National ordinary courts

Ordinary courts are the core of the judicial systems in the Member States. They deal with a major part of judicial proceedings. Their scope of jurisdiction varies considerably. You can find here information on the ordinary courts and their jurisdiction in each Member State.

In most Member States, the ordinary courts deal with two main types of proceedings:

  • Proceedings in criminal matters, i.e. regarding punishable (criminal) offences (such as theft, vandalism, fraud, etc.); these courts can impose penalties and are often referred to as "criminal courts",
  • Proceedings in civil matters, i.e. disputes between citizens and/or businesses (for instance, problems with rent, a service contract or a divorce, etc.); these courts are often referred to as "civil courts".

Please select the relevant country's flag to obtain detailed national information.

Last update: 18/01/2019

This page is maintained by the European Commission. The information on this page does not necessarily reflect the official position of the European Commission. The Commission accepts no responsibility or liability whatsoever with regard to any information or data contained or referred to in this document. Please refer to the legal notice with regard to copyright rules for European pages.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Belgicko

V tejto sekcii nájdete prehľad všeobecných súdov v Belgicku.

Všeobecné súdy – úvod

Najvyšší súd

Kasačný súd: najvyššia jurisdikcia, „súd súdov“ a nachádza sa v Bruseli.

Porotný súd

Na desať provincií a okres hlavného mesta Bruselu je jeden porotný súd. Nejde o stály súd, ale sa zostavuje vždy v prípade, keď majú byť pred neho postavení obžalovaní.

Odvolacie jurisdikcie

  • Odvolacie súdy: v Belgicku je ich 5.
    • Brusel (pre provincie Valónskeho Brabantu, Flámskeho Brabantu a regiónu Bruselu – hlavného mesta),
    • Liège (pre provincie Lutyšska, Namurska a Belgického Luxemburska),
    • Mons (pre provinciu Henegavska),
    • Gand (pre provincie Západného Flámska a Východného Flámska),
    • Antverpy (pre provincie Antverp a Limburska).
  • Odvolacie pracovné súdy: v Belgicku je ich 5. Sú to odvolacie súdy špecializované na pracovné právo. Sú kompetentné pre rovnaké oblasti ako vyššie uvedené odvolacie súdy.

Prvostupňové jurisdikcie

  • Prvostupňové súdy: v Belgicku je ich 13 (jeden v každom súdnom okrese a dva v bruselskom okrese, 1 pre holandský a 1 pre francúzsky jazyk).
  • Pracovné súdy: v Belgicku je ich 9 (v zásade jeden na každý obvod odvolacieho súdu s výnimkou obvodu bruselského súdneho dvora, kde sa pracovné súdy nachádzajú v Louvain, Nivelles aj Bruseli, a s výnimkou nemecky hovoriacej časti Eupen).
  • Obchodné súdy: v Belgicku je ich 9 (v zásade jeden na každý obvod odvolacieho súdu s výnimkou obvodu bruselského súdneho dvora, kde sa obchodné súdy nachádzajú v Louvain, Nivelles aj Bruseli, a s výnimkou nemecky hovoriacej časti Eupen).

Nižšie alebo miestne jurisdikcie

  • Zmierovacie súdnictvo: v Belgicku je 187 zmierovacích súdov (jeden v každom súdnom kantóne).
  • Policajné súdy: v Belgicku je ich 15.

Príslušnosť súdov

Zmierovacie súdnictvo

Zmierovací súd rozhoduje v občianskoprávnych a obchodných záležitostiach, ktoré nepresahujú hodnotu 1 860 EUR. Zmierovací súd je okrem iného príslušný aj v sporoch, ktoré sa týkajú nájomných zmlúv, porušovania susedských vzťahov, vecného bremena, vyvlastnenia bez ohľadu na sumu, ktorej sa spor týka, ako aj predbežných opatrení medzi manželmi. S výnimkou prípadov, keď sa rozhoduje o žalobách týkajúcich sa súm nepresahujúcich 1 240 EUR možno voči rozhodnutiam zmierovacieho sudcu využiť možnosti opravného prostriedku na prvostupňovom súde alebo na obchodnom súde, podľa toho, či ide o občianskoprávny alebo obchodný spor.

Policajný súd

Policajný súd je trestnou a občianskou jurisdikciou, ktorá rieši priestupky, priestupkové trestné činy, priestupky voči osobitným zákonom (napríklad Poľnohospodársky zákonník, Lesný zákonník), žaloby týkajúce sa náhrady škôd spôsobených dopravnou nehodou a dopravné priestupky. Voči rozhodnutiam policajného súdu možno podať odvolanie na prvostupňovom súde s výnimkou záležitostí uvedených v súdnom poriadku, ktoré sa týkajú súm nepresahujúcich 1 240 EUR.

Prvostupňový súd

Prvostupňový súd je príslušný vo všetkých sporoch okrem tých, ktoré sú zo zákona pridelené iným súdom. Nazýva sa to zvyšková právomoc prvostupňového súdu.

Prvostupňový súd je členený na tri sekcie: občiansky súd, priestupkový súd a súd pre mladistvých. Od roku 2007 boli v rámci prvostupňových súdov zriadené súdy pre výkon trestu v Antverpách, Bruseli, východnom Flámsku, Liège a Henegavsku.

Občiansky súd

Občiansky súd rieši záležitosti, ktoré sa týkajú stavu osôb (napríklad rozvod, rodičovstvo, adopcia). Je tiež príslušný v sporoch, ktoré presahujú 1 860 EUR, v sporoch týkajúcich sa dane z dedičstva alebo autorských práv, ako aj v odvolaniach voči rozhodnutiam vyneseným zmierovacím sudcom.

Priestupkový súd

Priestupkový súd je trestnou jurisdikciou, ktorej úlohou je súdiť všetky menej závažné trestné činy a trestné činy prekvalifikované ako prečiny ako podvodné konanie, podvod, neúmyselné zabitie, krádež vlámaním, krádež s použitím násilia. Je tiež odvolacím súdom pre rozhodnutia vynesené policajným súdom.

Prípad možno predložiť priestupkovému súdu priamym predvolaním prokuratúry alebo občianskej strany alebo rozhodnutím poradného senátu, ktorý v závere vyšetrovania určí, či bude obvinený postavený pred priestupkový súd.

Poradný senát je vyšetrovacia jurisdikcia, ktorú tvorí sudca prvostupňového súdu zasadajúci sám, ktorý skúma, či existuje dôvod postúpiť vec priestupkovému súdu alebo rozhodne o zastavení stíhania obvineného. Poradný senát tiež rozhoduje o tom, či obvinený zostane vo vyšetrovacej väzbe, alebo bude prípadne prepustený pod podmienkou. Tieto rozhodnutia prijíma buď každý mesiac alebo každé tri mesiace, ak ide o trestný čin, ktorý sa nedá prekvalifikovať ako prečin.

Vyšetrovacia väzba je bezpečnostné opatrenie, ktorým je osoba podozrivá zo spáchania prečinu alebo zločinu vzatá do väzby, čakajúc na súd. Toto opatrenie je uložené s cieľom zabrániť tomu, aby sa podozrivý ukrýval v čase, keď sa má dostaviť pred súd, aby medzičasom spáchal ďalšie trestné činy, aby sa pokúsil o odstránenie dôkazov alebo aby nadviazal kontakt s tretími osobami (napr. s cieľom ovplyvnenia svedkov alebo spoluobvinených). Podozrivý, ktorý je napokon oslobodený alebo voči ktorému bolo zastavené stíhanie, môže žiadať odškodnenie od ministerstva spravodlivosti za čas, ktorý nespravodlivo strávil vo väzení: to je náhrada v prípade neoprávnenej väzby. Na to, aby vznikol nárok na túto náhradu, musia byť splnené dve podmienky: vyšetrovacia väzba trvala dlhšie ako osem dní a väzba alebo ponechanie vo väzbe nebolo spôsobené osobným správaním podozrivého. Pri hodnotení tejto druhej podmienky je ministerstvo veľmi prísne.

Rozhodnutia poradného senátu možno napadnúť odvolaním na vyšetrovací senát. Predstavuje vyšetrovaciu jurisdikciu na úrovni odvolacieho súdu.

Súd pre mladistvých

Súd pre mladistvých rozhoduje vo veciach, na ktoré sa vzťahuje zákon o ochrane mládeže z roku 1965, ako je zákaz výkonu rodičovských práv a povinností, umiestnenie mladistvých do pestúnskych rodín alebo do uzavretých zariadení, ako aj v prípadoch trestnej činnosti mladistvých.

Sudca neukladá mladistvým zločincom tresty, ale prijíma opatrenia vo vzťahu k nim. V praxi môže mladistvého najmä napomenúť („vyzvať ho k poriadku“), umiestniť ho do pestúnskej rodiny alebo špecializovanej inštitúcie, kde sa ocitne v spoločnosti ďalších mladistvých pod dozorom vychovávateľov, uložiť mu verejnoprospešnú prácu a niektorých výnimočným prípadoch ho dokonca dočasne uväzniť. Sudca pre mladistvých ukladá dohľad alebo prijíma ochranné a výchovné opatrenia. Ak mladistvý, ktorý sa dopustil trestného činu, dosiahol vek 16 rokov, sudca pre mladistvých sa za špecifických okolností môže vzdať prípadu. Mladistvý je potom postavený pred osobitný senát súdu pre mladistvých, ktorý plní úlohu trestného súdu. V prípade obzvlášť závažného trestného činu, napríklad ak ide o vraždu, bude mladistvý výnimočne postavený pred porotný súd, a to napriek skutočnosti, že nie je plnoletý. Súd pre mladistvých môže tiež prijať opatrenia vo vzťahu k rodičom, ak si neplnia svoju výchovnú povinnosť (násilie páchané na dieťati, zneužívanie postavenia, žalostné životné podmienky…). Naliehavosť niektorých situácií umožňuje veľmi rýchlo prijať opatrenia na ochranu dieťaťa.

Podľa návrhu zákona, ktorý Poslanecká snemovňa v júli 2011 odhlasovala a predložila Senátu, by sa na prvostupňových súdoch mala zriadiť súdna sekcia pre rodinu a mladistvých. V návrhu zákona sa počíta s presunom právomocí zmierovacieho sudcu na senáty pre rodinné záležitosti na prvostupňových súdoch a naopak, a presunom právomocí zo senátov pre mladistvých na senáty pre rodinné záležitosti.

Súdy pre výkon trestu

Súdy pre výkon trestu vynášajú rozhodnutia o externom právnom postavení osôb odsúdených na trest odňatia slobody. Rozhodujú o poskytnutí týchto možností: polootvorený a otvorený režim väzby, elektronický dozor, podmienečné prepustenie a predbežné prepustenie s cieľom vyhostenia odsúdeného z územia alebo jeho vydania. Prokuratúra a odsúdení môžu voči rozhodnutiam senátov pre výkon trestu uplatniť kasáciu.

Opravné prostriedky voči rozhodnutiam prvostupňového súdu

S výnimkou rozhodnutí súdu pre výkon trestu môže ktorákoľvek zo strán v konaní alebo prokuratúra v prípade nespokojnosti s rozhodnutím vyneseným prvostupňovým súdom voči tomuto rozhodnutiu podať odvolanie pod podmienkou, že ide o prvostupňové rozhodnutie, teda nebolo vynesené po odvolaní voči rozhodnutiu, ktoré už vyniesol policajný alebo zmierovací súd. V takom prípade bude o veci rozhodovať odvolací súd nezávisle od toho, či patrí pod občiansky súd, priestupkový súd alebo súd pre mladistvých.

Pracovný súd

Pracovný súd je príslušný v sociálnych záležitostiach: sociálne zabezpečenie (dôchodky, nezamestnanosť...), spory v pracovných vzťahoch (pracovné zmluvy, právna úprava zamestnania) a pracovné úrazy. Takisto má právomoc rozhodovať o žalobách týkajúcich sa kolektívneho vyrovnania dlhov, ktoré podávajú fyzické osoby.

Pracovný súd zahŕňa viacero senátov. Až na výnimky stanovené v súdnom poriadku sa senáty skladajú zo sudcu z povolania, ktorý senátu predsedá, a dvoch prísediacich sudcov. Podľa charakteru sporu riešeného súdom prísediaci sudcovia zastupujú zamestnancov, zamestnávateľov alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Tieto osoby sú menované na návrh organizácií z pracovnej sféry (zamestnanci, zamestnávatelia, robotníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby). Pokiaľ ide o štátnu prokuratúru, tu sa nazýva prokuratúrou pracovného súdu a štátny prokurátor je prokurátor pracovného súdu.

V prípade nesúhlasu s rozhodnutím pracovného súdu strany môžu podať odvolanie na odvolací pracovný súd.

Obchodný súd

Obchodný súd rozhoduje v sporoch medzi obchodníkmi v hodnote presahujúcej hodnotu 1 860 EUR, ale aj vo veľmi špecifických záležitostiach ako konkurzy alebo spory medzi akcionármi spoločnosti. Obchodný súd rozhoduje aj o odvolaniach voči rozhodnutiam vyneseným zmierovacími sudcami v obchodných záležitostiach.

Senáty obchodného súdu sa skladajú zo sudcu (sudcu z povolania) a dvoch prísediacich sudcov. Týchto prísediacich sudcov navrhujú rôzne združenia zastupujúce obchod a priemysel. Svojich kandidátov si vyberajú spomedzi obchodníkov, správcov spoločností, audítorov podnikov a účtovníkov. Pokiaľ ide o štátnu prokuratúru, vykonávajú ju členovia prokuratúry prvostupňového súdu.

Pokiaľ sa strany rozhodnú namietať voči rozhodnutiu obchodného súdu, podajú odvolanie na odvolacom súde. Napadnuté rozhodnutie však musí byť prvostupňové, a teda nesmie byť rozhodnutím vyneseným proti predchádzajúcemu rozhodnutiu zmierovacieho sudcu.

Odvolacie súdy a pracovné sudy

Odvolací súd sa skladá z viacerých senátov:

  • Občianske senáty skúmajú odvolania voči prvostupňovým rozhodnutiam vyneseným občianskymi sekciami prvostupňových súdov a obchodnými súdmi.
  • Priestupkové senáty skúmajú odvolania voči prvostupňovým rozhodnutiam vyneseným priestupkovými súdmi.
  • Senáty pre mladistvých skúmajú odvolania voči prvostupňovým rozhodnutiam vyneseným súdmi pre mladistvých.
  • Vyšetrovací senát je vyšetrujúca jurisdikcia poverená rozhodovaním o odvolaniach voči rozhodnutiam poradného senátu. Rovnako vyšetrovací senát posiela podozrivého pred porotný súd, pretože sa pravdepodobne dopustil zločinu, tlačového trestného činu alebo politického trestného činu.

Podobne ako prvostupňový pracovný súd, aj senáty pracovného súdu tvorí sudca z povolania zvaný radca a 2 alebo 4 prísediaci radcovia. Odvolací pracovný súd skúma odvolania voči rozhodnutiam pracovných súdov.

Porotný súd

Trestné činy

Keď je osoba obžalovaná z trestného činu, ktorý nebol alebo sa nemôže preklasifikovať ako prečin, je predvolaná pred porotný súd a je súdená porotou z ľudu.

Predsedom porotného súdu je sudca z povolania, ktorému pomáhajú dvaja prísediaci, rovnako sudcovia z povolania. Nevyjadrujú sa k vine či nevine obžalovaného. Je úlohou členov poroty, zvaných tiež porotcovia, rozhodnúť, či sa obžalovaný dopustil trestného činu alebo nie. Porotcovia sú určení losovaním spomedzi občanov. Každý Belgičan vo veku od 28 do 65 rokov, ktorý požíva svoje občianske a politické práva, vie čítať a písať, nebol nikdy odsúdený v trestnom konaní na trest odňatia slobody dlhší než 4 mesiace ani na povinnú prácu v dĺžke viac než 60 hodín, môže byť vyzvaný, aby sa stal porotcom.

Konanie pred porotným súdom začína čítaním obžaloby, zhrnutia prípadu obsahujúceho podstatné skutočnosti zistené počas vyšetrovania. Potom sú vypočutí svedkovia a osoby, ktorých sa vyšetrovanie týka. Tento výsluch má umožniť porotcom, ktorý si nemohli preštudovať spis, vytvoriť si názor. Napokon prokurátor prednesie svoju záverečnú reč, občianske strany dostanú slovo a advokáti prednesú svoju reč. Obžalovaný je vypočutý. Odpovedá na otázky predsedu, vysvetľuje skutočnosti a môže prehlásiť, že je nevinný. V závere ústnej časti pojednávania dvanásť porotcov rokuje s vylúčením verejnosti. Musia sa vyjadriť k vine či nevine obžalovaného. Rozhodujú prostredníctvom hlasovania a ich rozhodnutie môže byť zmiernené. Môžu napríklad vyhlásiť obžalovaného za vinného s uznaním poľahčujúcich okolností. Ak je obžalovaný vyhlásený za vinného, profesionálni sudcovia a porotcovia sa spolu radia o treste. Toto rozhodnutie sa prijíma absolútnou väčšinou. Rozhodnutie o vine musí byť zdôvodnené.

Voči súdnemu rozhodnutiu porotného súdu nie je v zásade možné podať odvolanie. Odsúdený, občianska strana a prokurátor však môžu uplatniť kasáciu na kasačnom súde. Ak je odsudzujúci rozsudok zrušený kasačným súdom, vec je vrátená inému porotnému súdu, ktorý musí znova rozhodnúť.

Tlačový trestný čin a politický trestný čin

O tlačovom trestnom čine možno hovoriť, ak je trestná myšlienka vyjadrená v textoch šírených vo viacerých exemplároch technickým postupom. Politický trestný čin je trestný čin spáchaný s politickým motívom a za politickým účelom. Porotný súd rozhoduje o žalobe vo veci politických a tlačových trestných činov s výnimkou tlačových trestných činov inšpirovaných rasizmom a xenofóbiou.

Kasačný súd

Kasačný súd je garantom dodržiavania práva prvostupňovými a druhostupňovými súdmi. Jeho právomoc platí na celom území. Kasačný súd nerozhoduje o skutočnostiach prípadu, ale výlučne o právnych otázkach. Kasáciu možno uplatniť len na základe právnych dôvodov, teda v prípade porušenia zákona alebo všeobecnej právnej zásady. Kasáciu možno uplatniť len voči súdnym rozhodnutiam alebo rozsudkom vyneseným v poslednej inštancii, teda rozhodnutiam, voči ktorým nie je možné podať odvolanie.

Kasačný súd sa skladá z prvého predsedu, predsedu, predsedov sekcií a radcov. Úlohu štátneho zastupiteľstva plní generálny prokurátor kasačného súdu alebo generálny advokát. Súd má tri senáty: prvý rozhoduje o občianskoprávnych, obchodných, daňových a disciplinárnych prípadoch, druhý je príslušný v trestných prípadoch a tretí v prípadoch týkajúcich sa pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. Každý z týchto troch senátov má frankofónnu a flámsku sekciu. V každej sekcii zasadá obvykle päť radcov.

Pred vynesením rozhodnutia si sudcovia vypočujú závery štátneho prokurátora pri kasačnom súde. Kasačný súd môže rozhodnúť o zamietnutí kasácie. Ak predložené argumenty nie sú prijaté, kasácia je zamietnutá a napadnuté rozhodnutie sa tak stáva konečným. Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zákonom, toto rozhodnutie je zrušené úplne alebo čiastočne s možnosťou alebo bez možnosti odvolania. Rozhodnutie je zrušené s možnosťou odvolania na rovnaký prvostupňový alebo druhostupňový súd, ako bol ten, ktorý vyniesol napadnuté rozhodnutie, ak je potrebné opätovne preskúmať podstatu prípadu. Prípad nie je nikdy postúpený tomu istému súdu.

Poznámka

Treba poznamenať, že priestupkové senáty odvolacieho súdu, porotný súd, priestupkové senáty prvostupňového súdu (priestupkový súd) a policajný súd (zasadajúci v trestných záležitostiach) sa popri občianskych súdoch zaoberajú aj občianskymi žalobami (ktoré sa vo všeobecnosti týkajú náhrady škody) podanými súkromnými stranami, čiže obeťami trestných priestupkov vo všeobecnom zmysle.

Právne databázy

Viac informácií o prvostupňových a druhostupňových súdoch možno získať na Odkaz sa zobrazí v novom oknePortáli súdnej moci Belgicka.

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, prístup do databázy je bezplatný.

Súvisiace odkazy

Service Public Fédéral Justice (Ministerstvo spravodlivosti)

Posledná aktualizácia: 17/09/2015

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Bulharsko

V tomto oddiele nájdete informácie o bulharských súdoch.

Organizácia výkonu spravodlivosti – súdy

Súdy prvého stupňa v občianskych a trestných veciach

Okresné súdy

Hlavným súdom prvého stupňa je okresný súd. Skúma občianskoprávne a trestnoprávne veci a veci správneho trestania. Patria medzi ne konania v rámci rodinného a pracovného práva, žiadosti o výživné a adopcie, žaloby v obchodných sporoch a občianskoprávnych konaniach, pri ktorých hodnota sporu nepresahuje 50 000 BGN (< 25 000 EUR), ako aj delenie hmotného nehnuteľného majetku.

Okresný súd pozostáva z predsedu a jeho zástupcov, administratívneho pracovníka, tajomníka, asistenta, úradníka, súdneho úradníka a archivára.

Krajské súdy

Keď pôsobí ako súd prvého stupňa, krajský súd skúma:

občianskoprávne veci – konania na určenie alebo popretie otcovstva, ukončenie adopcie, akékoľvek konania súvisiaceho so zákazmi, ako aj žaloby v občianskoprávnom konaní, pri ktorých hodnota sporu presahuje 50 000 BGN (> 25 000 EUR),

trestnoprávne veci – konanie v prípadoch trestných činov proti republike, vrážd, ozbrojených lúpeží, držby a distribúcie drog, únosu a nezákonného pozbavenia osobnej slobody, trestných činov proti colnému režimu, trestných činov proti finančnému, daňovému alebo poisťovaciemu systému,

veci obchodného alebo podnikového práva – neziskové právnické subjekty sú zaregistrované na krajskom súde, ktorý tiež skúma sťažnosti proti zamietnutiu vložiť podnik do obchodného registra podľa zákona o obchodnom registri, krajský súd zároveň skúma obchodné spory, ktorých hodnota presahuje 25 000 BGN, konkurzné konania, ako aj konania vo veciach sťažností proti postupom exekútorov,

správne veci – podľa prechodných a záverečných ustanovení zákona o správnom konaní správne veci, pri ktorých sa konanie začalo do 1. 3. 2007, skúmajú krajské súdy.

Krajské súdy sú situované v krajských strediskách. V každom okrsku krajského súdu je jeden alebo viac okresných súdov.   

V Sofii pôsobí mestský súd, ktorý má právomoci krajského súdu.

Odvolanie v občianskych a trestných veciach

Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach v občianskych a trestných veciach podľa zákona.

Odvolací súd ako odvolací orgán skúma úkony, voči ktorým sa podalo odvolanie vo veciach rozhodnutých na krajských súdoch, ako aj v iných veciach krajských súdov podľa zákona.

Kasácia v občianskych a trestných veciach

Najvyšší kasačný súd pôsobí ako tretí a posledný stupeň vo všetkých občianskych a trestných veciach.

Právna databáza

Každý bulharský súd spravuje svoju webovú stránku, ktorá zodpovedá potrebám občanov, právnických subjektov a správnych orgánov.  Na týchto stránkach sa uvádzajú informácie o štruktúre a činnostiach súdu, ako aj informácie o veciach, o ktorých sa rozhoduje, a veciach, ktoré už boli uzavreté.

Názov a URL príslušných databáz

Na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyššej súdnej rady sa nachádza podrobný zoznam bulharských súdov spolu s ich adresami a webovými stránkami (len v bulharčine).

Posledná aktualizácia: 17/12/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Česká republika

Súdny systém v Českej republike tvorí 89 okresných súdov, osem krajských súdov a Najvyšší súd.

Všeobecné súdy – úvod

Právomoc v občianskoprávnych veciach

Súdnu právomoc v občianskoprávnych veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, vrchné súdy a Najvyšší súd Českej republiky.

Súdy prvého stupňa

Okresné súdy vedú pojednávania a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov vždy, ak sa v zákone nestanovuje vecná príslušnosť iného súdu.

O iných veciach, ktoré nemajú súkromnoprávnu povahu (napr. o menovaní a vylúčení rozhodcov, o zrušení rozhodcovského nálezu atď.), rozhodujú okresné súdy v občianskoprávnom konaní, ak to ustanovuje zákon.

Vo veciach, ktoré spadajú do príslušnosti okresných súdov, rozhoduje spravidla samosudca.

V pracovnoprávnych a iných veciach, o ktorých to ustanovuje zákon, rozhoduje súdny senát zložený z predsedu senátu a dvoch prísediacich.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa vo veciach a sporoch vymedzených v § 9 ods. 2 a v § 9a občanského soudního řádu (českého OSP).

V prvostupňových konaniach na krajskom súde koná a rozhoduje samosudca; senát krajského súdu zložený z predsedu senátu a 2 sudcov koná a rozhoduje v konaniach na prvom stupni, ak to ustanovuje zákon.

Najvyšší súd rozhoduje na prvom stupni na základe § 67 zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Na základe podmienok uvedených v tomto ustanovení Najvyšší súd uznáva zahraničné právoplatné rozhodnutia.

Najvyšší súd rozhoduje v senátoch alebo vo veľkých senátnych kolégiách.

Druhý stupeň

V prípadoch, v ktorých na prvom stupni konajú okresné súdy, majú postavenie odvolacích súdov (súdy druhého stupňa) krajské súdy.

V prípadoch, v ktorých na prvom stupni konajú krajské súdy, majú postavenie odvolacích súdov vrchné súdy.

Vrchné súdy rozhodujú v senátoch zložených z predsedu senátu a 2 sudcov, ak sa v osobitnom právnom predpise neustanovuje inak.

Právna databáza

Právne predpisy Českej republiky sú k dispozícii na úradnom portáli vlády Odkaz sa zobrazí v novom oknePortál vlády ČR (len v češtine).

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, iba tento portál ponúka texty právnych predpisov zadarmo.

Právomoc v trestných veciach

Súdnu právomoc v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, vrchné súdy a Najvyšší súd Českej republiky.

Súdy prvého stupňa

Konanie na prvom stupni vykonávajú okresné súdy, ak sa v zákone č 141/1961 Zb. Trestný poriadok, neustanovuje inak.

V prípadoch upravených v zákonoch o konaní na súdoch (zákony o řízení před soudy) rozhodujú okresné súdy v senátoch; v ostatných prípadoch rozhoduje samosudca. Senáty okresného súdu sa skladajú z predsedu senátu a 2 prísediacich. Samosudcom je predseda senátu alebo sudca. Predsedom senátu môže byť len sudca.

Krajský súd koná na prvom stupni v konaniach o trestných činoch, pokiaľ za ne zákon stanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica predstavuje najmenej päť rokov, alebo ak je za ne možné uložiť výnimočný trest. O trestných činoch uvedených v § 17 ods. 1 Trestného poriadku koná krajský súd na prvom stupni aj vtedy, ak je dolná hranica trestu trest odňatia slobody nižšia.

Krajský súd rozhoduje v senátoch. Samosudcovia rozhodujú v prípadoch ustanovených v zákonoch o konaní na súdoch (zákony o řízení před soudy).

Senáty krajského súdu sa skladajú z

a)      predsedu senátu a 2 prísediacich, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v trestných veciach,

b)      predsedu senátu a 2 sudcov v ostatných prípadoch.

Samosudcom je predseda senátu alebo sudca. Predsedom senátu môže byť len sudca.

Druhý stupeň

O odvolaniach proti rozsudkom okresného súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O odvolaniach proti rozsudkom krajského súdu ako prvostupňového súdu rozhoduje nadriadený vrchný súd.

Vrchné súdy rozhodujú v senátoch zložených z predsedu senátu a 2 sudcov, ak sa v osobitnom právnom predpise neustanovuje inak.

Právomoc v správnych veciach

Úlohou súdnej moci v správnych veciach je ochrana subjektívnych verejných práv fyzických a právnických osôb.

Túto úlohu plnia správne súdy. Ide o špecializované senáty v rámci sústavy krajských súdov, ktoré pôsobia ako správne súdy prvého stupňa.

Správne súdy tvoria: predseda krajského súdu, podpredsedovia, sudcovia. V jednotlivých prípadoch koná senát zložený z troch sudcov.

Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o:

a)      žalobách proti rozhodnutiam vydaným v oblasti verejnej správy orgánmi výkonnej moci, orgánmi územného samosprávneho celku, a takisto fyzickou alebo právnickou osobou alebo iným orgánom, pokiaľ im bolo zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „správny orgán“),

b)      žalobách proti nečinnosti správneho orgánu,

c)      žalobách na ochranu pred nezákonným postupom správneho orgánu,

d)     kompetenčných žalobách,

e)      volebných veciach a o veciach miestneho a krajského referenda,

f)       veciach týkajúcich sa politických strán a hnutí,

g)      zrušení opatrenia všeobecnej povahy alebo jeho časti pre rozpor so zákonom,

h)      disciplinárnej zodpovednosti sudcov, súdnych funkcionárov, štátnych zástupcov a súdnych exekútorov,

i)        veciach týkajúcich sa niektorých profesijných predpisov (stavovských předpisů).

Najvyšší správny súd je správny súd posledného stupňa a skladá sa z predsedu Najvyššieho správneho súdu, podpredsedov a sudcov. V jednotlivých prípadoch koná spravidla senát zložený z troch sudcov.

Okrem konaní o disciplinárnych previneniach (kasačních stížnostech) rozhoduje Najvyšší správny súd o rozpustení politickej strany alebo hnutia, pozastavení alebo opätovnom povolení ich činnosti, o kompetenčných žalobách či o zrušení opatrenia všeobecnej povahy alebo jeho časti. Ďalšie oblasti, v ktorých je vecne príslušný Najvyšší správny súd, ustanovujú osobitné zákony.

Podrobnejšie informácie nájdete na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneEurópskeho justičného atlasu pre občianske veci – Sústava súdov v českej republike.

Ďalšie informácie ponúka webová lokalita: Odkaz sa zobrazí v novom okneNejvyšší správní soud.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneOrganizácia súdnej moci

Odkaz sa zobrazí v novom okneSystém súdov

Posledná aktualizácia: 15/03/2013

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Dánsko

V tejto časti sa uvádzajú informácie o organizácii všeobecných súdov v Dánsku.

Všeobecné súdy – úvod      

Najvyšší súd (Højesteret)

Najvyšší súd je konečným odvolacím súdom v Dánsku a sídli v Kodani. Súd skúma rozsudky a príkazy, ktoré vydal:

  • Vrchný súd východného Dánska
  • Vrchný súd západného Dánska
  • námorný a obchodný súd v Kodani

Najvyšší súd skúma občianskoprávne aj trestnoprávne veci a je konečným odvolacím súdom (tretí stupeň) vo veciach preskúmania závetu, konkurzu, výkonu rozhodnutia a katastrálnych vecí.

Najvyšší súd nepreskúmava otázky viny alebo neviny v trestnoprávnych veciach. Právo odvolať sa na najvyšší súd vzniká len vo výnimočných prípadoch (tretí stupeň) (pozri nižšie). V senáte najvyššieho súdu nie sú prísediaci (laickí sudcovia).

Východný vrchný súd (Østre Landsret) a západný vrchný súd (Vestre Landsret)

V Dánsku sú dva vrchné súdy – Vrchný súd západného Dánska a Vrchný súd východného Dánska. Vrchné súdy pojednávajú o odvolaniach z okresných súdov.

Občianskoprávne a trestnoprávne veci riešia na okresných súdoch (prvý stupeň). Za určitých okolností sa občianskoprávna vec môže postúpiť vrchnému súdu.

Okresné súdy (Byretterne)

Okresné súdy pojednávajú o občianskoprávnych a trestných veciach a veciach týkajúcich sa vymáhania, probácie a konkurzu. Notárske úkony tiež patria do príslušnosti okresných súdov. Niektoré okresné súdy sa budú naďalej zaoberať katastrálnou registráciou v určitých okresoch patriacich do ich príslušnosti, pokiaľ to nepreberie katastrálny súd.

Právne databázy

Ďalšie informácie sa uvádzajú na stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneschéma štruktúry dánskeho súdneho systému.

Posledná aktualizácia: 03/06/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Nemecko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Nemecku.

Všeobecné súdy – úvod

Príslušnosť v občianskoprávnych veciach

Okresné súdy (Amtsgerichte) ako súdy prvého stupňa sú príslušné v občianskoprávnych prípadoch – najmä v prípadoch s hodnotou sporu do 5 000 EUR. Sú príslušné aj v prípadoch bez ohľadu na hodnotu sporu, ako sú spory týkajúce sa nájmu, rodinné spory alebo spory týkajúce sa výživného.

Prípady na okresných súdoch môže riešiť jeden sudca.

Krajinské súdy (Landgerichte) ako súdy prvého stupňa sú príslušné v občianskoprávnych prípadoch týkajúcich sa všetkých sporov, ktoré neboli pridelené okresným súdom. Zvyčajne ide o prípady s hodnotou sporu viac ako 5 000 EUR.

V zásade môže prípady na krajinských súdoch vypočúvať aj jeden sudca. O zložitých záležitostiach a prípadoch základného významu rozhodujú komory, t. j. tribunál, ktorý tvoria traja sudcovia z povolania.

Krajinské súdy druhého stupňa riešia prípady na občianskych tribunáloch v rámci krajinských súdov. Zvyčajne ich tvoria traja sudcovia, ktorí rozhodujú vo veci odvolania voči rozsudkom okresných súdov.

Komory pre obchodné veci môžu byť vytvorené na krajinských súdoch. Zvyčajne sú zodpovedné za spory prvého a druhého stupňa medzi podnikateľmi/obchodníkmi. Tieto komory tvorí jeden sudca z povolania a dvaja prísediaci sudcovia, ktorí sú obchodníkmi.

Vyššie krajinské súdy (Oberlandesgerichte) sú zvyčajne súdy druhého stupňa. V občianskoprávnych prípadoch rozhodujú vo veci odvolania voči rozsudkom krajinských súdov a odvolania voči rozsudkom okresných súdov v rodinných veciach.

Senáty vyšších krajinských súdov tvoria v zásade traja sudcovia z povolania. Občianskoprávne prípady, ktoré nepredstavujú osobitné ťažkosti a nemajú zásadný význam, však môžu byť pridelené jednotlivým sudcom.

Najvyšším všeobecným súdom je Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof), ktorý je súdom posledného stupňa a zaoberá sa len odvolaniami týkajúcimi sa právnych otázok. Senáty Spolkového najvyššieho súdu tvorí päť sudcov z povolania.

Príslušnosť v trestnoprávnych veciach

Súdy prvého stupňa

Zákon o súdoch (Gerichtsverfassungsgesetz – GVG) stanovuje právomoci súdov v trestnoprávnych konaniach. Okresný súd (Amtsgericht) je súdom prvého stupňa v trestných veciach, kým sa nestanoví súdna právomoc krajinského súdu alebo vyššieho krajinského súdu (§ 24 ods. 1 č. 1 až 3 zákona o súdoch). Rozhodnutie (§ 25 zákona o súdoch) v zásade prijíma jeden sudca trestného súdu, ak:

  • ide o priestupok (Vergehen) alebo
  • ide o súkromnú žalobu a
  • ak sa nepredpokladá odňatie slobody na viac ako dva roky.

Vo všetkých ostatných prípadoch je príslušný zmierovací súd (sudcovia) (§ 28 zákona o súdoch); tento súd tvorí jeden sudca z povolania a súdni znalci.

Prípady pridelené zmierovacím súdom sa týkajú stredne závažných trestných činov, na ktoré je príslušný okresný súd (§ 24 ods. 1 zákona o súdoch), ak neboli pridelené sudcovi trestného súdu (§ 25 zákona o súdoch). Patria sem prípady s predpokladaným odňatím slobody od dvoch do štyroch rokov. Tzv. rozšírený zmierovací súd môže vypočuť takýto prípad na žiadosť úradu prokurátora (§ 29 ods. 2 zákona o súdoch) – v prípade, že sa úrad prokurátora a súd domnievajú, že je potrebná ďalšia konzultácia s druhým sudcom z povolania z dôvodu rozsahu prípadu.

Právomoc krajinského súdu (Landgericht) prvého stupňa určuje § 74 ods. 1 zákona o súdoch. Do kompetencie krajinského súdu patria všetky trestné činy, za ktoré nie je zodpovedný ani okresný súd, ani vyššie krajinské súdy, t. j. v prípade trestných činov, za ktoré hrozí odňatie slobody na dlhšie obdobie.

Treba poznamenať, že nemecké trestné právo rozlišuje na jednej strane medzi priestupkom (Vergehen) a medzi zločinom na strane druhej (Verbrechen). Zločin v tomto zmysle (v súlade so Spolkovým trestným zákonníkom) je trestný čin, za ktorý zo zákona hrozí odňatie slobody najmenej na jeden rok. Najvážnejšími trestnými činmi sú zločiny.

Do právomoci krajinského súdu patria aj všetky ostatné trestné činy, v prípade ktorých hrozí odňatie slobody na viac ako štyri roky (§ 74 ods. 1 veta 2 prípad 1 zákona o súdoch). Je tomu tak aj v prípade, že sa úrad prokurátora rozhodne podať žalobu na krajinskom súde z dôvodu osobitného významu prípadu, a to aj v prípade, že spadá do právomoci okresného súdu.

Tribunály na krajinskom súde vypočúvajú sekcie trestného súdu. Rozhodnutia prvého stupňa prijíma veľká trestná komora (Große Strafkammer) a vo všeobecnosti jej predsedajú traja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci sudcovia. Za podmienok stanovených v § 76 ods. 2 zákona o súdoch môže veľká trestná komora na začiatku súdneho procesu rozhodnúť, že sa prípadom budú zaoberať len dvaja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci sudcovia.

Vyšší krajinský súd je súd prvého stupňa, do ktorého právomoci patria trestné činy a priestupky uvedené v § 120 ods. 1 a 2 zákona o súdoch, z ktorých väčšina sa týka bezpečnosti/existencie Nemeckej spolkovej republiky. Senáty Spolkového súdneho dvora môžu prípadu predsedať za prítomnosti piatich sudcov z povolania vrátane predsedajúceho sudcu. Pri začatí súdneho konania môže senát pre trestné veci rozhodnúť, že prípadu budú predsedať traja sudcovia z povolania vrátane predsedajúceho sudcu, ak si rozsah alebo zložitosť prípadu nevyžaduje účasť dvoch ďalších sudcov z povolania (§ 122 ods. 2 veta 1 a 2 zákona o súdoch/GVG).

Odvolania

V prípade odvolania voči rozsudku okresného súdu sa odvolanie zvyčajne podáva na krajinskom súde (§ 312 Trestného poriadku [StPO]), kde sa odvolaním zaoberá tzv. malá trestná komora/oddelenie (kleine Strafkammer). Tvorí ju jeden sudca z povolania a dvaja prísediaci sudcovia. V prípade, že bolo podané odvolanie voči rozsudku rozšíreného zmierovacieho súdu na okresnom súde, sa pripája druhý sudca z povolania. Okrem toho (§ 335 StPO) je voči rozsudkom okresného súdu prvého stupňa možné podať tzv. opravný prostriedok, o ktorom môže rozhodnúť vyšší krajinský súd.

Voči všetkým rozsudkom na súdoch prvého stupňa – krajinského súdu a vyššieho krajinského súdu – je možné podať opravný prostriedok (preskúmanie) (§ 333 StPO). Spolkový súdny dvor je vnútroštátny súd rozhodujúci o odvolaniach (Revisionsinstanz) voči všetkým rozhodnutiam vyššieho krajinského súdu a veľkej trestnej komory (oddelení) krajinského súdu (§ 135 ods. 1 zákona o súdoch). Senáty Spolkového najvyššieho súdu môžu rozhodovať o preskúmaní prípadu za účasti piatich sudcov z povolania vrátane predsedajúceho sudcu. O odvolaniach voči (ostatným) rozsudkom krajinských súdov rozhodujú vyššie krajinské súdy.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový súdny dvor

Posledná aktualizácia: 09/09/2016

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku estónčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Všeobecné súdy - Estónsko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Estónsku.

Všeobecné súdy – úvod

Miestne súdyvšeobecnými súdmi prvého stupňa, ktoré rozhodujú vo všetkých občianskych a trestných veciach vrátane priestupkov. Vykonávajú aj inú činnosť, ktorá podľa zákona spadá do ich pôsobnosti. Konanie pred miestnymi súdmi upravujú tieto procesné kódexy – občiansky súdny poriadok, trestný poriadok a priestupkový poriadok.

Miestne súdy majú taktiež oddelenia pre kataster nehnuteľností a registrové oddelenia, ktoré plnia administratívne funkcie. Oddelenie pre kataster nehnuteľností má na starosti súpis nehnuteľností a register bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Registrové oddelenie má na starosti obchodný register, register neziskových združení a nadácií, register záložných práv a register plavidiel. Miestny súd Pärnu má aj oddelenie pre platobné príkazy, ktoré sa zaoberá návrhmi na vydanie platobného rozkazu v zrýchlenom konaní.

O odvolaniach proti rozhodnutiam miestnych súdov rozhodujú druhostupňové oblastné súdy. Konania pred oblastnými súdmi upravujú rovnaké kódexy ako konania pred miestnymi súdmi.

Súdy prvého stupňa

V Estónsku sú štyri miestne súdy. Miestne súdy sa delia na jednotlivé súdne pracoviská.

Miestne súdy:

Miestny súd Harju (Harju Maakohus):

  1. súdne pracovisko Liivalaia
  2. súdne pracovisko Kentmanni
  3. súdne pracovisko Tartu

Miestny súd Viru (Viru Maakohus):

  1. súdne pracovisko Jõhvi
  2. súdne pracovisko Narva
  3. súdne pracovisko Rakvere

Miestny súd Pärnu (Pärnu Maakohus):

  1. súdne pracovisko Pärnu
  2. súdne pracovisko Haapsalu
  3. súdne pracovisko Kuressaare
  4. súdne pracovisko Rapla
  5. súdne pracovisko Paide

Miestny súd Tartu (Tartu Maakohus):

  1. súdne pracovisko Tartu
  2. súdne pracovisko Jõgeva
  3. súdne pracovisko Viljandi
  4. súdne pracovisko Valga
  5. súdne pracovisko Võru

Súdy druhého stupňa

V Estónsku sú dva oblastné súdy:

Oblastné súdy

  • Oblastný súd v Tallinne (Tallinna Ringkonnakohus)
  • Oblastný súd v Tartu (Tartu Ringkonnakohus)

Právne databázy

Kontaktné údaje súdov sú dostupné na Odkaz sa zobrazí v novom oknewebovej lokalite súdov. Prístup ku kontaktným údajom je bezplatný.

Posledná aktualizácia: 03/08/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Írsko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Írsku.

Všeobecné súdy

Systém súdov v Írsku má svoj pôvod v ústave z roku 1922, ktorou sa ustanovilo zriadenie nových súdov ako náhrady za súdy pôsobiace v dobe britskej správy. Nové súdy boli zriadené v roku 1924 v súlade so zákonom o súdnych dvoroch z roku 1924, ktorý vytvoril právny základ pre systém súdov.

Súčasné súdy boli založené na základe zákona o súdoch (zriadenie a ustanovenie) z roku 1961, v zmysle článku 34 ústavy schválenej írskymi občanmi v roku 1937.

V článkoch 34 až 37 ústavy sa hovorí o výkone spravodlivosti všeobecne. V článku 34 ods. 1 sa uvádza, že „spravodlivosť má byť zabezpečená prostredníctvom súdov zriadených na základe zákona“. Ústava načrtáva štruktúru systému súdov, ktorú tvoria konečný odvolací súd, teda Najvyšší súd (Supreme Court), a súdy prvej inštancie, medzi ktoré patrí Vyšší súd (High Court) s neobmedzenou jurisdikciou v trestných a občianskoprávnych veciach a súdy s obmedzenou jurisdikciou, t. j. obvodný súd (Circuit Court) a okresný súd (District Court), ktoré sú organizované na regionálnej báze.

Občianske súdy

Najvyšší súd (Supreme Court)

Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd je príslušným súdom na prejednávanie odvolaní proti všetkým rozhodnutiam Vyššieho súdu. Prejednáva aj opravné prostriedky od Odvolacieho trestného súdu (Court of Criminal Appeal), ak tento súd alebo generálny prokurátor potvrdí, že predmetné rozhodnutie zahŕňa posúdenie právnej otázky výnimočného verejného záujmu a že je z dôvodu verejného záujmu žiaduce, aby bol opravný prostriedok predložený Najvyššiemu súdu. Môže tiež rozhodnúť o právnej otázke, ktorú mu predloží obvodný súd. Najvyšší súd je tiež oprávnený na základe podnetu prezidenta rozhodnúť, či je návrh zákona (alebo niektoré jeho ustanovenie), ktorý bol prijatý oboma komorami parlamentu (Oireachtas) a predložený prezidentovi Írska na podpis predtým, ako sa stane platným zákonom, v rozpore s ústavou. Najvyšší súd je príslušný rozhodovať o otázke, či je prezident trvalo nespôsobilý vykonávať svoju funkciu.

Odvolania a iné záležitosti prejednáva a rozhoduje o nich päť sudcov Najvyššieho súdu, pokiaľ predseda súdu (Chief Justice) neurčí, že odvolanie alebo inú záležitosť (s výnimkou záležitostí týkajúcich sa ústavy) majú prejednať a rozhodnúť o nich traja sudcovia. Súd môže zároveň zasadať v jednej alebo vo viacerých komorách.

Vyšší súd (High Court)

Podľa ústavy má Odkaz sa zobrazí v novom okneVyšší súd plnú pôvodnú príslušnosť a právomoc rozhodovať o všetkých záležitostiach a otázkach, a to právnych, vecných, občianskoprávnych aj trestnoprávnych. Vyšší súd má výlučnú právomoc prejednávať záležitosti týkajúce sa osvojenia detí a žiadostí o vydanie. Právomoc Vyššieho súdu zahŕňa rozhodovanie o platnosti akéhokoľvek zákona s ohľadom na príslušné ustanovenia ústavy (s výnimkou zákona, s ktorým sa už prezident Írska obrátil na Najvyšší súd). O väčšine prípadov prejednávaných na Vyššom súde rozhoduje samosudca, aj keď zákon obsahuje ustanovenie, podľa ktorého niektoré záležitosti, ako sú žaloby za urážku na cti, napadnutie alebo obmedzovanie osobnej slobody, prejednáva sudca zasadajúci s porotou. Výnimočne dôležité prípady môžu prejednávať dvaja alebo viacerí sudcovia zasadajúci ako komora Vyššieho súdu (Divisional Court).

Vyšší súd pôsobí ako odvolací súd proti rozhodnutiam obvodného súdu v občianskoprávnych veciach. Okrem tejto právomoci na prejednávanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiam obvodného súdu v občianskoprávnych záležitostiach je Vyšší súd tiež oprávnený preskúmavať rozhodnutia všetkých nižších súdov, a to vydaním súdnych príkazov „mandamus“ (príkaz vykonať určitý úkon), „prohibition“ (súdny zákaz) a „certiorari“ (príkaz prejednať prípad na súde vyššieho stupňa). Tieto príkazy sa nezaoberajú vecnou stránkou rozhodnutia tribunálov na nižšom stupni, ale otázkou, či bola prekročená súdna právomoc.

Vyšší súd môže rozhodnúť o právnej otázke, ktorú mu predložil okresný súd. Zaoberá sa tiež žiadosťami o prepustenie na kauciu, ak bola obvinená osoba obvinená z trestného činu vraždy alebo ak sa usiluje o zmenu podmienok uložených okresným súdom.

Vyšší súd zasadá zvyčajne v Dubline, kde prejednáva pôvodné žaloby. Zasadá aj v mnohých miestnych pobočkách, kde prejednáva pôvodné žaloby o náhradu škody v prípade ujmy na zdraví a zranenia s následkom smrti. Vyšší súd pre obvod (High Court on Circuit) prejednáva odvolania proti rozhodnutiam obvodného súdu vo svojich miestnych pobočkách.

Obvodný súd (Circuit Court)

Právomoc Odkaz sa zobrazí v novom okneobvodného súdu na prejednávanie občianskoprávnych sporov je obmedzená, ak sa nedohodnú všetci účastníci konania inak – v takom prípade je právomoc tohto súdu neobmedzená. Právomoc obvodného súdu na prejednávanie žalôb vo veci zmlúv, zmlúv o kúpe na splátky alebo zmlúv o predaji na úver a nárokov z občianskoprávnych deliktov je obmedzená na nároky neprevyšujúce sumu 38 092,14 EUR.

Obvodný súd má právomoc vo veciach dedičských a vo veciach týkajúcich sa vlastníckeho nároku na nehnuteľnosť alebo prenájmu nehnuteľnosti v prípadoch, keď zdaniteľná hodnota nehnuteľnosti neprevyšuje 253,95 EUR. Obvodný súd má právomoc v oblasti rodinného práva vrátane odlúčenia, rozvodu a neplatnosti manželstva a má právomoc prejednávať odvolania proti rozhodnutiam okresného súdu.

Občianskoprávne veci prejednáva na obvodnom súde samosudca bez poroty. Obvodný súd pôsobí ako odvolací súd pre odvolania proti rozhodnutiam okresného súdu v občianskoprávnych aj trestnoprávnych veciach. Odvolania sa prejednávajú formou opätovného vypočutia a rozhodnutie obvodného súdu je konečné a nemožno sa proti nemu ďalej odvolať.

Obvodný súd má tiež právomoc rozhodovať o všetkých žiadostiach o nové licencie na predaj alkoholu určeného na spotrebu v reštauračných a stravovacích zariadeniach a rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam súdov, napr. riaditeľa pre vyšetrovanie v oblasti rovnosti (Director of Equality Investigations).

Okresný súd (District Court)

Odkaz sa zobrazí v novom okneOkresný súd má miestnu a obmedzenú právomoc. V záležitostiach rodinného práva je oprávnený vydávať príkazy týkajúce sa vyživovacej povinnosti, zákazu kontaktu, opatrovníctva, prístupu a zverenia do starostlivosti.

Okresný súd má právomoc prejednávať občianskoprávne záležitosti týkajúce sa zmlúv, zmlúv o kúpe na splátky alebo zmlúv o predaji na úver, nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti a neplatenia nájomného alebo neoprávneného zadržiavania tovaru, pokiaľ hodnota nároku nepresahuje 6 348,69 EUR. Má právomoc aj vo vzťahu k výkonu rozhodnutí vo veci pohľadávok vydaných ktorýmkoľvek súdom, právomoc vo vzťahu k veľkému množstvu licenčných predpisov, napr. na predaj alkoholu, a právomoc v rozhodovaní o žalobách vo veci úmyselne spôsobenej škody, ak požadovaná suma nepresahuje 6 348,69 EUR.

Okresný súd zasadá na miestach v celej krajine v 24 okresoch. Všeobecne závisí pobočka, kde sa spor prejednáva, od miesta, kde sa uzavrela zmluva alebo kde má odporca trvalé bydlisko alebo kde podniká, alebo, v prípadoch týkajúcich sa licencií, v mieste, kde sa nachádzajú licencované priestory.

Trestné súdy

Najvyšší súd (Supreme Court)

Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd sa zaoberá odvolaniami proti rozhodnutiam Odvolacieho trestného súdu (Court of Criminal Appeal) vo veciach, ktoré sa týkajú právnej otázky mimoriadnej spoločenskej dôležitosti.

Odvolací trestný súd (Court of Criminal Appeal)

Odvolací trestný súd sa zaoberá odvolaniami zo strany osôb, ktoré boli odsúdené na základe obžaloby na obvodnom súde, Ústrednom trestnom súde (Central Criminal Court) alebo Špeciálnom trestnom súde (Special Criminal Court).

Špeciálny trestný súd (Special Criminal Court)

Odkaz sa zobrazí v novom okneŠpeciálny trestný súd bol zriadený s cieľom prejednávať trestné činy v prípade, keď sa právomoc všeobecných súdov považuje za neefektívnu na zabezpečenie účinného výkonu spravodlivosti a ochrany verejného pokoja a poriadku. Tento súd tvoria traja sudcovia bez poroty.

Ústredný trestný súd (Central Criminal Court)

Odkaz sa zobrazí v novom okneÚstredný trestný súd je trestnoprávnym oddelením Vyššieho súdu. Prejednáva prípady závažných trestných činov vrátane trestných činov vraždy, znásilnenia, vlastizrady a pirátstva, ako aj trestné procesy v zmysle zákona o hospodárskej súťaži z roku 2002. Tvorí ho jeden sudca a porota.

Obvodný trestný súd (Circuit Criminal Court)

Obvodný trestný súd prerokúva iné trestné činy ako tie, pre ktoré je príslušný Ústredný trestný súd. Tvorí ho jeden sudca a porota. Zaoberá sa odvolaniami proti rozhodnutiam okresného súdu.

Okresný súd (District Court)

Odkaz sa zobrazí v novom okneOkresný súd sa zaoberá trestnými činmi, o ktorých možno rozhodovať v skrátenom konaní (väčšinou zákonného charakteru), a niektorými závažnými trestnými činmi. Tvorí ho iba jeden sudca.

Posledná aktualizácia: 28/03/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Grécko

Všeobecné súdy – úvod

Občianske súdy

Všetky súkromné spory sa postupujú občianskym súdom vrátane prípadov dobrovoľnej príslušnosti pridelenej týmto súdom zo zákona.

Medzi občianske súdy patria:

  1. najvyšší súd,
  2. odvolacie súdy,
  3. súdy prvého stupňa s viacerými sudcami,
  4. jednočlenné súdy prvého stupňa,
  5. okresné občianske súdy.

Trestné súdy

Trestné súdy pojednávajú v trestných veciach.

Medzi trestné súdy patria:

  1. najvyšší súd,
  2. päťčlenné odvolacie súdy,
  3. súdy so zmiešanou porotou,
  4. odvolacie súdy so zmiešanou porotou,
  5. trojčlenné odvolacie súdy,
  6. trojčlenné zmierovacie súdy,
  7. jednočlenné zmierovacie súdy,
  8. okresné trestné súdy,
  9. súdy pre mladistvých.

Na základe osobitných zákonov v trestnoprávnych veciach je príslušný aj:

  • vojenský súd,
  • námorný súd,
  • súd vojenského letectva.

Tieto súdy pojednávajú vo veciach ako špeciálne trestné súdy.

Tieto súdy pojednávajú vo veciach týkajúcich sa priestupkov vojenského personálu slúžiaceho v pozemných, námorných a vzdušných silách.

Administratívne súdy

Úlohou administratívnych súdov je rozhodovať v sporoch v administratívnych veciach medzi orgánmi štátnej správy a občanmi.

Medzi všeobecné administratívne súdy patria administratívne súdy prvého stupňa a administratívne odvolacie súdy.

  • Administratívne súdy prvého stupňa zasadajú ako jednočlenný alebo trojčlenný senát v závislosti od peňažnej hodnoty sporu. Pojednávajú o veciach týkajúcich sa zdaňovania, sporoch medzi jednotlivcami a sociálnou poisťovňou alebo organizáciami sociálnej politiky, ako aj sporoch administratívneho charakteru medzi občanmi a štátnou alebo miestnou správou.

Trojčlenné administratívne súdy prvého stupňa pojednávajú aj o odvolaniach proti rozhodnutiam jednočlenných administratívnych súdov prvého stupňa.

  • Administratívne odvolacie súdy pojednávajú o odvolaniach proti rozhodnutiam trojčlenných administratívnych súdov prvého stupňa. V prvom stupni rozhodujú aj o návrhoch na zrušenie administratívnych aktov týkajúcich sa zamestnávania štátnych úradníkov (prepustenie, nevymenovanie alebo nepovýšenie a pod.).
  • Inštitúcia Generálneho inšpektora verejnej správy je súčasťou všeobecných administratívnych súdov. Inšpektor má na starosti kontrolu správy administratívnych súdov a podáva odvolania voči ich rozsudkom.
  • Rada štátu pojednáva v týchto veciach:

návrhy na zrušenie administratívnych aktov z dôvodu porušenia zákona, zneužitia právomoci, nepríslušnosti súdu či procesných chýb,

odvolania civilných, vojenských, vládnych a iných zamestnancov voči rozhodnutiam zamestnaneckej rady o povýšení, prepustení, degradácii atď.,

návrhy na preskúmanie rozsudkov administratívnych súdov.

Právne databázy

  1. Webová lokalita Odkaz sa zobrazí v novom oknegréckeho najvyššieho súdu. Prístup do databázy je bezplatný.
  2. Odkaz sa zobrazí v novom okneDatabáza registra trestov pre Grékov, ktorých miesto narodenia je neznáme, alebo sa narodili v zahraničí, ako aj pre cudzích štátnych príslušníkov.

Odkazy na webové lokality

Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd

Odkaz sa zobrazí v novom okneSúd prvého stupňa mesta Atény

Odkaz sa zobrazí v novom okneSúd prvého stupňa mesta Solún

Odkaz sa zobrazí v novom okneSúd prvého stupňa mesta Pireus

Odkaz sa zobrazí v novom okneRada štátu

Odkaz sa zobrazí v novom okneÚčtovný dvor

Odkaz sa zobrazí v novom okneVerejná prokuratúra pri okresných súdoch

Odkaz sa zobrazí v novom okneAdministratívny súd prvého stupňa mesta Atény

Posledná aktualizácia: 25/06/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Španielsko

V článku 117 ústavy sa uvádza, že zásada jednoty súdnej moci je základom organizácie a fungovania súdov.

Z tejto zásady vyplýva existencia jednotného súdnictva, ktoré tvoria všeobecné súdy.

Existujú početné súdy, ktoré si medzi sebou delia prácu podľa kritérií na určenie právomocí (podľa predmetu, sumy, osoby, funkcie alebo regiónu), keďže jednota súdnej moci nevylučuje existenciu rôznych súdov s rôznymi oblasťami právomocí.

Všeobecné súdy – úvod

V ústave z roku 1978 sa uvádza, že Španielsko je sociálny a demokratický štát, v ktorom sa uplatňujú zásady právneho štátu a ktorý presadzuje slobodu, spravodlivosť, rovnosť a politický pluralizmus ako základné hodnoty svojho právneho systému.

Hlava VI ústavy sa týka súdnictva, pričom v článku 117 sa uvádza, že zásada jednoty súdnej moci (unidad jurisdiccional) je základom organizácie a fungovania súdov.

Všetky tieto zásady vytvárajú organizáciu súdov v Španielsku, čo má za následok existenciu jednotného súdnictva, ktoré tvoria všeobecné súdy.

Existujú početné súdy, ktoré si medzi sebou delia prácu podľa kritérií na určenie právomocí (podľa predmetu, sumy, osoby, funkcie alebo regiónu), keďže jednota súdnej moci nevylučuje existenciu rôznych súdov s rôznymi oblasťami právomocí.

Činnosť všeobecných súdov upravuje ústavný zákon o súdnej moci uvedený v článku 122 ústavy z roku 1978.

Je nutné rozlišovať medzi troma základnými aspektmi:

  • územným aspektom,
  • či na súde pôsobí samosudca alebo senát,
  • príslušnosťou.

Územný aspekt

V súlade s dôvodovou správou k ústavnému zákonu 6/1985 z 1. júla 1985 o súdnej moci je štát na súdne účely územne rozdelený na obce, okresy (partidos), provincie a autonómne oblasti, v ktorých majú právomoci zmierovacie súdy (Juzgados de Paz), súdy prvého stupňa pre predbežné vyšetrovanie (Juzgados de Primera Instancia e Instrucción), správne súdy (Juzgados de lo Contencioso-Administrativo), pracovné tribunály (Juzgado de lo Social), súdy dohliadajúce na výkon trestu (Juzgados de Vigilancia Penitenciaria) a súdy pre mladistvých (Juzgados de Menores), provinčné súdy (Audiencias Provinciales) a vrchné súdy španielskych autonómnych oblastí (Tribunales Superiores de Justicia).

Celoštátne právomoci majú národný trestný a správny súd (Audiencia Nacional), najvyšší súd (Tribunal Supremo), ústredné súdy pre predbežné vyšetrovanie (Juzgados Centrales de Instrucción) a ústredné správne súdy (Juzgados Centrales de lo Contencioso-administrativo).

Samosudca alebo senát

Samosudca pôsobí na všetkých súdoch s výnimkou najvyššieho súdu, národného trestného a správneho súdu, vrchných súdov autonómnych oblastí a provinčných súdov.

Najvyšší súd sa skladá z predsedu, predsedov jednotlivých komôr (presidentes de sala) a sudcov (magistrados) určených zákonom pre každú z komôr. Existuje päť komôr: občianska, trestná, správna, pracovná a vojenská.

Národný trestný a správny súd (Audiencia Nacional) sa skladá z predsedu, predsedov jednotlivých komôr a sudcov určených zákonom pre každú z komôr (odvolaciu, trestnú, správnu a pracovnú).

Vrchné súdy autonómnych oblastí (Tribunales Superiores de Justicia) tvoria štyri komory (občianska, trestná, správna a pracovná). Skladajú sa z predsedu, ktorý je zároveň predsedom občianskej a trestnej komory, predsedov komôr a sudcov určených zákonom pre každú z komôr.

Provinčné súdy (Audiencias Provinciales) sa skladajú z jedného predsedu a dvoch alebo viacerých sudcov. Zaoberajú sa občianskoprávnymi a trestnoprávnymi vecami. Niektoré sekcie môžu mať rovnaké zloženie.

Súdny úrad (Oficina Judicial)

Ústavný zákon o súdnej moci opisuje súdny úrad ako správnu organizáciu, ktorá podporuje prácu sudcov a súdov.

Jeho úlohou je zvyšovať efektívnosť, účinnosť a transparentnosť súdnych konaní, zjednodušovať riešenie prípadov a podporovať spoluprácu a koordináciu medzi rôznymi orgánmi. Tento úrad bol teda zriadený v snahe zabezpečiť kvalitnú verejnú službu, ktorá je blízko k ľuďom, je v súlade s ústavnými hodnotami a uspokojuje skutočné potreby občanov.

Ide o nový organizačný model, ktorým sa zavádzajú moderné metódy riadenia založené na kombinácii rôznych správnych jednotiek: jednotiek, ktoré poskytujú priamu podporu pre súdne konania a zodpovedajú niekdajším súdom (juzgados), pričom pomáhajú sudcom v ich sudcovských povinnostiach, a spoločných procesných služieb vedených súdnymi úradníkmi (Secretarios Judiciales), ktoré rozhodujú o všetkých úlohách, ktoré nie sú vyslovene súdne, ako je prijímanie písomností, správa predvolaní, vymáhanie rozhodnutí, mimosúdne konania, predkladanie návrhov na súdne konania, oznámenia stranám, odstraňovanie procesných nedostatkov atď., a tieto úlohy aj vykonávajú.

Existujú tri druhy spoločných procesných služieb:

  • spoločná všeobecná služba,
  • spoločná služba na správu prípadov,
  • spoločná služba na vymáhanie rozhodnutí.

V novembri 2010 sa nový organizačný model zaviedol v mestách Burgos a Murcia. Vo februári 2011 sa zriadil súdny úrad v mestách Cáceres a Ciudad Real a v júni 2011 v mestách León, Cuenca a Mérida. V roku 2013 bude zriadený aj v Ceute a Melille. Tento model funguje spolu s bývalým modelom súdnej správy (juzgados a tribunals), ktorý sa používa všade inde v Španielsku.

Právomoci

Okrem územného aspektu sú veci alebo otázky, ktoré sa môžu dostať pred súd, rôznych druhov a riešia sa v rámci štyroch systémov súdov:

Občianske súdy: prejednávajú spory, ktoré nie sú výslovne pridelené súdom iného druhu. Možno ich teda opísať ako všeobecné súdy.

Trestné súdy: trestnoprávne veci a konania sa musia riešiť v rámci trestného systému. V španielskom práve však možno súčasne s trestným oznámením podať aj civilnú žalobu vyplývajúcu z trestného činu. V takom prípade trestný súd stanoví primeranú náhradu škôd, ktorá sa má vyplatiť ako náhrada straty spôsobenej trestným činom alebo priestupkom.

Správne súdy: skúmajú zákonnosť postupov orgánov verejnej moci a finančné nároky vznesené proti nim.

Pracovné tribunály: zaoberajú sa nárokmi podľa pracovného práva v rámci jednotlivých sporov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi vyplývajúcich z pracovnej zmluvy i v rámci kolektívneho vyjednávania, ako aj nárokmi v oblasti sociálneho zabezpečenia alebo nárokmi proti štátu, ak štát nesie zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov.

Okrem týchto štyroch súdnych systémov pôsobia v Španielsku aj vojenské súdy.

Vojenské súdy predstavujú výnimku zo zásady jednoty súdnej moci.

Odkaz sa zobrazí v novom okneÚstava ustanovuje zásady, ktorými sa riadi činnosť súdov, a zabezpečuje jednotu súdnej moci. Zároveň obsahuje osobitné ustanovenie týkajúce sa vojenských súdov pôsobiacich výlučne vo vojenskej oblasti a počas výnimočného stavu, ktoré vždy podliehajú ústavným zásadám stanoveným v článku 117 ods. 5 ústavy.

V čase mieru sú právomoci vojenských súdov obmedzené výlučne na vojenskú oblasť, konkrétne na pojednávanie vecí týkajúcich sa správania, ktoré je vo vojenskom trestnom zákonníku klasifikované ako trestný čin, pričom v prípade vojakov rozmiestnených v zahraničí sa rozširujú na akýkoľvek druh trestného činu. Ústavný zákon 4/1987 o právomociach a organizácii vojenských súdov umožňuje zmenu v rozsahu pôsobnosti v čase vojny, toto rozhodnutie však musí prijať parlament (Cortes Generales) alebo vláda, ak má na to oprávnenie.

Vojenské súdy sa skladajú z profesionálnych vojakov, príslušníkov ozbrojených síl a zástupcov ministerstva obrany.

Systém vojenských súdov sa skladá z: regionálnych vojenských súdov (Juzgados Togados Territoriales), ústredných vojenských súdov (Juzgados Togados Centrales), vyšších regionálnych vojenských tribunálov (Tribunales Militares Territoriales) a ústredného vojenského tribunálu (Tribunal Militar Central). Vrcholom systému vojenského súdnictva je však piata komora najvyššieho súdu.

Vytvorenie vojenskej komory v rámci najvyššieho súdu, ktorého podmienky postupov a postavenie členov podliehajú rovnakým pravidlám ako v prípade ostatných komôr, znamená, že na vrchole dvoch súdnych štruktúr, ktoré tvoria súdnu moc, existuje jednota.

Členovia tejto komory pochádzajú zo všeobecných i vojenských súdov, čo je zárukou rovnováhy v súdnych konaniach na najvyššej úrovni: komora sa zvyčajne žiada o rozhodnutie pri posudzovaní odvolaní v súvislosti so zákonmi a preskúmaniami, ale, samozrejme, môže mať právomoci aj v konkrétnych prípadoch týkajúcich sa osôb s vysokou vojenskou funkciou.

V Španielsku neexistuje systém mimoriadnych súdov. V rámci uvedených súdnych systémov však boli vytvorené špecializované súdy, ktoré rozhodujú o osobitných otázkach, napríklad súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách, súdy dohliadajúce na výkon trestu a súdy pre mladistvých. Sú to všeobecné súdy, ale špecializujú sa na konkrétne oblasti. Ďalšie informácie nájdete v informačnom prehľade o špecializovaných súdoch v Španielsku.

V nasledujúcej analýze štyroch súdnych systémov v Španielsku sa budeme zaoberať príslušnosťou jednotlivých súdov.

Systém občianskeho súdnictva

V systéme občianskeho súdnictva majú príslušnosť 1. komora najvyššieho súdu (Sala I del Tribunal Supremo), komory pre občianskoprávne a trestnoprávne veci vrchných súdov autonómnych oblastí (la Sala de lo Civil y Penal del Tribunal Superior de Justicia), komory pre občianskoprávne veci provinčných súdov (las Secciones Civiles de las Audiencias Provinciales), súdy prvého stupňa (los Juzgados de Primera Instancia), zmierovacie súdy (los Juzgados de Paz) a niektoré špecializované súdy [rodinné súdy (Juzgados de Familia), obchodné súdy (Juzgados Mercantiles), súdy pre ochranné známky Spoločenstva (Juzgados de Marca Comunitaria), súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách (Juzgados de Violencia sobre la Mujer)].

Obchodné súdy, súdy pre ochranné známky Spoločenstva a súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách sa podrobne skúmajú v informačnom prehľade o špecializovaných súdoch v Španielsku.

Systém trestného súdnictva

V systéme trestného súdnictva majú príslušnosť 2. komora najvyššieho súdu (la Sala 2ª del Tribunal del Supremo), komora pre trestnoprávne veci národného súdu (la Sala de lo Penal de la Audiencia Nacional), komory pre občianskoprávne a trestnoprávne veci vrchných súdov autonómnych oblastí (la Sala Civil y Penal de los Tribunales Superiores de Justicia), trestné sekcie provinčných súdov (las Secciones Penales de la Audiencias Provinciales), súdy pre trestnoprávne veci (los Juzgados de lo Penal), vyšetrovacie súdy (los Juzgados de Instrucción), súdy pre mladistvých (Juzgados de Menores), súdy dohliadajúce na výkon trestu (Juzgados de Vigilancia Penitenciaria), súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách (Juzgados de Violencia contra la Mujer) a zmierovacie súdy (Juzgados de Paz).

Súdy pre mladistvých, súdy dohliadajúce na výkon trestu a súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách sa podrobne skúmajú v informačnom prehľade o špecializovaných súdoch v Španielsku.

Systém správneho súdnictva

V systéme správneho súdnictva majú príslušnosť 3. komora najvyššieho súdu (Sala 3ª del Tribunal Supremo), komora pre správne spory národného súdu (Sala Contencioso-Administrativa de la Audiencia Nacional), komora pre správne spory vrchných súdov autonómnych oblastí (la Sala Contencioso-Administrativa de los Tribunales Superiores de Justicia) a správne súdy (los Juzgados de lo Contencioso Administrativo).

Systém pracovného súdnictva

Systém pracovného súdnictva sa skladá zo 4. komory najvyššieho súdu (la Sala 4ª del Tribunal Supremo), komory pre pracovnoprávne veci vrchného národného súdu (la Sala de lo Social de la Audiencia Nacional), komory pre pracovnoprávne veci vrchných súdov autonómnych oblastí (la Sala de lo Social de los Tribunales Superiores de Justicia) a pracovných tribunálov.

Príslušnosť všetkých uvedených súdov je ustanovená v Odkaz sa zobrazí v novom okneústavnom zákone o súdnej moci.

Súvisiace prepojenia

Odkaz sa zobrazí v novom okneGENERÁLNA RADA SÚDNEJ MOCI V ŠPANIELSKU

Odkaz sa zobrazí v novom okneÚSTAVNÝ ZÁKON O SÚDNEJ MOCI
Posledná aktualizácia: 12/03/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Francúzsko

V tejto časti nájdete prehľad o všeobecných súdoch vo Francúzsku.

Všeobecné súdy – úvod

Súdy prvého stupňa

Príslušnosť v občianskoprávnych veciach

1. Prvostupňový súd

Prvostupňový súd (Tribunal de grande instance) rozhoduje spory medzi súkromnými osobami (občianskoprávne veci) týkajúce sa súm nad 10 000 EUR.

Takisto je príslušný bez ohľadu na sumu žalobného návrhu v týchto oblastiach:

  • stav osôb: manželstvo, príbuzenský vzťah adopcia, vyhlásenie za nezvestného;
  • oprava dokladov o osobnom stave;
  • dedenie;
  • poriadkové pokuty ukladané matričným úradom;
  • konania týkajúce sa nehnuteľností;
  • zrušenie združení;
  • súdna ochrana, reštrukturalizačné konanie pod súdnym dohľadom a súdna likvidácia, ak dlžník nie je obchodníkom ani nie je zapísaný v živnostenskom registri;
  • poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania samostatne zárobkovo činných osôb v poľnohospodárstve;
  • registračné poplatky, katastrálne dane, kolkové poplatky a nepriame príspevky a dane súvisiace s týmito poplatkami, daňami alebo príspevkami;
  • obchodné prenájmy okrem sporov týkajúcich sa stanovenia ceny nájomného, ktoré sa prehodnocuje alebo obnovuje, prenájmy nebytových priestorov a prekárium v oblasti obchodu;
  • konania o vyhlásení nesprávnosti uvedených skutočností proti verejným listinám;
  • občianskoprávne konania vo veci poškodzovania dobrého mena alebo slovného alebo písomného útoku na verejného činiteľa alebo na súkromnú osobu.

Trestný súd (Tribunal correctionnel) je trestné zloženie prvostupňového súdu a je príslušný súdiť trestné činy (pozri ďalej v texte).

Prvostupňový súd tvoria sudcovia z povolania a prokurátori: predseda, podpredsedovia, sudcovia, prokurátor republiky, viceprokurátori, zástupcovia.

Existujú aj špecializovaní sudcovia:

  • sudca pre deti a mladistvých, ktorý je príslušný prijať ochranné opatrenia voči maloletým v ohrození a súdiť maloletých za protiprávne činy (priestupky a trestné činy). Ak v trestnej oblasti rozhoduje v neverejnom konaní, môže nariadiť len výchovné opatrenia. Ak predsedá súdu pre mladistvých, zasadajú spolu s ním aj dvaja prísediaci z ľudu, a tento súd môže uložiť výchovné sankcie a tresty.
  • sudca na uplatnenie trestov, ktorý je poverený stanovovať hlavné náležitosti výkonu trestov odňatia slobody; ak koná v takzvanom „uzatvorenom“ prostredí z dôvodu uväznenia, je príslušný vyhlásiť zmeny spôsobu výkonu trestu (napr. umiestnenie mimo väznice, čiastočný výkon trestu na slobode, podmienečné prepustenie, dohľad pomocou elektronických prostriedkov); ak koná v otvorenom prostredí, je poverený monitorovaním a kontrolou odsúdeného pri výkone jeho trestu (napr. podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, verejnoprospešné práce, sociálny a súdny dohľad...).
  • vyšetrovací sudca, ktorý je poverený pod kontrolou vyšetrovacieho senátu odvolacieho súdu vykonať všetky úkony potrebné na to, aby pravda vyšla najavo; zhromažďuje všetky informácie o veci, či už usvedčujúcej, alebo oslobodzujúcej povahy; keď považuje vyšetrovanie za ukončené, môže vydať uznesenie o zastavení konania pre bezdôvodnosť, alebo postúpiť vec osoby čeliacej obvineniu na prejednávanie porotnému súdu alebo trestnému súdu. Vyšetrovaním sa vyšetrovací sudca nemôže poveriť sám, vecou ho mu musí poveriť prokurátor republiky alebo poškodená strana v rámci žaloby.

Prvostupňový súd spravidla sídli v hlavnom meste departementu, ale môže sa nachádzať aj v iných obciach. K 1. januáru 2013 existovalo 161 prvostupňových súdov.

2. Odkaz sa zobrazí v novom okneInštančný súd

Inštančný súd rozhoduje o sporoch medzi súkromnými osobami (občianskoprávne veci), ktorých výška nepresahuje 10 000 EUR.

Takisto má vecnú príslušnosť (napr. sudcovské záložné právo na mzdy, doživotné renty, problémy týkajúce sa volieb, nájomné zmluvy bytových priestorov) a správnu príslušnosť, t. j. napr. hlavný tajomník inštančného súdu je príslušný vydávať osvedčenia o štátnej príslušnosti.

Jeho trestné zloženie, priestupkový súd, je príslušné rozhodovať o tzv. priestupkoch piatej triedy (pozri ďalej v texte).

Sudca inštančného súdu vykonáva aj úlohy poručenského sudcu (okrem poručníctva maloletých, ktorí podľa zákona z 12. mája 2009 patria do príslušnosti sudcu pre rodinné veci prvostupňového súdu), teda je poverený ochranou ohrozených dospelých osôb tým, že kontroluje správu ich majetku.

Inštančný súd sa skladá z jedného sudcu alebo viacerých sudcov, ale vo veci rozhoduje len jeden sudca.

Inštančný súd spravidla sídli v okresnom meste. K 1. januáru 2013 existovalo 307 inštančných súdov.

3. Miestny súd (juridiction de proximité)

Samosudcovia (alebo sudcovia miestneho súdu) sú príslušní rozhodovať občianskoprávne spory medzi súkromnými osobami, ktorých výška je nižšia ako 4 000 EUR.

Takisto sú príslušní rozhodovať o priestupkoch tzv. prvých 4 tried.

Štátne zastupiteľstvo je zastúpené jedným súdnym ministerským úradníkom.

4. Odkaz sa zobrazí v novom okneObchodný súd

Obchodný súd (rozhodcovský súd) je príslušný rozhodovať spory týkajúce sa záväzkov medzi obchodníkmi, medzi úverovými inštitúciami alebo medzi obchodníkmi a úverovými inštitúciami navzájom a spory týkajúce sa obchodných spoločností alebo obchodných aktov medzi akýmikoľvek osobami. Takisto rozhoduje o konaniach týkajúcich sa podnikov v ťažkostiach.

Obchodný súd sa skladá z laických sudcov, všetko obchodníkov. Volí ich na 2 alebo 4 roky voličský zbor zložený zo sudcov a bývalých sudcov tohto súdu, ako aj z volených zástupcov (délégués consulaires – zástupcov obchodníkov zvolených v rámci územnej pôsobnosti obchodného súdu).

K 1. januáru 2013 existovalo 134 obchodných súdov.

5. Odkaz sa zobrazí v novom oknePracovný súd

Úlohou pracovného súdu (Conseil de prud’hommes) je urovnávať individuálne konflikty medzi zamestnávateľmi a zamestnancami v súvislosti s pracovnou alebo učňovskou zmluvou.

Skladá sa z volených laických sudcov zastupujúcich rovnakým podielom zamestnancov a zamestnávateľov. Delí sa na 5 špecializovaných sekcií (riadiaci pracovníci, priemysel, obchod a obchodné služby, poľnohospodárstvo, iné činnosti). V prípade, že dôjde k rovnosti hlasov medzi 4 sudcami pracovného súdu, predsedá zasadaniu pracovného súdu sudca inštančného súdu.

V každom departemente existuje jeden alebo viac pracovných súdov a aspoň jeden pracovný súd v pôsobnosti obvodu prvostupňového súdu.

Celkový počet pracovných súdov je 210.

6. Odkaz sa zobrazí v novom okneSúd pre veci sociálneho zabezpečenia

Súd pre veci sociálneho zabezpečenia (Tribunal des affaires de la sécurité sociale) rozhoduje spory medzi fondmi sociálnej poisťovne a klientmi (napr. problém uzavretia poistenia s fondom sociálnej poisťovne, priznania a vyplatenia dávok ...).

Skladá sa z predsedu (sudca prvostupňového súdu) a prísediacich z ľudu, ktorých na tri roky vymenúva prvý predseda odvolacieho súdu, v obvode ktorého súd pre veci sociálneho zabezpečenia sídli, na základe zoznamu , ktorý zostavil riaditeľ regionálneho riaditeľstva pre mládež, šport a sociálnu súdržnosť na návrh najreprezentatívnejších profesijných organizácií. Vyžaduje sa aj stanovisko predsedu súdu pre veci sociálneho zabezpečenia.

Spolu existuje 115 súdov sociálneho zabezpečenia.

7. Súd pre spory týkajúce sa pracovnej neschopnosti

Súd pre spory týkajúce sa pracovnej neschopnosti (Tribunal du contentieux de l’incapacité) je príslušný riešiť spory týkajúce sa invalidity alebo pracovnej neschopnosti poistenca, teda stav či stupeň pracovnej neschopnosti v prípade choroby, pracovného úrazu alebo stav či stupeň invalidity v prípade choroby alebo úrazu nesúvisiacich s výkonom profesie.

Skladá sa z predsedu (čestný sudca alebo kvalifikovaná osoba), z prísediaceho zastupujúceho zamestnancov a z prísediaceho zastupujúceho zamestnávateľov alebo samostatne zárobkovo činné osoby (obidvoch vymenúva na tri roky prvý predseda odvolacieho súdu v obvode sídla daného súdu zo zoznamu, ktorý predložil riaditeľ regionálneho riaditeľstva pre mládež, šport a sociálnu súdržnosť na návrh najreprezentatívnejších profesijných organizácií).

Existuje 26 súdov pre spory týkajúce sa pracovnej neschopnosti.

Odvolacím súdom týchto súdov je Celoštátny súd pre spory týkajúce sa pracovnej neschopnosti a určenie sadzieb poistného na poistenie pracovných úrazov,, ktorý takisto urovnáva v prvej inštancii a s konečnou platnosťou spory týkajúce sa určenia sadzieb poistného na poistenie pracovných úrazov.

8. Odkaz sa zobrazí v novom okneParitný súd pre veci týkajúce sa poľnohospodárskych nájmov

Paritný súd pre veci týkajúce sa poľnohospodárskych nájmov (Tribunal paritaire des baux ruraux) je príslušný rozhodovať spory medzi poľnohospodárskymi prenajímateľmi a nájomcami týkajúce sa štatútu nájmu pôdy a podielového nájmu, nájmov dobytka, vypovedateľných nájmov s prevedením vlastníckych páv k povrchu pozemku, nájmov pozemku na sad, vinice či pole so záväzkom odovzdávať určitý podiel úrody, dlhodobých dedičných nájmov nehnuteľností (jus emphyteuticum), zmlúv na využívanie pôdy určenej na pastviny.

Sudca inštančného súdu predsedá paritnému súdu pre veci týkajúce sa poľnohospodárskych nájmov. Pomáhajú mu 4 prísediaci z ľudu, ktorých si spomedzi seba volia jednotlivé kategórie: 2 prenajímatelia a 2 nájomcovia volení na 6 rokov z volebného zoznamu, ktorý zostavil prefekt na návrh prípravnej komisie volebných zoznamov.

Príslušnosť v trestnoprávnych veciach

1. Porotný súd

Porotný súd (Cour d’Assises) je príslušný rozhodovať o zločinoch, teda najzávažnejších trestných činoch, za ktoré možno vymerať trest odňatia slobody v rozpätí od 10 rokov až po doživotie.

Ide o súd na úrovni departementu, ktorý nie je stálou inštitúciou. Dátumy pojednávaní sa stanovujú zakaždým, keď je to potrebné. Tento súd však v najvýznamnejších departementoch zasadá v takmer stálom režime.

Skladá sa z 3 sudcov z povolania: z predsedu (predseda senátu alebo súdny radca na odvolacom súde), 2 prísediacich (súdni radcovia na odvolacom súde alebo sudcovia prvostupňového súdu departementu, kde zasadá porotný súd), poroty (6 vylosovaných občanov). Zasadá aj v zložení porotného súdu pre mladistvých s porotcami, keď ide o zločiny spáchané mladistvými. Prísediaci z povolania sú v takom prípade sudcami pre deti a mladistvých.

O niektorých zločinoch, na ktoré sa vzťahujú zákony o terorizme, vojenských záležitostiach a zákony týkajúce sa nezákonného obchodovania s drogami rozhoduje porotný súd zložený výhradne zo sudcov z povolania.

Štátne zastupiteľstvo je zastúpené verejným žalobcom (avocat général).

2. Trestný súd

Trestný súd je príslušný rozhodovať o trestných činoch, teda o protiprávnych činoch, za ktoré sa zo zákona ukladá trest odňatia slobody maximálne na 10 rokov alebo peňažný trest vo výške3 750 EUR alebo viac. Pôsobí v rámci prvostupňového súdu. Spravidla sa skladá z 3 sudcov z povolania okrem zákonných podmienok protiprávnych činov v kompetencii samosudcu.

Verejné zastupiteľstvo je zastúpené prokurátorom republiky alebo jedným z jeho zástupcov.

3. Priestupkový súd

Priestupkový súd (Tribunal de police) je príslušný rozhodovať o tzv. priestupkoch piatej triedy. Sídli na inštančnom súde. Predsedá mu sudca inštančného súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca.

Verejné zastupiteľstvo je zastúpené prokurátorom republiky alebo jedným z jeho zástupcov.

4. Miestny súd

Je príslušný rozhodovať o tzv. priestupkoch tzv. prvej až štvrtej triedy. Sídli na inštančnom súde. Predsedá mu sudca miestneho súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca.

Funkciu štátneho zastupiteľstva zvyčajne vykonáva policajný komisár.

5. Príslušnosť v špecializovaných veciach

Existujú aj špecializované súdy zamerané na určité spory v trestných veciach, ako sú napr. námorné obchodné súdy, ktorých je v súčasnosti 14 a ktoré sú príslušné rozhodovať o určitých trestných činoch v námornej oblasti.

Súdy druhého stupňa

Odvolací súd je súdom druhého stupňa, ktorého poslaním je znova rozhodnúť z právneho a skutkového hľadiska o veciach, o ktorých už rozhodli súdy prvého stupňa.

Skladá sa výlučne zo sudcov z povolania: prvého predsedu, predsedov senátu a súdnych radcov (s výnimkou odvolacieho porotného súdu, pozri v predchádzajúcom texte).

Každý súd má špecializované senáty (v občianskoprávnej, sociálnej, obchodnej a trestnej oblasti), a každý z nich je zložený z troch sudcov z povolania: predsedu senátu a dvoch súdnych radcov.

Rozhodnutia porotných súdov pri odvolaní posudzuje iný porotný súd, ktorý je určený trestným senátom kasačného súdu. Odvolací porotný súd sa skladá z 9 porotcov.

Celoštátny súd pre pracovnú neschopnosť a určenie sadzieb poistného na poistenie pracovných úrazov je odvolacím súdom súdov pre spory týkajúce sa pracovnej neschopnosti.

Štátne zastupiteľstvo je zastúpené generálnym prokurátorom alebo jedným z jeho verejných žalobcov alebo generálnych zástupcov.

Kasačný súd

Kasačný súd je najvyššie postaveným súdom v rámci všeobecných súdov. Sídli v Paríži. Jeho úlohou je kontrolovať súlad rozhodnutí súdov s právnymi predpismi bez akéhokoľvek nového posudzovania skutkového stavu. Nepredstavuje teda tretí stupeň súdnictva, ale zabezpečuje jednotu judikatúry tým, že je orgánom na reguláciu práva a dodržiavanie zákonnosti.

Slúži ako odvolací súd na základe mimoriadneho opravného prostriedku – „kasačného dovolania“ podaného osobou, na ktorú sa vzťahuje súdne rozhodnutie, alebo štátnym zastupiteľstvom.

Keď súd uváži, že napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté v súlade s právnymi predpismi, vyhlási rozhodnutie za neplatné. Vec sa potom vráti príslušnému súdu, aby o nej znova rozhodol.

V opačnom prípade zamietne dovolanie, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie nadobudne konečnú platnosť.

Výnimočne môže rozhodnúť o neplatnosti bez vrátenia veci, keď rozhodnutie o neplatnosti nezahŕňa potrebu opäť rozhodovať o podstate veci. Pri rozhodnutí o neplatnosti bez vrátenia veci môže takisto ukončiť spor, keď mu skutočnosti, ktoré s konečnou platnosťou zistili a posúdili sudcovia rozhodujúci o podstate veci, umožňujú uplatniť príslušný právny predpis.

Delí sa na senáty (tri občianskoprávne senáty, jeden obchodný senát, jeden sociálny senát, jeden trestný senát), pričom každý sa skladá zo sudcov z povolania, jedného predsedu a súdnych radcov. V závislosti od povahy veci môže rozhodovať v zmiešaných senátoch (aspoň tri senáty) alebo v pléne (prvý predseda, predsedovia senátov a súdni radcovia).

Štátne zastupiteľstvo je zastúpené generálnym prokurátorom a verejnými žalobcami.

Právne databázy

Právne databázy sú vo Francúzsku prístupné na internete ako verejná služba. Webová lokalita Odkaz sa zobrazí v novom okneLégifrance obsahuje aj rozsudky kasačného súdu a odvolacích súdov:

  • v databáze CASS sú zverejnené rozsudky kasačného súdu,
  • v databáze INCA sú nezverejnené rozsudky a
  • v databáze CAPP sú rozsudky odvolacích súdov.

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, prístup do databázy je bezplatný.

Stručný opis obsahu

Rozsudky sú prístupné vo francúzskom jazyku a niektoré rozsudky sú preložené aj do angličtiny, arabčiny a mandarínskej čínštiny.

  • Databáza CASS obsahuje 120 000 rozhodnutí a ročne pribudne 2 100 rozhodnutí.
  • Databáza INCA obsahuje 246 000 rozhodnutí a ročne pribudne 10 000 rozhodnutí.
  • Databáza CAPP obsahuje 19 000 rozhodnutí a ročne pribudne 20 000 rozhodnutí.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom oknePríslušnosť súdov – Francúzsko

Posledná aktualizácia: 19/09/2013

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Taliansko

V tejto časti získate informácie o organizácii všeobecných súdov v Taliansku.

Všeobecné súdy – úvod

Všeobecná jurisdikcia sa delí na:

  • Občianskoprávnu jurisdikciu, ktorej cieľom je ochrana práv vo vzťahu medzi jednotlivými súkromnými osobami alebo medzi súkromnou osobou a verejnou správou – za okolností, keď pri výkone svojich povinností verejná správa poškodí subjektívne práva jednotlivca.
  • Trestnoprávnu jurisdikciu, kde sudcovia rozhodujú o oprávnenosti trestnoprávneho konania, ktoré začne prokurátor proti danej osobe.

Občianskoprávne a trestnoprávne konania sa riadia dvoma oddelenými súbormi procesných pravidiel: občianskym súdnym poriadkom a trestným súdnym poriadkom.

Trestnoprávne konanie začína člen všeobecného súdu, ktorý vykonáva úrad prokurátora (pozri posledný odsek článku 107 Ústavy).

Občianskoprávne konanie môže začať každý verejný či súkromný subjekt (nazývaný žalobca) proti druhému subjektu, voči ktorému vznesie obvinenie (nazývaný žalovaný).

Občianskoprávna jurisdikcia

Zmierovacie súdy (giudici di pace) tvoria čestní sudcovia, ktorí majú právomoc v menej vážnych veciach.

Súdy (tribunali) sú súdy prvého stupňa pre všetky ostatné spory a vykonávajú funkcie odvolacích súdov, pokiaľ ide o rozhodnutia zmierovacích súdov.

Súdy pre neplnoletých a oddelenia odvolacích súdov pre neplnoletých (tribunali per i minorenni e la sezione per i minorenni delle corti d'appello) majú právomoci v oblasti týkajúcej sa neplnoletých osôb, v ktorej nemajú právomoci všeobecné súdy.

Oddelenia súdov a odvolacie súdy, ktoré sa zameriavajú na pracovné záležitosti (Sezione dei tribunali e delle corti d'appello specializzata per le controversie in materia di lavoro).

Odvolacie súdy (corti d'appello) sú súdy druhého stupňa.

Kasačný súd (Corte di Cassazione alebo Corte Suprema di Cassazione), ktorý sídli iba v Ríme, je najvyšším článkom v súdnom systéme a posudzuje zákonnosť rozhodnutí iných súdov.

Trestnoprávna jurisdikcia

Zmierovacie súdy (giudici di pace) tvoria čestní sudcovia, ktorí zodpovedajú za menej závažné trestné činy.

Súdy (tribunali) sú súdy prvého stupňa pre všetky trestné záležitosti, ktoré nespadajú do kompetencie zmierovacích súdov či vyšetrovacích súdov a tiež slúžia ako odvolacie súdy proti rozsudkom vyneseným zmierovacími súdmi.

Súdy a oddelenia odvolacích súdov pre neplnoletých (tribunali per i minorenni e la sezione per i minorenni presso le corti d'appello) sú súdy prvého a druhého stupňa pre všetky trestné činy spôsobené neplnoletými osobami.

Vyšetrovacie súdy (corti d'assise) sú súdy prvého stupňa, ktoré sú poverené prejednávaním najzávažnejších trestných činov.

Odvolacie súdy (corti d'appello) sú súdy druhého stupňa.

Odvolacie vyšetrovacie súdy (corti d'assise di appello) sú súdy druhého stupňa pre odvolania proti rozsudkom vyneseným vyšetrovacími súdmi.

Súdy a úrady dohľadu (tribunale di sorveglianza e l'ufficio di sorveglianza) riadia výkon trestu odňatia slobody a peňažných trestov a uplatňovanie trestného zákona.

Najvyšší kasačný súd (Corte Suprema di Cassazione alebo Corte di Cassazione) je súd, ktorý posudzuje, či pri rozhodnutiach iných súdov nedošlo k pochybeniu. Má právomoc prejednať každú žiadosť týkajúcu sa nápravy rozhodnutia ktoréhokoľvek súdu v občianskoprávnych i trestných veciach, alebo v prípadoch obmedzenia osobnej slobody, pričom v niektorých prípadoch nie je potrebné odvolávať sa na súd druhého stupňa.

Najvyšší kasačný súd je najvyšším súdom v talianskom právnom systéme. V súlade s hlavným zákonom o súdnictve z 30. januára 1941 č. 12 (článok 65) je jednou z jeho hlavných funkcií povinnosť „zabezpečovať správnu aplikáciu zákona a jeho jednotnú interpretáciu, jednotnosť vnútroštátneho objektívneho práva a dodržiavanie hraníc medzi jednotlivými jurisdikciami". Jednou z hlavných náplní jeho činnosti je teda zjednocovať právo, čiže zabezpečovať istotu pri jeho vytváraní.

Pokiaľ ide o prejednávanie prípadov v treťom stupni, súčasné pravidlá umožňujú Najvyššiemu kasačnému súdu prešetriť skutočnosti iba vtedy, ak už prebehli predošlé konania, a iba v prípadoch, kedy je potrebné posúdiť dôvody, ktoré podľa zákona oprávňujú podať žiadosť Najvyššiemu súdu.

Posledná aktualizácia: 18/06/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Cyprus

V Cyperskej republike sú iba súdy prvého a druhého stupňa: najvyšší súd (Ανώτατο Δικαστήριο), ktorý rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa a tieto súdy prvého stupňa:

  • okresné súdy (Επαρχιακά Δικαστήρια)
  • porotné súdy (Κακουργιοδικεία)
  • rodinný súd (Οικογενειακό Δικαστήριο)
  • súd pre reguláciu nájmov (Δικαστήριο Ελέγχου Ενοικιάσεων)
  • súd pre pracovnoprávne spory (Δικαστήριο Εργατικών Διαφορών) a
  • vojenský súd (Στρατοδικείο).

Všeobecné súdy – úvod      

Najvyšší súd

Najvyšší súd pozostáva z trinástich sudcov, jeden z nich je predseda. Najvyšší súd koná ako:

Odvolací súd

Najvyšší súd prejednáva všetky odvolania z nižších súdov v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach. O odvolaniach rozhoduje spravidla senát pozostávajúci z 3 sudcov. Prejednávanie odvolaní vychádza zo záznamu konania nižšieho súdu (najvyšší súd vypočúva svedkov len v prípade výnimočných a veľmi zriedkavých okolností). Najvyšší súd konajúci ako odvolací súd môže potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie, proti ktorému sa podalo odvolanie alebo môže nariadiť nový proces.

Revízny súd

Najvyšší súd má výlučnú pôsobnosť prejednávať všetky odvolania podané proti rozhodnutiam, konaniam alebo opomenutiam osôb alebo orgánov uplatňujúcich správnu právomoc. Najvyšší súd môže zrušiť akýkoľvek vykonávací správny akt, ktorým sa prekračuje alebo zneužíva právomoc alebo nie je v súlade s právnymi predpismi alebo ústavou.

Prerogatívne súdne príkazy

Najvyšší súd má výlučnú pôsobnosť vydávať prerogatívne súdne príkazy na predvedenie osôb na súd (habeas corpus), súdne príkazy nižšiemu súdu, aby vykonal to, čo prináleží k jeho povinnosti (mandamus), súdne príkazy nižšiemu súdu, aby zastavil konanie (prohibition), súdne príkazy na uvedenie právneho dôvodu (quo warranto ) a predloženie veci vyššej inštancii na preskúmanie (certiorari).

Námorníctvo

Najvyšší súd má originálnu a odvolaciu právomoc vo veciach týkajúcich sa námorníctva. Na prvom stupni o veci rozhoduje samosudca a v prípade odvolania úplný senát.

Volebné sťažnosti

Najvyšší súd ako volebný súd má  výlučnú pôsobnosť na prejednávanie sťažností týkajúcich sa výkladu a uplatňovania volebných zákonov.

Ústavné veci

Najvyšší súd je príslušný rozhodovať o ústavnosti akéhokoľvek zákona a riešiť spory týkajúce sa právomoci a kompetencií medzi rôznymi orgánmi štátu. Najvyšší súd rozhoduje aj o ústavnosti zákonov, na základe ktorých prezident republiky (Πρόεδρος της Δημοκρατίας) vykonáva svoje ústavné právo nápravy.

Okresné súdy

Okresné súdy sú príslušné konať v prvom stupni o všetkých občianskoprávnych žalobách (s výnimkou vecí týkajúcich sa námorníctva) a všetkých trestnoprávnych veciach týkajúcich sa akýkoľvek trestných činov postihnuteľných trestom odňatia slobody do piatich rokov. Okresný súd sa nachádza v každom správnom okrese Cypru. O veciach rozhoduje samosudca bez poroty.

Porotné súdy

Porotné súdy prejednávajú len trestnoprávne veci. Na porotné súdy bývajú spravidla predkladané najzávažnejšie veci, pri ktorých je trest za trestný čin viac ako 5 rokov. Každý porotný súd pozostáva z 3 sudcov. Všetky rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo. Porotné súdy nemajú laickú porotu.

Právne databázy

Oficiálna právna databáza zatiaľ neexistuje. Existuje niekoľko súkromných právnych databáz, niektoré z nich poskytujú služby na objednávku a niektoré poskytujú bezplatný prístup.

Obsahujú informácie o rozsudkoch súdov a primárne právne predpisy.

Súvisiace odkazy

Najvyšší súd Cypru

Posledná aktualizácia: 25/06/2013

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Lotyšsko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Lotyšsku.

Všeobecné súdy: úvod

V Lotyšsku vykonávajú súdnu moc mestské a okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší súd.

Občianske a trestné veci prejednáva a rozhoduje 40 súdov na troch stupňoch: 34 mestských alebo okresných súdov (rajonu vai pilsētu tiesas), 5 krajských súdov (apgabaltiesas) a Najvyšší súd (Augstākā tiesa).

Mestské a okresné súdy v Lotyšsku sú:

  1. V obvode krajského súdu Kurzeme (Kurzemes apgabaltiesa):
  • Okresný súd Kuldīga (Kuldīgas rajona tiesa)
  • Okresný súd Liepāja (Liepājas tiesa);
  • Okresný súd Saldus (Saldus rajona tiesa);
  • Okresný súd Talsi (Talsu rajona tiesa);
  • Okresný súd Ventspils (Ventspils tiesa);
  1. V obvode krajského súdu Latgale (Latgales apgabaltiesa):
  • Okresný súd Balvi (Balvu rajona tiesa);
  • Okresný súd Daugavpils (Daugavpils tiesa);
  • Okresný súd Krāslava (Krāslavas rajona tiesa);
  • Okresný súd Ludza (Ludzas rajona tiesa);
  • Okresný súd Preiļi (Preiļu rajona tiesa);
  • Okresný súd Rēzekne (Rēzeknes tiesa);
  1. V obvode krajského súdu Riga (Rīgas apgabaltiesa):
  • Mestský súd Jūrmala (Jūrmalas pilsētas tiesa);
  • Okresný súd Ogre (Ogres rajona tiesa);
  • Ústredný okresný súd mesta Riga (Rīgas pilsētas Centra rajona tiesa)
  • Okresný súd Kurzeme mesta Riga (Rīgas pilsētas Kurzemes rajona tiesa)
  • Okresný súd Latgale mesta Riga (Rīgas pilsētas Latgales priekšpilsētas tiesa)
  • Okresný súd Vidzeme mesta Riga (Rīgas pilsētas Vidzemes priekšpilsētas tiesa)
  • Okresný súd Zemgale mesta Riga (Rīgas pilsētas Zemgales priekšpilsētas tiesa)
  • Severný okresný súd mesta Riga (Rīgas pilsētas Ziemeļu rajona tiesa)
  • Okresný súd Riga (Rīgas rajona tiesa)
  • Mestský súd Sigulda (Siguldas tiesa)
  1. V obvode krajského súdu Vidzeme (Vidzemes apgabaltiesa):
  • Okresný súd Alūksne (Alūksnes rajona tiesa)
  • Okresný súd Cēsis (Cēsu rajona tiesa)
  • Okresný súd Gulbene (Gulbenes rajona tiesa)
  • Okresný súd Limbaži (Limbažu rajona tiesa)
  • Okresný súd Madona (Madonas rajona tiesa)
  • Okresný súd Valka (Valkas rajona tiesa)
  • Okresný súd Valmiera (Valmieras rajona tiesa)
  1. V obvode krajského súdu Zemgale (Zemgales apgabaltiesa):
  • Okresný súd Aizkraukle (Aizkraukles rajona tiesa)
  • Okresný súd Bauska (Bauskas rajona tiesa)
  • Okresný súd Dobele (Dobeles rajona tiesa)
  • Okresný súd Jelgava (Jelgavas tiesa)
  • Okresný súd Jēkabpils (Jēkabpils rajona tiesa)
  • Okresný súd Tukums (Tukuma rajona tiesa)

Správne veci prejednávajú a rozhodujú:

  • Okresný správny súd (Administratīvā rajona tiesa)
  • Krajský správny súd (Administratīvā apgabaltiesa)
  • oddelenie pre správne veci senátu Najvyššieho súdu (Augstākās tiesas Senāta Administratīvo lietu departaments).

Krajský správny súd a okresný správny súd Okresný správny súd zahŕňa päť súdov – pre každý súdny obvod jeden – ktoré sa nachádzajú v mestách so sídlom krajských súdov (Riga, Jelgava, Rēzekne, Valmiera a Liepāja).

Vecná príslušnosť súdov

Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona o trestnom konaní trestné veci v prvom stupni prejednávajú a rozhodujú mestské a okresné súdy. Okresný súd Vidzeme mesta Riga je ako prvostupňový súd príslušný na trestné veci, ktorých spisy sa týkajú štátneho tajomstva. O úplnom opravnom prostriedku (apelācija) proti rozhodnutiu okresného alebo mestského súdu rozhoduje krajský súd ako odvolací súd. Proti všetkým rozhodnutiam nižších súdov možno podať opravný prostriedok z právnych dôvodov (kasācija) na Najvyššom súde. Na okresných alebo mestských súdoch rozhoduje trestné veci samosudca. Ak je trestné konanie mimoriadne zložité, predseda prvostupňového súdu môže rozhodnúť, aby vec prejednal trojčlenný senát sudcov daného súdu. O opravných prostriedkoch (úplných a z právnych dôvodov) v trestných veciach rozhoduje senát.

Podľa zákona o Odkaz sa zobrazí v novom okneobčianskom súdnom konaní občianske veci v prvom stupni prejednáva okresný alebo mestský súd s výnimkou vecí, na ktoré je podľa zákona príslušný krajský súd. Nároky uplatňované prostredníctvom nesporového vymáhania záväzkov (bezstrīdus piespiedu izpildīšana) alebo prostredníctvom vymáhania záväzkov s výzvou (saistību piespiedu izpildīšana brīdinājuma kārtība) prejednáva úrad pozemkového registra príslušného okresného alebo mestského súdu. Krajské súdy sú ako prvostupňové súdy príslušné na tieto konania:

  • konania o sporoch týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku s výnimkou rozdelenie majetku medzi manželov,
  • konania vyplývajúce zo záväzkového práva, ak výška pohľadávky presahuje 150 000 LVL,
  • konania týkajúce sa ochrany patentových práv, ochranných známok a chránených zemepisných označení,
  • konania týkajúce sa platobnej neschopnosti a likvidácie úverových inštitúcií.

Zákon o občianskom súdnom konaní stanovuje, že ak právna vec pozostáva z viacerých nárokov, pričom pre časť z nich je príslušný mestský alebo okresný súd a pre časť je príslušný krajský súd alebo ak mestský alebo okresný súd prijal protinárok, pre ktorý je príslušný krajský súd, vec prejedná krajský súd. Krajský súd Riga je ako súd prvého stupňa príslušný na občianske veci, ktorých spisy sa týkajú štátneho tajomstva. Na prvostupňovom súde rozhoduje občianske veci samosudca, zatiaľ čo o opravných prostriedkoch (úplných alebo z právnych dôvodov) rozhoduje senát.

Veci týkajúce sa správnych deliktov prejednáva okresný alebo mestský súd a krajské súdy príslušné v občianskych a trestných veciach. Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknelotyšského zákona o správnych deliktoch možno rozhodnutie vyššieho orgánu napadnúť na okresnom alebo mestskom súde. V prípadoch výslovne stanovených v lotyšskom zákone o správnych deliktoch možno rozhodnutie okresného alebo mestského súdu napadnúť na krajskom súde. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia.

Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknelotyšského zákona o správnom konaní správne veci v prvom stupni prejednáva okresný správny súd, pokiaľ zákon nestanovuje inak Ak predmetnú vec prejedná v prvom stupni okresný správny súd a tento súd musí overiť informácie, ktoré sa týkajú štátneho tajomstva, vec sa prejedná na krajskom správnom súde v Rige. Pokiaľ zákon stanovuje, že správnu vec prejedná v prvom stupni krajský správny súd alebo oddelenie pre správne veci senátu Najvyššieho súdu, a nie okresný súd, návrh sa podá buď na krajskom správnom súde, alebo na oddelení pre správne veci senátu Najvyššieho súdu. Účastník správneho konania môže podať proti rozhodnutiu alebo proti doplňujúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa úplný opravný prostriedok, pokiaľ zákon nestanovuje, že proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok alebo že proti rozhodnutiu možno podať len opravný prostriedok z právnych dôvodov. Rozhodnutie okresného správneho súdu, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, možno napadnúť na krajskom správnom súde. Účastník správneho konania môže proti rozhodnutiu alebo doplňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podať z právnych dôvodov opravný prostriedok, ak súd počas konania porušil hmotné alebo procesné pravidlá alebo prekročil svoju právomoc. Na prvostupňovom súde rozhoduje správne veci samosudca, zatiaľ čo o opravných prostriedkoch (úplných alebo z právnych dôvodov) rozhoduje senát odvolacieho súdu.

Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona o patentoch krajský súd v Rige ako súd prvého stupňa preskúmava v rámci občianskoprávnych konaní tieto právne veci týkajúce sa právnej ochrany vynálezov:

  • spory týkajúce sa obnovenia práv k patentu,
  • spory týkajúce sa vyhlásenia patentu za neplatný,
  • spory týkajúce sa práv prednostného používania,
  • spory týkajúce sa porušenia patentu,
  • spory týkajúce sa vyhlásenia porušenia patentu za neplatné,
  • spory týkajúce sa udelenia licencie, ustanovení licenčnej zmluvy alebo dodržiavania týchto ustanovení,
  • spory týkajúce sa náhrady škody za nemožnosť využívať vynález verejne.

Podľa Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona o dizajnoch krajský súd v Rige ako súd prvého stupňa preskúmava v rámci občianskoprávnych konaní tieto právne veci týkajúce sa právnej ochrany dizajnov:

  • spory týkajúce sa uznania práva na dizajn,
  • spory o určenie neplatnosti zápisu dizajnu,
  • spory týkajúce sa nezákonného využívania dizajnu (porušenie ochrany dizajnu),
  • spory týkajúce sa udelenia licencie, ustanovení licenčnej zmluvy alebo dodržiavania týchto ustanovení.

Najvyšší súd pozostáva zo Senátu, ktorý tvoria štyri oddelenia: oddelenie pre občianskoprávne veci, oddelenie pre trestné veci, oddelenie pre správne veci a oddelenie pre disciplinárne veci; a dvoch komôr: komora pre občianskoprávne veci a komora pre trestné veci. Komory prejednávajú úplné opravné prostriedky proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa. Senát prejednáva opravné prostriedky z právnych dôvodov podané proti rozhodnutiam okresných, mestských alebo krajských súdov a je súdom prvého stupňa vo veciach vzťahujúcich sa na rozhodnutia prijaté radou Štátneho kontrolného úradu (Valsts kontroles padome) podľa článku 55 zákona o Štátnom kontrolnom úrade. Komora rozhoduje v zložení z troch sudcov. Senát Najvyššieho súdu rozhoduje v zložení troch sudcov alebo (v určitých prípadoch stanovených zákonom) v rozšírenom zložení.

Právne databázy

Názov a URL databázy

Odkaz sa zobrazí v novom okneNárodný súdny portál

Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, tento prístup je bezplatný.

Obsah databázy v skratke

Národný súdny portál obsahuje výber rozhodnutí všetkých všeobecných súdov v občianskych a trestných veciach, ako aj rozhodnutia správnych súdov. Informácie možno nájsť v oddieloch Tiesu nolēmumi (súdne rozhodnutia) a E-Pakalpojumi (elektronické služby).

Portál Najvyššieho súdu obsahuje archív rozhodnutí, ktorý obsahuje rozhodnutia Senátu podľa tém a zbierky súdnych rozhodnutí. Informácie možno nájsť v oddiele Tiesu informācija (súdne informácie).

Súvislosti

Informácie uverejnené na Národnom súdnom portáli, ako aj rozhodnutia Senátu a zbierky súdnych rozhodnutí na portáli Najvyššieho súdu sú v súčasnosti k dispozícii iba v lotyštine.

Posledná aktualizácia: 08/06/2015

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Litva

V tejto časti nájdete informácie o litovských všeobecných súdoch.

Všeobecné súdy – úvod

V Litve je 56 súdov so všeobecnou právomocou:

  • Najvyšší súd Litvy (Lietuvos Aukščiausiasis Teismas)
  • Odvolací súd Litvy (Lietuvos apeliacinis teismas)
  • 5 krajských súdov (apygardos teismai)
  • 49 okresných súdov (apylinkės teismai).

Najvyšší súd Litvy

Najvyšší súd Litvy je jediný kasačný súd (súd poslednej inštancie) na preskúmavanie právoplatných rozsudkov, rozhodnutí, nálezov a príkazov súdov so všeobecnou právomocou.

Tento súd vyvinul jednotný súdny postup na interpretáciu a uplatňovanie zákonov a iných právnych aktov.

Viac informácií nájdete na webovej stránke Najvyššieho súdu.

Odvolací súd Litvy

Odvolací súd ponúka právo odvolať sa proti rozsudkom krajských súdov (ako súdov prvej inštancie). Taktiež prejednáva žiadosti týkajúce sa uznávania rozhodnutí zahraničných alebo medzinárodných súdov a zahraničných alebo medzinárodných rozhodcovských výrokov a ich uplatňovania v Litovskej republike. Vykonáva ďalšie funkcie pridelené do jeho právomoci zákonom.

Predseda Odvolacieho súdu organizuje a riadi správne aktivity okresných súdov a ich sudcov v súlade s postupom stanoveným zákonom.

Viac informácií nájdete na webovej stránke Odvolacieho súdu.

Krajské súdy

Krajský súd je súd prvej inštancie pre trestné a civilné veci, ktoré spadajú do jeho právomoci na základe zákona. Taktiež prejednáva odvolania proti rozsudkom, rozhodnutiam, nálezom a príkazom okresných súdov.

Predseda krajského súdu organizuje a riadi správne aktivity okresných súdov a ich sudcov v rámci právomoci súdu v súlade s postupmi stanovenými zákonom.

Okresné súdy

Okresný súd je súd prvej inštancie pre tieto typy prípadov:

  • trestnoprávne prípady;
  • občianskoprávne prípady;
  • prípady týkajúce sa správnych deliktov (spadajúcich do jeho právomoci na základe zákona);
  • prípady spadajúce do právomoci sudcov zaoberajúcich sa hypotékami;
  • prípady súvisiace s vykonávaním rozhodnutí a rozsudkov.

Sudca okresného súdu sa zaoberá tiež prípravným konaním, výkonom rozsudku spolu s ďalšími funkciami, ktoré okresnému súdu ukladá zákon.

Posledná aktualizácia: 18/02/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Luxembursko

V tejto časti nájdete prehľad všeobecných súdov v Luxembursku.

Všeobecné súdy – úvod

Súdy sú ústavou poverené vykonávať súdnu moc a uplatňovať výnosy a nariadenia, len ak sú v súlade so zákonmi.

Všeobecné súdy

Najvyšší súd

Na vrchole hierarchie všeobecných súdov sa nachádza najvyšší súd, ktorý zahŕňa kasačný súdodvolací súd, ako aj generálnu prokuratúru.

Kasačný súd, ktorého senát zasadá v zložení piatich sudcov, sa zaoberá najmä: prípadmi zrušenia alebo kasácie rozhodnutí, ktoré vyniesli rôzne senáty odvolacieho súdu, a konečnými rozhodnutiami. Zastupovanie právnym zástupcom je povinné.

Odvolací súd má desať senátov, ktoré zasadajú v zložení troch radcov. Je oprávnený rozhodovať o občianskoprávnych, obchodnoprávnych, trestných a priestupkových záležitostiach, ako aj o záležitostiach, ktoré súdili pracovné súdy v oboch súdnych okresoch. Zastupovanie právnym zástupcom je povinné vo všetkých záležitostiach okrem záležitostí trestných a skrátených súdnych konaní. Trestný senát odvolacieho súdu má právo rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam trestného senátu okresného súdu. Tento senát zasadá v zložení piatich radcov.

Okresné súdy

Krajina je rozdelená na 2 súdne okresy a v každom z nich sa nachádza okresný súd, jeden v Luxemburgu a jeden v Diekirchu.

Obidva okresné súdy sa delia na sekcie zasadajúce v zložení troch sudcov; pri každom okresnom súde je prokuratúra zložená zo štátneho prokurátora a zástupcov. Vyšetrujúci sudcovia každého okresného súdu sú poverení vyšetrovaním trestných prípadov a prípadne priestupkov.

V občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach je okresný súd sudcom so všeobecnou príslušnosťou a má právo rozhodovať o všetkých záležitostiach, pre ktoré nie je príslušnosť výslovne priznaná inému súdu z dôvodu charakteru alebo spornej hodnoty návrhu.

príslušnosť ratione valoris v žalobách presahujúcich 10 000 EUR.

výlučnú príslušnosť v rozhodovaní o záležitostiach, ktoré mu z dôvodu ich charakteru zákon výslovne prideľuje. Má výlučné právo rozhodovať o návrhoch na vykonateľnosť súdnych rozhodnutí vynesených zahraničnými súdmi a aktov prijatých zahraničnými štátnymi úradníkmi. Okresné súdy vykonávajú aj fakultatívnu jurisdikciu, napríklad vo veci osvojenia dieťaťa, poručníctva, vyhlásenia maloletého za plnoletého atď.

Okresný súd rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam zmierovacích súdov, ktoré sídlia v súdnom okrese súdu.

Konanie na okresnom súde sa zvyčajne začína súdnym predvolaním, ktoré odporcovi úradne oznámi súdny vykonávateľ.

Predsedovia okresných súdov alebo sudcovia určení ako náhradníci súdia v skrátenom súdnom konaní, v rámci ktorého predbežne rozhodujú v neodkladných prípadoch o občianskoprávnych a obchodnoprávnych záležitostiach.

Okresné súdy vykonávajú represívnu jurisdikciu ako priestupkové súdy a trestné súdy. Sú príslušné rozhodovať o všetkých trestných činoch, teda porušeniach zákona, ktoré sa trescú nápravným trestom, ako aj o všetkých činoch kvalifikovaných zákonom ako zločin, ktoré im postupuje poradný senát alebo poradný senát odvolacieho súdu. Obvinení sa musia osobne dostaviť na súd okrem prípadov, keď sa porušenie zákona tresce iba pokutou; v tom prípade ich môže zastupovať advokát.

V zásade je zastupovanie právnym zástupcom pred okresným súdom povinné okrem výnimiek ustanovených zákonom, ako napríklad v obchodnoprávnych veciach a v skrátenom súdnom konaní, keď sa strany môžu samy hájiť.

Zmierovacie súdy

3 zmierovacie súdy, jeden z nich je v Luxemburgu, jeden v Esch-sur-Alzette (súdny okres Luxemburg) a jeden v Diekirchu (súdny okres Diekirch).

V občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach je zmierovací sudca oprávnený rozhodovať o všetkých záležitostiach, pre ktoré mu priznáva príslušnosť nový občiansky súdny poriadok alebo iné zákonné ustanovenia; je príslušný v poslednej inštancii až do hodnoty sporu 2 000 EUR a pri odvolaní až do hodnoty 10 000 EUR.

Rozhoduje v niektorých veciach ako napríklad o exekúcii na plat, dávky a dôchodky, ako aj o rozdelení zabavených súm bez ohľadu na výšku pohľadávky.

V zásade sa konanie pred zmierovacím sudcom začína úkonom súdneho vykonávateľa, tzv. predvolaním. V niektorých prípadoch sa začína konať po podaní návrhu v súdnej kancelárii. Strany sa dostavujú pred sudcu osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Týmto zástupcom môže byť advokát, manžel či manželka, rodičia alebo príbuzní v priamej línii, rodičia alebo príbuzní v nepriamej línii až do tretieho stupňa, ako aj osoby výlučne spojené s osobnou službou jednej zo strán alebo jej podniku.

V represívnych veciach plní zmierovací sudca funkciu policajného sudcu. V tomto postavení rozsudzuje priestupky alebo porušenia zákona, ktoré zákon tresce pokutou od 25 do 250 EUR, ako aj porušenia zákona, ktoré zákon kvalifikuje ako trestné činy, ktoré poradné senáty postupujú policajným súdom.

Okrem toho rozhoduje o porušeniach zákona, ktoré sa trescú trestami s trestnou sadzbou vyššou, ako sú sadzby policajných trestov, a na ktorých rozsudzovanie je oprávnený zo zákona. Proti rozhodnutiam policajných súdov sa vždy možno odvolať. Lehota na podanie odvolania je 40 dní od dátumu vynesenia rozhodnutia a v prípade kontumačného rozsudku odo dňa jeho doručenia alebo oznámenia osobe alebo na adresu trvalého pobytu. Odvolanie sa podáva na priestupkový súd.

Pri každom zmierovacom súde je pracovný súd, ktorý je príslušný v sporoch týkajúcich sa pracovných a učňovských zmlúv. Odvolanie sa podáva na najvyšší súd.

Právne databázy

Je prístup so databázy bezplatný?

Áno, prístup do databázy je bezplatný.

Stručný opis obsahu

Pozri webovú stránku Odkaz sa zobrazí v novom oknevšeobecných súdov.

Pozri webovú stránku Odkaz sa zobrazí v novom oknesprávnych súdov.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneMinisterstvo spravodlivosti

Posledná aktualizácia: 20/12/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Maďarsko

V tejto časti sa nachádzajú informácie o organizácii všeobecných súdov v Maďarsku.

Všeobecné súdy – Úvod

Systém občianskeho súdnictva

Súdy prvého stupňa

Okresné súdy a župné súdy

Všetky konania, ktoré zo zákona nepatria pod župné súdy, patria do jurisdikcie okresných súdov (járásbíróságok).

Župné súdy (törvényszékek) konajú ako súdy prvého stupňa, ak ide o tieto prípady:

  • nároky vo veci majetkového práva, kde daná suma presahuje 30 mil. HUF (približne 106 000 EUR), ak bolo konanie začaté spolu s podaním žiadosti o rozvod,
  • konania týkajúce sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu a ochrany priemyselného vlastníctva,
  • konania týkajúce sa odškodnenia za ujmu spôsobenú pri úradnom konaní osobami, ktoré konajú na základe svojich verejno-správnych právomocí,
  • konania týkajúce sa medzinárodných zmlúv o doprave a preprave tovaru,
  • konania týkajúce sa žalôb v súvislosti s občianskymi právami vyplývajúce z porušenia osobnostných práv, vrátane konaní týkajúcich sa žalôb v súvislosti s odškodnením za takéto porušenie práv, ak sa uplatnia pri podaní žaloby alebo počas konania,
  • konania týkajúce sa cenných papierov,
  • žaloby na ochranu osobnosti,
  • určité spory obchodných spoločností stanovené zákonom:
    1. konania týkajúce sa zrušenia rozhodnutia registračného súdu v súvislosti so zápisom spoločností do registra;
    2. konania týkajúce sa deklaratórnych rozsudkov o existencii, neplatnosti alebo vykonávania zakladajúcich listín alebo stanov;
    3. konania týkajúce sa súdneho preskúmania rozhodnutí o obchodných spoločnostiach;
    4. konania týkajúce sa členstva – medzi členmi (bývalými členmi) a obchodnými spoločnosťami a medzi členmi (bývalými členmi);
    5. konania týkajúce sa nadobudnutia kvalifikovaného podielu;
    6. konania týkajúce sa zmien pravidiel o zodpovednosti pre majiteľov akcií s ručením obmedzeným;
  • niektoré konania týkajúce sa registrovaných spoločností, ktoré nemajú štatút obchodných spoločností:
    1. konania začaté z podnetu orgánu zodpovedného za právny dohľad nad týmito spoločnosťami;
    2. konania týkajúce sa členstva – medzi členmi (bývalými členmi) a obchodnými spoločnosťami a medzi členmi (bývalými členmi);
  • konania týkajúce sa finančných zmlúv uzavretých s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,
  • konania týkajúce sa určenia skutočností v prípadoch, v ktorých výška nároku presahuje uvedenú sumu,
  • konania týkajúce sa nespravodlivých zmluvných podmienok,
  • konania týkajúce sa náhrady škody spôsobenej porušením práv na spravodlivý súdny proces a jeho ukončenia v primeranej lehote,
  • konania, ktoré patria do právomoci župných súdov zo zákona,
  • ak niektorá zo strán sporu patrí do jurisdikcie župného súdu, patrí aj konanie do jurisdikcie tohto súdu.

Súdy druhého stupňa

Župné súdy (törvényszékek): pre prípady, ktoré patria do jurisdikcie okresných súdov, ktoré konajú ako súdy prvého stupňa, a prípady, o ktorých rozhodujú správne a pracovné súdy.

Krajské odvolacie súdy (ítélőtáblák): pre prípady patriace do kompetencie župných súdov, ktoré konajú ako súdy prvého stupňa.

Kúria (najvyšší súd): pre prípady postúpené krajskými odvolacími súdmi. Aj pre prípady, v ktorých rozhodnutie vydali župné súdy ako súdy prvého stupňa a v ktorých strany s právnym zastúpením spoločne žiadajú, aby sa ich prípadom zaoberal najvyšší súd – v prípade, že je odvolanie založené na porušení hmotného práva. Ak ide o majetkoprávne žaloby, je možné vec postúpiť najvyššiemu súdu len v prípade, že sporná suma prevyšuje 500 000 HUF (približne 1 840 EUR).

Kúria rozhoduje aj o návrhoch na obnovu konania.

Zloženie súdov

Súd prvého stupňa zvyčajne pozostáva z jedného sudcu, ale v prípadoch stanovených zákonom súd pozostáva z jedného sudcu z povolania a dvoch prísediacich, ktorí tvoria trojčlenný senát. Prísediaci majú v súdnych konaniach rovnaké práva a povinnosti ako sudca z povolania. Len sudcovia z povolania však môžu vystupovať ako samosudcovia a predsedovia senátu.

Súdy druhého stupňa (župné súdy a krajské odvolacie súdy) tvorí senát troch sudcov z povolania.

Počas súdneho preskúmania zasadá kúria v zložení troch (alebo v niektorých prípadoch – odôvodnených zložitosťou prípadu – piatich) sudcov z povolania.

Právomoc súdov

Všeobecná právomoc: Vo všeobecnosti je oprávnený konať súd príslušný podľa miesta trvalého bydliska obžalovaného, keď nemá iný súd výlučnú právomoc. Ďalšie pravidlá týkajúce sa právomoci súdov sú stanovené zákonom (napr. keď obžalovaný nemá trvalé bydlisko, závisí príslušnosť od miesta pobytu).

Zákon takisto okrem všeobecnej právomoci stanovuje osobitné dôvody právomoci (alternatívna právomoc, výlučná právomoc).

V prípade alternatívnej právomoci, keď nie je stanovená výlučná právomoc, môže žalobca začať konanie pred iným súdom podľa svojho výberu, ktorý je stanovený zákonom, a nie pred súdom so všeobecnou právomocou (napr. konania týkajúce sa starostlivosti o deti možno začať aj pred súdom príslušným podľa miesta bydliska dieťaťa, konania týkajúce sa náhrady škody možno začať pred súdom podľa miesta alebo oblasti vzniku škody, atď.)

V prípade výlučnej právomoci možno konanie začať len pred osobitným súdom.

Systém trestného súdnictva

Súdy prvého stupňa

Vo všeobecnosti majú okresné súdy právomoc viesť trestnoprávne konania.

Župné súdy však môžu viesť konania v týchto osobitných prípadoch:

a)      trestné činy, ktoré sa trestajú odňatím slobody na 15 rokov alebo viac alebo doživotným odňatím slobody;

b)      trestné činy proti štátu (kapitola X trestného zákonníka);

c)      trestné činy proti ľudskosti (kapitola XI trestného zákonníka);

d)     spolčovanie s cieľom spáchania vraždy, usmrtenie z nedbalosti (paragraf 166 ods. 3 a 4 trestného zákonníka), vražda spáchaná v afekte (paragraf 167 trestného zákonníka), ujma na zdraví s podstatným rizikom smrti (alebo spôsobujúca smrť) (paragraf 170 ods. 6 a tretia veta paragrafu 170 ods. 7 trestného zákonníka), únos (paragraf 175/A trestného zákonníka), obchodovanie s ľuďmi (paragraf 175/B trestného zákonníka), trestný čin proti pravidlám lekárskej starostlivosti a lekárskeho výskumu a právu na sebaurčenie vo veci zdravotnej starostlivosti (hlava II kapitoly XII trestného zákonníka);

e)      trestné činy proti priebehu volieb, referend, občianskych iniciatív a európskych občianskych iniciatív (paragraf 211 trestného zákonníka), zneužitie utajovaných skutočností (hlava III kapitoly XV trestného zákonníka), zneužitie právomoci verejného činiteľa (hlava IV kapitoly XV trestného zákonníka), násilie voči osobe požívajúcej medzinárodnú ochranu (paragraf 232 trestného zákonníka), vzbura väzňov (paragraf 246 trestného zákonníka), marenie výkonu rozhodnutia medzinárodného súdu (paragraf 249/B trestného zákonníka), trestné činy proti verejnej (medzinárodnej) súdnej moci (hlava VII a VIII kapitoly XV trestného zákonníka);

f)       teroristické činy (paragraf 261 trestného zákonníka), porušenie medzinárodných hospodárskych reštrikcií (paragraf 261/A trestného zákonníka), únos lietadiel, železničných vagónov, lodí a cestných vozidiel hromadnej dopravy alebo vozidiel vhodných pre hromadnú prepravu tovaru (paragraf 262 trestného zákonníka), účasť v zločineckých organizáciách (paragraf 263/C trestného zákonníka);

g)      zneužitie vojenských výrobkov a služieb, ako aj výrobkov na dvojaké využitie (paragraf 263/B trestného zákonníka), zneužívanie dôverných informácií v obchodnom styku (paragraf 299/A trestného zákonníka), podvod s kapitálovými investíciami (paragraf 299/B trestného zákonníka), organizovanie pyramídových hier (paragraf 299/C trestného zákonníka), pranie špinavých peňazí (paragraf 303 trestného zákonníka);

h)      spôsobenie všeobecného ohrozenia, ktoré spôsobí významnú alebo závažnú finančnú stratu [paragraf 259 ods. 2 písm. b) trestného zákonníka], narušenie prevádzky verejných služieb, ktoré spôsobí významnú alebo mimoriadne závažnú finančnú stratu (paragraf 260 ods. 3 a 4 trestného zákonníka), trestné činy proti počítačovým systémom a údajom, ktoré spôsobia významnú alebo mimoriadne závažnú škodu [paragraf 300/C ods. 4 písm. b) a c) trestného zákonníka], daňové podvody a nesplnenie povinností dohľadu a auditu v súvislosti s daňovým podvodom, ktoré spôsobia významnú alebo závažnú stratu príjmov [paragraf 310 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a) a ods. 6 a takisto paragraf 310/A trestného zákonníka], zneužitie peňažných substitútov, ktoré spôsobí významnú alebo mimoriadne vysokú škodu [paragraf 313/C ods. 5 písm. a) a paragraf 313/C ods. 6 trestného zákonníka], krádež [paragraf 316 ods. 6 písm. a) a paragraf 316 ods. 7 trestného zákonníka] a sprenevera [paragraf 317 ods. 6 písm. a) a paragraf 317 ods. 7 trestného zákonníka] vecí významnej alebo mimoriadne vysokej hodnoty, podvod, ktorý spôsobí významnú alebo mimoriadne vysokú škodu [paragraf 318 ods. 6 písm. a) a paragraf 318 ods. 7 trestného zákonníka], sprenevera finančných prostriedkov, ktorá spôsobí významnú alebo mimoriadne vysokú finančnú stratu [paragraf 319 ods. 3 písm. c) a d) trestného zákonníka], nedbalé hospodárenie s finančnými prostriedkami, ktoré spôsobí významnú alebo závažnú finančnú škodu (paragraf 320 ods. 2 trestného zákonníka), lúpež [paragraf 321 ods. 4 písm. b) trestného zákonníka] a rabovanie [paragraf 322 ods. 3 písm. a) trestného zákonníka] významnej nebo vysokej hodnoty, vandalstvo, ktoré spôsobí významnú alebo mimoriadne vysokú škodu (paragraf 324 ods. 5 a 6 trestného zákonníka), prijatie kradnutého tovaru významnej alebo mimoriadne vysokej hodnoty [paragraf 326 ods. 5 písm. a) a ods. 6 trestného zákonníka], porušenie autorského práva alebo súvisiacich práv, ktoré spôsobí významnú alebo mimoriadne vysokú finančnú škodu (paragraf 329/A ods. 3 trestného zákonníka) a porušenie práv chránených právom priemyselných patentov (paragraf 329/D ods. 3 trestného zákonníka),

i)        trestné činy podliehajúce vojenskému právu;

j)        trestné činy komunizmu a trestné činy, na ktoré sa nevzťahuje premlčacia lehota podľa medzinárodného práva, stanovené zákonom o trestnoprávnej zodpovednosti za zločiny proti ľudskosti a stíhanie niektorých trestných činov spáchaných v období komunistickej diktatúry a neuplatnenie premlčacej lehoty na ne.

Oblasti právomoci súdov sú spravidla určené oblasťou, v ktorej bol spáchaný trestný čin.

Ak obžalovaný spáchal činy v rámci právomoci rôznych súdov, potom patrí prípad do právomoci župného súdu.

Súdy druhého stupňa

Župné súdy: pre prípady patriace do právomoci okresných súdov, ktoré konajú ako súdy prvého stupňa.

Krajské odvolacie súdy: pre prípady patriace do právomoci župných súdov, ktoré konajú ako súdy prvého stupňa.

Kúria: pre prípady patriace do právomoci regionálneho odvolacieho súdu, ak je možné sa proti rozhodnutiu tohto súdu odvolať.

Súdy tretieho stupňa

Krajské odvolacie súdy: pre prípady, o ktorých rozhoduje župný súd, ktorý koná ako súd druhého stupňa.

Kúria: pre prípady, o ktorých rozhoduje krajský odvolací súd, ktorý koná ako súd druhého stupňa.

Zloženie súdov

V prípade, že za spáchanie trestného činu hrozí odňatie slobody na osem alebo viac rokov, okresný súd koná ako senát jedného sudcu z povolania a dvoch prísediacich. V ostatných prípadoch koná sudca sám.

Župný súd, ktorý koná ako súd prvého stupňa, takisto koná ako senát zložený z jedného sudcu z povolania a dvoch prísediacich.

Súd, ktorý koná ako súd druhého alebo tretieho stupňa koná ako senát zložený z troch sudcov z povolania. Kúria koná ako senát zložený z troch alebo piatich sudcov z povolania.

Súvisiace webové lokality

Odkaz sa zobrazí v novom okneOficiálna webová lokalita súdov v Maďarsku

Posledná aktualizácia: 04/07/2016

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Malta

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov na Malte.

Všeobecné súdy – úvod

V tabuľkách uvedených ďalej môžete nájsť informácie o organizácii všeobecných súdov na Malte.

Občianskoprávne súdy

Odvolací súd

Druhostupňový



Odvolanie

Odvolací súd prejednáva odvolania proti rozhodnutiam občianskoprávnych súdov, ktoré vydali v rámci svojej vyššej alebo nižšej právomoci. i) Tento súd rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam Prvej komory Občianskoprávneho súdu a sekcie Občianskoprávneho súdu pre rodinné právo. ii) Tento súd prejednáva vo svojej právomoci v oblasti občianskeho práva aj odvolania proti rozhodnutiam zmierovacích súdov a Tribunálu pre drobné pohľadávky.

i) Tvoria ho traja sudcovia.


ii) Tvorí ho jeden sudca.

Občianskoprávny súd

Prvá komora Občianskoprávneho súdu

Občianskoprávny súd (nesporová sekcia)






Občianskoprávny súd (sekcia pre rodinné právo)

Prvostupňový

Prvé komory občianskoprávnych súdov prejednávajú veci z oblasti občianskeho a/alebo obchodného práva, ktoré presahujú vecnú pôsobnosť Zmierovacieho súdu. V rámci svojej ústavnej právomoci tento súd takisto prejednáva sťažnosti na porušenie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú chránené ústavou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Občianskoprávny súd (nesporová sekcia) je súdom dobrovoľnej príslušnosti a zodpovedá za zbavenie alebo obmedzenie svojprávnosti osôb postihnutých duševnou poruchou, ustanovenie ich zákonných zástupcov, dedičské konanie a zistenie dedičov. Slúži aj ako depozitár tajných závetov.

Tento súd prejednáva všetky veci týkajúce sa rodinného práva, ako je anulovanie manželstva, rozluka, rozvod, príspevky na výživu a starostlivosť o dieťa atď.

Predsedá sudca.





Predsedá sudca.





Predsedá sudca.

Zmierovací súd

Prvostupňový

V občianskoprávnych veciach majú zmierovacie súdy iba nižšie právomoci prvého stupňa, v zásade obmedzené na spory, ktorých hodnota neprevyšuje 15 000 EUR.

Predsedá zmierovací sudca.

Zmierovací súd pre Gozo

Prvostupňový

V občianskoprávnych veciach má Zmierovací súd pre Gozo dvojitú právomoc:

nižšie právomoci, ktoré sú rovnaké ako v prípade Zmierovacieho súdu pre Maltu, a vyššie právomoci, ktoré sú rovnaké ako v prípade Prvej komory Občianskoprávneho súdu mimo ústavných právomocí a v prípade Občianskoprávneho súdu (jeho nesporovej sekcie).

Predsedá zmierovací sudca.

Tribunál pre drobné pohľadávky

Prvostupňový

Tento tribunál rozhoduje v skrátenom konaní podľa zásad spravodlivosti a práva o pohľadávkach, ktorých hodnota je nižšia než 5 000 EUR.

Predsedá arbiter.

Trestné súdy

Odvolací trestný súd

Druhostupňový

Tento súd prejednáva v rámci vyššej právomoci najmä odvolania podané proti rozhodnutiam Trestného súdu. Tento súd v rámci nižšej právomoci prejednáva odvolania proti rozhodnutiam zmierovacích súdov v trestných veciach.

Tvoria ho traja sudcovia.

Tvorí ho jeden sudca.

Trestný súd

Prvostupňový

Tento súd funguje ako trestný súd a prejednáva trestné veci, ktoré nespadajú do pôsobnosti zmierovacích súdov.

Predsedá sudca, ktorý zasadá s deväťčlennou porotou.

Zmierovací súd

Prvostupňový

V trestných veciach má tento súd dvojaké právomoci: ako trestný súd v rámci svojej súdnej príslušnosti a ako vyšetrovací súd v prípade trestných činov, ktoré spadajú do právomoci Trestného súdu.

i) Trestný súd – má právomoc prejednávať všetky trestné veci týkajúce sa trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní najviac šesť mesiacov.

ii) Vyšetrovací súd – tento súd vedie prípravné konanie a v prípade zistenia skutočností nasvedčujúcich spáchaniu závažného trestného činu postúpi príslušné záznamy generálnemu prokurátorovi. V prípade súhlasu obvineného generálny prokurátor môže veci, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní najviac desať rokov, vrátiť na prejednanie a rozhodnutie späť na zmierovací súd.

Predsedá zmierovací sudca.

Zmierovací súd pre Gozo

Prvostupňový

V trestných veciach má Zmierovací súd pre Gozo rovnaké právomoci ako zmierovací súd zasadajúci ako trestný súd a ako vyšetrovací súd.

Predsedá zmierovací sudca.

Súd pre mladistvých

Prvostupňový

Súd pre mladistvých prejednáva obžaloby voči maloletým mladším ako 16 rokov a môže vydávať aj príkazy na umiestnenie do náhradnej starostlivosti.

Predsedá zmierovací sudca a súd tvoria dvaja ďalší členovia.

Právne databázy

Na maltskej stránke Organizácia súdnictva v členských štátoch – Malta nájdete podrobné informácie s odkazmi na príslušné databázy.

Súvisiace odkazy

#_Related_LinksOdkaz sa zobrazí v novom okneMinisterstvo spravodlivosti, kultúry a miestnej samosprávy

Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi

Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – rozhodnutia súdov online

Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – súdne konania

Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – používanie siení

Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – štatistika

Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – súdne predaje majetku dražbou

Odkaz sa zobrazí v novom okneSlužby poskytované súdmi – občianskoprávne tlačivá (v maltčine)

Odkaz sa zobrazí v novom okneSúdni znalci

Odkaz sa zobrazí v novom oknePrávne služby (právne predpisy Malty)

Posledná aktualizácia: 22/12/2016

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Holandsko

Na tejto stránke nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Holandsku.

Všeobecné súdy

Názvy súdov v Holandsku:

  • Okresný súd (Rechtbank): prvá inštancia pre všetky prípady v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach
  • Odvolací súd (Gerechtshof): odvolanie vo všetkých občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach
  • Najvyšší súd (Hoge Raad): najvyšší súd pre všetky prípady v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach

Právne databázy

Informácie nájdete na webovej stránke zameranej na Odkaz sa zobrazí v novom oknejustičný systém v Holandsku.

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, tento prístup je bezplatný.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneHolandská justícia a Najvyšší súd Holandska

Posledná aktualizácia: 29/11/2012

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku nemčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Všeobecné súdy - Rakúsko

V tejto časti nájdete informácie o všeobecných súdoch rozhodujúcich v občianskych a trestných veciach v Rakúsku.

Všeobecné súdy – úvod

Všeobecné súdy sú organizované na 4 úrovniach. V súčasnosti (november 2014) sú za rozhodovanie v právnych veciach zodpovedné tieto súdy:

  • 116 okresných súdov (Bezirksgerichte),
  • 20 krajinských súdov (Landesgerichte),
  • 4 vyššie krajinské súdy (Oberlandesgerichte) a
  • Najvyšší súd (Oberster Gerichtshof).

Od začiatku roka 2013 sa počet okresných súdov postupne znižoval zlučovaním okresných súdov v Hornom Rakúsku, Dolnom Rakúsku a Štajersku a od 1. júla 2014 je ich 116. Bolo rozhodnuté už aj o ďalšom znížení od 1. júla 2016, keď zostane iba 115 okresných súdov.

Prokuratúry zabezpečujú ochranu verejného záujmu v trestných veciach. Ide o:

  • 16 verejných prokuratúr (Staatsanwaltschaften),
  • Ústrednú prokuratúru (Zentrale Staatsanwaltschaft) pre stíhanie hospodárskej trestnej činnosti a korupcii,
  • 4 vyššie prokuratúry (Oberstaatsanwaltschaften) a
  • Generálna prokuratúra (Generalprokuratur).

Existuje 27 väzníc na výkon trestov odňatia slobody.

A. Organizácia súdnictva: civilné a trestné súdy

Spory sa na prvom stupni prideľujú buď okresným, alebo krajinským súdom. V občianskoprávnych veciach sa príslušný súd určuje predovšetkým na základe povahy sporu (Eigenzuständigkeit); vo všetkých ostatných záležitostiach sa určuje podľa hodnoty nároku v spore (Wertzuständigkeit). Povaha sporu je vždy nadradená kritériu hodnoty.

V trestných veciach sa určenie súdnej príslušnosti riadi podľa výšky trestu, ktorý hrozí za predmetný trestný čin.

Okresné súdy (prvá organizačná úroveň)

Okresné súdy sú súdmi prvého stupňa pre:

  • rozhodovanie v občianskoprávnych sporoch do 15 000 EUR (Wertzuständigkeit),
  • rozhodovanie v určitých druhoch sporov bez ohľadu na hodnotu sporu (Eigenzuständigkeit), najmä v rodinných a majetkoprávnych veciach a pri výkone rozhodnutí,
  • rozhodovanie v niektorých trestnoprávnych veciach v prípade prečinov, za ktoré sa udeľuje iba pokuta alebo pokuta a trest odňatia slobody najviac na jeden rok, alebo trest odňatia slobody najviac na jeden rok (napr. ublíženie na zdraví z nedbalosti, krádež).

Krajinské súdy (druhá organizačná úroveň)

Krajinské súdy, známe v občianskoprávnych veciach aj ako „súdne dvory prvého stupňa“ (Gerichtshöfe erster Instanz) sú príslušné:

  • ako súdy prvého stupňa na rozhodovanie vo všetkých právnych veciach, ktoré nie sú vyhradené okresným súdom; pre spory podľa zákona o zodpovednosti za atómovú energiu, zákona o úradnom ručení, zákona o ochrane osobných údajov a pre spory týkajúce sa hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva;
  • na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

Vyššie krajinské súdy (tretí stupeň)

Vyššie krajinské súdy, známe tiež ako „súdne dvory druhého stupňa“ (Gerichtshöfe zweiter Instanz), boli zriadené na tretej organizačnej úrovni. Majú sídla vo Viedni (pre Viedeň, Dolné Rakúsko a Burgenland), v Grazi (pre Štajersko a Korutánsko), Linzi (pre Horné Rakúsko a Salzburg) a Innsbrucku (pre Tirolsko a Vorarlbersko).

Tieto súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach len ako odvolacie súdy (t. j. na druhom stupni).

Okrem toho zohrávajú osobitnú úlohu v správe justičného systému. Predseda vyššieho krajinského súdu je súčasne poverený vedením správy všetkých súdov nachádzajúcich sa v oblasti pôsobnosti jeho súdu. Pri výkone tejto funkcie bezprostredne podlieha len spolkovému ministrovi spravodlivosti.

Najvyšší súd (štvrtá organizačná úroveň)

Najvyšší súd vo Viedni je odvolacím súdom najvyššieho stupňa v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach. Popri Ústavnom súde (Verfassungsgericht) a Správnom súde (Verwaltungsgerichtshof) je jedným z „najvyšších súdov“ v krajine (Höchstgerichte). To znamená, že proti jeho rozhodnutiam už neexistujú žiadne ďalšie (vnútroštátne) opravné prostriedky.

Judikatúra Najvyššieho súdu prispieva podstatnou mierou k zachovaniu jednotného uplatňovania práva v celej krajine.

Hoci nižšie súdy nie sú podľa zákona viazané jeho rozhodnutiami, spravidla sa riadia judikatúrou najvyšších súdov.

B. Občianske súdnictvo

Občianske súdnictvo sa člení na všeobecné občianske konanie, pracovnoprávne konanie, obchodné veci a nesporové konanie (Außerstreitverfahren).

V občianskoprávnych veciach sa rozhoduje v rámci riadneho občianskeho súdneho konania, ak dané veci nepatria pod právomoc obchodných alebo pracovných súdov a nemajú sa riešiť v nesporových konaniach.

C. Úradný postup

C.1. Úradný postup v občianskoprávnych veciach

V riadnom občianskoprávnom konaní existujú v zásade dva odlišné úradné postupy, ktoré môžu byť zakaždým trojstupňové. Spory sa na prvom stupni prideľujú buď okresným, alebo krajinským súdom.

Ak je na prvom stupni príslušný okresný súd, odvolanie sa podáva na súdnom dvore prvého stupňa, kde o ňom rozhoduje odvolací senát (Berufungssenat).

Ak na prvom stupni rozhoduje súdny dvor prvého stupňa, odvolanie sa podáva na súdnom dvore druhého stupňa, kde rozhodne odvolací senát na druhom stupni.

Súdy druhého stupňa sú povolané len na preskúmanie rozhodnutia prvostupňového súdu. Rozhodujú preto vo veci zásadne len na základe vecných návrhov predložených v závere ústneho konania prvého stupňa a predmetného skutkového stavu k tomuto okamihu. Súdy druhého stupňa môžu vo veci rozhodnúť samostatne, a to potvrdiť alebo zmeniť rozsudok. S cieľom tak urobiť – v medziach určených podnetmi a podaniami na súd nižšieho stupňa – môžu súdy druhého stupňa úplne alebo čiastočne zopakovať alebo doplniť konanie, alebo môže zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a nariadiť nové pojednávanie vo veci, alebo môže odvolanie zamietnuť.

Vo veciach, ktoré si vyžadujú rozhodnutie o právnych otázkach zásadného významu, je možné aj ďalšie odvolanie na Najvyšší súd.

Najvyšší súd už rozhoduje len o právnych otázkach, preto je pri svojom rozhodovaní viazaný predchádzajúcimi zistenými skutočnosťami. Posudzuje preto už len správnosť rozhodnutia, ktoré bolo urobené na tomto základe, alebo zohľadní neplatnosť a v obmedzenom rozsahu aj procesné chyby predchádzajúceho konania. Najvyšší súd nepôsobí len kasačne; môže vo veci rozhodnúť aj samostatne, a to potvrdiť alebo zmeniť rozsudok, alebo môže zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a nariadiť nové pojednávanie vo veci, alebo môže odvolanie zamietnuť.

Na prvom stupni v prevažnej väčšine prípadov rozhoduje samosudca (alebo senát troch sudcov, ale iba pri sporoch nad 100 000 EUR a na návrh jednej zo strán). Na druhom stupni rozhoduje senát zložený z troch, na Najvyššom súde z piatich sudcov. Ak ide o právnu otázku zásadného významu (napríklad o zmenu ustálenej judikatúry), zasadá na Najvyššom súde takzvaný posilnený senát, zložený z jedenástich sudcov.

C.2. Odvolanie v trestnoprávnych veciach

V trestnoprávnom konaní sa možno odvolať iba raz.

Ak vo veci rozhoduje na prvom stupni okresný súd, odvolanie možno podať:

  • o zrušenie rozsudku alebo
  • proti rozsahu uznanej viny a uloženého trestu.

Nadradený krajinský súd rozhoduje o tom prostredníctvom senátu v zložení troch sudcov.

Ak vo veci rozhoduje na prvom stupni samosudca krajinského súdu (vo všetkých trestných činoch a prečinoch s hrozbou trestu odňatia slobody maximálne na päť rokov, napríklad pri podaní falošného svedectva na súde), odvolanie možno podať:

  • o zrušenie rozsudku alebo
  • proti rozsahu uznanej viny a uloženého trestu.

Nadradený najvyšší krajinský súd o tom rozhoduje prostredníctvom senátu v zložení troch sudcov.

Ak na krajinskom súde rozhoduje vo veci senát zložený z laických sudcov (Schöffengericht) alebo laickej poroty (Geschworenengericht) ako súd prvého stupňa, odvolanie o zrušenie rozhodnutia sa podáva na Najvyšší súd. Ak sa však odvolanie týka len rozsahu uloženého trestu, podáva sa na vyšší krajinský súd.

D. Prostriedky nápravy

V rámci riadneho občianskeho konania možno rozsudky prvého stupňa napadnúť odvolaním (Berufung). Odvolanie možno podať vo všetkých prípadoch z dôvodu neplatnosti alebo nesprávneho právneho posúdenia; takéto odvolanie možno podať aj v niektorých osobitných veciach a v každom prípade pri peňažnej hodnote sporu od 2 700 EUR, a to aj z dôvodu procesných chýb alebo nesprávneho zistenia skutočností.

Rozsudky druhého stupňa možno napadnúť návrhom na revíziu podaným na Najvyšší súd, avšak iba v právnej otázke (Revision). Táto forma odvolania však podlieha rôznym obmedzeniam v závislosti od vecnej podstaty. V zásade rozhoduje Najvyšší súd už len o právnych otázkach značného významu; existencia takejto otázky je preto predpokladom na to, aby Najvyšší súd prijal odvolanie v právnej otázke. V každom prípade sú však v určitých veciach odvolania proti rozsudkom druhého stupňa s peňažnou hodnotou sporu nižšou ako 5 000 EUR neprípustné, zatiaľ čo v prípade, že hodnota sporu nepresahuje 30 000 EUR, návrh na revíziu podaný na Najvyšší súd môže podliehať aj potvrdeniu súdu na druhom stupni (priamo alebo prostredníctvom nového návrhu).

E. Právne databázy

Všeobecné informácie o justičnom systéme v Rakúsku sú uvedené na webovom sídle rakúskej justície (Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.justiz.gv.at/).

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, prístup na webové sídlo rakúskej justície je bezplatný.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom oknePrávomoc súdov – Rakúsko

Posledná aktualizácia: 18/12/2015

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Poľsko

V tejto časti získate informácie o organizácii všeobecných súdov v Poľsku.

Všeobecné súdy

Systém všeobecných súdov tvoria odvolacie súdy (sądy apelacyjne), krajské súdy (sądy okręgowe) a okresné súdy (sądy rejonowe). Tieto súdy okrem iného rozhodujú vo veciach, ktoré sa týkajú trestného práva, občianskeho práva, rodinného práva a práva upravujúceho záležitosti maloletých, obchodného práva, pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia – s výnimkou veci zverených iným špecializovaným súdom, ako napríklad vojenským súdom.

Všeobecné súdy vedú aj registre pozemkov a hypoték, ako aj register záložných práv, štátny súdny register a štátny register trestov.

Občianskoprávne súdy:

Na každom odvolacom, krajskom a okresnom súde je oddelenie civilného práva (wydział cywilny).

Trestné súdy

Na každom odvolacom, krajskom a okresnom súde je oddelenie trestného práva (wydział karny).

Právne databázy

Na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom oknepoľskej vlády je uvedený zoznam právnych aktov uverejnených od roku 1918.

Prístup do databázy je bezplatný.

Posledná aktualizácia: 10/12/2012

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Portugalsko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Portugalsku.

Organizácia všeobecných súdov

Okrem Ústavného súdu (Tribunal Constitucional), ktorý má osobitnú právomoc konať v ústavnoprávnych otázkach, existujú v Portugalsku tieto kategórie súdov:

a) Najvyšší súd (Supremo Tribunal de Justiça) a súdy prvého a druhého stupňa (tribunais judiciais de primeira e de segunda instância);

b) Najvyšší správny súd (Supremo Tribunal Administrativo) a ostatné správne a daňové súdy (tribunais administrativos e fiscais);

c) Dvor audítorov (Tribunal de Contas).

Možné sú aj námorné (tribunais marítimos), arbitrážne (tribunais arbitrais) a zmierovacie súdy (julgados de paz).

Prípady a situácie, v ktorých uvedené súdy môžu samostatne alebo spoločne tvoriť súd pre spory (Tribunal dos Conflitos – súd, ktorý sa zaoberá spormi týkajúcimi sa súdnej právomoci), sa ustanovujú v právnych predpisoch.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa vojenských súdov (tribunais militares), ktoré môžu byť zriadené počas vojnového stavu, súdy s výhradnou právomocou rozhodovať o určitých kategóriách trestných činov sú zakázané.

Súdy

Najvyšší súd (Supremo Tribunal de Justiça)

Najvyšší súd je najvyšším orgánom v hierarchii všeobecných súdov bez zasahovania do právomoci Ústavného súdu. Pozostáva zo senátov, ktoré rozhodujú v občianskych, trestných a sociálnych veciach.

Sídli v Lisabone a do jeho príslušnosti patrí celé územie Portugalska.

Najvyšší súd pôsobí pod vedením predsedu (predsedajúci sudca) vo forme pléna (zloženého zo sudcov zo všetkých senátov), špecializovaných senátov a senátov.

Najvyšší súd okrem zákonom stanovených výnimiek rozhoduje len o právnych otázkach.

Odvolacie súdy (Tribunais da Relação)

Odvolacie súdy sú spravidla súdy druhého stupňa.

Odvolacie súdy v súčasnosti sídlia v týchto mestách: Lisabon, Porto, Coimbra, Évora a Guimarães. Pôsobia pod vedením predsedu (predsedajúci sudca) vo forme pléna alebo senátov.

Odvolacie súdy pozostávajú zo senátov, ktoré rozhodujú v občianskych, trestných a sociálnych veciach.

Súdy prvého stupňa (Tribunais judiciais de 1ª instância)

Všeobecné súdy prvého stupňa sú zvyčajne okresné súdy (tribunais de comarca).

Miestna príslušnosť všeobecných súdov sa zvyčajne určuje podľa okresu, hoci môžu existovať súdy, ktoré sú príslušné v jednom okrese alebo viacerých okresoch, alebo v oblastiach, ktoré sú konkrétne stanovené v právnych predpisoch.

Všeobecné súdy majú všeobecnú právomoc v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach a konajú aj vo všetkých veciach, ktoré nie sú pridelené iným súdom.

Existujú súdy prvého stupňa s osobitnou právomocou (ktoré sa zaoberajú špecifickými vecami určenými podľa uplatniteľného typu konania) a súdy špecializované na rozhodovanie v osobitných veciach (bez ohľadu na uplatniteľný typ konania).

Všeobecné súdy sa môžu deliť na sekcie (so všeobecnou, špecializovanou alebo osobitnou právomocou) alebo súdne kolégiá s osobitnými právomocami, ak to objem a zložitosť veci opodstatňuje.

Na každom súde, sekcii alebo súdnom kolégiu pôsobí jeden alebo viacero sudcov (juízes de direito).

Správne a daňové súdy (Tribunais Administrativos e Fiscais)

Správne a daňové súdy majú právomoc rozhodovať o žalobách a odvolaniach proti mimosúdnym dohodám, ktoré vyplývajú z právnych vzťahov v správnych a daňových veciach.

Najvyšší správny súd (Supremo Tribunal Administrativo)

Najvyšší správny súd je najvyšší orgán v hierarchii správnych a daňových súdov bez toho, aby bola dotknutá právomoc Ústavného súdu.

Sídli v Lisabone a do jeho príslušnosti patrí celé územie Portugalska.

Najvyšší správny súd pozostáva zo senátu pre správne spory a zo senátu pre daňové spory. Je predovšetkým oprávnený rozhodovať o odvolaniach proti rozsudkom ústredných správnych súdov.

Najvyšší správny súd pôsobí pod vedením predsedu (predsedajúci sudca), ktorému asistujú dvaja podpredsedovia.

V závislosti od prejednávaného prípadu súd rozhoduje v pléne, v plenárnom zasadnutí každého senátu alebo v senáte. Len plénum alebo plenárne zasadnutie senátu skúma právne otázky.

Ústredné správne súdy (Tribunais centrais administrativos)

Ústredné správne súdy sú spravidla súdmi druhého stupňa. V súčasnosti existujú dva ústredné správne súdy (severný a južný).

Ich hlavnou úlohou je rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam obvodných správnych súdov (tribunais administrativos de círculo) a daňových súdov (tribunais tributários).

Každý ústredný správny súd pozostáva zo senátu pre správne spory a zo senátu pre daňové spory.

Ústredné správne súdy pôsobia pod vedením predsedu (predsedajúci sudca), ktorému asistujú traja podpredsedovia.

Ústredné správne súdy skúmajú skutkové okolnosti a právne otázky.

Obvodné správne súdy (Tribunais administrativos de círculo) a daňové súdy (Tribunais tributários)

Tieto súdy sú súdmi prvého stupňa, ich hlavnou úlohou je rozhodovať o sporoch v správnych a daňových veciach. Môžu fungovať samostatne, pod názvom obvodný správny súd a daňový súd alebo môžu fungovať spoločne pod názvom správny a daňový súd (tribunal administrativo e fiscal).

Pôsobia pod vedením predsedu, ktorého vymenúva Najvyššia rada daňových a správnych súdov (Conselho Superior dos Tribunais Administrativos e Fiscais) na päť rokov.

Spravidla ich tvorí jeden sudca, ale právne predpisy pre niektoré prípady stanovujú, že tieto súdy zasadajú v inom zložení.

Zmierovacie súdy (Julgados de Paz)

Zmierovacie súdy sú rozhodcovské súdy, ktoré majú vlastné pracovné postupy a vlastnú organizáciu, svoju vlastnú službu mediácie a právomoc konať a rozhodovať vo veciach patriacich do príslušnosti všeobecných súdov prvého stupňa.

Posledná aktualizácia: 29/11/2013

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Rumunsko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Rumunsku.

Úvod do rumunského súdneho systému

Rumunsky súdny systém má nasledujúcu štruktúru:

Všeobecné súdy a prokuratúry

Úroveň 1

  1. Okresné súdy (176)
  2. Prokuratúry

Úroveň 2

  1. Tribunály (42)
  2. Špecializované tribunály (3)
  3. Brašovský tribunál pre maloletých a rodinné veci (1)
  4. Prokuratúry

Úroveň 3

  1. Odvolacie súdy (15)
  2. Prokuratúry

Úroveň 4

  1. Najvyšší kasačný a odvolací súd
  2. Prokuratúra
  • Rumunský súdny systém tvorí Najvyšší kasačný a odvolací súd a ostatné súdy.

Súdy

Najvyšší kasačný a odvolací súd

Ako najvyšší súd v Rumunsku je jedinou súdnou inštitúciou, ktorá má právomoc zabezpečiť jednotný výklad a uplatňovanie práva ostatnými súdmi. Hlavným postupom, ako to dosiahnuť, je „dovolanie v záujme práva“.

Najvyšší kasačný a odvolací súd má štyri sekcie a každá z nich má svoju vlastnú právomoc:

  • sekcia občianskeho práva I,
  • sekcia občianskeho práva II,
  • sekcia trestného práva,
  • sekcia pre správne a daňové spory.

Ostatné sekcie najvyššieho súdu s vlastnou právomocou sú štyri zbory piatich sudcov, spoločné sekcie, zbor dovolaní v záujme práva a zbor pre objasnenie niektorých právnych záležitostí.

Sekcia občianskeho práva I, sekcia občianskeho práva II a sekcia pre správne a daňové spory, ktoré sú súčasťou Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu, riešia žiadosti o preskúmanie rozsudkov vynesených odvolacími súdmi a iných súdnych rozhodnutí, ako sa stanovuje v právnych predpisoch, ako aj žiadosti o preskúmanie neprávoplatných rozsudkov alebo súdnych aktov akejkoľvek povahy, proti ktorým sa nedá odvolať akýmkoľvek iným spôsobom a v ktorých bolo zastavené právne konanie na odvolacom súde. Sekcia trestného práva, ako súd prvého stupňa rozhoduje, o prípadoch a žiadostiach, ktoré podľa právnych predpisov patria do právomoci Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu.

Sekcia trestného práva Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu rieši tieto prípady:

Ako súd prvého stupňa:

  • trestné činy spáchané senátormi, poslancami alebo poslancami Európskeho parlamentu,
  • trestné činy spáchané členmi vlády,
  • trestné činy spáchané sudcami Ústavného súdu,
  • trestné činy spáchané členmi Vyššej sudcovskej rady,
  • trestné činy spáchané sudcami Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu, prokurátormi prokuratúry patriacej k Najvyššiemu kasačnému a odvolaciemu súdu,
  • trestné činy, ktoré spáchali maršali, admiráli, generáli a kvestori,
  • ostatné prípady, ktoré sú podľa právnych predpisov v rámci jeho právomoci.

Ako dovolací súd:

  • žiadosti o preskúmanie rozsudkov v trestných prípadoch vynesených h na prvom stupni odvolacím súdom alebo Vojenským odvolacím súdom,
  • žiadosti o preskúmanie rozsudkov v trestných prípadoch vynesených na základe odvolania odvolacím súdom alebo Vojenským odvolacím súdom,
  • žiadosti o preskúmanie rozsudkov v trestných prípadoch na prvom stupni, ktoré vyniesla sekcia trestného práva Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu a iných prípadov stanovených podľa právnych predpisov.

Zbor deviatich sudcov

V zmysle zákona č. 202/2010 o niektorých opatreniach na urýchlenie súdneho konania právomoci zboru deviatich sudcov preberajú zbory piatich sudcov.

Konania prebiehajúce pred zborom deviatich sudcov bude aj naďalej riešiť tento zbor.

Zbory piatich sudcov

Podľa článku 24 zákona č. 304/2004 opätovne zverejneného v znení neskorších predpisov zbory piatich sudcov riešia žiadosti o preskúmanie a iné žiadosti v prípadoch pojednávaných na prvom stupni v sekcii trestného práva Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu a iné prípady, ktoré podľa právnych predpisov patria do jeho právomoci. Zároveň pôsobia ako disciplinárny súd.

Podľa článku 51 ods. 3 zákona č. 317/2004, opätovne zverejneného, zbory piatich sudcov riešia žiadosti o preskúmanie rozsudkov vynesených Vyššou sudcovskou radou v disciplinárnych prípadoch.

Sekcie Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu zasadajú ako spoločné sekcie na nasledujúce účely:

  1. riešenie odporúčaní týkajúce sa zmien v judikatúre Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu;
  2. konzultácie s Ústavným súdom s cieľom overiť ústavnosť právnych predpisov pred ich vyhlásením.

Odvolacie súdy

Odvolacím súdom v Rumunsku predsedá predseda, ktorému môže asistovať jeden alebo dvaja podpredsedovia.

Odvolací súd má špecializované sekcie alebo zbory pre rôzne kategórie prípadov:

  • občianskoprávne veci,
  • trestné veci,
  • prípady týkajúce sa detí alebo rodinných záležitostí,
  • prípady týkajúce sa správnych a daňových sporov,
  • prípady týkajúce sa pracovnoprávnych sporov a sociálneho poistenia, spoločností, obchodného registra, platobnej neschopnosti, nekalej súťaže a iných záležitostí,
  • námorné a riečne záležitosti.

15 odvolacích súdov má právnu subjektivitu, pričom každý súd pokrýva právomoci niekoľkých tribunálov (približne 3).

V občianskoprávnych veciach riešia odvolacie súdy tieto prípady:

Ako súdy prvého stupňa rozhodujú o žiadostiach týkajúcich sa správnych a daňových sporov v súlade s osobitnými právnymi predpismi.

Ako odvolacie súdy riešia odvolania proti rozsudkom vyneseným na prvom stupni tribunálmi.

Ako dovolacie súdy rozhodujú o prípadoch výslovne stanovených v právnych predpisoch.

V trestnoprávnych veciach riešia odvolacie súdy nasledujúce prípady.

Ako súdy prvého stupňa:

  • trestné činy uvedené v článkoch 155 – 173 Trestného zákonníka (napr. vlastizrada, špionáž, sprisahanie, podvracanie štátnej moci alebo národného hospodárstva) a trestné činy proti národnej bezpečnosti Rumunska podľa osobitných právnych predpisov,
  • trestné činy uvedené v článku 253^1 (konflikty záujmov), článkoch 273 – 276 (niektoré trestné činy týkajúce sa bezpečnosti železničnej dopravy) v prípade železničnej nehody a článkoch 356 – 361 (trestné činy proti mieru a ľudskosti),
  • trestné činy, ktoré spáchali sudcovia okresného súdu alebo tribunálu, prokurátori z prokuratúry patriacej k týmto súdom, ako aj právnici, notárske úrady, exekútori alebo audítori Dvora audítorov,
  • trestné činy, ktoré spáchali vedúci predstavitelia náboženských denominácií zriadených v súlade s právnymi predpismi a iní vysokopostavení náboženskí predstavitelia, ktorí majú hodnosť minimálne biskupa alebo ekvivalentnú,
  • trestné činy, ktoré spáchali pomocní sudcovia Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu, sudcovia odvolacieho súdu alebo Vojenského odvolacieho súdu, ako aj prokurátori z prokuratúr patriacich k týmto súdom,
  • trestné činy, ktoré spáchali členovia Odvolacieho súdu, predseda Legislatívnej rady alebo ombudsman,
  • ostatné trestné činy v oblasti ich právomoci podľa osobitných právnych predpisov.

Ako odvolacie súdy riešia odvolania proti rozsudkom v trestných veciach vynesených na prvom stupni tribunálmi.

Ako dovolacie súdy riešia žiadosti o preskúmanie trestných rozsudkov vynesených prvostupňovým okresným súdom v trestných veciach okrem prípadov patriacich do súdnej právomoci tribunálov a iných prípadoch osobitne stanovených v právnych predpisoch.

Odvolacie súdy rozhodujú aj o kompetenčných sporoch medzi tribunálmi alebo medzi okresnými súdmi a tribunálmi v oblasti ich právomoci alebo medzi okresnými súdmi v oblasti právomoci jednotlivých tribunálov v oblasti právomoci odvolacieho súdu.

Odvolacie súdy takisto rozhodujú o žiadostiach o vydanie alebo presune odsúdených osôb do zahraničia.

Tribunály

42 národných tribunálov zriadených na úrovni kraja má právnu subjektivitu. Oblasť právomoci každého tribunálu zahŕňa všetky okresné súdy kraja, v ktorom sa daný tribunál nachádza.

Tribunály majú samostatné sekcie alebo zbory zamerané na:

  • občianskoprávne veci,
  • trestné veci,
  • prípady týkajúce sa detí alebo rodinných záležitostí,
  • prípady týkajúce sa správnych alebo daňových sporov,
  • prípady týkajúce sa pracovnoprávnych sporov a sociálneho poistenia, spoločností, obchodného registra, platobnej neschopnosti, nekalej súťaže a iných záležitostí,
  • prípady týkajúce sa námorných alebo riečnych záležitostí.

V občianskoprávnych riešia tribunály tieto prípady:

Ako súdy prvého stupňa tribunály rozhodujú o všetkých žiadostiach, ktoré podľa právnych predpisov nepatria do pôsobnosti iných súdov.

Ako odvolacie súdy riešia odvolania proti rozsudkom vyneseným na prvom stupni okresnými súdmi.

Ako dovolacie súdy rozhodujú o prípadoch osobitne stanovených v právnych predpisoch.

V trestných veciach riešia tribunály tieto prípady:

Ako súdy prvého stupňa:

  • trestné činy ohrozujúce život, telesnú integritu alebo zdravie, trestné činy ohrozujúce osobnú slobodu, sexuálne trestné činy, majetkové trestné činy, trestné činy spáchané na pracovisku alebo v súvislosti s ním, trestné činy, ktoré bránia výkonu spravodlivosti, trestné činy proti režimu stanovenému pre určité činnosti upravené právnymi predpismi, trestné činy ohrozujúce verejné zdravie, trestné činy pašovania (ak ide o zbrane, strelivo, výbušniny alebo rádioaktívne materiály),
  • úmyselné trestné činy s následkom smrti alebo samovraždy,
  • trestné činy zahŕňajúce nezákonné obchodovanie alebo nelegálne užívanie drog,
  • trestné činy zahŕňajúce pranie špinavých peňazí alebo daňové úniky,
  • podvodný bankrot, ak sa trestný čin týka bankového systému,
  • ostatné trestné činy, ktoré podľa právnych predpisov patria do ich právomoci.

Ako dovolacie súdy riešia žiadosti o preskúmanie rozsudkov, ktoré vyniesli okresné súdy v súvislosti s trestnými činmi, pri ktorých sa súdne konanie začalo na základe predchádzajúcej sťažnosti od poškodenej strany a žiadosti o preskúmanie trestných rozsudkov, ktoré vyniesli okresné súdy v súvislosti s preventívnymi opatreniami, dočasným prepustením alebo bezpečnostnými opatreniami, trestných rozsudkov vynesených v súvislosti s výkonom trestných rozsudkov alebo rehabilitáciou a v iných prípadoch osobitne stanovených v právnych predpisoch.

Tribunály rozhodujú o kompetenčných sporoch medzi okresnými súdmi v oblasti ich právomoci a o iných prípadoch osobitne stanovených v právnych predpisoch.

Okresné súdy

Okresné súdy nemajú právnu subjektivitu a sú zriadené v rámci národných krajov a v Bukurešti.

V občianskoprávnych veciach riešia okresné súdy najmä tieto prípady:

  • podania, ktoré v zmysle Občianskeho zákonníka patria do právomoci poručníckeho a rodinného súdu, okrem prípadov, v ktorých sa v právnych predpisoch nestanovuje výslovne inak,
  • podania týkajúce sa záznamov o občianskom stave v súlade s právnymi predpismi,
  • podania týkajúce sa správy viacpodlažných budov, bytov alebo priestorov výlučne vo vlastníctve rôznych osôb alebo právnych vzťahov založených spoločenstvami majiteľov domov a inými fyzickými alebo právnickými osobami, podľa potreby,
  • žiadosti o vysťahovanie,
  • podania týkajúce sa spoločných stien alebo žľabov, vzdialenosti medzi budovami alebo výsadbou, práva priechodu a iných bremien alebo obmedzení týkajúcich sa vlastníckych práv, ako sa stanovuje v právnych predpisoch, podľa dohody účastníkov alebo nariadenia súdu,
  • podania týkajúce sa zmien hraníc alebo vyznačenia hraníc,
  • podania týkajúce sa ochrany majetku,
  • podania týkajúce sa povinnosti vykonávať alebo nevykonávať činnosti, ktoré nemožno merať v peniazoch, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zmluvne ukotvené, s výnimkou tých, ktoré podľa právnych predpisov patria do právomoci iných súdov,
  • podania týkajúce sa súdneho rozdelenia bez ohľadu na predmetnú hodnotu,
  • iné podania, ktoré môžu byť peňažne vyjadrené, a to do výšky 200 000 RON vrátane, bez ohľadu na to, či účastníci majú alebo nemajú postavenie odborníkov.

Okresné súdy riešia aj odvolania proti rozhodnutiam miestnych orgánov verejnej správy s miestnou právomocou a iných orgánov s touto právomocou v prípadoch stanovených právnymi predpismi.

V trestnoprávnych veciach riešia okresné súdy najmä tieto prípady:

Vo všeobecnosti trestné činy všetkých druhov s výnimkou tých, o ktorých podľa právnych predpisov rozhodujú na prvom stupni tribunály, odvolacie súdy a Najvyšší kasačný a odvolací súd.

Ďalšie informácie o týchto súdoch možno nájsť na Odkaz sa zobrazí v novom okneportáli jednotlivých súdov, ktorý spravuje rumunské ministerstvo spravodlivosti.

Právne databázy

Nasledujúce právne databázy sú dostupné on-line:

Posledná aktualizácia: 03/02/2014

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov.

Všeobecné súdy - Slovinsko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Slovinsku.

Všeobecné súdy

V súlade s článkom 98 zákona o súdoch sú v Slovinsku tieto súdy:

  • miestne súdy (okrajna sodišča),
  • okresné súdy (okrožna sodišča),
  • vyššie súdy (višja sodišča),
  • Najvyšší súd Slovinskej republiky (Vrhovno sodišče) (ďalej len „Najvyšší súd“).

Špecializované súdy zriadené osobitným zákonom, ak nie je zákonom ustanovené inak, musia mať:

  • štatút okresného súdu: súdy prvého stupňa, ktorých odvolacím súdom je vyšší súd s osobitnou súdnou právomocou,
  • štatút vyššieho súdu: súdy druhého stupňa, ktoré rozhodujú vo veciach odvolaní proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa s osobitnou súdnou právomocou,
  • štatút vyššieho súdu: súdy prvého stupňa, ktorých odvolacím súdom je Najvyšší súd.

Súdna právomoc miestnych súdov

V súlade s článkom 99 zákona o súdoch majú miestne súdy v Slovinsku súdnu právomoc v týchto veciach:

Trestnoprávne veci

  1. v prvom stupni rozhodovať o trestných činoch, za ktoré je možné udeliť trest pokuty alebo odňatia slobody maximálne v trvaní troch rokov, okrem vecí týkajúcich sa trestných činov nactiutŕhania a poškodzovania dobrého mena v tlači, prostredníctvom rozhlasu, televízie alebo iných prostriedkov verejnej informovanosti,
  2. vyšetrovať trestné činy, ako je uvedené tu vyššie,
  3. vykonávať iné záležitosti stanovené zákonom.

Občianskoprávne veci

posudzovať alebo rozhodovať o veciach na prvom stupni:

  1. v občianskoprávnych prípadoch v súlade s občianskym súdnym poriadkom,
  2. vo veciach dedičstva a iných nesporových záležitostiach, ako aj v súvislosti s katastrom nehnuteľností,
  3. vo veciach vymáhania a zabezpečovania pohľadávok, ak nie je zákonom určené inak.

Iné veci

posudzovať alebo rozhodovať v iných veciach stanovených zákonom,

Právna pomoc

zaoberať sa vecami súvisiacimi s právnou pomocou, kde ostatné súdy nemajú žiadnu zákonnú právomoc.

Súdna právomoc okresných súdov

V súlade s článkom 101 zákona o súdoch majú okresné súdy v Slovinsku súdnu právomoc v týchto veciach:

Trestnoprávne veci

  1. posudzovať v prvom stupni trestné činy, ktoré nepatria do súdnej právomoci miestnych súdov,
  2. vykonávať vyšetrovanie a vyšetrovaciu činnosť v súvislosti s trestnými činmi (ako je uvedené v bode 1),
  3. viesť predbežné konanie a posudzovať v prvom stupni trestné činy spáchané neplnoletými osobami,
  4. rozhodovať v prvom stupni o výkone trestného rozsudku vydaného zahraničným súdom,
  5. vykonávať trestné rozsudky (vyplývajúce z bodov 1, 3 a 4) a vykonávať trestné rozsudky miestnych súdov,
  6. rozhodovať o povolení zásahu do ľudských práv a základných slobôd,
  7. dospieť k rozhodnutiu v mimosúdnej porote (aj v trestných záležitostiach, ktoré patria do súdnej právomoci miestnych súdov),
  8. vykonávať iné záležitosti stanovené zákonom,
  9. vykonávať dohľad v súvislosti so zákonným a riadnym zaobchádzaním s odsúdenými a dohľad nad zadržanými osobami.

Špecializované oddelenia (okresných) súdov sú zodpovedné plnenie úloh uvedených v bodoch 1, 2, 3, 6, 7 a 8 v komplexnejších prípadoch, ktoré sa týkajú organizovaného zločinu a hospodárskej kriminality, terorizmu, korupcie a ďalších podobných trestných činov.

Občianskoprávne veci

posudzovať a rozhodovať o veciach v prvom stupni:

  1. v občianskoprávnych veciach v súlade s občianskym súdnym poriadkom,
  2. o uznávaní rozhodnutí zahraničných súdov,
  3. vo veciach povinného vyrovnania, úpadku a likvidácie, ak patria do súdnej právomoci súdu a súvisia s danými spormi,
  4. v sporoch vo veci práv na duševné vlastníctvo,
  5. o návrhoch na vydanie predbežných opatrení predložených pred začatím sporu, o ktorých musí súd rozhodnúť v súlade s pravidlami pre hospodárske spory, alebo o veciach, pri ktorých bola odsúhlasená arbitrážna súdna právomoc
  6. v nesporových konaniach, v ktorých sú účastníkmi obchodné spoločnosti, partneri alebo akcionári a členovia orgánov obchodných spoločností, ktorí sú nútení uplatňovať zákony spoločností.

Okresné súdy sú zodpovedné aj za:

  • údržbu obchodného registra,
  • posudzovanie a rozhodovanie o iných veciach, ak to stanovuje zákon,
  • riešenie prípadov právnej pomoci vo veciach uvedených v bodoch 1, 2, 3 a 4,
  • poskytovanie medzinárodnej právnej pomoci.

Vyššie súdy

V súlade s článkom 104 zákona o súdoch majú vyššie súdy súdnu právomoc v týchto veciach:

  1. posudzovať alebo rozhodovať v druhom stupni o odvolaniach proti rozhodnutiam miestnych a okresných súdov v rámci ich územia,
  2. rozhodovať v sporoch o súdnej právomoci medzi miestnymi a okresnými súdmi v rámci ich územia a o presune súdnej právomoci na iný miestny alebo okresný súd v rámci jeho územia,
  3. vykonávať iné záležitosti stanovené zákonom.

Právne databázy

Názov a URL databázy

Odkaz sa zobrazí v novom okneSúdnictvo Slovinskej republiky

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, prístup do tejto databázy je bezplatný.

Stručný opis obsahu

Odkaz sa zobrazí v novom okneSúdnictvo Slovinskej republiky vám poskytuje prístup do viacerých databáz, ako napríklad:

  • súdny systém Slovinskej republiky,
  • súdna správa,
  • verejné registre (kataster nehnuteľností, súdny register).

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom oknesúdne orgány

Posledná aktualizácia: 02/11/2016

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Slovensko

V tejto časti sa uvádzajú informácie o organizácii všeobecných súdov na Slovensku.

Všeobecné súdy – úvod

V Slovenskej republke vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.

 

Právne databázy

Databáza Odkaz sa zobrazí v novom okneSlov-Lex Ministerstva spravodlivosti SR

Projekt „Elektronická zbierka zákonov (Slov-Lex)“ Ministerstva spravodlivosti SR je založený na dvoch vzájomne prepojených informačných systémoch:

  1. eZbierka - informačný systém na poskytovanie záväzných elektronických konsolidovaných znení právnych predpisov a iných noriem adresátom práva
  2. eLegislatíva - informačný systém pre riadenie procesov vo všetkých fázach legislatívneho procesu vybavený pokročilými editačnými nástrojmi pre tvorcov legislatívy

Prínos cieľovým skupinám:

Berúc do úvahy základnú zásadu práva, že každý je oboznámený s platným a účinným právom a je si vedomý svojich práv a povinností, ktorá je v praxi vzhľadom na rastúci objem a komplikovanosť právnych noriem čoraz ťažšie aplikovateľná, projekt Slov-Lex prispeje k lepšiemu napĺňaniu tejto zásady prostredníctvom zabezpečenia skutočného prístupu všetkých k platnej legislatíve.

  • občan – projekt najmä svojou časťou eZbierka prinesie úžitok v podobe formálne i obsahovo lepšieho a bezplatne dostupného platného práva a v zvýšení informovanosti o nových právnych úpravách
  • odborníci pôsobiaci v oblasti práva - získajú nepretržitý prístup k platnému právu a možnosť byť upozorňovaní na novú právnu úpravu Slovenskej republiky či Európskej únie, a to jednak všeobecne, ale aj špecificky o právnych úpravách regulujúcich oblasti, na ktoré sa špecializujú
  • podnikateľ – takisto získa bezplatný a nepretržitý prístup k platnému právu a možnosť byť upozorňovaný na novú právnu úpravu Slovenskej republiky či Európskej únie, a to jednak všeobecne, ale aj špecificky o právnych úpravách regulujúcich oblasti, v ktorých podniká, lepšie regulačné prostredie povedie k vytvoreniu priaznivejších podmienok pre podnikanie a k zníženiu administratívnej záťaže spojenej s podnikaním
  • územné samosprávne celky – získajú bezplatný a nepretržitý prístup k prameňom platného práva a zároveň bude znížená ich administratívnu záťaž - administratívne náročnou a nákladnou povinnosť umožniť v pracovných dňoch nahliadnutie do Zbierky zákonov spojenú s odberom listinnej Zbierky zákonov a jej archivácie, nahradí zaťažujúce povinnosti zabezpečiť v pracovných dňoch asistovaný prístup do Zbierky zákonov
  • orgány štátnej správy – projekt prinesie jednak bezplatný a nepretržitý prístup k prameňom platného práva, jednak zníženie administratívnej náročnosti, a teda aj finančnej nákladnosti legislatívneho procesu, ďalej tiež možnosť kvalitnejšieho plnenia úloh na poli tvorby právnych predpisov a implementácia predpisov Európskej únie
  • orgány súdnej moci – získajú nepretržitý a rýchly prístup k právu platnému v ktoromkoľvek zvolenom dni histórie, ďalej možnosť referencií zo súdnych rozhodnutí na v danom čase platnú legislatívu, to prinesie možnosti aspoň čiastočnej eliminácie rutinných činností a zvýšenie efektivity práce sudcov a súdnych úradníkov
  • orgány zákonodarnej moci – budú môcť využívať efektívny nástroj pre tvorbu právnych predpisov a administráciu legislatívneho procesu, ktorý ich zbaví niektorých náročných administratívnych úkonov a umožní viac sa sústrediť na obsah prejednávaných návrhov

Organizácia všeobecných súdov

Sústava súdov Slovenskej republiky

Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria:

  • okresné súdy (54)
  • krajské súdy (8)
  • Špecializovaný trestný súd
  • Najvyšší súd Slovenskej republiky

Príslušnosť súdov

Okresné súdy

Okresné súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, pokiaľ predpisy o súdnom konaní neustanovujú inak.

Okresné súdy konajú a rozhodujú vo volebných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Krajské súdy

Krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy druhého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy.

V predpisoch o súdnom konaní je ustanovené, v ktorých občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

Krajské súdy konajú a rozhodujú v správnych veciach v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajské súdy konajú a rozhodujú v iných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon. (Zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Špecializovaný trestný súd

Špecializovaný trestný súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi.

Najvyšší súd

Najvyšší súd koná a rozhoduje:

  • o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
  • o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
  • o sporoch o vecnej príslušnosti medzi súdmi a orgánmi verejnej správy,
  • o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi,
  • v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.

Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.

Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov:

  • vlastnou rozhodovacou činnosťou
  • prijímaním stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
  • zverejňovaním právoplatných súdnych rozhodnutí zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneMinisterstvo spravodlivosti

Posledná aktualizácia: 15/04/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku fínčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Všeobecné súdy - Fínsko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov vo Fínsku.

Všeobecné súdy – úvod

Súdy vo Fínsku je možné rozdeliť na všeobecné súdy pre občianskoprávne a trestné veci, správne súdy pre správne rozhodovacie konanie a špecializované súdy.

Termín „všeobecné súdy“ sa vzťahuje na súdy so všeobecnou jurisdikciou. Inými slovami, zaoberajú sa spormi, za ktoré nie sú zodpovedné iné súdy. Všeobecnými súdmi sú:

  • okresné súdy (käräjäoikeus/tingsrätt) (v súčasnosti 51, pokles na 27 v roku 2010),
  • odvolacie súdy (hovioikeus, hovrätt, 6),
  • Najvyšší súd (Korkein oikeus/ Högsta domstolen).

Všeobecné správne súdy sú správnymi súdmi (hallinto-oikeus/förvaltningsdomstol, 8). Najvyšším správnym súdom je Najvyšší správny súd (Korkein hallinto-oikeus/Högsta förvaltningsdomstolen).

Okresné súdy

Miestne alebo okresné súdy fungujú ako všeobecné súdy prvého stupňa. Riešia občianskoprávne a trestné prípady, ktoré sa týkajú záložného práva (daní z nehnuteľností) a vlastníctva nehnuteľností (hypoték a registrácie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). Vo Fínsku je v súčasnosti 51 takýchto súdov. Ich veľkosť sa značne líši. Najväčšie súdy majú približne 80 sudcov a celkový počet zamestnancov predstavuje asi 250 osôb vrátane sekretárov, súdnych exekútorov a mladých právnikov, ktorí sa zúčastňujú školení na súde. Najmenšie súdy majú dvoch stálych sudcov a približne desať iných štátnych úradníkov.

Ustanovenia, ktorými sa riadi prevádzka a správa týchto súdov, sa nachádzajú v zákone o okresných súdoch a v sprievodnom dekréte, trvalých príkazoch a v podrobnejších predpisoch a pokynoch, ktoré vyplývajú zo štatútu. Podľa zákona je vedúci sudca na súde prvého stupňa aj správnym vedúcim tohto úradu.

Okresný súd tiež disponuje čestnými členmi, ktorí sa predovšetkým zúčastňujú trestných konaní. Čestných členov vyberajú mestské rady. Ministerstvo spravodlivosti potvrdzuje počet čestných členov, ktorých obce majú vybrať. Ich odmena sa vypláca zo štátnych finančných prostriedkov.

Postup na okresných súdoch

Na okresnom súde sa občianskoprávny prípad delí na dve fázy: predbežná prípravahlavné vypočutie. Predbežná príprava začína písomnými podaniami strán. Niekoľko prípadov – vzťahujúcich sa na vymáhanie dlhov – sa vyrieši už v tejto fáze. Príprava pokračuje ústnym pojednávaním, ktorému predsedá jeden sudca.

Ak prípad nie je možné vyriešiť v tejto fáze, naplánuje sa samostatné hlavné vypočutie. V takomto prípade je okresný súd zložený z buď jedného sudcu, alebo z troch sudcov, s výnimkou prípadov rodinného práva, keď súd pozostáva len z jedného sudcu. Konania sa prerušujú čo najmenej.

Pri trestných prípadoch sa zloženie okresného súdu líši v závislosti od predmetného trestného činu. Prípady drobných priestupkov rieši jeden sudca a vážnejšie trestné činy rieši skupina jedného sudcu a troch čestných členov.

Trestné konanie sa riadi tými istými zásadami, akými sa riadia občianskoprávne prípady. Súd môže požiadať obvineného, aby pred hlavným vypočutím predniesol obhajobu. Ide o ústne konanie a rozsudok je založený na skutkovom stave, ktoré strany osobne predložili súdu. Všetky dôkazy sa prijímajú na hlavnom vypočutí. Opäť platí, že konania sú čo možno najkontinuálnejšie. Ak pokračuje hlavné vypočutie, nie je možné meniť zloženie súdu.

Ak súd nedospeje ku konsenzu ohľadom rozsudku, príde na rad hlasovanie. Každý člen skupiny má individuálny hlas. Ak v občianskoprávnom prípade dôjde k zhodnému počtu hlasov, sudca prednesie svoje záverečné stanovisko; v trestnom prípade prevláda miernejšia alternatíva.

V rozsudku okresného súdu sa uvádza, akým spôsobom bol prípad vyriešený, a obsahuje odôvodnenie. Vo väčšine prípadov sa rozsudok vynáša stranám ihneď po ukončení hlavného vypočutia. Vo veľkých alebo inak komplikovaných prípadoch je možné rozsudok odložiť o maximálne dva týždne a v takomto prípade ho vynesie kancelária súdu.

Odvolacie súdy

Vo Fínsku je šesť odvolacích súdov. Tieto sa ako vyššie súdy zaoberajú odvolaniami a petíciami proti súdnym rozhodnutiam okresných súdov. V určitých prípadoch odvolacie súdy tiež konajú ako súdy prvého stupňa, napr. v prípade stíhania sudcu nižšieho súdu alebo vyššie postavených štátnych úradníkov.

Odvolacie súdy sú tiež zodpovedné za dozor nad uplatňovaním práva na okresných súdoch a za určité veci, ktoré sa týkajú súdnej správy. Jedna správna vec si predovšetkým vyžaduje predloženie stanoviska justičnej výberovej komisii ohľadom žiadateľov o funkciu sudcu okresného súdu alebo odvolacieho súdu. Stanovisko prednesie výbor odvolacieho súdu, ktorý je tým poverený. Predseda (hlavný sudca) odvolacieho súdu zodpovedá za jeho prevádzku a efektívnosť.

Odvolací súd je rozdelený na úseky, ktorým predsedá služobne najvyšší sudca, spolupracujúc s ostatnými sudcami. Veci za normálnych okolností rieši sekcia odvolacieho súdu, ktorá pozostáva z troch sudcov.

Postup na odvolacom súde

Až do apríla 1998 mali konania na odvolacom súde väčšinou písomnú formu. V rámci takýchto konaní sa prípady predkladajú a riešia v odpovedi na správu, ktorá sa zakladá na písomných dôkazoch predložených súdu. Reforma súdnych konaní odvolacích súdov vyústila do zvýšenia počtu ústnych vypočutí. Súdni poradcovia a služobne starší sekretári súdu v súčasnosti vykonávajú funkciu vyššieho súdneho úradníka (referendára).

Najvyšší súd

Najvyšší súd predstavuje najvyššiu úroveň odvolania. Podobne ako odvolací súd, aj Najvyšší súd je rozdelený na sekcie, ktoré, aby mohli byť právne spôsobilé, pozostávajú z piatich členov.

Aby zainteresovaná alebo zúčastnená strana mohla postúpiť prípad na Najvyšší súd, musí požiadať o povolenie odvolať sa proti rozsudku súdu. Po prijatí tejto žiadosti Najvyšší súd rozhodne o tom, či môže alebo nemôže udeliť povolenie na odvolanie v tomto danom prípade. Túto vec posudzuje dvojčlenná alebo trojčlenná skupina. Povolenie na odvolanie je možné udeliť len z dôvodov, ktoré ustanovuje zákon.

Od roku 1980 sa z Najvyššieho súdu stala inštitúcia, ktorá sa uznáša na precedensoch. V praxi to znamená, že prípad, ktorý vyriešil Najvyšší súd, stanovuje právnu normu, ktorú ostatné súdy musia v podobných prípadoch dodržiavať. Povolenie na odvolanie sa nevyžaduje v prípadoch, keď odvolací súd vystupoval ako súd prvého stupňa.

Prevádzku Najvyššieho súdu riadi jeho predseda. Členovia Najvyššieho súdu sa nazývajú sudcami Najvyššieho súdu. Hlavný tajomník, asistenti hlavných tajomníkov, služobne mladší alebo starší súdni tajomníci, títo všetci môžu vystupovať ako vyšší súdni úradníci (referendári).

Okrem toho, že sa Najvyšší súd zaoberá štatutárnymi vecami, tiež menuje dočasných sudcov na obdobie jedného roka alebo dlhšie. Najvyšší súd tiež pripomienkuje navrhované právne predpisy a žiadosti o milosť, ktoré sú zasielané fínskemu prezidentovi.

Postup na Najvyššom súde má obyčajne písomnú formu. V prípade potreby je možné pripustiť aj ústne vypočutie.

Právne databázy

Názov a adresa databázy

Odkaz sa zobrazí v novom okneJustičná webová stránka fínskych súdov

Je prístup do tejto databázy bezplatný?

Áno, prístup je bezplatný.

Odkaz sa zobrazí v novom okneJustičná webová stránka fínskych súdov obsahuje informácie o fínskom justičnom systéme. Je to portál pre tých, ktorí vyhľadávajú informácie o súdoch, prokurátoroch, súdnych exekútoroch, kanceláriách právnej pomoci a o iných verejných orgánoch, ktoré sa vo Fínsku zaoberajú správou súdnictva.

Patrí sem napríklad najnovšia judikatúra z odvolacích súdov a zo správnych súdov.

Posledná aktualizácia: 08/02/2018

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Švédsko

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov vo Švédsku.

Všeobecné súdy – úvod

Všeobecné súdy rozhodujú v trestných a občianskoprávnych veciach. Sú organizované ako trojúrovňový systém:

  • okresné súdy  (tingsrätt),
  • odvolacie súdy (hovrätt) a
  • Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší súd (Högsta domstolen).

Všeobecné administratívne súdy rozhodujú vo veciach týkajúcich sa verejnej správy. Sú organizované ako trojúrovňový systém::

  • provinčné administratívne súdy (länsrätt),
  • odvolacie administratívne súdy (kammarrätt) a
  • Odkaz sa zobrazí v novom okneNajvyšší administratívny súd (Högsta förvaltningsdomstolen).

Okrem toho bolo zriadených niekoľko osobitných súdov a tribunálov, ktoré rozhodujú v konkrétnych druhoch vecí a záležitostí, ako napríklad Odkaz sa zobrazí v novom oknePracovný súd (Arbetsdomstolen) a Odkaz sa zobrazí v novom okneSúd pre trh (Marknadsdomstolen).

Posledná aktualizácia: 22/10/2015

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku angličtina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Všeobecné súdy - Anglicko a Wales

Na tejto stránke nájdete informácie o všeobecných súdoch v Anglicku a vo Walese.

Všeobecné súdy – úvod

Organizácia rôznych súdov v Anglicku a vo Walese je nasledovná. Viac informácií nájdete na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneSúdnej služby Jej veličenstva, ktorá zabezpečuje správu a podporu všetkých súdov s výnimkou Najvyššieho súdu.

Najvyšší súd

Najvyšší súd Spojeného kráľovstva prebral jurisdikciu odvolacieho výboru snemovne lordov 1. októbra 2009. Rovnako prevzal delegované funkcie súdneho výboru štátnej rady (najvyšší odvolací súd v niekoľkých nezávislých krajinách Spoločenstva národov, zámorských území Spojeného kráľovstva a závislých území Britskej koruny).

Najvyšší súd je konečným odvolacím súdom v Spojenom kráľovstve v oblasti trestných aj občianskoprávnych prípadov, hoci na škótske trestné prípady sa nevzťahuje právo odvolania na Najvyšší súd. Povolenie postúpiť prípad na odvolanie na Najvyšší súd sa obyčajne udeľuje len vtedy, ak obsahuje právne okolnosti verejného významu.

Odvolací súd

Odvolací súd je rozdelený na trestné kolégium a na občianskoprávne kolégium a zvyčajne zasadá v Londýne.

Trestnoprávne kolégium, ktorému predsedá najvyšší sudca (Lord Chief Justice), vypočúva odvolania proti obvineniam a rozsudkom od ľudí, ktorých obvinil alebo odsúdil Korunný súd. Trestnoprávne kolégium odvolacieho súdu má právomoc zrušiť alebo potvrdiť obvinenie, nariadiť opätovné súdne konanie a v prípade odvolaní sa proti rozsudku môže zmeniť rozsudok (ale nemôže vyniesť prísnejší rozsudok). Avšak ak generálny prokurátor postupuje prípad na odvolací súd, potom má tento súd právomoc vyniesť prísnejší rozsudok, ak ho považuje za prehnane mierny.

Tento súd má širšiu súdnu právomoc na vypočutie ad hoc odvolaní, ako napríklad odvolaní, ktoré sa týkajú podávania správ alebo obmedzenia prístupu verejnosti k informáciám, odvolaní proti rozsudkom nepriaznivým voči prokuratúre a rôznych odvolaní podľa zákona o príjmoch z trestnej činnosti (Proceeds of Crime Act) z roku 2002. Okrem toho sa tento súd zaoberá odvolaniami v prípadoch, ktoré rieši vojenský súd.

Trestnoprávne kolégium odvolacieho súdu obyčajne pozostáva z troch sudcov, ktorí zasadajú spoločne, ale rozhodnutie súdu pozostáva len z jedného rozsudku (stanovisko väčšiny).

Občianskoprávnemu kolégiu odvolacieho súdu predsedá predseda občianskoprávneho kolégia (Master of the Rolls). Tento súd vypočúva hlavne odvolania proti rozhodnutiam vyššieho súdu (vrátane Kancelárskeho súdu, Kráľovského súdu a Rodinného súdu) a krajských súdov v celom Anglicku a Walese a niektorých tribunálov. Obyčajne spolu zasadajú traja najvyšší sudcovia. V snahe dospieť k rozhodnutiu môžu sudcovia vydať akýkoľvek príkaz, o ktorom rozhodnú, že mal byť vydaný na súde, z ktorého im bol prípad postúpený. V niektorých prípadoch sa nariadi opätovné súdne konanie.

Na odvolacom súde len zriedka dochádza k vypočutiu svedkov. Rozhodnutia sa obyčajne zakladajú na dokumentoch, prepisoch predchádzajúcich vypočutí a na argumentoch právnych zástupcov, ktorí zastupujú strany pred súdom.

Vyšší súd (High Court)

Vyšší súd sa nachádza v Londýne, prípady však môžu byť vypočuté aj v iných častiach Anglicka a Walesu. Vyšší súd môže vypočuť skoro všetky civilné žaloby, hoci v praxi sa zaoberá prevažne väčšími alebo zložitejšími prípadmi. Tento súd pozostáva z troch senátov:

  • Kráľovský súd je najväčším z týchto troch senátov a zaoberá sa širokou škálou občianskoprávnych vecí. Sem patria žaloby o náhradu škody vyplývajúcej z porušenia zmluvy, delikty, urážky, obchodné spory a námorné prípady (civilné žaloby týkajúce sa lodí, ako napríklad kolízie, poškodenia nákladu a záchrany majetku).
  • Kancelársky súd sa predovšetkým zaoberá majetkovými vecami vrátane správy nehnuteľností zosnulých, výkladom závete, patentmi a duševným vlastníctvom, platobnou neschopnosťou a spormi o podniky a partnerstvá.
  • Rodinný súd sa zaoberá mnohými zložitejšími rozvodmi a s nimi spojenými finančnými a manželskými vecami. Zaoberá sa prípadmi, ktoré sa týkajú starostlivosti o deti (predovšetkým poručníctva, adopcie a únosu dieťaťa), prípadmi spadajúcimi pod Súd ochrany a prípadmi, ktoré sa týkajú liečenia detí pod vnútornou jurisdikciou súdu.

Správny súd

Práca správneho súdu je rôznorodá a pozostáva z jurisdikcie správneho práva Anglicka a Walesu a z jurisdikcie dozoru nad nižšími súdmi a tribunálmi.

Jurisdikcia dozoru, vykonávaná hlavne prostredníctvom súdneho prieskumu, sa týka osôb alebo orgánov, ktoré vykonávajú funkciu verejného práva. Súdny prieskum má zabezpečiť, aby sa rozhodnutia týchto orgánov alebo jednotlivcov robili riadne a podľa zákona a aby neprekračovali svoju právomoc, ktorú im udelil parlament.

Medzi ostatné veci, ktorými sa zaoberá Správny súd, patrí niekoľko zákonných odvolaní a žiadostí:

  • právo, udelené niektorými štatútmi, spochybniť rozhodnutia ministrov, miestnej štátnej správy, tribunálov,
  • žiadosti podávané podľa zákona o národnosti, prisťahovalectve a azyle z roku 2002 (Nationality, Immigration and Asylum Act 2002),
  • odvolania prostredníctvom prípadu proti určitým rozhodnutiam magistrátnych súdov a korunného súdu,
  • žiadosti o habeas corpus,
  • žiadosti o uvalenie väzby za pohŕdanie súdom,
  • žiadosti týkajúce sa osoby vyvolávajúcej časté súdne spory,
  • žiadosti podľa zákona o koroneroch z roku 1988 (Coroners Act 1988),
  • rôzne žiadosti, ktoré sú predkladané na základe zákonov o predchádzaní terorizmu, majetku získaného z trestnej činnosti, obchodovaní s drogami a trestnom súdnictve.

V roku 2009 boli otvorené kancelárie správneho súdu v Birminghame, Cardiffe, Leedsi a v Manchestri, čo umožňuje navrhovateľom/žiadateľom predkladať niektoré druhy žiadostí bližšie k regiónu, ku ktorému majú najkratšie spojenie. Ďalšia regionálna kancelária sa otvorila v Bristole v novembri 2012.

Senáty

Niektoré odvolania z nižších súdov vypočúvajú senáty vyššieho súdu (t. j. súdu, ktorý pozostáva minimálne z dvoch sudcov).

Odvolania z krajských súdov, ohľadom jurisdikcie kancelárskeho súdu a kráľovského súdu, vypočúvajú jednotlivé senáty.

Senáty kráľovského súdu vypočúvajú okrem iného odvolania na právne ustanovenia z magistrátnych súdov a korunného súdu (s výnimkou prípadu, keď sa korunný súd zaoberá vecou obvinenia).

Senát rodinného súdu vypočúva odvolania proti rozhodnutiam o rodinných veciach, ktoré vyniesli magistrátne súdy.

Krajské súdy

Krajské súdy sa zaoberajú viacerými občianskoprávnymi prípadmi v Anglicku a vo Walese. Najjednoduchšie povedané, menej zložité občianskoprávne prípady sú vypočuté na krajských súdoch a zložitejšie prípady na vyššom súde. Väčšina prípadov, ktorými sa zaoberajú krajské súdy, sa vzťahuje na vymáhanie pohľadávok. Krajské súdy vypočúvajú aj prípady spojené s opätovným nadobudnutím majetku (napr. zastavenie hypotekárnych splátok), s ujmou na zdraví alebo s nárokmi na škody spôsobené z nedbanlivosti a konkurzom.

O nárokoch na pohľadávky alebo na náhradu škody, ktorá nepresahuje 5 000 GBP, sa obyčajne rozhoduje v rámci osobitného konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Takéto konanie má zabezpečiť nízke náklady a neformálny spôsob vyriešenia sporu bez toho, aby bolo potrebné využiť služby právneho zástupcu. V takýchto prípadoch môže sudca prevziať úlohu vyšetrovateľa a môže navrhovateľovi aj odporcovi pomôcť s vysvetlením ich prípadu. Krajské súdy v súvislosti s vecami s nízkou hodnotou sporu ponúkajú aj svoje mediačné služby, vo vzťahu k sporným nárokom je však dostupná aj externá mediácia.

Krajské súdy sa zaoberajú aj rodinnými záležitosťami, kam patrí rozvod, veci, ktoré sa týkajú detí, ako napríklad bydlisko, starostlivosť o deti a adopcia. Rodinné záležitosti sú niekedy zložité a je možné, že sa nimi bude zaoberať Vyšší súd. V centre Londýna sa rodinnými záležitosťami zaoberá hlavný register rodinného súdu, a nie krajské súdy. Mediácia v rodinných prípadoch sa zabezpečuje prostredníctvom Súdnej poradenskej a podpornej služby pre veci detí a rodiny [Children and Family Court Advisory and Support Service (CAFCASS)].

Korunný súd

Korunný súd je vnútroštátnym súdom, ktorý sídli v rôznych centrách v Anglicku a vo Walese. Zaoberá sa všetkými vážnymi trestnými prípadmi, ktoré mu postupujú magistrátne sudy. Prípady, ktoré majú byť predmetom súdneho konania, si vypočuje sudca a porota, pozostávajúca z 12 členov z radov verejnosti.

Niekedy sa občianskoprávnych vecí (napr. v prípade urážky) musia zúčastniť aj prísediaci, aj keď sa to nestáva  často. Ak k tomu dôjde, súdne konanie sa bude konať na vyššom súde alebo na krajskom súde. Korunný súd tiež pôsobí ako odvolací súd pre prípady, ktoré vypočúva zmierovací sudca na magistrátnych súdoch.

Magistrátne súdy

Magistrátne súdy sa zaoberajú hlavne trestnými vecami; väčšina trestných činov je vypočutá na najnižších trestných súdoch. Závažnejšie trestné činy sa postupujú na súdne konanie na korunnom súde. Najnižšie trestné súdy sa tiež zaoberajú niektorými občianskoprávnymi prípadmi vrátane vecí rodinného práva; vymáhania niektorých druhov pohľadávok, napríklad obecnej dane, a udeľovania licencií (napríklad licencie na predaj alkoholu), porušovania podmienok licencií alebo súdnych príkazov, uzatvárania stávok a hazardných hier.

Väčšinu prípadov na magistrátnych súdoch vypočúvajú prísediaci sudcovia (známi aj pod názvom „zmierovací sudcovia" (justices of the peace (JPs)). Prísediaci sudcovia nemajú právnické vzdelanie. Obyčajne sú traja a úradníci s právnickým vzdelaním im poskytujú rady ohľadom právnych vecí. Zložitejšie veci, ktoré sú predložené najnižším trestným súdom, vypočujú členovia súdneho zboru, ktorí sú známi pod názvom okresní sudcovia (magistrátne súdy), ktorí pracujú na plný úväzok.

Magistrátne súdy majú právomoc udeliť pokutu a uväzniť (na obmedzené obdobie) tých, ktorí boli obvinení zo zločinu – čiže niektoré prípady sa dostanú na korunný súd, ktorý vynesie rozsudok.

Niektoré magistrátne súdy sa označujú ako „súdy pre mladistvých“ alebo „súdy rozhodujúce v rodinných konaniach“. Tieto pozostávajú zo sudcov, ktorí prešli zvláštnou odbornou prípravou, a zaoberajú sa obvineniami, vznesenými proti deťom a mladým ľuďom, ako aj žiadosťami, ktoré sa týkajú detí a mladých ľudí, alebo prípadmi týkajúcimi sa rodiny.

Súvisiace prepojenia

Odkaz sa zobrazí v novom okneSúdna služba Jej Veličenstva

Posledná aktualizácia: 12/06/2017

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Všeobecné súdy - Severné Írsko

Na tejto stránke nájdete prehľad jednotlivých druhov súdov v Severnom Írsku.

Všeobecné súdy – úvod

Jednotlivé súdy v Severnom Írsku sú zorganizované nasledovne:

Najvyšší súd (Supreme Court)

V roku 2009 prevzal nový Najvyšší súd Spojeného kráľovstva (Supreme Court of the United Kingdom) právomoci odvolacieho výboru Snemovne lordov. Prevzal aj prenesené funkcie Súdneho výboru kráľovskej Štátnej rady (Judicial Committee of the Privy Council), čo je najvyšší odvolací súd v niekoľkých nezávislých krajinách Britského spoločenstva národov, zámorských území Spojeného kráľovstva a závislých území Britskej koruny.

Najvyšší súd je konečným odvolacím súdom v Spojenom kráľovstve tak v trestných, ako aj občianskoprávnych veciach, hoci proti rozhodnutiam v škótskych trestných veciach nie je možné sa odvolať na Najvyššom súde. Povolenie postúpiť vec na odvolanie Najvyššiemu súdu sa obvykle udelí len v prípade, keď sa týka právnych otázok verejného významu.

Odvolací súd (Court of Appeal)

Odvolací súd.

Odvolací súd (Court of Appeal) v Severnom Írsku sídli na Kráľovskom súdnom dvore (Royal Courts of Justice) v Belfaste. Prerokováva odvolania proti rozhodnutiam Korunného súdu (Crown Court) v trestných veciach a rozhodnutiam vyššieho súdu (High Court) v občianskoprávnych veciach.

Vyšší súd (High Court)

Vyšší súd sa zaoberá občianskoprávnymi vecami, prerokováva odvolania v trestných veciach a má tiež právomoc preskúmavať konanie osôb alebo organizácií, aby sa uistil, či konali zákonne a spravodlivo. Vyšší súd sa obvykle zaoberá vecami, ak je hodnota sporu vyššia ako 30 000 GBP. Za určitých okolností môže vyšší súd postúpiť vec s hodnotou sporu vyššou ako 30 000 GBP krajskému súdu; podobne vec s hodnotou sporu nižšou ako 30 000 GBP môže krajský súd postúpiť vyššiemu súdu.

Vyšší súd má tri oddelenia (Divisions), a to:

  • Rodinný súd (Family Division): Rodinný súd sa zaoberá zložitými rozvodovými prípadmi, poručníctvom, adopciou, domácim násilím a pod. Taktiež sa zaoberá odvolaniami proti rozhodnutiam magistrátnych a krajských súdov, zaoberá sa záležitosťami osôb, ktoré sú duševne choré a jednoduchými dedičskými záležitosťami.
  • Kráľovský súd (Queens Bench Division): Kráľovský súd sa zaoberá veľkými a/alebo zložitými nárokmi na náhradu škody. Zaoberá sa aj obmedzeným počtom odvolaní z magistrátnych súdov alebo korunných súdov.  Preskúmava aj činnosť organizácií, aby zistil, či konali zákonne a zaoberá sa žalobami, ktoré sa týkajú urážky na cti a ohovárania.
  • Kancelársky súd (Chancery Division): Kancelársky súd sa zaoberá vecami týkajúcimi sa správy majetku, spochybnenej poslednej vôli, zániku spoločností, konkurzov, hypoték, spochybnených príjmov (obvykle ide o daň z príjmu) atď..

Korunný súd (Crown Court)

Korunné súdy sa zaoberajú týmito druhmi prípadov:

  • závažnejšími trestnými činmi, ktoré prejednáva sudca a vo väčšine prípadov porota,
  • osobami odsúdenými magistrátnymi súdmi, ktoré sú postúpené korunnému súdu na vynesenie rozsudku o treste.

Tresty odňatia slobody a pokuty udelené korunnými súdmi sú prísnejšie ako tresty a pokuty magistrátnych súdov.

Krajský súd (County Court)

Krajský súd sa zaoberá občianskoprávnymi vecami, ktoré prerokováva sudca alebo okresný sudca (district judge). Krajský súd sa obvykle zaoberá vecami, ktorých hodnota sporu je nižšia ako 30 000 GBP (alebo 45 000 GBP v záležitostiach ekvity). Veci s vyššou hodnotou sporu prerokováva vyšší súd - pozri vyššie v texte. Všetky nároky vyplývajúce z regulovaných úverových zmlúv sa musia začať prerokovávať na krajskom súde, bez ohľadu na ich hodnotu.

Príklady vecí prerokovávaných krajským súdom:

Krajské súdy sa zaoberajú celou škálou vecí, ale najbežnejšie sú:

  • spory medzi prenajímateľom a nájomcom, napríklad držba (vysťahovanie), nedoplatky na nájomnom, opravy,
  • spotrebiteľské spory,  napríklad poškodený tovar alebo služby,
  • nároky na náhradu škody pri zranení osoby (zranenia spôsobené nedbanlivosťou), napríklad dopravné nehody, padnutie do diery na chodníku, pracovné úrazy,
  • rozvody bez obhajcu, ale len na niektorých krajských súdoch,
  • prípady diskriminácie z dôvodu rasy alebo sexuálnej orientácie,
  • problémy dlžníkov, napríklad veriteľ domáhajúci sa platby,
  • pracovnoprávne problémy: napríklad mzdy alebo platy splatné alebo vyplácanie odstupného,
  • odvolania proti rozhodnutiam magistrátnych súdov, ktoré prerokováva samosudca (a aspoň dvaja laickí sudcovia, keď  je obžalovaným mladistvý).

Veci s nízkou hodnotou sporu

Krajské súdy sa zaoberajú aj vecami s nízkou hodnotou sporu. Vo všeobecnosti ide o vec s nízkou hodnotou sporu, keď hodnota nároku neprevyšuje 3 000 GBP.

Magistrátne súdy (Magistrates’ Court)

Magistrátne súdy rozhodujú v trestných a v niektorých občianskoprávnych veciach. Veci prerokováva okresný sudca (magistrate’s court).

Trestné veci na magistrátnych súdoch

Magistrátne súdy sa zaberajú trestnými činmi, keď obžalovaný nemá nárok na súdny proces pred porotou. Tieto sú známe ako trestné činy prejednávané v skrátenom konaní (summary offences). Za trestné činy prejednávané v skrátenom konaní sa môže uložiť trest odňatia slobody maximálne na šesť mesiacov a/alebo pokuta do 5 000 GBP.

Magistrátne súdy prejednávajú aj trestné činy, kedy sa obžalovaný môže rozhodnúť pre súdny proces pred porotou, ale rozhodne sa, že sa jeho vec bude prerokovávať na magistrátnom súde.  Ak sa obžalovaný rozhodne pre súdny proces pred porotou, vec sa postúpi korunnému súdu

Magistrátne súdy sa okrem toho zaberajú trestnými činmi, keď si obžalovaný môže vybrať konanie pred porotou, avšak rozhodne sa pre prejednanie svojho prípadu magistrátnym súdom. Ak si obžalovaný vyberie konanie pred porotou, postúpi sa prípad korunnému súdu.

Súd pre mladistvých (Youth court)

Súd pre mladistvých sa zaoberá mladistvými vo veku od 10 do 17 rokov, ktorí spáchali trestné činy. Súd pre mladistvých je súčasťou magistrátneho súdu a veci sa prerokovávajú pred okresným sudcom (magistrátneho súdu) a ďalšími dvoma osobitne vyškolenými laickými sudcami magistrátneho súdu. Ak je mladistvý obvinený z veľmi závažného trestného činu – za ktorý sa v prípade dospelej osoby ukladá trest odňatia slobody do 14 rokov, súd pre mladistvých ho môže odovzdať korunnému súdu.

Občianskoprávne veci na magistrátnych súdoch

Magistrátne súdy rozhodujú aj v obmedzenom počte občianskoprávne veci, ako sú:

  • niektoré občianskoprávne dlhy, napríklad nedoplatky dane z príjmu, príspevky na národné poistenie, nedoplatky DPH, sadzby,
  • licencie, napríklad udeľovanie, obnovovanie alebo odoberanie licencií za pohostinstvá a kluby,
  • niektoré manželské problémy, napríklad výživné na manžela/manželku a vysťahovanie manžela/manželky zo spoločného domu manželov,
  • starostlivosť o dieťa, napríklad príkaz na odovzdanie do starostlivosti miestneho orgánu alebo príkaz na súdny dohľad, konanie o adopcii a príkazy týkajúce sa pobytu.

Súdy koronerov (Coroners’ Courts)

Vyšetrujú okolnosti náhlych, násilných a neprirodzených úmrtí.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneNorthern Ireland Courts and Tribunals Service

Posledná aktualizácia: 16/01/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku angličtina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Všeobecné súdy - Škótsko

Na tejto stránke nájdete úvodné informácie o všeobecných súdoch v rámci škótskej jurisdikcie v Spojenom kráľovstve.

Všeobecné súdy – úvod

Najvyšší civilný súd (Court of Session), najvyšší tresný súd (High Court of Justiciary), vyššie súdy (high courts), šerifské súdy (sheriff courts) a zmierovacie súdy (justice of the peace courts) spravuje Odkaz sa zobrazí v novom okneškótska súdna služba (Scottish Courts Service – SCS), ktorá je nezávislým štátnym orgánom, ktorému predsedá Lord President, najvyšší sudca v Škótsku.

Najvyššie súdy v Škótsku

Vyššie súdy v Škótsku tvoria Najvyšší civilný súd a Najvyšší trestný súd.

Najvyšší civilný súd (Court of Session)

Najvyšším súdom v Škótsku je Najvyšší civilný súd, ktorý sídli v budove parlamentu v Edinburgu. Predstavuje odvolací súd a ako civilný súd sa tiež zaoberá spormi vrátane prípadov vymáhania dlhu, náhrady škôd, rodinnými a obchodnými spormi.

Najvyšší trestný súd (High Court of Justiciary)

Najvyšší trestný súd rieši odvolania v trestných veciach a závažné trestné prípady. Súdne procesy vedie sudca pred porotou.

Pri odvolacích konaniach sídli súd v Edinburgu.  Pri konaniach v iných veciach má súd stále sídla v Edinburgu, Glasgowe a Aberdeene, ale konania tiež prebiehajú v ďalších mestách po celom Škótsku.

Šerifské súdy (Sheriff Courts)

Škótsko je na právne účely rozdelené do šiestich regiónov nazvaných „šerifstvá“. Každé šerifstvo má hlavného šerifa, ktorý je okrem prejednávania odvolaní v občianskoprávnych veciach zodpovedný aj za vedenie šerifských súdov.

V rámci týchto šerifstiev existuje celkovo 49 šerifských súdov rôznej veľkosti a podoby, ktoré však slúžia rovnakému účelu.

Súdne prípady sa prejednávajú pred sudcom zvaným šerif. Prácu šerifských súdov možno rozdeliť do troch hlavných kategórií pozostávajúcich z občianskoprávnej, trestnoprávnej a povereneckej práce a vykonávajú ju miestni šerifskí tajomníci a ich zamestnanci.

Občianskoprávne veci

Väčšina občianskoprávnych vecí sa týka sporov medzi osobami alebo organizáciami. Šerifské súdy riešia tri rôzne typy prípadov:

  • všeobecné žaloby, ktoré sa týkajú prevažne rozvodov, detí, majetkových sporov a vymáhania dlhov/náhrad škôd prekračujúcich hodnotu 5 000 GBP
  • skrátené konania, pri ktorých sa využíva zjednodušený postup a v ktorých sa riešia predovšetkým spory týkajúce sa nedoplatkov nájomného, dodávania tovaru a pohľadávok v hodnote od 3 000 do 5 000 GBP
  • drobné nároky, pri ktorých sa takisto používa zjednodušený postup avšak bez toho, aby bolo potrebné využiť služby právneho poradcu a tiež menšie spory (hlavne dlhy vo výške nižšej ako 3 000 GBP).

Šerifský súd sa okrem toho zaoberá mnohými ďalšími občianskoprávnymi žiadosťami a konaniami vrátane:

  • adopcie detí
  • likvidácie spoločností
  • vyšetrovania smrteľných úrazov
  • konkurzov

Trestnoprávne veci

Trestnoprávne veci môžu šerifské súdy riešiť buď v plne formálnom alebo skrátenom konaní. Zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré konanie bude uplatnené v konkrétnom prípade, nesie prokurátor.

Formálne konanie (solemn procedure) sa využíva v závažných prípadoch, v ktorých môže obvinenie viesť k odsúdeniu na trest odňatia slobody dlhší ako dvanásť mesiacov alebo k pokute presahujúcej 10 000 GBP. Súdny proces vedie šerif, ktorý zasadá s porotou.

Skrátené konanie (summary procedure) sa využíva predovšetkým pri menej závažných prípadoch, keď šerif prejednáva vec bez poroty. Aj keď sú právomoci šerifa pri uložení trestu obmedzené na dvanásť mesiacov odňatia slobody, existujú prípady, keď môže byť toto obdobie dlhšie.

Poverenecká práca (Commissary work)

Poverenecká práca súvisí najmä s usporiadaním pozostalosti po zosnulej ososbe. Súdom udelená právomoc, ktorá umožňuje exekútorovi zhromaždiť a rozdeliť pozostalosť, sa nazýva „potvrdenie“. Toto potvrdenie sa udeľuje iba ak je súpis pozostalosti po smrti osoby predložený súdu.

V prípade, že hrubá hodnota pozostalosti neprekračuje 36 000 GBP, je pozostalosť klasifikovaná ako „malá“ a osobe žiadajúcej o potvrdenie pomôže pri vyplnení správneho formulára personál kancelárie miestneho šerifského tajomníka. V prípade, že hodnota pozostalosti prekračuje 36 000 GBP, osoba, ktorá žiada o potvrdenie, dostane odporučenie, aby sa obrátila na právneho zástupcu.

Zmierovacie súdy (Justice of the Peace Courts)

Zmierovací súd je laický súd, kde zmierovací sudca, ktorý nemá právnu kvalifikáciu, zasadá s tajomníkom, ktorý právnu kvalifikáciu má. Tajomník radí sudcovi v právnych veciach a vo veciach týkajúcich sa konania. Zmierovací súd rieši prevažne skrátené trestnoprávne prípady, ktoré sú menej závažné. Horná hranica trestnej sadzby, ktorú môže zmierovací súd uložiť, predstavuje 60 dní odňatia slobody alebo pokuta nepresahujúca 2 500 GBP. Len v Glasgowe predsedá niektorým súdom honorovaný zmierovací sudca s právnickou kvalifikáciou. Horná hranica trestnej sadzby, ktorú môže honorovaný zmierovací sudca uložiť, je dvanásť mesiacov odňatia slobody alebo pokuta nepresahujúca 10 000 GBP.

Šerifský tajomník (sheriff clerk) zodpovedá za administratívnu prácu šerifského súdu (sheriff court) a zmierovacieho súdu (justice of peace) vrátane:

  • vymáhania pokút a príkazov na náhradu škody
  • vydávania kópií súdnych príkazov týkajúcich sa napríklad podmienečného prepustenia alebo príkazov na výkon verejne prospešných prác
  • predvolania a organizovania porotcov.

Podrobnejšie informácie o súdoch v Škótsku je možné nájsť na webovom sídle Odkaz sa zobrazí v novom okneškótskej súdnej služby.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneŠkótska súdna služba

Posledná aktualizácia: 10/11/2014

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.