Procesné lehoty

Grécko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehoty sú časové obdobia, v rámci ktorých sa musí vykonať úkon alebo ktoré musia uplynúť pred pojednávaním veci alebo vykonaním úkonu. Cieľom zavedenia lehôt je okamžite zabezpečiť spravodlivosť a zaručiť právo byť vypočutý. Procesné lehoty sú tie, ktorých dodržanie alebo nedodržanie má procesné následky. Lehoty sú rozdelené do dvoch hlavných kategórií: 1. lehoty predpísané na vykonanie ÚKONU sú tie, v rámci ktorých sa musí vykonať procesný úkon, ako napríklad zákonná lehota na podanie odvolania (pozri článok 318 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku); a 2. PRÍPRAVNÉ lehoty sú tie, po uplynutí ktorých sa musí vykonať procesný úkon. Z týchto lehôt, ako napríklad lehota na predvolanie žalovaného (pozri článok 228 Občianskeho súdneho poriadku – OSP), majú zvyčajne prospech žalovaní, pretože im poskytujú čas na prípravu. Toto rozlíšenie je dôležité, pretože lehoty na vykonanie úkonu je možné predĺžiť na základe vzájomnej dohody účastníkov konania, zatiaľ čo prípravné lehoty nie je možné predĺžiť. Lehoty na vykonanie úkonu uplynú v nasledujúci pracovný deň, ak sa deň uplynutia lehoty zhoduje so zákonným dňom pracovného pokoja, zatiaľ čo prípravné lehoty uplynú v deň uplynutia lehoty bez ohľadu na to, či je tento deň sviatok alebo deň pracovného pokoja. Významné procesné lehoty podľa Občianskeho súdneho poriadku sú tieto:

  1. lehota na predvolanie účastníkov konania po podaní žaloby [šesťdesiat (60) dní pred pojednávaním; pokiaľ účastník konania nemá bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota deväťdesiat (90) dní pred pojednávaním – pozri článok 228 OSP];
  2. lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku [pätnásť (15) dní od doručenia rozhodnutia, ak účastník súdený v neprítomnosti má bydlisko v Grécku; pokiaľ účastník konania, ktorý sa nedostavil na pojednávanie, má bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota šesťdesiat (60) dní od doručenia rozhodnutia – pozri článok 503 OSP];
  3. lehota na podanie odvolania [tridsať (30) dní od doručenia konečného rozsudku, ak odvolateľ má bydlisko v Grécku; pokiaľ má odvolateľ bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota šesťdesiat (60) dní od doručenia konečného rozsudku. Ak konečný rozsudok nebol doručený, lehota na podanie odvolania je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku – pozri článok 518 OSP];
  4. lehota na obnovu súdneho konania [šesťdesiat (60) dní, ak žalobca má bydlisko v Grécku; pokiaľ má žalobca bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota stodvadsať (120) dní – pozri článok 545 OSP];
  5. lehota na podanie ďalšieho odvolania [tridsať (30) dní od doručenia rozsudku, ak odvolateľ má bydlisko v Grécku; pokiaľ má odvolateľ bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota deväťdesiat (90) dní od doručenia rozsudku. Ak rozsudok nebol doručený, lehota na ďalšie odvolanie je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku – pozri článok 564 OSP].

V Občianskom súdnom poriadku sa takisto stanovujú najmä procesné lehoty pre iné konania, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú manželských záležitostí (rozvodu, anulovania manželstva atď.), návrhu na vydanie platobného rozkazu a námietky proti takémuto návrhu (pozri článok 632 OSP), sporov týkajúcich sa nájmu, pracovných sporov, predbežných opatrení, exekučných konaní a námietky proti takýmto exekučným konaniam.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

V Grécku je neúplný zoznam sviatkov uvedený v zákone č. 1157/1981. Kritérium na určenie existencie sviatku je vo všeobecnosti nevykonávanie transakcií, a preto sviatky pre osobitné povolania alebo služby nie sú relevantné. Sviatky môžu byť štátne, náboženské alebo iné, dokonca aj lokálneho alebo dočasného charakteru. Sviatky pre služby vo verejnom záujme sú dni pracovného pokoja. Za sviatky sa považujú: 25. marec (štátny sviatok), 28. október (štátny sviatok), Nový rok, Zjavenie Pána (6. január), Veľký piatok, Biela sobota, 1. máj, 15. august, prvý sviatok vianočný a druhý sviatok vianočný, Svätodušný pondelok, Čistý pondelok (prvý deň veľkonočného pôstu), Veľkonočný pondelok a všetky nedele.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Procesné lehoty sú uvedené v článkoch 144 až 151 OSP. V závislosti od zdroja, ktorý určuje ich trvanie, sú lehoty rozdelené na zákonné (tie, ktoré sú stanovené v zákone, ako napríklad lehoty na podanie žaloby), sudcovské (tie, ktoré určí súd, ktorý koná vo veci, napríklad lehota na to, aby sa účastníci osobne dostavili na pojednávanie – pozri článok 245 OSP), suspenzívne (nedodržanie ktorých sa trestá odročením pojednávania) a prekluzívne lehoty (nedodržanie ktorých sa trestá stratou práva). Začiatok a uplynutie lehôt sú uvedené nižšie. Ak účastník konania zomrie počas trvania lehoty, lehota sa preruší. Ak lehota začína plynúť od doručenia dokumentu, nová lehota začne plynúť odo dňa nového doručenia právnemu nástupcovi zosnulej osoby. Ak začiatok plynutia lehoty spôsobila iná udalosť, nová lehota začne plynú odo dňa doručenia príslušného vyhlásenia uvedeným osobám. Prerušenie konania počas lehoty preruší lehotu a začne plynúť nová lehota odo dňa obnovenia konania. Obdobie od 1. do 31. augusta sa nezapočítava do lehôt na vykonanie úkonov uvedených v článku 147 ods. 7 OSP. Tieto lehoty zahŕňajú lehoty na podanie žaloby a lehoty na podanie námietky.

Zákon umožňuje predĺženie lehoty nielen na základe vzájomnej dohody účastníkov, ale aj so súhlasom sudcu. Zákonné a sudcovské lehoty možno predĺžiť s tým obmedzením, že nie sú dotknuté práva tretích osôb. Sudca nie je viazaný žiadosťou o predĺženie platnosti dohody a môže jej čiastočne vyhovieť alebo ju zamietnuť na základe posúdenia okolností v jednotlivých prípadoch. To znamená, že účastníci konania musia predložiť dôvody odôvodňujúce predĺženie. Napokon, lehotu možno skrátiť rozhodnutím súdu a na základe dohody účastníkov konania. Všetky zákonné lehoty okrem lehoty na podanie žaloby možno skrátiť.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď nastala udalosť, ktorá spôsobila začiatok plynutia lehoty (a momento ad momentum).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

V Občianskom súdnom poriadku sa nestanovuje predĺženie alebo skrátenie lehoty v prípade odoslania dokumentov poštou alebo iným druhom prepravnej služby.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Deň, keď došlo k udalosti, od ktorej začala plynúť lehota, sa môže zahrnúť do lehoty len v prípade, že to je výslovne stanovené v zákone, rozsudku alebo zmluve. Ustanovenie, v ktorom je uvedené, že určitá lehota začína plynúť odo dňa doručenia, nepredstavuje tento prípad. Z tohto dôvodu významné lehoty na podanie odvolania, ďalšieho odvolania alebo námietky začínajú plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia alebo uverejnenia rozsudku. Ak je však stanovené, že lehota začína plynúť od konkrétneho dňa, tento deň sa berie do úvahy pri výpočte lehoty. Ak lehota začína plynúť od doručenia, akýkoľvek iný spôsob prijatia oznámenia o obsahu dokumentu, ktorý sa má doručiť, je irelevantný pre výpočet lehoty.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Je irelevantné, či sú medzi začiatkom a koncom plynutia lehoty sviatky. Pracovné dni sa zohľadňujú pri výpočte iba vtedy, ak je to výslovne stanovené (ako v prípade lehoty na podanie odvolania proti platobnému rozkazu).

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Podobne, ak je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, je irelevantné, či sú medzi začiatkom a koncom plynutia lehoty sviatky, ak sa v zákone výslovne nestanovuje, že lehota sa týka pracovných dní.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak je lehota vyjadrená v rokoch, uplynie, keď uplynie zodpovedajúci dátum posledného roka. Je potrebné upozorniť, že pre výpočet lehoty je irelevantné, či je v lehote priestupný rok.

Ak je lehota vyjadrená v mesiacoch, uplynie, keď uplynie deň posledného mesiaca, ktorý zodpovedá začiatočnému dňu lehoty. Ak v mesiaci nie je takýto deň, použije sa posledný deň mesiaca. Je potrebné upozorniť, že počet dní každého mesiaca nie je relevantný.

Polročná lehota sa uplatňuje ako lehota šiestich (6) mesiacov a lehota pol mesiaca sa uplatňuje ako lehota pätnástich (15) dní.

Ak je lehota vyjadrená v týždňoch, uplynie, keď uplynie zodpovedajúci deň v týždni, ktorý zodpovedá jej začiatočnému dňu; konkrétne, keď udalosť nastala v pondelok, týždenná lehota uplynie nasledujúci pondelok.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu, vo sviatok alebo v deň pracovného pokoja, predĺži sa na nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Zákon umožňuje predĺženie lehoty nielen na základe vzájomnej dohody účastníkov, ale aj so súhlasom sudcu. Zákonné a sudcovské lehoty možno predĺžiť s tým obmedzením, že nie sú dotknuté práva tretích osôb. Sudca nie je viazaný žiadosťou o predĺženie platnosti dohody a môže jej čiastočne vyhovieť alebo ju zamietnuť na základe posúdenia okolností v jednotlivých prípadoch.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

  1. Lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku [pätnásť (15) dní od doručenia rozhodnutia, ak účastník súdený v neprítomnosti má bydlisko v Grécku; pokiaľ účastník konania, ktorý sa nedostavil na pojednávanie, má bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota šesťdesiat (60) dní od doručenia rozhodnutia – pozri článok 503 OSP].
  2. Lehota na podanie odvolania je stanovená v článku 518 ods. 1 OSP. Ak sa odvolateľ zdržiava v Grécku, táto lehota je tridsať (30) dní, a ak sa zdržiava v zahraničí alebo jeho pobyt nie je známy, lehota je šesťdesiat (60) dní. Lehota šesťdesiat (60) dní sa netýka osôb, ktoré majú dočasné bydlisko v zahraničí (cestovanie vo voľnom čase, niekoľkodňová neprítomnosť na konkrétny účel), ale má určité trvanie, ktoré súvisí s ich profesijným postavením a rodinným stavom.
  3. Lehota na obnovenie súdneho konania [šesťdesiat (60) dní, ak má žalobca bydlisko v Grécku; pokiaľ má žalobca bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota stodvadsať (120) dní – pozri článok 545 OSP].
  4. Lehota na podanie ďalšieho odvolania [tridsať (30) dní od doručenia rozsudku, ak má odvolateľ bydlisko v Grécku; pokiaľ má odvolateľ bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota deväťdesiat (90) dní od doručenia rozsudku. Ak rozsudok nebol doručený, lehota na ďalšie odvolanie je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku – pozri článok 564 OSP].

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Nárok na súdnu ochranu podľa gréckych právnych predpisov zahŕňa stálu aj dočasnú súdnu ochranu bez ohľadu na povahu sporu. Prípady, keď vzhľadom na naliehavosť veci alebo v záujme predchádzania bezprostrednému nebezpečenstvu môžu súdy nariadiť opatrenia na zabezpečenie alebo ochranu práva alebo na úpravu situácie, ako aj ich zmenu alebo zrušenie, sa riešia v skrátenom konaní (podľa článkov 682 až 738 OSP). Vzhľadom na naliehavosť vecí má sudca, ktorý koná s cieľom zabezpečiť rýchle vyriešenie a s ohľadom na práva strán na vypočutie, právomoc určiť čas a miesto konania o návrhu na nariadenie predbežných opatrení. Sudca má teda možnosť voľne vybrať spôsob vydania predvolania a lehotu na dostavenie sa na konanie aj pre osoby, ktoré majú bydlisko v zahraničí alebo ktorých bydlisko nie je známe. Pojednávanie je možné stanoviť aj na nedeľu alebo sviatok. Uvedené lehoty sa uplatňujú na všetky občianskoprávne konania okrem predbežných opatrení bez možnosti ich predĺženia.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

V gréckych právnych predpisoch neexistuje takéto ustanovenie.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Nedodržanie lehôt týkajúcich sa činnosti súdu nemá procesné dôsledky. Prekročenie lehoty na podanie žaloby proti úkonom účastníkov konania vedie k strate práva, zatiaľ čo iné druhy následkov, ako napríklad neprípustnosť pojednávania, nasledujú v prípade prípravných lehôt (pozri článok 271 ods. 1 OSP).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Restitutio in integrum je prostriedok nápravy ustanovený v ústave, pomocou ktorého strana, ktorá v dôsledku vyššej moci alebo v dôsledku podvodného úmyslu druhej strany nedodržala lehotu, je oprávnená požiadať o vrátenie pôvodného stavu pred uplynutím lehoty.

Vo výnimočných prípadoch však nie je možné podať takýto návrh, ak sa odvoláva na: a) chybu oprávneného advokáta alebo právneho zástupcu navrhovateľa, b) skutočnosti, ktoré sudca posúdil počas pojednávania o návrhu na predĺženie alebo odloženie lehoty s cieľom udeliť príslušné predĺženie alebo odklad. V žiadosti sa musia uviesť dôvody, pre ktoré lehota nebola dodržaná, dôkazy na zistenie pravdy a zmeškaný úkon alebo stav, ktorý sa vykonal. Návrh na restitutio in integrum sa musí prejednať do tridsiatich (30) dní odo dňa, keď bola odstránená prekážka, ktorá predstavuje zásah vyššej moci, alebo sa oznámil podvodný úmysel, za predpokladu, že nová lehota sa nemôže uplatniť, ak sa z akéhokoľvek dôvodu nedodrží uvedená lehota (pozri články 152 až 158 OSP).

Vo výnimočných prípadoch však nie je možné podať takýto návrh, ak sa odvoláva na: a) chybu oprávneného advokáta alebo právneho zástupcu navrhovateľa, b) skutočnosti, ktoré sudca posúdil počas pojednávania o návrhu na predĺženie alebo odloženie lehoty s cieľom udeliť príslušné predĺženie alebo odklad. V žiadosti sa musia uviesť dôvody, pre ktoré lehota nebola dodržaná, dôkazy na zistenie pravdy a zmeškaný úkon alebo stav, ktorý sa vykonal. Návrh na restitutio in integrum sa musí prejednať do tridsiatich (30) dní odo dňa, keď bola odstránená prekážka, ktorá predstavuje zásah vyššej moci, alebo sa oznámil podvodný úmysel, za predpokladu, že nová lehota sa nemôže uplatniť, ak sa z akéhokoľvek dôvodu nedodrží uvedená lehota (pozri články 152 až 158 OSP).

Posledná aktualizácia: 20/06/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom