Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku nemčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Vnútroštátne všeobecné súdy

Rakúsko

V nasledujúcej časti sa dozviete informácie o všeobecných súdoch v občianskych a trestných veciach v Rakúsku.

Autor obsahu
Rakúsko

Všeobecné súdy – úvod

Všeobecné súdy sú organizované na 4 úrovniach. V súčasnosti (január 2017) sú za rozhodovanie v právnych veciach zodpovedné tieto súdy:

  • 116 okresných súdov,
  • 20 krajinských súdov,
  • 4 najvyššie krajinské súdy a
  • Najvyšší súd.

Od začiatku roka 2013 sa počet okresných súdov postupne znižoval zlučovaním okresných súdov v Hornom Rakúsku, Dolnom Rakúsku a Štajersku a od 1. júla 2014 je ich 116. Na druhú polovicu roka 2017 a na roky 2018 a 2019 sa stanovili ďalšie zmeny v štruktúre okresných súdov, v dôsledku čoho sa ich počet zníži o tri súdy.

Prokuratúry zabezpečujú ochranu verejného záujmu v trestných veciach. Ide o:

  • 16 prokuratúr,
  • Ústrednú prokuratúru pre stíhanie hospodárskej trestnej činnosti a korupcie,
  • 4 vyššie prokuratúry a
  • Generálnu prokuratúru.

Existuje 27 väzníc na výkon trestov odňatia slobody.

A. Organizácia súdnictva: civilné a trestné súdy

Spory sa na prvom stupni prideľujú buď okresným, alebo krajinským súdom. Vymedzenie príslušnosti v občianskych veciach sa uskutočňuje zásadne podľa druhu sporu (vlastná príslušnosť – Eigenzuständigkeit), vo všetkých ostatných prípadoch podľa hodnoty predmetu sporu (príslušnosť podľa hodnoty – Wertzuständigkeit). Vlastná príslušnosť je vždy nadradená príslušnosti podľa hodnoty.

V trestných veciach sa vymedzenie príslušnosti riadi podľa výšky trestu, ktorý hrozí za predmetný trestný čin.

Okresné súdy (prvá organizačná úroveň)

Okresné súdy sú súdmi prvého stupňa pre:

  • občianske veci s hodnotou sporu do 15 000 EUR (príslušnosť podľa hodnoty),
  • určité druhy sporov (bez ohľadu na hodnotu sporu), najmä pre rodinné a majetkoprávne veci (vlastná príslušnosť),
  • rozhodovanie v trestnoprávnych veciach v prípade prečinov, za ktoré sa udeľuje iba pokuta alebo trest odňatia slobody maximálne na 1 rok, alebo iba hrozí takýto trest odňatia slobody (napr. ublíženie na zdraví z nedbalosti, krádež).

Krajinské súdy, resp. súdne dvory prvého stupňa (druhá organizačná úroveň)

Krajinské súdy (v trestných veciach), resp. súdne dvory prvého stupňa (v občianskych veciach) sú príslušné:

  • ako súdy prvého stupňa na rozhodovanie v právnych záležitostiach, ktoré nie sú pridelené okresným súdom; okrem toho platí vlastná príslušnosť pre spory podľa zákona o zodpovednosti za atómovú energiu, zákona o úradnom ručení, zákona o ochrane osobných údajov a pre spory týkajúce sa hospodárskej súťaže alebo autorských práv,
  • ako súdy druhého stupňa na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

Najvyššie krajinské súdy, resp. súdne dvory druhého stupňa (tretia organizačná úroveň)

Tieto súdy boli zriadené na tretej organizačnej úrovni. Majú sídla vo Viedni (pre Viedeň, Dolné Rakúsko a Burgenland), v Grazi (pre Štajersko a Korutánsko), Linzi (pre Horné Rakúsko a Salzburg) a Innsbrucku (pre Tirolsko a Vorarlbersko).

Tieto súdy rozhodujú v občianskych a trestných veciach ako odvolacie súdy (na druhom stupni).

Okrem toho tieto súdy zohrávajú osobitnú úlohu v správe justičného systému. Predseda najvyššieho krajinského súdu, resp. súdneho dvora druhého stupňa je súčasne poverený vedením správy všetkých súdov nachádzajúcich sa v oblasti pôsobnosti jeho súdu; pri výkone tejto funkcie bezprostredne podlieha len spolkovému ministrovi spravodlivosti.

Najvyšší súd (štvrtá organizačná úroveň)

Najvyšší súd vo Viedni je súdom najvyššieho stupňa v občianskych a trestných veciach. Zároveň s Ústavným súdom a Správnym súdom sa označuje ako Najvyšší súd. To znamená, že proti jeho rozhodnutiam už neexistujú žiadne ďalšie (vnútroštátne) právne prostriedky.

Judikatúra Najvyššieho súdu prispieva podstatnou mierou k zachovaniu jednotného uplatňovania práva na celom spolkovom území.

Hoci nižšie súdy nie sú podľa zákona viazané jeho rozhodnutiami, spravidla sa riadia judikatúrou najvyšších súdov.

B. Občianske súdnictvo

Občianske súdnictvo sa člení na všeobecné občianske konanie, pracovnoprávne konanie, obchodné veci a nesporové konanie.

Vo všeobecnom občianskom konaní sa rozhoduje vo veciach súkromného práva, ktoré nepatria do príslušnosti obchodných alebo pracovných súdov, alebo pre ktoré je určené nesporové konanie.

C. Úradný postup

C.1. Úradný postup v občianskych veciach

Vo všeobecnom občianskom konaní existujú v zásade dva odlišné úradné postupy, ktoré môžu byť zakaždým trojstupňové. Spory sa na prvom stupni prideľujú buď okresným, alebo krajinským súdom.

Ak je na prvom stupni príslušný okresný súd, odvolanie sa podáva na súdnom dvore prvého stupňa. Tam o odvolaní rozhoduje odvolací senát.

Ak na prvom stupni rozhoduje súdny dvor prvého stupňa, odvolanie sa podáva na súdnom dvore druhého stupňa, kde rozhodne odvolací senát na druhom stupni.

Súdy druhého stupňa sú povolané len na preverenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Rozhodujú preto vo veci zásadne len na základe vecných návrhov predložených v závere ústneho konania prvého stupňa a predmetného skutkového stavu k tomuto okamihu. Súdy druhého stupňa môžu vo veci rozhodnúť samostatne (potvrdenie alebo zmena). Na tento účel môžu konanie – v rámci vymedzenom návrhmi a prednesmi na prvom stupni – úplne alebo čiastočne uskutočniť znovu alebo ho doplniť, alebo zrušiť rozhodnutie prvého stupňa a nariadiť mu nové rozhodnutie, alebo žalobu zamietnuť.

Vo veciach, ktoré si vyžadujú rozhodnutie o právnych otázkach zásadného významu, je možné aj ďalšie odvolanie na Najvyšší súd.

Najvyšší súd už rozhoduje len o právnych otázkach, preto je pri svojom rozhodovaní viazaný predchádzajúcimi zistenými skutočnosťami. Posudzuje preto už len správnosť rozhodnutia, ktoré bolo urobené na tomto základe, alebo zohľadní neplatnosť a v obmedzenom rozsahu aj procesné chyby predchádzajúceho konania. Najvyšší súd nepôsobí len kasačne; môže rozhodnúť vo veci aj sám (potvrdiť alebo zmeniť), môže zrušiť predchádzajúce rozhodnutia a nariadiť súdu prvého alebo druhého stupňa nové rozhodnutie, alebo žalobu zamietnuť.

Na prvom stupni rozhoduje vo väčšine prípadov samosudca (a len pri sporoch nad 100 000 EUR na návrh jednej zo strán senát zložený z troch sudcov). Na druhom stupni rozhoduje senát zložený z troch sudcov, na Najvyššom súde senát zložený z piatich sudcov. Ak ide o právnu otázku zásadného významu (napríklad o zmenu ustálenej judikatúry), zasadá na Najvyššom súde takzvaný posilnený senát, zložený z jedenástich sudcov.

C.2. Úradný postup v trestných veciach

V trestnoprávnom konaní existujú dva stupne.

Ak vo veci rozhoduje na prvom stupni okresný súd, odvolanie možno podať:

  • pre neplatnosť,
  • proti rozsahu uznanej viny a uloženého trestu.

Nadradený krajinský súd rozhoduje o tom prostredníctvom senátu v zložení troch sudcov.

Ak vo veci rozhoduje na prvom stupni samosudca krajinského súdu (vo všetkých trestných činoch a prečinoch s hrozbou trestu odňatia slobody maximálne na päť rokov, napríklad pri podaní falošného svedectva na súde), odvolanie možno podať:

  • pre neplatnosť,
  • proti rozsahu uznanej viny a uloženého trestu.

Nadradený najvyšší krajinský súd o tom rozhoduje prostredníctvom senátu v zložení troch sudcov.

Ak na krajinskom súde vo veci rozhoduje senát zložený z laických sudcov (Schöffengericht) alebo laickej poroty (Geschworenengericht) ako súd prvého stupňa, odvolanie o zrušenie rozhodnutia sa podáva na Najvyšší súd. Ak sa však odvolanie týka len rozsahu uloženého trestu, rozhodnutie prijme nadradený najvyšší krajinský súd.

D. Prostriedky nápravy

V rámci všeobecného občianskeho konania možno proti rozsudkom prvého stupňa bojovať nápravným prostriedkom odvolania. Odvolanie možno podať vo všetkých prípadoch z dôvodu neplatnosti alebo nesprávneho právneho posúdenia v určitých veciach alebo v každom prípade pri peňažnej hodnote sporu od 2 700 EUR, a to aj z dôvodu procesných chýb alebo nesprávneho zistenia skutočností.

Proti rozsudkom druhého stupňa možno bojovať nápravným prostriedkom revízie. Tento prostriedok nápravy adresovaný Najvyššiemu súdu však podlieha – v závislosti od vecnej podstaty – rôznym obmedzeniam. V zásade rozhoduje Najvyšší súd už len o právnych otázkach značného významu; existencia takejto otázky je preto predpokladom na to, aby Najvyšší súd prijal návrh na revíziu. Odhliadnuc od toho sú rozsudky druhého stupňa v určitých veciach s peňažnou hodnotou sporu nižšou ako 5 000 EUR v každom prípade nenapadnuteľné, alebo musí byť revízia podaná na Najvyšší súd pripustená aj na druhom stupni (bezprostredne alebo novým návrhom), ak peňažná hodnota sporu nepresahuje 30 000 EUR.

E. Právne databázy

Všeobecné informácie o justičnom systéme v Rakúsku sú uvedené na webovom sídle rakúskeho ministerstva spravodlivosti ( https://www.justiz.gv.at/).

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, prístup na webové sídlo rakúskeho ministerstva spravodlivosti je bezplatný.

Súvisiace odkazy

Právomoc súdov – Rakúsko

Posledná aktualizácia: 27/02/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Členské štáty zodpovedné za spravovanie stránok s národným obsahom práve aktualizujú časť obsahu na tomto webovom sídle vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Ak sa na stránkach nachádza obsah, v ktorom sa táto skutočnosť ešte nezohľadnila, nejde o zámer a čoskoro dôjde k náprave.

Spätná väzba

Prostredníctvom tohto formulára sa s nami môžete podeliť o vaše pripomienky a spätnú väzbu v súvislosti s naším novým portálom