Všeobecné súdy – úvod
Všeobecné súdy sú organizované na 4 úrovniach. V súčasnosti (november 2014) sú za rozhodovanie v právnych veciach zodpovedné tieto súdy:
- 116 okresných súdov (Bezirksgerichte),
- 20 krajinských súdov (Landesgerichte),
- 4 vyššie krajinské súdy (Oberlandesgerichte) a
- Najvyšší súd (Oberster Gerichtshof).
Od začiatku roka 2013 sa počet okresných súdov postupne znižoval zlučovaním okresných súdov v Hornom Rakúsku, Dolnom Rakúsku a Štajersku a od 1. júla 2014 je ich 116. Bolo rozhodnuté už aj o ďalšom znížení od 1. júla 2016, keď zostane iba 115 okresných súdov.
Prokuratúry zabezpečujú ochranu verejného záujmu v trestných veciach. Ide o:
- 16 verejných prokuratúr (Staatsanwaltschaften),
- Ústrednú prokuratúru (Zentrale Staatsanwaltschaft) pre stíhanie hospodárskej trestnej činnosti a korupcii,
- 4 vyššie prokuratúry (Oberstaatsanwaltschaften) a
- Generálna prokuratúra (Generalprokuratur).
Existuje 27 väzníc na výkon trestov odňatia slobody.
A. Organizácia súdnictva: civilné a trestné súdy
Spory sa na prvom stupni prideľujú buď okresným, alebo krajinským súdom. V občianskoprávnych veciach sa príslušný súd určuje predovšetkým na základe povahy sporu (Eigenzuständigkeit); vo všetkých ostatných záležitostiach sa určuje podľa hodnoty nároku v spore (Wertzuständigkeit). Povaha sporu je vždy nadradená kritériu hodnoty.
V trestných veciach sa určenie súdnej príslušnosti riadi podľa výšky trestu, ktorý hrozí za predmetný trestný čin.
Okresné súdy (prvá organizačná úroveň)
Okresné súdy sú súdmi prvého stupňa pre:
- rozhodovanie v občianskoprávnych sporoch do 15 000 EUR (Wertzuständigkeit),
- rozhodovanie v určitých druhoch sporov bez ohľadu na hodnotu sporu (Eigenzuständigkeit), najmä v rodinných a majetkoprávnych veciach a pri výkone rozhodnutí,
- rozhodovanie v niektorých trestnoprávnych veciach v prípade prečinov, za ktoré sa udeľuje iba pokuta alebo pokuta a trest odňatia slobody najviac na jeden rok, alebo trest odňatia slobody najviac na jeden rok (napr. ublíženie na zdraví z nedbalosti, krádež).
Krajinské súdy (druhá organizačná úroveň)
Krajinské súdy, známe v občianskoprávnych veciach aj ako „súdne dvory prvého stupňa“ (Gerichtshöfe erster Instanz) sú príslušné:
- ako súdy prvého stupňa na rozhodovanie vo všetkých právnych veciach, ktoré nie sú vyhradené okresným súdom; pre spory podľa zákona o zodpovednosti za atómovú energiu, zákona o úradnom ručení, zákona o ochrane osobných údajov a pre spory týkajúce sa hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva;
- na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
Vyššie krajinské súdy (tretí stupeň)
Vyššie krajinské súdy, známe tiež ako „súdne dvory druhého stupňa“ (Gerichtshöfe zweiter Instanz), boli zriadené na tretej organizačnej úrovni. Majú sídla vo Viedni (pre Viedeň, Dolné Rakúsko a Burgenland), v Grazi (pre Štajersko a Korutánsko), Linzi (pre Horné Rakúsko a Salzburg) a Innsbrucku (pre Tirolsko a Vorarlbersko).
Tieto súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach len ako odvolacie súdy (t. j. na druhom stupni).
Okrem toho zohrávajú osobitnú úlohu v správe justičného systému. Predseda vyššieho krajinského súdu je súčasne poverený vedením správy všetkých súdov nachádzajúcich sa v oblasti pôsobnosti jeho súdu. Pri výkone tejto funkcie bezprostredne podlieha len spolkovému ministrovi spravodlivosti.
Najvyšší súd (štvrtá organizačná úroveň)
Najvyšší súd vo Viedni je odvolacím súdom najvyššieho stupňa v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach. Popri Ústavnom súde (Verfassungsgericht) a Správnom súde (Verwaltungsgerichtshof) je jedným z „najvyšších súdov“ v krajine (Höchstgerichte). To znamená, že proti jeho rozhodnutiam už neexistujú žiadne ďalšie (vnútroštátne) opravné prostriedky.
Judikatúra Najvyššieho súdu prispieva podstatnou mierou k zachovaniu jednotného uplatňovania práva v celej krajine.
Hoci nižšie súdy nie sú podľa zákona viazané jeho rozhodnutiami, spravidla sa riadia judikatúrou najvyšších súdov.
B. Občianske súdnictvo
Občianske súdnictvo sa člení na všeobecné občianske konanie, pracovnoprávne konanie, obchodné veci a nesporové konanie (Außerstreitverfahren).
V občianskoprávnych veciach sa rozhoduje v rámci riadneho občianskeho súdneho konania, ak dané veci nepatria pod právomoc obchodných alebo pracovných súdov a nemajú sa riešiť v nesporových konaniach.
C. Úradný postup
C.1. Úradný postup v občianskoprávnych veciach
V riadnom občianskoprávnom konaní existujú v zásade dva odlišné úradné postupy, ktoré môžu byť zakaždým trojstupňové. Spory sa na prvom stupni prideľujú buď okresným, alebo krajinským súdom.
Ak je na prvom stupni príslušný okresný súd, odvolanie sa podáva na súdnom dvore prvého stupňa, kde o ňom rozhoduje odvolací senát (Berufungssenat).
Ak na prvom stupni rozhoduje súdny dvor prvého stupňa, odvolanie sa podáva na súdnom dvore druhého stupňa, kde rozhodne odvolací senát na druhom stupni.
Súdy druhého stupňa sú povolané len na preskúmanie rozhodnutia prvostupňového súdu. Rozhodujú preto vo veci zásadne len na základe vecných návrhov predložených v závere ústneho konania prvého stupňa a predmetného skutkového stavu k tomuto okamihu. Súdy druhého stupňa môžu vo veci rozhodnúť samostatne, a to potvrdiť alebo zmeniť rozsudok. S cieľom tak urobiť – v medziach určených podnetmi a podaniami na súd nižšieho stupňa – môžu súdy druhého stupňa úplne alebo čiastočne zopakovať alebo doplniť konanie, alebo môže zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a nariadiť nové pojednávanie vo veci, alebo môže odvolanie zamietnuť.
Vo veciach, ktoré si vyžadujú rozhodnutie o právnych otázkach zásadného významu, je možné aj ďalšie odvolanie na Najvyšší súd.
Najvyšší súd už rozhoduje len o právnych otázkach, preto je pri svojom rozhodovaní viazaný predchádzajúcimi zistenými skutočnosťami. Posudzuje preto už len správnosť rozhodnutia, ktoré bolo urobené na tomto základe, alebo zohľadní neplatnosť a v obmedzenom rozsahu aj procesné chyby predchádzajúceho konania. Najvyšší súd nepôsobí len kasačne; môže vo veci rozhodnúť aj samostatne, a to potvrdiť alebo zmeniť rozsudok, alebo môže zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a nariadiť nové pojednávanie vo veci, alebo môže odvolanie zamietnuť.
Na prvom stupni v prevažnej väčšine prípadov rozhoduje samosudca (alebo senát troch sudcov, ale iba pri sporoch nad 100 000 EUR a na návrh jednej zo strán). Na druhom stupni rozhoduje senát zložený z troch, na Najvyššom súde z piatich sudcov. Ak ide o právnu otázku zásadného významu (napríklad o zmenu ustálenej judikatúry), zasadá na Najvyššom súde takzvaný posilnený senát, zložený z jedenástich sudcov.
C.2. Odvolanie v trestnoprávnych veciach
V trestnoprávnom konaní sa možno odvolať iba raz.
Ak vo veci rozhoduje na prvom stupni okresný súd, odvolanie možno podať:
- o zrušenie rozsudku alebo
- proti rozsahu uznanej viny a uloženého trestu.
Nadradený krajinský súd rozhoduje o tom prostredníctvom senátu v zložení troch sudcov.
Ak vo veci rozhoduje na prvom stupni samosudca krajinského súdu (vo všetkých trestných činoch a prečinoch s hrozbou trestu odňatia slobody maximálne na päť rokov, napríklad pri podaní falošného svedectva na súde), odvolanie možno podať:
- o zrušenie rozsudku alebo
- proti rozsahu uznanej viny a uloženého trestu.
Nadradený najvyšší krajinský súd o tom rozhoduje prostredníctvom senátu v zložení troch sudcov.
Ak na krajinskom súde rozhoduje vo veci senát zložený z laických sudcov (Schöffengericht) alebo laickej poroty (Geschworenengericht) ako súd prvého stupňa, odvolanie o zrušenie rozhodnutia sa podáva na Najvyšší súd. Ak sa však odvolanie týka len rozsahu uloženého trestu, podáva sa na vyšší krajinský súd.
D. Prostriedky nápravy
V rámci riadneho občianskeho konania možno rozsudky prvého stupňa napadnúť odvolaním (Berufung). Odvolanie možno podať vo všetkých prípadoch z dôvodu neplatnosti alebo nesprávneho právneho posúdenia; takéto odvolanie možno podať aj v niektorých osobitných veciach a v každom prípade pri peňažnej hodnote sporu od 2 700 EUR, a to aj z dôvodu procesných chýb alebo nesprávneho zistenia skutočností.
Rozsudky druhého stupňa možno napadnúť návrhom na revíziu podaným na Najvyšší súd, avšak iba v právnej otázke (Revision). Táto forma odvolania však podlieha rôznym obmedzeniam v závislosti od vecnej podstaty. V zásade rozhoduje Najvyšší súd už len o právnych otázkach značného významu; existencia takejto otázky je preto predpokladom na to, aby Najvyšší súd prijal odvolanie v právnej otázke. V každom prípade sú však v určitých veciach odvolania proti rozsudkom druhého stupňa s peňažnou hodnotou sporu nižšou ako 5 000 EUR neprípustné, zatiaľ čo v prípade, že hodnota sporu nepresahuje 30 000 EUR, návrh na revíziu podaný na Najvyšší súd môže podliehať aj potvrdeniu súdu na druhom stupni (priamo alebo prostredníctvom nového návrhu).
E. Právne databázy
Všeobecné informácie o justičnom systéme v Rakúsku sú uvedené na webovom sídle rakúskej justície (http://www.justiz.gv.at/).
Je prístup do databázy bezplatný?
Áno, prístup na webové sídlo rakúskej justície je bezplatný.
Súvisiace odkazy
Právomoc súdov – Rakúsko
