Ako môžem oznámiť trestný čin?
Trestné činy sa môžu oznamovať podaním trestného oznámenia v písomnej, ústnej alebo inej forme na príslušnú prokuratúru.
Jednotlivci, ktorí podajú trestné oznámenie ústne, sú upozornení na dôsledky podania nepravdivého oznámenia. Ústne oznámenia sa zaznamenávajú. Oznámenia podané telefonicky alebo inými telekomunikačnými prostriedkami sú zaznamenané, keď je to možné, a vypracuje sa úradná správa.
Pri podávaní oznámenia sa obetiam poskytne písomné potvrdenie o prijatí oznámenia, ktoré obsahuje základné informácie o trestnom čine. Obete, ktoré nehovoria jazykom, ktorý používa príslušný orgán, alebo mu nerozumejú, môžu oznámiť trestný čin vo svojom vlastnom jazyku a poskytne sa im tlmočník alebo iná osoba, ktorá hovorí úradným jazykom aj jazykom obete a ktorá obom jazykom rozumie. Obete, ktoré nehovoria jazykom používaným príslušným orgánom ani mu nerozumejú, môžu požiadať o preloženie potvrdenia do svojho jazyka na náklady tohto orgánu.
Všetky trestné oznámenia prijaté súdmi, políciou alebo prokuratúrami mimo oblasti jurisdikcie sa bezodkladne postúpia príslušnej prokuratúre.
Prokurátor riadne zaznamená trestné oznámenie v registri trestných oznámení v čase jeho prijatia, s výnimkou prípadov, ktoré sú podľa zákona oslobodené.
Keď prokurátor iba počul o trestnom čine alebo prijal oznámenie od obete, vypracuje úradnú správu, zaznamená ju v registri rôznych prípadov trestných činov a postupuje tak, ako je stanovené zákonom.
Ak trestné oznámenie neobsahuje žiadne podrobnosti o trestnom čine, t. j. ak prokurátor nemôže identifikovať oznámený trestný čin, zaznamená ho do registra rôznych prípadov trestných činov a požiada osobu, ktorá podala oznámenie, o poskytnutie dodatočných informácií do 15 dní.
Ak osoba, ktorá podala oznámenie, ignoruje žiadosť o dodatočné informácie, prokurátor o tom vypracuje úradnú správu. Po uplynutí lehoty na predloženie dodatočných informácií musí prokurátor o tom do ôsmich dní informovať vyššieho prokurátora. Vyšší prokurátor môže nariadiť zaznamenanie trestného oznámenia v registri trestných oznámení.
Ako môžem zistiť, ako sa daný prípad rieši?
Dva mesiace po podaní trestného oznámenia alebo oznámení trestného činu môže obeť alebo poškodený zaslať prokurátorovi žiadosť o informácie o opatreniach prijatých v reakcii na oznámenie. Prokurátor musí odpovedať v primeranej lehote, najneskôr však do 30 dní od dátumu prijatia písomnej žiadosti s výnimkou prípadov, keď by takáto odpoveď poškodila konanie. Ak sa prokurátor rozhodne neposkytnúť tieto informácie, musí o tom informovať obeť/poškodeného.
Obeť zúčastňujúca sa na trestnom konaní ako poškodený má právo byť informovaná o výsledku konania.
Mám nárok na právnu pomoc (počas vyšetrovania alebo súdneho konania)? Za akých podmienok?
Okrem vyššie uvedených práv majú obete sexuálnych trestných činov a obchodovania s ľuďmi právo na bezplatnú konzultáciu s právnym poradcom a pred vypočúvaním im môže byť pridelený zástupca. Náklady na poradcu /zástupcu znáša štát.
Detské obete majú všetky vyššie uvedené práva, ako aj právo na splnomocneného zástupcu, pričom náklady na neho znáša štát.
Obete trestných činov majú právo na primárnu a sekundárnu právnu pomoc. Takáto pomoc sa poskytuje zdarma obetiam násilných trestných činov v priebehu konania, aby mohli získať náhradu za škodu/ujmu, ktorú utrpeli ako obete trestných činov.
V zákone o bezplatnej právnej pomoci sa stanovuje primárna a sekundárna právna pomoc.
Primárna právna pomoc zahŕňa všeobecné právne informácie, právne poradenstvo, podania verejným orgánom, Európskemu súdu pre ľudské práva a medzinárodným organizáciám v súlade s medzinárodnými zmluvami a vnútorným rokovacím poriadkom, zastupovanie v konaní pred verejnými orgánmi a právnu pomoc pri mimosúdnom riešení sporov.
Primárna právna pomoc môže byť poskytnutá v každej právnej záležitosti:
- ak žiadateľ nepozná alebo nie je schopný uplatniť svoje práva;
- ak žiadateľ neprijal právnu pomoc podľa samostatných predpisov;
- ak predložená žiadosť nie je zjavne neopodstatnená;
- ak je ekonomická situácia žiadateľa taká, že platba za právnu pomoc by ohrozila jeho živobytie alebo živobytie členov jeho domácnosti.
Žiadatelia žiadajúci o primárnu právnu pomoc by mali kontaktovať priamo poskytovateľa primárnej právnej pomoci.
Sekundárna právna pomoc zahŕňa právne poradenstvo, podania v konaní na ochranu práv pracovníkov voči zamestnávateľovi, podania v súdnom konaní, zastupovanie v súdnom konaní, právnu pomoc pri riešení sporov priateľskou cestou a oslobodenie od platenia právnych nákladov a súdnych poplatkov.
Sekundárnu právnu pomoc možno poskytnúť:
- ak je konanie zložité;
- ak je žiadateľ neschopný zastupovať sa;
- ak je ekonomická situácia žiadateľa taká, že platba za právnu pomoc by ohrozila jeho živobytie alebo živobytie členov jeho domácnosti;
- ak právny spor nie je prehnaný;
- ak žiadosť žiadateľa nebola v priebehu posledných šiestich mesiacov zamietnutá z dôvodu úmyselného poskytnutia nepresných informácií; a
- ak žiadateľ neprijal právnu pomoc podľa samostatných predpisov.
Sekundárna právna pomoc sa schvaľuje bez predchádzajúceho posúdenia ekonomickej situácie žiadateľa, ak je žiadateľ:
- dieťa, ktoré sa zúčastňuje na konaní vo veci výživného;
- obeťou násilného trestného činu, ktorý žiada o náhradu za škodu/ujmu, ktorú utrpel v dôsledku trestného činu;
- príjemcom výživného podľa samostatných predpisov o právach sociálneho zabezpečenia; alebo
- príjemcom príspevku na náklady na živobytie podľa zákona o právach chorvátskych nezávislých vojnových veteránov a ich rodinných príslušníkov a zákona o ochrane vojenských a civilných vojnových veteránov.
Žiadatelia, ktorí žiadajú o sekundárnu právnu pomoc, musia predložiť svoju žiadosť príslušnému úradu na osobitnom formulári.
Mám nárok na náhradu výdavkov (v súvislosti s účasťou na vyšetrovaní/súdnom konaní)? Za akých podmienok?
Obvineným, ktorí boli uznaní vinnými, súd nariadi pokryť náklady na právny spor, pokiaľ nie sú oprávnení na úplné alebo čiastočné oslobodenie.
Keď je trestné konanie pozastavené alebo keď súd oslobodí obvineného alebo zruší obvinenie, v rozhodnutí/rozsudku súdu sa musí uviesť, že náklady na trestné konanie podľa článku 145 ods. 2 bodov 1 až 5 tohto zákona, nevyhnutné náklady, ktoré vznikli obvinenému, a nevyhnutné náklady obhajcu a náklady na odmenu obhajcovi znáša štát s výnimkou prípadu, keď je zákonom stanovené inak.
Môžem podať opravný prostriedok, ak je môj prípad uzavretý ešte pred tým, ako sa dostane na súd?
Obete, ktorých trestné oznámenia boli zamietnuté, môžu sami viesť trestné stíhanie.
Ak prokurátor zistí, že neexistuje žiadny základ na stíhanie trestného činu, ktorý možno stíhať ex officio, alebo na stíhanie oznámenej osoby, musí o tom obeť informovať do ôsmich dní a musí ju poučiť o tom, že môže sama viesť stíhanie. To isté musí urobiť súd, ktorý zastavil konanie, pretože prokurátor zrušil stíhanie v iných prípadoch.
Môžem sa zúčastniť na súdnom konaní?
Podľa tohto zákona má poškodený v trestnom konaní právo:
- používať svoj materinský jazyk vrátane posunkového jazyka a požiadať o tlmočníka, ak poškodený nehovorí ani nerozumie chorvátsky, alebo o tlmočníka posunkového jazyka, ak je poškodený nepočujúci alebo hluchoslepý;
- podať súvisiacu žalobu o náhradu škody a návrhy na dočasné súdne príkazy;
- byť právne zastupovaný;
- predstaviť skutočnosti a predložiť dôkazy;
- zúčastniť sa na vypočúvaní svedkov;
- zúčastniť sa na konaní, zúčastniť sa na dokazovaní a predniesť záverečné vyhlásenie;
- požiadať o prístup k spisu týkajúcemu sa veci podľa článku 184 ods. 2 tohto zákona;
- požiadať, aby bol prokurátorom informovaný v súvislosti s opatreniami prijatými na základe jeho trestného oznámenia a predložiť sťažnosť vyššiemu prokurátorovi;
- odvolať sa;
- požiadať o obnovu predchádzajúceho stavu;
- dostať oznámenie o výsledku trestného konania.
Aká je moja oficiálna úloha v súdnom systéme? Môžem napríklad byť (alebo sa môžem rozhodnúť byť): obeťou, svedkom, poškodeným alebo súkromným žalobcom?
Obete trestných činov sú fyzické osoby, ktoré ako priamy dôsledok trestného činu utrpeli telesnú alebo duševnú ujmu, majetkovú škodu alebo závažné porušenie svojich základných práv a slobôd. Manžel, partner, životný partner, neformálny životný partner, potomok (potomkovia) alebo v prípade absencie potomkov predok (predkovia) alebo súrodenec (súrodenci) osoby, ktorej smrť je možné priamo pripísať trestnému činu, a akákoľvek osoba (osoby) priamo vyživovaná (vyživované) zosnulou osobou sa takisto považujú za obeť uvedeného trestného činu.
Poškodený je obeť trestného činu alebo fyzická osoba, ktorá utrpela ujmu v dôsledku trestného činu a zúčastňuje sa na trestnom konaní ako poškodená strana.
Postavenie strany alebo účastníka v konaní nezávisí od želania uvedenej osoby, ale od úlohy, ktorú táto osoba zohrávala v konkrétnej trestnej veci. Ktokoľvek sa môže ocitnúť v ktorejkoľvek z uvedených rolí v závislosti od okolností stanovených v predpisoch; voľba, ktorú majú, sa týka práv, ktoré si chcú uplatniť ako poškodená strana alebo obeť trestného činu.
Aké sú potom moje práva a povinnosti?
Obeť trestného činu má právo:
- na prístup k službám podpory pre obete trestných činov;
- na účinnú psychologickú a inú odbornú pomoc a podporu orgánov, organizácií a inštitúcií podporujúcich obete trestných činov v súlade so zákonom;
- na ochranu pred zastrašovaním a odvetou;
- na ochranu svojej dôstojnosti pri poskytovaní dôkazov v úlohe obete;
- byť vypočutá bez zbytočného odkladu po podaní trestného oznámenia a následne byť vypočúvaná iba v rozsahu, v akom je to absolútne nevyhnutné na účely trestného konania;
- byť sprevádzaná osobou, ktorej dôveruje, pri akýchkoľvek úkonoch, na ktorých sa zúčastňuje;
- absolvovať minimálne lekárske postupy, a to iba vtedy, ak sú absolútne nevyhnutné na účely trestného konania;
- podať návrh na stíhanie alebo podať súkromnú žalobu podľa trestného zákonníka, zúčastniť sa na trestnom konaní ako poškodený, byť informovaná o zamietnutí trestného oznámenia (článok 206 ods. 3 zákona) a o rozhodnutí prokurátora neprijať žiadne opatrenia a viesť stíhanie individuálne bez prokurátora;
- byť informovaná prokurátorom o opatreniach prijatých na základe jej oznámenia (článok 206a zákona) a predložiť sťažnosť vyššiemu prokurátorovi (článok 206b tohto zákona);
- požiadať o informácie o prepustení páchateľa z väzby alebo vyšetrovacej väzby, o úteku alebo prepustení páchateľa z väznice a o opatreniach prijatých na zaistenie ochrany obete a bezodkladne dostať takéto informácie;
- požiadať o informácie o akomkoľvek konečnom rozhodnutí o ukončení trestného konania a dostať takéto informácie;
- na iné práva stanovené zákonom.
Obeť, ktorá sa zúčastňuje na trestnom konaní ako poškodený, má právo:
- používať svoj materinský jazyk vrátane posunkového jazyka a požiadať o tlmočníka, ak poškodený nehovorí ani nerozumie chorvátsky, alebo o tlmočníka posunkového jazyka, ak je poškodený nepočujúci alebo hluchoslepý;
- podať súvisiacu žalobu o náhradu škody a návrhy na dočasné súdne príkazy;
- byť právne zastupovaný;
- predstaviť skutočnosti a predložiť dôkazy;
- zúčastniť sa na vypočúvaní svedkov;
- zúčastniť sa na konaní, zúčastniť sa na dokazovaní a predniesť záverečné vyhlásenie;
- požiadať o prístup k spisu týkajúcemu sa veci v súlade so zákonníkom;
- požiadať, aby bol prokurátorom informovaný v súvislosti s opatreniami prijatými na základe jeho trestného oznámenia a predložiť sťažnosť vyššiemu prokurátorovi;
- odvolať sa;
- požiadať o obnovu predchádzajúceho stavu;
- dostať oznámenie o výsledku trestného konania.
Okrem uvedených práv majú obete sexuálnych trestných činov a obchodovania s ľuďmi dodatočné práva uvedené v bode 12.
Ak je obeťou trestného činu dieťa, má okrem vyššie uvedených práv obete aj ďalšie práva uvedené v bode 13.
Počas štádia vyšetrovania môžu obete trestných činov, ktoré sú súkromnými žalobcami alebo poškodenými, upozorniť na všetky skutočnosti a predložiť dôkazy, ktoré sú dôležité na zistenie trestného činu, identifikáciu páchateľa(-ov) a stanovenie svojich nárokov v súvisiacej žalobe o náhradu škody.
Prokuratúra aj súd musia pred trestným konaním a v ktorejkoľvek fáze počas neho zvážiť možnosť, že obvinený môže poskytnúť náhradu škody poškodenému za akúkoľvek stratu spôsobenú trestným činom. Musia takisto informovať poškodeného o určitých právach podľa zákona (napr. právo poškodeného používať svoj materinský jazyk, právo podať súvisiacu žalobu o náhradu škody atď.).
Osoby, ktoré pravdepodobne majú informácie o trestnom čine, páchateľovi alebo iných príslušných skutočnostiach, môžu byť predvolané ako svedkovia.
O svedectvo môžu byť požiadané tieto osoby: poškodený, poškodený ako prokurátor a súkromný žalobca.
Súkromný žalobca má rovnaké práva ako prokurátor s výnimkou práv, ktoré prináležia výlučne štátnemu orgánu.
Môžem počas súdneho konania predniesť vyhlásenie alebo predložiť dôkazy? Za akých podmienok?
Poškodený v trestnom konaní má práva uvedené v bode 25.
Aké informácie mi budú poskytnuté počas súdneho konania?
Počas štádia vyšetrovania môžu obete trestných činov, ktoré sú súkromnými žalobcami alebo poškodenými, upozorniť na všetky skutočnosti a predložiť dôkazy, ktoré sú dôležité na zistenie trestného činu, identifikáciu páchateľa(-ov) a stanovenie svojich nárokov v súvisiacej žalobe o náhradu škody.
Obeť, ktorá sa zúčastňuje na trestnom konaní ako poškodený, má právo:
- požiadať, aby bola prokurátorom informovaná v súvislosti s opatreniami podniknutými na základe jej oznámenia a predložiť sťažnosť vyššiemu prokurátorovi;
- byť informovaná o tom, že trestné oznámenie bolo zamietnuté alebo že sa prokurátor rozhodol neprijať žiadne opatrenia;
- dostať oznámenie o výsledku trestného konania.
Budem môcť získať prístup k súdnym spisom?
Obeť, ktorá sa zúčastňuje na trestnom konaní ako poškodený, môže mať prístup k spisu týkajúceho sa veci.
