Vnútroštátne špecializované súdy

V tejto časti sú uvedené informácie o špecializovaných súdoch v Nemecku.

Pracovné súdy

Pracovné súdy rozhodujú najmä o sporoch v oblasti pracovného práva, ktoré vznikajú zo zmluvných vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi (individuálne pracovné právo). Zaoberajú sa aj spormi, ktoré sa týkajú kolektívnych zmlúv, medzi stranami, ako sú odborové zväzy a asociácie zamestnávateľov (kolektívne pracovné právo), ako aj medzi zamestnávateľmi a závodnými výbormi.

Pracovné súdy (ako súdy spolkových krajín) sú súdy prvého stupňa. Pracovný súd zasadá v komorách a rozhodnutia prijíma väčšinou za prítomnosti jedného sudcu z povolania, ktorý je predsedajúcim sudcom, a dvoch prísediacich sudcov, z ktorých jeden zastupuje zamestnanca (-ov) a druhý zamestnávateľa (-ov). Určité rozhodnutia mimo ústneho pojednávania prijíma predsedajúci sudca bez prísediacich sudcov.

O odvolaniach a sťažnostiach proti rozhodnutiam pracovných súdov rozhodujú krajinské pracovné súdy (takisto súdy spolkových krajín). Aj v tomto prípade súdna komora zasadá za prítomnosti jedného sudcu z povolania a dvoch prísediacich sudcov, z ktorých jeden zastupuje zamestnanca (-ov) a druhý zamestnávateľa (-ov).

Rozhodnutia na najvyššom stupni prijíma na spolkovej úrovni Spolkový pracovný súd. Senát tohto súdu zasadá za prítomnosti jedného predsedajúceho sudcu, dvoch ďalších sudcov z povolania a dvoch prísediacich sudcov, z ktorých jeden zastupuje zamestnanca (-ov) a druhý zamestnávateľa (-ov).

Správne súdy

Za skúmanie správnych rozhodnutí sú zodpovedné tri rôzne sekcie súdneho systému: všeobecná správna jurisdikcia, sociálne súdy a daňové súdy. Dôležitou charakteristikou všeobecných správnych, sociálnych a daňových jurisdikcií je, že uplatňujú zásadu ex officio (z úradnej moci). Súdy musia preto prešetriť skutkovú podstatu prípadu z vlastnej iniciatívy (t. j. nielen na žiadosť strany sporu alebo na základe dôkazov, ktoré strany predložia), keďže vecná správnosť rozhodnutia v danom prípade ovplyvňuje verejný záujem.

Všeobecné správne súdy

Všeobecná správna jurisdikcia sa skladá z troch stupňov:

  1. prvý stupeň: regionálne správne súdy (Verwaltungsgerichte);
  2. druhý stupeň: vyššie správne súdy pre každú spolkovú krajinu (Oberverwaltungsgericht alebo Verwaltungsgerichtshof);
  3. najvyšší stupeň: Spolkový správny súd (Bundesverwaltungsgericht).

Na prvom stupni sú v zásade príslušné regionálne správne súdy. Vyššie správne súdy sú najmä odvolacie tribunály, ktoré skúmajú rozhodnutia súdov prvého stupňa z právneho a faktického hľadiska. Až na niekoľko výnimiek je Spolkový správny súd odvolacím súdom, ktorý sa zaoberá len právnymi otázkami (revíziou).

Všeobecná správna jurisdikcia je v zásade zodpovedná za všetky spory medzi správnymi orgánmi a súkromnými osobami, ktoré sa týkajú správneho uplatňovania správneho práva a noriem. Všeobecné súdy (namiesto správnych súdov) sú príslušné v prípade sporu, pri ktorom správny orgán nekonal ako štátny orgán, ale ako súkromný podnik. Platí to pre všetky spory vyplývajúce z takýchto činností. Spory, ktoré zo zákona prináležia iným súdom (napríklad daňovej jurisdikcii, sociálnym súdom alebo všeobecným súdom), sú vyňaté zo všeobecnej správnej jurisdikcie.

Rozhodnutia v správnej jurisdikcii vynášajú komory, ktoré obvykle tvoria traja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci sudcovia. Senáty vyššieho správneho súdu sú zvyčajne zložené z troch sudcov z povolania. Senáty Spolkového správneho súdu sa v zásade skladajú z piatich sudcov z povolania. Na regionálnych správnych súdoch môže prípady riešiť aj jeden sudca.

Sociálne súdy

Sociálna jurisdikcia má podobne ako všeobecná správna jurisdikcia tri stupne, ktoré majú primerane rozdelené úlohy. Sociálna jurisdikcia je v zásade príslušná na prvom stupni. Odvolacie súdy predstavuje 14 krajinských sociálnych súdov (Landessozialgericht), pričom Spolkový sociálny súd (Bundessozialgericht) až na niektoré výnimky vystupuje ako najvyšší odvolací súd v právnych otázkach (revízia).

Sociálne súdy sú zodpovedné najmä za riešenie sporov v oblasti sociálneho zabezpečenia (dôchodkov, úrazového a nemocenského poistenia a poistenia liečebných nákladov), poistenia v nezamestnanosti, základného zabezpečenia pre uchádzačov o zamestnanie a sociálnej starostlivosti (najmä sociálna pomoc, dávky podľa zákona o dávkach pre žiadateľov o azyl, niektoré záležitosti podľa právnych predpisov v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia). Komory, ktoré prijímajú rozhodnutia v oblasti sociálnej jurisdikcie sú zložené z jedného sudcu z povolania a dvoch prísediacich sudcov. Senáty, ktoré prijímajú rozhodnutia v prípade krajinských sociálnych súdov a Spolkového sociálneho súdu, sú zložené z troch sudcov z povolania a dvoch prísediacich sudcov.

Daňové súdy

Daňovú jurisdikciu tvoria finančné súdy prvého stupňa a Spolkový finančný súd (Bundesfinanzhof), ktorý vystupuje ako najvyšší odvolací súd len v prípade právnych otázok. Medzi právomoci daňovej jurisdikcie patria najmä spory týkajúce sa verejných odvodov, daní a ciel. Tribunály finančných súdov tvoria traja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci sudcovia. Senáty spolkového finančného súdu sú zvyčajne zložené z piatich sudcov z povolania. Na finančných súdoch môže prípady riešiť jeden sudca.

Ostatné špecializované súdy

Spolkový ústavný súd (Bundesverfassungsgericht)

Spolkový ústavný súd vykonáva jurisdikciu v oblasti ústavných záležitostí na spolkovej úrovni. Jeho rozhodnutia sú založené na ústavnom práve (Grundgesetz). Najvyšší počet súdnych konaní na Spolkovom ústavnom súde tvoria ústavné sťažnosti. Podávajú ich občania pri porušení svojich základných práv v dôsledku rozsudkov, opatrení orgánov alebo zákonov. Ústavná sťažnosť je vo všeobecnosti prípustná až vtedy, keď bola vec bez úspechu prejednávaná už všetkými ostatnými príslušnými súdmi, t. j. proti rozhodnutiam vyneseným na najvyššom stupni. Výnimočne môže byť ústavná sťažnosť podaná priamo proti zákonu.

Existuje niekoľko ďalších typov súdnych konaní. Patrí sem najmä abstraktné a konkrétne súdne preskúmanie ústavnosti zákonov, ako aj postupy na overenie toho, či boli rešpektované limity právomocí spolkových ústavných inštitúcií. Niektoré rozhodnutia Spolkového ústavného súdu môžu nadobudnúť právny účinok. Súd je zložený z dvoch senátov, ktoré v každom prípade tvorí osem sudcov. Súd rozhoduje v komorách, pričom každú tvoria traja sudcovia, alebo v senáte; väčšinou bez ústneho pojednávania.

Krajinské ústavné súdy (Landesverfassungsgerichte)/Štátny súdny tribunál (Staatsgerichtshof)

Krajinské ústavné súdy alebo Štátny súdny tribunál sú ústavné súdy príslušných spolkových krajín (Länder). Rozhodujú najmä v prípade ústavných sporov na základe krajinského práva (Landesrecht), ktoré určuje aj ich zriadenie, správu a právomoci.

Súvisiace odkazy

Spolkový pracovný súd

Spolkový správny súd

Spolkový sociálny súd

Spolkový finančný súd

Spolkový ústavný súd

Posledná aktualizácia: 20/05/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Členské štáty zodpovedné za spravovanie stránok s národným obsahom práve aktualizujú časť obsahu na tomto webovom sídle vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Ak sa na stránkach nachádza obsah, v ktorom sa táto skutočnosť ešte nezohľadnila, nejde o zámer a čoskoro dôjde k náprave.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom