Vnútroštátne súdy

Vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva

Ombudsman

Špecializované orgány pre ochranu ľudských práv

Iné

Vnútroštátne súdy

Krajské súdy, správne súdy, okresné súdy a najvyšší súd

Adresy:

Tieto inštitúcie sa zaoberajú právnymi spormi. Existujú štyri krajské súdy: Krajský súd Harju, Krajský súd Viru, Krajský súd Tartu a Krajský súd Pärnu. Existujú dva správne súdy: Správny súd Tallinn a Správny súd Tartu. V druhej fáze (fáza odvolania) správne senáty okresných súdov v Tallinne a Tartu preskúmajú rozhodnutia vydané správnym súdom. Rozhodnutia na najvyššom stupni posudzuje správny senát najvyššieho súdu.

Ak sa osoba domnieva, že osoba verejného práva (napr. štát alebo samospráva) porušila ich práva alebo obmedzila ich slobody správnym úkonom alebo procesom, môžu túto vec predložiť správnemu súdu. Spory týkajúce sa reformy vlastníctva alebo pozemkových reforiem, verejných služieb, daňovej správy, záležitostí týkajúcich sa občianstva a prisťahovalectva, ako aj verejného obstarávania, majetku štátu, stavebníctva a plánovania a zodpovednosti štátu prejednáva okresný súd.

Okresný súd, ktorý dostane sťažnosť, skontroluje, či sťažnosť alebo námietka spĺňa zákonné požiadavky, či sú pripojené všetky prílohy uvedené v sťažnosti, či patrí do pôsobnosti okresného súdu a či bol zaplatený štátny poplatok. Ak niečo z nich chýba, súd poskytne osobe predkladajúcej sťažnosť alebo námietku 15 dní na nápravu tohto nedostatku. Ak osoba predkladajúca sťažnosť alebo námietku nedokáže napraviť nedostatky v rámci tejto lehoty, okresný súd sťažnosť alebo námietku vráti spolu s oznámením. Keď sťažnosť alebo námietka spĺňa požiadavky, súd prípad prijme a uskutoční sa predbežné konanie, počas ktorého súd pripraví prípad tak, aby ho bolo možné vyriešiť bez prerušenia na jednom zasadnutí. Po ukončení predbežného konania súd pošle predvolanie zúčastneným stranám na prípade a informuje ich o čase a mieste, kde súd preskúma prípad.

Krajskému súdu možno predložiť prípady týkajúce porušenia práv podľa občianskeho práva, ako napr. zmluvné spory, rodinné spory, spory týkajúce sa dedičského práva a majetkového práva, záležitosti týkajúce sa aktivít a riadenia obchodných a neziskových organizácií, ako aj spory týkajúce sa duševného vlastníctva a konkurzných konaní a otázky týkajúce sa pracovného práva. Toto je len stručný zoznam vecí, ktorými sa zaoberajú krajské súdy podľa občianskeho súdneho poriadku.

Ľudia, ktorí chcú predložiť prípad civilnému súdu na ochranu svojich práv (alebo práv iných), musia podať návrh na súd. Návrh predstavuje občianskoprávnu žalobu predloženú civilnému súdu. V návrhu predloženému súdu sa musí uviesť, proti komu sa predkladá tento návrh, aký je obsah tejto žaloby, prečo (t. j. z akých právnych dôvodov) a aké dôkazy existujú na podporu tejto žaloby.

Keď súd dostane návrh skontroluje, či spĺňa požiadavky a či bol zaplatený štátny poplatok. Ak je návrh neúplný, súd stanoví lehotu, v rámci ktorej musia byť všetky nedostatky odstránené. Ak sa nedostatky v rámci tejto lehoty neodstránia, súd konanie ukončí. Ak žiadosť vyhovuje požiadavkám, súd ju odošle protistrane, aby poskytla odpoveď. Súd rozhodne v primeranej lehote a vydá oznámenie o prípustnosti prípadu alebo jeho zamietnutí.

Ak ste obeťou trestného činu, môžete oznámiť trestný čin ústne alebo písomne vyšetrovaciemu orgánu, ktorým je obvykle polícia alebo úrad prokurátora.

Správa o trestnom čine musí obsahovať vaše osobné a kontaktné údaje, opis trestného činu, dátum a podpis. Nevyžaduje sa žiadny osobitný formulár, polícia vám však napriek tomu môže poskytnúť formulár hlásenia. Formulár, ktorý sa má doručiť na prokuratúru, je voľne dostupný na webovom sídle prokuratúry.

Správa o trestnom čine, ktorú oznámite ústne alebo telefonicky, sa zaregistruje a správy o trestnom čine oznámené telefonicky sa tiež môžu zaznamenávať.

Ak polícia alebo prokuratúra odmietnu začať trestné konanie, musia vás o tom informovať najneskôr do desiatich dní po doručení vašej správy o trestnom čine. Túto lehotu možno predĺžiť o desať dní, ak sa od osoby, ktorá podáva správu o trestnom čine, vyžaduje poskytnutie doplňujúcich informácií s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má začať trestné konanie, alebo nie. Osoba, ktorá podáva správu o trestnom čine, sa upovedomí o predĺžení lehoty na odpoveď a o dôvodoch tohto predĺženia.

Po ukončení vyšetrovania polícia pripraví spis a odošle ho na prokuratúru, ktorá:

• odošle informáciu údajnému páchateľovi a obeti (na žiadosť, pozri oddiel 224 ods. 2 trestného poriadku), ak považuje vyšetrovanie sa ukončené a potom vypracuje obžalobu a odošle ju súdu,
• požiada políciu, aby vykonala ďalšie vyšetrovania alebo
• ukončí konanie.

Vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva

Estónsko v súčasnosti nemá vnútroštátny orgán alebo inú organizáciu, ktorá by požiadala o akreditáciu ako národná organizácia na ochranu ľudských práv.

Ombudsman

Túto úlohu vykonáva kancelár spravodlivosti

Kancelár spravodlivosti vo svojej funkcii ombudsmana monitoruje činnosť orgánov vykonávajúcich verejnú službu a kontroluje, či štátne orgány dodržiavajú základné práva ľudí a slobody a správny úradný postup. Kancelár spravodlivosti monitoruje:

• činnosť štátnych orgánov a inštitúcií,
• činnosť orgánov a inštitúcií miestnej samosprávy,
• činnosť orgánov alebo inštitúcií právnických osôb verejného práva alebo súkromných subjektov vykonávajúcich verejné funkcie.

Každý má právo predložiť kancelárovi spravodlivosti žiadosť na kontrolu činností inštitúcií vykonávajúcich verejnú službu.

Ak kancelár spravodlivosti zistí, že aktivity inštitúcie vykonávajúcej verejné funkcie sú protiprávne, pošle inštitúcii svoje stanovisko, v ktorom uvedie, akým spôsobom porušila zákon a v prípade potreby odporučí, ako sa má zákonným spôsobom dodržiavať správny úradný postup alebo predloží návrhy na nápravu porušenia. V oboch prípadoch pred vydaním stanoviska posúdi, či inštitúcia dodržala zákon a či komunikácia s jednotlivcom bola v súlade so správnym úradným postupom. Kancelár spravodlivosti vo svojom stanovisku môže kritizovať, vyjadriť svoj názor alebo poskytnúť cielené odporúčania na nápravu porušenia.

Kancelár spravodlivosti

Každý má právo požiadať kancelára spravodlivosti o preverenie, či zákon alebo iný právny predpis je v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi. Kancelár spravodlivosti monitoruje súlad právnych predpisov vydaných zákonodarnou a výkonnou mocou a miestnymi samosprávami s ústavou a inými zákonmi.

Kancelár spravodlivosti monitoruje:

• súlad zákonov s ústavou,
• súlad predpisov vlády republiky s ústavou a ďalšími právnymi predpismi,
• súlad nariadení ministerstva s ústavou a inými právnymi predpismi,
• súlad nariadení vládnych rád a obecných a mestských samospráv s ústavou a inými právnymi predpismi,
• zákonnosť legislatívnych aktov vydaných právnickými osobami verejného práva.

Ak kancelár spravodlivosti zistí, že legislatívny akt je protiústavný alebo nie je v súlade s inými právnymi predpismi:

• môže navrhnúť, aby orgán, ktorý ho vydal, uviedol akt do súladu s ústavou a inými zákonmi. Orgán, ktorý vydal legislatívny akt, je povinný do 20 dní predložiť svoje stanovisko kancelárovi spravodlivosti. V prípade nezohľadnenia návrhu kancelár spravodlivosti predloží na najvyšší súd žiadosť, aby vyhlásil legislatívny akt za protiústavný alebo neplatný,
• môže orgánu, ktorý vydal legislatívny akt, predložiť memorandum, aby uviedol akt do súladu s ústavou a inými zákonmi a stanoviť lehotu na odstránenie nesúladu. Ak odporúčania obsiahnuté v memorande nebudú zohľadnené, kancelár spravodlivosti môže orgánu, ktorý vydal právny predpis, predložiť návrh. V prípade nezohľadnenia návrhu kancelár spravodlivosti predloží na najvyšší súd žiadosť, aby vyhlásil legislatívny akt za protiústavný alebo neplatný,
• môže predložiť najvyššiemu súdu správu, v ktorej upozorní na problémy v právnych predpisov.

Špecializované úrady pre ľudské práva

• Ombudsman pre práva detí

Úlohu ombudsmana pre deti vykonáva kancelár spravodlivosti. Povinnosti členov rady v sekcii pre práva dieťaťa pozostávajú hlavne z:

• vybavovania žiadostí týkajúcich sa práv detí v prípadoch zahŕňajúcich ústavné preskúmanie a ombudsmana,
• prípravy a vykonávania inšpekcií orgánov pre deti,
• prípravy žiadostí a stanovísk v prípadoch ústavného preskúmania,
• poskytovania vzdelávania o ľudských právach detí a zvyšovania informovanosti o Dohovore OSN o právach dieťaťa, zvyšovania informovanosti a poskytovania školení o právach detí,
• vykonávania prieskumov a štúdií o otázkach týkajúcich sa presadzovania a ochrany práv detí,
• organizovania spolupráce medzi deťmi a organizáciami mladých ľudí, občianskymi združeniami, mimovládnymi organizáciami, profesijnými organizáciami a vedeckými a štátnymi orgánmi.

V ostatných súvislostiach platí to isté, ako sa uvádza v prípade kancelára spravodlivosti.

• Úrad pre otázky rovnosti

Kancelár spravodlivosti, komisár pre rodovú rovnosť a rovnaké zaobchádzanie

Adresy:

Kancelár spravodlivosti monitoruje základné práva na rovnaké zaobchádzanie v súlade s obvyklými postupmi. Komisár pre rodovú rovnosť a rovnaké zaobchádzanie je nezávislý úradník konajúci podľa zákona o rodovej rovnosti a zákona o rovnakom zaobchádzaní. Úlohou komisára je monitorovať dodržiavanie požiadaviek týchto dvoch zákonov. Komisár radí a pomáha ľuďom v sporoch súvisiacich diskrimináciou a vydáva odborné posudky k prípadom diskriminácie.

Komisár pre rodovú rovnosť a rovnaké zaobchádzanie:

• prijíma žiadosti od jednotlivcov a vydáva stanoviská k prípadom diskriminácie;
• analyzuje vplyv právnych predpisov na situáciu žien a mužov a ľudí v menšinových skupinách v spoločnosti,
• poskytuje návrhy vláde republiky a orgánom štátnej správy a miestnym samosprávam a miestnym orgánov štátnej správy na prípravu právnych predpisov, ktoré sa majú zmeniť a doplniť,
• poskytuje rady a informácie vláde republiky, orgánom štátnej správy a miestnym samosprávam o otázkach týkajúcich sa vykonávania zákona o rodovej rovnosti a zákona o rovnakom zaobchádzaní;
• prijíma opatrenia na podporu rodovej rovnosti a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi.

Komisár poskytuje stanoviská k obetiam diskriminácie a osobám s legitímnym záujmom o monitorovanie dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania. Cieľom týchto stanovísk je poskytnúť posúdenie, ktoré v súvislosti so zákonom o rodovej rovnosti, zákone o rovnakom zaobchádzaní a medzinárodnými zmluvami záväznými pre Estónsku republiku a ďalšími právnymi predpismi umožní vyhodnotiť, či v danom právnom vzťahu bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania.

Na získanie stanoviska je potrebné komisárovi predložiť žiadosť, ktorá musí obsahovať opis skutočností dokazujúcich, že došlo k diskriminácii. Na účely poskytnutia stanoviska komisár má právo získať informácie od všetkých osôb, ktoré môžu mať potrebné informácie, aby mohol overiť skutočnosti vzťahujúce sa k prípadu diskriminácie a požadovať písomné vysvetlenia súvisiace so skutočnosťami týkajúcimi sa údajnej diskriminácie a predkladanie dokumentov alebo ich kópií v lehote, ktorú komisár stanoví.

• Úrad na ochranu údajov

Inšpektorát ochrany údajov chráni tieto ústavné práva:

• právo na získanie informácií o činnosti verejných orgánov,
• právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života pri používaní osobných údajov,
• právo jednotlivcov na prístup k ich vlastným údajom.

Sťažnosť týkajúca konania osoby alebo jej nečinnosti sa môže predložiť, ak osoba (napr. spracovateľ osobných údajov alebo držiteľ informácií), ktorá porušila vaše práva, nereagovala na váš pokus či pokusy spojiť sa s ňou. Inšpektorát má odo dňa podania 30 dní na vybavenie sťažnosti. Lehota na preskúmanie sťažnosti môže byť predĺžená až na 60 dní. Sťažovateľ musí byť o tejto skutočnosti informovaný písomne.

• Ďalšie špecializované úrady

Neexistujú iné špecializované inštitúcie.

Iné

Estónska advokátska komora

Estónska advokátska komora je asociácia estónskych advokátov, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie právneho poradenstva občanom. Estónska advokátska komora je profesionálna asociácia advokátov zriadená 14. júna 1919, ktorá koná na zásadách miestnej samosprávy a organizuje poskytovanie právnych služieb v súkromnom aj verejnom záujme. Medzi činnosti estónskej advokátskej komory patrí organizovanie profesionálneho rozvoja advokátov, vzťahov s právnikmi, štátnymi orgánmi a celým radom miestnych aj zahraničných organizácií a aktívne sa podieľa na príprave právnych predpisov. Združenie sa podieľa aj na organizácii vykonávania úloh v oblasti verejného a súkromného práva – poskytovaní obhajoby a zastupovania v občianskoprávnych a správnych veciach za poplatok hradený štátom.

Na získanie štátnej právnej pomoci sa spravidla predkladá žiadosť. Žiadosti o štátnu právnu pomoc sa spravidla predkladajú súdu. Žiadosť o štátnu právnu pomoc sa postúpi vyšetrovaciemu orgánu alebo úradu prokurátora, ak osoba je podozrivá z trestného činu, v prípade ktorého účasť právneho zástupcu nie je povinná.

Žiadosti o štátnu právnu pomoc musia byť predložené v estónskom jazyku. Môže sa predložiť aj v anglickom jazyku, ak žiadateľ o štátnu pomoc je fyzická osoba s bydliskom v inom členskom štáte Európskej únie, alebo ak je občanom iného členského štátu EÚ alebo právnickou osobou so sídlom v inom členskom štáte EÚ.

Na žiadosť vyšetrujúceho orgánu, úradu prokurátora alebo súdu Estónska advokátska komora určí advokáta na poskytnutie štátnej právnej pomoci. Vo všeobecnosti jednotlivec nemá právo si vybrať, ktorý advokát mu bude poskytovať štátnu právnu pomoc. Avšak má právo požiadať o poskytnutie štátnej právnej pomoci zo strany konkrétneho advokáta v prípade súhlasu advokáta s poskytnutím takejto pomoci. V takomto prípade meno advokáta, ktorý poskytol súhlas, sa musí priamo uviesť v žiadosti o štátnu právnu pomoc.

V konaní, kde sa zo zákona požaduje účasť právneho zástupcu, príslušná osoba nemá žiadnu povinnosť, pokiaľ ide o štátnu právnu pomoc (okrem prípadu, keď má vlastného advokáta) – úradník, ktorý vedie konanie, je povinný zabezpečiť, aby pre túto osobu bol určený advokát a táto osoba nemusí predložiť žiadosť.