National ordinary courts

Ordinary courts are the core of the judicial systems in the Member States. They deal with a major part of judicial proceedings. Their scope of jurisdiction varies considerably. You can find here information on the ordinary courts and their jurisdiction in each Member State.

In most Member States, the ordinary courts deal with two main types of proceedings:

  • Proceedings in criminal matters, i.e. regarding punishable (criminal) offences (such as theft, vandalism, fraud, etc.); these courts can impose penalties and are often referred to as "criminal courts",
  • Proceedings in civil matters, i.e. disputes between citizens and/or businesses (for instance, problems with rent, a service contract or a divorce, etc.); these courts are often referred to as "civil courts".

Please select the relevant country's flag to obtain detailed national information.

Last update: 06/10/2020

This page is maintained by the European Commission. The information on this page does not necessarily reflect the official position of the European Commission. The Commission accepts no responsibility or liability whatsoever with regard to any information or data contained or referred to in this document. Please refer to the legal notice with regard to copyright rules for European pages.

Všeobecné súdy - Belgicko

V tejto sekcii nájdete prehľad všeobecných súdov v Belgicku.

Všeobecné súdy – úvod

Najvyšší súd

Odkaz sa zobrazí v novom okneKasačný súd (Cour de cassation): je najvyššia jurisdikcia („súd súdov“) a nachádza sa v Bruseli.

Porotný súd

V každej z desiatich provincií a v správnom okrese hlavného mesta Brusel je jeden Odkaz sa zobrazí v novom okneporotný súd (cour d'assises). Nejde o stály súd, ale zostavuje sa vždy v prípade, keď majú byť pred neho postavení obžalovaní.

Odvolacie jurisdikcie

  • Odkaz sa zobrazí v novom okneOdvolacie súdy (cours d'appel) – v Belgicku je ich 5:
    • Brusel (pre súdne okresy Valónskeho Brabantu, Louvainu a Bruselu),
    • Liège (pre súdne okresy Lutyšska, Eupenu, Namurska a provincie Luxembourg),
    • Mons (pre súdny okres Henegavska),
    • Gand (pre súdne okresy Západného Flámska a Východného Flámska),
    • Antverpy (pre súdne okresy Antverp a Limburska).
  • Odkaz sa zobrazí v novom okneOdvolacie pracovné súdy (cours du travail): v Belgicku je ich 5. Sú to odvolacie súdy špecializované na pracovné právo. Majú rovnakú miestnu príslušnosť ako vyššie uvedené odvolacie súdy.

Prvostupňové jurisdikcie

  • Odkaz sa zobrazí v novom oknePrvostupňové súdy (tribunaux de première instance): v Belgicku je ich 13 (jeden v každom súdnom okrese a dva v bruselskom okrese – 1 pre holandský a 1 pre francúzsky jazyk).
  • Odkaz sa zobrazí v novom oknePracovné súdy (tribunaux du travail): v Belgicku je ich 9 [v zásade jeden na každý obvod odvolacieho súdu s výnimkou obvodu Odvolacieho súdu v Bruseli, kde sa nachádza pracovný súd v mestách Louvain a Nivelles, ako aj dva pracovné súdy v Bruseli (1 pre holandský a 1 pre francúzsky jazyk), a s výnimkou súdneho obvodu mesta Eupen].
  • Odkaz sa zobrazí v novom oknePodnikové súdy (tribunaux de l'entreprise): v Belgicku je ich 9 [v zásade jeden na každý obvod odvolacieho súdu s výnimkou obvodu Odvolacieho súdu v Bruseli, kde sa nachádza podnikový súd v mestách Louvain a Nivelles, ako aj dva podnikové súdy v Bruseli (1 pre holandský a 1 pre francúzsky jazyk), a s výnimkou súdneho obvodu mesta Eupen].

Nižšie alebo miestne jurisdikcie

  • Odkaz sa zobrazí v novom okneZmierovacie súdy (justices de paix): v Belgicku je 187 zmierovacích súdov (jeden v každom súdnom kantóne).
  • Odkaz sa zobrazí v novom oknePolicajné súdy (tribunaux de police): v Belgicku je ich 15, t. j. 1 na každý súdny okres so špecifickosťou v Bruseli, ktorý ich má 4.

Príslušnosť súdov

Zmierovací súd

Zmierovací súd rozhoduje o všetkých nárokoch do 5 000 EUR, o ktorých výslovne nerozhoduje iný súd. Zmierovací súd je okrem iného príslušný aj v sporoch, ktoré sa týkajú nájomných zmlúv, porušovania susedských vzťahov, vecných bremien, vyvlastnenia bez ohľadu na spornú sumu, ako aj predbežných opatrení medzi manželmi. S výnimkou prípadu, keď sa rozhoduje o žalobe týkajúcej sa sumy nepresahujúcej 2 000 €, možno voči rozhodnutiam zmierovacieho sudcu podať opravný prostriedok na prvostupňovom súde.

Policajný súd

Policajný súd je trestnou a občianskou jurisdikciou, ktorá posudzuje priestupky, prečiny prekvalifikované na priestupky, porušenia osobitných predpisov (napríklad Poľnohospodárskeho zákonníka alebo Lesného zákonníka), žaloby týkajúce sa náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou a dopravné priestupky. Voči rozhodnutiam policajného súdu možno podať odvolanie na prvostupňovom súde s výnimkou záležitostí uvedených v Súdnom poriadku, ak sa rozhoduje o nároku, ktorý nepresahuje sumu 1 240 €.

Prvostupňový súd

Prvostupňový súd je príslušný vo všetkých sporoch okrem tých, ktoré sú v zmysle zákona pridelené iným súdom. Nazýva sa to zvyšková právomoc prvostupňového súdu.

Prvostupňový súd je členený na sekcie: občiansky súd (tribunal civil), priestupkový súd (tribunal correctionnel), súd pre rodinu (tribunal de la famille) a súd pre mladistvých (tribunal de la jeunesse). Od roku 2007 sú v rámci prvostupňových súdov v Antverpách, Bruseli, Východnom Flámsku, Liège a Henegavsku zriadené súdy pre výkon trestu (tribunaux de l’application des peines).

Občiansky súd

Občiansky súd rozhoduje o záležitostiach, ktoré sa týkajú stavu osôb. Je tiež príslušný v sporoch, ktoré presahujú 1 860 EUR, v sporoch týkajúcich sa dedičských alebo autorských práv, ako aj v prípade odvolaní proti rozhodnutiam vyneseným zmierovacím sudcom.

Priestupkový súd

Priestupkový súd je trestnou jurisdikciou, ktorej úlohou je súdiť všetky prečinytrestné činy prekvalifikované na prečiny, ako je napríklad podvodné konanie, podvod, neúmyselné zabitie, krádež vlámaním či krádež s použitím násilia. Je tiež odvolacím súdom pre rozhodnutia vynesené policajným súdom.

Prípad možno predložiť priestupkovému súdu priamym predvolaním prokuratúry alebo poškodeného alebo rozhodnutím poradného senátu, ktorý v závere vyšetrovania určí, či bude obvinený postavený pred priestupkový súd.

Poradný senát (chambre du conseil) je vyšetrovacia jurisdikcia, ktorú tvorí samosudca prvostupňového súdu. Ten skúma, či existuje dôvod postúpiť vec priestupkovému súdu, alebo rozhodne o zastavení stíhania obvineného (non-lieu). Poradný senát tiež rozhoduje o tom, či obvinený zostane vo vyšetrovacej väzbe alebo bude prepustený z väzby, prípadne podmienečne prepustený. Tieto rozhodnutia prijíma buď každý mesiac, alebo každé tri mesiace, ak ide o trestný čin, ktorý sa nedá prekvalifikovať na prečin.

Vyšetrovacia väzba (détention préventive) je bezpečnostné opatrenie, ktorým je osoba podozrivá zo spáchania prečinu alebo zločinu vzatá do väzby pred začatím procesu. Toto opatrenie sa ukladá s cieľom zabrániť tomu, aby sa podozrivý ukrýval v čase, keď sa má dostaviť pred súd, aby medzičasom spáchal ďalšie trestné činy, aby sa pokúsil o odstránenie dôkazov alebo aby nadviazal kontakt s tretími osobami (napr. s cieľom ovplyvnenia svedkov alebo spoluobvinených). Podozrivý, ktorý je napokon oslobodený alebo voči ktorému bolo zastavené stíhanie, môže žiadať odškodnenie od ministerstva spravodlivosti za čas, ktorý nespravodlivo strávil vo väzení: ide o náhradu v prípade neoprávnenej väzby. Na to, aby vznikol nárok na túto náhradu, musia byť splnené dve podmienky: vyšetrovacia väzba trvala dlhšie ako osem dní a väzba alebo ponechanie vo väzbe nebolo spôsobené osobným správaním podozrivého. Pri hodnotení tejto druhej podmienky je ministerstvo veľmi prísne.

Rozhodnutia poradného senátu možno napadnúť odvolaním podaným na vyšetrovacom senáte, ktorý predstavuje vyšetrovaciu jurisdikciu na úrovni odvolacieho súdu.

Súd pre mladistvých

Senáty pre mladistvých, ktoré tvoria súd pre mladistvých, sú príslušné rozhodovať v prípadoch týkajúcich sa maloletých, ktorí sú v nebezpečenstve, a maloletých, ktorí spáchali trestné činy.

Len prokuratúra môže rozhodnúť, či sa vec postúpi alebo nepostúpi súdu pre mladistvých. Nemožno sa obrátiť priamo na sudcu, ako je to napríklad v občianskoprávnom konaní. Mladistvého možno predviesť pred súd pre mladistvých v dvoch prípadoch:

  • Ak spáchal trestný čin, polícia oznámi jeho meno prokuratúre. Prokuratúra vtedy rozhodne, či sú skutočnosti dosť závažné na to, aby o nich rozhodoval súd pre mladistvých.
  • Ak je jeho životná situácia ťažká, možno sa už obrátil na organizáciu pre pomoc mladistvým (service d'aide à la jeunesse – SAJ). Ak nemožno vyriešiť jeho situáciu, organizácia pre pomoc mladistvým predloží predmetný spis mediačnej komisii, ktorá sa venuje špeciálnej pomoci mladistvým. Ak je to potrebné, táto mediačná komisia môže požiadať prokuratúru, aby postúpila vec súdu pre mladistvých, aby sa mohlo prijať vhodné opatrenie.

Súd pre rodinu

Súdy pre rodinu sú príslušné rozhodovať o všetkých sporoch týkajúcich sa rodinných záležitostí.

Tieto právomoci sa uvádzajú v článku 572a a článku 577 treťom pododseku Súdneho poriadku.

Okrem výnimiek je súd príslušný rozhodovať bez ohľadu na sumu:

  • v prípade akejkoľvek žaloby týkajúcej sa stavu osôb a dôsledkov, ktoré z neho vyplývajú: spory týkajúce sa manželstva alebo záväzkov vyplývajúcich z manželstva, rozvodu a jeho majetkových dôsledkov či určenia a popretia rodičovstva, spory týkajúce sa niektorých rozhodnutí prijatých matričnými úradníkmi atď.
  • v prípade akejkoľvek žaloby týkajúcej sa zákonného spolužitia a dôsledkov, ktoré z neho vyplývajú: opatrenia týkajúce sa majetku osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, zrušenie zákonných spolužití atď.
  • v prípade akejkoľvek žaloby týkajúcej sa detí: stanovenie podmienok výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo ubytovania, stanovenie práv na osobné vzťahy atď.
  • v prípade akejkoľvek žaloby týkajúcej sa vyživovacích povinností: stanovenie alebo zmena výšky výživného v prospech bývalého(-ej) manžela(-ky) alebo rodiča, stanovenie alebo úprava výživného atď.
  • v prípade niektorých žalôb, ktoré sa týkajú rodinných prídavkov: stanovenie rodinných prídavkov pre príjemcu alebo námietky voči ich vyplácaniu príjemcovi.
  • v prípade akejkoľvek žaloby týkajúcej sa majetku rodiny: majetkové dary pochádzajúce z rodinného majetku, vysporiadanie majetku manželov, spory týkajúce sa dedičstva (napríklad: zrieknutie sa dedičstva) atď., ako aj v súvislosti s akoukoľvek žalobou týkajúcou sa dočasného zákazu pobytu v prípade domáceho násilia.

Súd má tiež právomoc prijímať predbežné a naliehavé opatrenia.

Napokon je oprávnený rozhodovať o akomkoľvek opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiam, ktoré vydal zmierovací sudca v prípadoch týkajúcich sa osôb nespôsobilých na právne úkony.

Súdy pre výkon trestu

Súdy pre výkon trestu vynášajú rozhodnutia o externom právnom postavení osôb odsúdených na trest odňatia slobody. Rozhodujú o poskytnutí týchto možností: polootvorený a otvorený režim väzby (détention limitée), elektronický dozor (surveillance électronique), podmienečné prepustenie (libération conditionnelle) a predbežné prepustenie (mise en liberté provisoire) s cieľom vyhostenia odsúdeného z územia alebo jeho vydania. Prokuratúra a odsúdení môžu proti rozhodnutiam senátov pre výkon trestu podať dovolanie.

Opravné prostriedky voči rozhodnutiam prvostupňového súdu

S výnimkou rozhodnutí súdu pre výkon trestu môže ktorákoľvek zo strán v konaní alebo prokuratúra v prípade nespokojnosti s rozhodnutím vyneseným prvostupňovým súdom proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie, pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie, teda nebolo vynesené po odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré už vyniesol policajný alebo zmierovací súd. V takom prípade bude o veci rozhodovať odvolací súd nezávisle od toho, či patrí pod občiansky súd, priestupkový súd alebo súd pre mladistvých.

Pracovný súd

Pracovný súd je príslušný v sociálnych záležitostiach: sociálne zabezpečenie (dôchodky, nezamestnanosť...), spory v pracovno-právnych vzťahoch (pracovné zmluvy, právna úprava zamestnania...) a pracovné úrazy. Takisto má právomoc rozhodovať o žalobách týkajúcich sa kolektívneho vyrovnania dlhov (règlement collectif de dettes), ktoré podávajú fyzické osoby.

Pracovný súd zahŕňa viacero senátov. Až na výnimku stanovenú v Súdnom poriadku sa senáty skladajú zo sudcu z povolania, ktorý senátu predsedá, a dvoch prísediacich sudcov. Podľa charakteru sporu, o ktorom rozhoduje súd, prísediaci sudcovia zastupujú zamestnancov, zamestnávateľov alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Tieto osoby sú menované na návrh organizácií z pracovnej sféry (zamestnávatelia, zamestnanci, robotníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby). Pokiaľ ide o prokuratúru, v tomto prípade sa nazýva prokuratúrou pracovného súdu (auditorat du travail) a prokurátor je prokurátorom pracovného súdu (auditeur du travail).

V prípade nesúhlasu s rozhodnutím pracovného súdu môžu strany podať odvolanie na odvolací pracovný súd.

Podnikový súd

Podnikový súd je príslušný rozhodovať o sporoch medzi podnikmi bez ohľadu na sumu sporu.

Žalobu voči podniku môže na podnikový súd podať aj súkromná osoba.

Podnikový súd rozhoduje o sporoch medzi podnikmi, konkrétne fyzickými osobami, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby (obchodníci, osoby vykonávajúce slobodné povolania a správcovia), právnickými osobami (spoločnosti, združenia a nadácie) a organizáciami bez právnej subjektivity. Spory nemôžu patriť do osobitnej príslušnosti iných súdov a pokiaľ ide o fyzické osoby, tieto osoby nemôžu byť spojené s činom, ktorý zjavne nesúvisí s podnikom.

Podnikový súd má jeden alebo viacero senátov. Každý senát pozostáva zo sudcu z povolania a dvoch prísediacich sudcov (juges consulaires). Prísediaci sudcovia nie sú sudcovia z povolania, ale podnikatelia, členovia správnej rady spoločnosti, účtovníci, audítori podnikov a i. Pomáhajú sudcovi z povolania tým, že mu poskytnú svoje skúsenosti zo sveta obchodu.

V niektorých prípadoch vstupuje do konania na podnikovom súde prokuratúra. Zastupuje ju kráľovský prokurátor, jeden alebo viacero prvých zástupcov prokurátora a jeden alebo viacero zástupcov prokurátora.

Pokiaľ sa strany rozhodnú namietať voči rozhodnutiu súdu, podajú odvolanie na odvolacom súde. Napadnuté rozhodnutie však musí byť prvostupňové.

Odvolacie súdy a pracovné súdy

Odvolací súd sa skladá z viacerých senátov:

  • Občianske senáty (chambres civiles) skúmajú odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam vyneseným občianskymi sekciami prvostupňových súdov a obchodnými súdmi.
  • Priestupkové senáty (chambres correctionnelles) skúmajú odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam vyneseným priestupkovými súdmi.
  • Senáty pre mladistvých (chambres de la jeunesse) skúmajú odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam vyneseným súdmi pre mladistvých.
  • Vyšetrovací senát (chambre des mises en accusation) je vyšetrujúca jurisdikcia poverená skúmaním odvolaní proti rozhodnutiam poradného senátu. Vyšetrovací senát tiež posiela podozrivého pred porotný súd, pretože sa pravdepodobne dopustil zločinu, tlačového trestného činu alebo politického trestného činu.

Podobne ako prvostupňový pracovný súd, aj senáty vyššieho pracovného súdu tvorí sudca z povolania zvaný radca a 2 alebo 4 prísediaci radcovia (conseillers sociaux). Odvolací pracovný súd skúma odvolania proti rozhodnutiam pracovných súdov.

Porotný súd

Trestné činy

Keď je osoba obžalovaná z trestného činu, ktorý sa nemôže preklasifikovať alebo nebol preklasifikovaný na prečin, je predvolaná pred porotný súd a je súdená porotou z ľudu.

Predsedom porotného súdu je sudca z povolania, ktorému pomáhajú dvaja prísediaci, rovnako sudcovia z povolania. Nevyjadrujú sa k vine či nevine obžalovaného. Rozhodnutie o tom, či sa obžalovaný dopustil trestného činu alebo nie, je úlohou členov poroty, zvaných tiež porotcovia. Porotcovia sú určení losovaním spomedzi občanov. Každý Belgičan vo veku od 28 do 65 rokov, ktorý požíva svoje občianske a politické práva, vie čítať a písať, nebol nikdy odsúdený v trestnom konaní na trest odňatia slobody dlhší než 4 mesiace ani na povinnú prácu v dĺžke viac než 60 hodín, môže byť vyzvaný, aby sa stal porotcom.

Konanie pred porotným súdom začína čítaním obžaloby – zhrnutia prípadu obsahujúceho podstatné skutočnosti zistené počas vyšetrovania. Potom sú vypočutí svedkovia a osoby, ktorých sa vyšetrovanie týka. Tieto výsluchy majú umožniť porotcom, ktorí si nemohli preštudovať spis, vytvoriť si názor. Potom prokurátor prednesie svoju záverečnú reč, poškodení dostanú slovo a advokáti prednesú svoju reč. Obžalovaný je tiež vypočutý. Odpovedá na otázky predsedu, vysvetľuje skutočnosti a môže prehlásiť, že je nevinný. V závere ústnej časti pojednávania dvanásť porotcov rokuje s vylúčením verejnosti. Musia sa vyjadriť k vine či nevine obžalovaného. Rozhodujú prostredníctvom hlasovania a ich rozhodnutie môže byť zmiernené. Môžu napríklad vyhlásiť obžalovaného za vinného s uznaním poľahčujúcich okolností. Ak je obžalovaný vyhlásený za vinného, sudcovia z povolania a porotcovia sa spolu radia o treste. Toto rozhodnutie sa prijíma absolútnou väčšinou. Rozhodnutie o vine musí byť zdôvodnené.

Proti rozsudku porotného súdu nie je v zásade možné podať odvolanie. Odsúdený, poškodený a prokurátor však môžu podať dovolanie na Kasačnom súde. Ak je odsudzujúci rozsudok zrušený Kasačným súdom, vec je postúpená inému porotnému súdu, ktorý musí znova rozhodnúť.

Tlačový trestný čin (délit de presse) a politický trestný čin (délit politique)

O tlačovom trestnom čine možno hovoriť, ak je trestná myšlienka vyjadrená v textoch šírených technickým postupom vo viacerých exemplároch. Politický trestný čin je trestný čin spáchaný s politickým motívom a na politický účel. Porotný súd rozhoduje o žalobe vo veci politických a tlačových trestných činov s výnimkou tlačových trestných činov inšpirovaných rasizmom a xenofóbiou.

Kasačný súd

Kasačný súd je garantom dodržiavania práva druhostupňovými a prvostupňovými súdmi. Jeho právomoc sa vzťahuje na celé územie Belgicka. Kasačný súd nerozhoduje o skutočnostiach prípadu, ale výlučne o právnych otázkach. Dovolanie na Kasačný súd možno podať len na základe právnych dôvodov, teda v prípade porušenia zákona alebo všeobecnej právnej zásady. Dovolanie na Kasačný súd možno podať len proti rozhodnutiam alebo rozsudkom vyneseným v poslednej inštancii, teda rozhodnutiam, proti ktorým nie je možné podať odvolanie.

Kasačný súd sa skladá z prvého predsedu, predsedu, predsedov sekcií a radcov. Prokuratúru zastupuje generálny prokurátor pri Kasačnom súde alebo generálny advokát. Súd má tri senáty: prvý rozhoduje o občianskoprávnych, obchodných, daňových a disciplinárnych prípadoch, druhý je príslušný v trestných prípadoch a tretí v prípadoch týkajúcich sa pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. Každý z týchto troch senátov má francúzsku a holandskú sekciu. V každej sekcii zasadá obvykle päť radcov.

Pred vynesením rozhodnutia si sudcovia vypočujú závery prokurátora pri Kasačnom súde. Kasačný súd môže rozhodnúť o zamietnutí dovolania. Ak predložené argumenty nie sú prijaté, dovolanie sa zamietne a napadnuté rozhodnutie sa tak stáva konečným. Ak Kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zákonom, toto rozhodnutie je zrušené úplne alebo čiastočne s možnosťou alebo bez možnosti odvolania. Rozhodnutie je zrušené s možnosťou odvolania na rovnaký prvostupňový alebo druhostupňový súd ako ten, ktorý vyniesol napadnuté rozhodnutie, ak je potrebné opätovne preskúmať podstatu prípadu. Prípad nie je nikdy postúpený tomu istému súdu.

Poznámka

Treba poznamenať, že priestupkové senáty odvolacieho súdu, porotný súd, priestupkové senáty prvostupňového súdu (priestupkový súd) a policajný súd (zasadajúci v trestných záležitostiach) sa popri občianskych súdoch zaoberajú aj občianskymi žalobami (ktoré sa vo všeobecnosti týkajú náhrady škody) podanými poškodenými, čiže obeťami trestných činov vo všeobecnom zmysle.

Právne databázy

Viac informácií o druhostupňových a prvostupňových súdoch možno získať na Odkaz sa zobrazí v novom oknePortáli súdnej moci Belgicka.

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, prístup do databázy je bezplatný.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneFederálne ministerstvo spravodlivosti

Posledná aktualizácia: 27/02/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Bulharsko

V tejto časti nájdete prehľad súdneho systému v Bulharsku.

Organizácia súdnictva – súdny systém

Súdy prvého stupňa rozhodujúce v občianskoprávnych a trestných veciach

Okresný súd (Rayonen sad)

Okresný súd je hlavný súd prvého stupňa. Je oprávnený rozhodovať vo všetkých veciach s výnimkou tých, ktoré sú podľa zákona zverené inému súdu. Rozhoduje v občianskoprávnych, trestných a správnych veciach. Jeho rozhodnutia možno napadnúť na príslušnom krajskom súde (Okrazhen sad).

Okresný súd pozostáva zo sudcov a vedie ho predseda súdu.

Krajský súd (Okrazhen sad)

Keď koná ako súd prvého stupňa, krajský súd rozhoduje:

v občianskoprávnych veciach – o žalobách týkajúcich sa určenia alebo popretia rodičovstva, zrušenia osvojenia, ako aj zriadenia poručníctva alebo jeho zrušenia; o žalobách týkajúcich sa uplatnenia vlastníckeho práva alebo iných vecných práv na nehnuteľnosť, ak hodnota sporu presahuje 50 000 BGN; o žalobách týkajúcich sa občianskoprávnych alebo obchodných vecí, ak hodnota sporu presahuje 25 000 BGN, s výnimkou žalôb týkajúcich sa výživného a pracovnoprávnych sporov, ako aj o žalobách týkajúcich sa vymáhania neoprávnených výdavkov; o žalobách týkajúcich sa neprípustnosti, neplatnosti alebo nesprávnosti zápisu spoločnosti v prípadoch stanovených zákonom; o žalobách, ktoré podľa iných zákonov spadajú do príslušnosti krajského súdu;

v trestných veciach – o žalobách týkajúcich sa trestných činov podľa článkov 95 až 110, 115, 116, 118, 119, 123, 124, článku 131 ods. 2 bodu 1) a bodu 2), článku 142, článku 149 ods. 5, článku 152 ods. 4, článkov 196a, 199, 203, článku 206 ods. 4, článku 212 ods. 5, článku 213a ods. 3 a 4, článku 214 ods. 2, článkov 219, 224, 225b, 225c, 242, 243 až 246, 248 až 250, 252 až 260, 277a až 278d, 282 a 283b, 287a, 301 až 307a, 319a až 319f, článku 330 ods. 2 a 3, článkov 333, 334, 340 až 342, článku 343 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b) a ods. 4, článku 349 ods. 2 a 3, článku 350 ods. 2, článku 354a ods. 1 a 2, článku 354b, článkov 356f až 356i, článkov 357 až 360 a článkov 407 až 419a Trestného zákona s výnimkou prípadov, ktoré spadajú do právomoci Špecializovaného trestného súdu (Spetsializiran nakazatelen sad) podľa článku 411a Odkaz sa zobrazí v novom okneTrestného zákona.

V hlavnom meste sa zriadil aj Odkaz sa zobrazí v novom okneMestský súd v Sofii (Sofiyski gradski sad). Má rovnaké právomoci ako krajský súd. Mestský súd v Sofii rozhoduje ako súd prvého stupňa o trestných činoch všeobecnej povahy, ktoré spáchali osoby využívajúce imunity alebo členovia Rady ministrov.

Krajské súdy sa nachádzajú v centrách krajov. V obvode každého krajského súdu sa nachádza jeden alebo viacero okresných súdov.

Súdy druhého stupňa rozhodujúce v občianskoprávnych a trestných veciach

Krajský súd rozhoduje na druhom stupni o aktoch napadnutých na okresných súdoch, ako aj o iných veciach, ktoré mu priraďuje zákon.

Odvolací súd (Apelativen sad) rozhoduje ako súd druhého stupňa o aktoch napadnutých na krajských súdoch, ako aj o iných veciach, ktoré mu priraďuje zákon.

Súdy tretieho stupňa rozhodujúce v občianskoprávnych a trestných veciach

Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší kasačný súd (Varhoven kasatsionen sad) je najvyšší súdny orgán rozhodujúci v občianskoprávnych a trestných veciach. Jeho právomoc sa vzťahuje na celé územie Bulharskej republiky.

Právna databáza

Každý súd v Bulharsku má webové sídlo, ktoré zodpovedá potrebám súkromných osôb, právnických osôb a správnych orgánov. Na tomto webovom sídle sú dostupné informácie o štruktúre dotknutého súdu a jeho činnostiach, ako aj informácie o prebiehajúcich alebo uzatvorených konaniach.

Názov a URL dotknutých databáz

Podrobný zoznam bulharských súdov spolu s ich adresou a webovým sídlom (len v bulharčine) sa uvádza na webovom sídle Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyššej súdnej rady (Visshiya sadeben savet).

Posledná aktualizácia: 28/02/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Česká republika

Sústavu súdov v Českej republike tvorí 89 okresných súdov, osem krajských súdov a Najvyšší súd.

Všeobecné súdy – úvod

Súdna právomoc v občianskoprávnych veciach

Súdnu právomoc v občianskoprávnych veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, vrchné súdy a Najvyšší súd Českej republiky.

Súdy prvého stupňa

Okresné súdy vedú pojednávania a rozhodujú o sporoch a iných právnych veciach, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov vždy, ak sa v zákone nestanovuje vecná príslušnosť iných súdov.

O iných veciach, ktoré nemajú súkromnoprávnu povahu (napr. o menovaní a vylúčení rozhodcov, o zrušení rozhodcovského nálezu atď.), rozhodujú okresné súdy v občianskoprávnom konaní, ak sa to stanovuje v zákone.

Vo veciach, ktoré spadajú do príslušnosti okresných súdov, rozhoduje spravidla samosudca.

V pracovnoprávnych a iných veciach určených zákonom rozhoduje súdny senát zložený zo sudcu a dvoch prísediacich.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa vo veciach a sporoch vymedzených v § 9 ods. 2 a v § 9a Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád).

V prvostupňových konaniach na krajskom súde koná a rozhoduje samosudca; senát krajského súdu zložený z predsedu senátu a 2 sudcov koná a rozhoduje v konaniach na prvom stupni, ak to stanovuje zákon.

Najvyšší súd rozhoduje na prvom stupni na základe § 51 zákona č. 91/2012 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom (zákon o mezinárodním právu soukromém). Na základe podmienok uvedených v tomto ustanovení Najvyšší súd uznáva zahraničné právoplatné rozhodnutia.

Najvyšší súd rozhoduje v senátoch alebo vo veľkých senátnych kolégiách.

Druhý stupeň

V prípadoch, v ktorých na prvom stupni konajú okresné súdy, majú postavenie odvolacích súdov krajské súdy (súdy druhého stupňa).

V prípadoch, v ktorých na prvom stupni konajú krajské súdy, majú postavenie odvolacích súdov vrchné súdy.

Vrchné súdy rozhodujú v senátoch zložených z predsedu senátu a 2 sudcov, ak sa v osobitnom právnom predpise nestanovuje inak.

Právna databáza

Právne predpisy Českej republiky sú k dispozícii na úradnom portáli vlády Odkaz sa zobrazí v novom oknePortál vlády ČR.

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, iba tento portál ponúka texty právnych predpisov zadarmo.

Súdna právomoc v trestných veciach

Súdnu právomoc v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, vrchné súdy a Najvyšší súd Českej republiky.

Súdy prvého stupňa

Konania na prvom stupni vedú okresné súdy, ak sa nestanovuje inak v zákone č. 141/1961 Zb. o trestnom súdnom konaní – Trestnom poriadku (zákon o trestním řízení soudním – trestní řád).

V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca; predseda senátu alebo samosudca rozhoduje sám, len ak sa to výslovne stanovuje v zákone. Senáty okresného súdu sú zložené z predsedu senátu a 2 prísediacich. Samosudcom je predseda senátu alebo sudca. Predsedom senátu môže byť len sudca.

Krajský súd rozhoduje na prvom stupni v konaniach o trestných činoch, pokiaľ za ne zákon stanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica predstavuje najmenej päť rokov, alebo ak je za ne možné uložiť výnimočný trest. O trestných činoch uvedených v § 17 ods. 1 Trestného poriadku rozhoduje krajský súd na prvom stupni aj vtedy, ak je dolná hranica trestu odňatia slobody nižšia.

Krajský súd rozhoduje v senátoch. Samosudcovia rozhodujú v prípadoch stanovených v zákonoch o konaní na súdoch (zákony o řízení před soudy).

Senáty krajského súdu sú zložené z

  1. predsedu senátu a 2 prísediacich, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v trestných veciach,
  2. predsedu senátu a 2 sudcov v ostatných prípadoch.

Samosudcom je predseda senátu alebo sudca. Predsedom senátu môže byť len sudca.

Druhý stupeň

O odvolaniach proti rozsudkom okresného súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O odvolaniach proti rozsudkom krajského súdu ako prvostupňového súdu rozhoduje nadriadený vrchný súd.

Vrchné súdy rozhodujú v senátoch zložených z predsedu senátu a 2 sudcov, ak sa v osobitnom právnom predpise nestanovuje inak.

Súdna právomoc v správnych veciach

Úlohou súdnej moci v správnych veciach je ochrana subjektívnych verejných práv fyzických a právnických osôb.

Túto úlohu plnia správne súdy. Ide o špecializované senáty v rámci sústavy krajských súdov, ktoré pôsobia ako správne súdy prvého stupňa.

Správne súdy tvoria: predseda krajského súdu, podpredsedovia a sudcovia. V jednotlivých prípadoch koná senát zložený z troch sudcov.

Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o:

  1. žalobách proti rozhodnutiam vydaným v oblasti verejnej správy orgánom výkonnej moci, orgánom územného samosprávneho celku, ako aj fyzickou alebo právnickou osobou či iným orgánom, pokiaľ im bolo zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „správny orgán“),
  2. ochrane proti nečinnosti správneho orgánu,
  3. ochrane pred nezákonným postupom správneho orgánu,
  4. kompetenčných žalobách,
  5. volebných veciach a o veciach týkajúcich sa miestneho a krajského referenda,
  6. veciach týkajúcich sa politických strán a hnutí,
  7. zrušení opatrenia všeobecnej povahy alebo jeho časti pre rozpor so zákonom,
  8. disciplinárnej zodpovednosti sudcov, súdnych funkcionárov, štátnych zástupcov a súdnych exekútorov,
  9. veciach týkajúcich sa niektorých profesijných predpisov (stavovských předpisů).

Najvyšší správny súd (Nejvyšší správní soud) je správny súd posledného stupňa a skladá sa z predsedu Najvyššieho správneho súdu, podpredsedov a sudcov. V jednotlivých prípadoch koná spravidla senát zložený z troch sudcov.

Okrem kasačných sťažností rozhoduje Najvyšší správny súd aj o rozpustení politickej strany alebo hnutia, pozastavení alebo opätovnom povolení ich činnosti, o kompetenčných žalobách či o zrušení opatrenia všeobecnej povahy alebo jeho časti. Ďalšie oblasti, v ktorých je vecne príslušný Najvyšší správny súd, sú zakotvené v osobitných zákonoch.

Podrobnejšie informácie nájdete na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneEurópskeho justičného atlasu pre občianske veci – Sústava súdov v Českej republike.

Ďalšie informácie ponúka webová lokalita Odkaz sa zobrazí v novom okneNejvyšší správní soud.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneSystém súdov

Posledná aktualizácia: 09/11/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Dánsko

V tejto časti sa uvádzajú informácie o organizácii všeobecných súdov v Dánsku.

Všeobecné súdy – úvod      

Najvyšší súd (Højesteret)

Najvyšší súd je konečným odvolacím súdom v Dánsku a sídli v Kodani. Súd skúma rozsudky a príkazy, ktoré vydal:

  • Vrchný súd východného Dánska
  • Vrchný súd západného Dánska
  • námorný a obchodný súd v Kodani

Najvyšší súd skúma občianskoprávne aj trestnoprávne veci a je konečným odvolacím súdom (tretí stupeň) vo veciach preskúmania závetu, konkurzu, výkonu rozhodnutia a katastrálnych vecí.

Najvyšší súd nepreskúmava otázky viny alebo neviny v trestnoprávnych veciach. Právo odvolať sa na najvyšší súd vzniká len vo výnimočných prípadoch (tretí stupeň) (pozri nižšie). V senáte najvyššieho súdu nie sú prísediaci (laickí sudcovia).

Východný vrchný súd (Østre Landsret) a západný vrchný súd (Vestre Landsret)

V Dánsku sú dva vrchné súdy – Vrchný súd západného Dánska a Vrchný súd východného Dánska. Vrchné súdy pojednávajú o odvolaniach z okresných súdov.

Občianskoprávne a trestnoprávne veci riešia na okresných súdoch (prvý stupeň). Za určitých okolností sa občianskoprávna vec môže postúpiť vrchnému súdu.

Okresné súdy (Byretterne)

Okresné súdy pojednávajú o občianskoprávnych a trestných veciach a veciach týkajúcich sa vymáhania, probácie a konkurzu. Notárske úkony tiež patria do príslušnosti okresných súdov. Niektoré okresné súdy sa budú naďalej zaoberať katastrálnou registráciou v určitých okresoch patriacich do ich príslušnosti, pokiaľ to nepreberie katastrálny súd.

Právne databázy

Ďalšie informácie sa uvádzajú na stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneschéma štruktúry dánskeho súdneho systému.

Posledná aktualizácia: 03/06/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Nemecko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Nemecku.

Všeobecné súdy – úvod

Príslušnosť v občianskych veciach

Okresné súdy (Amtsgerichte) ako súdy prvého stupňa sú príslušné v občianskych veciach – najmä v prípadoch s hodnotou sporu do 5 000 EUR. Sú príslušné aj v prípadoch bez ohľadu na hodnotu sporu, napríklad pri sporoch týkajúcich sa nájmu, rodinných záležitostí a výživného.

V prípadoch patriacich do pôsobnosti okresných súdov rozhoduje samosudca.

Krajinské súdy (Landgerichte) ako súdy prvého stupňa sú príslušné v občianskych veciach týkajúcich sa všetkých sporov, ktoré nepatria do príslušnosti okresných súdov. Zvyčajne ide o spory, ktorých hodnota presahuje 5 000 EUR.

Aj v konaniach na krajinských súdoch rozhoduje v zásade samosudca. O zložitých právnych sporoch a sporoch zásadného významu však rozhoduje komora, ktorú tvoria traja sudcovia z povolania.

Do príslušnosti krajinských súdov ako súdov druhého stupňa patria rozhodnutia o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov v občianskoprávnych sporoch. O odvolaní rozhoduje komora, ktorú tvoria zvyčajne traja sudcovia.

Okrem toho môžu byť na krajinských súdoch vytvorené aj komory pre obchodné veci. Sú príslušné rozhodovať v obchodných veciach na prvom a druhom stupni. Rozhodovaciu komoru tvoria predsedajúci sudca z povolania a dvaja prísediaci sudcovia, ktorí sú povolaním obchodníci.

Vyššie krajinské súdy (Oberlandesgerichte) sú zvyčajne súdmi druhého stupňa. V občianskych veciach rozhodujú o odvolaniach proti rozsudkom krajinských súdov a o odvolaniach proti rozsudkom okresných súdov v rodinných veciach.

Senáty vyšších krajinských súdov sú v zásade zložené z troch sudcov z povolania. Občianske veci, ktoré nie sú mimoriadne zložité a nemajú zásadný význam, môžu byť pridelené aj samosudcovi.

Najvyšším všeobecným súdom je Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof). Je súdom posledného stupňa a je príslušný len pre mimoriadny opravný prostriedok preskúmania veci (Revision). Senáty Spolkového súdneho dvora sú tvorené z piatich sudcov z povolania.

Príslušnosť v trestných veciach

Súdy prvého stupňa

Zákon o súdnom systéme (Gerichtsverfassungsgesetz) stanovuje právomoci súdov v trestných veciach. Okresný súd (Amtsgericht) je v trestných veciach súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je stanovená príslušnosť krajinského súdu alebo vyššieho krajinského súdu (§ 24 ods. 1 veta 1 číslo 1 až 3 zákona o súdnom systéme). Pri prečinoch (Vergehen) (§ 25 zákona o súdnom systéme) rozhoduje jeden trestný sudca, ak

  • ide o súkromnú žalobu
  • alebo sa nepredpokladá trest odňatia slobody vyšší ako dva roky.

Vo všetkých ostatných prípadoch je vytvorený senát nazývaný „ľudový súd“ (Schöffengericht) (§ 28 zákona o súdnom systéme). Tvorí ho jeden sudca z povolania a dvaja prísediaci z ľudu.

Ľudovým súdom sú prideľované prípady stredne závažných trestných činov, ktoré patria do príslušnosti okresného súdu (§ 24 ods. 1 zákona o súdnom systéme), ak neboli pridelené trestnému sudcovi (§ 25 zákona o súdnom systéme). Ide o prípady s predpokladaným trestom odňatia slobody od dvoch do štyroch rokov. Ak úrad prokurátora a súd považujú za nevyhnutné, aby bol vzhľadom na rozsah prípadu zapojený aj druhý sudca z povolania, na žiadosť prokuratúry (§ 29 ods. 2 zákona o súdnom systéme) môže byť vytvorený tzv. „rozšírený ľudový súd“.

Príslušnosť krajinského súdu (Landgericht) je určená § 74 ods. 1 zákona o súdnom systéme. Na základe toho je krajinský súd príslušný rozhodovať o zločinoch, ktoré nepatria do príslušnosti okresného súdu ani vyššieho krajinského súdu, teda o všetkých trestných činoch, pri ktorých hrozí dlhší trest odňatia slobody.

Nemecký trestný zákonník rozlišuje medzi prečinom (Vergehen) a zločinom (Verbrechen). Za zločin sa považuje skutok, za ktorý hrozí trest odňatia slobody najmenej jeden rok. Zločin je teda závažnejší skutok ako prečin.

Krajinský súd je príslušný pre všetky trestné činy, pri ktorých sa predpokladá trest odňatia slobody na viac ako štyri roky (§ 74 ods. 1 veta 2 prípad 1 zákona o súdnom systéme). Je tiež príslušný v prípade, ak prokuratúra pre mimoriadny význam veci podá žalobu na krajinskom súde napriek tomu, že je v danom prípade príslušný okresný súd.

Rozhodnutia prvého stupňa v trestných veciach prijíma na krajinskom súde veľká trestná komora (Große Strafkammer). Tvoria ju spravidla traja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci z ľudu. Podľa § 76 ods. 2 zákona o súdnom systéme môže veľká trestná komora na začiatku súdneho konania alebo pri stanovení jeho termínu rozhodnúť, že bude pozostávať len z dvoch sudcov z povolania a dvoch prísediacich z ľudu.

Vyšší krajinský súd je súd prvého stupňa, do ktorého právomoci patria trestné činy uvedené v § 120 ods. 1 a 2 zákona o súdnom systéme. Väčšina z uvedených trestných činov ohrozuje bezpečnosť, resp. existenciu Spolkovej republiky Nemecko. Trestný senát Spolkového súdneho dvora môžu tvoriť piati sudcovia z povolania vrátane predsedajúceho sudcu. Pri otvorení súdneho konania môže však trestný senát rozhodnúť, že prípadu budú predsedať traja sudcovia z povolania vrátane predsedajúceho sudcu, ak si rozsah alebo zložitosť veci nevyžaduje účasť ďalších dvoch sudcov z povolania (§ 122 ods. 2 veta 1 a 2 zákona o súdnom systéme).

Odvolania

Pre odvolania proti rozsudkom okresného súdu [§ 312 trestného poriadku (Strafprozessordnung – StPO)] je príslušný krajinský súd. O odvolaniach tam rozhoduje tzv. malá trestná komora (kleine Strafkammer) (§ 76 ods. 1 zákona o súdnom systéme). Tvorí ju jeden sudca z povolania a dvaja prísediaci z ľudu. V prípade odvolania proti rozsudku rozšíreného ľudového súdu je do rozhodovania zapojený druhý sudca z povolania (§ 76 ods. 6 zákona o súdnom systéme). Okrem toho je podľa § 335 trestného poriadku prípustné, aby bol rozsudok, proti ktorému je prípustné podať odvolanie, namiesto toho napadnutý tzv. „okamžitým preskúmaním“ (Sprungrevision).

Opravný prostriedok preskúmania veci možno podať na každý rozsudok súdov prvého stupňa, teda krajinského alebo vyššieho krajinského súdu (§ 333 trestného poriadku). Spolkový súdny dvor je revíznou inštanciou pre všetky rozhodnutia vyšších krajinských súdov a veľkej trestnej komory krajinských súdov (§ 135 ods. 1 zákona o súdnom systéme). Senáty Spolkového súdneho dvora sú pri rozhodovaní o preskúmaní veci zložené z piatich sudcov z povolania vrátane predsedajúceho sudcu. O opravnom prostriedku preskúmania veci proti (iným) rozsudkom krajinského súdu rozhoduje vyšší krajinský súd.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový súdny dvor

Posledná aktualizácia: 17/04/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Estónsko

V tejto časti sú informácie o organizácii všeobecných súdov v Estónsku.

Všeobecné súdy – úvod

Súdy na úrovni kraja sú všeobecnými súdmi prvého stupňa, ktoré rozhodujú vo všetkých občianskych a trestných veciach vrátane priestupkov. Vykonávajú aj inú činnosť, ktorá podľa zákona spadá do ich pôsobnosti. Konanie pred súdmi prvého stupňa sa riadi týmito kódexmi: občianskym súdnym poriadkom v občianskoprávnych veciach, trestným poriadkom v trestných veciach a priestupkovým poriadkom v prípade prečinov.

Ak je podané odvolanie, rozsudky a rozhodnutia súdov prvého stupňa sa preskúmavajú druhostupňovými okresnými súdmi (ringkonnakohus). Konania pred správnymi súdmi upravujú rovnaké kódexy ako konania pred súdmi prvého stupňa.

Súdy prvého stupňa

V Estónsku sú štyri súdy na úrovni kraja. Tie sa delia na jednotlivé súdne pracoviská.

Súdy na úrovni kraja:

Súd prvého stupňa v kraji Harju (Harju Maakohus):

  1. súdne pracovisko Tallinn

Súd prvého stupňa v kraji Viru (Viru Maakohus):

  1. súdne pracovisko Jõhvi
  2. súdne pracovisko Narva
  3. súdne pracovisko Rakvere

Súd prvého stupňa v kraji Pärnu (Pärnu Maakohus):

  1. súdne pracovisko Pärnu
  2. súdne pracovisko Haapsalu
  3. súdne pracovisko Kuressaare
  4. súdne pracovisko Rapla
  5. súdne pracovisko Paide

Súd prvého stupňa v kraji Pärnu má aj oddelenie pre platobné príkazy, ktoré sa zaoberá návrhmi na vydanie platobného rozkazu v zrýchlenom konaní.

Súd prvého stupňa v kraji Tartu (Tartu Maakohus):

  1. súdne pracovisko Tartu
  2. súdne pracovisko Jõgeva
  3. súdne pracovisko Viljandi
  4. súdne pracovisko Valga
  5. súdne pracovisko Võru

Súd prvého stupňa v kraji Tartu má oddelenie pre registre a oddelenie katastra nehnuteľností. Oddelenie katastra nehnuteľností spravuje kataster nehnuteľností a register lodí. Oddelenie pre registre spravuje obchodný register, register neziskových organizácií a nadácií a register obchodných záruk.

Súdy druhého stupňa

V Estónsku sú dva okresné súdy.

Okresné súdy:

  • okresný súd v Tallinne (Tallinna Ringkonnakohus)
  • okresný súd v Tartu (Tartu Ringkonnakohus)

Právne databázy

Kontaktné údaje estónskych súdov sú dostupné na ich Odkaz sa zobrazí v novom oknewebových lokalitách. Prístup ku kontaktným údajom je bezplatný.

Posledná aktualizácia: 01/10/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Írsko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Írsku.

Všeobecné súdy

Systém súdov v Írsku má svoj pôvod v ústave z roku 1922, ktorou sa ustanovilo zriadenie nových súdov ako náhrady za súdy pôsobiace v období britskej správy. Nové súdy boli zriadené v roku 1924 v súlade so zákonom o súdnych dvoroch z roku 1924, ktorý vytvoril právny základ pre systém súdov.
Súčasné súdy boli založené na základe zákona o súdoch (zriadenie a ustanovenie) z roku 1961 v zmysle článku 34 ústavy schválenej írskymi občanmi v roku 1937. Odvolací súd bol zriadený 29. októbra 2014 na základe referenda v roku 2013.
V článkoch 34 až 37 ústavy sa hovorí o výkone spravodlivosti všeobecne. V článku 34 ods. 1 sa uvádza, že „spravodlivosť má byť zabezpečená prostredníctvom súdov zriadených na základe zákona“. Ústava načrtáva štruktúru systému súdov, ktorú tvoria konečný odvolací súd, teda najvyšší súd (Supreme Court), odvolací súd, ktorý má jurisdikciu v trestných, ako aj občianskoprávnych veciach, a súdy prvej inštancie, medzi ktoré patrí vysoký súd (High Court) s neobmedzenou jurisdikciou vo všetkých trestných a občianskoprávnych veciach a súdy s obmedzenou jurisdikciou, t. j. obvodný súd (Circuit Court) a okresný súd (District Court), ktoré sú zriadené na regionálnej báze.

Občianske súdy

Najvyšší súd (Supreme Court)

Tým, že 28. októbra 2014 nadobudla účinnosť tridsiata tretia zmena ústavy, ktorou sa zriadil odvolací súd, vykonali sa významné zmeny v jurisdikcii Odkaz sa zobrazí v novom oknenajvyššieho súdu, pokiaľ ide o odvolania. S účinnosťou odo dňa jeho ustanovenia má najvyšší súd právomoc rozhodovať o odvolaniach –
a) proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak je najvyšší súd presvedčený, že rozhodnutie sa týka záležitosti všeobecného verejného záujmu alebo v záujme spravodlivosti je nevyhnutné, aby odvolanie smerovalo na najvyšší súd, a
b) proti rozhodnutiu vysokého súdu, ak je najvyšší súd presvedčený, že existujú výnimočné okolnosti hodné toho, aby bolo možné priamo sa odvolať k nemu – predpokladom toho, aby bol najvyšší súd o tom presvedčený, je existencia jedného alebo oboch týchto faktorov: rozhodnutie sa týka záležitosti všeobecného verejného záujmu, je v záujme spravodlivosti.

Odvolania v občianskych súdnych konaniach proti rozhodnutiam vysokého súdu, o ktorých by pred tridsiatou treťou zmenou pojednával najvyšší súd, teraz prináležia odvolaciemu súdu s výnimkou prípadov, v ktorých najvyšší súd dovolil, aby odvolanie smerovalo k nemu, pretože bol presvedčený, že odvolanie spĺňa prahovú hodnotu stanovenú v článku 34 ods. 5 podods. 4° ústavy. Okrem toho, o právnych otázkach, ktoré obvodný súd v minulosti mohol postupovať najvyššiemu súdu na účel rozhodnutia („uvedený prípad“), teraz rozhoduje odvolací súd.
Tridsiatou treťou zmenou nebola ovplyvnená pôvodná jurisdikcia najvyššieho súdu, ktorá v praxi spočíva vo funkcii podľa článku 26 ústavy. V článku 26 sa stanovuje, že najvyšší súd je oprávnený na základe podnetu prezidenta rozhodnúť, či je návrh zákona (alebo niektoré jeho ustanovenie), ktorý bol prijatý oboma snemovňami parlamentu (Oireachtas) a predložený prezidentovi Írska na podpis predtým, ako sa uzákoní, v rozpore s ústavou. Najvyšší súd je príslušný rozhodovať o otázke, či je prezident trvalo nespôsobilý vykonávať svoju funkciu.

Súd zvyčajne zasadá v zložení z troch alebo piatich sudcov a výnimočne siedmich sudcov. Pri pojednávaní o veciach týkajúcich sa ústavnej platnosti zákona parlamentu (Oireachtas) musí podľa ústavy súd pozostávať najmenej z piatich sudcov. Táto požiadavka sa uplatňuje aj vtedy, keď je súd požiadaný, aby vydal stanovisko k ústavnej platnosti návrhu prijatého parlamentom, ak sa naň obráti írsky prezident podľa článku 26 ústavy. Minimálne päť sudcov sa vyžaduje aj vtedy, ak by súd musel podľa článku 12 ústavy rozhodnúť o tom, či sa prezident stal trvalo nespôsobilým. Predseda súdu alebo sudca najvyššieho súdu môže zasadať sám, aby vypočul určité predbežné a procesné podania.

Odvolací súd (Court of Appeal)

Odvolací súd bol zriadený 29. októbra 2014 v dôsledku referenda, ktoré sa konalo v roku 2013. Tak ako v prípade iných vyšších súdov časť právomoci odvolaciemu súdu pripisuje ústava a časť právne predpisy. Má postavenie odvolacej jurisdikčnej inštancie medzi vysokým súdom a najvyšším súdom.
Tento súd môže pojednávať o odvolaniach v občianskych súdnych konaniach z vysokého súdu, o ktorých by pred tridsiatou treťou zmenou ústavy pojednával najvyšší súd. Výnimkami sú prípady, v ktorých najvyšší súd umožnil, aby sa odvolávali k nemu, ak je presvedčený, že odvolanie spĺňa prahovú hodnotu uvedenú v článku 34 ods. 5 podods. 4 ústavy. Súd môže pojednávať o odvolaniach vo veciach prerokúvaných na vysokom súde o tom, či je nejaký zákon ústavný. V ústave sa uvádza, že nemôžu byť prijaté zákony, ktorými by sa obmedzovala právomoc odvolacieho súdu vykonávať túto úlohu.
Odvolací súd je zložený z predsedu a deviatich riadnych sudcov. Predseda súdu a predseda vysokého súdu sú ex offo sudcovia odvolacieho súdu. Súd môže pojednávať v divíziách po troch sudcoch. O niektorých predbežných a procesných podaniach môže pojednávať predseda sám alebo iný sudca určený predsedom.

Vysoký súd (High Court)

Podľa ústavy má vysoký súd plnú pôvodnú príslušnosť a právomoc rozhodovať o všetkých záležitostiach a otázkach, a to právnych, vecných, občianskoprávnych aj trestnoprávnych. Vysoký súd má výlučnú právomoc pojednávať o záležitostiach týkajúcich sa osvojenia detí a žiadostí o vydanie. Právomoc vysokého súdu zahŕňa rozhodovanie o platnosti akéhokoľvek zákona vzhľadom na príslušné ustanovenia ústavy (s výnimkou zákonov, s ktorými sa už prezident Írska obrátil na najvyšší súd). O väčšine prípadov prerokúvaných na vysokom súde rozhoduje samosudca, aj keď zákon obsahuje ustanovenie, podľa ktorého o niektorých záležitostiach, ako sú žaloby za urážku na cti, napadnutie alebo obmedzovanie osobnej slobody, pojednáva sudca zasadajúci s porotou. O výnimočne dôležitých veciach môžu pojednávať dvaja alebo viacerí sudcovia zasadajúci ako komora vysokého súdu (Divisional Court).
Vysoký súd pôsobí ako odvolací súd proti rozhodnutiam obvodného súdu v občianskoprávnych veciach. Okrem tejto právomoci pojednávať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam obvodného súdu v občianskoprávnych záležitostiach je vysoký súd tiež oprávnený preskúmavať rozhodnutia všetkých nižších súdov, a to vydaním súdnych príkazov „mandamus“ (príkaz vykonať určitý úkon), „prohibition“ (súdny zákaz) a „certiorari“ (príkaz na predloženie veci súdu vyššieho stupňa). Tieto príkazy sa netýkajú vecnej stránky rozhodnutia tribunálov na nižšom stupni, ale otázky, či bola prekročená súdna právomoc.
Vysoký súd môže rozhodnúť o právnej otázke, ktorú mu predložil okresný súd. Zaoberá sa tiež žiadosťami o prepustenie na kauciu, ak bola obvinená osoba obvinená z trestného činu vraždy alebo ak sa usiluje o zmenu podmienok uložených okresným súdom.
Vysoký súd zasadá zvyčajne v Dubline, keď pojednáva o pôvodných žalobách. Zasadá aj v mnohých miestnych pobočkách, v ktorých pojednáva o pôvodných žalobách o náhradu škody v prípade ujmy na zdraví a zranenia s následkom smrti. Vysoký súd pre obvod (High Court on Circuit) pojednáva o odvolaniach proti rozhodnutiam obvodného súdu vo svojich miestnych pobočkách.

Obvodný súd (Circuit Court)

Právomoc Odkaz sa zobrazí v novom okneobvodného súdu pojednávať o občianskoprávnych sporoch je obmedzená, ak sa nedohodnú všetci účastníci konania inak – v takom prípade je právomoc tohto súdu neobmedzená. Obmedzenie právomoci súdu súvisí najmä so žalobami, v ktorých nárok nepresahuje 75 000 EUR (60 000 EUR v žalobách osobnej ujmy).
Obvodný súd má právomoc vo veciach dedičských a vo veciach týkajúcich sa vlastníckeho nároku na nehnuteľnosť alebo prenájmu nehnuteľnosti v prípadoch, keď oceniteľná hodnota nehnuteľnosti neprevyšuje 253,95 EUR. Obvodný súd má právomoc v oblasti rodinného práva vrátane súdnej rozluky, rozvodu a neplatnosti manželstva a má právomoc pojednávať o odvolaniach proti rozhodnutiam okresného súdu.
Občianskoprávnymi vecami sa na obvodnom súde zaoberá samosudca bez poroty. Obvodný súd pôsobí ako odvolací súd pre odvolania proti rozhodnutiam okresného súdu v občianskoprávnych aj trestnoprávnych veciach. O odvolaniach sa pojednáva formou ďalšieho pojednávania a rozhodnutie obvodného súdu je konečné a nemožno sa proti nemu ďalej odvolať.
Obvodný súd má tiež právomoc rozhodovať o všetkých žiadostiach o nové licencie na predaj alkoholu určeného na konzumáciu v reštauračných a stravovacích zariadeniach a rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam súdov, napr. riaditeľa pre vyšetrovanie v oblasti rovnosti (Director of Equality Investigations).

Okresný súd (District Court)

Odkaz sa zobrazí v novom okneOkresný súd má miestnu a obmedzenú právomoc. V záležitostiach rodinného práva je oprávnený vydávať príkazy týkajúce sa vyživovacej povinnosti, zákazu kontaktu, opatrovníctva, prístupu a zverenia do starostlivosti.
Okresný súd má právomoc pojednávať o občianskoprávnych záležitostiach týkajúcich sa zmlúv, zmlúv o kúpe na splátky alebo zmlúv o predaji na úver, nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti a neplatenia nájomného alebo neoprávneného zadržiavania tovaru, pokiaľ hodnota nároku nepresahuje 15 000,00 EUR. Má právomoc aj vo vzťahu k výkonu rozhodnutí vo veci pohľadávok vydaných ktorýmkoľvek súdom, právomoc vo vzťahu k veľkému množstvu licenčných predpisov, napr. na predaj alkoholu, a právomoc v rozhodovaní o žalobách vo veci úmyselne spôsobenej škody, ak požadovaná suma nepresahuje 15 000,00 EUR.
Okresný súd zasadá na miestach v celej krajine v 24 okresoch a zahŕňa Mestský okres Dublin a 23 iných okresov. Miesto, kde sa o spore pojednáva, závisí vo všeobecnosti od miesta, na ktorom sa uzavrela zmluva alebo kde má odporca trvalé bydlisko alebo kde podniká, alebo, v prípadoch týkajúcich sa licencií, od miesta, na ktorom sa nachádzajú licencované priestory.

Trestné súdy

Najvyšší súd (Supreme Court)

Najvyšší súd sa zaoberá odvolaniami proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veciach, ktoré sa týkajú právnej otázky mimoriadnej spoločenskej dôležitosti.

Odvolací súd (Court of Appeal)

Podľa zákona o odvolacom súde z roku 2014 bola odvolaciemu súdu udelená odvolacia právomoc, ktorú predtým vykonával odvolací trestný súd.
Odvolania osôb odsúdených na základe obžaloby na obvodnom súde alebo ústrednom trestnom súde, ktoré získajú osvedčenie od súdiaceho sudcu, že vec je vhodná na odvolanie, teraz rieši odvolací súd. Ak je toto potvrdenie zamietnuté, samotný odvolací súd môže, na základe odvolania proti tomuto rozhodnutiu, udeliť povolenie odvolať sa.
Okrem toho sa na odvolací súd môže odvolať aj riaditeľ prokuratúry z dôvodu neprimeranej zhovievavosti trestu, a to podľa článku 2 zákona o trestnoprávnej zodpovednosti z roku 1993. V prípade údajného justičného omylu môže byť podané odvolanie podľa článku 2 zákona o trestnom konaní z roku 1993.
Odvolaciemu súdu je takisto udelená právomoc pojednávať o odvolaniach riaditeľa prokuratúry v právnych otázkach vyplývajúcich z trestných stíhaní pred súdom, ktorých výsledkom bolo zbavenie obvinenia. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemá vplyv na oslobodzujúci rozsudok v takýchto prípadoch.
Odvolania riaditeľa prokuratúry proti zbaveniu obvinenia alebo proti rozhodnutiu nenariadiť obnovu konania takisto smerujú na odvolací súd. Podľa zákona o odvolacom súde z roku 2014 bola odvolaciemu súdu udelená odvolacia právomoc, ktorú predtým vykonával vojenský odvolací súd. Znamená to, že odvolania osôb, ktoré boli odsúdené vojenským súdom, teraz rieši odvolací súd.

Odvolací trestný súd (Court of Criminal Appeal)

Podľa zákona o odvolacom súde z roku 2014 bola odvolacia právomoc Odkaz sa zobrazí v novom okneodvolacieho trestného súdu prenesená na odvolací súd.

Špeciálny trestný súd (Special Criminal Court)

Odkaz sa zobrazí v novom okneŠpeciálny trestný súd bol zriadený s cieľom pojednávať o trestných činoch v prípade, keď sa právomoc všeobecných súdov považuje za neadekvátnu na zabezpečenie účinného výkonu spravodlivosti a ochrany verejného pokoja a poriadku. Tento súd tvoria traja sudcovia bez poroty.

Ústredný trestný súd (Central Criminal Court)

Odkaz sa zobrazí v novom okneÚstredný trestný súd je trestnoprávnym oddelením vysokého súdu. Pojednáva o prípadoch závažných trestných činov vrátane trestných činov vraždy, znásilnenia, vlastizrady a pirátstva, ako aj o trestnoprávnych veciach v zmysle zákona o hospodárskej súťaži z roku 2002. Tvorí ho jeden sudca a porota.

Obvodný trestný súd (Circuit Criminal Court)

Obvodný trestný súd prerokúva trestné činy, o ktorých nepojednáva ústredný trestný súd. Tvorí ho sudca a porota. Zaoberá sa odvolaniami proti rozhodnutiam okresného súdu.

Okresný súd (District Court)

Okresný súd sa zaoberá trestnými činmi, o ktorých možno rozhodovať v skrátenom konaní (väčšinou zákonného charakteru), a niektorými závažnými trestnými činmi. Tvorí ho iba jeden sudca.

Posledná aktualizácia: 07/12/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Grécko

Občianske súdy

Všetky súkromné spory sa postupujú občianskym súdom vrátane nesporových konaní pridelených týmto súdom zo zákona.

Medzi občianske súdy patria:

  1. Najvyšší súd (Ο Άρειος Πάγος);
  2. odvolacie súdy (Το Εφετείο);
  3. súdy prvého stupňa s viacerými sudcami (Πολυμελές Πρωτοδικεία);
  4. jednočlenné súdy prvého stupňa (Μονομελές Πρωτοδικεία);
  5. okresné občianske súdy (Ειρηνοδικεία).

Trestné súdy (Ποινικά δικαστήρια)

Trestné súdy vedú pojednávania v trestných veciach.

Medzi trestné súdy patria:

  1. najvyšší súd;
  2. päťčlenné odvolacie súdy (Πενταμελή Εφετεία);
  3. súdy so zmiešanou porotou (μεικτά ορκωτά δικαστήρια);
  4. odvolacie súdy so zmiešanou porotou (μεικτά ορκωτά Εφετεία);
  5. trojčlenné odvolacie súdy (Τα Τριμελή Εφετεία);
  6. trojčlenné magistrátne súdy (Τα Τριμελή Πλημμελειοδικεία);
  7. jednočlenné magistrátne súdy (Τα Μονομελή Πλημμελειοδικεία);
  8. okresné trestné súdy (Τα Πταισματοδικεία);
  9. súdy pre mladistvých (Τα Δικαστήρια Ανηλίκων).

Na základe osobitných zákonov trestnú právomoc vykonávajú aj:

  • vojenské súdy (Στρατοδικεία),
  • námorné súdy (Ναυτοδικεία),
  • súdy vojenského letectva (Αεροδικεία).

Tieto súdy vedú konania ako špeciálne trestné súdy.

Tieto súdy vedú konania vo veciach týkajúcich sa priestupkov vojenského personálu slúžiaceho v pozemných, námorných a vzdušných silách.

Správne súdy (Διοικητικά δικαστήρια)

  • Štátna rada je jedným z troch vrchných súdov v Grécku (spolu s Najvyšším súdom a Helénskym dvorom audítorov).
  • Štátna rada vedie pojednávania v týchto veciach:

    návrhy na zrušenie administratívnych aktov z dôvodu porušenia zákona, zneužitia právomoci, nepríslušnosti alebo formálneho opomenutia,

    odvolania civilných, vojenských, štátnych a iných zamestnancov proti rozhodnutiam zamestnaneckých rád (υπηρεσιακά συμβούλια) o povýšení, prepustení, preradení na nižšiu pozíciu atď.,

    návrhy na preskúmanie rozhodnutí správnych súdov. Úlohou správnych súdov je rozhodovať v sporoch v správnych veciach medzi orgánmi štátnej správy a občanmi.

  • Dvor audítorov má súdne aj správne právomoci; je to teda orgán s dvojakými funkciami. Do jeho právomoci patrí kontrola štátnych výdavkov verejného sektora a miestnych orgánov. Dvor audítorov takisto prideľuje úlohy verejným správcom, vykonáva nad nimi dohľad a má súdnu právomoc rozhodovať o určitých veciach týkajúcich sa miezd zamestnancov verejnej správy.
  • Medzi všeobecné správne súdy patria správne súdy prvého stupňa a odvolacie správne súdy.

  • Správne súdy prvého stupňa zasadajú ako jednočlenný alebo trojčlenný senát v závislosti od peňažnej hodnoty sporu. Vedú pojednávania v daňových veciach, sporoch medzi jednotlivcami a sociálnou poisťovňou alebo organizáciami sociálnej politiky, ako aj v sporoch správneho charakteru medzi občanmi a štátnou správou alebo miestnou samosprávou.
  • Trojčlenné správne súdy prvého stupňa vedú pojednávania aj o odvolaniach proti rozhodnutiam jednočlenných správnych súdov prvého stupňa.

  • Odvolacie správne súdy vedú pojednávania o odvolaniach proti rozhodnutiam trojčlenných správnych súdov prvého stupňa. Rozhodujú aj v rámci prvého stupňa o návrhoch na zrušenie administratívnych aktov týkajúcich sa zamestnania zamestnancov verejnej správy (prepustenie, nevymenovanie alebo nevykonanie povýšenia a pod.).
  • Právne databázy

    1. Webové sídlo Odkaz sa zobrazí v novom okneštátnej rady. Prístup do databázy je bezplatný.
    2. Webové sídlo Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyššieho súdu. Prístup do databázy je bezplatný.

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSúd prvého stupňa v Aténach

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSúd prvého stupňa v Solúne

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSúd prvého stupňa v Pireu

    Odkaz sa zobrazí v novom okneŠtátna rada a správne súdnictvo

    Odkaz sa zobrazí v novom okneHelénsky dvor audítorov

    Odkaz sa zobrazí v novom okneProkuratúra na súde prvého stupňa v Aténach

    Posledná aktualizácia: 30/12/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Španielsko

    V článku 117 Ústavy Španielska z roku 1978 sa uvádza, že základom organizácie a fungovania súdov je zásada jednoty súdnej moci.

    Z tejto zásady vyplýva existencia jednotného súdnictva zloženého z jedného zboru sudcov, ktorí tvoria všeobecné súdnictvo.

    Existujú početné súdy, na ktorých rozhoduje samosudca (juzgados, súdy prvého stupňa), a súdy, na ktorých rozhoduje senát (tribunales, odvolacie súdy), ktoré si medzi sebou delia prácu podľa kritérií na určenie právomoci: podľa predmetu, hodnoty sporu, dotknutej osoby, funkcie alebo územia, keďže jednota súdnej moci nevylučuje existenciu rôznych súdov s rôznymi oblasťami právomocí.

    V ústave z roku 1978 sa uvádza, že Španielsko je sociálny a demokratický právny štát, ktorý presadzuje slobodu, spravodlivosť, rovnosť a politický pluralizmus ako najvyššie hodnoty svojho právneho systému. Hlava VI ústavy sa týka súdnej moci a v článku 117 sa uvádza, že zásada jednoty súdnej moci je základom organizácie a fungovania súdov.

    Tieto zásady sú v Španielsku základom pre organizáciu súdov, na ktorých rozhoduje samosudca (juzgados, súdy prvého stupňa), a súdov, na ktorých rozhoduje senát (tribunales, odvolacie súdy), a vyplýva z nich existencia jedného zboru sudcov, ktorí predstavujú súdnu moc a sú nezávislí, neodvolateľní a zodpovední, pričom podliehajú len ústave a moci zákona.

    Výkon súdnej moci, ako aj právomoci súdiť a vymáhať súdne rozhodnutia prináleží výlučne súdom, na ktorých rozhoduje samosudca (juzgados, súdy prvého stupňa), a súdom, na ktorých rozhoduje senát (tribunales, odvolacie súdy), podľa podmienok stanovených zákonom a medzinárodnými zmluvami.

    Všeobecné súdy – úvod

    Existuje veľké množstvo súdov, na ktorých rozhoduje samosudca (juzgados, súdy prvého stupňa), a súdov, na ktorých rozhoduje senát (tribunales, odvolacie súdy), ktoré si medzi sebou delia prácu podľa jednotlivých kritérií na určenie právomoci stanovených v zákone: podľa predmetu, hodnoty sporu, dotknutej osoby, funkcie alebo územia, keďže jednota súdnej moci nevylučuje existenciu rôznych súdov s rôznymi oblasťami právomocí. V právnych predpisoch sa pre každú vec vymedzuje výlučná právomoc súdov.

    V organickom zákone o súdnej moci sa v súlade s článkom 122 Ústavy Španielska z roku 1978 vymedzuje zloženie, fungovanie a organizácia súdov.

    Treba rozlišovať medzi týmito troma základnými aspektmi:

    • územný aspekt,
    • to, či na súde rozhoduje samosudca alebo senát,
    • a kompetenčný aspekt.

    Územný aspekt

    V súlade s dôvodovou správou k organickému zákonu č. 6/1985 z 1. júla 1985 o súdnej moci je štát na súdne účely územne rozdelený na obce, súdne obvody, provincie a autonómne oblasti,

    v ktorých vykonávajú súdnu právomoc tieto súdy: zmierovacie súdy (Juzgados de Paz), súdy prvého stupňa a vyšetrovacie súdy (Juzgados de Primera Instancia e Instrucción), obchodné súdy (Juzgados de lo Mercantil), súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách (Juzgados de Violencia sobre la Mujer), trestné súdy (Juzgados de lo Penal), správne súdy (Juzgados de lo Contencioso-Administrativo), súdy pre pracovnoprávne a sociálnoprávne spory (Juzgados de lo Social), súdy pre dohľad nad výkonom trestov (Juzgados de Vigilancia Penitenciaria) a súdy pre mladistvých (Juzgados de Menores), ako aj provinčné súdy (Audiencias Provinciales), vrchné súdy autonómnych oblastí (Tribunales Superiores de Justicia), národný vrchný súd (Audiencia Nacional) a Najvyšší súd (Tribunal Supremo).

    Národný vrchný súd (Audiencia Nacional), Najvyšší súd (Tribunal Supremo), ústredné vyšetrovacie súdy (Juzgados Centrales de Instrucción) a ústredné správne súdy (Juzgados Centrales de lo Contencioso-Administrativo) vykonávajú súdnu právomoc na celom vnútroštátnom území.

    Rozhodovanie samosudcu alebo senátu

    Pokiaľ ide o rozhodovanie samosudcu alebo senátu, na všetkých súdoch, s výnimkou Najvyššieho súdu, národného vrchného súdu, vrchných súdov autonómnych oblastí a provinčných súdov, rozhoduje samosudca.

    Najvyšší súd, ktorý sídli v Madride, je najvyšším súdom pre všetky vetvy súdnictva, neplatí to len v prípade ustanovení týkajúcich sa ústavných záruk. Najvyšší súd sa skladá z predsedu, predsedov komôr a sudcov určených zákonom pre každú komoru a úsek.

    Najvyšší súd sa skladá z týchto komôr:

    • prvá: občianska komora,
    • druhá: trestná komora,
    • tretia: komora pre správne spory,
    • štvrtá: komora pre pracovnoprávne a sociálnoprávne spory,
    • piata: komora pre vojenské veci, ktorá sa riadi osobitnými právnymi predpismi, ktoré dopĺňa organický zákon o súdnej moci a spoločné nariadenie pre ostatné komory Najvyššieho súdu.

    Národný vrchný súd (Audiencia Nacional), ktorý sídli v Madride, je príslušný pre celé územie Španielska. Skladá sa z predsedu, predsedov komôr a sudcov určených zákonom pre každú komoru a úsek (odvolanie, trestné veci, správne spory a pracovnoprávne a sociálnoprávne spory).

    Každá autonómna oblasť má vrchný súd, ktorý sa nachádza na vrchole príslušných právnych systémov týchto oblastí bez toho, aby boli dotknuté právomoci Najvyššieho súdu. Vrchný súd má v názve uvedený názov autonómnej oblasti, v ktorej sa nachádza, a vykonáva svoju právomoc na celom jej území.

    Má tri komory: komoru pre občianske a trestné veci, komoru pre správne spory a komoru pre pracovnoprávne a sociálnoprávne spory.

    Skladá sa z predsedu, ktorý je zároveň na čele komory pre občianske a trestné veci, predsedov komôr a sudcov určených zákonom pre každú komoru a prípadne v rámci nich vytvorené úseky.

    Provinčné súdy (Audiencias Provinciales) sídlia v hlavných mestách každej provincie, ktorej názov sa uvádza v názve daného súdu, a majú všeobecnú právomoc na celom území príslušných provincií. Skladajú sa z predsedu a najmenej dvoch sudcov. Môžu mať niekoľko úsekov s rovnakým zložením, v takom prípade je predseda daného provinčného súdu aj na čele jedného z úsekov.

    Majú právomoc rozhodovať o občianskych a trestných veciach určených zákonom.

    Súdny úrad (Oficina Judicial)

    V organickom zákone o súdnej moci sa súdny úrad vymedzuje ako „orgán ad hoc, ktorý slúži na podporu a pomoc pri súdnej činnosti sudcov a súdov“.

    Úrad sa vytvoril s cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť súdnych orgánov a transparentnosť súdnych aktov, uľahčiť postupy a procesy a povzbudiť spoluprácu a koordináciu medzi oddeleniami a útvarmi, ktoré tvoria Súdny úrad. Bol teda zriadený s cieľom zabezpečiť kvalitnú verejnú službu, ktorá je blízko k ľuďom, je v súlade s ústavnými hodnotami a uspokojuje súčasné potreby občanov.

    Ide o nový organizačný model, ktorým sa zavádzajú moderné metódy riadenia založené na kombinácii rôznych správnych oddelení: oddelení, ktoré poskytujú priamu podporu pri súdnych konaniach a zodpovedajú niekdajším súdom juzgados (súd zložený z jedného sudcu), pričom pomáhajú sudcom v ich sudcovskej funkcii, a spoločných procesných služieb vedených súdnymi tajomníkmi (Letrados de la Administración de Justicia), ktorí majú právomoc vykonávať rozhodnutia a rozhodujú o všetkých úlohách, ktoré nie sú vyslovene súdne, ako je prijímanie písomností, doručovanie, výkon rozhodnutí, mimosúdne procesné náležitosti, preskúmanie prípustnosti návrhov, oznámenia rozhodnutí jednotlivým stranám, odstraňovanie procesných nedostatkov atď.

    Existujú tri druhy spoločných procesných služieb:

    • spoločná všeobecná služba,
    • spoločná služba pre organizáciu konaní,
    • spoločná služba pre výkon rozhodnutí.

    Kompetenčný aspekt

    Okrem územnej zložky treba rozlišovať medzi jednotlivými spormi alebo vecami, o ktorých majú rozhodovať súdy so samosudcom alebo senátom a ktoré zodpovedajú týmto štyrom vetvám súdnictva:

    Občianske súdy: občianske súdy rozhodujú okrem prípadov, ktoré im boli určené, o všetkých veciach, ktoré sa nepridelili súdu iného druhu. Tieto súdy preto možno kvalifikovať ako bežné alebo všeobecné.

    Trestné súdy: rozhodujú o trestných veciach a v trestných konaniach s výnimkou prípadov, ktoré patria do právomoci vojenského súdu. V španielskom práve možno súčasne s trestnou žalobou podať aj občiansku žalobu spojenú s trestným činom. V tomto prípade trestný súd rozhodne o náhrade škody, ktorá sa má vyplatiť ako kompenzácia škody a ujmy spôsobenej trestným činom.

    Správne súdy: v ústave sa stanovuje, že súdy dohliadajú na právomoc vydávať nariadenia a zákonnosť správnych aktov, ako aj na ich súlad so sledovanými cieľmi. Súdy rozhodujúce o správnych sporoch zodpovedajú za kontrolu zákonnosti aktov všetkých orgánov verejnej správy a žaloby týkajúce sa majetkovej zodpovednosti podané proti nim. Súkromné osoby totiž môžu podľa podmienok stanovených zákonom žiadať o náhradu ujmy spôsobenej na ich majetku alebo ich právach, ak táto ujma vyplýva z činnosti orgánov verejnej moci. Výnimky tvoria prípady vyššej moci (force majeure).

    Súdy pre pracovnoprávne a sociálnoprávne spory, ktoré riešia súdne návrhy podané v zmysle sociálneho práva, a to individuálne či kolektívne spory, ako aj žaloby podané vo veci sociálneho zabezpečenia alebo žaloby proti štátu, pokiaľ štát zodpovedá za právne predpisy v sociálnej oblasti.

    Okrem týchto štyroch vetiev súdnictva pôsobia v Španielsku vojenské súdy.

    Vojenské súdy predstavujú výnimku zo zásady jednoty súdnej moci.

    Ústava stanovuje zásady, ktorými sa riadi činnosť súdov, a tvorí základ jednoty súdnej moci štátu. Organizácia a fungovanie orgánov vojenského súdnictva, ktoré tvorí súčasť súdnej moci štátu, sa zakladá na zásade jednoty súdnej moci. Tieto orgány zabezpečujú spravodlivosť výlučne vo vojenskej oblasti a prípadne v oblastiach určených vo vyhlásení stavu obliehania (druh krízového stavu v Španielsku) v súlade s ústavou, ako aj právnymi predpismi v trestných veciach, procesnými ustanoveniami a vojenskou disciplínou.

    V čase mieru je právomoc vojenského súdu obmedzená výlučne na vojenskú oblasť. Uplatňuje sa na správanie, ktoré sa vo vojenskom trestnom zákonníku klasifikuje ako trestný čin, a zahŕňa všetky kategórie trestných činov v prípade vojakov nasadených mimo vnútroštátneho územia. V prípade vojny sa v organickom zákone č. 4/1987 o právomoci a organizácii vojenského súdnictva stanovuje zmena tohto rozsahu pôsobnosti, pričom rozhodnutie v takomto prípade prijíma parlament (Cortes Generales) a vláda, ak má na to oprávnenie.

    Pokiaľ ide o občianske právo, vojenské súdnictvo zodpovedá za prípravu konaní týkajúcich sa závetov a dedenia zo zákona, pokiaľ ide o príslušníkov ozbrojených síl, ktorí v čase vojny zomreli v pozemnej operácii alebo na mori, a obmedzuje sa na poskytnutie potrebnej pomoci pri organizovaní pohrebu zosnulého a vykonávaní súpisu a predbežného ohodnotenia jeho majetku, pričom sa vždy podáva správa príslušnému občianskemu súdnemu orgánu.

    Vojenské súdy pozostávajú z profesionálnych vojakov, príslušníkov ozbrojených síl a zástupcov ministerstva obrany.

    ktorí sú rozdelení v rámci: územných vyšetrovacích súdov, ústredných vyšetrovacích súdov, územných vojenských súdov a ústredného vojenského súdu. Na vrchole systému vojenského súdnictva je však piata komora Najvyššieho súdu.

    Ústredný vojenský súd, ktorý sídli v Madride a vykonáva svoju právomoc na celom vnútroštátnom území, predstavuje ústredný súd na rozhodovanie o všetkých veciach, ktoré sa mu prideľujú podľa organického zákona č. 4/1987 z 15. júla, ktorým sa vymedzuje právomoc a organizácia vojenského súdnictva.

    Vojenské vyšetrovacie súdy zodpovedajú najmä za vyšetrovanie vo vojenských trestných veciach týkajúcich sa skutkov, ktoré patria do oblasti ich pôsobnosti a o ktorých rozhoduje územne príslušný vojenský súd, pričom vykonávajú dohľad nad výkonom trestov v súvislosti s vojenskými väznicami a ich väzňami.

    Vytvorenie vojenskej komory v rámci Najvyššieho súdu, ktorej režim a postavenie členov podliehajú rovnakým pravidlám ako v prípade ostatných komôr, znamená, že na vrchole dvoch súdnych štruktúr, ktoré tvoria súdnu moc štátu, existuje jednota.

    Skutočnosť, že táto komora je zložená zo sudcov, ktorí pochádzajú zo všeobecných a vojenských súdov, je zárukou rovnováhy v súdnom konaní na najvyššej úrovni, v rámci ktorej sa zvyčajne riešia prípady dovolania alebo opätovného preskúmania veci, hoci v prípade osôb s vysokou vojenskou funkciou, ktorých činy by mohla súdiť táto komora, sa logicky priznáva právo na výber súdu, ktorý bude rozhodovať.

    V Španielsku neexistuje žiadny mimoriadny súdny systém, ale v rámci vyššie uvedených vetiev súdnictva sa založili špecializované súdy (s vecnou príslušnosťou), na ktorých rozhoduje samosudca. Ide napríklad o súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách, súdy pre dohľad nad výkonom trestov a súdy pre mladistvých. Sú to všeobecné súdy, ale špecializujú sa podľa veci. Ďalšie informácie nájdete na stránke „Špecializované súdy v Španielsku“.

    Ďalej v texte sa opisuje príslušnosť jednotlivých súdov so samosudcom a súdov so senátom v štyroch existujúcich vetvách súdnictva.

    Systém občianskeho súdnictva

    V systéme občianskeho súdnictva sú príslušné: 1. komora Najvyššieho súdu, komora pre občianske a trestné veci na vrchných súdoch autonómnych oblastí, občianske úseky provinčných súdov, súdy prvého stupňa, zmierovacie súdy a niektoré špecializované súdy (súdy pre rodinné záležitosti, obchodné súdy, súdy pre ochranné známky Spoločenstva, súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách).

    Obchodné súdy, súdy pre ochranné známky Spoločenstva a súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách sa opisujú na stránke venovanej špecializovaným súdom v Španielsku.

    Systém trestného súdnictva

    V systéme trestného súdnictva sú príslušné: 2. komora Najvyššieho súdu, komora pre trestné veci na národnom vrchnom súde, komora pre občianske a trestné veci na vrchných súdoch autonómnych oblastí, trestné úseky provinčných súdov, trestné súdy, vyšetrovacie súdy, súdy pre mladistvých, súdy pre dohľad nad výkonom trestov, súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách a zmierovacie súdy.

    Súdy pre mladistvých, súdy pre dohľad nad výkonom trestov a súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách sa opisujú na stránke venovanej špecializovaným súdom v Španielsku.

    Systém správneho súdnictva

    Systém správneho súdnictva zahŕňa 3. komoru Najvyššieho súdu, komoru pre správne spory v rámci národného vrchného súdu, komoru pre správne spory v rámci vrchných súdov autonómnych oblastí, ústredné správne súdy so samosudcom a správne súdy so samosudcom.

    Systém pracovného a sociálneho súdnictva

    Súčasťou systému pracovného a sociálneho súdnictva je 4. komora Najvyššieho súdu, komora pre pracovnoprávne a sociálnoprávne spory v rámci národného vrchného súdu, komora pre pracovnoprávne a sociálnoprávne spory v rámci vrchných súdov autonómnych oblastí a súdy pre pracovnoprávne a sociálnoprávne spory.

    Právomoci všetkých uvedených súdov sú vymedzené v Odkaz sa zobrazí v novom okneorganickom zákone o súdnej moci.

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneGenerálna rada súdnej moci v španielsku

    Odkaz sa zobrazí v novom okneOrganický zákon o súdnej moci

    Posledná aktualizácia: 06/11/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Francúzsko

    V tejto časti nájdete prehľad všeobecných súdov vo Francúzsku.

    Všeobecné súdy – úvod

    Súdy prvého stupňa

    Občianske súdy

    1. Prvostupňový súd (Tribunal de grande instance)

    Prvostupňový súd rozhoduje o sporoch medzi súkromnými osobami (občianskoprávne a obchodné veci) týkajúcich sa súm nad 10 000 EUR.

    Takisto je príslušný bez ohľadu na sumu žalobného návrhu najmä v týchto oblastiach:

    • stav osôb: manželstvo, rodičovstvo, osvojenie, vyhlásenie za nezvestného,
    • oprava dokladov o osobnom stave,
    • dedenie,
    • občianske pokuty ukladané matričnými úradníkmi,
    • konania týkajúce sa majetku a vlastnenia nehnuteľností,
    • náhrada škody v oblasti priemyselného vlastníctva,
    • zrušenie združení,
    • súdna ochrana, reštrukturalizačné konanie pod súdnym dohľadom a súdna likvidácia, ak dlžník nie je obchodníkom ani nie je zapísaný v živnostenskom registri,
    • poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania samostatne zárobkovo činných osôb v poľnohospodárstve,
    • registračné poplatky, katastrálne dane, kolkové poplatky a nepriame príspevky a dane súvisiace s týmito poplatkami, daňami alebo príspevkami,
    • obchodné prenájmy okrem sporov týkajúcich sa stanovenia ceny nájomného, ktoré sa prehodnocuje alebo obnovuje, prenájmy nebytových priestorov a prekárium v oblasti obchodu,
    • nesprávnosť skutočností uvedených vo verejných listinách,
    • občianskoprávne konania vo veci poškodzovania dobrého mena alebo slovného či písomného útoku na verejného činiteľa alebo na súkromnú osobu,
    • spory týkajúce sa vyplácania, záruky alebo náhrady pohľadávok akéhokoľvek druhu vymožených colnou správou a iných colných vecí v prípadoch a za podmienok ustanovených v colnom kódexe.

    Prvostupňový súd tvoria sudcovia z povolania a prokurátori: predseda, podpredsedovia, sudcovia, prokurátor republiky, viceprokurátori, zástupcovia.

    Niektorí z týchto sudcov a prokurátorov sú špecializovaní sudcovia pôsobiaci najmä v trestnej oblasti, ako je:

    • sudca pre deti a mladistvých (juge des enfants), ktorý je príslušný prijať ochranné opatrenia vo vzťahu k maloletým v ohrození a súdiť maloletých za protiprávne činy (priestupky piatej triedy a trestné činy). Ak v trestnej oblasti rozhoduje v neverejnom konaní, môže nariadiť len výchovné opatrenia. Ak predsedá súdu pre deti a mladistvých, zasadajú spolu s ním aj dvaja prísediaci z ľudu a tento súd môže uložiť výchovné sankcie a tresty.
    • sudca pre uplatňovanie trestov (juge de l’application des peines), ktorý je poverený stanovovať hlavné náležitosti výkonu trestov odňatia alebo obmedzenia slobody. Ak koná v takzvanom „uzatvorenom“ prostredí z dôvodu uväznenia, je príslušný vyhlásiť zmeny spôsobu výkonu trestu (napr. umiestnenie mimo väznice, čiastočný výkon trestu na slobode, podmienečné prepustenie, dohľad pomocou elektronických prostriedkov). Ak koná v otvorenom prostredí, je poverený monitorovaním a kontrolou odsúdeného pri výkone jeho trestu (napr. podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, verejnoprospešné práce, sociálny a súdny dohľad...).
    • vyšetrovací sudca (juge d’instruction), ktorý je poverený pod kontrolou vyšetrovacieho senátu odvolacieho súdu vykonať všetky úkony potrebné na to, aby pravda vyšla najavo. Zhromažďuje všetky informácie o veci, či už usvedčujúcej, alebo oslobodzujúcej povahy. Keď považuje vyšetrovanie za ukončené, môže vydať uznesenie o zastavení konania pre bezdôvodnosť alebo postúpiť vec osoby čeliacej obvineniu na preskúmanie príslušnému súdu. Vyšetrovaním sa vyšetrovací sudca nemôže poveriť sám, vecou ho musí poveriť prokurátor republiky alebo poškodená strana v rámci žaloby v adhéznom konaní.

    Prvostupňový súd spravidla sídli v hlavnom meste departementu, ale môže sa nachádzať aj v iných obciach. K 1. januáru 2017 existovalo 164 prvostupňových súdov.

    2. Inštančný súd (Tribunal d’instance)

    Odkaz sa zobrazí v novom okneInštančný súd rozhoduje o sporoch medzi súkromnými osobami (občianskoprávne veci), ktorých výška nepresahuje 10 000 EUR. (Prislúchajú mu určité výhradné právomoci bez ohľadu na sumu žalobného návrhu, napríklad v konaniach týkajúcich sa vymedzenia pozemkov alebo vysťahovania z prenájmu.)

    Takisto má súdnu príslušnosť (napr. sudcovské záložné právo na mzdy, doživotné renty, problémy týkajúce sa volieb, prenájom bytových priestorov) a správnu príslušnosť, t. j. napr. hlavný tajomník inštančného súdu má právomoc vydávať osvedčenia o štátnej príslušnosti.

    Sudca inštančného súdu vykonáva aj úlohy poručenského sudcu – juge des tutelles (okrem poručníctva maloletých, ktorí podľa zákona z 12. mája 2009 patria do príslušnosti sudcu pre rodinné veci na prvostupňovom súde), a teda je poverený ochranou zraniteľných dospelých osôb tým, že kontroluje najmä správu ich majetku.

    Inštančný súd sa skladá z jedného sudcu alebo viacerých sudcov, ale vo veci rozhoduje len jeden sudca.

    Inštančný súd spravidla sídli v okresnom meste. K 1. januáru 2017 existovalo 307 inštančných súdov.

    3. Miestny súd (juridiction de proximité)

    Miestne súdy sú príslušné rozhodovať v občianskoprávnych sporoch medzi súkromnými osobami, ktorých hodnota je nižšia ako 4 000 EUR.

    K 1. júlu 2017 sa zrušili miestne súdy (zákon č. 2011-1862 z 13. decembra 2011), pričom ich právomoci prebrali inštančné súdy.

    4. Obchodný súd (Tribunal de commerce)

    Odkaz sa zobrazí v novom okneObchodný súd je príslušný rozhodovať v sporoch týkajúcich sa záväzkov medzi obchodníkmi, medzi úverovými inštitúciami alebo medzi obchodníkmi a úverovými inštitúciami a v sporoch týkajúcich sa obchodných spoločností alebo obchodných aktov medzi akýmikoľvek osobami. Takisto rozhoduje o konaniach týkajúcich sa podnikov v ťažkostiach.

    Obchodný súd sa skladá z laických sudcov – dobrovoľníkov, ktorí sú obchodníkmi alebo riaditeľmi podnikov. V prvej voľbe ich na dva roky a následne po skončení prvého funkčného obdobia na štyri roky volí voličský zbor zložený zo sudcov a bývalých sudcov tohto súdu, ako aj z volených zástupcov (délégués consulaires). Volení zástupcovia sú obchodníci alebo riaditelia podnikov volení každých päť rokov v rámci územnej pôsobnosti obchodného súdu. Ich poslaním je každoročne sa zúčastňovať na voľbe sudcov obchodných súdov.

    K 1. januáru 2017 existovalo v metropolitnom Francúzsku 134 obchodných súdov, 7 obchodných senátov v departementoch Alsace – Moselle a 9 zmiešaných obchodných súdov v zámorí.

    Rozsudok obchodného súdu vynášajú najmenej traja sudcovia, pokiaľ sa nestanovuje inak.

    Štátne zastupiteľstvo v tomto prípade zastupuje záujmy spoločnosti. Musí sa vyjadriť v spisoch podnikov v ťažkostiach.

    Kanceláriu obchodného súdu vedie tajomník – úradník štátneho zastupiteľstva.

    5. Pracovný súd (Conseil de prud’hommes)

    Úlohou Odkaz sa zobrazí v novom oknepracovného súdu je rozhodovať v sporoch, ku ktorým dochádza medzi zamestnancami a zamestnávateľmi v rámci pracovnej zmluvy (mzda, pracovný čas, obťažovanie, sankcie atď.). Ide o paritný súd zložený z laických sudcov, ktorí zastupujú zamestnávateľov a zamestnancov.

    Delí sa na päť špecializovaných sekcií (riadiaci pracovníci, priemysel, obchod a obchodné služby, poľnohospodárstvo, iné činnosti). V prípade, že dôjde k rovnosti hlasov medzi štyrmi sudcami pracovného súdu, predsedá zasadaniu pracovného súdu sudca určený predsedom prvostupňového súdu – pridelený sudca (juge départiteur).

    V každom departemente existuje jeden alebo viac pracovných súdov a aspoň jeden pracovný súd v pôsobnosti obvodu prvostupňového súdu.

    Celkový počet pracovných súdov je 210.

    V nadväznosti na obnovu pracovných súdov v roku 2017 sa sudcovia pracovných súdov už nebudú voliť, ale budú vymenovávaní na návrh zastupiteľských odborových organizácií a združení zamestnávateľov a podľa príslušného pojednávania. Budú vymenovávaní na štvorročné funkčné obdobie.

    6. Súd pre veci sociálneho zabezpečenia (Tribunal des affaires de la sécurité sociale – TASS)

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSúd pre veci sociálneho zabezpečenia rozhoduje v sporoch medzi fondmi sociálnej poisťovne a klientmi (napr. problém uzavretia poistenia s fondom sociálnej poisťovne, priznania a vyplatenia dávok ...).

    Skladá sa z predsedu (sudca prvostupňového súdu alebo čestný sudca), prísediaceho zastupujúceho zamestnancov a prísediaceho zastupujúceho zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (obidvoch vymenúva na tri roky prvý predseda odvolacieho súdu, v obvode ktorého sídli súd pre veci sociálneho zabezpečenia, na základe zoznamu, ktorý zostavil riaditeľ regionálneho riaditeľstva pre mládež, šport a sociálnu súdržnosť na návrh najreprezentatívnejších odborových zväzov a združení zamestnávateľov).

    Spolu existuje 114 súdov pre veci sociálneho zabezpečenia.

    7. Súd pre spory týkajúce sa pracovnej neschopnosti (Tribunal du contentieux de l’incapacité – TCI)

    Súd pre spory týkajúce sa pracovnej neschopnosti je príslušný riešiť spory týkajúce sa invalidity alebo pracovnej neschopnosti poistenca, teda stavu či stupňa pracovnej neschopnosti v prípade choroby či pracovného úrazu, alebo stavu či stupňa invalidity v prípade choroby alebo úrazu nesúvisiacich s výkonom profesie.

    Skladá sa z predsedu (čestný sudca alebo kvalifikovaná osoba) vymenovaného na základe výnosu ministra spravodlivosti, prísediaceho zastupujúceho zamestnancov a prísediaceho zastupujúceho zamestnávateľov alebo samostatne zárobkovo činné osoby (obidvoch vymenúva na tri roky prvý predseda odvolacieho súdu v obvode sídla daného súdu na základe zoznamu, ktorý zostavil riaditeľ regionálneho riaditeľstva pre mládež, šport a sociálnu súdržnosť na návrh najreprezentatívnejších profesijných organizácií).

    Existuje 26 súdov pre spory týkajúce sa pracovnej neschopnosti.

    Od 1. januára 2019 sa spory TASS, TCI a niektoré spory komisií departementov pre sociálnu pomoc (commissions départementales d'aide sociale – CDAS) odovzdávajú sociálnym senátom prvostupňových súdov. Tieto špecializované súdy budú následne zrušené.

    8. Paritný súd pre veci týkajúce sa poľnohospodárskych nájmov (Tribunal paritaire des baux ruraux)

    Odkaz sa zobrazí v novom okneParitný súd pre veci týkajúce sa poľnohospodárskych nájmov je príslušný rozhodovať v sporoch medzi poľnohospodárskymi prenajímateľmi a nájomcami týkajúcich sa štatútu nájmu pôdy a podielového nájmu, nájmov dobytka, vypovedateľných nájmov s prevedením vlastníckych práv k povrchu pozemku, nájmov pozemku na sad, vinice či pole so záväzkom odovzdávať určitý podiel úrody, dlhodobých dedičných nájmov nehnuteľností (jus emphyteuticum), ako aj zmlúv na využívanie pôdy určenej na pastviny.

    Sudca inštančného súdu predsedá paritnému súdu pre veci týkajúce sa poľnohospodárskych nájmov. Pomáhajú mu štyria prísediaci z ľudu, ktorých si spomedzi seba volia jednotlivé kategórie: dvaja prenajímatelia a dvaja nájomcovia volení na šesť rokov z volebného zoznamu, ktorý zostavil prefekt na návrh prípravnej komisie volebných zoznamov.

    V nadväznosti na obnovu paritných súdov pre veci týkajúce sa poľnohospodárskych nájmov v roku 2018 už nebudú prísediaci volení, ale vymenovávaní na návrh najreprezentatívnejších zainteresovaných profesijných organizácií podľa príslušného pojednávania. Budú vymenovávaní na šesťročné funkčné obdobie.

    Príslušnosť v trestnoprávnych veciach

    1. Porotný súd (Cour d’Assises)

    Porotný súd je príslušný rozhodovať o zločinoch, teda najzávažnejších trestných činoch, za ktoré možno vymerať trest odňatia slobody v rozpätí od desiatich rokov až po doživotie.

    Ide o súd na úrovni departementu, ktorý nie je stálou inštitúciou. Dátumy pojednávaní sa stanovujú zakaždým, keď je to potrebné. Tento súd však v najvýznamnejších departementoch zasadá v takmer stálom režime.

    Skladá sa z troch sudcov z povolania: z predsedu (predseda senátu alebo súdny radca na odvolacom súde), dvoch prísediacich (súdni radcovia na odvolacom súde alebo sudcovia prvostupňového súdu departementu, kde zasadá porotný súd) a poroty (šesť vylosovaných občanov). Zasadá aj v zložení porotného súdu pre mladistvých s porotcami, keď ide o zločiny spáchané mladistvými. Prísediaci z povolania sú v takom prípade sudcami pre deti a mladistvých.

    O niektorých zločinoch, na ktoré sa vzťahujú zákony o terorizme, vojenských záležitostiach či nezákonnom obchodovaní s drogami, rozhoduje porotný súd zložený výhradne zo sudcov z povolania.

    Štátne zastupiteľstvo je zastúpené verejným žalobcom (avocat général).

    2. Trestný súd (Tribunal correctionnel)

    Trestný súd je príslušný rozhodovať o trestných činoch, teda o protiprávnych činoch, za ktoré sa zo zákona ukladá trest odňatia slobody maximálne na desať rokov alebo peňažný trest vo výške 3 750 EUR alebo viac. Pôsobí v rámci prvostupňového súdu. Spravidla sa skladá z troch sudcov z povolania okrem zákonom stanovených protiprávnych činov v kompetencii samosudcu.

    Štátne zastupiteľstvo je zastúpené prokurátorom republiky alebo jedným z jeho zástupcov.

    3. Priestupkový súd (Tribunal de police)

    Do 1. júla 2017 bol priestupkový súd príslušný rozhodovať o tzv. priestupkoch piatej triedy, sídlil na inštančnom súde a predsedal mu sudca inštančného súdu, ktorý rozhodoval ako samosudca. Od tohto dátumu je príslušný rozhodovať o všetkých priestupkoch, sídli na prvostupňovom súde a pozostáva zo sudcu tohto súdu.

    Štátne zastupiteľstvo je zastúpené prokurátorom republiky alebo jedným z jeho zástupcov.

    4. Miestny súd (juridiction de proximité)

    Do 1. júla 2017 bol príslušný rozhodovať o priestupkoch prvej až štvrtej triedy. Sídlil na inštančnom súde. Predsedal mu sudca miestneho súdu, ktorý rozhodoval ako samosudca.

    Funkciu štátneho zastupiteľstva zvyčajne vykonával policajný komisár. Od 1. júla 2017 je zrušený, jeho právomoci sa presunuli na priestupkové súdy, ktoré boli k tomuto dátumu priradené k prvostupňovému súdu.

    5. Špecializované súdy

    Existujú aj špecializované súdy zamerané na určité spory v trestných veciach, ako sú napr. námorné obchodné súdy (tribunaux maritimes commerciaux), ktorých je v súčasnosti šesť a ktoré sú príslušné rozhodovať o určitých trestných činoch v námornej oblasti.

    Súdy druhého stupňa

    Odvolací súd je súdom druhého stupňa, ktorého poslaním je znova rozhodnúť z právneho a skutkového hľadiska o veciach, o ktorých už rozhodli súdy prvého stupňa.

    Skladá sa výlučne zo sudcov z povolania: prvého predsedu, predsedov senátu a súdnych radcov (s výnimkou odvolacieho porotného súdu, pozri v predchádzajúcom texte).

    Každý súd pozostáva z niekoľkých rôznych senátov, z ktorých niektoré sú špecializované (v občianskoprávnej, sociálnej, obchodnej a trestnej oblasti).

    Rozhodnutia porotných súdov pri odvolaní posudzuje iný porotný súd, ktorý je určený trestným senátom Kasačného súdu. Odvolací porotný súd (cour d’assises d’appel) sa skladá z deviatich porotcov.

    Celoštátny súd pre pracovnú neschopnosť a určenie sadzieb poistného na poistenie pracovných úrazov (cour nationale de l’incapacité et de la tarification de l’assurance des accidents du travail) je odvolacím súdom súdov pre spory týkajúce sa pracovnej neschopnosti. Takisto rozhoduje v rámci prvej a poslednej inštancie o sporoch týkajúcich sa určenia sadzieb poistného na poistenie pracovných úrazov. Štátne zastupiteľstvo je zastúpené generálnym prokurátorom alebo jedným z jeho verejných žalobcov alebo generálnych zástupcov.

    Od 1. januára 2019 je aj tento súd zrušený.

    Kasačný súd (Cour de cassation)

    Kasačný súd je najvyššie postaveným súdom v rámci všeobecných súdov. Sídli v Paríži. Jeho úlohou je kontrolovať súlad rozhodnutí súdov s právnymi predpismi bez akéhokoľvek nového posudzovania skutkového stavu. Nepredstavuje teda tretí stupeň súdnictva, ale zabezpečuje jednotu judikatúry tým, že je orgánom na reguláciu práva a dodržiavanie zákonnosti.

    Súd môžu ostatné súdy požiadať „o stanovisko“ k novej právnej otázke, ktorá predstavuje vážne ťažkosti a ktorá vyvstáva v mnohých sporoch.

    Slúži predovšetkým ako odvolací súd na základe mimoriadneho opravného prostriedku – „kasačného dovolania“ (pourvoi en cassation) podaného osobou, na ktorú sa vzťahuje súdne rozhodnutie, alebo štátnym zastupiteľstvom.

    Slúži predovšetkým ako odvolací súd na základe mimoriadneho opravného prostriedku – „kasačného dovolania“ (pourvoi en cassation) podaného osobou, na ktorú sa vzťahuje súdne rozhodnutie, alebo štátnym zastupiteľstvom.

    Keď súd uváži, že napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté v súlade s právnymi predpismi, vyhlási rozhodnutie za neplatné. Vec sa potom vráti príslušnému súdu, aby o nej znova rozhodol.

    V opačnom prípade zamietne dovolanie, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie nadobudne konečnú platnosť.

    Výnimočne môže rozhodnúť o neplatnosti bez vrátenia veci, keď rozhodnutie o neplatnosti nezahŕňa potrebu opäť rozhodovať o podstate veci. V občianskoprávnej oblasti môže rozhodovať aj o veci samej, ak je to odôvodnené záujmom riadneho výkonu spravodlivosti, a v trestnej oblasti, pri rozhodovaní o neplatnosti bez vrátenia veci môže ukončiť spor, keď mu skutočnosti, ktoré s konečnou platnosťou zistili a posúdili sudcovia rozhodujúci o podstate veci, umožňujú uplatniť príslušný právny predpis.

    Kasačný súd sa delí na senáty (tri občianskoprávne senáty, jeden obchodný senát, jeden sociálny senát, jeden trestný senát), pričom každý sa skladá zo sudcov z povolania, jedného predsedu a súdnych radcov. V závislosti od povahy veci môže rozhodovať v zmiešaných senátoch (senát pozostávajúci zo sudcov z aspoň troch senátov) alebo v pléne (prvý predseda, predsedovia a členovia senátov a súdni radcovia každého senátu).

    Štátne zastupiteľstvo je zastúpené generálnym prokurátorom a verejnými žalobcami.

    Právne databázy

    Právne databázy sú vo Francúzsku prístupné na internete ako verejná služba. Webové sídlo Odkaz sa zobrazí v novom okneLégifrance obsahuje rozsudky Kasačného súdu a odvolacích súdov:

    • v databáze CASS sú zverejnené rozsudky Kasačného súdu,
    • v databáze INCA sú nezverejnené rozsudky a
    • v databáze CAPP sú rozsudky odvolacích súdov.

    Je prístup do databázy bezplatný?

    Áno, prístup do databázy je bezplatný.

    Stručný opis obsahu

    Rozsudky sú prístupné vo francúzskom jazyku a niektoré rozsudky sú preložené aj do angličtiny, arabčiny a mandarínskej čínštiny.

    • Databáza CASS obsahuje 120 000 rozhodnutí a ročne pribudne 2 100 rozhodnutí.
    • Databáza INCA obsahuje 246 000 rozhodnutí a ročne pribudne 10 000 rozhodnutí.
    • Databáza CAPP obsahuje 19 000 rozhodnutí a ročne pribudne 20 000 rozhodnutí.

    Súvisiace odkazy

    Príslušnosť súdov – Francúzsko

    Posledná aktualizácia: 15/04/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Chorvátsko

    Všeobecné súdy sú obecné a okresné súdy.

    Obecné súdy

    1. zaoberajú sa sporovými konaniami a nesporovými konaniami a prípadmi týkajúcimi sa vymáhania;
    2. zaoberajú sa prípadmi týkajúcimi sa dedičstva a prípadmi týkajúcimi sa katastra nehnuteľností a spravujú kataster nehnuteľností;
    3. zaoberajú sa trestnými prípadmi okrem prípadov, v prípade ktorých je zákonom stanovená právomoc iného súdu;
    4. zaoberajú sa prípadmi prečinov okrem prípadov, v prípade ktorých je zákonom stanovená právomoc iného súdu.
    5. rozhodujú o uznávaní a výkone rozsudkov zahraničných súdov a rozhodnutí iných orgánov, ktoré sú rovnocenné so súdnymi rozhodnutiami v krajine, v ktorej boli vydané;
    6. vykonávajú úlohy týkajúce sa medzinárodnej právnej pomoci v konaniach v rámci svojej právomoci;
    7. zapájajú sa do justičnej spolupráce s členskými štátmi EÚ v záležitostiach v rámci ich právomoci;
    8. vykonávajú ďalšie úlohy stanovené zákonom.

    Odkaz sa zobrazí v novom okneObecné súdy v Chorvátskej republike

    Krajské súdy

    1. zaoberajú sa odvolaniami proti rozhodnutiam obecných súdov, ak zákon neustanovuje inak;
    2. zaoberajú sa prípadmi v prvom stupni, ak je ich právomoc stanovená zákonom;
    3. vykonávajú vyšetrovanie a notárske disciplinárne konania v disciplinárnych priestupkoch a rozhodujú o týchto priestupkoch v prvom stupni, ak je tak stanovené zákonom;
    4. rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v disciplinárnom konaní na neprofesionálne správanie notára, ak je tak stanovené zákonom;
    5. vykonávajú úlohy týkajúce sa medzinárodnej právnej pomoci v konaniach v rámci svojej právomoci;
    6. zapájajú sa do medzinárodnej justičnej spolupráce s členskými štátmi EÚ v rámci svojej právomoci, okrem prípadov prečinov;
    7. zabezpečujú výkon zahraničných rozsudkov;
    8. vykonávajú ďalšie úlohy stanovené zákonom.

    Odkaz sa zobrazí v novom okneOkresné súdy v Chorvátskej republike

    Posledná aktualizácia: 15/04/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Taliansko

    V tejto časti získate informácie o organizácii všeobecných súdov v Taliansku.

    Všeobecné súdy – úvod

    Všeobecná jurisdikcia sa delí na:

    • Občianskoprávnu jurisdikciu, ktorej cieľom je ochrana práv vo vzťahu medzi jednotlivými súkromnými osobami alebo medzi súkromnou osobou a verejnou správou – za okolností, keď pri výkone svojich povinností verejná správa poškodí subjektívne práva jednotlivca.
    • Trestnoprávnu jurisdikciu, kde sudcovia rozhodujú o oprávnenosti trestnoprávneho konania, ktoré začne prokurátor proti danej osobe.

    Občianskoprávne a trestnoprávne konania sa riadia dvoma oddelenými súbormi procesných pravidiel: občianskym súdnym poriadkom a trestným súdnym poriadkom.

    Trestnoprávne konanie začína člen všeobecného súdu, ktorý vykonáva úrad prokurátora (pozri posledný odsek článku 107 Ústavy).

    Občianskoprávne konanie môže začať každý verejný či súkromný subjekt (nazývaný žalobca) proti druhému subjektu, voči ktorému vznesie obvinenie (nazývaný žalovaný).

    Občianskoprávna jurisdikcia

    Zmierovacie súdy (giudici di pace) tvoria čestní sudcovia, ktorí majú právomoc v menej vážnych veciach.

    Súdy (tribunali) sú súdy prvého stupňa pre všetky ostatné spory a vykonávajú funkcie odvolacích súdov, pokiaľ ide o rozhodnutia zmierovacích súdov.

    Súdy pre neplnoletých a oddelenia odvolacích súdov pre neplnoletých (tribunali per i minorenni e la sezione per i minorenni delle corti d'appello) majú právomoci v oblasti týkajúcej sa neplnoletých osôb, v ktorej nemajú právomoci všeobecné súdy.

    Oddelenia súdov a odvolacie súdy, ktoré sa zameriavajú na pracovné záležitosti (Sezione dei tribunali e delle corti d'appello specializzata per le controversie in materia di lavoro).

    Odvolacie súdy (corti d'appello) sú súdy druhého stupňa.

    Kasačný súd (Corte di Cassazione alebo Corte Suprema di Cassazione), ktorý sídli iba v Ríme, je najvyšším článkom v súdnom systéme a posudzuje zákonnosť rozhodnutí iných súdov.

    Trestnoprávna jurisdikcia

    Zmierovacie súdy (giudici di pace) tvoria čestní sudcovia, ktorí zodpovedajú za menej závažné trestné činy.

    Súdy (tribunali) sú súdy prvého stupňa pre všetky trestné záležitosti, ktoré nespadajú do kompetencie zmierovacích súdov či vyšetrovacích súdov a tiež slúžia ako odvolacie súdy proti rozsudkom vyneseným zmierovacími súdmi.

    Súdy a oddelenia odvolacích súdov pre neplnoletých (tribunali per i minorenni e la sezione per i minorenni presso le corti d'appello) sú súdy prvého a druhého stupňa pre všetky trestné činy spôsobené neplnoletými osobami.

    Vyšetrovacie súdy (corti d'assise) sú súdy prvého stupňa, ktoré sú poverené prejednávaním najzávažnejších trestných činov.

    Odvolacie súdy (corti d'appello) sú súdy druhého stupňa.

    Odvolacie vyšetrovacie súdy (corti d'assise di appello) sú súdy druhého stupňa pre odvolania proti rozsudkom vyneseným vyšetrovacími súdmi.

    Súdy a úrady dohľadu (tribunale di sorveglianza e l'ufficio di sorveglianza) riadia výkon trestu odňatia slobody a peňažných trestov a uplatňovanie trestného zákona.

    Najvyšší kasačný súd (Corte Suprema di Cassazione alebo Corte di Cassazione) je súd, ktorý posudzuje, či pri rozhodnutiach iných súdov nedošlo k pochybeniu. Má právomoc prejednať každú žiadosť týkajúcu sa nápravy rozhodnutia ktoréhokoľvek súdu v občianskoprávnych i trestných veciach, alebo v prípadoch obmedzenia osobnej slobody, pričom v niektorých prípadoch nie je potrebné odvolávať sa na súd druhého stupňa.

    Najvyšší kasačný súd je najvyšším súdom v talianskom právnom systéme. V súlade s hlavným zákonom o súdnictve z 30. januára 1941 č. 12 (článok 65) je jednou z jeho hlavných funkcií povinnosť „zabezpečovať správnu aplikáciu zákona a jeho jednotnú interpretáciu, jednotnosť vnútroštátneho objektívneho práva a dodržiavanie hraníc medzi jednotlivými jurisdikciami". Jednou z hlavných náplní jeho činnosti je teda zjednocovať právo, čiže zabezpečovať istotu pri jeho vytváraní.

    Pokiaľ ide o prejednávanie prípadov v treťom stupni, súčasné pravidlá umožňujú Najvyššiemu kasačnému súdu prešetriť skutočnosti iba vtedy, ak už prebehli predošlé konania, a iba v prípadoch, kedy je potrebné posúdiť dôvody, ktoré podľa zákona oprávňujú podať žiadosť Najvyššiemu súdu.

    Posledná aktualizácia: 24/02/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
    Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

    Všeobecné súdy - Cyprus

    V Cyperskej republike sú iba súdy prvého a druhého stupňa: Najvyšší súd (Ανώτατο Δικαστήριο), ktorý rozhoduje ako súd druhého stupňa o odvolaniach proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, a tieto súdy prvého stupňa:

    • správny súd (Διοικητικό Δικαστήριο)
    • okresné súdy (Επαρχιακά Δικαστήρια)
    • porotné súdy (Κακουργιοδικεία)
    • rodinný súd (Οικογενειακό Δικαστήριο)
    • súd pre reguláciu nájmov (Δικαστήριο Ελέγχου Ενοικιάσεων)
    • súd pre pracovnoprávne spory (Δικαστήριο Εργατικών Διαφορών)
    • vojenský súd.

    Všeobecné súdy – úvod

    • Najvyšší súd

    Najvyšší súd pozostáva z trinástich sudcov, pričom jeden z nich je predsedom súdu. Najvyšší súd vykonáva tieto právomoci:

    Odvolací súd (Εφετείο)

    Najvyšší súd rozhoduje o odvolaniach proti všetkým rozsudkom súdov prvého stupňa v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach. Odvolania spravidla skúma senát pozostávajúci z troch sudcov. Rozsudok vydaný v odvolacom konaní vychádza zo záznamu konania na nižšom súde (Najvyšší súd vypočúva svedkov len vo veľmi výnimočných prípadoch). Najvyšší súd konajúci ako odvolací súd môže potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť rozsudok, proti ktorému sa podalo odvolanie, alebo môže nariadiť opätovné preskúmanie veci.

    Revízny súd

    Najvyšší súd má výlučnú pôsobnosť prerokúvať všetky odvolania podané proti rozhodnutiam, konaniam alebo opomenutiam osôb alebo orgánov vykonávajúcich správnu právomoc. Najvyšší súd môže zrušiť akýkoľvek vykonávací správny akt, ktorým sa prekračuje alebo zneužíva právomoc alebo ktorý nie je v súlade s právnymi predpismi alebo ústavou.

    Prerogatívne súdne príkazy

    Najvyšší súd má výlučnú pôsobnosť vydávať prerogatívne súdne príkazy na predvedenie osôb na súd (habeas corpus), súdne príkazy nižšiemu súdu, aby vykonal to, čo prináleží k jeho povinnosti (mandamus), súdne príkazy nižšiemu súdu, aby zastavil konanie (prohibition), ako aj súdne príkazy na uvedenie právneho dôvodu (quo warranto) a predloženie veci vyššej inštancii na preskúmanie (certiorari).

    Námornícky súd (Ναυτοδικείο)

    Najvyšší súd má originálnu a odvolaciu právomoc vo veciach týkajúcich sa námorníctva. Na prvom stupni o veci rozhoduje samosudca a v prípade odvolania senát zasadajúci v pléne.

    Volebný súd (Εκλογοδικείο)

    Najvyšší súd ako volebný súd má výlučnú pôsobnosť prerokúvať odvolania týkajúce sa výkladu a uplatňovania volebných zákonov.

    Ústavný súd

    Najvyšší súd je príslušný rozhodovať o ústavnosti akéhokoľvek zákona a riešiť spory medzi rôznymi orgánmi štátu týkajúce sa právomocí. Najvyšší súd rozhoduje aj o ústavnosti zákonov, ktoré mu predkladá prezident republiky pri výkone práva, ktoré mu vyplýva z ústavy.

    • Okresné súdy

    Okresné súdy sú príslušné rozhodovať v prvom stupni o všetkých občianskoprávnych veciach (s výnimkou vecí týkajúcich sa námorníctva) a všetkých trestnoprávnych veciach týkajúcich sa akýkoľvek trestných činov postihnuteľných trestom odňatia slobody do piatich rokov. Okresný súd sa nachádza v každom správnom okrese Cypru. Veci preskúmava samosudca bez poroty.

    • Porotné súdy

    Porotné súdy vydávajú rozsudky len v trestnoprávnych veciach. Na porotné súdy bývajú spravidla predkladané najzávažnejšie veci, pri ktorých je za trestný čin trest odňatia slobody viac ako päť rokov. Každý porotný súd pozostáva z troch sudcov. Rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo. Porotné súdy nemajú laickú porotu.

    Právne databázy

    Oficiálna právna databáza zatiaľ neexistuje. Existuje niekoľko súkromných právnych databáz. Niektoré z nich poskytujú služby registrovaným užívateľom a niektoré poskytujú bezplatný prístup.

    Obsahujú informácie o súdnych rozhodnutiach a primárnych právnych predpisoch.

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd Cypru

    Posledná aktualizácia: 16/04/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Lotyšsko

    Tento oddiel obsahuje informácie o organizácii všeobecných súdov v Lotyšsku.

    Všeobecné súdy – úvod

    V Lotyšsku vykonávajú súdnu moc okresné a mestské súdy (rajona/pilsētas tiesas)krajské súdy (apgabaltiesas)Najvyšší súd (Augstākā tiesa).

    občianskych a trestných veciach rozhoduje spolu 40 súdov rozdelených na troch úrovniach: 34 okresných a mestských súdov, 5 krajských súdov a Najvyšší súd.

    V Lotyšsku existujú tieto okresné a mestské súdy a krajské súdy:

    Poradové číslo Okresný/mestský súd Obvod krajského súdu
    1. 1.1. Okresný súd Kuldīga (Kuldīgas rajona tiesa) Krajský súd Kurzeme (Kurzemes apgabaltiesa)
    1.2. Súd Liepāja (Liepājas tiesa)
    1.3. Okresný súd Saldus (Saldus rajona tiesa)
    1.4. Okresný súd Talsi (Talsu rajona tiesa)
    1.5. Súd Ventspils (Ventspils tiesa)
    2. 2.1. Súd Daugavpils (Daugavpils tiesa) Krajský súd Latgale (Latgales apgabaltiesa)
    2.2. Súd Rēzekne (Rēzeknes tiesa)
    3. 3.1. Okresný súd Ogre (Ogres rajona tiesa) Krajský súd Riga (Rīgas apgabaltiesa)
    3.2. Okresný súd v meste Riga – Kurzeme (Rīgas pilsētas Kurzemes rajona tiesa)
    3.3. Obvodný súd v meste Riga – Latgale (Rīgas pilsētas Latgales priekšpilsētas tiesa)
    3.4. Obvodný súd v meste Riga – Vidzeme (Rīgas pilsētas Vidzemes priekšpilsētas tiesa)
    3.5. Obvodný súd v meste Riga – Zemgale (Rīgas pilsētas Zemgales priekšpilsētas tiesa)
    3.6. Okresný súd v meste Riga – Sever (Rīgas pilsētas Ziemeļu rajona tiesa)
    3.7. Okresný súd Riga1 (Rīgas rajona tiesa)
    4. 4.1. Okresný súd Alūksne (Alūksnes rajona tiesa) Krajský súd Vidzeme2 (Vidzemes apgabaltiesa)
    4.2. Okresný súd Cēsis (Cēsu rajona tiesa)
    4.3. Okresný súd Gulbene (Gulbenes rajona tiesa)
    4.4. Okresný súd Limbaži (Limbažu rajona tiesa)
    4.5. Okresný súd Madona (Madonas rajona tiesa)
    4.6. Okresný súd Valka (Valkas rajona tiesa)
    4.7. Okresný súd Valmiera (Valmieras rajona tiesa)
    5. 5.1. Okresný súd Aizkraukle (Aizkraukles rajona tiesa) Krajský súd Zemgale3 (Zemgales apgabaltiesa)
    5.2. Okresný súd Bauska (Bauskas rajona tiesa)
    5.3. Okresný súd Dobele (Dobeles rajona tiesa)
    5.4. Súd Jelgava (Jelgavas tiesa)
    5.5. Okresný súd Jēkabpils (Jēkabpils rajona tiesa)
    5.6. Okresný súd Tukums (Tukuma rajona tiesa)
    6. 6.1. Okresný správny súd (Administratīvā rajona tiesa) Krajský správny súd (Administratīvā apgabaltiesa)

    1 Okresný súd Riga má justičný dom (tiesu mams) v meste Jūrmala, ktorého obvod zodpovedá obvodu Okresného súdu Riga.

    2 Krajský súd Vidzeme má justičný dom v meste Madona, ktorého obvod zodpovedá obvodu okresných súdov Alūksne, Gulbene a Madona.

    3 Krajský súd Zemgale má justičný dom v meste Aizkraukle, ktorého obvod zodpovedá obvodu okresných súdov Bauska, Aizkraukle a Jēkabpils.

    správnych veciach rozhodujú:

    • okresný správny súd,
    • krajský správny súd,
    • oddelenie pre správne veci (Administratīvo lietu departaments) na Najvyššom súde.

    Právomoc krajského správneho súduokresného správneho súdu sa vzťahuje na celé správne územie Lotyšska. Okresný správny súd sídli v piatich justičných domoch (jeden v každom kraji) v mestách Riga, Jelgava, Rēzekne, Valmiera a Liepāja.

    Právomoc súdov sa stanovuje Odkaz sa zobrazí v novom oknenariadením o okresných a mestských súdoch, krajských súdoch a o právomoci týchto súdov [Noteikumi par rajona (pilsētas) tiesām, apgabaltiesām un šo tiesu darbības teritoriju].

    Vecná príslušnosť súdov

    Podľa Odkaz sa zobrazí v novom okneTrestného poriadku (Kriminālprocesa likums) sú okresné a mestské súdy súdmi prvého stupňa, ktoré rozhodujú o všetkých trestných veciach. Obvodný súd v meste Riga – Vidzeme rozhoduje na prvom stupni o trestných veciach, v spise ktorých sa uvádzajú skutočnosti obsahujúce štátne tajomstvá. Krajské súdy sú odvolacími súdmi rozhodujúcimi o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré vydali okresné a mestské súdy. Oddelenie pre trestné veci (Krimināllietu departaments) na Najvyššom súde rozhoduje o dovolaniach podaných proti rozhodnutiam, ktoré vydali okresné a mestské súdy a krajské súdy. Na okresných a mestských súdoch rozhoduje o trestných veciach samosudca. Ak je trestné konanie obzvlášť zložité, predseda súdu prvého stupňa môže nariadiť, aby vec posúdil senát, konkrétne traja sudcovia daného súdu. Na odvolacích a kasačných súdoch rozhoduje o trestných veciach senát.

    Podľa Odkaz sa zobrazí v novom okneObčianskeho súdneho poriadku (Civilprocesa likums) okresné a mestské súdy rozhodujú na prvom stupni o prípadoch, ktoré sa im predložia, s výnimkou prípadov, ktoré podľa zákona prislúchajú krajským súdom. Úrad katastra nehnuteľností na okresnom/mestskom súde skúma žiadosti o vymáhanie nesporných pohľadávok a vymáhanie pohľadávok v konaní na základe výzvy. Krajské súdy rozhodujú na prvom stupni o týchto veciach:

    • spory týkajúce sa vlastníckych práv k nehnuteľnostiam okrem rozdelenia majetku medzi manželov,
    • prípady týkajúce sa ochrany patentov, ochranných známok a odkazov na zemepisné označenie,
    • prípady týkajúce sa platobnej neschopnosti a likvidácie úverových inštitúcií.

    Podľa Občianskeho súdneho poriadku o prípade rozhoduje krajský súd, ak prípad zahŕňa viac návrhov, z ktorých niektoré patria do právomoci okresného/mestského súdu a niektoré do právomoci krajského súdu, a rozhoduje aj v prípade, že protinávrh, ktorý prijal okresný/mestský súd, patrí do právomoci krajského súdu. Krajský súd Riga je súdom prvého stupňa, ktorý rozhoduje o občianskych veciach, v spise ktorých sa uvádzajú štátne tajomstvá. Na súdoch prvého stupňa rozhoduje o občianskych veciach samosudca, pričom na odvolacích a kasačných súdoch rozhoduje o týchto veciach senát.

    Správne priestupky riešia okresné/mestské súdy a krajské súdy, ktoré rozhodujú o občianskych a trestných veciach. Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona o správnych priestupkoch (Latvijas Administratīvo pārkāpumu kodekss) možno proti rozhodnutiam prijatým vyššími orgánmi podať opravný prostriedok na okresný/mestský súd. Rozhodnutie okresného alebo mestského súdu možno napadnúť na krajskom súde, ak sa to výslovne stanovuje v zákone o správnych priestupkoch. Proti rozhodnutiam odvolacích súdov v prípadoch týkajúcich sa správnych priestupkov nemožno podať opravný prostriedok a rozhodnutia odvolacích súdov nadobúdajú právoplatnosť v deň ich vynesenia.

    Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona o správnom konaní (Administratīvā procesa likums) je okresný správny súd sídliaci v justičnom dome príslušným súdom prvého stupňa pre správne veci, pokiaľ sa v zákone neuvádza inak. Ak prípad skúma na prvom stupni okresný správny súd a ak tento súd musí nutne overiť informácie, ktoré tvoria štátne tajomstvo, o tomto prípade rozhodne krajský správny súd zasadajúci v justičnom dome v Rige. Pokiaľ sa v zákone stanovuje, že správnu vec musí na prvom stupni preskúmať krajský správny súd alebo oddelenie pre správne veci na Najvyššom súde, a nie okresný správny súd, príslušné návrhy sa podávajú dotknutému súdu. Účastník správneho konania môže podať odvolanie proti rozhodnutiu alebo doplňujúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ sa v zákone nestanovuje, že proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok alebo že proti rozhodnutiu možno podať len dovolanie. Rozhodnutia okresného správneho súdu, ktoré nenadobudli právoplatnosť, možno napadnúť na krajskom správnom súde. Účastník správneho konania môže podať dovolanie proti rozhodnutiu alebo doplňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak súd pri skúmaní prípadu porušil vecné alebo procesné pravidlá alebo prekročil hranicu svojich právomocí. Na súdoch prvého stupňa rozhoduje o správnych veciach samosudca alebo senát, pričom na odvolacích a kasačných súdoch rozhoduje o týchto veciach senát.

    Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona o patentoch (Patentu likums) rozhoduje Krajský súd Riga na prvom stupni podľa pravidiel občianskoprávneho konania o týchto veciach súvisiacich so spormi v oblasti právnej ochrany vynálezov:

    • obnovenie patentových práv,
    • vyhlásenie patentov za neplatné,
    • skoršie práva,
    • nezákonné použitie patentu (zneužitie patentu),
    • vyhlásenie porušenia patentu za neplatné,
    • udelenie licencie, ustanovenia alebo plnenie licenčnej zmluvy,
    • právo na odškodnenie z dôvodu nemožnosti používať vynález verejne.

    Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona o dizajnoch (Dizainparaugu likums) rozhoduje Krajský súd Riga na prvom stupni o týchto veciach súvisiacich so spormi v oblasti právnej ochrany dizajnov:

    • uznanie práv na dizajn,
    • vyhlásenie zápisu dizajnu za neplatný,
    • nezákonné používanie dizajnu (falzifikát),
    • udelenie licencie, ustanovenia alebo plnenie licenčnej zmluvy.

    Najvyšší súd sa skladá z oddelenia pre občianske veci, oddelenia pre trestné veci, oddelenia pre správne veci a komory pre občianske veci. Komora predstavuje odvolací súd, pokiaľ ide o prípady, ktoré na prvom stupni riešili krajské súdy. Oddelenie pre občianske veci, oddelenie pre trestné veci a oddelenie pre správne veci na Najvyššom súde predstavujú kasačné súdy, pokiaľ ide o všetky prípady, ktoré riešili okresné/mestské súdy a krajské súdy, ako aj súdy prvého stupňa, pokiaľ ide o opravné prostriedky proti rozhodnutiam prijatým Dvorom audítorov Lotyšska (Valsts kontroles padome) podľa postupu stanoveného v článku 55 zákona o Dvore audítorov Lotyšska (Valsts kontroles likums). Komora zasadá ako senát pozostávajúci z troch sudcov, pričom oddelenie Najvyššieho súdu zasadá ako senát pozostávajúci z troch alebo viacerých sudcov v prípadoch stanovených zákonom.

    Sudcovia úradov katastra nehnuteľností zapisujú nehnuteľnosti do tohto katastra, konsolidujú s tým súvisiace práva a skúmajú žiadosti o vymáhanie nesporných pohľadávok a vymáhanie pohľadávok v konaní na základe výzvy. Sudcovia úradov katastra nehnuteľností majú právne postavenie, ktoré sa priznáva sudcom okresných a mestských súdov. Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona o katastri nehnuteľností (Zemesgrāmatu likums) obvody v právomoci úradov katastra nehnuteľností zodpovedajú obvodom okresných a mestských súdov s výnimkou obvodu úradu katastra nehnuteľností mesta Riga, ktorý zodpovedá týmto obvodom: Okresný súd v meste Riga – Kurzeme, Obvodný súd v meste Riga – Vidzeme, Okresný súd v meste Riga – Sever, Okresný súd v meste Riga – Centrum, Obvodný súd v meste Riga – Latgale a Obvodný súd v meste Riga – Zemgale. Obvod, pre ktorý je príslušný kataster nehnuteľností okresu Riga, zodpovedá obvodu okresného súdu Riga a súdu Sigulda.

    Právne databázy

    Názov a URL databázy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneNárodný súdny portál

    Odkaz sa zobrazí v novom okneeTiesas – portál on-line služieb vnútroštátnych súdov

    Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd

    Je prístup do databázy bezplatný?

    Áno, prístup je bezplatný.

    Stručný opis obsahu

    Národný súdny portál poskytuje prístup k aktuálnym všeobecným informáciám o súdoch v Lotyšsku.

    Portál on-line služieb vnútroštátnych súdov umožňuje prístup do databázy anonymizovaných súdnych rozhodnutí, sledovať súdne konania elektronicky, prekladať návrhy súdom on-line, vypočítať poplatky súvisiace so súdnym konaním a s platenými službami pomocou kalkulačky, získať a vypĺňať online formuláre a získať prístup k iným súdnym službám on-line.

    Portál Najvyššieho súdu poskytuje prístup do zbierky súdnych rozhodnutí, do ktorej sa dopĺňajú aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu, ako aj prístup k zbierkam judikatúry. Viac informácií nájdete v časti „Judikatúra“.

    Ďalšie informácie

    Informácie uverejnené na Národnom súdnom portáli, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu a zbierky judikatúry uverejnené na portáli Najvyššieho súdu sú v súčasnosti dostupné len v lotyštine.

    Posledná aktualizácia: 16/04/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Litva

    V tejto časti nájdete informácie o litovských všeobecných súdoch.

    Všeobecné súdy – úvod

    V Litve je 56 súdov so všeobecnou právomocou:

    • Najvyšší súd Litvy (Lietuvos Aukščiausiasis Teismas)
    • Odvolací súd Litvy (Lietuvos apeliacinis teismas)
    • 5 krajských súdov (apygardos teismai)
    • 49 okresných súdov (apylinkės teismai).

    Najvyšší súd Litvy

    Najvyšší súd Litvy je jediný kasačný súd (súd poslednej inštancie) na preskúmavanie právoplatných rozsudkov, rozhodnutí, nálezov a príkazov súdov so všeobecnou právomocou.

    Tento súd vyvinul jednotný súdny postup na interpretáciu a uplatňovanie zákonov a iných právnych aktov.

    Viac informácií nájdete na webovej stránke Najvyššieho súdu.

    Odvolací súd Litvy

    Odvolací súd ponúka právo odvolať sa proti rozsudkom krajských súdov (ako súdov prvej inštancie). Taktiež prejednáva žiadosti týkajúce sa uznávania rozhodnutí zahraničných alebo medzinárodných súdov a zahraničných alebo medzinárodných rozhodcovských výrokov a ich uplatňovania v Litovskej republike. Vykonáva ďalšie funkcie pridelené do jeho právomoci zákonom.

    Predseda Odvolacieho súdu organizuje a riadi správne aktivity okresných súdov a ich sudcov v súlade s postupom stanoveným zákonom.

    Viac informácií nájdete na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneOdvolacieho súdu.

    Krajské súdy

    Krajský súd je súd prvej inštancie pre trestné a civilné veci, ktoré spadajú do jeho právomoci na základe zákona. Taktiež prejednáva odvolania proti rozsudkom, rozhodnutiam, nálezom a príkazom okresných súdov.

    Predseda krajského súdu organizuje a riadi správne aktivity okresných súdov a ich sudcov v rámci právomoci súdu v súlade s postupmi stanovenými zákonom.

    Okresné súdy

    Okresný súd je súd prvej inštancie pre tieto typy prípadov:

    • trestnoprávne prípady;
    • občianskoprávne prípady;
    • prípady týkajúce sa správnych deliktov (spadajúcich do jeho právomoci na základe zákona);
    • prípady spadajúce do právomoci sudcov zaoberajúcich sa hypotékami;
    • prípady súvisiace s vykonávaním rozhodnutí a rozsudkov.

    Sudca okresného súdu sa zaoberá tiež prípravným konaním, výkonom rozsudku spolu s ďalšími funkciami, ktoré okresnému súdu ukladá zákon.

    Posledná aktualizácia: 18/02/2019

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Luxembursko

    V tejto časti nájdete prehľad všeobecných súdov v Luxembursku.

    Všeobecné súdy – úvod

    Súdy sú ústavou poverené vykonávať súdnu moc a uplatňovať všeobecné a miestne výnosy a nariadenia, len ak sú v súlade so zákonmi.

    Všeobecné súdy

    Najvyšší súd (Cour Supérieure de Justice)

    Na vrchole hierarchie všeobecných súdov sa nachádza Najvyšší súd, ktorý zahŕňa kasačný súd (Cour de Cassation) a odvolací súd (Cour d'Appel), ako aj generálnu prokuratúru (Parquet Général).

    Kasačný súd, ktorého senát zasadá v zložení piatich sudcov, sa zaoberá najmä: prípadmi zrušenia alebo kasácie rozhodnutí, ktoré vyniesli rôzne senáty odvolacieho súdu, a konečnými rozhodnutiami. Zastupovanie právnym zástupcom je povinné.

    Odvolací súd má desať senátov, ktoré zasadajú v zložení troch radcov. Je oprávnený rozhodovať o občianskoprávnych, obchodnoprávnych, trestných a priestupkových záležitostiach, ako aj o záležitostiach, ktoré súdili pracovné súdy v oboch súdnych okresoch. Zastupovanie právnym zástupcom je povinné vo všetkých záležitostiach okrem trestných záležitostí a skrátených súdnych konaní. Trestný senát odvolacieho súdu má právo rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam trestného senátu okresného súdu. Tento senát zasadá v zložení piatich radcov.

    Okresné súdy (tribunaux d'arrondissement)

    Krajina je rozdelená na 2 súdne okresy a v každom z nich sa nachádza okresný súd, jeden v Luxemburgu a jeden v Diekirchi.

    Obidva okresné súdy sa delia na sekcie zasadajúce v zložení troch sudcov; pri každom okresnom súde je prokuratúra zložená zo štátneho prokurátora a zástupcov. Vyšetrujúci sudcovia každého okresného súdu sú poverení vyšetrovaním trestných prípadov a prípadne priestupkov.

    V občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach je okresný súd súdom so všeobecnou príslušnosťou a rozhoduje o všetkých záležitostiach, pre ktoré nie je príslušnosť výslovne priznaná inému súdu z dôvodu charakteru alebo spornej hodnoty návrhu.

    Má príslušnosť ratione valoris v žalobách presahujúcich 10 000 EUR.

    Má výlučnú príslušnosť v rozhodovaní o záležitostiach, ktoré mu z dôvodu ich charakteru výslovne prideľuje zákon. Má výlučné právo rozhodovať o návrhoch na vykonateľnosť súdnych rozhodnutí vynesených zahraničnými súdmi a aktov prijatých zahraničnými štátnymi úradníkmi. Okresné súdy vykonávajú aj fakultatívnu jurisdikciu, napríklad vo veci osvojenia dieťaťa, poručníctva, vyhlásenia maloletého za plnoletého atď.

    Okresný súd rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam zmierovacích súdov, ktoré sídlia v súdnom okrese súdu.

    Konanie na okresnom súde sa v zásade začína súdnym predvolaním, ktoré odporcovi úradne oznámi súdny vykonávateľ.

    Predsedovia okresných súdov alebo sudcovia určení ako náhradníci súdia v skrátenom súdnom konaní, v rámci ktorého predbežne rozhodujú v neodkladných prípadoch o občianskoprávnych a obchodnoprávnych záležitostiach.

    Okresné súdy vykonávajú represívnu jurisdikciu ako trestný senát alebo priestupkový senát. Sú príslušné rozhodovať o všetkých prečinoch, teda porušeniach zákona, ktoré sa trescú nápravným trestom, ako aj o všetkých činoch kvalifikovaných zákonom ako zločin, ktoré im postupuje poradný senát (Chambre du Conseil) alebo poradný senát odvolacieho súdu (Chambre du Conseil de la Cour d'Appel). Obvinení sa musia osobne dostaviť na súd okrem prípadov, keď sa porušenie zákona tresce iba pokutou; v tom prípade ich môže zastupovať advokát.

    V zásade je zastupovanie právnym zástupcom pred okresným súdom povinné okrem výnimiek stanovených zákonom, ako napríklad v obchodnoprávnych veciach a v skrátenom súdnom konaní, keď sa strany môžu samy hájiť.

    Zmierovacie súdy (Justices de Paix)

    Sú 3 zmierovacie súdy, jeden z nich je v Luxemburgu, jeden v Esch-sur-Alzette (súdny okres Luxemburg) a jeden v Diekirchi (súdny okres Diekirch).

    V občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach je zmierovací sudca oprávnený rozhodovať o všetkých záležitostiach, pre ktoré mu priznáva príslušnosť nový Občiansky súdny poriadok alebo iné zákonné ustanovenia; je príslušný v poslednej inštancii až do hodnoty sporu 2 000 EUR a pri odvolaní až do hodnoty 10 000 EUR.

    Rozhoduje v niektorých veciach, ako napríklad o exekúcii na plat, dávky a dôchodky, ako aj o rozdelení zabavených súm bez ohľadu na výšku pohľadávky.

    V zásade sa konanie pred zmierovacím sudcom začína úkonom súdneho vykonávateľa, tzv. predvolaním. V niektorých prípadoch sa začína konať po podaní návrhu v súdnej kancelárii. Strany sa dostavujú pred zmierovacieho sudcu osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Týmto zástupcom môže byť advokát, manžel či manželka, rodičia alebo príbuzní v priamej línii, rodičia alebo príbuzní v nepriamej línii až do tretieho stupňa, ako aj osoby výlučne spojené s osobnou službou jednej zo strán alebo jej podniku.

    represívnych veciach plní zmierovací sudca funkcie policajného sudcu. V tomto postavení rozsudzuje priestupky alebo porušenia zákona, ktoré zákon tresce pokutou od 25 do 250 EUR, ako aj porušenia zákona, ktoré zákon kvalifikuje ako trestné činy a ktoré poradné senáty postupujú policajným súdom.

    Okrem toho rozhoduje o porušeniach zákona, ktoré sa trescú trestami s trestnou sadzbou vyššou, ako sú sadzby policajných trestov, a na rozsudzovanie ktorých je oprávnený zo zákona. Proti rozhodnutiam policajných súdov sa vždy možno odvolať. Lehota na podanie odvolania je 40 dní od dátumu vynesenia rozhodnutia a v prípade kontumačného rozsudku odo dňa jeho doručenia alebo oznámenia osobe alebo na adresu trvalého pobytu. Odvolanie sa podáva na okresný súd.

    Pri každom zmierovacom súde je pracovný súd, ktorý je príslušný v sporoch týkajúcich sa pracovných a učňovských zmlúv. Odvolanie sa podáva na Najvyšší súd.

    Právne databázy

    Je prístup do databázy bezplatný?

    Áno, prístup do databázy je bezplatný.

    Stručný opis obsahu

    Pozri webové sídlo Odkaz sa zobrazí v novom oknevšeobecných súdov.

    Pozri webové sídlo Odkaz sa zobrazí v novom oknesprávnych súdov.

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneMinistère de la Justice (Ministerstvo spravodlivosti)

    Posledná aktualizácia: 17/04/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Maďarsko

    V tejto časti sa nachádzajú informácie o organizácii všeobecných súdov v Maďarsku.

    Všeobecné súdy – Úvod

    Systém občianskeho súdnictva

    Súdy prvého stupňa

    Okresné súdy a župné súdy

    Všetky konania, ktoré zo zákona nepatria pod župné súdy, patria do jurisdikcie okresných súdov (járásbíróságok).

    Župné súdy (törvényszékek) konajú ako súdy prvého stupňa, ak ide o tieto prípady:

    • nároky vo veci majetkového práva, kde daná suma presahuje 30 mil. HUF (približne 106 000 EUR), ak bolo konanie začaté spolu s podaním žiadosti o rozvod,
    • konania týkajúce sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu a ochrany priemyselného vlastníctva,
    • konania týkajúce sa odškodnenia za ujmu spôsobenú pri úradnom konaní osobami, ktoré konajú na základe svojich verejno-správnych právomocí,
    • konania týkajúce sa medzinárodných zmlúv o doprave a preprave tovaru,
    • konania týkajúce sa žalôb v súvislosti s občianskymi právami vyplývajúce z porušenia osobnostných práv, vrátane konaní týkajúcich sa žalôb v súvislosti s odškodnením za takéto porušenie práv, ak sa uplatnia pri podaní žaloby alebo počas konania,
    • konania týkajúce sa cenných papierov,
    • žaloby na ochranu osobnosti,
    • určité spory obchodných spoločností stanovené zákonom:
      1. konania týkajúce sa zrušenia rozhodnutia registračného súdu v súvislosti so zápisom spoločností do registra;
      2. konania týkajúce sa deklaratórnych rozsudkov o existencii, neplatnosti alebo vykonávania zakladajúcich listín alebo stanov;
      3. konania týkajúce sa súdneho preskúmania rozhodnutí o obchodných spoločnostiach;
      4. konania týkajúce sa členstva – medzi členmi (bývalými členmi) a obchodnými spoločnosťami a medzi členmi (bývalými členmi);
      5. konania týkajúce sa nadobudnutia kvalifikovaného podielu;
      6. konania týkajúce sa zmien pravidiel o zodpovednosti pre majiteľov akcií s ručením obmedzeným;
    • niektoré konania týkajúce sa registrovaných spoločností, ktoré nemajú štatút obchodných spoločností:
      1. konania začaté z podnetu orgánu zodpovedného za právny dohľad nad týmito spoločnosťami;
      2. konania týkajúce sa členstva – medzi členmi (bývalými členmi) a obchodnými spoločnosťami a medzi členmi (bývalými členmi);
    • konania týkajúce sa finančných zmlúv uzavretých s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,
    • konania týkajúce sa určenia skutočností v prípadoch, v ktorých výška nároku presahuje uvedenú sumu,
    • konania týkajúce sa nespravodlivých zmluvných podmienok,
    • konania týkajúce sa náhrady škody spôsobenej porušením práv na spravodlivý súdny proces a jeho ukončenia v primeranej lehote,
    • konania, ktoré patria do právomoci župných súdov zo zákona,
    • ak niektorá zo strán sporu patrí do jurisdikcie župného súdu, patrí aj konanie do jurisdikcie tohto súdu.

    Súdy druhého stupňa

    Župné súdy (törvényszékek): pre prípady, ktoré patria do jurisdikcie okresných súdov, ktoré konajú ako súdy prvého stupňa, a prípady, o ktorých rozhodujú správne a pracovné súdy.

    Krajské odvolacie súdy (ítélőtáblák): pre prípady patriace do kompetencie župných súdov, ktoré konajú ako súdy prvého stupňa.

    Kúria (najvyšší súd): pre prípady postúpené krajskými odvolacími súdmi. Aj pre prípady, v ktorých rozhodnutie vydali župné súdy ako súdy prvého stupňa a v ktorých strany s právnym zastúpením spoločne žiadajú, aby sa ich prípadom zaoberal najvyšší súd – v prípade, že je odvolanie založené na porušení hmotného práva. Ak ide o majetkoprávne žaloby, je možné vec postúpiť najvyššiemu súdu len v prípade, že sporná suma prevyšuje 500 000 HUF (približne 1 840 EUR).

    Kúria rozhoduje aj o návrhoch na obnovu konania.

    Zloženie súdov

    Súd prvého stupňa zvyčajne pozostáva z jedného sudcu, ale v prípadoch stanovených zákonom súd pozostáva z jedného sudcu z povolania a dvoch prísediacich, ktorí tvoria trojčlenný senát. Prísediaci majú v súdnych konaniach rovnaké práva a povinnosti ako sudca z povolania. Len sudcovia z povolania však môžu vystupovať ako samosudcovia a predsedovia senátu.

    Súdy druhého stupňa (župné súdy a krajské odvolacie súdy) tvorí senát troch sudcov z povolania.

    Počas súdneho preskúmania zasadá kúria v zložení troch (alebo v niektorých prípadoch – odôvodnených zložitosťou prípadu – piatich) sudcov z povolania.

    Právomoc súdov

    Všeobecná právomoc: Vo všeobecnosti je oprávnený konať súd príslušný podľa miesta trvalého bydliska obžalovaného, keď nemá iný súd výlučnú právomoc. Ďalšie pravidlá týkajúce sa právomoci súdov sú stanovené zákonom (napr. keď obžalovaný nemá trvalé bydlisko, závisí príslušnosť od miesta pobytu).

    Zákon takisto okrem všeobecnej právomoci stanovuje osobitné dôvody právomoci (alternatívna právomoc, výlučná právomoc).

    V prípade alternatívnej právomoci, keď nie je stanovená výlučná právomoc, môže žalobca začať konanie pred iným súdom podľa svojho výberu, ktorý je stanovený zákonom, a nie pred súdom so všeobecnou právomocou (napr. konania týkajúce sa starostlivosti o deti možno začať aj pred súdom príslušným podľa miesta bydliska dieťaťa, konania týkajúce sa náhrady škody možno začať pred súdom podľa miesta alebo oblasti vzniku škody, atď.)

    V prípade výlučnej právomoci možno konanie začať len pred osobitným súdom.

    Systém trestného súdnictva

    Súdy prvého stupňa

    Vo všeobecnosti majú okresné súdy právomoc viesť trestnoprávne konania.

    Župné súdy však môžu viesť konania v týchto osobitných prípadoch:

    1. trestné činy, ktoré sa trestajú odňatím slobody na 15 rokov alebo viac alebo doživotným odňatím slobody;
    2. trestné činy proti štátu (kapitola X trestného zákonníka);
    3. trestné činy proti ľudskosti (kapitola XI trestného zákonníka);
    4. spolčovanie s cieľom spáchania vraždy, usmrtenie z nedbalosti (paragraf 166 ods. 3 a 4 trestného zákonníka), vražda spáchaná v afekte (paragraf 167 trestného zákonníka), ujma na zdraví s podstatným rizikom smrti (alebo spôsobujúca smrť) (paragraf 170 ods. 6 a tretia veta paragrafu 170 ods. 7 trestného zákonníka), únos (paragraf 175/A trestného zákonníka), obchodovanie s ľuďmi (paragraf 175/B trestného zákonníka), trestný čin proti pravidlám lekárskej starostlivosti a lekárskeho výskumu a právu na sebaurčenie vo veci zdravotnej starostlivosti (hlava II kapitoly XII trestného zákonníka);
    5. trestné činy proti priebehu volieb, referend, občianskych iniciatív a európskych občianskych iniciatív (paragraf 211 trestného zákonníka), zneužitie utajovaných skutočností (hlava III kapitoly XV trestného zákonníka), zneužitie právomoci verejného činiteľa (hlava IV kapitoly XV trestného zákonníka), násilie voči osobe požívajúcej medzinárodnú ochranu (paragraf 232 trestného zákonníka), vzbura väzňov (paragraf 246 trestného zákonníka), marenie výkonu rozhodnutia medzinárodného súdu (paragraf 249/B trestného zákonníka), trestné činy proti verejnej (medzinárodnej) súdnej moci (hlava VII a VIII kapitoly XV trestného zákonníka);
    6. teroristické činy (paragraf 261 trestného zákonníka), porušenie medzinárodných hospodárskych reštrikcií (paragraf 261/A trestného zákonníka), únos lietadiel, železničných vagónov, lodí a cestných vozidiel hromadnej dopravy alebo vozidiel vhodných pre hromadnú prepravu tovaru (paragraf 262 trestného zákonníka), účasť v zločineckých organizáciách (paragraf 263/C trestného zákonníka);
    7. zneužitie vojenských výrobkov a služieb, ako aj výrobkov na dvojaké využitie (paragraf 263/B trestného zákonníka), zneužívanie dôverných informácií v obchodnom styku (paragraf 299/A trestného zákonníka), podvod s kapitálovými investíciami (paragraf 299/B trestného zákonníka), organizovanie pyramídových hier (paragraf 299/C trestného zákonníka), pranie špinavých peňazí (paragraf 303 trestného zákonníka);
    8. spôsobenie všeobecného ohrozenia, ktoré spôsobí významnú alebo závažnú finančnú stratu [paragraf 259 ods. 2 písm. b) trestného zákonníka], narušenie prevádzky verejných služieb, ktoré spôsobí významnú alebo mimoriadne závažnú finančnú stratu (paragraf 260 ods. 3 a 4 trestného zákonníka), trestné činy proti počítačovým systémom a údajom, ktoré spôsobia významnú alebo mimoriadne závažnú škodu [paragraf 300/C ods. 4 písm. b) a c) trestného zákonníka], daňové podvody a nesplnenie povinností dohľadu a auditu v súvislosti s daňovým podvodom, ktoré spôsobia významnú alebo závažnú stratu príjmov [paragraf 310 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a) a ods. 6 a takisto paragraf 310/A trestného zákonníka], zneužitie peňažných substitútov, ktoré spôsobí významnú alebo mimoriadne vysokú škodu [paragraf 313/C ods. 5 písm. a) a paragraf 313/C ods. 6 trestného zákonníka], krádež [paragraf 316 ods. 6 písm. a) a paragraf 316 ods. 7 trestného zákonníka] a sprenevera [paragraf 317 ods. 6 písm. a) a paragraf 317 ods. 7 trestného zákonníka] vecí významnej alebo mimoriadne vysokej hodnoty, podvod, ktorý spôsobí významnú alebo mimoriadne vysokú škodu [paragraf 318 ods. 6 písm. a) a paragraf 318 ods. 7 trestného zákonníka], sprenevera finančných prostriedkov, ktorá spôsobí významnú alebo mimoriadne vysokú finančnú stratu [paragraf 319 ods. 3 písm. c) a d) trestného zákonníka], nedbalé hospodárenie s finančnými prostriedkami, ktoré spôsobí významnú alebo závažnú finančnú škodu (paragraf 320 ods. 2 trestného zákonníka), lúpež [paragraf 321 ods. 4 písm. b) trestného zákonníka] a rabovanie [paragraf 322 ods. 3 písm. a) trestného zákonníka] významnej nebo vysokej hodnoty, vandalstvo, ktoré spôsobí významnú alebo mimoriadne vysokú škodu (paragraf 324 ods. 5 a 6 trestného zákonníka), prijatie kradnutého tovaru významnej alebo mimoriadne vysokej hodnoty [paragraf 326 ods. 5 písm. a) a ods. 6 trestného zákonníka], porušenie autorského práva alebo súvisiacich práv, ktoré spôsobí významnú alebo mimoriadne vysokú finančnú škodu (paragraf 329/A ods. 3 trestného zákonníka) a porušenie práv chránených právom priemyselných patentov (paragraf 329/D ods. 3 trestného zákonníka),
    9. trestné činy podliehajúce vojenskému právu;
    10. trestné činy komunizmu a trestné činy, na ktoré sa nevzťahuje premlčacia lehota podľa medzinárodného práva, stanovené zákonom o trestnoprávnej zodpovednosti za zločiny proti ľudskosti a stíhanie niektorých trestných činov spáchaných v období komunistickej diktatúry a neuplatnenie premlčacej lehoty na ne.

    Oblasti právomoci súdov sú spravidla určené oblasťou, v ktorej bol spáchaný trestný čin.

    Ak obžalovaný spáchal činy v rámci právomoci rôznych súdov, potom patrí prípad do právomoci župného súdu.

    Súdy druhého stupňa

    Župné súdy: pre prípady patriace do právomoci okresných súdov, ktoré konajú ako súdy prvého stupňa.

    Krajské odvolacie súdy: pre prípady patriace do právomoci župných súdov, ktoré konajú ako súdy prvého stupňa.

    Kúria: pre prípady patriace do právomoci regionálneho odvolacieho súdu, ak je možné sa proti rozhodnutiu tohto súdu odvolať.

    Súdy tretieho stupňa

    Krajské odvolacie súdy: pre prípady, o ktorých rozhoduje župný súd, ktorý koná ako súd druhého stupňa.

    Kúria: pre prípady, o ktorých rozhoduje krajský odvolací súd, ktorý koná ako súd druhého stupňa.

    Zloženie súdov

    V prípade, že za spáchanie trestného činu hrozí odňatie slobody na osem alebo viac rokov, okresný súd koná ako senát jedného sudcu z povolania a dvoch prísediacich. V ostatných prípadoch koná sudca sám.

    Župný súd, ktorý koná ako súd prvého stupňa, takisto koná ako senát zložený z jedného sudcu z povolania a dvoch prísediacich.

    Súd, ktorý koná ako súd druhého alebo tretieho stupňa koná ako senát zložený z troch sudcov z povolania. Kúria koná ako senát zložený z troch alebo piatich sudcov z povolania.

    Súvisiace webové lokality

    Odkaz sa zobrazí v novom okneOficiálna webová lokalita súdov v Maďarsku

    Posledná aktualizácia: 30/10/2019

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Malta

    V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov na Malte.

    Všeobecné súdy – úvod

    V tabuľkách uvedených ďalej môžete nájsť informácie o organizácii všeobecných súdov na Malte.

    Občianskoprávne súdy

    Odvolací súd

    Druhostupňový



    Odvolanie

    Odvolací súd prejednáva odvolania proti rozhodnutiam občianskoprávnych súdov, ktoré vydali v rámci svojej vyššej alebo nižšej právomoci. i) Tento súd rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam Prvej komory Občianskoprávneho súdu a sekcie Občianskoprávneho súdu pre rodinné právo. ii) Tento súd prejednáva vo svojej právomoci v oblasti občianskeho práva aj odvolania proti rozhodnutiam zmierovacích súdov a Tribunálu pre drobné pohľadávky.

    i) Tvoria ho traja sudcovia.


    ii) Tvorí ho jeden sudca.

    Občianskoprávny súd

    Prvá komora Občianskoprávneho súdu

    Občianskoprávny súd (nesporová sekcia)






    Občianskoprávny súd (sekcia pre rodinné právo)

    Prvostupňový

    Prvé komory občianskoprávnych súdov prejednávajú veci z oblasti občianskeho a/alebo obchodného práva, ktoré presahujú vecnú pôsobnosť Zmierovacieho súdu. V rámci svojej ústavnej právomoci tento súd takisto prejednáva sťažnosti na porušenie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú chránené ústavou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    Občianskoprávny súd (nesporová sekcia) je súdom dobrovoľnej príslušnosti a zodpovedá za zbavenie alebo obmedzenie svojprávnosti osôb postihnutých duševnou poruchou, ustanovenie ich zákonných zástupcov, dedičské konanie a zistenie dedičov. Slúži aj ako depozitár tajných závetov.

    Tento súd prejednáva všetky veci týkajúce sa rodinného práva, ako je anulovanie manželstva, rozluka, rozvod, príspevky na výživu a starostlivosť o dieťa atď.

    Predsedá sudca.





    Predsedá sudca.





    Predsedá sudca.

    Zmierovací súd

    Prvostupňový

    V občianskoprávnych veciach majú zmierovacie súdy iba nižšie právomoci prvého stupňa, v zásade obmedzené na spory, ktorých hodnota neprevyšuje 15 000 EUR.

    Predsedá zmierovací sudca.

    Zmierovací súd pre Gozo

    Prvostupňový

    V občianskoprávnych veciach má Zmierovací súd pre Gozo dvojitú právomoc:

    nižšie právomoci, ktoré sú rovnaké ako v prípade Zmierovacieho súdu pre Maltu, a vyššie právomoci, ktoré sú rovnaké ako v prípade Prvej komory Občianskoprávneho súdu mimo ústavných právomocí a v prípade Občianskoprávneho súdu (jeho nesporovej sekcie).

    Predsedá zmierovací sudca.

    Tribunál pre drobné pohľadávky

    Prvostupňový

    Tento tribunál rozhoduje v skrátenom konaní podľa zásad spravodlivosti a práva o pohľadávkach, ktorých hodnota je nižšia než 5 000 EUR.

    Predsedá arbiter.

    Trestné súdy

    Odvolací trestný súd

    Druhostupňový

    Tento súd prejednáva v rámci vyššej právomoci najmä odvolania podané proti rozhodnutiam Trestného súdu. Tento súd v rámci nižšej právomoci prejednáva odvolania proti rozhodnutiam zmierovacích súdov v trestných veciach.

    Tvoria ho traja sudcovia.

    Tvorí ho jeden sudca.

    Trestný súd

    Prvostupňový

    Tento súd funguje ako trestný súd a prejednáva trestné veci, ktoré nespadajú do pôsobnosti zmierovacích súdov.

    Predsedá sudca, ktorý zasadá s deväťčlennou porotou.

    Zmierovací súd

    Prvostupňový

    V trestných veciach má tento súd dvojaké právomoci: ako trestný súd v rámci svojej súdnej príslušnosti a ako vyšetrovací súd v prípade trestných činov, ktoré spadajú do právomoci Trestného súdu.

    i) Trestný súd – má právomoc prejednávať všetky trestné veci týkajúce sa trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní najviac šesť mesiacov.

    ii) Vyšetrovací súd – tento súd vedie prípravné konanie a v prípade zistenia skutočností nasvedčujúcich spáchaniu závažného trestného činu postúpi príslušné záznamy generálnemu prokurátorovi. V prípade súhlasu obvineného generálny prokurátor môže veci, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní najviac desať rokov, vrátiť na prejednanie a rozhodnutie späť na zmierovací súd.

    Predsedá zmierovací sudca.

    Zmierovací súd pre Gozo

    Prvostupňový

    V trestných veciach má Zmierovací súd pre Gozo rovnaké právomoci ako zmierovací súd zasadajúci ako trestný súd a ako vyšetrovací súd.

    Predsedá zmierovací sudca.

    Súd pre mladistvých

    Prvostupňový

    Súd pre mladistvých prejednáva obžaloby voči maloletým mladším ako 16 rokov a môže vydávať aj príkazy na umiestnenie do náhradnej starostlivosti.

    Predsedá zmierovací sudca a súd tvoria dvaja ďalší členovia.

    Právne databázy

    Na maltskej stránke Organizácia súdnictva v členských štátoch – Malta nájdete podrobné informácie s odkazmi na príslušné databázy.

    Súvisiace odkazy

    #_Related_LinksOdkaz sa zobrazí v novom okneMinisterstvo spravodlivosti, kultúry a miestnej samosprávy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – rozhodnutia súdov online

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – súdne konania

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – používanie siení

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – štatistika

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – súdne predaje majetku dražbou

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – občianskoprávne tlačivá (v maltčine)

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSúdni znalci

    Odkaz sa zobrazí v novom oknePrávne služby (právne predpisy Malty)

    Posledná aktualizácia: 22/12/2016

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Holandsko

    V tejto sekcii sa uvádzajú informácie o organizácii všeobecných súdov v Holandsku.

    Okresné súdy

    Väčšina súdnych konaní sa začína na okresnom súde (rechtbank). V Holandsku existuje 11 okresných súdov.

    Každý súd pozostáva z viacerých úsekov:

    • občianske právo (spory medzi občanmi)
    • správne právo (občan proti verejnej správe)
    • trestné právo (trestné činy)
    • miestne prípady (kantonzaken, ktoré sa vzťahujú napríklad na nájomné, dlhy, odvolania proti dopravným pokutám, pracovné spory a menej závažné trestné činy)

    Odvolania

    Strana sporu, ktorá nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu sa môže odvolať. Trestnými a občianskymi prípadmi sa zaoberá jeden zo štyroch odvolacích súdov (gerechtshoven). V správnych prípadoch sa v závislosti od predmetu odvolania odvolaním môže zaoberať:

    • odvolací súd
    • centrálny odvolací súd (Centrale Raad van Beroep)
    • odvolací súd pre obchodné a priemyselné veci (College van Beroep voor het bedrijfsleven)
    • štátna rada (Raad van State), úsek správnych sporov (Afdeling bestuursrechtspraak)

    Najvyšší súd (Hoge Raad)

    Najvyšší súd Holandska je najvyšším súdnym orgánom v Holandsku v oblasti občianskeho práva, trestného práva a daňového práva. Najvyšší súd môže zvrátiť rozsudky najmä odvolacích súdov (proti ich rozhodnutiam sa možno odvolať na najvyšší súd pre porušenie práva, tento proces je známy ako cassatie). Najvyšší súd je tiež poverený dohľadom nad jednotou práva a vývojom holandského práva.

    Viac informácií o organizácii súdnictva sa uvádza na webovom sídle Odkaz sa zobrazí v novom oknerechtspraak.nl.

    Právne databázy

    Súdy uverejňujú veľkú časť vynesených rozsudkov. Tieto rozhodnutia a rozsudky sú zahrnuté do databázy a sprístupnené verejnosti na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom oknerechtspraak.nl.

    Je prístup do databázy bezplatný?

    Áno, prístup je bezplatný.

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneHolandská justícia a Najvyšší súd Holandska

    Odkaz sa zobrazí v novom okneInformácie o holandskej justícii (v anglickom jazyku)

    Posledná aktualizácia: 17/04/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Rakúsko

    V nasledujúcej časti sa dozviete informácie o všeobecných súdoch v občianskych a trestných veciach v Rakúsku.

    Všeobecné súdy – úvod

    Všeobecné súdy sú organizované na 4 úrovniach. V súčasnosti (septembra 2019) sú za rozhodovanie v právnych veciach zodpovedné tieto súdy:

    • 115 okresných súdov,
    • 20 krajinských súdov,
    • 4 najvyššie krajinské súdy a
    • Najvyšší súd.

    Od začiatku roka 2013 sa počet okresných súdov postupne znižoval zlučovaním okresných súdov v Hornom Rakúsku, Dolnom Rakúsku a Štajersku a od 1. júla 2014 je ich 116. Na druhú polovicu roka 2017 a na roky 2018 a 2019 sa stanovili ďalšie zmeny v štruktúre okresných súdov, v dôsledku čoho sa ich počet zníži o tri súdy.

    Prokuratúry zabezpečujú ochranu verejného záujmu v trestných veciach. Ide o:

    • 16 prokuratúr,
    • Ústrednú prokuratúru pre stíhanie hospodárskej trestnej činnosti a korupcie,
    • 4 vyššie prokuratúry a
    • Generálnu prokuratúru.

    Existuje 28 väzníc na výkon trestov odňatia slobody.

    A. Organizácia súdnictva: civilné a trestné súdy

    Spory sa na prvom stupni prideľujú buď okresným, alebo krajinským súdom. Vymedzenie príslušnosti v občianskych veciach sa uskutočňuje zásadne podľa druhu sporu (vlastná príslušnosť – Eigenzuständigkeit), vo všetkých ostatných prípadoch podľa hodnoty predmetu sporu (príslušnosť podľa hodnoty – Wertzuständigkeit). Vlastná príslušnosť je vždy nadradená príslušnosti podľa hodnoty.

    V trestných veciach sa vymedzenie príslušnosti riadi podľa výšky trestu, ktorý hrozí za predmetný trestný čin.

    Okresné súdy (prvá organizačná úroveň)

    Okresné súdy sú súdmi prvého stupňa pre:

    • občianske veci s hodnotou sporu do 15 000 EUR (príslušnosť podľa hodnoty),
    • určité druhy sporov (bez ohľadu na hodnotu sporu), najmä pre rodinné a majetkoprávne veci (vlastná príslušnosť),
    • rozhodovanie v trestnoprávnych veciach v prípade prečinov, za ktoré sa udeľuje iba pokuta alebo trest odňatia slobody maximálne na 1 rok, alebo iba hrozí takýto trest odňatia slobody (napr. ublíženie na zdraví z nedbalosti, krádež).

    Krajinské súdy, resp. súdne dvory prvého stupňa (druhá organizačná úroveň)

    Krajinské súdy (v trestných veciach), resp. súdne dvory prvého stupňa (v občianskych veciach) sú príslušné:

    • ako súdy prvého stupňa na rozhodovanie v právnych záležitostiach, ktoré nie sú pridelené okresným súdom; okrem toho platí vlastná príslušnosť pre spory podľa zákona o zodpovednosti za atómovú energiu, zákona o úradnom ručení, zákona o ochrane osobných údajov a pre spory týkajúce sa hospodárskej súťaže alebo autorských práv,
    • ako súdy druhého stupňa na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

    Najvyššie krajinské súdy, resp. súdne dvory druhého stupňa (tretia organizačná úroveň)

    Tieto súdy boli zriadené na tretej organizačnej úrovni. Majú sídla vo Viedni (pre Viedeň, Dolné Rakúsko a Burgenland), v Grazi (pre Štajersko a Korutánsko), Linzi (pre Horné Rakúsko a Salzburg) a Innsbrucku (pre Tirolsko a Vorarlbersko).

    Tieto súdy rozhodujú v občianskych a trestných veciach ako odvolacie súdy (na druhom stupni).

    Okrem toho tieto súdy zohrávajú osobitnú úlohu v správe justičného systému. Predseda najvyššieho krajinského súdu, resp. súdneho dvora druhého stupňa je súčasne poverený vedením správy všetkých súdov nachádzajúcich sa v oblasti pôsobnosti jeho súdu; pri výkone tejto funkcie bezprostredne podlieha len spolkovému ministrovi spravodlivosti.

    Najvyšší súd (štvrtá organizačná úroveň)

    Najvyšší súd vo Viedni je súdom najvyššieho stupňa v občianskych a trestných veciach. Zároveň s Ústavným súdom a Správnym súdom sa označuje ako Najvyšší súd. To znamená, že proti jeho rozhodnutiam už neexistujú žiadne ďalšie (vnútroštátne) právne prostriedky.

    Judikatúra Najvyššieho súdu prispieva podstatnou mierou k zachovaniu jednotného uplatňovania práva na celom spolkovom území.

    Hoci nižšie súdy nie sú podľa zákona viazané jeho rozhodnutiami, spravidla sa riadia judikatúrou najvyšších súdov.

    B. Občianske súdnictvo

    Občianske súdnictvo sa člení na všeobecné občianske konanie, pracovnoprávne konanie, obchodné veci a nesporové konanie.

    Vo všeobecnom občianskom konaní sa rozhoduje vo veciach súkromného práva, ktoré nepatria do príslušnosti obchodných alebo pracovných súdov, alebo pre ktoré je určené nesporové konanie.

    C. Úradný postup

    C.1. Úradný postup v občianskych veciach

    Vo všeobecnom občianskom konaní existujú v zásade dva odlišné úradné postupy, ktoré môžu byť zakaždým trojstupňové. Spory sa na prvom stupni prideľujú buď okresným, alebo krajinským súdom.

    Ak je na prvom stupni príslušný okresný súd, odvolanie sa podáva na súdnom dvore prvého stupňa. Tam o odvolaní rozhoduje odvolací senát.

    Ak na prvom stupni rozhoduje súdny dvor prvého stupňa, odvolanie sa podáva na súdnom dvore druhého stupňa, kde rozhodne odvolací senát na druhom stupni.

    Súdy druhého stupňa sú povolané len na preverenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Rozhodujú preto vo veci zásadne len na základe vecných návrhov predložených v závere ústneho konania prvého stupňa a predmetného skutkového stavu k tomuto okamihu. Súdy druhého stupňa môžu vo veci rozhodnúť samostatne (potvrdenie alebo zmena). Na tento účel môžu konanie – v rámci vymedzenom návrhmi a prednesmi na prvom stupni – úplne alebo čiastočne uskutočniť znovu alebo ho doplniť, alebo zrušiť rozhodnutie prvého stupňa a nariadiť mu nové rozhodnutie, alebo žalobu zamietnuť.

    Vo veciach, ktoré si vyžadujú rozhodnutie o právnych otázkach zásadného významu, je možné aj ďalšie odvolanie na Najvyšší súd.

    Najvyšší súd už rozhoduje len o právnych otázkach, preto je pri svojom rozhodovaní viazaný predchádzajúcimi zistenými skutočnosťami. Posudzuje preto už len správnosť rozhodnutia, ktoré bolo urobené na tomto základe, alebo zohľadní neplatnosť a v obmedzenom rozsahu aj procesné chyby predchádzajúceho konania. Najvyšší súd nepôsobí len kasačne; môže rozhodnúť vo veci aj sám (potvrdiť alebo zmeniť), môže zrušiť predchádzajúce rozhodnutia a nariadiť súdu prvého alebo druhého stupňa nové rozhodnutie, alebo žalobu zamietnuť.

    Na prvom stupni rozhoduje vo väčšine prípadov samosudca (a len pri sporoch nad 100 000 EUR na návrh jednej zo strán senát zložený z troch sudcov). Na druhom stupni rozhoduje senát zložený z troch sudcov, na Najvyššom súde senát zložený z piatich sudcov. Ak ide o právnu otázku zásadného významu (napríklad o zmenu ustálenej judikatúry), zasadá na Najvyššom súde takzvaný posilnený senát, zložený z jedenástich sudcov.

    C.2. Úradný postup v trestných veciach

    V trestnoprávnom konaní existujú dva stupne.

    Ak vo veci rozhoduje na prvom stupni okresný súd, odvolanie možno podať:

    • pre neplatnosť,
    • proti rozsahu uznanej viny a uloženého trestu.

    Nadradený krajinský súd rozhoduje o tom prostredníctvom senátu v zložení troch sudcov.

    Ak vo veci rozhoduje na prvom stupni samosudca krajinského súdu (vo všetkých trestných činoch a prečinoch s hrozbou trestu odňatia slobody maximálne na päť rokov, napríklad pri podaní falošného svedectva na súde), odvolanie možno podať:

    • pre neplatnosť,
    • proti rozsahu uznanej viny a uloženého trestu.

    Nadradený najvyšší krajinský súd o tom rozhoduje prostredníctvom senátu v zložení troch sudcov.

    Ak na krajinskom súde vo veci rozhoduje senát zložený z laických sudcov (Schöffengericht) alebo laickej poroty (Geschworenengericht) ako súd prvého stupňa, odvolanie o zrušenie rozhodnutia sa podáva na Najvyšší súd. Ak sa však odvolanie týka len rozsahu uloženého trestu, rozhodnutie prijme nadradený najvyšší krajinský súd.

    D. Prostriedky nápravy

    V rámci všeobecného občianskeho konania možno proti rozsudkom prvého stupňa bojovať nápravným prostriedkom odvolania. Odvolanie možno podať vo všetkých prípadoch z dôvodu neplatnosti alebo nesprávneho právneho posúdenia v určitých veciach alebo v každom prípade pri peňažnej hodnote sporu od 2 700 EUR, a to aj z dôvodu procesných chýb alebo nesprávneho zistenia skutočností.

    Proti rozsudkom druhého stupňa možno bojovať nápravným prostriedkom revízie. Tento prostriedok nápravy adresovaný Najvyššiemu súdu však podlieha – v závislosti od vecnej podstaty – rôznym obmedzeniam. V zásade rozhoduje Najvyšší súd už len o právnych otázkach značného významu; existencia takejto otázky je preto predpokladom na to, aby Najvyšší súd prijal návrh na revíziu. Odhliadnuc od toho sú rozsudky druhého stupňa v určitých veciach s peňažnou hodnotou sporu nižšou ako 5 000 EUR v každom prípade nenapadnuteľné, alebo musí byť revízia podaná na Najvyšší súd pripustená aj na druhom stupni (bezprostredne alebo novým návrhom), ak peňažná hodnota sporu nepresahuje 30 000 EUR.

    E. Právne databázy

    Všeobecné informácie o justičnom systéme v Rakúsku sú uvedené na Odkaz sa zobrazí v novom oknewebovom sídle rakúskeho ministerstva spravodlivosti.

    Je prístup do databázy bezplatný?

    Áno, prístup na webové sídlo rakúskeho ministerstva spravodlivosti je bezplatný.

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom oknePrávomoc súdov – Rakúsko

    Posledná aktualizácia: 14/10/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Poľsko

    V tejto časti získate informácie o organizácii všeobecných súdov v Poľsku.

    Všeobecné súdy

    Systém všeobecných súdov tvoria odvolacie súdy (sądy apelacyjne), krajské súdy (sądy okręgowe) a okresné súdy (sądy rejonowe). Tieto súdy okrem iného rozhodujú vo veciach, ktoré sa týkajú trestného práva, občianskeho práva, rodinného práva a práva upravujúceho záležitosti maloletých, obchodného práva, pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia – s výnimkou veci zverených iným špecializovaným súdom, ako napríklad vojenským súdom.

    Všeobecné súdy vedú aj registre pozemkov a hypoték, ako aj register záložných práv, štátny súdny register a štátny register trestov.

    Občianskoprávne súdy:

    Na každom odvolacom, krajskom a okresnom súde je oddelenie civilného práva (wydział cywilny).

    Trestné súdy

    Na každom odvolacom, krajskom a okresnom súde je oddelenie trestného práva (wydział karny).

    Právne databázy

    Na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom oknepoľskej vlády je uvedený zoznam právnych aktov uverejnených od roku 1918.

    Prístup do databázy je bezplatný.

    Posledná aktualizácia: 10/12/2012

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Portugalsko

    V tejto časti sa uvádzajú informácie o organizácii všeobecných súdov v Portugalsku.

    Organizácia všeobecných súdov

    Okrem ústavného súdu (Tribunal Constitucional), ktorý je konkrétne zodpovedný za výkon spravodlivosti v ústavných veciach, existujú v Portugalsku tieto kategórie súdov:

    1. Najvyšší súdny dvor (Supremo Tribunal de Justiça) a súdy prvého a druhého stupňa,
    2. Najvyšší správny súd (Supremo Tribunal Administrativo) a iné administratívne a daňové súdy,
    3. Dvor audítorov (Tribunal de Contas).

    Existovať môžu aj námorné súdy (tribunais marítimos), arbitrážne (tribunais arbitrais) a zmierovacie súdy (julgados de paz).

    V zákone sú ustanovené prípady a spôsoby, keď uvedené súdy môžu predstavovať samostatne alebo spoločne kompetenčný súd (Tribunal dos Conflitos – súd, ktorý sa zaoberá spormi v oblasti právomoci).

    Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa vojenských súdov (tribunais militares), ktoré môžu byť zriadené počas vojnového obdobia, je zakázaná existencia súdov, ktoré majú výlučnú právomoc rozhodovať o niektorých kategóriách trestných činov.

    Súdy

    Najvyšší súdny dvor

    Najvyšší súdny dvor je najvyšší orgán v hierarchii súdov bez toho, aby bola dotknutá právomoc ústavného súdu. Pozostáva zo senátov, ktoré rozhodujú v občianskych, trestných a sociálnych veciach.

    Sídli v Lisabone a má právomoc nad celým územím Portugalska.

    Najvyšší súdny dvor pracuje pod vedením predsedu (predsedajúci sudca) a zasadá v pléne (zloženom zo všetkých sudcov, ktorí tvoria jednotlivé senáty), v špecializovaných komorách a v senátoch.

    Najvyšší súdny dvor okrem zákonom stanovených výnimiek rozhoduje len o právnych otázkach.

    Odvolacie súdy

    Odvolacie súdy (tribunais da relação) sú spravidla súdy druhého stupňa.

    Odvolacie súdy v súčasnosti sídlia v týchto mestách: Lisabon, Porto, Coimbra, Évora a Guimarães. Pôsobia pod vedením predsedu (predsedajúci sudca) a zasadajú v pléne, ako aj v senátoch.

    Odvolacie súdy majú senáty pre občianske, trestné, sociálne veci, veci týkajúce sa rodiny a mládeže, obchodu, duševného vlastníctva a hospodárskej súťaže, regulácie a dohľadu. Existencia senátov pre sociálne veci, veci týkajúce sa rodiny a mládeže, obchodu, duševného vlastníctva a hospodárskej súťaže, regulácie a dohľadu bude závisieť od množstva a náročnosti potrebnej práce. Zriadené sú na príkaz najvyššej súdnej rady na základe návrhu predsedu príslušného odvolacieho súdu.

    Súdy prvého stupňa (Tribunais judiciais de 1.ª Instância)

    Súdy prvého stupňa sú spravidla okresné súdy (tribunais de comarca). Majú právomoc vo všetkých záležitostiach, ktoré nie sú pridelené iným súdom. Okresné súdy majú všeobecnú a špecializovanú právomoc.

    Okresné súdy sú rozdelené do senátov so špecializovanou alebo všeobecnou právomocou, ako aj do miestnych „satelitných“ senátov. Senáty sú pomenované podľa typu konania, s ktorým sa zaoberajú a názvu obce, kde sú situované.

    Zriadené môžu byť tieto senáty:

    1. ústredné občianske (Central cívil);
    2. miestne občianske (Local cívil);
    3. ústredné trestné (Central criminal);
    4. miestne trestné (Local criminal);
    5. miestne priestupkové (Local de pequena criminalidade);
    6. trestné vyšetrovanie (Instrução criminal);
    7. rodina a mládež (Família e menores).
    8. zamestnanosť (Trabalho).
    9. obchodné (Comércio).
    10. exekučné (Execução).

    Súdy prvého stupňa pracujú v závislosti od prípadu buď so samosudcami, plénami alebo plénom a porotou. Každý okresný súd má predsedu s právomocou na zastupovanie a vedenie, riadenie prípadov, administratívne a funkčné riadenie.

    Ak na tom istom súde alebo senáte pracuje viac než päť sudcov, predseda súdu môže po vypočutí iných sudcov navrhnúť najvyššej súdnej rade vymenovanie koordinujúceho súdneho sudcu (magistrado judicial coordenador) pre jeden alebo viac senátov po predchádzajúcom súhlase príslušného sudcu. Koordinujúci súdny sudca vykonáva pod vedením predsedu súdu úlohy, ktorými ho tento sudca poveril, bez toho, aby bola dotknutá jeho právo postúpiť prípad na vyšší súd (avocação) a musí vysvetliť svoju prácu, kedykoľvek ho k tomu vyzve predsedajúci sudca.

    Správne a daňové súdy

    Správne a daňové súdy majú právomoc rozhodovať o žalobách a odvolaniach týkajúcich sa riešenia sporov vyplývajúcich z právnych vzťahov v správnych a daňových veciach. Správne a daňové súdy:

    1. najvyšší správny súd;
    2. ústredné správne súdy;
    3. okresné správne súdy;
    4. daňové súdy.

    Najvyšší správny súd

    Najvyšší správny súd je najvyšší orgán v hierarchii správnych a daňových súdov bez toho, aby bola dotknutá právomoc ústavného súdu.

    Sídli v Lisabone a má právomoc nad celým územím Portugalska.

    Najvyšší správny súd pozostáva zo senátu pre správne spory a zo senátu pre daňové spory. Jeho hlavnou úlohou je rozhodovať o odvolaniach proti rozsudkom vyneseným ústrednými správnymi súdmi.

    Najvyšší správny súd pracuje pod vedením predsedu (predsedajúci sudca), ktorému pomáhajú traja podpredsedovia.

    V závislosti od prejednávaného prípadu súd rozhoduje v pléne, v plnom zložení pre každý senát alebo v senáte. Právne otázky sa skúmajú len v pléne alebo plnom zložení pre každý senát.

    Ústredné správne súdy

    Ústredné správne súdy sú spravidla súdy druhého stupňa so správnou právomocou. V súčasnosti existujú dva ústredné správne súdy (severný a južný).

    Ich hlavnou úlohou je rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných správnych súdov a daňových súdov.

    Každý ústredný správny súd pozostáva zo senátu pre správne spory a zo senátu pre daňové spory.

    Ústredné správne súdy pracujú pod vedením predsedu (predsedajúci sudca), ktorému pomáhajú dvaja podpredsedovia.

    Ústredné správne súdy skúmajú skutkové okolnosti a právne otázky.

    Okresné správne súdy

    Sú to súdy prvého stupňa, ktorých hlavnou úlohou je rozhodovať v sporoch týkajúcich sa správnych a daňových veciach. Môžu fungovať samostatne, pod názvom okresné správne súdy alebo daňové súdy alebo spoločne pod názvom správny a daňový súd.

    Pracujú pod vedením predsedu, ktorý je menovaný na päťročné funkčné obdobie radou CSTAF (Conselho Superior dos Tribunais Administrativos e Fiscais – Najvyššia rada pre správne a daňové súdy).

    Týmto súdom spravidla predsedá samosudca, ale v zákone sa uvádza, že v niektorých prípadoch tomu môže byť aj inak.

    Zmierovacie súdy

    Zmierovacie súdy (julgados de paz) ponúkajú alternatívnu formu riešenia sporov, ktorá má výlučne občiansky charakter, vo veciach s nízkou finančnou hodnotou a nie v oblasti rodinného práva, dedičského práva a pracovného práva.

    V súlade so zákonom č. 78/2011 z 13. júla 2004 v znení neskorších predpisov majú právomoc prejednávať určovacie žaloby, ktorých hodnota nepresahuje sumu v právomoci nižších súdov (15 000 EUR), a rozhodovať o nich.

    Podľa článku 9 toho istého zákona zmierovacie súdy majú právomoc prejednávať a rozhodovať o:

    1. žalobách na presadzovanie splnenia povinností okrem tých, ktoré súvisia s plnením finančného záväzku v rámci zmlúv o pristúpení;
    2. žalobách na vzdanie sa hnuteľného majetku;
    3. žalobách vyplývajúcich z práv a povinností spoluvlastníkov, keď príslušné valné zhromaždenie nestanovilo povinnosť rozhodcovského konania na urovnanie sporov medzi spoluvlastníkmi alebo medzi spoluvlastníkmi a správcom;
    4. žalobách na riešenie sporov medzi vlastníkmi budov týkajúcich sa dočasného núteného prechodu, prirodzeného odtoku vôd, ochrany proti povodniam, spoločného využívania jarkov, kanálov, živých plotov; otvárania okien, dverí, balkónov a podobných konštrukcií; odtokových systémov na odvádzanie vody zo striech, vysádzania stromov a kríkov, vnútorných a vonkajších stien a priečok;
    5. žalobách na navrátenie majetku, vlastníckych žalobách, žalobách týkajúcich sa vydržania, akvizície a rozdelenia (majetku v spoločnej držbe;
    6. žalobách týkajúcich sa práva používať a spravovať majetok v spoločnej držbe, práv k stavbám, užívacích práv, práv na užívanie a bývanie a vecné právo na časovo vymedzené užívanie ubytovacích zariadení;
    7. žalobách týkajúcich sa prenájmu nehnuteľnosti okrem vysťahovania;
    8. žalobách týkajúcich sa zmluvnej aj mimozmluvnej občianskej zodpovednosti;
    9. žalobách týkajúcich sa neplnenia zmlúv okrem pracovných zmlúv a prenájmov na vidieku;
    10. žalobách týkajúcich sa všeobecnej záruky záväzkov.

    Zmierovacie súdy majú právomoc aj na pojednávanie v prípade žiadostí o občianskoprávne odškodnenie, keď nebolo vznesené obvinenie alebo sa od neho upustilo v dôsledku:

    1. ublíženia na zdraví;
    2. ublíženia na zdraví v dôsledku nedbanlivosti;
    3. urážky na cti;
    4. krivého obvinenia;
    5. krádeže;
    6. škody;
    7. poškodzovania pamiatok;
    8. podvodom nadobudnutých potravín, nápojov alebo služieb.

    Podľa článku 16 každý zmierovací súd má k dispozícii mediačnú službu pre tých, ktorí ju požadujú ako alternatívny spôsob riešenia sporov. Jej cieľom je podporiť včasné vyriešenie sporov dohodou medzi stranami sporu. Táto služba je oprávnená sprostredkovať urovnanie všetkých sporov, ktoré môžu byť predmetom mediácie, dokonca aj takých, ktoré nepatria do právomoci zmierovacích súdov.

    Posledná aktualizácia: 13/09/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Rumunsko

    Na tejto stránke sa uvádzajú informácie o súdoch v Rumunsku.

    Úvod do súdneho systému Rumunska

    Rumunský súdny systém má túto štruktúru:

    Súdy a prokuratúra

    Úroveň 1

    1. Súdy prvého stupňa (176)
    2. Prokuratúra

    Úroveň 2

    1. Tribunály (42)
    2. Špecializované súdy (3)
    3. Špecializované súdy pre mladistvých a rodinné veci (1)
    4. Prokuratúra

    Úroveň 3

    1. Odvolacie súdy (15)
    2. Prokuratúra

    Úroveň 4

    1. Najvyšší kasačný a odvolací súd
    2. Prokuratúra
    • Rumunský súdny systém zahŕňa Najvyšší kasačný a odvolací súd (Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie) a iné súdy.

    Tribunály a súdy

    Najvyšší kasačný a odvolací súd

    Ako najvyšší súd v Rumunsku je jedinou súdnou inštitúciou, ktorá má právomoc zabezpečovať jednotný výklad a jednotné uplatňovanie práva ostatnými súdmi. „Dovolanie v záujme práva“ je hlavným zavedeným postupom, ktorý umožňuje dosiahnuť tento cieľ.

    Najvyšší kasačný a odvolací súd má štyri komory a každá z nich má vlastné právomoci:

    • prvá občianskoprávna komora,
    • druhá občianskoprávna komora,
    • trestná komora,
    • komora pre správne a daňové spory.

    Štyri senáty s piatimi sudcamispojené komory (Secțiile Unite)senát poverený preskúmaním opravných prostriedkov v záujme práva a senát poverený preskúmaním niektorých právnych záležitostí predstavujú ďalšie štruktúry najvyššieho súdu s vlastnými právomocami.

    Prvá občianskoprávna komora, druhá občianskoprávna komora a komora pre správne a daňové spory na Najvyššom kasačnom a odvolacom súde rozhodujú v odvolacom konaní o rozhodnutiach, ktoré vydali odvolacie súdy, a o ďalších rozhodnutiach v prípadoch stanovených zákonom, ako aj o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, ktoré nenadobudli právoplatnosť, alebo súdnym aktom akejkoľvek povahy, ktoré nemožno napadnúť iným spôsobom, a v prípade, ak sa prerušilo konanie na odvolacom súde.

    Trestná komora Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu rieši:

    1. na prvom stupni prípady a podania, ktoré podľa zákona patria na prvom stupni do právomoci Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu.

    Trestná komora Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu rozhoduje na prvom stupni o trestných činoch vlastizrady, o trestných činoch, ktoré spáchali senátori, poslanci a rumunskí poslanci Európskeho parlamentu, členovia vlády, sudcovia Ústavného súdu, členovia Vyššej sudcovskej rady, sudcovia Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu, ako aj prokurátori prokuratúry pri Najvyššom kasačnom a odvolacom súde;

    1. odvolania proti rozhodnutiam v trestných veciach, ktoré na prvom stupni vydali odvolacie súdy a Vojenský odvolací súd;
    2. opravné prostriedky proti rozhodnutiam v trestných veciach, ktoré na prvom stupni vydali odvolacie súdy, Vojenský odvolací súd a trestná komora Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu;
    3. odvolania proti rozhodnutiam, ktoré nie sú právoplatné, alebo akýmkoľvek súdnym aktom, ktoré nemožno napadnúť iným spôsobom, a ak bolo prerušené konanie na odvolacom súde;
    4. dovolania proti právoplatným rozhodnutiam v trestných veciach podľa podmienok stanovených zákonom;
    5. predloženie návrhov na vydanie predbežného rozhodnutia s cieľom vyriešiť určité právne otázky;
    6. spory týkajúce sa právomoci v prípadoch, keď je vyšším súdom spoločným pre súdy s kompetenčným sporom;
    7. žiadosti o postúpenie veci príslušného odvolacieho súdu inému odvolaciemu súdu;
    8. iné prípady stanovené zákonom.

    Senáty piatich sudcov

    Podľa článku 24 opätovne zverejneného zákona č. 304/2004 v znení neskorších zmien a doplnení senáty piatich sudcov skúmajú odvolania proti rozhodnutiam, ktoré na prvom stupni vydala trestná komora Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu, ako aj dovolania proti rozhodnutiam, ktoré v odvolacom konaní vydali senáty piatich sudcov po predbežnom prijatí, rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozsudkom, ktoré počas procesu na prvom stupni vyniesla trestná komora Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu, o disciplinárnych prípadoch v súlade so zákonom a o iných prípadoch, ktoré podľa zákona patria do ich právomoci, ako aj o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktorými sa zamieta postúpenie veci Ústavnému súdu a ktoré vydal iný senát piatich sudcov. Podľa článku 51 ods. 3 opätovne uverejneného zákona č. 317/2004 senáty piatich sudcov skúmajú odvolania proti rozhodnutiam vydaným Vyššou sudcovskou radou v disciplinárnych prípadoch.

    Najvyšší kasačný a odvolací súd zasadá v spojených komorách s cieľom:

    1. preskúmať žiadosti týkajúce sa zmien jeho vlastnej judikatúry;
    2. rozhodnúť o predložení návrhu na Ústavný súd v rámci kontroly ústavnosti zákonov pred ich vyhlásením.

    Odvolací súd

    Na čele odvolacích súdov v Rumunsku stojí predseda, ktorému môže asistovať jeden alebo dvaja podpredsedovia.

    Odvolací súd pozostáva zo sekcií alebo komôr, ktoré sa špecializujú na:

    • občianske veci,
    • trestné veci,
    • právo týkajúce sa mladistvých a rodinné právo,
    • správne a daňové veci,
    • pracovné právo a sociálne zabezpečenie, právo obchodných spoločností, prípady týkajúce sa obchodného registra, platobnej neschopnosti, nekalej hospodárskej súťaže a iných oblastí a
    • námorné a riečne právo.

    Každý z pätnástich odvolacích súdov má právnu subjektivitu a v rámci svojej právomoci spája viacero tribunálov (priemerne tri).

    V občianskych veciach odvolacie súdy riešia tieto prípady:

    na prvom stupni návrhy týkajúce sa správnych a daňových sporov v súlade s osobitnými predpismi,

    odvolacom konaní opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa,

    ako odvolacie súdy odvolania proti rozhodnutiam tribunálov vydaným v odvolacom konaní alebo rozhodnutiam tribunálov vydaným na prvom stupni, proti ktorým v súlade so zákonom nemožno podať opravný prostriedok, ako aj akýkoľvek iný prípad výslovne stanovený zákonom.

    V trestných veciach sú odvolacie súdy príslušné rozhodovať o týchto prípadoch:

    na prvom stupni:

    • trestné činy uvedené v článkoch 394 až 397, 399 až 412 a 438 až 445 Trestného zákonníka,
    • trestné činy týkajúce sa národnej bezpečnosti Rumunska uvedené v osobitných zákonoch,
    • trestné činy, ktoré spáchali sudcovia súdov prvého stupňa a tribunálov, ako aj prokurátori prokuratúry pri týchto súdoch,
    • trestné činy, ktoré spáchali advokáti, notári, súdni úradníci, finanční audítori Dvora audítorov, ako aj audítori externých verejných účtov,
    • trestné činy, ktoré spáchali vedúci predstavitelia zákonne zriadených náboženských zoskupení a iní vysokopostavení náboženskí predstavitelia, ktorí majú minimálne biskupskú alebo rovnocennú hodnosť,
    • trestné činy, ktoré spáchali pomocní sudcovia Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu, sudcovia odvolacích súdov a Vojenského odvolacieho súdu, ako aj prokurátori prokuratúry pri týchto súdoch,
    • trestné činy, ktoré spáchali členovia Dvora audítorov, predseda Legislatívnej rady, rumunský ombudsman, zástupcovia rumunského ombudsmana a kvestori,
    • žiadosti o postúpenie veci na iný súd v prípadoch stanovených zákonom.

    odvolacom konaní riešia odvolania proti rozhodnutiam v trestných veciach, ktoré vydali súdy prvého stupňa a tribunály.

    Odvolacie súdy rozhodujú aj o sporoch týkajúcich sa právomoci medzi tribunálmi alebo medzi súdmi prvého stupňa a tribunálmi v oblasti ich územnej právomoci, ako aj medzi súdmi prvého stupňa patriacimi do právomoci jednotlivých tribunálov, ktoré takisto patria do územnej právomoci odvolacieho súdu.

    Odvolacie súdy takisto rozhodujú o žiadostiach o vydanie alebo presun odsúdených osôb do zahraničia.

    Tribunály

    42 vnútroštátnych tribunálov má právnu subjektivitu a sú zriadené na úrovni župy (județ). Každý tribunál spája v rámci svojej právomoci všetky súdy prvého stupňa na úrovni župy, v ktorej má sídlo.

    Tribunály zasadajú v komorách alebo v senátoch špecializovaných na:

    • občianske veci,
    • trestné veci,
    • právo týkajúce sa mladistvých a rodinné právo,
    • správne a daňové veci,
    • pracovné právo a sociálne zabezpečenie, právo obchodných spoločností, prípady týkajúce sa obchodného registra, platobnej neschopnosti, nekalej hospodárskej súťaže a iných oblastí a
    • námorné a riečne právo.

    V občianskych veciach tribunál rozhoduje o týchto prípadoch:

    Ako súd prvého stupňa tribunál rozhoduje o všetkých podaniach, ktoré podľa zákona nepatria do právomoci iných súdov.

    odvolacom konaní rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa.

    Ako odvolací súd rieši odvolania proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa, proti ktorým v súlade so zákonom nemožno podať opravný prostriedok, ako aj akýkoľvek iný prípad výslovne stanovený zákonom.

    V trestných veciach tribunál rozhoduje o týchto prípadoch:

    na prvom stupni:

    • trestné činy proti životu, telesnej integrite a zdraviu, trestné činy proti osobnej slobode, vážne poškodenie, trestné činy s obzvlášť závažnými následkami, prevádzačstvo migrantov, mučenie, trestné činy korupcie a trestné činy spáchané pri výkone funkcie, zverejňovanie informácií klasifikovaných ako štátne tajomstvo, zverejňovanie obchodných tajomstiev alebo neverejných informácií, nezákonné získavanie finančných prostriedkov, sprenevera, nedodržanie režimu týkajúceho sa jadrového materiálu alebo iného rádioaktívneho materiálu, nedodržanie režimu týkajúceho sa výbušných materiálov, prenos získaného syndrómu imunitnej nedostatočnosti, porušenie bezpečnosti a integrity počítačových systémov a údajov, vytvorenie organizovanej zločineckej skupiny,
    • úmyselné trestné činy s následkom smrti osoby,
    • trestné činy, v súvislosti s ktorými Direcția de Investigare a Infracțiunilor de Criminalitate Organizată și Terorism (Riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovanej trestnej činnosti a terorizmu) alebo Direcția Națională Anticorupție (Národné riaditeľstvo pre boj proti korupcii) začalo trestné stíhanie, pokiaľ podľa zákona nepatria do právomoci iných súdov, ktoré sú v hierarchii na vyššom stupni,
    • trestné činy legalizácie príjmov z trestnej činnosti a daňových únikov uvedené v článku 9 zákona č. 241/2005 o predchádzaní daňovým únikom a boji proti nim v znení neskorších predpisov,
    • ostatné trestné činy, ktoré podľa zákona patria do ich právomoci.

    Tribunály riešia spory o právomoc medzi súdmi prvého stupňa v rámci svojej jurisdikcie, ako aj odvolania proti rozhodnutiam vydaným súdmi prvého stupňa v prípadoch stanovených zákonom.

    Súdy prvého stupňa

    Súdy prvého stupňa nemajú právnu subjektivitu a sú zriadené v rámci žúp a mesta Bukurešť.

    V občianskych veciach sa právomoc súdov prvého stupňa týka hlavne týchto prípadov:

    • podania, ktoré podľa Občianskeho zákonníka patria do právomoci poručníckeho a rodinného súdu, s výnimkou prípadov, pre ktoré sa v zákone výslovne stanovuje iný postup,
    • podania týkajúce sa záznamov na matričnom úrade v súlade so zákonom,
    • podania týkajúce sa správy viacpodlažných budov, bytov alebo priestorov vo výlučnom vlastníctve rôznych osôb, ako aj žiadosti týkajúce sa právnych vzťahov medzi spoločenstvami vlastníkov a inými fyzickými alebo právnickými osobami, podľa prípadu,
    • žiadosti o vysťahovanie,
    • podania týkajúce sa spoločných stien alebo priekop, vzdialenosti budov a výsadby, práva prechodu a akéhokoľvek bremena alebo iného obmedzenia vlastníckeho práva stanoveného zákonom, stranami alebo nariadením súdu,
    • podania týkajúce sa presunu hraníc pozemkov a vymedzenia pozemkov,
    • žaloby týkajúce sa držby,
    • podania týkajúce sa nepeňažných povinností konať alebo zdržať sa konania, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zmluvne podložené, s výnimkou tých, ktoré podľa zákona patria do právomoci iných súdov,
    • žiadosti o súdne vyhlásenie osoby za mŕtvu,
    • podania týkajúce sa súdneho rozdelenia bez ohľadu na hodnotu,
    • podania týkajúce sa dedičstva bez ohľadu na hodnotu,
    • podania týkajúce sa vydržania bez ohľadu na hodnotu,
    • podania týkajúce sa pozemkov, s výnimkou tých, ktoré podľa zákona patria do právomoci iných súdov,
    • akákoľvek iné peňažné podanie do výšky 200 000 RON bez ohľadu na právne postavenie účastníkov (odborníci alebo súkromné osoby).

    Okrem toho súdy prvého stupňa rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy so súdnou právomocou a iných orgánov s touto právomocou v prípadoch stanovených zákonom alebo o akejkoľvek inej žiadosti, ktorá patrí do ich právomoci v súlade so zákonom.

    V trestných veciach sa právomoc súdov prvého stupňa týka hlavne týchto prípadov:

    vo všeobecnosti všetkých druhov trestných činov okrem tých, o ktorých podľa zákona majú na prvom stupni rozhodovať tribunály, odvolacie súdy a Najvyšší kasačný a odvolací súd.

    Informácie o súdoch sú dostupné na Odkaz sa zobrazí v novom okneportáli občianskych súdov, ktorý spravuje Ministerstvo spravodlivosti Rumunska.

    Právne databázy

    On-line sú dostupné tieto právne databázy:

    Posledná aktualizácia: 16/04/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Slovinsko

    V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Slovinsku.

    Všeobecné súdy

    V súlade s článkom 98 zákona o súdoch sú v Slovinsku tieto súdy:

    • miestne súdy (okrajna sodišča),
    • okresné súdy (okrožna sodišča),
    • vyššie súdy (višja sodišča),
    • Najvyšší súd Slovinskej republiky (Vrhovno sodišče) (ďalej len „Najvyšší súd“).

    Súdna právomoc miestnych súdov

    V súlade s článkom 99 zákona o súdoch majú miestne súdy v Slovinsku súdnu právomoc v týchto veciach:

    Trestnoprávne veci

    1. v prvom stupni rozhodovať o trestných činoch, za ktoré je možné udeliť trest pokuty alebo odňatia slobody maximálne v trvaní troch rokov, okrem vecí týkajúcich sa trestných činov nactiutŕhania a poškodzovania dobrého mena v tlači, prostredníctvom rozhlasu, televízie alebo iných prostriedkov verejnej informovanosti;
    2. vyšetrovať trestné činy, ako je uvedené tu vyššie;
    3. vykonávať iné záležitosti stanovené zákonom.

    Občianskoprávne veci

    posudzovať alebo rozhodovať o veciach na prvom stupni:

    1. v občianskoprávnych prípadoch v súlade s občianskym súdnym poriadkom;
    2. vo veciach dedičstva a iných nesporových záležitostiach, ak nie je zákonom určené inak, ako aj v súvislosti s katastrom nehnuteľností;
    3. vo veciach vymáhania a zabezpečovania pohľadávok, ak nie je zákonom určené inak.

    Iné veci

    posudzovať alebo rozhodovať v iných veciach stanovených zákonom.

    Právna pomoc

    zaoberať sa vecami súvisiacimi s právnou pomocou, kde ostatné súdy nemajú žiadnu zákonnú právomoc a zaoberať sa s vecami súvisiacimi s medzinárodnou právnou pomocou v prípade menej závažných trestných činov.

    Súdna právomoc okresných súdov

    V súlade s článkom 101 zákona o súdoch majú okresné súdy v Slovinsku súdnu právomoc v týchto veciach:

    Trestnoprávne veci

    1. posudzovať v prvom stupni trestné činy, ktoré nepatria do súdnej právomoci miestnych súdov;
    2. vykonávať vyšetrovanie a vyšetrovaciu činnosť v súvislosti s trestnými činmi (ako je uvedené v bode 1);
    3. viesť predbežné konanie a posudzovať v prvom stupni trestné činy spáchané neplnoletými osobami;
    4. rozhodovať v prvom stupni o výkone trestného rozsudku vydaného zahraničným súdom;
    5. vykonávať trestné rozsudky (vyplývajúce z bodov 1, 3 a 4) a vykonávať trestné rozsudky miestnych súdov;
    6. rozhodovať o povolení zásahu do ľudských práv a základných slobôd;
    7. dospieť k rozhodnutiu v mimosúdnej porote (aj v trestných záležitostiach, ktoré patria do súdnej právomoci miestnych súdov);
    8. vykonávať iné záležitosti stanovené zákonom;
    9. vykonávať dohľad v súvislosti so zákonným a riadnym zaobchádzaním s odsúdenými a dohľad nad zadržanými osobami.

    Špecializované oddelenia (okresných) súdov sú zodpovedné za plnenie úloh uvedených v bodoch 1, 2, 3, 6, 7 a 8 v komplexnejších prípadoch, ktoré sa týkajú organizovaného zločinu a hospodárskej kriminality, terorizmu, korupcie a ďalších podobných trestných činov.

    Občianskoprávne veci

    posudzovať alebo rozhodovať o veciach na prvom stupni:

    1. v občianskoprávnych veciach v súlade s občianskym súdnym poriadkom;
    2. o uznávaní rozhodnutí zahraničných súdov;
    3. vo veciach povinného vyrovnania, úpadku a likvidácie, ak patria do súdnej právomoci súdu a súvisia s danými spormi;
    4. v sporoch vo veci práv na duševné vlastníctvo;
    5. o návrhoch na vydanie predbežných opatrení predložených pred začatím sporu, o ktorých súd rozhodne v súlade s pravidlami pre hospodárske spory, o veciach, pri ktorých bola odsúhlasená arbitrážna súdna právomoc a o nariadeniach predbežných opatrení vo veciach duševného vlastníctva;
    6. v nesporových konaniach stanovených zákonom.

    Iné veci

    • vedenie obchodného registra,
    • posudzovanie alebo rozhodovanie v iných veciach, ak to stanovuje zákon,
    • riešenie vecí zahŕňajúcich právnu pomoc v občianskoprávnych, trestných a iných veciach,
    • zaoberanie sa medzinárodnou právnou pomocou.

    Súdna právomoc vyšších súdov

    V súlade s článkom 104 zákona o súdoch majú vyššie súdy súdnu právomoc v týchto veciach:

    1. posudzovať alebo rozhodovať v druhom stupni o odvolaniach proti rozhodnutiam miestnych a okresných súdov v rámci ich územia;
    2. rozhodovať v sporoch o súdnej právomoci medzi miestnymi a okresnými súdmi v rámci ich územia a rozhodovať o presune súdnej právomoci na iný miestny alebo okresný súd v rámci jeho územia;
    3. vykonávať iné záležitosti stanovené zákonom.

    Právne databázy

    Názov a URL databázy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSodstvo Republike Slovenije (Súdy Slovinskej republiky)

    Je prístup do databázy bezplatný?

    Áno, prístup do databázy je bezplatný.

    Stručný opis obsahu

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSodstvo Republike Slovenije (Súdy Slovinskej republiky) vám poskytuje prístup do viacerých databáz, ako napríklad:

    • súdny systém Slovinskej republiky,
    • súdna správa,
    • verejné registre (kataster nehnuteľností, súdny register).

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneZoznam súdov

    Posledná aktualizácia: 16/04/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Slovensko

    V tejto časti sa uvádzajú informácie o organizácii všeobecných súdov na Slovensku.

    Všeobecné súdy – úvod

    V Slovenskej republke vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.

    Právne databázy

    Databáza Odkaz sa zobrazí v novom okneSlov-Lex Ministerstva spravodlivosti SR

    Projekt „Elektronická zbierka zákonov (Slov-Lex)“ Ministerstva spravodlivosti SR je založený na dvoch vzájomne prepojených informačných systémoch:

    1. eZbierka - informačný systém na poskytovanie záväzných elektronických konsolidovaných znení právnych predpisov a iných noriem adresátom práva
    2. eLegislatíva - informačný systém pre riadenie procesov vo všetkých fázach legislatívneho procesu vybavený pokročilými editačnými nástrojmi pre tvorcov legislatívy

    Prínos cieľovým skupinám:

    Berúc do úvahy základnú zásadu práva, že každý je oboznámený s platným a účinným právom a je si vedomý svojich práv a povinností, ktorá je v praxi vzhľadom na rastúci objem a komplikovanosť právnych noriem čoraz ťažšie aplikovateľná, projekt Slov-Lex prispeje k lepšiemu napĺňaniu tejto zásady prostredníctvom zabezpečenia skutočného prístupu všetkých k platnej legislatíve.

    • občan – projekt najmä svojou časťou eZbierka prinesie úžitok v podobe formálne i obsahovo lepšieho a bezplatne dostupného platného práva a v zvýšení informovanosti o nových právnych úpravách
    • odborníci pôsobiaci v oblasti práva - získajú nepretržitý prístup k platnému právu a možnosť byť upozorňovaní na novú právnu úpravu Slovenskej republiky či Európskej únie, a to jednak všeobecne, ale aj špecificky o právnych úpravách regulujúcich oblasti, na ktoré sa špecializujú
    • podnikateľ – takisto získa bezplatný a nepretržitý prístup k platnému právu a možnosť byť upozorňovaný na novú právnu úpravu Slovenskej republiky či Európskej únie, a to jednak všeobecne, ale aj špecificky o právnych úpravách regulujúcich oblasti, v ktorých podniká, lepšie regulačné prostredie povedie k vytvoreniu priaznivejších podmienok pre podnikanie a k zníženiu administratívnej záťaže spojenej s podnikaním
    • územné samosprávne celky – získajú bezplatný a nepretržitý prístup k prameňom platného práva a zároveň bude znížená ich administratívnu záťaž - administratívne náročnou a nákladnou povinnosť umožniť v pracovných dňoch nahliadnutie do Zbierky zákonov spojenú s odberom listinnej Zbierky zákonov a jej archivácie, nahradí zaťažujúce povinnosti zabezpečiť v pracovných dňoch asistovaný prístup do Zbierky zákonov
    • orgány štátnej správy – projekt prinesie jednak bezplatný a nepretržitý prístup k prameňom platného práva, jednak zníženie administratívnej náročnosti, a teda aj finančnej nákladnosti legislatívneho procesu, ďalej tiež možnosť kvalitnejšieho plnenia úloh na poli tvorby právnych predpisov a implementácia predpisov Európskej únie
    • orgány súdnej moci – získajú nepretržitý a rýchly prístup k právu platnému v ktoromkoľvek zvolenom dni histórie, ďalej možnosť referencií zo súdnych rozhodnutí na v danom čase platnú legislatívu, to prinesie možnosti aspoň čiastočnej eliminácie rutinných činností a zvýšenie efektivity práce sudcov a súdnych úradníkov
    • orgány zákonodarnej moci – budú môcť využívať efektívny nástroj pre tvorbu právnych predpisov a administráciu legislatívneho procesu, ktorý ich zbaví niektorých náročných administratívnych úkonov a umožní viac sa sústrediť na obsah prejednávaných návrhov

    Organizácia všeobecných súdov

    Sústava súdov Slovenskej republiky

    Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria:

    • okresné súdy (54)
    • krajské súdy (8)
    • Špecializovaný trestný súd
    • Najvyšší súd Slovenskej republiky

    Príslušnosť súdov

    Okresné súdy

    Okresné súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, pokiaľ predpisy o súdnom konaní neustanovujú inak.

    Okresné súdy konajú a rozhodujú vo volebných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

    Krajské súdy

    Krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy druhého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy.

    V predpisoch o súdnom konaní je ustanovené, v ktorých občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

    Krajské súdy konajú a rozhodujú v správnych veciach v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

    Krajské súdy konajú a rozhodujú v iných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon. (Zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Špecializovaný trestný súd

    Špecializovaný trestný súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi.

    Najvyšší súd

    Najvyšší súd koná a rozhoduje:

    • o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
    • o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
    • o sporoch o vecnej príslušnosti medzi súdmi a orgánmi verejnej správy,
    • o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi,
    • v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.

    Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.

    Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov:

    • vlastnou rozhodovacou činnosťou
    • prijímaním stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
    • zverejňovaním právoplatných súdnych rozhodnutí zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneMinisterstvo spravodlivosti

    Posledná aktualizácia: 10/11/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Fínsko

    V tejto časti nájdete informácie o všeobecných a správnych súdoch vo Fínsku.

    Všeobecné a správne súdy – úvod

    Súdy vo Fínsku sa delia na všeobecné súdy pre občianskoprávne a trestné veci, správne súdy pre správne konania a špecializované súdy.

    Termínom „všeobecné súdy“ sa označujú súdy so všeobecnou právomocou. Inými slovami, tieto súdy rozhodujú o sporoch, ktoré nespadajú do právomoci iného súdu. Týmito všeobecnými súdmi sú:

    • okresné súdy (käräjäoikeus/tingsrätt; ich počet je 20),
    • odvolacie súdy (hovioikeus/hovrätt; 5),
    • Najvyšší súd (Korkein oikeus/Högsta domstolen).

    Správne súdy (hallinto-oikeus/förvaltningsdomstol) sú súdmi so všeobecnou právomocou v správnych veciach.

    Ide o Najvyšší správny súd a regionálne správne súdy. Vo Fínsku je šesť regionálnych správnych súdov, a to v Helsinkách, v Hämeenlinne, vo Východnom Fínsku, v Severnom Fínsku, v Turku a vo Vaase. Alandy majú navyše svoj vlastný správny súd (Ålands förvaltningsdomstol).

    Súdnym orgánom s najvyššou správnou jurisdikciou je Najvyšší správny súd (Korkein hallinto-oikeus/Högsta förvaltningsdomstolen).

    Súdy prvého stupňa

    Odkaz sa zobrazí v novom okneOkresné súdy tvoria prvý stupeň všeobecných súdov. Rozhodujú v občianskoprávnych a trestných veciach a niektorých nesporových veciach, ako sú napríklad rozvody. Vo Fínsku je 20 okresných súdov. Počty prípadov, o ktorých rozhodujú, ako aj ich zamestnancov, sú veľmi rozdielne. Tieto súdy riešia približne 550 000 prípadov ročne (80 000 trestných vecí, 420 000 občianskoprávnych vecí a 50 000 nesporových vecí). Spolu zamestnávajú približne 1 900 osôb.

    Ustanovenia, ktorými sa upravuje činnosť a správa týchto súdov, sa uvádzajú v zákone o súdoch (673/2016) a v rokovacích poriadkoch súdov. Podľa právnych predpisov je služobne najvyšší sudca okresného súdu aj správnym vedúcim tohto úradu.

    Okresný súd môže pozostávať aj z prísediacich sudcov alebo prísediacich členov vybratých spomedzi občanov, ktorí sa zúčastňujú na trestných konaniach týkajúcich sa závažnejších trestných činov a pozemkových vecí. Prísediacich členov spomedzi občanov vyberajú obecné zastupiteľstvá. Ministerstvo spravodlivosti potvrdí počet prísediacich členov vybratých spomedzi občanov, ktorí sa musia zvoliť v každej obci. Ich odmena sa vypláca zo štátnych finančných prostriedkov.

    Konanie na súdoch prvého stupňa

    Na okresnom súde sa občianskoprávny prípad rieši v dvoch fázach: predbežné konaniehlavné pojednávanie. Predbežné konanie začína písomnými podaniami strán. Prípady vzťahujúce sa nesporné pohľadávky sa vyriešia už v tejto fáze. Predbežné konanie je ústne a predsedá mu samosudca.

    Ak prípad nie je možné vyriešiť v tejto fáze, naplánuje sa samostatné hlavné pojednávanie. Súd sa v tejto fáze skladá z jedného alebo troch sudcov. Konania sa prerušujú čo najmenej.

    Pri trestných prípadoch sa zloženie okresného súdu líši podľa predmetného trestného činu. Najmenej závažné trestné činy rieši samosudca a vážnejšie trestné činy rieši kolektívny súd zložený z jedného sudcu a dvoch prísediacich členov vybratých spomedzi občanov, alebo z troch sudcov.

    Trestné konanie sa riadi tými istými zásadami, akými sa riadia občianskoprávne konania. Trestné konanie môže zahŕňať aj predbežné konanie. Súd môže požiadať obvineného, aby pred hlavným pojednávaním predniesol svoju obhajobu. Ide o ústne konanie a rozsudok sa zakladá na skutkovom stave a dôkazoch, ktoré účastníci konania predložili súdu. Všetky dôkazy sa prijímajú na hlavnom pojednávaní. Aj trestné konania sa prerušujú čo najmenej. Ak začalo hlavné pojednávanie, zloženie súdu nie je možné meniť. Podľa podmienok stanovených v zákone možno trestnú vec vyriešiť aj prostredníctvom písomného konania bez toho, aby sa nariadilo hlavné pojednávanie.

    Ak súd nedospeje k rozsudku na základe konsenzu, príde na rad hlasovanie. Každý člen senátu má jeden hlas. V prípade rovnakého počtu hlasov preváži názor sudcu, v trestnom konaní sa uprednostní najmiernejší odsudzujúci trest.

    Rozsudok okresného súdu musí byť odôvodnený. Vo väčšine prípadov sa rozsudok oznámi účastníkom konania hneď po hlavnom pojednávaní. V dlhých alebo komplikovaných trestných veciach možno rozsudok odložiť maximálne o dva týždne a potom ho kancelária súdu písomne oznámi účastníkom konania.

    Odvolacie súdy

    Vo Fínsku je päť Odkaz sa zobrazí v novom okneodvolacích súdov: Helsinki, Východné Fínsko (v meste Kuopio), Rovaniemi, Vaasa a Turku.

    Tieto sa ako súdy druhého stupňa zaoberajú odvolaniami a opravnými prostriedkami proti súdnym rozhodnutiam okresných súdov. V určitých prípadoch odvolacie súdy môžu konať aj ako súdy prvého stupňa, napríklad v prípade námietky voči sudcovi alebo obvinenia vysoko postavených štátnych úradníkov.

    Odvolacie súdy sú zodpovedné aj za dozor nad uplatňovaním práva na okresných súdoch a za niektoré veci, ktoré sa týkajú súdnej správy. Predovšetkým vydávajú stanovisko týkajúce sa žiadateľov o funkciu sudcu okresného súdu alebo odvolacieho súdu, určené justičnej výberovej komisii. Toto stanovisko predkladá útvar odvolacieho súdu, ktorý je tým poverený podľa zákona. Predseda (hlavný sudca) odvolacieho súdu zodpovedá za jeho prevádzku a efektívnosť.

    Odvolací súd je rozdelený na komory, ktoré riadi služobne najvyšší sudca, spolupracujúc s ostatnými sudcami. O prípadoch bežne rozhoduje skupina troch sudcov.

    Konanie na odvolacom súde

    V niektorých občianskoprávnych a trestných veciach potrebuje navrhovateľ povolenie od odvolacieho súdu, aby mohol podať odvolanie. Toto povolenie sa vydáva v súlade so zákonom. Konanie na odvolacom súde má formu písomného konania alebo hlavného pojednávania.

    Najvyšší súd

    Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd predstavuje najvyššiu úroveň odvolania. Najvyšší súd je rozdelený na komory, ktoré musia na to, aby mohli byť právne spôsobilé, pozostávať z piatich členov.

    Aby bolo možné postúpiť prípad na Najvyšší súd, musí osoba alebo dotknutý účastník konania požiadať o povolenie odvolať sa proti rozsudku súdu. Po prijatí tejto žiadosti Najvyšší súd preskúma najmä prípustnosť odvolania v danom prípade. Danú vec posudzuje skupina zložená z dvoch alebo troch sudcov. Povolenie na podanie opravného prostriedku možno udeliť len z dôvodov, ktoré ustanovuje zákon.

    Najvyšší súd od roku 1980 udržiava jednotu judikatúry. V praxi to znamená, že prípad, ktorý vyriešil Najvyšší súd, stanovuje právnu normu, ktorú musia dodržiavať ostatné súdy v podobných prípadoch. Povolenie na podanie opravného prostriedku od Najvyššieho súdu sa nevyžaduje v prípadoch, keď odvolací súd vystupoval ako súd prvého stupňa.

    Prevádzku Najvyššieho súdu riadi jeho predseda. Členovia Najvyššieho súdu sa nazývajú sudcami Najvyššieho súdu (oikeusneuvos/justitieråd). Hlavný tajomník, asistenti hlavného tajomníka či služobne mladší alebo starší súdni tajomníci môžu všetci vystupovať ako vyšší súdni úradníci (referendári).

    Okrem judikatúry patrí medzi funkcie Najvyššieho súdu menovanie sudcov na dočasné miesta na viac ako jeden rok. Najvyšší súd tiež pripomienkuje navrhované právne predpisy a žiadosti o milosť, ktoré sa zasielajú fínskemu prezidentovi.

    Konanie na Najvyššom súde má zvyčajne písomnú formu. V prípade potreby však možno pripustiť aj pojednávania.

    Správna jurisdikcia

    Správne súdy

    V ústave Fínska sa stanovuje, že právne predpisy sa musia dôsledne dodržiavať v akejkoľvek verejnej činnosti. Osoba alebo subjekt, ktorá(-ý) sa domnieva, že rozhodnutie verejného orgánu je neoprávnené, sa môže spravidla proti tomuto rozhodnutiu odvolať.

    Akýkoľvek orgán musí vo svojom rozhodnutí uviesť podmienky podania odvolania. Vo viacerých prípadoch možno žiadať správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie, o opravu. Ak účastník konania nie je spokojný, môže sa obrátiť na Odkaz sa zobrazí v novom oknesprávny súd. Súdne obvody správnych súdov závisia od územnej štruktúry krajov, t. j. súdny obvod môže tvoriť jeden alebo viac krajov.

    Správny súd na základe opravného prostriedku určí, či je sporné rozhodnutie, ktoré vydal orgán, v súlade so zákonom. Ak rozhodnutie správneho súdu nie je vyhovujúce, možno sa vo väčšine prípadov proti nemu odvolať na Najvyššom správnom súde alebo aspoň predložiť žiadosť o prípustnosť odvolania na Najvyššom správnom súde.

    Správne súdy sa riadia zákonom o správnych súdoch (430/1999), dekrétom Rady ministrov o obvodoch správnych súdov (865/2016) a jednotlivými vnútroštátnymi nariadeniami. Pokiaľ ide o správne súdy, zákon o správnom konaní (586/1996) sa uplatňuje ako procesné právo.

    Správne súdy rozhodujú o viac ako 20 000 prípadoch ročne. Väčšina prípadov sa týka odvolaní, ale správne súdy rozhodujú aj o správnych sporoch a rozhodnutiach správnych orgánov, ktoré podliehajú ich schváleniu. Podľa klasifikácie dokumentov v registri existuje približne 300 kategórií prípadov, o ktorých treba rozhodnúť, čo svedčí o ich veľkej rôznorodosti. Správne súdy sú regionálne súdy so všeobecnou právomocou, kde sa v zásade riešia všetky správne spory. Existuje však niekoľko kategórií prípadov, ktorými sa zaoberajú výlučne niektoré správne súdy:

    • Správny súd v Helsinkách rozhoduje o všetkých prípadoch týkajúcich sa DPH a colných záležitostí.
    • Správny súd v meste Vaasa rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam o oprávneniach alebo povoleniach a záväzným rozhodnutiam vydaným v súlade s právnymi predpismi v oblasti vodného hospodárstva a ochrany životného prostredia.
    • Všetky odvolania proti rozhodnutiam o podpore poľnohospodárstva, opatreniach na rozvoj vidieka a podpore premeny poľnohospodárstva rieši správny súd v meste Hämeenlinna.
    • Správny súd pre severné Fínsko rieši odvolania vo veci podpory chovu sobov či prirodzeného živobytia a rozhoduje o určitých otázkach týkajúcich sa zákona o Skoltoch.

    Správny súd riadi služobne najvyšší sudca spolu s ostatnými členmi. Služobne najvyšší sudca zodpovedá za prevádzku a efektívnosť správneho súdu. Správne súdy sa môžu deliť na komory. Komore predsedá sudca správneho súdu vymenovaný za predsedu komory. Okrem správnych sudcov pracujú na správnom súde vyšší súdni úradníci a tajomníci. Správne súdy zamestnávajú približne 550 osôb.

    Rozhodovacie komory na správnych súdoch

    Správny súd je súd, ktorý rozhoduje kolektívne (alebo na základe kvóra troch sudcov). Členmi správneho súdu sú služobne najvyšší sudca a ostatní sudcovia. V niektorých oblastiach, ako je napríklad duševné zdravie alebo ochrana dieťaťa, môže znalec ako člen takisto príležitostne vstúpiť do procesu riešenia veci a rozhodovania. Pokiaľ ide o prípady týkajúce sa vodného hospodárstva a ochrany životného prostredia, okrem príslušných justičných pracovníkov sa na konaní zúčastňujú špecializovaní sudcovia v oblasti prírodných vied alebo technológií. V týchto kategóriách prípadov sa senát spravidla skladá zo štyroch sudcov.

    Správne súdy môžu riešiť niektoré jednoduchšie prípady v menších zostavách za predpokladu, že neohrozia právnu ochranu účastníkov konania.

    O niektorých prípadoch môžu rozhodovať dvaja sudcovia, ak je sťažnosť jasná a nevyžaduje si ďalší výklad zákona. Ide okrem iného o niektoré sťažnosti týkajúce sa dane z príjmu, z nehnuteľnosti a z motorových vozidiel, ako aj stavebných povolení. Ak sa dvojčlenná skupina sudcov nezhodne, prípad sa predloží na rozhodnutie obvyklej trojčlennej skupine sudcov. Samosudca môže rozhodnúť o otázkach, ako je napríklad priestupok týkajúci sa neoprávneného parkovania, ťahanie vozidla, vodičský preukaz či pokuty vo verejnej doprave. Okrem toho môže samosudca rozhodnúť o všetkých doložkách o povinnosti zdržať sa konania, ktoré možno považovať za dočasné opatrenia. Môže tiež zakázať alebo pozastaviť súdne zabavenie daní a odvodov.

    Konanie na správnom súde

    Prípady predložené na správne súdy sa riešia hlavne písomne, ale v posledných rokoch došlo k nárastu ústnych konaní a obhliadok na mieste. Ústne konanie sa veľmi využíva v prípadoch týkajúcich sa ochrany detí a administratívnych záležitostí vzťahujúcich sa na cudzincov.

    V priebehu dokazovania musí navrhovateľ (alebo žiadateľ) v zásade predložiť dôkaz pre svoje sťažnosti, ako aj ich odôvodnenie. Správny súd však zodpovedá za objasnenie veci na základe zásady vedenia vyšetrovania z úradnej moci. Podľa zákona o správnom konaní musí správny súd konať z úradnej moci a preskúmať vec s cieľom zabezpečiť spravodlivý, nestranný a vhodný postup.

    Správne súdy riešia prípady v chronologickom poradí. Podľa zákonných ustanovení sa o niektorých prípadoch rozhoduje bezodkladne. Keď sa vec predloží správnemu súdu, vyšší súdny úradník pripraví spis. Tajomníci správnych súdov a notári a niekedy aj sudcovia správnych súdov môžu konať ako vyšší súdni úradníci na správnych súdoch. Vyšší súdny úradník žiada príslušné orgány, aby predložili potrebné stanoviská alebo správy, a zodpovedá za vypočutie účastníkov konania.

    Od začiatku konania sa skúmajú podmienky prípustnosti a v prípade opravného prostriedku sa predkladá stanovisko príslušného orgánu a podporné dokumenty. Potom sa vypočujú ďalšie zainteresované strany a navrhovateľ.

    Vyšší súdny úradník vystaví odôvodnené stanovisko. Preskúmanie dokumentov a odôvodneného stanoviska vykonávajú sudcovia a potom o prípade rozhodne správny súd na zasadnutí.

    Správny súd preskúma všetky položené otázky a rozhodne o tom, ktoré skutočnosti sú relevantné. Ak sudcovia, ktorí majú prijať rozhodnutie, nedosiahnu jednohlasnú dohodu, nasleduje hlasovanie. Vyšší súdny úradník môže tiež predložiť nesúhlasné stanovisko. Po zasadnutí možno uviesť odôvodnenia rozhodnutia a po podpísaní rozhodnutia sudcami sa toto rozhodnutie oznámi účastníkom konania a príslušnému orgánu.

    Najvyšší správny súd

    Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší správny súd je súd, ktorý má najvyššiu súdnu právomoc v správnych konaniach.

    Väčšina prípadov, ktoré sa predkladajú Najvyššiemu správnemu súdu, sú odvolania proti rozhodnutiam iných správnych súdov. V niektorých prípadoch treba získať povolenie, aby bolo možné podať opravný prostriedok na Najvyšší správny súd.

    Vo Fínsku sa možno obrátiť na Najvyšší správny súd na základe právnych dôvodov proti rozhodnutiam vlády a ministerstiev, ktoré zastupujú najvyššie orgány výkonnej moci.

    Najvyšší správny súd môže vydávať stanoviská a predkladať návrhy týkajúce sa legislatívnych otázok. Kontroluje súdnu prax, ktorá spadá do jeho právomoci. Jeho cieľom je dohliadať na to, aby systém správnych súdov fungoval a bol efektívny. Okrem toho Najvyšší správny súd menuje dočasných správnych sudcov na obdobia dlhšie ako jeden rok.

    Najvyšší správny súd riadi predseda. Jeho členovia sa nazývajú radcovia a je ich približne 20. Okrem toho na Najvyššom správnom súde pracuje približne 50 právnikov vo funkcii súdnych úradníkov, ako aj asi päťdesiat ďalších spolupracovníkov. Najvyšší správny súd sa delí na komory. Súdnu kanceláriu riadi tajomník súdnej kancelárie.

    Najvyšší správny súd skúma približne 6 000 prípadov ročne. Súdne rozhodnutia tu obvykle prijímajú piati členovia. Žiadosť o podanie opravného prostriedku môže zamietnuť skupina troch sudcov. V prípadoch týkajúcich sa právnych predpisov o vodnom hospodárstve a ochrane životného prostredia, ako aj vo veciach týkajúcich sa patentových práv, osvedčení o užitočnosti a schém konfigurácie integrovaných obvodov spadá rozhodovanie nielen do právomoci príslušných justičných pracovníkov, ale príležitostne aj dvoch odborných členov. Odborný člen má postavenie nezávislého sudcu. Prípady predložené správnym súdom sa v zásade riešia písomne; ročne sa koná menej ako desať obhliadok na miestach a ústnych konaní.

    Právne databázy a webové sídla

    Názov databázy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneFinlex

    Odkaz sa zobrazí v novom okneWebové sídlo fínskych súdov

    Je prístup na webové sídlo alebo do databázy bezplatný?

    Prístup na webové sídlo je bezplatný.

    Na Odkaz sa zobrazí v novom oknewebovom sídle fínskych súdov sa uvádzajú informácie o súdnom systéme vo Fínsku. Ide o portál s informáciami o súdoch, prokurátoroch, súdnych exekútoroch, kanceláriách právnej pomoci a o iných verejných orgánoch, ktoré sa vo Fínsku zaoberajú správou súdnictva.

    Uvádzajú sa tu hlavne najnovšie rozhodnutia odvolacích a správnych súdov. Najväčšie databázy Najvyššieho súdu, odvolacích súdov, správnych súdov a špecializovaných súdov sú dostupné na webovom sídle bezplatnej služby Odkaz sa zobrazí v novom okneFinlex, ktorú spravuje Ministerstvo spravodlivosti Fínska.

    Posledná aktualizácia: 14/04/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Švédsko

    V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov vo Švédsku.

    Všeobecné súdy – úvod

    Všeobecné súdy rozhodujú v trestných a občianskoprávnych veciach. Sú organizované ako trojúrovňový systém:

    • okresné súdy  (tingsrätt),
    • odvolacie súdy (hovrätt) a
    • Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd (Högsta domstolen).

    Všeobecné administratívne súdy rozhodujú vo veciach týkajúcich sa verejnej správy. Sú organizované ako trojúrovňový systém::

    • provinčné administratívne súdy (länsrätt),
    • odvolacie administratívne súdy (kammarrätt) a
    • Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší administratívny súd (Högsta förvaltningsdomstolen).

    Okrem toho bolo zriadených niekoľko osobitných súdov a tribunálov, ktoré rozhodujú v konkrétnych druhoch vecí a záležitostí, ako napríklad Odkaz sa zobrazí v novom oknePracovný súd (Arbetsdomstolen) a Odkaz sa zobrazí v novom okneSúd pre trh (Marknadsdomstolen).

    Posledná aktualizácia: 09/11/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Anglicko a Wales

    Na tejto stránke nájdete informácie o všeobecných súdoch v Anglicku a vo Walese.

    Všeobecné súdy – úvod

    Organizácia jednotlivých súdov v Anglicku a vo Walese je nasledovná. Viac informácií nájdete na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneSúdnej služby Jej veličenstva (Her Majesty's Courts and Tribunals Service), ktorá zabezpečuje správu a podporu všetkých súdov s výnimkou Najvyššieho súdu.

    Najvyšší súd (Supreme Court)

    Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd Spojeného kráľovstva prebral 1. októbra 2009 právomoc Odvolacieho výboru Snemovne lordov (Appellate Committee of the House of Lords). Rovnako prevzal delegované funkcie Súdneho výboru Tajnej rady (Judicial Committee of the Privy Council), ktorý je najvyšším odvolacím súdom v niekoľkých nezávislých krajinách Spoločenstva národov, zámorských územiach Spojeného kráľovstva a závislých územiach Britskej koruny.

    Najvyšší súd je konečným odvolacím súdom v Spojenom kráľovstve, a to tak v trestných, ako aj občianskoprávnych veciach. Proti rozhodnutiam v škótskych trestných veciach však nie je možné podať odvolanie na Najvyšší súd. Povolenie postúpiť prípad na odvolanie na Najvyšší súd sa obyčajne udeľuje len vtedy, ak obsahuje právne okolnosti verejného významu.

    Odvolací súd (Court of Appeal)

    Odvolací súd je rozdelený na trestný úsek a občianskoprávny úsek a zvyčajne zasadá v Londýne.

    Trestný úsek, ktorému predsedá najvyšší sudca (Lord Chief Justice), rieši odvolania proti odsudzujúcemu rozsudku a výmere trestu od osôb, ktoré odsúdil a ktorým vymeral trest Korunný súd (Crown Court). Trestný úsek odvolacieho súdu má právomoc zrušiť alebo potvrdiť odsudzujúci rozsudok, nariadiť obnovu konania a v prípade odvolaní proti výmere trestu túto výmeru zmeniť (ale nemôže uložiť vyšší trest). Ak však prípad postupuje na odvolací súd Odkaz sa zobrazí v novom oknegenerálny prokurátor, tento súd má právomoc uložiť vyšší trest, ak ho považuje za príliš mierny.

    Tento súd má širšiu súdnu právomoc rozhodovať o ad hoc odvolaniach, ako sú napríklad odvolania, ktoré sa týkajú obmedzenia zverejňovania informácií či prístupu verejnosti k informáciám, odvolania proti rozsudkom nepriaznivým pre prokuratúru, a rôzne odvolania podľa zákona o príjmoch z trestnej činnosti (Proceeds of Crime Act) z roku 2002. Okrem toho sa tento súd zaoberá odvolaniami v prípadoch, ktoré rieši vojenský súd.

    Trestný úsek odvolacieho súdu obyčajne pozostáva z troch sudcov, ktorí zasadajú spoločne, ale vydávajú len jeden rozsudok (stanovisko väčšiny).

    Predsedom občianskoprávneho úseku odvolacieho súdu je Master of the Rolls. Tento súd rieši hlavne odvolania proti rozhodnutiam Vyššieho súdu (pozostávajúceho z kancelárskeho úseku, kráľovského úseku a rodinného úseku), ako aj proti rozhodnutiam grófskych súdov v celom Anglicku a vo Walese a niektorých tribunálov. Obyčajne spolu zasadajú traja najvyšší sudcovia, ktorí tvoria senát. V snahe dospieť k rozhodnutiu môžu sudcovia vydať akýkoľvek príkaz, o ktorom rozhodnú, že mal byť vydaný na súde, z ktorého im bol prípad postúpený. V niektorých prípadoch sa nariadi obnova konania.

    Na odvolacom súde len zriedka dochádza k vypočutiu svedkov. Rozhodnutia sa obyčajne zakladajú na písomných podkladoch, prepisoch predchádzajúcich vypočutí a na argumentoch právnych zástupcov, ktorí zastupujú strany pred súdom.

    Vyšší súd (High Court)

    Vyšší súd sa nachádza v Londýne, no o prípadoch sa môže pojednávať aj v iných častiach Anglicka a Walesu. Vyšší súd môže riešiť takmer všetky občianskoprávne žaloby, hoci v praxi sa zaoberá prevažne rozsiahlejšími alebo zložitejšími prípadmi. Tento súd pozostáva z troch úsekov:

    • Kráľovský úsek (Queen’s Bench Division) je najväčším z týchto troch úsekov a zaoberá sa širokou škálou občianskoprávnych vecí. Sem patria žaloby o náhradu škody vyplývajúcej z porušenia zmluvy, delikty, urážky, obchodné spory, spory týkajúce sa technológií a výstavby a námorné prípady (občianskoprávne žaloby týkajúce sa lodí – ide napríklad o kolízie, poškodenia nákladu či záchranu).
    • Kancelársky úsek (Chancery Division) sa zaoberá predovšetkým majetkovými vecami vrátane správy nehnuteľností zosnulých, výkladu závetov, patentov a duševného vlastníctva, ako aj prípadmi platobnej neschopnosti a spormi týkajúcimi sa podnikov a partnerstiev.
    • Rodinný úsek (Family Division) sa zaoberá mnohými zložitejšími rozvodmi a s nimi spojenými finančnými a manželskými vecami. Rieši prípady týkajúce sa starostlivosti o deti (predovšetkým poručníctva, adopcie a únosov), prípady patriace do právomoci ochranného súdu (Court of Protection) a prípady vo vlastnej jurisdikcii súdu, ktoré sa týkajú lekárskej starostlivosti o deti.

    Správny súd (Administrative Court)

    Práca správneho súdu je rôznorodá a pozostáva zo súdnej právomoci v oblasti správneho práva v Anglicku a vo Walese a z právomoci dozoru nad nižšími súdmi a tribunálmi.

    Právomoc dozoru, uplatňovaná hlavne prostredníctvom súdneho preskúmania, sa vzťahuje na osoby alebo orgány, ktoré vykonávajú verejnú funkciu. Súdne preskúmanie má zabezpečiť, aby tieto orgány alebo jednotlivci prijímali svoje rozhodnutia riadne a v súlade so zákonom a aby neprekračovali rámec právomocí, ktoré im udelil parlament.

    Medzi ďalšie veci, ktorými sa zaoberá Správny súd, patrí niekoľko zákonných odvolaní a žiadostí (statutory appeals and applications):

    • právo spochybniť rozhodnutia ministrov, miestnej samosprávy či tribunálov, vyplývajúce z niektorých zákonov,
    • žiadosti podávané podľa zákona o národnosti, prisťahovalectve a azyle (Nationality, Immigration and Asylum Act) z roku 2002,
    • odvolania proti určitým rozhodnutiam magistrátnych súdov a Korunného súdu prostredníctvom prejudiciálnej otázky,
    • žiadosti o habeas corpus,
    • žiadosti o uvalenie väzby za pohŕdanie súdom,
    • žiadosti týkajúce sa osôb vyvolávajúcich časté súdne spory,
    • žiadosti podľa zákona o koroneroch (Coroners Act) z roku 1988,
    • rôzne žiadosti, ktoré sú predkladané na základe zákonov o predchádzaní terorizmu, majetku získanom z trestnej činnosti, obchodovaní s drogami a trestnom súdnictve.

    V roku 2009 boli otvorené regionálne kancelárie správneho súdu v Birminghame, Cardiffe, Leedsi a v Manchestri, čo umožňuje navrhovateľom/žiadateľom predkladať niektoré druhy žiadostí v regióne, ku ktorému majú najkratšie spojenie. Ďalšia regionálna kancelária sa otvorila v Bristole v novembri 2012.

    Divízne senáty Vyššieho súdu (Divisional courts)

    niektorých odvolaniach proti rozhodnutiam nižších súdov rozhodujú divízne senáty Vyššieho súdu (t. j. senáty, ktoré pozostávajú minimálne z dvoch sudcov).

    O odvolaniach z grófskych súdov, ktoré patria do jurisdikcie kancelárskeho úseku a kráľovského úseku, rozhodujú príslušné divízne senáty.

    Divízne senáty kráľovského úseku rozhodujú okrem iného o odvolaniach proti právnym stanoviskám magistrátnych súdov a Korunného súdu (s výnimkou prípadu, keď sa Korunný súd zaoberá vecou obvinenia).

    Divízny senát rodinného úseku rieši odvolania proti rozhodnutiam o rodinných veciach, ktoré vyniesli magistrátne súdy.

    Grófske súdy (County courts)

    Grófske súdy sa zaoberajú väčšinou občianskoprávnych prípadov v Anglicku a vo Walese. Jednoduchšie povedané, menej zložité občianskoprávne prípady sa riešia na grófskych súdoch a zložitejšie prípady na Vyššom súde. Väčšina prípadov, ktorými sa zaoberajú grófske súdy, sa vzťahuje na vymáhanie pohľadávok. Grófske súdy riešia aj prípady opätovného nadobudnutia majetku (napr. v súvislosti s pozastavením hypotekárnych splátok), nároky vyplývajúce z ujmy na zdraví alebo škôd spôsobených z nedbanlivosti či konkurzné konania.  Niektoré grófske súdy pôsobia aj ako okresné podateľne Vyššieho súdu, kde možno riešiť prípady patriace do právomoci Vyššieho súdu. Niektoré z týchto súdov disponujú navyše osobitnou právomocou riešiť menej zložité záležitosti, ktorými by sa inak zaoberal Vyšší súd.

    O nárokoch na pohľadávky alebo na náhradu škody, ktoré nepresahujú 5 000 GBP, sa obyčajne rozhoduje v rámci osobitného konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Takéto konanie má zabezpečiť nízke náklady a neformálny spôsob vyriešenia sporu bez toho, aby bolo potrebné využiť služby právneho zástupcu. V takýchto prípadoch môže sudca prevziať úlohu vyšetrovateľa a môže navrhovateľovi aj odporcovi pomôcť s vysvetlením ich prípadu. Grófske súdy tiež ponúkajú vlastné mediačné služby v súvislosti s vecami s nízkou hodnotou sporu. Vo vzťahu k ostatným sporom je dostupná aj externá mediácia.

    Grófske súdy sa zaoberajú aj rodinnými záležitosťami, čo zahŕňa rozvod či veci týkajúce sa detí, ako je napríklad bydlisko, starostlivosť o deti a adopcia. Rodinné záležitosti sú niekedy zložité a je možné, že sa nimi bude zaoberať Vyšší súd. V centre Londýna sa rodinnými záležitosťami zaoberá hlavná kancelária rodinného úseku Vyššieho súdu, a nie miestne grófske súdy. Mediácia v rodinných prípadoch sa zabezpečuje prostredníctvom Súdnej poradenskej a podpornej služby pre veci týkajúce sa detí a rodiny (Children and Family Court Advisory and Support Service – CAFCASS).

    Korunný súd (Crown Court)

    Korunný súd je vnútroštátnym súdom, ktorý sídli v rôznych centrách v Anglicku a vo Walese. Zaoberá sa všetkými vážnymi trestnými prípadmi, ktoré mu postupujú magistrátne sudy. Prípady, ktoré majú byť predmetom súdneho konania, sa riešia pred sudcom a porotou, pozostávajúcou z 12 členov z radov verejnosti.

    Niekedy je porota nutná aj v občianskoprávnych veciach (napríklad v prípade urážky alebo žaloby proti polícii z dôvodu neoprávneného trestného stíhania), hoci sa to nestáva často. Ak k tomu dôjde, súdne konanie bude prebiehať na Vyššom súde alebo na grófskom súde. Korunný súd pôsobí aj ako odvolací súd v prípadoch, o ktorých rozhodujú prísediaci sudcovia na magistrátnych súdoch.

    Magistrátne súdy (Magistrates' courts)

    Magistrátne súdy sa zaoberajú hlavne trestnými vecami; rieši sa na nich väčšina trestných činov. Závažnejšie trestné činy sa postupujú na súdne konanie na Korunnom súde. Magistrátne súdy sa tiež zaoberajú niektorými občianskoprávnymi prípadmi vrátane záležitostí rodinného práva, vymáhania niektorých druhov pohľadávok, napríklad nezaplatenej obecnej dane, udeľovania licencií (napríklad licencie na predaj alkoholu), porušovania podmienok licencií alebo súdnych príkazov, uzatvárania stávok a hazardných hier.

    Väčšinu prípadov na magistrátnych súdoch riešia prísediaci sudcovia – lay magistrates (známi aj ako „zmierovací sudcovia“ – justices of the peace alebo JPs). Prísediaci sudcovia nemajú právnické vzdelanie. Obyčajne zasadajú v trojici a v právnych veciach im poskytujú poradenstvo úradníci s právnickým vzdelaním. Zložitejšie veci predložené magistrátnym súdom riešia sudcovia z povolania, známi ako okresní sudcovia (magistrátnych súdov), ktorí pracujú na plný úväzok. Zástupcovia okresných sudcov (magistrátnych súdov) pracujú na čiastočný úväzok.

    Magistrátne súdy majú právomoc udeliť pokutu a trest odňatia slobody (na obmedzené obdobie) osobám, ktoré boli odsúdené za spáchanie trestného činu. To znamená, že niektoré prípady sa dostanú na Korunný súd, ktorý vynesie rozsudok.

    Niektoré magistrátne súdy sa označujú ako „súdy pre mladistvých“ alebo „súdy rozhodujúce v rodinných konaniach“. Tieto súdy pozostávajú z prísediacich sudcov, ktorí absolvovali osobitnú odbornú prípravu, a zaoberajú sa obvineniami, vznesenými proti deťom a mladým ľuďom, ako aj žiadosťami, ktoré sa týkajú detí a mladých ľudí, alebo rodinnými vecami.

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneSúdna služba Jej Veličenstva

    Posledná aktualizácia: 02/07/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Severné Írsko

    Na tejto stránke nájdete prehľad jednotlivých druhov súdov v Severnom Írsku.

    Všeobecné súdy – úvod

    Jednotlivé súdy v Severnom Írsku sú zorganizované nasledovne:

    Najvyšší súd (Supreme Court)

    V roku 2009 prevzal nový Najvyšší súd Spojeného kráľovstva (Supreme Court of the United Kingdom) právomoci odvolacieho výboru Snemovne lordov. Prevzal aj prenesené funkcie Súdneho výboru kráľovskej Štátnej rady (Judicial Committee of the Privy Council), čo je najvyšší odvolací súd v niekoľkých nezávislých krajinách Britského spoločenstva národov, zámorských území Spojeného kráľovstva a závislých území Britskej koruny.

    Najvyšší súd je konečným odvolacím súdom v Spojenom kráľovstve tak v trestných, ako aj občianskoprávnych veciach, hoci proti rozhodnutiam v škótskych trestných veciach nie je možné sa odvolať na Najvyššom súde. Povolenie postúpiť vec na odvolanie Najvyššiemu súdu sa obvykle udelí len v prípade, keď sa týka právnych otázok verejného významu.

    Odvolací súd (Court of Appeal)

    Odvolací súd.

    Odvolací súd (Court of Appeal) v Severnom Írsku sídli na Kráľovskom súdnom dvore (Royal Courts of Justice) v Belfaste. Prerokováva odvolania proti rozhodnutiam Korunného súdu (Crown Court) v trestných veciach a rozhodnutiam vyššieho súdu (High Court) v občianskoprávnych veciach.

    Vyšší súd (High Court)

    Vyšší súd sa zaoberá občianskoprávnymi vecami, prerokováva odvolania v trestných veciach a má tiež právomoc preskúmavať konanie osôb alebo organizácií, aby sa uistil, či konali zákonne a spravodlivo. Vyšší súd sa obvykle zaoberá vecami, ak je hodnota sporu vyššia ako 30 000 GBP. Za určitých okolností môže vyšší súd postúpiť vec s hodnotou sporu vyššou ako 30 000 GBP krajskému súdu; podobne vec s hodnotou sporu nižšou ako 30 000 GBP môže krajský súd postúpiť vyššiemu súdu.

    Vyšší súd má tri oddelenia (Divisions), a to:

    • Rodinný súd (Family Division): Rodinný súd sa zaoberá zložitými rozvodovými prípadmi, poručníctvom, adopciou, domácim násilím a pod. Taktiež sa zaoberá odvolaniami proti rozhodnutiam magistrátnych a krajských súdov, zaoberá sa záležitosťami osôb, ktoré sú duševne choré a jednoduchými dedičskými záležitosťami.
    • Kráľovský súd (Queens Bench Division): Kráľovský súd sa zaoberá veľkými a/alebo zložitými nárokmi na náhradu škody. Zaoberá sa aj obmedzeným počtom odvolaní z magistrátnych súdov alebo korunných súdov.  Preskúmava aj činnosť organizácií, aby zistil, či konali zákonne a zaoberá sa žalobami, ktoré sa týkajú urážky na cti a ohovárania.
    • Kancelársky súd (Chancery Division): Kancelársky súd sa zaoberá vecami týkajúcimi sa správy majetku, spochybnenej poslednej vôli, zániku spoločností, konkurzov, hypoték, spochybnených príjmov (obvykle ide o daň z príjmu) atď..

    Korunný súd (Crown Court)

    Korunné súdy sa zaoberajú týmito druhmi prípadov:

    • závažnejšími trestnými činmi, ktoré prejednáva sudca a vo väčšine prípadov porota,
    • osobami odsúdenými magistrátnymi súdmi, ktoré sú postúpené korunnému súdu na vynesenie rozsudku o treste.

    Tresty odňatia slobody a pokuty udelené korunnými súdmi sú prísnejšie ako tresty a pokuty magistrátnych súdov.

    Krajský súd (County Court)

    Krajský súd sa zaoberá občianskoprávnymi vecami, ktoré prerokováva sudca alebo okresný sudca (district judge). Krajský súd sa obvykle zaoberá vecami, ktorých hodnota sporu je nižšia ako 30 000 GBP (alebo 45 000 GBP v záležitostiach ekvity). Veci s vyššou hodnotou sporu prerokováva vyšší súd - pozri vyššie v texte. Všetky nároky vyplývajúce z regulovaných úverových zmlúv sa musia začať prerokovávať na krajskom súde, bez ohľadu na ich hodnotu.

    Príklady vecí prerokovávaných krajským súdom:

    Krajské súdy sa zaoberajú celou škálou vecí, ale najbežnejšie sú:

    • spory medzi prenajímateľom a nájomcom, napríklad držba (vysťahovanie), nedoplatky na nájomnom, opravy,
    • spotrebiteľské spory,  napríklad poškodený tovar alebo služby,
    • nároky na náhradu škody pri zranení osoby (zranenia spôsobené nedbanlivosťou), napríklad dopravné nehody, padnutie do diery na chodníku, pracovné úrazy,
    • rozvody bez obhajcu, ale len na niektorých krajských súdoch,
    • prípady diskriminácie z dôvodu rasy alebo sexuálnej orientácie,
    • problémy dlžníkov, napríklad veriteľ domáhajúci sa platby,
    • pracovnoprávne problémy: napríklad mzdy alebo platy splatné alebo vyplácanie odstupného,
    • odvolania proti rozhodnutiam magistrátnych súdov, ktoré prerokováva samosudca (a aspoň dvaja laickí sudcovia, keď  je obžalovaným mladistvý).

    Veci s nízkou hodnotou sporu

    Krajské súdy sa zaoberajú aj vecami s nízkou hodnotou sporu. Vo všeobecnosti ide o vec s nízkou hodnotou sporu, keď hodnota nároku neprevyšuje 3 000 GBP.

    Magistrátne súdy (Magistrates’ Court)

    Magistrátne súdy rozhodujú v trestných a v niektorých občianskoprávnych veciach. Veci prerokováva okresný sudca (magistrate’s court).

    Trestné veci na magistrátnych súdoch

    Magistrátne súdy sa zaberajú trestnými činmi, keď obžalovaný nemá nárok na súdny proces pred porotou. Tieto sú známe ako trestné činy prejednávané v skrátenom konaní (summary offences). Za trestné činy prejednávané v skrátenom konaní sa môže uložiť trest odňatia slobody maximálne na šesť mesiacov a/alebo pokuta do 5 000 GBP.

    Magistrátne súdy prejednávajú aj trestné činy, kedy sa obžalovaný môže rozhodnúť pre súdny proces pred porotou, ale rozhodne sa, že sa jeho vec bude prerokovávať na magistrátnom súde.  Ak sa obžalovaný rozhodne pre súdny proces pred porotou, vec sa postúpi korunnému súdu

    Magistrátne súdy sa okrem toho zaberajú trestnými činmi, keď si obžalovaný môže vybrať konanie pred porotou, avšak rozhodne sa pre prejednanie svojho prípadu magistrátnym súdom. Ak si obžalovaný vyberie konanie pred porotou, postúpi sa prípad korunnému súdu.

    Súd pre mladistvých (Youth court)

    Súd pre mladistvých sa zaoberá mladistvými vo veku od 10 do 17 rokov, ktorí spáchali trestné činy. Súd pre mladistvých je súčasťou magistrátneho súdu a veci sa prerokovávajú pred okresným sudcom (magistrátneho súdu) a ďalšími dvoma osobitne vyškolenými laickými sudcami magistrátneho súdu. Ak je mladistvý obvinený z veľmi závažného trestného činu – za ktorý sa v prípade dospelej osoby ukladá trest odňatia slobody do 14 rokov, súd pre mladistvých ho môže odovzdať korunnému súdu.

    Občianskoprávne veci na magistrátnych súdoch

    Magistrátne súdy rozhodujú aj v obmedzenom počte občianskoprávne veci, ako sú:

    • niektoré občianskoprávne dlhy, napríklad nedoplatky dane z príjmu, príspevky na národné poistenie, nedoplatky DPH, sadzby,
    • licencie, napríklad udeľovanie, obnovovanie alebo odoberanie licencií za pohostinstvá a kluby,
    • niektoré manželské problémy, napríklad výživné na manžela/manželku a vysťahovanie manžela/manželky zo spoločného domu manželov,
    • starostlivosť o dieťa, napríklad príkaz na odovzdanie do starostlivosti miestneho orgánu alebo príkaz na súdny dohľad, konanie o adopcii a príkazy týkajúce sa pobytu.

    Súdy koronerov (Coroners’ Courts)

    Vyšetrujú okolnosti náhlych, násilných a neprirodzených úmrtí.

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneNorthern Ireland Courts and Tribunals Service

    Posledná aktualizácia: 16/01/2019

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

    Všeobecné súdy - Škótsko

    Na tejto stránke nájdete informácie o všeobecných súdoch v škótskej jurisdikcii Spojeného kráľovstva.

    Najvyšší civilný súd (Court of Session), Najvyšší trestný súd (High Court of Justiciary), šerifské súdy (Sheriff Courts) a zmierovacie súdy (Justice of the Peace Courts) spravuje Odkaz sa zobrazí v novom okneškótska súdna služba (Scottish Courts and Tribunals Service – SCTS), t. j. nezávislý štátny orgán, ktorému predsedá Lord President, najvyšší sudca v Škótsku.

    Najvyššie súdy v Škótsku

    Vyššími súdmi v Škótsku sú Najvyšší civilný súd a Najvyšší trestný súd.

    Najvyšší civilný súd (Court of Session)

    Court of Session je najvyšším civilným súdom v Škótsku, ktorý sídli v budove parlamentu v Edinburghu. Zasadá ako odvolací súd a ako civilný súd sa tiež zaoberá spormi vrátane prípadov vymáhania dlhu, náhrady škôd či rodinných a obchodných sporov.

    Najvyšší trestný súd (High Court of Justiciary)

    Najvyšší trestný súd rieši odvolania proti formálnym konaniam v trestných veciach a závažné trestné prípady. Súdne procesy vedie sudca pred porotou.

    Pri odvolacích konaniach sídli súd v Edinburghu.  Pri konaniach v iných veciach má súd stále sídla v Edinburghu, Glasgowe a Aberdeene, ale konania tiež prebiehajú v ďalších mestách po celom Škótsku.

    Šerifské súdy (Sheriff Courts)

    Škótsko je na právne účely rozdelené do šiestich regiónov nazvaných „šerifstvá“ (Sheriffdoms). Každé šerifstvo má hlavného šerifa (Sheriff Principal), ktorý je okrem riešenia odvolaní v občianskoprávnych veciach, keď zasadá ako odvolací sudca, zodpovedný aj za účinné vybavovanie všetkých záležitostí šerifských súdov.

    V rámci týchto šerifstiev existuje celkovo 39 šerifských súdov rôznej veľkosti a podoby, ktoré však spĺňajú rovnakú funkciu.

    Súdne prípady sa riešia pred sudcom zvaným šerif (Sheriff). Prácu šerifských súdov možno rozdeliť do troch hlavných kategórií (občianskoprávne veci, trestnoprávne veci a dedičské záležitosti) a vykonávajú ju miestni šerifskí tajomníci a pomocní zamestnanci.

    Šerifovia pre skrátené konania (Summary Sheriffs) disponujú právomocou vykonávať niektoré funkcie šerifov v trestnom i občianskoprávnom konaní.

    Okrem toho bol zriadený Súd pre veci týkajúce sa ujmy na zdraví s pôsobnosťou pre celé Škótsko (Personal Injury Court), ktorý sídli v Edinburghu.

    Šerifský odvolací súd pre občianskoprávne veci (civil Sheriff Appeal Court) môže pri riešení občianskoprávnych odvolaní vo veciach podaných na šerifské súdy zasadať v senáte zloženom z jedného alebo troch šerifov.

    Šerifský odvolací súd pre trestné veci (criminal Sheriff Appeal Court) sa zaoberá odvolaniami proti rozhodnutiam šerifov a zmierovacích sudcov (Justices of the Peace) v skrátených trestných konaniach.  Rieši aj všetky odvolania proti rozhodnutiam šerifských a zmierovacích súdov týkajúcich sa kaucií.

    Občianskoprávne veci

    Väčšina občianskoprávnych záležitostí sa týka sporov medzi osobami alebo organizáciami. Šerifské súdy riešia tri rôzne typy prípadov:

    • bežné žaloby, ktoré sa týkajú najmä rozvodov, detí, majetkových sporov a vymáhania dlhov/náhrad škôd prekračujúcich hodnotu 5 000 GBP.  Žaloby s peňažnou hodnotou do 100 000 GBP s výnimkou rodinných sporov (okrem prípadov, v ktorých ide výlučne o výživné) možno podať len na šerifskom súde;
    • skrátené konania (summary cases), pri ktorých sa využíva zjednodušený postup a v ktorých sa riešia predovšetkým spory týkajúce sa nedoplatkov nájomného za sociálne bývanie a náhrad škody pri ujme na zdraví v peňažnej hodnote do 5 000 GBP;
    • jednoduché konania (simple procedures) týkajúce sa pohľadávok s peňažnou hodnotou do 5 000 GBP, a v ktorých sa požaduje vyplatenie, odovzdanie či znovuzískanie hnuteľného majetku alebo v ktorých sa nariaďuje, aby konkrétna osoba vykonala špecifický úkon.

    Šerifský súd sa okrem toho zaoberá mnohými ďalšími občianskoprávnymi žiadosťami a konaniami vrátane:

    • adopcie detí;
    • likvidácie spoločností;
    • vyšetrovania smrteľných úrazov;
    • konkurzov.

    Trestnoprávne veci

    Trestnoprávne prípady šerifských súdov možno riešiť buď v plne formálnom alebo skrátenom konaní. Zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré konanie bude uplatnené v konkrétnom prípade, nesie prokurátor (Procurator Fiscal).

    Formálne konanie (solemn procedure) sa využíva v závažných prípadoch, v ktorých môže obvinenie viesť k odsúdeniu na trest odňatia slobody dlhší ako dvanásť mesiacov alebo k pokute v neobmedzenej výške. Súdny proces vedie šerif, ktorý zasadá s porotou.

    Skrátené konanie (summary procedure) sa využíva predovšetkým pri menej závažných prípadoch, keď šerif rieši vec bez poroty. Aj keď sú právomoci šerifa pri uložení trestu obmedzené na dvanásť mesiacov odňatia slobody, existujú prípady, keď môže byť toto obdobie dlhšie.

    Vybavovanie dedičských záležitostí (Commissary work)

    Vybavovanie dedičských záležitostí zahŕňa najmä vysporiadanie pozostalosti po zosnulej osobe. Súdom udelená právomoc, ktorá umožňuje exekútorovi zhromaždiť a rozdeliť pozostalosť, sa nazýva „potvrdenie“. Toto potvrdenie je udelené, iba ak sa súdu predložil súpis pozostalosti po zosnulej osobe.

    V prípade, že hrubá hodnota pozostalosti neprekračuje 36 000 GBP, pozostalosť je klasifikovaná ako „malá“ a osobe žiadajúcej o potvrdenie pomôže pri vyplnení správneho formulára personál kancelárie miestneho šerifského tajomníka. V prípade, že hodnota pozostalosti prekračuje 36 000 GBP, osoba, ktorá žiada o potvrdenie, dostane odporúčanie, aby sa obrátila na právneho zástupcu.

    Zmierovacie súdy (Justice of the Peace Courts)

    Zmierovací súd je laický súd, kde zmierovací sudca bez právnického vzdelania zasadá s tajomníkom s právnickým vzdelaním. Tajomník radí sudcovi v právnych veciach a vo veciach týkajúcich sa konania. Zmierovací súd rieši prevažne skrátené trestnoprávne prípady, ktoré sú menej závažné. Horná hranica trestnej sadzby, ktorú môže zmierovací súd uložiť, je 60 dní odňatia slobody alebo pokuta nepresahujúca 2 500 GBP.

    Šerifský tajomník (sheriff clerk) zodpovedá za administratívnu prácu šerifského súdu a zmierovacieho súdu vrátane:

    • vymáhania pokút a príkazov na náhradu škody;
    • vydávania kópií súdnych príkazov týkajúcich sa napríklad prepustenia na kauciu, príkazov na výkon verejne prospešných prác alebo príkazov na obmedzenie osobnej slobody;
    • predvolania porotcov a riadenia ich činnosti.

    Podrobnejšie informácie o súdoch v Škótsku nájdete na webovom sídle Odkaz sa zobrazí v novom okneškótskej súdnej služby.

    Súvisiace odkazy

    Odkaz sa zobrazí v novom okneŠkótska súdna služba

    Posledná aktualizácia: 28/05/2020

    Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.