Izvorna jezična inačica ove stranice njemački nedavno je izmijenjena. Naši prevoditelji trenutačno pripremaju jezičnu inačicu koju vidite.
Swipe to change

Vnútroštátne všeobecné súdy

Njemačka

V tejto časti nájdete informácie o organizácii všeobecných súdov v Nemecku.

Sadržaj omogućio
Njemačka
Službeni prijevod nije dostupan u jezičnoj verziji koju tražite.
Ovdje možete pristupiti strojnom prijevodu ovog sadržaja. Imajte na umu da je svrha tog prijevoda samo pružiti kontekst. Vlasnik ove stranice ne prihvaća nikakvu odgovornost ni obvezu u pogledu kvalitete strojno prevedenog teksta.

Všeobecné súdy – úvod

Príslušnosť v občianskoprávnych veciach

Okresné súdy (Amtsgerichte) ako súdy prvého stupňa sú príslušné v občianskoprávnych prípadoch – najmä v prípadoch s hodnotou sporu do 5 000 EUR. Sú príslušné aj v prípadoch bez ohľadu na hodnotu sporu, ako sú spory týkajúce sa nájmu, rodinné spory alebo spory týkajúce sa výživného.

Prípady na okresných súdoch môže riešiť jeden sudca.

Krajinské súdy (Landgerichte) ako súdy prvého stupňa sú príslušné v občianskoprávnych prípadoch týkajúcich sa všetkých sporov, ktoré neboli pridelené okresným súdom. Zvyčajne ide o prípady s hodnotou sporu viac ako 5 000 EUR.

V zásade môže prípady na krajinských súdoch vypočúvať aj jeden sudca. O zložitých záležitostiach a prípadoch základného významu rozhodujú komory, t. j. tribunál, ktorý tvoria traja sudcovia z povolania.

Krajinské súdy druhého stupňa riešia prípady na občianskych tribunáloch v rámci krajinských súdov. Zvyčajne ich tvoria traja sudcovia, ktorí rozhodujú vo veci odvolania voči rozsudkom okresných súdov.

Komory pre obchodné veci môžu byť vytvorené na krajinských súdoch. Zvyčajne sú zodpovedné za spory prvého a druhého stupňa medzi podnikateľmi/obchodníkmi. Tieto komory tvorí jeden sudca z povolania a dvaja prísediaci sudcovia, ktorí sú obchodníkmi.

Vyššie krajinské súdy (Oberlandesgerichte) sú zvyčajne súdy druhého stupňa. V občianskoprávnych prípadoch rozhodujú vo veci odvolania voči rozsudkom krajinských súdov a odvolania voči rozsudkom okresných súdov v rodinných veciach.

Senáty vyšších krajinských súdov tvoria v zásade traja sudcovia z povolania. Občianskoprávne prípady, ktoré nepredstavujú osobitné ťažkosti a nemajú zásadný význam, však môžu byť pridelené jednotlivým sudcom.

Najvyšším všeobecným súdom je Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof), ktorý je súdom posledného stupňa a zaoberá sa len odvolaniami týkajúcimi sa právnych otázok. Senáty Spolkového najvyššieho súdu tvorí päť sudcov z povolania.

Príslušnosť v trestnoprávnych veciach

Súdy prvého stupňa

Zákon o súdoch (Gerichtsverfassungsgesetz – GVG) stanovuje právomoci súdov v trestnoprávnych konaniach. Okresný súd (Amtsgericht) je súdom prvého stupňa v trestných veciach, kým sa nestanoví súdna právomoc krajinského súdu alebo vyššieho krajinského súdu (§ 24 ods. 1 č. 1 až 3 zákona o súdoch). Rozhodnutie (§ 25 zákona o súdoch) v zásade prijíma jeden sudca trestného súdu, ak:

  • ide o priestupok (Vergehen) alebo
  • ide o súkromnú žalobu a
  • ak sa nepredpokladá odňatie slobody na viac ako dva roky.

Vo všetkých ostatných prípadoch je príslušný zmierovací súd (sudcovia) (§ 28 zákona o súdoch); tento súd tvorí jeden sudca z povolania a súdni znalci.

Prípady pridelené zmierovacím súdom sa týkajú stredne závažných trestných činov, na ktoré je príslušný okresný súd (§ 24 ods. 1 zákona o súdoch), ak neboli pridelené sudcovi trestného súdu (§ 25 zákona o súdoch). Patria sem prípady s predpokladaným odňatím slobody od dvoch do štyroch rokov. Tzv. rozšírený zmierovací súd môže vypočuť takýto prípad na žiadosť úradu prokurátora (§ 29 ods. 2 zákona o súdoch) – v prípade, že sa úrad prokurátora a súd domnievajú, že je potrebná ďalšia konzultácia s druhým sudcom z povolania z dôvodu rozsahu prípadu.

Právomoc krajinského súdu (Landgericht) prvého stupňa určuje § 74 ods. 1 zákona o súdoch. Do kompetencie krajinského súdu patria všetky trestné činy, za ktoré nie je zodpovedný ani okresný súd, ani vyššie krajinské súdy, t. j. v prípade trestných činov, za ktoré hrozí odňatie slobody na dlhšie obdobie.

Treba poznamenať, že nemecké trestné právo rozlišuje na jednej strane medzi priestupkom (Vergehen) a medzi zločinom na strane druhej (Verbrechen). Zločin v tomto zmysle (v súlade so Spolkovým trestným zákonníkom) je trestný čin, za ktorý zo zákona hrozí odňatie slobody najmenej na jeden rok. Najvážnejšími trestnými činmi sú zločiny.

Do právomoci krajinského súdu patria aj všetky ostatné trestné činy, v prípade ktorých hrozí odňatie slobody na viac ako štyri roky (§ 74 ods. 1 veta 2 prípad 1 zákona o súdoch). Je tomu tak aj v prípade, že sa úrad prokurátora rozhodne podať žalobu na krajinskom súde z dôvodu osobitného významu prípadu, a to aj v prípade, že spadá do právomoci okresného súdu.

Tribunály na krajinskom súde vypočúvajú sekcie trestného súdu. Rozhodnutia prvého stupňa prijíma veľká trestná komora (Große Strafkammer) a vo všeobecnosti jej predsedajú traja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci sudcovia. Za podmienok stanovených v § 76 ods. 2 zákona o súdoch môže veľká trestná komora na začiatku súdneho procesu rozhodnúť, že sa prípadom budú zaoberať len dvaja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci sudcovia.

Vyšší krajinský súd je súd prvého stupňa, do ktorého právomoci patria trestné činy a priestupky uvedené v § 120 ods. 1 a 2 zákona o súdoch, z ktorých väčšina sa týka bezpečnosti/existencie Nemeckej spolkovej republiky. Senáty Spolkového súdneho dvora môžu prípadu predsedať za prítomnosti piatich sudcov z povolania vrátane predsedajúceho sudcu. Pri začatí súdneho konania môže senát pre trestné veci rozhodnúť, že prípadu budú predsedať traja sudcovia z povolania vrátane predsedajúceho sudcu, ak si rozsah alebo zložitosť prípadu nevyžaduje účasť dvoch ďalších sudcov z povolania (§ 122 ods. 2 veta 1 a 2 zákona o súdoch/GVG).

Odvolania

V prípade odvolania voči rozsudku okresného súdu sa odvolanie zvyčajne podáva na krajinskom súde (§ 312 Trestného poriadku [StPO]), kde sa odvolaním zaoberá tzv. malá trestná komora/oddelenie (kleine Strafkammer). Tvorí ju jeden sudca z povolania a dvaja prísediaci sudcovia. V prípade, že bolo podané odvolanie voči rozsudku rozšíreného zmierovacieho súdu na okresnom súde, sa pripája druhý sudca z povolania. Okrem toho (§ 335 StPO) je voči rozsudkom okresného súdu prvého stupňa možné podať tzv. opravný prostriedok, o ktorom môže rozhodnúť vyšší krajinský súd.

Voči všetkým rozsudkom na súdoch prvého stupňa – krajinského súdu a vyššieho krajinského súdu – je možné podať opravný prostriedok (preskúmanie) (§ 333 StPO). Spolkový súdny dvor je vnútroštátny súd rozhodujúci o odvolaniach (Revisionsinstanz) voči všetkým rozhodnutiam vyššieho krajinského súdu a veľkej trestnej komory (oddelení) krajinského súdu (§ 135 ods. 1 zákona o súdoch). Senáty Spolkového najvyššieho súdu môžu rozhodovať o preskúmaní prípadu za účasti piatich sudcov z povolania vrátane predsedajúceho sudcu. O odvolaniach voči (ostatným) rozsudkom krajinských súdov rozhodujú vyššie krajinské súdy.

Súvisiace odkazy

Spolkový súdny dvor

Posledná aktualizácia: 29/08/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Povratne informacije

Koristite se obrascem u nastavku kako biste podijelili svoje komentare i povratne informacije o našoj novoj internetskoj stranici