospravedlnenia nedostavenia sa nebráni súdu uložiť svedkovi pokutu na pojednávaní. K písomnému ospravedlneniu musí svedok priložiť dokument preukazujúci dôvod jeho nedostavenia sa. Nedostavenie sa svedka možno ospravedlniť z dôvodu choroby, dôležitej služobnej cesty alebo vážnej nepredvídanej udalosti. V prípade ospravedlnenia nedostavenia sa na základe predvolania z dôvodu choroby sa vyžaduje osvedčenie potvrdzujúce neschopnosť zúčastniť sa, ktoré musí byť vydané súdnym lekárom. V takom prípade súd stanoví iný dátum dostavenia sa na súd.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Na účastníka konania alebo svedka sa vzťahujú pravidlá občianskeho súdneho konania, ktoré uplatňuje súdny orgán (súd).

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Procesný úkon vykonaný účastníkom konania po uplynutí lehoty je neplatný. Táto zásada platí pre zákonné a sudcovské lehoty. Neplatnosť procesného úkonu znamená, že úkon vykonaný neskoro nemá právne účinky, ktoré zákon spája s jeho vykonaním. Procesný úkon vykonaný po uplynutí lehoty je neplatný, aj keď súd ešte nevydal rozhodnutie v dôsledku uplynutia lehoty.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak dôjde k prekročeniu lehoty, účastník konania môže požiadať o obnovenie lehoty alebo o opätovné otvorenie konania.

Ak účastník konania zmeškal lehotu na vykonanie procesného úkonu bez vlastného zavinenia, súd na návrh účastníka konania lehotu obnoví. Obnovenie lehoty však nie je prípustné, ak nedodržanie lehoty nemá žiadne nepriaznivé procesné následky pre účastníka konania. Podanie obsahujúce návrh na obnovenie lehoty sa podáva na súde, pred ktorým sa mal úkon vykonať, najskôr do jedného týždňa od zániku dôvodu, pre ktorý sa táto lehota nedodržala. V podaní sa musia uviesť okolnosti odôvodňujúce návrh. Účastník konania musí vykonať procesný úkon súčasne s podaním návrhu. Po uplynutí jedného roka od zmeškania lehoty sa lehota môže obnoviť len vo výnimočných prípadoch. Obnovenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, ktorým sa vyhlási anulovanie manželstva alebo rozvod, alebo určenie neexistencie manželstva, je neprípustné aj v prípade, keď jeden z účastníkov konania opätovne uzavrel manželstvo po tom, čo rozsudok nadobudol právoplatnosť. Súd zamietne návrh na obnovenie lehoty, ktorý je podaný neskoro alebo je neprípustný podľa právnych predpisov. Podanie žiadosti o obnovenie lehoty nezastaví konanie ani výkon rozhodnutia. Súd však môže v závislosti od okolností zastaviť konanie alebo výkon rozhodnutia. Ak je návrh prijatý, súd môže okamžite pristúpiť k prejednaniu veci.

Opätovné otvorenie konania umožňuje znovu prejednať vec ukončenú právoplatným rozhodnutím. Podnet, ktorým sa požaduje opätovné otvorenie konania, sa často považuje za mimoriadny opravný prostriedok (alebo dovolanie), ktorý sa použije na napadnutie právoplatných rozhodnutí na rozdiel od bežných opravných prostriedkov (ktoré sa použijú v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť). Opätovné otvorenie konania možno požadovať z dôvodu, že: rozsudok bol založený na sfalšovanom alebo pozmenenom dokumente, alebo na odsúdení v trestnom konaní, ktoré bolo následne zrušené; alebo rozsudok bol získaný prostredníctvom trestného činu. O opätovné otvorenie konania možno takisto požiadať: keď sa neskôr objaví právoplatný rozsudok týkajúci sa toho istého právneho vzťahu alebo sa objavia skutkové okolnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok veci a ktoré účastník konania nemohol použiť v predchádzajúcom konaní; keď obsah rozsudku ovplyvnilo rozhodnutie, ktorým sa neskončilo konanie vo veci vydané na základe normatívneho aktu uznaného ústavným súdom v rozpore s ústavou, ratifikovanou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi (zrušenými alebo zmenenými v súlade s Občianskym súdnym poriadkom).

Opätovné otvorenie konania nemožno požadovať po uplynutí desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (okrem prípadov, keď účastník konania nemal možnosť konať alebo nebol riadne zastúpený).

Posledná aktualizácia: 27/06/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom