Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku slovinčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Vnútroštátne špecializované súdy

Slovinsko

Viac informácií o súdoch v Slovinsku môžete nájsť na oficiálnych webových stránkach Najvyššieho súdu Slovinskej republiky.

Autor obsahu
Slovinsko
Úradný preklad zobrazenej jazykovej verzie nie je k dispozícii.
Kliknutímsemsa zobrazí strojový preklad tohto obsahu. Upozorňujeme, že strojový preklad poskytujeme len na kontextuálne účely. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

Pracovné súdy a sociálny súd prvého stupňa (Delovna sodišča in socialno sodišče prve stopnje)

Pracovné súdy majú súdnu právomoc v individuálnych alebo kolektívnych pracovnoprávnych sporoch a sociálne súdy majú súdnu právomoc v sociálnoprávnych sporoch v zmysle ustanovení právnych predpisov.

Pracovné súdy a sociálne súdy prvého stupňa rozhodujú na prvom stupni. Vyšší pracovný a sociálny súd (Višje delovno in socialno sodišče) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam pracovných súdov a sociálneho súdu prvého stupňa, zatiaľ čo odvolaniami proti rozhodnutiam vyššieho pracovného a sociálneho súdu a preskúmaním týchto rozhodnutí sa zaoberá Najvyšší súd Slovinskej republiky.

Pracovný súd má právomoc rozhodovať v uvedených individuálnych pracovnoprávnych sporoch:

  • týkajúcich sa začatia, existencie, trvania a ukončenia pracovnoprávnych vzťahov,
  • týkajúcich sa práv, povinností a zodpovednosti vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi alebo ich právnymi zástupcami,
  • týkajúcich sa práv a povinností v zmysle vzťahov medzi zamestnancami a zákazníkmi, pre ktorých sa zamestnanci zmluvne zaväzujú pracovať na základe zmluvy medzi zamestnancami a zákazníkmi,
  • medzi zamestnávateľmi a uchádzačmi o prácu v súvislosti s procesom prijímania do zamestnania,
  • týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z priemyselného vlastníctva, dohodnutých medzi pracovníkom a zamestnávateľom na základe pracovnoprávnych vzťahov,
  • týkajúcich sa práce vykonávanej deťmi mladšími ako 15 rokov, učňami, žiakmi a študentmi,
  • týkajúcich sa štipendií pre personál medzi zamestnávateľmi a žiakmi alebo študentmi,
  • týkajúcich sa dobrovoľného výkonu skúšobnej doby,
  • tých, ktoré stanovuje zákon.

Pracovný súd má tiež súdnu právomoc rozhodovať, či je poisťovňa jednou zo žalovaných strán v spore o odškodnom, v ktorom bola súdna právomoc udelená pracovnému súdu.

Ak je žalujúcou stranou pracovník, má súdnu právomoc nielen súd so všeobecnou územnou súdnou právomocou pre žalovanú stranu, ale aj súd pre územie, kde práca je, bola alebo mala byť vykonaná, ako aj súd pre územie, kde bol uzatvorený pracovnoprávny vzťah.

Pracovný súd má právomoc rozhodovať v uvedených kolektívnych pracovnoprávnych sporoch:

  • týkajúcich sa platnosti kolektívnej zmluvy a jej uplatňovania medzi zmluvnými stranami alebo medzi zmluvnými stranami a tretími stranami,
  • týkajúcich sa právomoci viesť kolektívne vyjednávania,
  • týkajúcich sa súladu kolektívnych zmlúv so zákonom, vzájomného súladu kolektívnych zmlúv a súladu všeobecne záväzných právnych aktov zamestnávateľa so zákonom a s kolektívnymi zmluvami,
  • týkajúcich sa zákonnosti štrajkov a iných foriem protestných akcií zamestnancov,
  • týkajúcich sa účasti zamestnancov na riadení,
  • týkajúcich sa právomocí odborových organizácií v pracovnoprávnych vzťahoch,
  • týkajúcich sa stanovenia reprezentativity odborov,
  • tých, ktoré stanovuje zákon.

Pri rozhodovaní v kolektívnych pracovnoprávnych sporoch, v ktorom je jednou zo strán zamestnávateľ, má územnú súdnu právomoc súd so všeobecnou územnou právomocou zamestnávateľa.

Sociálny súd má právomoc rozhodovať v uvedených sociálnoprávnych sporoch:

1. v oblasti dôchodkového a invalidného poistenia:

  • týkajúcich sa práv na dôchodkové a invalidné poistenie, ako aj práv vyplývajúcich z tohto poistenia,
  • týkajúcich sa práv na doplnkové dôchodkové poistenie, ako aj práv vyplývajúcich z tohto poistenia,
  • týkajúcich sa platenia príspevkov do povinného dôchodkového a invalidného poistenia a povinného doplnkového dôchodkového poistenia,
  • týkajúcich sa špecifikácie alebo ukončenia pozícií, pre ktoré je začlenenie do doplnkového dôchodkového poistenia povinné,
  • týkajúcich sa dobrovoľného začlenenia do povinného dôchodkového a invalidného poistenia a platenia príspevkov na toto poistenie,
  • týkajúcich sa uznania a odkúpenia obdobia započítateľného na dôchodok,
  • týkajúcich sa práv na štátom vyplácaný dôchodok,
  • v súvislosti s oficiálnym registrom;

2. v oblasti zdravotného poistenia:

  • týkajúcich sa práva na povinné zdravotné poistenie a práv z neho vyplývajúcich, ako aj platenia príspevkov na toto poistenie;

3. v oblasti poistenia pre prípad nezamestnanosti a hľadania zamestnania:

  • týkajúcich sa práv na povinné poistenie pre prípad nezamestnanosti a práv z neho vyplývajúcich, ako aj platenia príspevkov na toto poistenie,
  • týkajúcich sa dobrovoľného začlenenia do povinného poistenia pre prípad nezamestnanosti a platenia príspevkov na toto poistenie,
  • týkajúcich sa štipendií, pri udeľovaní ktorých je rozhodujúci súpis majetku a štipendií pre nadané osoby,
  • týkajúcich sa pôžičiek na štúdium na základe záruk a dotovaných úrokových sadzieb, pri poskytovaní ktorých je rozhodujúci súpis majetku;

4. v oblasti rodičovskej ochrany a rodinných dávok:

  • týkajúcich sa práv na poistenie rodičovskej ochrany a práv z neho vyplývajúcich, ako aj platenia príspevkov na toto poistenie,
  • týkajúcich sa práva na rodinné dávky;

5. v oblasti sociálnych dávok:

  • týkajúcich sa dávok sociálneho zabezpečenia,
  • týkajúcich sa práv na sociálne dávky podľa viacerých vypočutí, ak je ich účelom riešiť sociálne zabezpečenie žiadateľa a ak je súpis majetku rozhodujúci pre uznanie nároku na uvedenú dávku.

Sociálny súd má v uvedených oblastiach tiež právomoc rozhodovať v týchto sociálnoprávnych sporoch:

  • týkajúcich s vrátenia neoprávnene získaných prostriedkov,
  • týkajúcich sa náhrady škôd spôsobených úradným štátnym orgánom alebo majiteľom štatútu verejného orgánu poistencovi alebo žiadateľovi o dávku sociálneho zabezpečenia, prípadne škôd, ktoré poistenec spôsobil inštitúcii v súvislosti s poistnými vzťahmi alebo v súvislosti s výkonom práv v zmysle sociálneho zabezpečenia.

Sociálny súd má tiež právomoc rozhodovať v sociálnoprávnych sporoch, ktoré stanovuje zákon.

Súdy prvého stupňa v Slovinskej republike sú:

  • pracovný súd v Celje so sídlom v Celje a so súdnou právomocou pre územie súdneho obvodu Celje,
  • pracovný súd v Koperi so sídlom v Koperi a so súdnou právomocou pre územie súdneho obvodu Koper a Nova Gorica,
  • pracovný a sociálny súd v Ľubľane so sídlom v Ľubľane a so súdnou právomocou rozhodovať v pracovnoprávnych sporoch pre územie súdnych obvodov Kranj, Krško, Ľubľana a Novo mesto, ako aj pre rozhodovanie v sociálnoprávnych sporoch pre územie Slovinskej republiky,
  • pracovný súd v Maribore so sídlom v Maribore a so súdnou právomocou pre územie súdnych obvodov Maribor, Murska Sobota, Ptuj a Slovenj Gradec.

Súdy prvého stupňa rozhodujú v pracovnoprávnych sporoch v mieste sídla súdu, ak nie je uvedené, že sú povinné rozhodovať v iných okresoch.

V pracovnoprávnych a sociálnoprávnych sporoch tvorí súd prvého stupňa pri rozhodovaní porota, ktorej členmi sú: sudca ako predseda poroty a dvaja prísediaci sudcovia, z ktorých jeden musí byť zvolený zo zoznamu kandidátov pracovníkov alebo poistencov a druhý zo zoznamu zamestnávateľov alebo inštitúcií.

Samostatný sudca rozhoduje v individuálnych pracovnoprávnych a sociálnoprávnych sporoch týkajúcich sa hmotných právnych nárokov, ak hodnota sporu nepresiahne hodnotu povolenú na preskúmanie, uvedenú v zákone upravujúcom občianskoprávne konanie. Samostatný sudca musí rozhodovať v určitých dôležitých veciach bez ohľadu na hodnotu sporu, a to napr. v individuálnych pracovnoprávnych sporoch týkajúcich sa pozastavenia pracovnej zmluvy, skúšobnej doby, nadčasovej práce, prestávok, odpočinku, dovolenky a iných druhov neprítomnosti v práci, povinnosti vykonať prácu z dôvodu výnimočných okolností, disciplinárnych postihov, dočasného odvolania z práce z dôvodu začatia disciplinárneho konania a dočasného pridelenia na výkon inej práce; v sociálnoprávnych sporoch vo veci práva na poberanie prídavkov, práva na invalidný príspevok z dôvodu fyzického postihnutia a práva na kúpeľnú liečbu.

Vyšší pracovný a sociálny súd (Višje delovno in socialno sodišče)

Pracovné súdy majú súdnu právomoc v individuálnych alebo kolektívnych pracovnoprávnych sporoch a sociálne súdy rozhodujú v sociálnych sporoch v zmysle ustanovení právnych predpisov.

Vyšší pracovný a sociálny súd rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam pracovných súdov a sociálneho súdu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovinskej republiky rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vyššieho pracovného a sociálneho súdu a o preskúmaniach týchto rozhodnutí.

Vyšší pracovný a sociálny súd sídli v Ľubľane.

Vyšší súd a sociálny súd pri rozhodovaní zasadá ako porota troch sudcov.

Správny súd Slovinskej republiky (Upravno sodišče Republike Slovenije)

Správny súd Slovinskej republiky má právomoc rozhodovať v administratívnoprávnom spore v súlade s metódami a postupmi stanovenými v zákone o administratívnoprávnych sporoch.

V súlade s týmto zákonom je v administratívnoprávnom spore zaručená súdna ochrana práv a výhod jednotlivcov a organizácií s ohľadom na rozhodnutia a opatrenia štátnych orgánov, orgánov miestnych spoločenstiev a držiteľov verejných oprávnení.

V administratívno-právnom spore musí Súd:

  • rozhodovať o zákonnosti konečných správnych zákonov, ktoré zasahujú do právneho postavenia žalujúcej strany,
  • posudzovať zákonnosť jednotlivých zákonov a opatrení, ktoré zasahujú do ľudských práv a základných slobôd jednotlivca, ak nebola zabezpečená iná forma riadneho procesu,
  • rozhodovať o zákonnosti zákonov prijatých štátnymi orgánmi, orgánmi miestnych spoločenstiev a držiteľmi verejných oprávnení a vydaných vo forme nariadenia, ktoré upravujú jednotlivé druhy vzťahov.

V administratívno-právnych sporoch musí rozhodovať Správny súd Slovinskej republiky. Najvyšší súd Slovinskej republiky však musí rozhodovať o sťažnostiach proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa v administratívno-právnych sporoch alebo o revíziách týchto rozhodnutí.

Hlavné sídlo Správneho súdu Slovinskej republiky je v Ľubľane.

Správny súd musí rozhodovať vo svojom hlavnom sídle alebo v nasledujúcich pobočkách:

  • okres mesta Celje pre oblasť, ktorá patrí pod Vyšší súd v Celje,
  • okres mesta Nova Gorica pre oblasť, ktorá patrí pod Vyšší súd v Koperi,
  • okres mesta Maribor pre oblasť, ktorá patrí pod Vyšší súd v Maribore.

Rozhodnutie o tom, ktorej pobočke bude zverený predmetný spor, sa musí prijať so zreteľom na bydlisko alebo hlavné sídlo žalujúcej strany.

Ak žalujúca strana nemá bydlisko ani hlavné sídlo v Slovinskej republike, musí správny súd rozhodovať vo svojej pobočke v tej oblasti, kde došlo k správnemu aktu, ktorý bol napadnutý žalobou.

Správny súd pri rozhodovaní zasadá ako porota troch sudcov s výnimkou istých prípadov stanovených zákonom, v ktorých rozhoduje jeden sudca.

Najvyšší súd pri rozhodovaní o odvolaniach a preskúmaniach zasadá ako porota troch sudcov. V sporoch týkajúcich sa právomocí je porota zložená z troch alebo piatich sudcov.

Právne databázy

Viac informácií o súdoch v Slovinsku môžete nájsť na oficiálnych webových stránkach Najvyššieho súdu Slovinskej republiky.

Súvisiace odkazy

Súdne orgány

Posledná aktualizácia: 02/11/2016

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.