The Member State judicial systems are very diverse, reflecting differences in national judicial traditions.
In most Member States, there are different branches of courts. Generally, three main types of courts can be identified:
The ordinary courts usually deal with disputes in civil matters (i.e. disputes between citizens and/or businesses) and/or criminal matters. In addition, many Member States have established courts for specific matters, such as disputes between public authorities and citizens or businesses (administrative matters, etc.).
Moreover, various Member States have an institution or court to ensure that their constitution is respected. Many of these courts or institutions can be asked to verify whether a certain law or legislation is in line with the constitutional requirements. Some of them can hear individual cases, but usually only as a last resort.
Beyond the information provided in the country-specific pages (see the list of flags on the right side), you can find valuable information on the following European websites (the following list may not be exhaustive):
If you are involved in a judicial proceeding, or if you expect to be involved in one, you will need to identify the court that is competent to deal with your case or, in other words, which has jurisdiction. If you address the wrong court or if there is a dispute over the question of jurisdiction you run the risk of a considerable delay in the proceedings or even of a dismissal of your case because of a lack of jurisdiction.
If a court case has a cross-border dimension and involves, for example, parties living in different Member States, you will first have to identify in which Member State the proceedings should take place. The portal section "Going to Court " can guide you through this process.
Beyond the courts, in most Member States, the judicial system comprises other judicial authorities and institutions that exercise public authority, such as public prosecutors or in certain cases state attorneys, public notaries or bailiffs. As for private lawyers, notaries and related professions with important functions in the judicial system, please see the page on legal professions.
The public prosecutors' office or prosecution service, which is regarded as part of the judiciary in many Member States, plays an essential role in criminal proceedings. The responsibilities and status of public prosecutors vary considerably among Member States. Related information can be found by selecting a relevant Member State flag in the section on ordinary courts, and also at the following websites:
This page is maintained by the European Commission. The information on this page does not necessarily reflect the official position of the European Commission. The Commission accepts no responsibility or liability whatsoever with regard to any information or data contained or referred to in this document. Please refer to the legal notice with regard to copyright rules for European pages.
Belgický súdny systém je systém založený na tradícii občianskeho práva, ktorý zahŕňa súbor kodifikovaných pravidiel uplatňovaných a vykladaných sudcami.
Organizácia súdov v Belgicku patrí výlučne do spolkovej právomoci.
Pred samotnou prezentáciou organizácie súdnictva v Belgicku treba najskôr pripomenúť niekoľko ústavných a všeobecných zásad týkajúcich sa organizácie súdnej moci.
Ústavou sa zriadila súdna moc rovnako ako dve ostatné moci, zákonodarná a výkonná, pričom ju zabezpečujú prvostupňové a druhostupňové súdy. Prvostupňové a druhostupňové súdy tak súbežne s ostatnými ústavnými mocami predstavujú nezávislú moc.
Súdnu moc vykonávajú súdy v rámci ústavných a zákonných ustanovení. Úlohou súdnej moci je výkon súdnictva. Uplatňuje teda právo: rozhoduje v občianskoprávnych sporoch a uplatňuje trestné právo u osôb, ktoré sa dopustili trestného činu. V súdnictve sa rozlišujú súdy (sudcovia a radcovia pri súdoch) a prokuratúra.
Podľa ustanovení článkov 144 a 145 ústavy spory, ktorých predmetom sú občianske práva, spadajú výlučne do právomoci súdov a spory, ktorých predmetom sú politické práva, spadajú do právomoci súdov okrem výnimiek stanovených zákonom.
Akýkoľvek súd alebo orgán vydávajúci rozhodnutia v sporoch možno zriadiť len na základe zákona. V súlade s článkom 146 ústavy nemožno vytvoriť žiadne komisie ani mimoriadne súdy, a to pod akýmkoľvek názvom.
Súdne konania sú verejné, pokiaľ takýto verejný charakter nepredstavuje ohrozenie poriadku alebo morálky. V takom prípade to súd vyhlási prostredníctvom rozsudku (článok 148 prvý pododsek ústavy). Zásada verejne prístupných súdnych konaní okrem iného umožňuje zaručiť transparentnosť justície.
Každý rozsudok musí byť odôvodnený. Vyhlasuje sa na verejnom súdnom konaní (článok 149 ústavy). Povinnosť odôvodniť rozsudok, ktorú ukladá ústava ako aj článok 780 súdneho poriadku, znamená, že sudca musí zodpovedať na faktické aj právne argumenty vyjadrené v záveroch jednotlivých strán. Odôvodnenie musí byť úplne, jasné, presné a primerané. Povinnosť odôvodniť rozsudky rovnako ako povinnosť nezávislosti sudcu zaručuje subjektu práva ochranu pred prípadnou svojvôľou sudcu a vzhľadom na odôvodnenie mu umožňuje zvážiť, či podá opravný prostriedok na odvolacom alebo kasačnom súde.
Ako nezávislosť sudcov pri výkone ich súdnych právomocí, tak aj nezávislosť prokuratúry pri jednotlivých pátraniach a stíhaniach bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušného ministra nariadiť stíhanie a prijímať obmedzujúce usmernenia pre politiku v oblasti trestného práva vrátane usmernení týkajúcich sa politiky v oblasti pátrania a stíhania, sú zakotvené v článku 151 ods. 1 ústavy.
V zmysle odseku 4 toho istého ustanovenia sudcov zmierovacích a iných súdov, ako aj súdnych radcov menuje kráľ za podmienok a spôsobom stanovených zákonom.
Sudcovia sú menovaní doživotne. Do dôchodku odchádzajú v zákonom stanovenom veku a poberajú zákonom stanovený dôchodok. Žiaden sudca nemôže svoje miesto stratiť ani ho nemožno zbaviť funkcie inak než na základe rozsudku. Sudcu možno preložiť len prostredníctvom novej nominácie a s jeho súhlasom (článok 152 ústavy). Kráľ takisto vymenúva a odvoláva úradníkov štátneho zastupiteľstva na prvostupňových a druhostupňových súdoch (článok 153 ústavy).
Platy zamestnancov justície sú stanovené zákonom (článok 154 ústavy).
Okrem toho žiaden sudca nemôže od vlády prijať platenú funkciu, pokiaľ ju nevykonáva bezplatne a okrem prípadov nezlučiteľnosti, ktoré sú stanovené zákonom (článok 155 ústavy).
Belgicko je rozdelené do piatich veľkých súdnych zón, piatich obvodov odvolacieho súdu: Brusel, Liège, Mons, Gand a Antverpy.
Tieto obvody sú rozdelené na súdne okresy a v každom z nich je prvostupňový súd. Na celom belgickom území je 12 súdnych okresov. Bruselský súdny okres má dva prvostupňové súdy, jeden úradujúci vo flámskom jazyku a jeden vo francúzskom.
V súdnych okresoch je okrem toho 9 pracovných súdov a 9 obchodných súdov.
Okresy sa ďalej členia na súdne kantóny a v každom z nich sa nachádza zmierovací súd. Na celom belgickom území je 187 kantónov.
Každá z desiatich provincií, ako aj správny okres hlavného mesta Bruselu, má porotný súd. Porotný súd nie je stálym súdom. Zostavuje sa vždy v prípade, keď majú byť pred neho postavení obžalovaní.
Charakter a závažnosť trestného činu, charakter sporu, ako aj hodnota nároku, o ktorý ide, určuje druh súdu, na ktorý sa treba obrátiť.
V niektorých prípadoch podstata sporu určuje súd, na ktorý sa treba obrátiť. Zmierovací sudca je príslušný v susedských sporoch a prvostupňový súd vo veci rozvodu. V iných prípadoch je kritériom postavenie účastníkov konania. Väčšinu sporov medzi obchodníkmi rieši v zásade obchodný súd.
Keď je príslušný súd určený, treba stanoviť miesto, kde sa vec bude prejednávať.
V občianskoprávnych záležitostiach môže byť nárok predložený súdu, v obvode ktorého sa nachádza bydlisko odporcu, alebo súdu, v obvode ktorého vznikol záväzok alebo v obvode ktorého sa tento záväzok mal vykonať.
V trestných záležitostiach je takisto príslušný súd, v obvode ktorého došlo k trestnému činu, súd, v obvode ktorého má podozrivý prechodné bydlisko, a súd, v obvode ktorého by mohol byť nájdený. Pokiaľ ide o právnické osoby, ide o súd, v obvode ktorého sa nachádza sídlo alebo miesto podnikania tejto právnickej osoby.
Súdy sú v súdnictve zorganizované v hierarchickej štruktúre. Štruktúra súdov je takáto:
4 | KASAČNÝ SÚD | |||
3 | Odvolací súd | Odvolací pracovný súd | Porotný súd | |
2 | Prvostupňové súdy | Pracovné súdy | Obchodné súdy | |
1 | Zmierovacie súdy | Policajné súdy | ||
Rozhodnutia prvostupňových súdov sú rozsudky („jugement“). Rozhodnutia odvolacích súdov, odvolacích pracovných súdov, porotných súdov a kasačného súdu sú súdne rozhodnutia („arrêt“).
Občianske súdy riešia predovšetkým súkromné spory medzi fyzickými a právnickými osobami.
Cieľom trestných súdov je trestať pôvodcov činov postihnuteľných trestami stanovenými zákonom (trest odňatia slobody, trest povinnej práce, pokuta…).
Stáva sa, že jedna zo strán konania nesúhlasí s rozsudkom vyneseným súdom. Viacero druhov opravných prostriedkov umožňuje stranám konania alebo v niektorých prípadoch tretím osobám získať nové rozhodnutie vo veci, v ktorej už niektorý súd rozhodol. Opravné prostriedky sa delia na dve kategórie: riadne opravné prostriedky alebo mimoriadne opravné prostriedky.
Existujú dva druhy riadnych opravných prostriedkov: námietka a odvolanie.
Námietka umožňuje obžalovanému odsúdenému v neprítomnosti odvolať sa proti rozsudku. V takom prípade vec opätovne prevezme súd, ktorý vo veci rozhodol.
S výnimkou obmedzeného počtu prípadov, v ktorých to nie je možné, je odvolanie právom, ktoré môžu využiť všetky zúčastnené strany. Tak odsúdený, občiansky žalobca, navrhovateľ a žalovaný, ako aj prokuratúra, majú možnosť opätovného posúdenia konania. Odvolanie vždy skúma vyššia jurisdikcia ako tá, ktoré vyniesla prvý rozsudok.
Táto tabuľka poskytuje prehľad súdov, ktoré rozhodujú vo veci odvolania, a to v závislosti od inštancie, ktorá vyniesla rozsudok, voči ktorému sa podáva odvolanie:
Rozsudok | Odvolanie | |
Zmierovací sudca | – občianskoprávne záležitosti | Prvostupňový súd (občianska sekcia) |
– obchodné záležitosti | Obchodný súd | |
Policajný súd | – trestné záležitosti | Prvostupňový súd (priestupkový súd) |
– občianskoprávne záležitosti | Prvostupňový súd (občiansky súd) | |
Pracovný súd | Odvolací pracovný súd | |
Prvostupňový súd | Odvolací súd | |
Obchodný súd | Odvolací súd |
V odvolacom konaní sudcovia (prvostupňových súdov) alebo radcovia (druhostupňových súdov) druhý a posledný krát rozhodujú o podstate sporu a vynesú konečné rozhodnutie. Strany v konaní však ešte majú možnosť kasácie.
Okrem týchto riadnych opravných prostriedkov totiž existujú aj „mimoriadne“ opravné prostriedky, pričom hlavným takýmto prostriedkom je kasácia. Tento opravný prostriedok na kasačnom súde nepredstavuje tretiu inštanciu alebo tretí stupeň súdnej moci. Kasačný súd neskúma skutkovú podstatu prípadu, ktorý mu bol predložený, ale kontroluje dodržiavanie právnych aspektov.
Okrem uvedených súdov existujú v Belgicku ďalšie dve jurisdikcie. Vykonávajú úlohu kontroly: štátna rada a ústavný súd. Štátna rada je vysoký správny súd a kontroluje štátnu správu. Koná, keď sa občan domnieva, že štátna správa porušila zákon. Úlohou ústavného súdu je ubezpečiť sa, že zákony, nariadenia a vyhlášky sú v súlade s ústavou a dozerať na správne rozdelenie právomocí medzi verejnými orgánmi v Belgicku.
Portál Pouvoir judiciaire de Belgique – Súdna moc Belgicka – poskytuje okrem iného prístup k judikatúre, belgickým právnym predpisom a k belgickému úradnému vestníku Moniteur belge.
Áno, prístup do databáz je bezplatný.
Service Public Fédéral Justice (Ministerstvo spravodlivosti)
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Súdnictvo v Bulharsku je založené na trojstupňovom systéme súdov. Súdy sú štátnymi orgánmi, ktoré rozhodujú v občianskych, trestných a správnych veciach.
V Bulharsku existujú tieto súdy:
Organizácia a činnosti bulharských súdov sú upravené zákonom o justičnom systéme, v ktorom je stanovená štruktúra a zásady týkajúce sa fungovania justičných orgánov a ktorým sa riadi ich vzájomná súčinnosť, ako aj ich súčinnosť so zákonodarnými a výkonnými orgánmi.
Podľa zákona o justičnom systéme uverejneného v štátnom vestníku č. 64/2007 je najvyšším správnym orgánom Najvyššia justičná rada, ktorá je zodpovedná za riadenie justície a zabezpečenie jej nezávislosti. Určuje zloženie a organizáciu justície a riadi jej záležitosti bez toho, aby tým zasahovala do nezávislosti príslušných orgánov.
Najvyššia justičná rada určuje počet súdnych okresov a sídla okresných, krajských, správnych a odvolacích súdov na základe návrhu ministra spravodlivosti a v prípade vojenských súdov v koordinácii s ministrom obrany.
Miestna príslušnosť okresných, krajských, správnych, vojenských a odvolacích súdov sa nemusí nevyhnutne zhodovať so správnym rozdelením krajiny.
Okresné súdy – okresné súdy sú hlavnými súdmi pre skúmanie prípadov na prvom stupni. Proti ich rozhodnutiam sa možno odvolať na príslušnom krajskom súde.
Krajské súdy – krajské súdy fungujú ako súdy prvého a druhého stupňa. Ako súdy prvého stupňa sa zaoberajú presne určenou kategóriou prípadov, ktoré súvisia so značnými sumami alebo majú významný spoločenský význam. Ako súdy druhého stupňa (odvolacie) preskúmavajú rozhodnutia prijaté okresnými súdmi.
Správne súdy – správne súdy disponujú právomocou nad všetkými postupmi, ktorých cieľom je: vydanie, zmena, zrušenie alebo anulácia správnych aktov; vyhlásenie neplatnosti dohody, na ktorú sa vzťahuje správny poriadok; náprava neoprávnených postupov alebo opomenutí správnych orgánov; ochrana proti nezákonnému nútenému výkonu; náprava škody spôsobenej nezákonným postupom, opatreniami alebo opomenutiami zo strany správnych orgánov a ich zamestnancov; náprava škody spôsobenej núteným výkonom; anulácia, zrušenie platnosti alebo revokovanie rozsudkov vydaných správnymi súdmi; vyhlásenie nepravosti správneho aktu, na ktorý sa vzťahuje správny poriadok.
Ktokoľvek môže podať návrh na určenie existencie alebo neexistencie správneho práva alebo právneho vzťahu, ak koná vo vlastnom záujme a neexistuje žiadna možnosť iného opravného prostriedku.
Prípady prešetruje správny súd, v rámci ktorého geografickej príslušnosti sa nachádza sídlo orgánu, ktorý vydal napadnutý správny akt. Ak je dané sídlo v zahraničí, prípady sa postupujú správnemu súdu v Sofii.
Správne akty, ktorými sa priamo vykonáva bulharská zahraničná, obranná alebo bezpečnostná politika, nepodliehajú súdnym odvolaniam, ak nie je právnym predpisom stanovené inak.
Ostatné špecializované súdy
Vojenské súdy prešetrujú ako súdy prvého stupňa trestnoprávne prípady týkajúce sa obvinení z trestných činov spáchaných generálmi, dôstojníkmi, poddôstojníkmi a radovými vojakmi bulharskej armády a civilnými zamestnancami ministerstva obrany, ako aj zamestnancami iných ministerstiev alebo agentúr v rámci štruktúr podliehajúcich ministrovi obrany, zamestnancami národnej bezpečnostnej agentúry a národnej spravodajskej služby pri výkone povinností alebo v súvislosti s ním. Pre takéto prípady je súdom druhého stupňa vojenský odvolací súd. Jurisdikciu vojenských súdov stanovuje Trestný poriadok. Tieto súdy majú rovnaké právne postavenie ako krajské súdy.
Existuje len jeden Vojenský odvolací súd, ktorý preskúmava odvolania a námietky podané voči rozhodnutiam prijatým vojenskými súdmi v celej krajine.
Odvolacie súdy posudzujú odvolania a námietky podané voči rozsudkom súdov prvého stupňa (krajských súdov) v rámci ich miestnej príslušnosti.
Špecializovaný trestný súd, ktorý má sídlo v Sofii, je na rovnakom stupni ako krajský súd. Jeho jurisdikciu stanovujú právne predpisy. Trestné činy patriace do jurisdikcie Špecializovaného trestného súdu – v prvom rade tie, ktoré boli spáchané organizovanými kriminálnymi skupinami alebo na ich objednávku – sú podrobne uvedené v článku 411a Trestného poriadku.
Špecializovaný odvolací trestný súd posudzuje odvolania a námietky podané voči rozhodnutiam prijatým Špecializovaným trestným súdom.
Najvyšší kasačný súd je najvyššou súdnou inštanciou v trestnoprávnych a občianskoprávnych prípadoch. Do jeho jurisdikcie patrí celé územie Bulharskej republiky. Vykonáva najvyšší súdny dohľad nad správnym a jednotným uplatňovaním právnych predpisov všetkými súdmi. Jeho sídlo je v Sofii.
Najvyšší správny súd vykonáva najvyšší súdny dohľad nad správnym a jednotným uplatňovaním právnych predpisov správnymi súdmi.
Najvyšší správny súd sa zaoberá sťažnosťami a námietkami voči aktom Rady ministrov, predsedu vlády, podpredsedu vlády, ministrov, vedúcich iných inštitúcií priamo podriadených Rade ministrov, aktom Najvyššej justičnej rady, Bulharskej národnej banky, okresných guvernérov a iným aktom vydaným na základe zákona; rozhoduje v prípadoch týkajúcich sa spochybnenia zákonnosti štatutárnych nástrojov sekundárnych právnych predpisov; ako kasačná inštancia preskúmava súdne akty, rozhoduje v správnych veciach a preskúmava žiadosti o revokáciu konečných súdnych rozhodnutí v správnych veciach.
Rozhodcovský súd Bulharskej obchodnej a priemyselnej komory
Rozhodcovský súd urovnáva občianskoprávne spory a spory týkajúce sa interpretácie medzier v zmluvách alebo prispôsobenia zmlúv novým okolnostiam bez ohľadu na to, či len jedna zo strán alebo obe strany majú sídlo resp. pobyt v Bulharskej republike.
Ústavný súd Bulharskej republiky
Bulharský Ústavný súd pôsobí ako garant nezvratnosti demokratických procesov v Bulharsku, ktorých uskutočňovanie je hlavným cieľom Ústavy. Tento súd nie je súčasťou justičného systému; ide o nezávislý orgán, ktorého právomoci vyplývajú priamo z Ústavy a ktorého činnosť sa riadi osobitným právnym predpisom. Rozhodnutia súdu týkajúce sa okrem iného ochrany ľudských práv a právnych záujmov občanov, rozdelenia právomocí, nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva, slobodného podnikania, nezávislosti médií, zákazu cenzúry a ústavnosti Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín si získali značné verejné a medzinárodné uznanie.
Právna databáza
Každý súd v Bulharsku spravuje webovú stránku, na ktorej poskytuje informácie o štruktúre súdu a jeho činnostiach, ako aj o minulých a súčasných prípadoch.
Na webovej stránke Najvyššej justičnej rady je uvedený podrobný zoznam súdov v Bulharsku spolu s ich adresami a webovými stránkami (len v bulharskom jazyku).
Hlavné webové stránky súdov:
Elektronické právne databázy:
Iné užitočné webové stránky poskytujúce právne informácie
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Súdny systém Českej republiky tvorí Ústavný súd Českej republiky a sústava tzv. všeobecných súdov.
Sústavu všeobecných súdov tvorí Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, vrchné súdy, krajské súdy a okresné súdy.
Ústredným orgánom štátnej správy súdov je Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky.
Ministerstvo spravodlivosti vykonáva štátnu správu vrchných, krajských a okresných súdov v rozsahu stanovenom zákonom č. 6/2002 Zb. o súdoch a sudcoch, buď priamo alebo prostredníctvom predsedov týchto súdov, štátnu správu okresných súdov môže vykonávať aj prostredníctvom predsedov krajských súdov.
Niektoré úkony ústrednej štátnej správy vykonáva predseda Najvyššieho súdu Českej republiky (príp. jeho podpredseda) a predseda Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (príp. jeho podpredseda).
Orgány štátnej správy súdov vykonávajú štátnu správu súdov s prihliadnutím na vyjadrenie príslušných sudcovských rád, ktoré sú zriadené na Najvyššom súde Českej republiky, na Najvyššom správnom súde Českej republiky, na vrchných súdoch, krajských súdoch a na väčších okresných súdoch.
Niektoré správne činnosti vykonáva riaditeľ správy súdov, ktorý je podriadený predsedovi súdu.
Sústavu všeobecných súdov tvoria štyri organizačné články:
Česká republika má dvojinštančný systém, ktorý je určujúci pre hierarchické usporiadanie v rámci opravného systému. Z tohto hľadiska je hierarchický pomer medzi súdmi čo do stupňa súdnej sústavy, na ktorom sa príslušný článok súdnej sústavy nachádza, trojstupňový.
Bližšie informácie sú uvedené v oddiele, ktorý sa zaoberá všeobecným súdnictvom v Českej republike.
Podľa zákona č. 6/2002 Zb. o súdoch a sudcoch:
Okresné súdy
a) rozhodujú ako súdy prvého stupňa, pokiaľ zákony o konaní pred súdmi nestanovujú inak,
b) rozhodujú v ďalších zákonom stanovených prípadoch.
Krajské súdy
a) rozhodujú v prípadoch stanovených zákonmi o konaní pred súdmi ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali na prvom stupni okresné súdy patriace do ich obvodu,
b) rozhodujú v prípadoch stanovených zákonmi o konaní pred súdmi ako súdy prvého stupňa,
c) rozhodujú vo veciach správneho súdnictva v prípadoch stanovených zákonom,
b) rozhodujú v ďalších zákonom stanovených prípadoch.
Vrchné súdy
a) rozhodujú v prípadoch stanovených zákonmi o konaní pred súdmi ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali na prvom stupni krajské súdy patriace do ich obvodu,
b) rozhodujú v ďalších zákonom stanovených prípadoch.
Najvyšší súd Českej republiky
Najvyšší súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach patriacich do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní zaisťuje jednotu a zákonnosť rozhodovania tým, že
a) rozhoduje o mimoriadnych prostriedkoch nápravy v prípadoch stanovených zákonmi o konaní pred súdmi,
b) rozhoduje v iných prípadoch stanovených osobitným právnym predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovil súhlas parlament, ktorou je Česká republika viazaná a ktorá bola vyhlásená.
Najvyšší súd ďalej rozhoduje
b) o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutí súdov cudzích krajín, ak to vyžaduje osobitný právny predpis alebo medzinárodná zmluvy, s ktorou vyslovil súhlas parlament, ktorou je Česká republika viazaná a ktorá bola vyhlásená,
b) v ďalších prípadoch stanovených osobitným právnym predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovil súhlas parlament, ktorou je Česká republika viazaná a ktorá bola vyhlásená.
Najvyšší súd sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia súdov v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní a na ich základe v záujme jednotného rozhodovania súdov zaujíma stanoviská k rozhodovacej činnosti súdov vo veciach určitého druhu.
Podľa zákona č. 150/2002 Zb. – súdny správny poriadok:
Najvyšší správny súd Českej republiky
Najvyšší správny súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach patriacich do právomoci súdov v správnom súdnictve zaisťuje jednotu a zákonnosť rozhodovania tým, že rozhoduje o kasačných sťažnostiach v prípadoch stanovených týmto zákonom, a ďalej rozhoduje v ďalších prípadoch stanovených týmto alebo osobitným zákonom.
Najvyšší správny súd sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia súdov v správnom súdnictve a na ich základe v záujme jednotného rozhodovania súdov zaujíma stanoviská k rozhodovacej činnosti súdov vo veciach určitého druhu.
V záujme zákonného a jednotného rozhodovania správnych orgánov sa Najvyšší správny súd v prípadoch a postupom podľa tohto zákona môže pri svojej rozhodovacej činnosti uzniesť na zásadnom uznesení.
Obidva internetové portály sú prístupné bezplatne.
Stručný opis obsahu
Internetový portál Justice obsahuje informácie o ministerstve spravodlivosti, jednotlivých súdoch, štátnom zastupiteľstve, ako aj ich kontaktné údaje.
Na úradnom portáli vlády sú k dispozícii právne predpisy Českej republiky vyhlásené v Zbierke zákonov.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti sa uvádza prehľad súdneho systému v Dánsku.
Dánsky systém súdnictva tvorí:
Súdy spravuje dánska správa súdov. Bola zriadená ako nezávislá inštitúcia 1. júla 1999. Tento orgán zabezpečuje riadnu a primeranú správu finančných prostriedkov, zamestnancov, budov a IT súdov a Rady pre povolenie odvolaní.
Dánsku správu súdov riadi rada guvernérov a riaditeľ. Dánska správa súdov patrí pod ministerstvo spravodlivosti, ale minister nemá žiadne právomoci na vydávanie pokynov a nemôže meniť rozhodnutia dánskej správy súdov.
Rada guvernérov je najvyšší výkonný orgán a všeobecne zodpovedný za činnosť dánskej správy súdov. Riaditeľ, ktorého rada guvernérov menuje a odvoláva, je zodpovedný za každodennú riadiacu činnosť. Riaditeľ nemusí mať právnické vzdelanie.
Zákon o dánskej správe súdov stanovuje zloženie rady guvernérov dánskej správy súdov. Rada guvernérov má 11 členov, ôsmi sú zástupcami súdov, jeden je právny zástupca a dvaja majú osobitné znalosti manažérskeho a sociálneho prostredia.
Právne databázy
V prípade záujmu o ďalšie informácie priebežne nahliadnite do aktualizovaného prehľadu a opisu dánskeho systému súdnictva.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Vzhľadom na spolkový zákon Nemeckej spolkovej republiky je aj súdny systém štruktúrovaný na spolkovej úrovni. Jurisdikciu vykonávajú spolkové súdy a súdy 16 spolkových krajín (Länder). Za vykonávanie spravodlivosti sú zodpovedné spolkové krajiny.
Nemecký súdny systém je rozdelený do piatich nezávislých špecializovaných sekcií alebo jurisdikcií:
Okrem týchto špecializovaných jurisdikcií existuje aj ústavná jurisdikcia, ktorá pozostáva zo spolkového ústavného súdu a ústavných súdov spolkových krajín.
Prehľad štruktúry súdov nájdete na webovej stránke nemeckého spolkového ministerstva spravodlivosti.
Súdy spolkových krajín vo všeobecnosti spravujú spolkové ministerstvá spravodlivosti. Na spolkovej úrovni je spolkový minister spravodlivosti zodpovedný za spolkový súdny dvor, spolkový správny súd a spolkový finančný súd. Spolkové ministerstvo práce a sociálnych vecí je zodpovedné za spolkový pracovný súd a spolkový sociálny súd.
Príslušné ministerstvá spravujú aj potrebné rozpočtové zdroje. Jedinou výnimkou je spolkový ústavný súd, ktorý získal organizačnú autonómiu ako nezávislý ústavný orgán. Predkladá svoj vlastný súdny rozpočet na schválenie.
V Nemecku je štruktúra súdov rozdelená medzi poriadkovú jurisdikciu a špecializované súdy. Poriadková jurisdikcia pozostáva z občianskoprávnej a trestnej jurisdikcie. Medzi špecializované súdy patria správne súdy, finančné súdy, pracovné súdy a sociálne súdy. Okrem toho existuje aj ústavná jurisdikcia, ktorá pozostáva zo Spolkového ústavného súdu a ústavných súdov spolkových krajín.
Prejdite na hierarchiu súdov (prehľad), ktorú zabezpečuje spolkové ministerstvo spravodlivosti.
Webová stránka nemeckého spolkového ministerstva spravodlivosti
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti nájdete prehľad sústavy súdov v Estónsku.
Podľa estónskej ústavy patrí súdna moc výhradne nezávislým súdom. Súdy musia vykonávať spravodlivosť v súlade s ústavou a ďalšími právnymi aktmi. Podľa ústavy má estónsky súdny systém výlučnú právomoc na výkon spravodlivosti. Súdna moc je pri výkone svojich povinností oddelená od výkonnej aj zákonodarnej moci.
Správu prvostupňových a druhostupňových súdov má na starosti ministerstvo spravodlivosti a rada pre správu súdov. Rada pre správu súdov je poradným orgánom vytvoreným na správu sústavy súdov a jej činnosť riadi predseda najvyššieho súdu. Súdy prvého a druhého stupňa sú financované z verejných zdrojov (z rozpočtu ministerstva spravodlivosti). Najvyšší súd sám zodpovedá za svoju správu a disponuje vlastným rozpočtom.
Rada pre správu súdov sa skladá z:
Ďalšie informácie o rade pre správu súdov môžete nájsť tu.
Estónsky súdny systém pozostáva z troch stupňov:
Miestne súdy, ktoré fungujú ako všeobecné súdy, rozhodujú občianskoprávne veci, trestné veci a priestupky. Správne súdy rozhodujú tie správne veci, ktoré podľa zákona spadajú do ich pôsobnosti. Oblastné súdy sú druhostupňovými súdmi, ktoré rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam miestnych a správnych súdov. Najvyšší súd je vrcholným článkom súdnej sústavy, ktorý rozhoduje o kasačných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam oblastných súdov. V pôsobnosti najvyššieho súdu je aj preskúmanie súladu s ústavou.
Všeobecné informácie o estónskom právnom systéme nájdete na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti.
Všeobecné informácie o estónskom právnom systéme nájdete na webovej lokalite súdov.
Prístup k informáciám o estónskom právnom a súdnom systéme je bezplatný.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Súdna služba(Courts Service), ktorá je nezávislou právnickou osobou, ktorá vznikla v novembri 1999 a bola vládou zriadená podľa zákona o súdnej službe z roku 1998 (Courts Service Act), má tieto zákonné povinnosti:
a) spravovať súdy;
b) poskytovať podporné služby sudcom;
c) poskytovať verejnosti informácie o súdnom systéme;
d) obstarávať, spravovať a udržiavať budovy súdov a
e) zabezpečovať technickú vybavenosť pre používateľov súdov.
V ústave Írska sa stanovuje, že spravodlivosť sa vykonáva na súdoch zriadených zákonom sudcami, ktorých menuje prezident na návrh vlády; sudcovia na všetkých súdoch sú podľa ústavy pri výkone svojich súdnych funkcií úplne nezávislí. Sudca nemôže byť z funkcie odvolaný s výnimkou stanovených prípadov správania v rozpore s právom alebo pracovnej nespôsobilosti a len na základe uznesenia v oboch komorách parlamentu (Oireachtas).
Ústava načrtáva štruktúru systému súdov, ktorú tvoria konečný odvolací súd, teda Najvyšší súd (Supreme Court), a súdy prvej inštancie, medzi ktoré patrí Vyšší súd (High Court) s neobmedzenou jurisdikciou v trestných a občianskoprávnych veciach a súdy s obmedzenou jurisdikciou, t. j. obvodný súd (Circuit Court) a okresný súd (District Court), ktoré sú organizované na regionálnej báze.
V súvislosti s trestnými procesmi článok 38 uvádza, že „nikto nesmie byť súdený na základe žiadneho obvinenia z trestného činu iným spôsobom ako v riadnom zákonnom procese“. Menej závažné trestné činy sa prejednávajú na súdoch v skrátenom konaní, zatiaľ čo osoba obvinená zo závažnejšieho trestného činu nemôže byť súdená bez prítomnosti poroty. Ústava tiež ustanovuje zriadenie špeciálnych súdov s cieľom zabezpečiť účinný výkon spravodlivosti vtedy, ak by na to právomoc všeobecných súdov nestačila.
Súdne pojednávania sú verejné s výnimkou tých, pri ktorých je nápis „in camera“, čo znamená, že tento prípad je prejednávaný s vylúčením verejnosti.
Najvyšší súd | Vyšší súd |
(so sídlom v Dubline) | (so sídlom v Dubline) |
Obvodný súd | Okresný súd |
(so sídlom v každom z 26 miest jednotlivých grófstiev) | (so sídlom v 24 okresoch) |
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti nájdete prehľad sústavy súdov v Grécku.
Organizácia súdnictva – justičný systém
Spravodlivosť je v Grécku jednou z trochu funkcií štátu. Podľa zásady deľby moci je súdnictvo nezávislé od zákonodarných a výkonných orgánov.
Súdy v Grécku sú rozdelené do týchto hlavných kategórií:
Súdy spravujú súdni úradníci a podľa potreby najmä predseda Súdneho dvora alebo trojčlenná rada súdu.
Prvostupňový správny súd v Aténach
Úrad generálneho prokurátora na prvostupňovom súde v Aténach
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Z hľadiska súčasných právnych systémov predstavuje španielsky systém takzvaný kontinentálny model.
Základnými vlastnosťami tohto modelu sú:
V španielskej ústave z roku 1978 sa uvádza, že Španielsko je sociálny a demokratický štát, v ktorom sa uplatňujú zásady právneho štátu a ktorý presadzuje slobodu, spravodlivosť, rovnosť a politický pluralizmus ako základné hodnoty svojho právneho systému.
Ústava je založená na nerozlučnej jednote španielskeho národa, spoločnej a nedeliteľnej vlasti všetkých Španielov. Uznáva a zaručuje sa v nej právo na samosprávu národností a regiónov, z ktorých sa skladá, a na solidaritu medzi nimi.
Hlava VI ústavy sa týka súdnictva, pričom v článku 117 sa uvádza, že zásada jednoty súdnej moci je základom organizácie a fungovania súdov.
Všetky tieto zásady formujú organizáciu súdov v Španielsku a podmieňujú existenciu jednotného súdnictva, ktoré tvoria všeobecné súdy.
Existujú početné súdy, ktoré si medzi sebou delia prácu podľa kritérií na určenie právomocí (podľa predmetu, sumy, osoby, funkcie alebo regiónu), keďže jednota súdnej moci nevylučuje existenciu rôznych súdov s rôznymi oblasťami právomocí.
Činnosť všeobecných súdov upravuje organický zákon o súdnej moci ustanovený v článku 122 ústavy z roku 1978.
Je nutné rozlišovať medzi troma základnými aspektmi:
Územný aspekt
V súlade s dôvodovou správou k ústavnému zákonu 6/1985 z 1. júla 1985 o súdnej moci je štát na súdne účely územne rozdelený na obce, okresy (partidos), provincie a autonómne oblasti, v ktorých majú právomoci zmierovacie súdy (Juzgados de Paz), súdy prvého stupňa pre predbežné vyšetrovanie (Juzgados de Primera Instancia e Instrucción), správne súdy (Juzgados de lo Contencioso-Administrativo), pracovné tribunály (Juzgado de lo Social), súdy dohliadajúce na výkon trestu (Juzgados de Vigilancia Penitenciaria) a súdy pre mladistvých (Juzgados de Menores), provinčné súdy (Audiencias Provinciales) a vrchné súdy autonómnych oblastí (Tribunales Superiores de Justicia). Celoštátne právomoci majú národný trestný a správny súd (Audiencia Nacional), najvyšší súd (Tribunal Supremo), ústredné súdy pre predbežné vyšetrovanie (Juzgados Centrales de Instrucción) a ústredné správne súdy (Juzgados Centrales de lo Contencioso-administrativo).
Samosudca alebo senát
Samosudca pôsobí na všetkých súdoch s výnimkou najvyššieho súdu, národného trestného a správneho súdu, vrchných súdov autonómnych oblastí a provinčných súdov.
Najvyšší súd sa skladá z predsedu, predsedov jednotlivých komôr (presidentes de sala) a sudcov (magistrados) určených zákonom pre každú z komôr. Existuje päť komôr: občianska, trestná, správna, pracovná a vojenská.
Národný trestný a správny súd (Audiencia Nacional) sa skladá z predsedu, predsedov jednotlivých komôr a sudcov určených zákonom pre každú z komôr (odvolacia, trestná, správna a pracovná).
Vrchné súdy autonómnych oblastí (Tribunales Superiores de Justicia) tvoria štyri komory (občianska, trestná, správna a pracovná). Skladajú sa z predsedu, ktorý je zároveň predsedom občianskej a trestnej komory, predsedov komôr a sudcov určených zákonom pre každú z komôr.
Provinčné súdy (Audiencias Provinciales) sa skladajú z jedného predsedu a dvoch alebo viacerých sudcov. Zaoberajú sa občianskoprávnymi a trestnoprávnymi vecami. Niektoré sekcie môžu mať rovnaké zloženie.
Súdny úrad
Ústavný zákon o súdnej moci vymedzuje súdny úrad (Oficina Judicial) ako správnu organizáciu, ktorá podporuje prácu sudcov a súdov.
Jeho úlohou je zvyšovať efektívnosť, účinnosť a transparentnosť súdnych konaní, zjednodušovať riešenie prípadov a podporovať spoluprácu a koordináciu medzi rôznymi orgánmi. Tento úrad bol teda zriadený v snahe zaistiť kvalitnú verejnú službu, ktorá je blízko k ľuďom, je v súlade s ústavnými hodnotami a uspokojuje skutočné potreby občanov.
Ide o nový organizačný model, ktorým sa zavádzajú moderné metódy riadenia založené na kombinácii rôznych správnych jednotiek: jednotiek, ktoré poskytujú priamu podporu pre súdne konania a zodpovedajú niekdajším súdom (juzgados), pričom pomáhajú sudcom v ich sudcovských povinnostiach, a spoločných procesných služieb vedených súdnymi úradníkmi (Secretarios Judiciales)rozhodujúcich o všetkých úlohách, ktoré nie sú vyslovene súdne, ako je prijímanie písomností, správa predvolaní, vymáhanie rozhodnutí, mimosúdne konania, predkladanie návrhov na súdne konania, oznámenia stranám, odstraňovanie procesných nedostatkov atď., a tieto úlohy aj vykonávajú.
Existujú tri druhy spoločných procesných služieb:
V novembri 2010 sa nový organizačný model zaviedol v mestách Burgos a Murcia. Vo februári 2011 sa zriadil súdny úrad v mestách Cáceres a Ciudad Real a v júni 2011 v mestách León, Cuenca a Mérida. V roku 2013 bude zriadený aj v Ceute a Melille. Tento model funguje spolu s bývalým modelom súdnej správy (juzgados a tribunals), ktorý sa používa všade inde v Španielsku.
Právomoci
Okrem územného aspektu sa veci alebo otázky, ktoré sa môžu dostať pred súd, líšia aj svojim charakterom a riešia sa preto v rámci štyroch súdnych systémov :
Občianske súdy: riešia spory, ktoré nie sú výslovne pridelené súdom iného druhu. Možno ich teda opísať ako všeobecné súdy.
Trestné súdy: trestnoprávne veci a konania sa musia riešiť v rámci trestného systému. V španielskom práve však možno súčasne s trestným oznámením podať aj civilnú žalobu vyplývajúcu z trestného činu. V takom prípade trestný súd stanoví primeranú náhradu škôd, ktorá sa má vyplatiť ako náhrada straty spôsobenej trestným činom alebo priestupkom.
Správne súdy: skúmajú zákonnosť postupov orgánov verejnej moci a finančné nároky vznesené proti nim.
Pracovné tribunály: zaoberajú sa nárokmi podľa pracovného práva v rámci jednotlivých sporov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi vyplývajúcich z pracovnej zmluvy aj v rámci kolektívneho vyjednávania, ako aj nárokmi v oblasti sociálneho zabezpečenia alebo nárokmi voči štátu, ak štát nesie zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov.
Okrem týchto štyroch súdnych systémov pôsobia v Španielsku aj vojenské súdy.
Vojenské súdy predstavujú výnimku zo zásady jednoty súdnej moci.
Ďalšie informácie nájdete v prehľade informácií o všeobecných súdoch v Španielsku.
V Španielsku neexistuje systém mimoriadnych súdov. V rámci uvedených súdnych systémov však boli vytvorené špecializované súdy, ktoré rozhodujú o osobitných otázkach, napríklad súdy zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách, súdy dohliadajúce na výkon trestu a súdy pre mladistvých. Sú to všeobecné súdy, ale špecializujú sa na konkrétne oblasti. Ďalšie informácie nájdete v informačnom prehľade o špecializovaných súdoch v Španielsku.
Na základe systému odvolaní vznikla hierarchická štruktúra súdov v rámci systému odvolaní.
Ak sa chcete dozvedieť, aké možnosti odvolania existujú a na ktorom súde sa má podať odvolanie, musíte zistiť, čo španielsky právny systém hovorí o právomociach jednotlivých súdov. Ďalšie informácie nájdete v informačnom prehľade o všeobecných súdoch v Španielsku.
Áno, prístup je bezplatný.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti nájdete prehľad organizácie súdov.
1. Prvý stupeň:
Súdy pre občianskoprávne veci
Trestné súdy
2. Druhý stupeň: odvolacie súdy (Cours d’Appel)
3. Kasačný súd (Cour de cassation)
1. Prvý stupeň
2. Druhý stupeň
3. Štátna rada (Conseil d’Etat)
Podrobnejšie informácie nájdete na webovom sídle Štátnej rady.
Právne databázy sú vo Francúzsku prístupné na internete ako verejná služba. Webové sídlo Légifrance tak obsahuje:
Prístup do týchto databáz je bezplatný.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V ústave Chorvátskej republiky sa stanovuje, že verejná moc je v Chorvátsku organizovaná podľa zásady tripartitného oddelenia právomocí, pričom zákonodarnú moc má chorvátsky parlament, výkonnú moc vláda Chorvátskej republiky a súdnu moc súdy Chorvátskej republiky; tieto zložky moci navzájom spolupracujú a kontrolujú sa, pričom si pri svojej činnosti a rozhodovaní zachovávajú nezávislosť od ostatných zložiek moci. Súdy ako vykonávatelia súdnej moci vykonávajú spravodlivosť v súlade s ústavou, so zákonmi, s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Chorvátska republika podpísala a ratifikovala. Sudcovská funkcia je zverená sudcom menovaným Štátnou súdnou radou. Pri vykonávaní sudcovskej funkcie musia byť sudcovia nezávislí a autonómni a v súlade so zákonom majú imunitu. Sudcovská funkcia je trvalá a sudca nesmie vykonávať žiadnu inú funkciu.
Súdny (justičný) systém Chorvátskej republiky sa skladá zo súdnictva (súdy), autonómnych a nezávislých justičných orgánov (prokuratúry), výkonných orgánov (ministerstvo spravodlivosti), autonómnych a nezávislých orgánov (Štátna súdna rada a Rada prokurátorov), autonómnej a nezávislej služby (právnické povolanie), autonómnej a nezávislej verejnej služby (notári) a verejnej inštitúcie (Justičná akadémia).
Úlohou ministerstva spravodlivosti je chrániť základné hodnoty právneho poriadku, zabezpečovať podmienky pre jeho riadne fungovanie a ďalší rozvoj súdneho systému.
Ministerstvo spravodlivosti vykonáva:
s právom vlastníctva, majetkovými vecami týkajúcimi sa vyvlastnenia a iných obmedzení vlastníctva, majetkovými vecami týkajúcimi sa výstavby, poľnohospodárskej a lesnej pôdy, sceľovania pozemkov, predaja a nákupu pozemkov a budov a poľnohospodárskych činností, ktoré nepatria do právomoci iných vládnych orgánov, majetkom cudzích štátnych príslušníkov, náhradou za majetok skonfiškovaný počas vlády komunistov v Juhoslávii, ktorá nepatrí do právomoci iných vládnych orgánov, a následníctvom týkajúcim sa majetku, práv a záväzkov bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie,
V zákone o súdoch (Zakon o sudovima) sa upravuje organizácia, právomoci a jurisdikcia súdov.
V Chorvátskej republike súdnu moc vykonávajú súdy ako samostatné orgány štátnej moci. Svoju moc vykonávajú autonómne a nezávisle v rámci rozsahu pôsobnosti a právomoci predpísaných v zákone.
Súdy rozhodujú na základe Ústavy Chorvátskej republiky, medzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Chorvátskej republiky, zákonov a iných predpisov, ktoré boli prijaté v súlade s Ústavou Chorvátskej republiky, medzinárodnými zmluvami alebo zákonmi.
Súdy rozhodujú vo veciach týkajúcich sa základných ľudských práv a povinností, práv a povinností Chorvátskej republiky a miestnych a regionálnych samospráv a práv a povinností iných právnických osôb; ukladajú sankcie a iné opatrenia proti páchateľom trestných činov, priestupkov a prečinov stanovených v zákonoch a iných predpisoch; skúmajú zákonnosť všeobecných a individuálnych aktov orgánov verejnej správy; rozhodujú v sporoch týkajúcich sa osobných vzťahov medzi občanmi a pracovnoprávnych, obchodných, majetkových a iných občianskoprávnych vecí a rozhodujú o iných právnych veciach stanovených v zákone. Súdy vykonávajú spravodlivosť v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami, so zákonmi a s inými platnými zdrojmi práva.
Súdnu moc v Chorvátskej republike vykonávajú všeobecné a špecializované súdy a Najvyšší súd Chorvátskej republiky (Vrhovni sud Republike Hrvatske), ktorý je súdom najvyššej úrovne v Chorvátskej republike.
Všeobecné súdy sú súdy, ktoré sa zaoberajú záležitosťami, ktoré nepatria do právomoci žiadneho špecializovaného súdu. Patria medzi ne obecné súdy (općinski sudovi) a župné súdy (županijski sudovi).
Špecializované súdy sú súdy, ktoré sa zaoberajú záležitosťami, ktoré na základe zákona patria do ich právomoci. Patria medzi ne obchodné súdy (trgovački sudovi), správne súdy (upravni sudovi), priestupkové súdy (prekršajni sudovi), Najvyšší obchodný súd Chorvátskej republiky (Visoki trgovački sud Republike Hrvatske), Najvyšší správny súd Chorvátskej republiky (Visoki upravni sud Republike Hrvatske) a Najvyšší priestupkový súd Chorvátskej republiky (Visoki prekršajni sud Republike Hrvatske).
Súdy sa ďalej delia na súdy prvého a druhého stupňa.
Konania s cieľom rozhodnúť v právnej záležitosti sa konajú na súdoch prvého stupňa. Patria medzi ne obecné, správne, priestupkové a obchodné súdy.
Súdy druhého stupňa rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa a vykonávajú ďalšie úlohy stanovené zákonom. Patria medzi ne župné súdy (vo vzťahu k obecným súdom), Vyšší obchodný súd Chorvátskej republiky (vo vzťahu k obchodným súdom), Vyšší priestupkový súd Chorvátskej republiky (vo vzťahu k priestupkovým súdom) a Vyšší správny súd Chorvátskej republiky (vo vzťahu k správnym súdom).
Obecné a priestupkové súdy sú zriadené pre územie jednej alebo viacerých obcí, jedného alebo viacerých miest alebo mestských častí, zatiaľ čo župné, obchodné a správne súdy sú zriadené pre územie jednej alebo viacerých žúp.
Vyšší obchodný súd Chorvátskej republiky, Vyšší správny súd Chorvátskej republiky, Vyšší priestupkový súd Chorvátskej republiky a Najvyšší súd Chorvátskej republiky sú zriadené pre územie Chorvátskej republiky.
Najvyšší súd Chorvátskej republiky so sídlom v Záhrebe:
Najvyšší súd Chorvátskej republiky
Trg Nikole Šubića Zrinskog 3
10 000 Záhreb
Tel. +385 14862222, +385 14810036
Fax +385 14810035
E-mail: vsrh@vsrh.hr
http://www.vsrh.hr/
Predseda Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky zastupuje Najvyšší súd Chorvátskej republiky a súdnu moc a plní úlohy v oblasti súdnej správy a ďalšie úlohy vymedzené zákonom a rokovacím poriadkom Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky.
Predsedu Najvyššieho súdu volí chorvátsky parlament na štvorročné obdobie na základe návrhu prezidenta Chorvátskej republiky po tom, ako Valné zhromaždenie (Opća sjednica) Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky a príslušný výbor chorvátskeho parlamentu vyjadria svoje stanovisko. Po uplynutí uvedeného obdobia môže byť do tejto funkcie opätovne zvolený. Do tejto funkcie môže byť predseda zvolený najviac dvakrát.
Za predsedu Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky môže byť zvolený každý, kto spĺňa všeobecné a osobitné podmienky na to, aby sa stal sudcom tohto súdu. Ak je za predsedu Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky zvolená osoba, ktorá nebola sudcom uvedeného súdu, Štátna súdna rada ju vymenuje aj za sudcu tohto súdu.
Zákonom o obvodoch a sídlach súdov (Zakon o područjima i sjedištima sudova) [Narodne novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 67/18] sa zaviedla územná organizácia a ďalšia racionalizácia sústavy súdov, čím sa vytvorilo 15 župných súdov, 34 obecných súdov, 9 obchodných súdov a 4 správne súdy.
Zákon o obvodoch a sídlach súdov
Medzi justičné orgány Chorvátskej republiky patria súdy a prokuratúry.
Najvyšší súd Chorvátskej republiky
Župné súdy (15) | Vyšší obchodný súd (1) | Vyšší správny súd (1) | Vyšší priestupkový súd (1) |
Obecné súdy (34) | Obchodné súdy (9) | Správne súdy (4) |
Prokuratúra je autonómny a nezávislý justičný orgán, ktorý má právomoc a povinnosť prijímať opatrenia proti páchateľom trestných činov a iných stíhateľných protiprávnych činov, prijímať právne kroky na ochranu majetku Chorvátskej republiky a využívať opravné prostriedky na ochranu Ústavy a právnych predpisov Chorvátskej republiky.
Prokuratúra uplatňuje svoje právomoci na základe Ústavy Chorvátskej republiky, medzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Chorvátskej republiky, acquis Únie, právnych predpisov a iných zdrojov práva.
Prokuratúra Chorvátskej republiky bol založená s cieľom pokryť celé územie Chorvátskej republiky, obecné prokuratúry (općinska državna odvjetništva) boli založené na účely spolupráce s obecnými súdmi a verejnoprávnymi subjektmi a župné prokuratúry (županijska državna odvjetništva) boli založené na účely spolupráce so župnými, obchodnými a správnymi súdmi. Zákonom sa môžu stanoviť špecializované prokuratúry, ktoré sa zaoberajú určitými typmi prípadov a vystupujú pred súdmi určenými zákonom.
Obecné prokuratúry sú podriadené župným prokuratúram; župné prokuratúry a špecializované prokuratúry sú podriadené Prokuratúre Chorvátskej republiky.
Na čele prokuratúry je prokurátor, ktorý zodpovedá za vykonávanie úloh súvisiacich s oblasťou pôsobnosti prokuratúry, ktorú zastupuje a riadi.
Na čele Prokuratúry Chorvátskej republiky je generálny prokurátor (Glavni državni odvjetnik) Chorvátskej republiky. Za generálneho prokurátora Chorvátskej republiky možno vymenovať každú osobu, ktorá spĺňa všeobecné a osobitné podmienky pre vymenovanie za zástupcu generálneho prokurátora Chorvátskej republiky. Generálneho prokurátora Chorvátskej republiky vymenúva na obdobie štyroch rokov chorvátsky parlament na základe návrhu vlády Chorvátskej republiky a po vyjadrení stanoviska justičného výboru chorvátskeho parlamentu, pričom po skončení uvedeného obdobia ho možno do tejto funkcie znova vymenovať. Do tejto funkcie ho možno vymenovať najviac dvakrát.
Zákonom o obvodoch a sídlach prokuratúr [Narodne novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 67/18] sa zjednodušila sústava prokuratúr, pričom vzniklo 15 župných prokuratúr a 25 obecných prokuratúr.
Úrad pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti (Ured za suzbijanje korupcije i organiziranog kriminaliteta, USKOK) | Župné prokuratúry |
Obecné prokuratúry |
Prokuratúra Chorvátskej republiky
Gajeva 30a, 10 000 Záhreb
http://www.dorh.hr/
Generálny prokurátor
Tel. +385 14591888
Fax +385 14591854
E-mail: tajnistvo.dorh@dorh.hr
Trestné oddelenie (Kazneni odjel)
Tel. +385 14591800
Fax +385 14591805
E-mail: tajnistvo.kazneni@dorh.hr
Oddelenie občianskoprávnych a správnych záležitostí (Građansko upravni odjel)
Tel. +385 14591861
Fax +385 14591912
E-mail: tajnistvo.gradjanski@dorh.hr [VJ1]
Zákon o obvodoch a sídlach prokuratúr
Úrad pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti (USKOK) so sídlom v Záhrebe je špecializovaná prokuratúra, ktorá sa zameriava na stíhanie korupcie a organizovanej trestnej činnosti, pričom pôsobí na celom území Chorvátskej republiky. Právomoc Úradu pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti stanovuje zákon o Úrade pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti.
Úrad pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti
Gajeva 30a
10 000 Záhreb
Tel. +385 4591874
Fax +385 14591878
Email: tajnistvo@uskok.dorh.hr
Zákon o Úrade pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti nájdete prehľad súdneho systému v Taliansku.
Taliansky súdny systém vychádza z kontinentálneho práva.
Funkciu sudcu i prokurátora vykonávajú členovia justície. Administratívna funkcia pripadá ministerstvu spravodlivosti.
Súdne funkcie môžeme rozdeliť na tieto oblasti:
Jurisdikciu nad administratívnymi záležitosťami vykonávajú regionálne správne súdy (Tribunali Amministrativi Regionali or TAR) a štátna rada (Consiglio di Stato).
Jurisdikciu nad účtovnými záležitosťami vykonáva Účtovný súd (Corte dei conti). Na tomto dvore sa nachádza aj kancelária príslušného prokurátora.
Jurisdikciu nad daňovými záležitosťami vykonávajú provinčné daňové komisie a okresné daňové komisie.
Jurisdikciu vo vojenských záležitostiach vykonávajú vojenské súdy, vojenský odvolací súd, dozorný vojenský súd, vojenskí prokurátori z vojenských súdov, generálni vojenskí prokurátori z vojenského odvolacieho súdu a generálny vojenský prokurátor z kasačného súdu.
Jurisdikciu nad všeobecnými občianskoprávnymi a trestnými záležitosťami vykonávajú styční sudcovia, patriaci do súdneho systému, ktorý sa delí na sudcov a na úradníkov so súdnou právomocou (magistrates) z kancelárie prokurátora, ktorí plnia úlohu sudcov a vyšetrovateľov.
Spomedzi vládnych štruktúr zodpovedá za správu súdov ministerstvo spravodlivosti, ktorého touto funkciou poveruje ústava na základe jeho špecifickej funkcie, úlohy a vzťahu k súdnej moci.
Po zložitom verejnom preskúmaní sú úradníci so súdnou právomocou pridelení k súdom, kde majú určitú oblasť právomocí podľa vlastného výberu. Úradníci so súdnou právomocou nemôžu byť menovaní, povýšení, prepustení, preložení či potrestaní, pokiaľ o tom nerozhodne Consiglio Superiore della Magistratura (CSM - Vyššia sudcovská rada) a vzťahujú sa na nich špecifické pravidlá ochrany.
Všetky záležitosti týkajúce sa úradníkov so súdnou právomocou musí zhodnotiť CSM, ktorá ochraňuje ich nezávislosť a pozíciu.
Prezident Talianskej republiky je zároveň aj prezidentom CSM.
Ministerstvo spravodlivosti vykonáva svoju správnu a organizačnú funkciu na dvoch úrovniach:
Správna sekcia nesie tiež zodpovednosť za personál pracujúci v súdnych službách.
Na čele súdov (alebo kancelárie prokurátora) stojí:
Súdy sú organizované takýmto spôsobom:
Prvý stupeň
Druhý stupeň
Namietanie voči prvému rozhodnutiu podložená faktami a interpretáciou zákona:
Tretí stupeň
Dosiahnutie nápravy porušenia zákona na najvyššom stupni:
Hlavné súdy sa tiež členia na špecifické časti. Vyšetrovacie súdy (corti d’assise) majú dvoch profesionálnych sudcov a šesť porotcov. Porotcovia sú vyberaní zo skupiny občanov a svoju funkciu vykonávajú na krátku dobu – spolupracujú so sudcami a zastupujú rôzne odvetvia spoločnosti. Tieto súdy rozhodujú o vážnych zločinoch (vražda, ťažké napadnutie, a pod.).
Úradníci so súdnou právomocou, ktorí pri procesoch zohrávajú úlohu prokurátorov, sú:
V Taliansku úlohu prokurátora zastávajú profesionálni úradníci so súdnou právomocou, ktorí svoje povolanie vykonávajú pod dozorom vedúceho kancelárie. Tento druh hierarchie funguje iba v úrade prokurátora.
Občianskoprávna jurisdikcia | Trestnoprávna jurisdikcia (Criminal Jurisdiction) | Jurisdikcia vo veciach neplnoletých | Trestná jurisdikcia (Penal Jurisdiction) | |
1. stupeň | Zmierovací sudca | Zmierovací sudca | Súd pre neplnoleté osoby | Úrad pre trestné veci/trestný súd |
2. stupeň | Súd | Súd | Špecializovaná sekcia odvolacieho súdu | Trestný súd |
Odvolací súd | Odvolací súd | |||
Porušenie zákona | Najvyšší súd (alebo kasačný súd) | Najvyšší súd (alebo kasačný súd) | Najvyšší súd (alebo kasačný súd) | Najvyšší súd (alebo kasačný súd) |
Právne databázy
Webová stránka talianskeho ministerstva spravodlivosti obsahuje informácie o súdnictve, ministerstve spravodlivosti, jednotlivých právomociach a kontakt na jednotlivé úrady.
Webová stránka Vyššej sudcovskej rady prezentuje podrobné informácie o talianskom právnom systéme v taliančine, angličtine a francúzštine.
Obe stránky sú prístupné bezplatne
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Cyprus bol britskou kolóniou do roku 1960 a zavedené právne systémy sú založené takmer úplne na anglickom právnom systéme a právne predpisy sa vydávali na základe zásad obyčajového práva a spravodlivosti (common law and equity).
Právny systém platný od zriadenia Cyperskej republiky si udržiava vplyv anglického právneho systému. Súdy Cyperskej republiky uplatňujú tieto právne predpisy:
Po pristúpení Cyperskej republiky k Európskej únii v roku 2004 sa v súlade so zásadou nadradenosti európskeho práva Ústava Cyperskej republiky zmenila a doplnila.
Na Cypre sa nachádzajú súdy v dvoch stupňoch: najvyšší súd (Ανώτατο Δικαστήριο) (druhý stupeň) a viaceré súdy prvého stupňa uvedené nižšie:
Oficiálna právna databáza zatiaľ nie je dostupná. Existuje niekoľko súkromných právnych databáz, niektoré z nich poskytujú služby na objednávku a niektoré poskytujú bezplatný prístup.
Obsahujú informácie o rozsudkoch súdov a primárne právne predpisy.
Najvyšší súd Cypru (Ανώτατο Δικαστήριο Κύπρου)
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Okrem zákonodarnej a výkonnej moci má Lotyšsko nezávislú súdnu moc, ktorá pozostáva z trojstupňovej sústavy súdov. Podľa ústavy vykonávajú súdnu moc okresné (mestské) súdy, krajské súdy, Najvyšší súd, Ústavný súd a v prípade vojnového stavu alebo stavu ohrozenia aj vojenské súdy.
Podľa zákona o súdnej moci je hlavným orgánom v oblasti správy súdov ministerstvo spravodlivosti.
Ministerstvo spravodlivosti:
Súdna správa (Tiesu administrācija) organizuje a zabezpečuje administratívnu prácu okresných (mestských) súdov, krajských súdov a oddelení katastra a podlieha ministerstvu spravodlivosti.
Najvyšší súd (Augstākā tiesa) nie je administratívne prepojený s okresnými (mestskými) a krajskými súdmi. Prácu Najvyššieho súdu organizuje jeho predseda. Kancelária Najvyššieho súdu (Augstākās tiesas Administrācija) vykonáva administratívne úlohy.
Súdna rada (Tieslietu padome) je kolektívny orgán podieľajúci sa na tvorbe politiky a stratégie súdnictva a na zlepšovaní organizácie fungovania súdneho systému.
Okresné (mestské) súdy (rajonu (pilsētu) tiesas) sú súdy prvého stupňa v občianskoprávnych, trestných a správnych veciach. Mestský alebo okresný súd môže mať štrukturálne jednotky, t. j. pracoviská nachádzajúce sa na rôznych miestach v obvode daného okresného alebo mestského súdu. Pri okresných alebo mestských súdoch sa môžu zriadiť úrady pozemkového registra. Úrad pozemkového registra spravuje pozemkové registre (v ktorých sa eviduje nehnuteľný majetok a súvisiace práva) a posudzuje platobné príkazy, nároky týkajúce sa nesporného vymáhania záväzkov, ako aj vyhlásenie dražby.
Krajské súdy (apgabaltiesas) prejednávajú ako odvolacie súdy občianskoprávne, trestnoprávne a správne veci. Senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov. Krajský súd môže mať štrukturálne jednotky, t. j. pracoviská nachádzajúce sa na rôznych miestach v obvode daného súdu.
V súlade so zákonom o súdnej moci môžu vojenské súdy vykonávať súdnu moc počas stavu vojny alebo ohrozenia. V súlade so zákonom o vojenských súdoch sa vojenské súdy ustanovujú na príkaz ministra spravodlivosti. V tomto prípade začne činnosť jeden alebo viacero vojenských súdov prvého stupňa a jeden vojenský súd druhého stupňa.
Najvyšší súd (Augstākā tiesa) tvorí senát pozostávajúci z troch oddelení (departamenti) (občianskoprávne veci, trestné veci a správne veci) a dvoch komôr (palātas) (občianskoprávne a trestné veci). Najvyšší súd je odvolacím súdom v právnych otázkach (kasācijas instance), pokiaľ zákon nestanovuje inak. Najvyšší súd mal do 31. decembra 2014 dve komory (občianskoprávne a trestné veci), ale od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 má iba komoru pre občianskoprávne veci.
Plénum (plēnums) je kolektívnym orgánom, ktorý tvoria všetci sudcovia Najvyššieho súdu. Prijíma stanoviská k naliehavým otázkam výkladu právnych ustanovení. Plénum tiež volí členov disciplinárneho súdu (Disciplinārtiesa). Disciplinárny súd sa skladá zo šiestich sudcov oddelení Najvyššieho súdu. Disciplinárny súd sa zvoláva s cieľom preskúmať zákonnosť rozhodnutia súdneho disciplinárneho výboru (Tiesnešu disciplinārkolēģija). Stanovisko k naliehavým otázkam výkladu právnych ustanovení s cieľom zabezpečiť jednotnú interpretáciu zákonov neprijíma len plénum Najvyššieho súdu, ale aj plénum príslušného oddelenia alebo komory.
Ústavný súd (Satversmes tiesa) je nezávislým súdnym orgánom, ktorý v medziach stanovených ústavou a zákonom o ústavnom súde posudzuje ústavnosť zákonov a iných právnych aktov. Prejednáva aj iné podania, ktoré mu boli predložené v súlade so zákonom o ústavnom súde.
V Lotyšsku existujú tieto právne databázy:
Portál Latvia.lv poskytuje prístup k internetovým zdrojom ústredných a samosprávnych orgánov. Informácie sú zaradené podľa tém.
Časť portálu nazvaná Elektronické služby (E-pakalpojumi) poskytuje prostredníctvom špecializovanej centralizovanej infraštruktúry prístup k bežným elektronickým službám. Táto časť portálu obsahuje virtuálny pracovný priestor, pomocou ktorého si môžu používatelia vyžiadať a prijímať elektronické služby poskytované ústrednými a samosprávnymi orgánmi, sledovať vybavovanie svojej žiadosti a prijímať informácie o rozhodnutiach.
Časť pre vyhľadávanie služieb (Zoznam služieb, Pakalpojumu katalogs) je centralizovaným miestom prístupu ku službám ústredných a samosprávnych orgánov. Zoznam služieb slúži na vyhľadávanie základných informácií o službách poskytovaných ústrednými a samosprávnymi orgánmi, ako aj o podmienkach týkajúcich sa vyžiadania a využívania týchto služieb, ich cene a o ich rozsahu. Opis online služby obsahuje odkaz na príslušný zdroj (informácie, webové sídlo, priamy odkaz alebo elektronická služba). Používateľ má prístup k informáciám buď z katalógu (ktorý sa ďalej delí na časti zodpovedajúce rôznym životným situáciám), alebo cez funkcie vyhľadávania portálu. Obsah centralizovaného katalógu spravujú štátne orgány poskytujúce služby.
Cieľom národného portálu Lotyšska Latvija.lv je umožniť lotyšským a zahraničným rezidentom prístup k internetovým zdrojom lotyšských verejných orgánov. Národný portál funguje ako centrálny prístupový bod pre elektronické služby poskytované mnohými inštitúciami.
Využívanie portálu je bezplatné.
Národný súdny portál, Najvyšší súd, https://www.satv.tiesa.gov.lv/en/, Súdna správa, Ministerstvo spravodlivosti
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti nájdete prehľad súdov v Litve.
V Litve jestvuje 22 všeobecných súdov a 3 špecializovaných (správnych) súdov.
Najvyšším orgánom autonómneho súdnictva, do ktorého patria všetci sudcovia v Litve, je Valné zhromaždenie sudcov (Visuotinis teisėjų susirinkimas).
Litovská Rada súdov (Teisėjų taryba) je výkonným orgánom autonómneho súdnictva. Skladá sa z 23 členov a zabezpečuje nezávislosť súdov a sudcov.
Súdny honorárny dvor (Teisėjų garbės teismas) je inštitúciou súdnej autonómie, ktorá rieši disciplinárne prípady sudcov a žaloby sudcov proti urážkam na cti.
Národná správa súdov (Nacionalinės teismų administracija) sa zameriava na zabezpečenie účinného fungovania justičných inštitúcií a pomáha zabezpečiť nezávislosť súdov a sudcov a organizačnú autonómiu súdov.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti nájdete prehľad organizácie súdov v Luxembursku.
Súdny systém Luxemburského veľkovojvodstva je rozdelený na všeobecné súdy a správne súdy. K nim sa pripája ústavný súd.
Súdy sú ústavou poverené vykonávať súdnu moc a uplatňovať všeobecné a miestne výnosy a nariadenia, len ak sú v súlade so zákonmi.
Na vrchole hierarchie všeobecných súdov sa nachádza Najvyšší súd, ktorý zahŕňa kasačný súd (Cour de Cassation) a odvolací súd (Cour d'Appel), ako aj generálnu prokuratúru (Parquet Général). Nachádzajú sa v Luxemburgu.
Luxemburské veľkovojvodstvo je rozdelené na dva súdne okresy a v každom z nich sa nachádza okresný súd, jeden v Luxemburgu a jeden v Diekirchi.
Existujú tri zmierovacie súdy, jeden z nich je v Luxemburgu, jeden v Esch-sur-Alzette (súdny okres Luxemburg) a jeden v Diekirchi (súdny okres Diekirch).
Najvyššia rada sociálneho zabezpečenia sa skladá z predsedu, dvoch prísediacich sudcov, jedného prísediaceho zamestnávateľa a jedného prísediaceho zamestnanca.
Arbitrážna rada sociálneho zabezpečenia sa skladá z predsedu, jedného prísediaceho zamestnávateľa a jedného prísediaceho zamestnanca.
Správny súd má len jeden senát, ktorý zasadá v zložení troch sudcov.
Prvostupňový správny súd má štyri senáty, ktoré zasadajú v zložení troch sudcov.
Informácie o ministerstve spravodlivosti, právnických povolaniach, právnych predpisoch, súdoch, väzniciach, službách občanom, formulároch a novinkách sú dostupné na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.
Áno, prístup do databázy je bezplatný.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Centrálnu správu súdov má na starosti predseda Krajinského súdneho úradu (KSÚ) za podpory generálneho podpredsedu a ďalších podpredsedov, ako aj zamestnancov KSÚ. Na administratívnu prácu predsedu KSÚ dohliada Krajinská súdna rada (KSR). Predseda KSÚ je zodpovedný za vedenie a efektívnosť centrálnej správy a za výkon svojich povinností tak, aby boli v súlade s ústavným princípom nezávislosti súdnictva a to v rozsahu stanovenom zákonom. Pri výkone svojich správnych právomocí vynáša predseda KSÚ rozhodnutia, nariadenia a odporúčania.
Predseda KSÚ je volený dvojtretinovou väčšinou členov maďarského parlamentu na základe odporúčania prezidenta republiky. Za predsedu KSÚ môže byť zvolený len sudca.
Krajinská súdna rada (KSR) je orgán, ktorý dohliada na centrálnu správu súdov. KSR sídli v Budapešti a pozostáva z 15 členov. Predseda Najvyššieho súdu (Kúria) je členom KSR, zatiaľ čo ďalší 14 členovia sú zvolení jednoduchou väčšinou hlasov spomedzi poverených sudcov na základe tajného hlasovania na stretnutí týchto sudcov. Na prvom stretnutí zvolia poverení sudcovia jedného sudcu z odvolacieho súdu, piatich zo všeobecných súdov, siedmich z miestnych tribunálov a jedného z pracovného súdu. (Okresné súdy, správne a pracovné súdy začnú pôsobiť 1. januára 2013.)
V Maďarsku vykonávajú spravodlivosť nasledujúce druhy súdov:
Oblasť jurisdikcie súdov sa vo všeobecnosti zhoduje s administratívnymi hranicami, pričom názov súdu označuje miesto jeho sídla.
Prísediaci (nem hivatásos bíró) sa môžu v niektorých prípadoch a za podmienok stanovených zákonom zúčastniť súdnych konaní ako prísediaci, ale len sudcovia z povolania môžu vykonávať úrad samosudcov (egyesbíró) alebo predsedov rady (tanácselnök).
Sudcov z povolania vymenúva prezident republiky, pričom z úradu ich je možné odvolať len z dôvodov a v súlade s postupom stanoveným zákonom. Sudcovia sú nezávislí a podliehajú len zákonu, nemôžu byť členmi žiadnej politickej strany, ani sa zapájať do politických aktivít.
Okresné súdy a správne a pracovné súdy sa zaoberajú prípadmi prvého stupňa. (Do 31. decembra 2012 sa prípadmi prvého stupňa zaoberajú miestne a pracovné súdy.)
Správny a pracovný súd sa zaoberá prípadmi, ktoré sa týkajú súdneho preskúmania správnych rozhodnutí alebo pracovnoprávnych a iných vzťahov (a ostatnými prípadmi, na ktoré sa vzťahuje zákon).Okresné súdy a správne a pracovné súdy môžu zriaďovať úseky, ktoré sa zaoberajú špecifickými prípadmi.
Všeobecné súdy sa zaoberajú prípadmi prvého stupňa, ak to stanovuje zákon, a tiež odvolaniami podanými proti rozhodnutiam, ktoré vyniesli miestne súdy a pracovné súdy pred 31. decembrom 2012 alebo okresné súdy či správne a pracovné súdy po 1. januári 2013.
Všeobecné súdy fungujú vo forme úsekov (tanács), útvarov a trestnoprávnych, občianskoprávnych, ekonomických, správnych a pracovných oddelení (kollégium). Rôzne oddelenia môžu fungovať ako celok.
Špecifickými prípadmi sa zaoberajú vojenské súdy (katonai tanács) na vymenovaných župných súdoch s definovanou oblasťou jurisdikcie.
Regionálne odvolacie súdy pôsobia v Debrecíne, Segedíne, Budapešti, Győri a Pécsi. Zaoberajú sa odvolaniami podanými proti rozhodnutiam, ktoré vyniesli miestne a všeobecné súdy pred 31. decembrom 2012 alebo okresné a všeobecné súdy po 1. januári 2013 v prípadoch, ktoré stanovuje zákon, ako aj inými prípadmi, ktoré podľa zákona patria do ich jurisdikcie. Do 31. decembra 2012 sa odvolaniami v správnych prípadoch zaoberá odvolací súd v Budapešti.
Regionálne odvolacie súdy zahŕňajú úseky a trestnoprávne a občianskoprávne oddelenia. Odvolací súd v Budapešti má do 31. decembra 2012 aj správne oddelenie.
Kúria je najvyšší súdny orgán v Maďarsku so sídlom v Budapešti. Kúria alebo Najvyšší súd zabezpečuje, aby súdy uplatňovali zákon rovnako a s týmto cieľom prijíma harmonizujúce rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre všetky súdy.
Predsedu Najvyššieho súdu volí dvojtretinová väčšina členov maďarského parlamentu na základe odporúčania prezidenta republiky. Za predsedu Najvyššieho súdu môže byť zvolený len sudca. Prezident republiky vymenúva podpredsedov Najvyššieho súdu na základe odporúčania predsedu Najvyššieho súdu.
Kúria (Najvyšší súd)
Najvyšší súd pozostáva z rozhodovacej a harmonizačnej zložky (ítélkező és jogegységi tanács), zo zložiek týkajúcich sa obecnej správy a zásadných rozhodnutí, ako aj z trestnoprávnych, občianskoprávnych a správnych a pracovných oddelení (kollégium) a z úsekov pre analýzu judikatúry.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti nájdete prehľad justičného systému na Malte.
Maltský súdny systém je v zásade dvojstupňový systém, pozostáva zo súdu prvého stupňa, ktorému predsedá sudca alebo zmierovací sudca (magistrate), a odvolacieho súdu. Odvolací súd tvoria pri výkone jeho vyšších právomocí traja sudcovia a prejednáva odvolania proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa, ktorému predsedá sudca. Odvolací súd tvorí pri výkone jeho nižších právomocí jeden sudca a súd prejednáva odvolania proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa, ktorým predsedal zmierovací sudca. Existujú aj rôzne ďalšie tribunály, ktoré sa zaoberajú špecifickými oblasťami práva a majú rôzne stupne pôsobnosti. Väčšinu odvolaní proti rozhodnutiam vydaným ktorýmkoľvek z týchto tribunálov prejednáva odvolací súd v rámci svojich nižších právomocí, ostatné prejednáva odvolací súd v rámci svojich vyšších právomocí.
Generálny riaditeľ (súdy), ktorého vymenúva predseda vlády, je zodpovedný za správu všetkých súdov. Generálnemu riaditeľovi pri činnosti asistuje registrátor, (občianskoprávne súdy a tribunály), registrátor (trestné súdy a tribunály), registrátor (súdy a tribunály pre Gozo) a riaditeľ (podporné služby).
Generálny riaditeľ (súdy) je zodpovedný za riadenie a správu odboru súdnych dvorov vrátane všetkých registrov, archívov a iných služieb a súčasne stojí na čele tohto odboru. Všetci výkonní úradníci súdu, ktorí pracujú na odbore súdnych dvorov, prijímajú pokyny od generálneho riaditeľa (súdy) a sú jeho podriadenými.
V nasledujúcej tabuľke je uvedený stručný opis jednotlivých druhov súdov.
Odvolací súd |
Druhostupňový Odvolací |
Odvolací súd prejednáva odvolania proti rozhodnutiam občianskoprávnych súdov, ktoré vydali v rámci svojej vyššej alebo nižšej právomoci. i) Tento súd prejednáva odvolania proti rozhodnutiam Prvej komory Občianskoprávneho súdu a sekcie občianskoprávneho súdu pre rodinné právo. ii) Tento súd prejednáva vo svojej právomoci v oblasti občianskeho práva aj odvolania proti rozhodnutiam Zmierovacieho súdu a Tribunálu pre drobné pohľadávky. |
i) Tvoria ho traja sudcovia. ii) Tvorí ho jeden sudca. |
Odvolací trestný súd |
Druhostupňový Odvolací |
Tento súd prejednáva v rámci vyššej právomoci najmä odvolania podané proti rozhodnutiam Trestného súdu. Tento súd v rámci nižšej právomoci prejednáva odvolania proti rozhodnutiam Zmierovacieho súdu v trestných veciach. |
Tvoria ho traja sudcovia. Tvorí ho jeden sudca. |
Trestný súd |
Prvostupňový |
Tento súd slúži ako trestný súd a prejednáva trestné veci mimo pôsobnosti Zmierovacieho súdu. |
Predsedá sudca, ktorý môže zasadať s deväťčlennou porotou. |
Občianskoprávny súd: Prvá komora občianskoprávnych súdov Občianskoprávny súd (nesporová sekcia) Občianskoprávny súd (sekcia pre rodinné právo) |
Prvostupňový |
Prvá komora občianskoprávnych súdov prejednáva veci z oblasti občianskeho a/alebo obchodného práva, ktoré presahujú vecnú pôsobnosť Zmierovacieho súdu. V rámci svojej ústavnej právomoci tento súd takisto posudzuje sťažnosti na porušenie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú chránené ústavou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Občianskoprávny súd (nesporová sekcia) je súdom dobrovoľnej príslušnosti a rozhoduje o zbavení alebo obmedzení svojprávnosti osôb postihnutých duševnou poruchou, ustanovení ich zákonných zástupcov, dedičskom konaní a zistení dedičov. Slúži aj ako depozitár tajných závetov. Tento súd prejednáva všetky veci týkajúce sa rodinného práva, ako je anulovanie manželstva, rozluka, rozvod, príspevky na výživu a starostlivosť o deti atď. |
Predsedá sudca. Predsedá sudca. Predsedá sudca. |
Zmierovací súd (Court of Magistrates) |
Prvostupňový |
V občianskoprávnych veciach má Zmierovací súd iba nižšie právomoci prvého stupňa, v zásade obmedzené na spory, ktorých hodnota neprevyšuje 15 000 EUR. V trestných veciach má tento súd dvojaké právomoci: ako trestný súd v rámci svojej súdnej príslušnosti a ako vyšetrovací súd v prípade trestných činov, ktoré spadajú do právomoci Trestného súdu. i) Trestný súd – má právomoc prejednávať všetky trestné veci týkajúce sa trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní najviac šesť mesiacov. ii) Vyšetrovací súd – tento súd vedie prípravné konanie a v prípade zistenia skutočností nasvedčujúcich spáchaniu závažného trestného činu postúpi príslušné záznamy generálnemu prokurátorovi. V prípade súhlasu obvineného generálny prokurátor môže veci, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní najviac desať rokov, vrátiť na prejednanie a rozhodnutie späť na zmierovací súd. |
Predsedá zmierovací sudca. |
Zmierovací súd pre Gozo |
Prvostupňový |
V občianskoprávnych veciach má Zmierovací súd pre Gozo dvojitú právomoc: nižšie právomoci porovnateľné s právomocami Zmierovacieho súdu pre Maltu a vyššie právomoci, ktoré sú rovnaké ako v prípade Prvej komory Občianskoprávneho súdu, mimo ústavných právomocí, a v prípade Občianskoprávneho súdu (jeho nesporovej sekcie). V trestných veciach má Zmierovací súd pre Gozo rovnaké právomoci ako Zmierovací súd zasadajúci ako trestný súd a ako vyšetrovací súd. |
Predsedá zmierovací sudca. |
Súd pre mladistvých |
Prvostupňový |
Súd pre mladistvých prejednáva obžaloby voči maloletým mladším ako 16 rokov a môže vydávať aj príkazy na umiestnenie do náhradnej starostlivosti. |
Predsedá zmierovací sudca a súd tvoria dvaja ďalší členovia. |
Tribunál pre drobné pohľadávky |
Prvostupňový |
Tento tribunál rozhoduje v skrátenom konaní podľa zásad spravodlivosti a práva o pohľadávkach, ktorých hodnota neprevyšuje 5 000 EUR. |
Predsedá arbiter. |
Na oficiálnej vládnej webovej stránke #_Related_LinksMinisterstva spravodlivosti, kultúry a miestnej samosprávy sú k dispozícii rôzne online služby. Webová stránka v maltskom a anglickom jazyku obsahuje informácie o Ministerstve spravodlivosti a vnútra, ako aj o súdoch, súdnom systéme a súdnictve, Generálnej prokuratúre, právnych službách a službách poskytovaných súdom.
Tu sa nachádzajú odkazy na rôzne možnosti poskytovaných súdnych a právnych služieb:
#_Related_LinksMinisterstvo spravodlivosti, kultúry a miestnej samosprávy
Služby poskytované súdmi – rozhodnutia súdov online
Služby poskytované súdmi – súdne konania
Služby poskytované súdmi – používanie siení
Služby poskytované súdmi – štatistika
Služby poskytované súdmi – súdne predaje majetku dražbou
Služby poskytované súdmi – občianskoprávne tlačivá (v maltčine)
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Na tejto stránke je uvedený prehľad súdneho systému v Holandsku.
Rada súdnej moci (Raad voor de rechtspraak) je súčasťou justičného systému, ale sama sa výkonu spravodlivosti nevenuje. Od ministerstva spravodlivosti prevzala zodpovednosť za plnenie viacerých úloh. Tieto úlohy majú operatívny charakter a zahŕňajú prideľovanie prostriedkov z rozpočtu, dohľad nad finančným riadením, personálnu politiku, informačné a komunikačné technológie a správu budov. V týchto oblastiach poskytuje Rada súdom podporu pri plnení ich úloh. Takisto má za úlohu zlepšovať kvalitu justičného systému a poskytovať poradenstvo v oblasti nových právnych predpisov, ktoré sa týkajú vykonávania spravodlivosti. Vystupuje aj ako hovorca súdnictva vo verejných a politických diskusiách. Úlohy Rady sa týkajú operatívnych záležitostí (v najširšom zmysle slova), finančných záležitostí a kvalitatívneho hľadiska vykonávania spravodlivosti.
Zohráva kľúčovú úlohu v súvislosti s prípravou, implementáciou a vyúčtovaním rozpočtu súdnictva. Rozpočtový systém je založený na Radou riadenom systéme merania pracovnej záťaže súdov. Rada podporuje vývoj operatívnych postupov každodenného fungovania súdov a dohliada na tento proces. Jej konkrétnymi úlohami v tejto súvislosti sú personálna politika, správa budov, informačné a komunikačné technológie a externé záležitosti. Rada má viaceré formálne štatutárne právomoci, ktoré jej umožňujú vykonávať tieto úlohy. Je napríklad oprávnená vydávať záväzné všeobecné pokyny týkajúce sa operatívnych postupov, hoci uprednostňuje vykonávanie tejto právomoci v čo najmenšom rozsahu.
Rada je zodpovedná za nábor, výber a odbornú prípravu sudcov a súdnych zriadencov. Povinnosti v týchto oblastiach si plní v úzkej spolupráci so súdnymi radami (raden van de gerechten). Rada súdnej moci má hlavné slovo pri vymenúvaní členov súdnych rád.
Medzi úlohy Rady v súvislosti s kvalitou justičného systému patrí podpora jednotného uplatňovania právnych predpisov a zvyšovanie kvality súdov. Vzhľadom na prekrývanie obsahu súdnych rozhodnutí nemá Rada v tejto oblasti nariaďovaciu právomoc.
Rada má aj všeobecnú poradnú úlohu. Poskytuje vláde poradenstvo v súvislosti s novými právnymi predpismi, ktoré majú význam pre justičný systém. Tento proces prebieha v pravidelnej konzultácii s členmi súdnych rád.
Hoci Rada disponuje formálnymi právomocami, vzťah medzi Radou a súdmi nemožno vnímať ako hierarchický. Hlavným cieľom Rady je poskytovať podporu súdom pri plnení ich povinností. Rada s cieľom zabezpečiť riadne plnenie týchto povinností uskutočňuje pravidelné konzultácie s predsedami súdov, výkonnými riaditeľmi, vedúcimi oddelení a kolégiom zástupcov (College van afgevaardigden – poradný orgán zložený zo zástupcov súdov).
Holandsko je rozdelené do 11 súdnych okresov (arrondissementen), z ktorých každý má vlastný súd. Do príslušnosti každého súdu patrí niekoľko oblastných súdov (kantonlocaties). Okresný súd tvoria aspoň štyri oddelenia (sectoren). Vždy je medzi nimi zastúpené oddelenie správneho práva, občianskoprávne oddelenie, trestnoprávne oddelenie a oblastné oddelenie. Veci týkajúce sa rodinných záležitostí a mladistvých sú často zaradené do osobitného oddelenia a je to tak niekedy aj v prípade vecí týkajúcich sa cudzincov. Rozhodovanie o týchto otázkach je na uvážení riadiaceho orgánu súdu (bestuur van het gerecht).
Pre bežných občanov je relatívne jednoduché zabezpečiť, aby sa ich vecou zaoberalo oblastné oddelenie. To znamená, že majú právo obhajovať sa vo svojej veci a nepotrebujú advokáta, ktorý by ich zastupoval na súde. Pokiaľ ide o občianske právo, oblastný sudca sa zaoberá všetkými vecami týkajúcimi sa nájmu, prenájmu, nákupu a zamestnania, ako aj všetkými spormi týkajúcimi sa sumy do výšky 25 000 EUR.
V oblasti trestného práva sa oblastný sudca zaoberá len drobnými priestupkami. Často ide o prípady, keď polícia alebo prokurátor navrhli urovnanie. Ak obvinený odmietne prijať takýto návrh, vec sa predloží oblastnému sudcovi. Oblastný sudca zvyčajne vydá ústny rozsudok hneď po pojednávaní.
Sudcovia trestnoprávneho oddelenia sa zaoberajú trestnými vecami, ktoré neboli predložené oblastnému sudcovi. Tieto veci možno prerokúvať pred jedným sudcom alebo pred trojčlenným senátom. Senát rieši zložitejšie veci a všetky veci, v ktorých prokuratúra žiada trest odňatia slobody na viac ako jeden rok.
Občianskoprávne oddelenie sa takisto zaoberá vecami, ktoré neboli osobitne pridelené oblastnému sudcovi. O väčšine takýchto vecí rozhoduje jeden sudca, ale aj tu je možné riešiť zložitejšie veci pred trojčlenným senátom. Viaceré okresné súdy majú osobitné oddelenie pre veci týkajúce sa rodinných záležitostí a mladistvých. Býva to tak vtedy, keď takéto veci dosahujú značný počet.
Až na niekoľko výnimiek sa správne spory riešia na okresnom súde, v mnohých prípadoch vypočutiu na oddelení správneho práva predchádza námietkové konanie pred správnymi orgánmi. Týmito vecami sa zvykne zaoberať jeden sudca, ale aj v tomto prípade môže okresný súd rozhodnúť o vymenovaní trojčlenného senátu, ak je vec zložitejšia alebo sa týka základných otázok. Ak dotknutý okresný súd nemá osobitné oddelenie na riešenie vecí týkajúcich sa cudzincov, zaoberá sa takýmito vecami oddelenie správneho práva alebo niektorý jeho úsek. Vo veciach týkajúcich sa štátnych zamestnancov a otázok sociálneho zabezpečenia sa možno odvolať na špeciálnom odvolacom tribunáli – Hlavnom odvolacom súde (Centrale Raad van Beroep) – a vo väčšine ostatných vecí na oddelení Štátnej rady pre správne spory (Afdeling bestuursrechtspraak van de Raad van State).
Jedenásť súdnych okresov je rozdelených do štyroch oblastí v jurisdikcii odvolacieho súdu: Haag, Amsterdam, Arnhem-Leeuwarden a 's-Hertogenbosch. Pokiaľ ide o trestné a občianske právo, sudcovia odvolacieho súdu sa zaoberajú len vecami, v ktorých bolo podané odvolanie voči rozsudku okresného súdu. Odvolací súd opakovane preskúma skutkový stav vecí, na základe ktorého vyvodí vlastné závery. Vo väčšine prípadov je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu kasačným opravným prostriedkom na Najvyššom súde Holandska (Hoge Raad der Nederlanden). Okrem vecí v oblasti trestného a občianskeho práva sa odvolací súd zaoberá aj všetkými odvolaniami voči výmerom daní.
Hlavný odvolací súd (Centrale Raad van Beroep) je odvolacím orgánom, ktorý sa v zásade zaoberá vecami v oblasti sociálneho zabezpečenia a štátnej služby. V týchto oblastiach je najvyšším súdnym orgánom. Sídli v Utrechte.
Odvolací tribunál pre obchod a priemysel (College van Beroep voor het bedrijfsleven) je špeciálny správny súd, ktorý rieši spory v oblasti sociálno-hospodárskeho správneho práva. Okrem toho tento odvolací tribunál rozhoduje vo veciach odvolania týkajúcich sa osobitných právnych predpisov, ako je zákon o hospodárskej súťaži (Mededingingswet) a zákon o telekomunikáciách (Telecommunicatiewet). Sídli v Haagu.
V Haagu sídliaci Najvyšší súd Holandska skúma, či súdy nižších stupňov pri svojom rozhodovaní riadne uplatňovali právo. V tejto fáze už predmetom diskusie nie sú skutkové okolnosti veci zistené nižším súdom. Kasačný opravný prostriedok plní preto dôležitú úlohu pri podporovaní jednotnosti práva.
Ďalšie informácie možno nájsť na všeobecnom webovom sídle venovanom holandskej justícii.
Judikatúru možno nájsť v spoločnej databáze rozsudkov.
Áno, tento prístup je bezplatný.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Táto sekcia portálu poskytuje prehľad o súdoch v Rakúsku.
Popri zákonodarnej a výkonnej zložke sa súdnictvo považuje za tretí pilier vlády v krajine podľa zásady právneho štátu. Spolu so správou preberá zodpovednosť za vykonávanie zákonov. Justičný systém je pritom oddelený od výkonnej moci na všetkých úrovniach. Súdy sú štátne inštitúcie zriadené zákonom, v ktorých pracujú nezávislí a nestranní sudcovia, ktorých nemožno odvolať ani preložiť a ktorí rozhodujú podľa formálneho postupu založeného výlučne na zákone, bez pokynov.
Súdnu právomoc vykonávajú tzv. všeobecné súdy, ktoré rozhodujú o občianskoprávnych nárokoch a záväzkoch, ako aj o trestných obvineniach, a správne súdy a Ústavný súd. Medzi všeobecné súdy patria okresné a krajinské súdy, vyššie krajinské súdy a Najvyšší súd ako najvyššia inštancia v občianskoprávnych a trestných veciach. V každej spolkovej krajine je správny súd, ako aj Spolkový správny súd s celoštátnou pôsobnosťou vo Viedni (s pobočkami v Grazi, Linzi a Innsbrucku) a Spolkový finančný súd. Najvyššou inštanciou v správnom súdnictve je Najvyšší správny súd.
Prokuratúry (Staatsanwaltschaften) sú osobitné orgány, ktoré sú oddelené od súdov. Ich hlavnou úlohou je reprezentovať verejný záujem vo výkone trestnej spravodlivosti. Vedú predbežné vyšetrovanie v trestnom konaní, vznášajú obvinenia a vedú trestné stíhanie. Považujú sa za súčasť systému všeobecných súdov, sú však viazané pokynmi svojich nadriadených. Na vrchole hierarchie stojí minister spravodlivosti, ktorý sa za výkon svojej funkcie zodpovedá parlamentu. Pokyny sa musia vydávať písomne a musia byť odôvodnené; stávajú sa takisto súčasťou spisu. Za výkon trestu odňatia slobody a výkon opatrení sú zodpovedné väznice. Väznice sú zodpovedné za výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody a výkon preventívnych opatrení zahŕňajúcich odňatie slobody (výkon opatrení). Zariadenia sa delia na krajinské súdne detenčné ústavy na výkon predbežnej väzby, trestné ústavy na výkon trestu odňatia slobody a súdno-terapeutické centrá na výkon preventívnych opatrení zahŕňajúcich odňatie slobody. V rámci ústavov na výkon trestu odňatia slobody existujú osobitné ústavy na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, ako aj na výkon trestu odňatia slobody pre ženy. V súlade so zásadami moderného nápravného systému má odňatie slobody pomôcť odsúdeným osvojiť si riadny životný postoj, ktorý je prispôsobený požiadavkám života v spoločnosti, a zabrániť ich škodlivým sklonom (resocializácia). Okrem toho je cieľom výkonu trestu preukázať nedôstojnosť konania, ktoré je základom odsúdenia.
Probačné služby sa starajú o osoby s podmienečnými trestmi a osoby pozbavené slobody, ktoré sú prepustené na podmienku. Tieto úlohy boli väčšinou prenesené na súkromné združenia, ktoré sú však pod dohľadom spolkového ministerstva spravodlivosti.
Súdny systém v Rakúsku v užšom zmysle zahŕňa všeobecné súdy, štátne zastupiteľstvá, trestný systém a probačnú službu. Súdnu správu vedie spolkový minister spravodlivosti ako najvyšší orgán. Priradené mu je spolkové ministerstvo spravodlivosti. Spolkový minister je členom spolkovej vlády a je zodpovedný za politické riadenie a koordináciu a celkový dohľad nad všetkými pridruženými útvarmi.
Všeobecné informácie o justičnom systéme v Rakúsku sú uvedené na portáli rakúskej justície.
Áno, prístup na portál rakúskej justície je bezplatný.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Kapitola VIII poľskej ústavy je venovaná súdom a tribunálom a obsahuje zoznam orgánov poverených správou súdnictva v Poľsku, ktorými sú:
Druhy súdov – krátky opis
Systém všeobecných súdov tvoria odvolacie súdy (sądy apelacyjne), krajské súdy (sądy okręgowe) a okresné súdy (sądy rejonowe). Tieto súdy okrem iného rozhodujú vo veciach, ktoré sa týkajú trestného práva, občianskeho práva, rodinného práva a práva upravujúceho záležitosti maloletých, obchodného práva, pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia – s výnimkou vecí zverených iným špecializovaným súdom (napr. vojenským). Všeobecné súdy vedú aj register pozemkov, register hypoték ako aj register záložných práv, štátny súdny register a štátny register trestov.
Systém správnych súdov zahŕňa Najvyšší správny súd (Naczelny Sąd Administracyjny) a regionálne správne súdy – jeden pre každé vojvodstvo alebo región (wojewódzkie sądy administracyjne).
Najvyšší súd (Sąd Najwyższy) je najvyšším súdnym orgánom v Poľsku. Vykonáva súdny dohľad nad rozhodnutiami všetkých ostatných súdov, zabezpečuje konzistentnosť výkladu zákonov a súdnej praxe. Najvyšší súd nie je všeobecným súdom.
V poľskom právnom systéme sa Ústavný tribunál (Trybunał Konstytucyjny) nepovažuje za všeobecný súd. Ústavný tribunál rozhoduje:
Štátny tribunál (Trybunał Stanu) rozhoduje vo veciach, keď sú osoby, ktoré zastávajú (alebo zastávali) najvyššie štátne funkcie, obvinené z porušenia ústavy alebo iných právnych predpisov.
Internetové adresy stránok, na ktorých môžete nájsť informácie o všetkých všeobecných súdoch, ich webových stránkach, ako aj ich kontaktné údaje (adresy, telefónne čísla, e-maily atď.), nájdete na webovej stránke poľského ministerstva spravodlivosti (informácie o súdoch).
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti nájdete prehľad súdneho systému v Portugalsku.
V článku 202 a nasl. portugalskej ústavy sa definujú zásady, ktoré predstavujú základ organizácie súdnictva a fungovania súdov v Portugalsku. Súdy sú suverénne orgány s právomocou vykonávať spravodlivosť v mene ľudu. Ich úlohou je zabezpečovať ochranu práv a záujmov občanov, ktoré sú chránené zákonom, potlačovať porušovanie demokratických zákonov a urovnávať verejné a súkromné spory.
Súdy sú nezávislé a sú podriadené len zákonu. Rozhodnutia súdov sú záväzné pre všetky verejné a súkromné subjekty a majú prednosť pred rozhodnutiami akýchkoľvek iných orgánov.
Pojednávania súdov sú verejné okrem prípadov, keď samotný súd na základe písomného odôvodnenia rozhodne inak s cieľom zabezpečiť ochranu dôstojnosti osôb a verejnej morálky alebo zabezpečiť ich riadny priebeh.
Podľa článku 209 a nasl. portugalskej ústavy sa v Portugalsku rozlišujú dva samostatné typy súdov – občianske súdy a správne súdy. Systém zahŕňa aj iné súdy – Ústavný súd (Tribunal Constitucional), Dvor audítorov (Tribunal de Contas), arbitrážne súdy (tribunais arbitrais) a zmierovacie súdy (julgados de paz).
Vo verejnej sfére sú všeobecné súdy zaoberajúce sa občianskoprávnymi a trestnými záležitosťami rozdelené do troch stupňov. V zostupnom poradí podľa hierarchického usporiadania a územnej pôsobnosti sú to: Najvyšší súd (Supremo Tribunal de Justiça s pôsobnosťou v celej krajine), odvolacie súdy (tribunais da relação, jeden v každom súdnom obvode a dva v súdnom obvode Porto) a okresné súdy (tribunais de comarca, súdy prvého stupňa).
V závislosti od predmetu sporu a od nárokovanej hodnoty sa súdy prvého stupňa delia do troch kategórií: súdy so všeobecnou právomocou, špecializované súdy (trestnoprávne veci, rodinné veci, veci týkajúce sa maloletých, pracovné právo, obchod, námorné záležitosti a výkon trestov) alebo súdy s osobitnými právomocami (občianskoprávne, trestné alebo zmiešané varas, občianskoprávne alebo trestné juízos, občianskoprávne alebo trestné juízos de pequena).
Správne súdy zahŕňajú správne a daňové súdy prvého stupňa, ústredné správne súdy (Sever a Juh) a Najvyšší správny súd (Tribunal Supremo Administrativo, pod ktorého právomoc patrí celá krajina).
O sporoch medzi súdmi týkajúcich sa právomoci rozhoduje Tribunal de conflitos, ktorého fungovanie je upravené zákonom.
V portugalskom súdnom systéme existujú tieto kategórie súdov:
Tribunal da Relação de Coimbra
Tribunal da Relação de Guimarães
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti portálu nájdete prehľad súdneho systému v Rumunsku.
Zásady, štruktúra a organizácia rumunského súdneho systému sú stanovené v rumunskej ústave a zákone č. 304/2004 o organizácii súdnictva.
Súdny systém tvoria tieto súdy:
Najvyšší kasačný a odvolací súd funguje ako najvyšší súd v Rumunsku. Zabezpečuje jednotný výklad a uplatňovanie práva na ostatných súdnych dvoroch.
Niekoľko súdov vykonáva svoju súdnu činnosť v rámci právomoci každého zo 42 tribunálov.
Všetkých 176 aktívnych súdov je zriadených na úrovni kraja a v okresoch Bukurešti.
Každému súdu predsedá predseda, ktorý má riadiacu funkciu. Špecializované sekcie súdu vedie predseda sekcie. Na každom súde rozhoduje o záležitostiach týkajúcich sa správy súdu vedúci výbor.
Vojenské súdy tvoria 4 vojenské tribunály, Teritoriálny vojenský tribunál v Bukurešti a Vojenský odvolací súd v Bukurešti. Každý vojenský tribunál má štatút vojenskej jednotky.
Nasledujúce právne databázy sú dostupné online:
Áno, prístup do právnej databázy je bezplatný.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Všetky súdy v Slovinskej republike sú riadnymi súdmi a vykonávajú svoju činnosť v súlade so zásadami ústavnosti, nezávislosti a právneho štátu.
Jednotný súdny systém sa skladá zo súdov všeobecnej a špecializovanej súdnej právomoci.
Úrad štátneho prokurátora zastáva v súdnom systéme osobité miesto, keďže ide o nezávislý orgán, ale aj o súčasť výkonnej zložky štátnej moci. Generálneho prokurátora vymenúva Národné zhromaždenie.
Ústavný súd je najvyšším súdnym orgánom na ochranu ústavnosti, zákonnosti, ľudských práv a základných slobôd. Má právomoc anulovať úkony zákonodarného orgánu, a to zrušením (stiahnutím) zákona alebo jeho časti.
Ústavných sudcov vymenúva Národné zhromaždenie na základe návrhu prezidenta republiky. Deväť sudcov sa volí na obdobie deviatich rokov bez možnosti opätovného zvolenia. Žiadny štátny orgán nie je oprávnený zasahovať do práce sudcov ani nimi vydaných rozsudkov, či už na ústavnom, špecializovanom alebo všeobecnom súde.
Viac informácií o súdoch v Slovinsku nájdete na oficiálnych webových stránkach Najvyššieho súdu Slovinskej republiky.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto sekcii sa uvádza prehľad súdneho systému na Slovensku.
Súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú všeobecné súdy a Ústavný súd Slovenskej republiky.
V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.
Výkon súdnictva riadi predseda súdu.
Správu súdov v Slovenskej republike vykonáva v rozsahu ustanovenom zákonom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a predseda súdu, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom súdu. V rozsahu ustanovenom zákonom vykonáva správu súdu aj riaditeľ správy súdu a Súdna rada Slovenskej republiky.
Sústava všeobecných súdov
Podľa zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.
Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov:
Ďalšie informácie sa uvádzajú na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Fínsky justičný systém pozostáva principiálne z:
Pojem justícia môže takisto označovať výlučne súdy.
Článok 98 fínskej ústavy obsahuje zoznam rôznych súdov. Všeobecné súdy zahŕňajú najvyšší súd, odvolacie súdy a okresné súdy. Všeobecné správne súdy zahŕňajú najvyšší správny súd a miestne správne súdy.
Najvyššiu súdnu moc v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach vykonáva Najvyšší súd a v správnych veciach je to Najvyšší správny súd. Tieto dva najvyššie súdy tiež dozerajú na uplatňovanie práva v rámci svojej vlastnej pôsobnosti. Vo Fínsku takisto existujú špeciálne súdy, ktoré sú ustanovené samostatnými štatútmi.
Nezávislé a autonómne postavenie sudcov chráni ustanovenie ústavy, v ktorom sa hovorí, že sudcu je možné odvolať z funkcie len na základe rozhodnutia súdu. Sudcov nie je možné preradiť na iný post bez ich súhlasu, pokiaľ takéto preradenie nie je súčasťou reorganizácie súdneho systému.
V článku 21 ústavy sa uvádza, že ktokoľvek má právo na to, aby sa jeho alebo jej prípadom náležite a bez zbytočného zdržiavania zaoberal právne príslušný súd alebo iný orgán. Podľa oddielu 21 ods. 2 sú verejná povaha konaní a právo na vypočutie, ako aj právo na odôvodnené rozhodnutie a právo na odvolanie proti rozhodnutiu chránené zákonom, čo sa rovnako vzťahuje aj na ostatné záruky spravodlivých justičných konaní a dobrej správy. V tomto oddiele sa stanovujú tiež požiadavky týkajúce sa kvality justičných konaní.
Mnoho povinností a úloh súvisiacich so správou justície a s rozvojom súdnych aktivít patrí v prvom rade do právomoci ministerstva spravodlivosti.
Informácie o justičnom systéme Fínska sa nachádzajú na webovej stránke fínskych súdov. Je to jednotný portál pre tých, ktorí vyhľadávajú informácie o súdoch, prokurátoroch, orgánoch presadzovania práva a právnej pomoci.
Uvádza sa tu napríklad najnovšia judikatúra odvolacích súdov a správnych súdov.
Bezplatná databáza Finlex obsahuje judikatúru súdov, zákony Fínska v elektronickej podobe a preklady fínskych zákonov a vyhlášok.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Systém súdnictva sa obvykle týka orgánov a agentúr zodpovedných za fungovanie právneho štátu a zabezpečujúcich právnu istotu. Súdy sú hlavnou oporou justičného systému, kam patria aj orgány zodpovedné za prevenciu trestnej činnosti a vyšetrovanie ako:
Ďalšie orgány, ako napríklad Vykonávací úrad, môžu plniť úlohy súvisiace so systémom súdnictva.
Švédsko má dva paralelné druhy súdov:
Všeobecné súdy sú organizované ako trojúrovňový systém: okresné súdy, odvolacie súdy a Najvyšší súd.
Správne súdy majú tiež tri úrovne: správne súdy, odvolacie správne súdy a Najvyšší správny súd. Okrem toho bolo zriadených niekoľko osobitných súdov a tribunálov, ktoré rozhodujú v konkrétnych druhoch prípadov a záležitostí.
Ministerstvo spravodlivosti je zodpovedné za záležitosti týkajúce sa súdov vrátane súdnych poriadkov a organizácie súdov. Vládny ani žiadny iný orgán však nemá právomoc rozhodovať o tom, ako súd rozhodne v jednotlivých veciach.
Správa vnútroštátnych súdov je ústredná administratívna agentúra pre štátne súdy, štátne správne súdy, krajské súdy rozhodujúce vo veciach nájomných vzťahov, krajské súdy rozhodujúce vo veciach prenájmu a Národný orgán právnej pomoci.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Spojené kráľovstvo má tri jurisdikcie: Anglicko a Wales, Škótsko a Severné Írsko. Na tejto stránke nájdete informácie o súdoch v rámci jurisdikcie Anglicka a Walesu.
Zodpovednosť za správu mnohých súdov v Anglicku a vo Walese nesie Súdna služba Jej Veličenstva (Her Majesty’s Courts and Tribunals Service) (HMCTS). HMCS je ako orgán Ministerstva spravodlivosti vládnym útvarom so zodpovednosťou za justičný systém v Anglicku a vo Walese.
Trestnoprávne prípady v Anglicku a vo Walese vypočúvajú magistrátne súdy (magistrates' courts), korunný súd (Crown Court), senáty vyššieho súdu (Divisional courts of the High Court) a trestnoprávne kolégium odvolacieho súdu (Criminal division of the Court of Appeal)
Občianskoprávne prípady v Anglicku a vo Walese vypočúvajú krajské súdy (County courts), vyšší súd (High Court) a občianskoprávne kolégium odvolacieho súdu (Civil division of the Court of Appeal).
Nový Najvyšší súd Spojeného kráľovstva (New Supreme Court of the United Kingdom) je konečným odvolacím súdom v Spojenom kráľovstve v oblasti trestnoprávnych aj občianskoprávnych prípadov, hoci na škótske trestnoprávne prípady sa nevzťahuje právo odvolania na Najvyšší súd.
Podrobnejšie informácie o súdoch v Anglicku a Walese sa nachádzajú na stránke, ktorá opisuje všeobecné súdy v Anglicku a vo Walese, a na webovej lokalite Súdnej služby Jej Veličenstva. Informácie o niektorých tribunáloch a špecializovaných súdoch v Anglicku a vo Walese sa nachádzajú na stránke, ktorá popisuje špecializované súdy v Anglicku a vo Walese.
HMCTS, Ministerstvo spravodlivosti, Súdna služba Jej Veličenstva
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V tejto časti získate prehľad o systéme súdov v Severnom Írsku.
Spojené kráľovstvo má tri jurisdikcie: Anglicko a Wales, Škótsko a Severné Írsko
Najvyšší súd (Supreme Court)
V roku 2009 nový Najvyšší súd Spojeného kráľovstva prevzal právomoci odvolacieho výboru Snemovne lordov. Rovnako prevzal prenesené funkcie Súdneho výboru kráľovskej Štátnej rady (Judicial Committee of the Privy Council), ktorý je najvyšším odvolacím súdom v niekoľkých nezávislých krajinách Britského spoločenstva národov, zámorských územiach Spojeného kráľovstva a závislých územiach Britskej koruny.
Najvyšší súd je konečným odvolacím súdom v Spojenom kráľovstve tak v trestných, ako aj občianskoprávnych veciach, hoci proti rozhodnutiam v škótskych trestných veciach nie je možné sa odvolať na Najvyššom súde. Povolenie postúpiť vec na odvolanie Najvyššiemu súdu sa obvykle udelí len v prípade, keď sa týka právnych otázok verejného významu.
Odvolací súd (Court of Appeal)
Odvolací súd prerokováva odvolania proti rozhodnutiam korunného súdu (Crown Court) v trestných veciach a rozhodnutiam vyššieho súdu v občianskoprávnych veciach.
Vyšší súd (High Court)
Vyšší súd sa zaoberá občianskoprávnymi vecami, prerokováva odvolania v trestných veciach a má tiež právomoci preskúmavať konanie osôb alebo organizácií, aby sa uistil, či konali zákonne a spravodlivo. Vyšší súd sa obvykle zaoberá vecami, ak je hodnota sporu vyššia ako 30 000 GBP. Za určitých okolností môže vyšší súd postúpiť vec s hodnotou sporu vyššou ako 30 000 GBP krajskému súdu (county court); podobne vec s hodnotou sporu nižšou ako 30 000 GBP môže krajský súd postúpiť vyššiemu súdu.
Vyšší súd má tieto tri oddelenia (divisions):
Korunný súd (Crown Court)
Korunné súdy sa zaoberajú týmito druhmi prípadov:
Tresty odňatia slobody a pokuty udelené korunnými súdmi sú prísnejšie ako tresty a pokuty magistrátnych súdov.
Krajský súd (County Court)
Krajský súd sa zaoberá občianskoprávnymi vecami, ktoré prerokováva sudca alebo okresný sudca. Krajský súd sa obvykle zaoberá vecami, ktorých hodnota sporu je nižšia ako 30 000 GBP (alebo 45 000 GBP v majetkových záležitostiach). Veci s vyššou hodnotou sporu prerokováva vyšší súd – pozri vyššie v texte. Všetky nároky vyplývajúce z regulovaných úverových zmlúv sa musia začať prerokovávať na krajskom súde, bez ohľadu na ich hodnotu.
Príklady vecí prerokovávaných krajským súdom:
Krajské súdy sa zaoberajú celou škálou vecí, ale najbežnejšie sú:
Magistrátne súdy (Magistrates’ Court)
Magistrátne súdy rozhodujú v trestných a v niektorých občianskoprávnych veciach. Veci prerokováva okresný sudca (magistrátny súd).
Súdy koronerov (Coroners’ Courts)
Vyšetrujú okolností náhlych, násilných a neprirodzených úmrtí.
Hierarchia súdov
Ďalšie podrobnosti a grafické znázornenie štruktúry súdov v Severnom Írsku sú uvedené na webovej stránke Súdnej služby Severného Írska.
Správa súdov
Za správu súdov v jurisdikcii Severného Írska je zodpovedná Súdna služba Severného Írska (Northern Ireland Courts and Tribunals Service).
Táto správa zahŕňa:
Súdna služba Severného Írska (Northern Ireland Courts and Tribunals Service)
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Spojené kráľovstvo má tri jurisdikcie: Anglicko a Wales, Škótsko a Severné Írsko.
Za správu súdov v Škótsku je zodpovedná Škótska súdna služba (Scottish Courts Service). Škótska súdna služba je nezávislá právnická osoba, ktorej predsedá lord predseda, služobne najstarší sudca v Škótsku.
Rôzne súdy v Škótsku sú organizované týmto spôsobom:
Konanie na trestných súdoch je rozdelené na „závažné“ (najzávažnejšie prípady zahŕňajúce súdny proces s porotou) a „skrátené“ (menej závažné prípady prejednávané jedným sudcom).
Na čele najvyššieho trestného súdu (High Court of Justiciary) je predseda (Lord Justice General-President), ktorý je aj zároveň prezidentom súdu. Ide o najvyšší trestný súd krajiny, ktorý rieši najzávažnejšie prípady, ako je vražda alebo znásilnenie. Pôsobí aj ako konečný trestný odvolací súd.
Väčšinou kriminálnych prípadov, plne formálnych aj v skrátenom konaní sa zaoberá tzv. šerifský súd (Sheriff Court) a menej vážne prípady má na starosti zmierovací súd (Justice of the Peace court). Zmierovací súd tvoria zmierovací sudcovia (ktorí sú buď laickí zmierovací sudcovia zasadajúci s prísediacim s právnickým vzdelaním alebo platení zmierovací sudcovia s právnickým vzdelaním).
Občianskoprávne súdy prejednávajú prípady týkajúce sa celej škály záležitostí vymáhania dlhov, konaní týkajúcich sa rodinného práva a obchodu. Najvyšší civilný súd (Court of Session) je najvyšším občianskoprávnym súdom v Škótsku. Má vonkajší senát, ktorý sa zaoberá prípadmi na začiatku pred prípadným odvolaním a vnútorný senát, ktorý sa zaoberá najmä odvolaniami. Jeho hlavným sudcom je lord predseda (Lord President).
Vo veci právnych otázok možno podať odvolanie na nový Najvyšší súd Spojeného kráľovstva.
Šerifské súdy môžu riešiť prípady podobné prípadom predloženým na Najvyššom civilnom súde, no zabezpečujú aj zjednodušené konania v prípadoch, ktorých hodnota je maximálne 5 000 GBP a pri ktorých nie je pomoc právnych zástupcov potrebná.
Ďalšie informácie o príkazoch o poplatkoch a ich úpravách v Škótsku nájdete na internetovej stránke Škótskej súdnej služby.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.